Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-5-2026.pdf
PDF · 111.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-11Em/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci oprávneného: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, D., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát so sídlom Vajanského 10, Trnava, proti povinnej: E. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, D., zastúpená splnomocnencom: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry v Bratislave, Kvetná 13, Bratislava, o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností týkajúceho sa maloletého dieťaťa: B. C., narodená XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II, č. k. B1-11Em/3/2023-782, zo dňa 08.10.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia výkonu rozhodnutia za neprípustný z r u š u j e a v časti zastavenia konania o výkon rozhodnutia p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil výkon rozhodnutia, rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. B1-3P/70/2019-845 zo dňa 29.03.2022 (vo výroku II.) za neprípustný a konanie o výkon rozhodnutia zastavil a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 370 ods. 1, § 376 ods. 1, § 378 ods. 1, § 384 ods. 1, § 390 ods. 1 písm. c), § 391 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5, § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Vecne dôvodil tým, že dospel k záveru, že realizácia výkonu rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti o maloletú B., tzv. personálna exekúcia by vzhľadom na jej dlhodobo pretrvávajúci odmietavý postoj k starostlivosti a k stretávaniu s otcom nebola v záujme maloletej. Súd prvej inštancie vychádzal z komplexne zistenej aktuálnej rodinnej situácie toho času G. a polročnej B., tak ako vyplýva aj z konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. B1-3P/69/2022, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Striedavá osobná starostlivosť o maloletú sa fakticky nerealizuje od 01.03.2023. Problémy v realizácii striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k nej začali už v roku 2022, kedy maloletá začala odmietať striedanie v týždňových intervaloch a inklinovala k osobnej starostlivosti matky, k čomu situácia v rodine definitívne dospela 01.03.2023. Od toho času sa maloletá kontinuálne nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie za účelom dosiahnutia plnenia rozhodnutia nariadil dňa 06.12.2023 spolu s výkonom rozhodnutia aj neodkladné opatrenie, ktorým otcovi a maloletej nariadil odborné, psychologické poradenstvo, avšak opatrenie nenaplnilo svoj účel. Súd prvej inštancie mal za to, že použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu rozhodnutia s prihliadnutím na vek maloletej a vôľu maloletej nie je žiadúce, nakoľko výkon rozhodnutia nie je nástroj násilnej zmeny prejavu vôle maloletej. Po nariadení výkonu rozhodnutia došlo v konaní vedenom pred tunajším súdom
k zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode (exekučný titul) a to rozsudkom sp. zn. B1-3P/69/2022 zo dňa 07.07.2025 titul), ktorým súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, upravil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obidvaja rodičia. Styk otca s maloletou súd neupravil. Otcovi uložil prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 300 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.03.2023. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2023 do 30.06.2025 spolu vo výške 6718,50 eur uložil otcovi zaplatiť do 60 dní od dňa doručenia rozsudku. V nadväznosti na to, rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. B1-3P/70/2019 – 845 zo dňa 29.03.2022 a to vo výrokových vetách II., III. a IV.. Vzhľadom na odvolanie podané otcom rozsudok právoplatnosť do rozhodnutia súdu prvej inštancie nenadobudol. Súd o zastavení výkonu rozhodnutia podľa § 390 ods. 1 písm. c) CMP rozhodol, nakoľko uzavrel, že existuje iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. Súd prvej inštancie konštatoval, že z pohovorov s maloletou vykonaných súdom ako aj kolíznym opatrovníkom jednoznačne vyplynulo, že maloletá má k otcovi negatívny vzťah, necíti sa pri ňom bezpečne, situácia, za ktorej otec naďalej zotrváva na návrhu na výkon rozhodnutia a domáha sa ho napriek jemu známej vôli maloletej, maloletú psychicky dlhodobo zaťažuje a neprispieva k jej emocionálnej pohode. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Oprávnený v odvolaní uviedol, že striedavá osobná starostlivosť na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. B1-3P/70/2019-845 zo dňa 29.03.2022 fungovala prakticky až do 2.3.2023. Od tohto dňa, otec maloletú nevidel takmer vôbec. V danom prípade teda nešlo o odmietavý postoj maloletej od počiatku, ale tento bol podľa otca výrazne ovplyvnený jednak povinnou, a jednak z jeho pohľadu (ne)konaním súdu. Dňa 21.03.2023 podal otec v zastúpení právnym zástupcom návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia a to rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 29.03.2022 č.k. 3P/70/2019-845 o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletej na čas po rozvode. Dňa 06.12.2023 vydal súd prvej inštancie uznesenie, ktorým nariadil výkon rozhodnutia v bode III. odložil výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.3.2022, č.k. 3P/70/2019 – 845 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode na dobu troch mesiacov, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.12.2023. Od tohto momentu podal oprávnený, otec, v tomto konaní v súhrne približne 47 urgencií smerujúcich k domáhaniu sa výkonu rozhodnutia, výzvu adresovanú ÚPSVaR na realizáciu rozhodnutia, či sťažnosť na postup súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez prieťahov. Otcom napadnutý výrok súd oprel len o vyjadrenia maloletej zo dňa 1.12.2023 a 25.10.2024 a ignoroval tak konanie povinnej, ktorá kontakt maloletej s otcom znemožňovala, ako aj všetky urgencie zaslané otcom príslušnému súdu, ignoroval tiež skutočnosť, že maloletá sa nachádza vo veku, kedy je ovplyvniteľná a náchylná meniť názory. Súd prvej inštancie sa nezaoberal dostatočne dôvodmi, ktoré viedli k zmene správania maloletej. Otec mal za to, že súd prvej inštancie predlžoval svoju nečinnosť v tomto konaní a neupravil styk otca s maloletou neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie počas dva a pol roka nezabezpečil realizáciu osobnej starostlivosti otca a ani minimálny styk otca s maloletou. Z výsluchu maloletej vyplynulo, že o stretnutia má záujem, akurát to podmieňovala prítomnosťou tretej osoby. Súd prvej inštancie vykonal výsluch maloletej v čase keď mala XX, resp. XX rokov; napriek tomu v odôvodnení uvádza, že ide o názor XX ročného dieťaťa. Súd prvej inštancie tiež neustálil, akým spôsobom matka doposiaľ motivovala maloletú k realizácii osobnej starostlivosti zo strany otca. Súd prvej inštancie jednostranne vyhodnotil dôkazy vykonané v konaní, čím bol aj zmarený účel obnovenia vzťahovej väzby medzi maloletou a otcom. Otec mal za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a to najmä v dôvodoch neprípustnosti výkonu rozhodnutia. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil.
3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava I, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Vo vyjadrení uviedla, že s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie sa stotožňujú a považujú ho za zákonné a správne s ohľadom na najlepší záujem maloletej. Povinná mala pasívny postoj k styku maloletej a otca, z dôvodov rešpektovania názoru maloletej, ktorá styk odmietala. Rozhