Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/2118/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E. A., 2/ F. B., G. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E. A., proti povinnému: PBL s. r. o., so sídlom Štúrova 14/8, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 170 189, práv. zast.: LEGAL & CORP s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, o vymoženia sumy 176.836,77 Eur ako povinnosti povinného zložiť pre účely zabezpečenia budúceho uspokojenia nároku oprávnených do úschovy Mestského súdu Bratislava IV., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Branislav Plško, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, pod sp. zn. 133EX 304/24, o sťažnosti oprávnených proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04. 06. 2026, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávnených proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04. 06. 2026 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04. 06. 2026 vyššia súdna úradníčka, po právoplatnom zastavení exekúcie, rozhodla o trovách exekúcie tak, že: „I. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie a sťažnosti proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27.05.2025 n e p r i z n á v a. II. Oprávnení s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 123,00 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Pri návrhu na zastavenie exekúcie vrátane sťažnostného konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Vzhľadom na zastavenie exekúcie za úspešného účastníka konania treba považovať povinného, ale keďže exekúcia začala dôvodne, v posudzovanom prípade súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie , v zmysle ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade tak aj za predpokladu, že by strana mala právo na náhradu trov konania, súd nemusí priznať ich náhradu z dôvodu osobitného zreteľa. Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti. Vzhľadom na povahu prejedávanej veci, vyššia súdna úradníčka reflektujúc okolnosti, ktoré oprávnených viedli k uplatneniu svojho práva súdnou cestou (povinný začal plniť jemu uloženú povinnosť až potom, čo začala exekúcia, teda exekúcia začala dôvodne a jej trvanie bolo relevantné až do momentu, keď došlo k zrušeniu exekučného titulu) považovala za opodstatnené a odôvodnené nepriznanie náhrady trov

konania. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dospela k záveru, že priznanie trov konania povinnému by bolo v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi a preto povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznala. K trovám súdneho exekútora uviedla, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi náhrada výdavkov, pričom tie znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa ustanovení tohto zákona. V tomto bode vyššia súdna úradníčka uviedla, že exekučné konanie sa začína výlučne na návrh oprávneného a ďalej je vedené na vymoženie jeho pohľadávky, a preto spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z uvedeného je potom zrejmé, že dôvod zastavenia exekúcie, ktorá bola ukončená z iných dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti, je nutné pričítať práve oprávnenému. V danej veci súd zastavil exekúciu z dôvodu, ktorý neexistoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, preto v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky tak poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 100,00 Eur, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 100,00 Eur a DPH vo výške 23,00 Eur (23 % DPH), keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom na vyššie uvedené vyššia súdna úradníčka zaviazala na úhradu trov oprávnených, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako vymožením alebo splnením vymáhaného nároku.

2. Proti výroku II. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podali oprávnení v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Poukázali na to, že napadnuté uznesenie sa obmedzuje iba na konštatovanie, že exekúcia bola zastavená z dôvodu zrušenia exekučného titulu, avšak vôbec nevysvetľuje, prečo má byť táto skutočnosť pričítateľná oprávneným. Súd tak neuviedol žiadnu právnu ani skutkovú úvahu, z ktorej by vyplývalo, že oprávnení akýmkoľvek spôsobom zavinili alebo spôsobili zrušenie exekučného titulu. Bez splnenia druhej podmienky však nie je možné § 199c ods. 1 Exekučného poriadku aplikovať. Samotná skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z iného dôvodu ako vymožením alebo splnením vymáhaného nároku, preto sama osebe nepostačuje na uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekútora. Ďalej poukázali na to, že exekúcia bola začatá dôvodne a zrušenie exekučného titulu nemožno oprávneným pričítať. Exekučný titul nebol zrušený z dôvodu jeho nezákonnosti. K jeho zrušeniu došlo postupom podľa po tom, čo odvolací súd zmenil rozsudok vo veci samej tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd neuviedol, že neodkladné opatrenie bolo od počiatku vydané nezákonne alebo bez splnenia zákonných podmienok. Naopak: neodkladné opatrenie bolo zrušené preto, že po zmene rozhodnutia vo veci samej stratilo svoje opodstatnenie. Takáto procesná situácia nie je výsledkom konania oprávnených ani okolnosťou, ktorú by oprávnení mohli ovplyvniť. Nie je preto možné dospieť k záveru, že ide o dôvod zastavenia exekúcie „pričítateľný oprávneným“ v zmysle Exekučného poriadku. Aj samotný sťažnostný súd v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 08. 2025 konštatoval, že exekúcia by inak nebola zastavená. Z uvedeného záveru jednoznačne vyplýva, že dôvodom zastavenia exekúcie nebolo konanie oprávnených, nesprávnosť ich procesného postupu ani nedôvodnosť podaného návrhu na vykonanie exekúcie. Jediným dôvodom zastavenia exekúcie bola následná procesná skutočnosť spočívajúca v zrušení exekučného titulu podľa v dôsledku zmeny rozhodnutia vo veci samej. Takýto záver je vnútorne rozporný. Pojem „dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať“ je potrebné vykladať reštriktívne, keďže predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie znáša povinný ktorý nesplnil povinnosť uloženú exekučným titulom. Musí preto ísť o dôvod majúci pôvod v procesnom postupe oprávneného v exekučnom konaní alebo o dôvod, ktorý spôsobil, že exekúcia nemala byt' vôbec začatá alebo vedená. V prejednávanej veci však exekúcia nebola zastavená z dôvodu súvisiaceho s podaním návrhu na vykonanie exekúcie ani z dôvodu procesného postupu oprávnených. Exekúcia bola zastavená výlučne preto, že po jej začatí došlo v inom súdnom konaní k zrušeniu exekučného titulu podľa v dôsledku zmeny rozhodnutia vo veci samej. Z uvedených dôvodov oprávnení navrhujú, aby súd napadnuté uznesenie vo výroku II, zmenil tak, že oprávneným nevzniká povinnosť nahradiť trovy exekútora, prípadne aby napadnutý výrok zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie.

3. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

9. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

10. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

11. V dôsledku sťažnosti podanej proti výroku II. napadnutého uznesenia zo strany oprávnených súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami § a nasl. , preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

12. Oprávnení v podanej sťažnosti namietali nesprávnosť napadnutého uznesenia v otázke rozhodovania o náhrade trov exekučného konania, pričom po preskúmaní napadnutého uznesenia, vzhľadom na zistený skutkový stav veci, musí sťažnostný súd konštatovať správnosť napadnutého výroku uznesenia vyššej súdnej úradníčky, keď táto zo zistených skutočností vyvodila správny právny záver. Sťažnostný súd sa tak stotožňuje s uznesením vyššej súdnej úradníčky v napadnutom rozsahu. Možno zdôrazniť, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky treba v prvom rade uviesť, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná. v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje v až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Trovy súdneho exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v prípadoch uvedených v Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V súvislosti s požiadavkou či dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému je v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. , ). Tu tiež treba doplniť, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie v zásade vždy (s výnimkou Exekučného poriadku), v zmysle Exekučného poriadku mu tak tento nárok v zásade nemožno nepriznať.

14. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že vzhľadom na zastavenie exekúcie, ktorému predchádzal návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyššia súdna úradníčka správne postupovala, keď pri rozhodovaní, ktorému účastníkovi uloží povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora, skúmala a vyhodnocovala predovšetkým okolnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie za účelom zistenia, ktorý z účastníkov procesne zavinil – zapríčinil zastavenie exekúcie.

15. Súd prvej inštancie z obsahu exekučného spisu zistil, že k zastaveniu exekúcie došlo podľa Exekučného poriadku z dôvodu, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a - 1812 zo dňa 31. 03. 2025 bol exekučný titul zrušený, a to postupom podľa potom, čo odvolací súd žalobu oprávnených vo veci samej zamietol. Hoci teda predmetná exekúcia začala dôvodne na podklade vykonateľného a právoplatného súdneho rozhodnutia, k jej zastaveniu došlo na základe zrušenia tohto exekučného titulu po tom, čo oprávnení neboli úspešní so žalobou vo veci samej. V konečnom dôsledku tak práve oprávneným treba pričítať dôvod zastavenia exekúcie, keď tento je výsledkom ich procesného neúspechu v konaní vo veci samej, ktorý sa preniesol i do tohto exekučného konania. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie na základe neodkladného opatrenia nariadeného po začatí konania oprávnení prevzali na seba procesné riziko, že tento exekučný titul môže byť v priebehu exekúcie zrušený, a teda mali si byť vedomí aj toho, že v prípade zrušenia exekučného titulu dôjde aj k zastaveniu exekúcie. To, že sa oprávnení spoliehali na platnosť exekučného titulu vydaného súdnou autoritou, ich totiž nezbavuje v predmetnej exekúcii procesnej zodpovednosti za zastavenie exekúcie. Naopak, za nespravodlivé by sťažnostný považoval, keby náhradou trov exekúcie zaviazal povinného, ktorý v základnom konaní bol úspešným účastníkom, pričom vďaka jeho úspešnej obrane proti žalobe oprávnených došlo aj k zrušeniu exekučného titulu. V tomto prípade tak sťažnostný súd, rovnako ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, považoval v konečnom dôsledku povinného za viac hodného ochrany ako oprávnených.

16. Napriek teda tomu, že s oprávnenými možno súhlasiť, že zrušenie exekučného titulu ako dôvod zastavenia exekúcie nemožno automaticky (za každých okolností) pričítať oprávnenému, v okolnostiach prejednávanej veci je podľa názoru sťažnostného súdu procesné zavinenie na zastavení exekúcie nutné pričítať práve oprávneným, a preto vyššia súdna úradníčka správne a spravodlivo rozhodla, keď povinnosťou nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazala oprávnených. Jej rozhodnutie tak v okolnostiach prejednávanej veci nemožno označiť za svojvoľné, ale vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom.

17. Sťažnostný súd preto vyhodnotil uznesenie vyššej súdnej úradníčky v napadnutom výroku za vecne správne a sťažnosť oprávnených proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04. 06. 2026 ako nedôvodnú zamietol.

18. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie poukazuje na to, že predmetom prieskumu sťažnostného konania bol výrok o náhrade trov konania. Predmetom rozhodovania o sťažnosti teda nebola vec sama (zastavenie exekúcie). Súd prvej inštancie preto o trovách sťažnostného konania nerozhodoval, keď v ustanoveniach o sťažnosti ako osobitného prostriedku nápravy nesprávnosti uznesení vyššieho súdneho úradníka niet žiadnych ustanovení, že by všeobecným súdom bola daná právomoc osobitne rozhodovať o trovách „sťažnostného“ konania. Správnosť uvedeného záveru potvrdil aj Ústavný súd SR v náleze ÚS SR sp. zn. zo dňa 19. 11. 2024 a zopakoval ho aj v plenárnom uznesení ÚS SR sp. zn. PLz. zo dňa 18. 12. 2024.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).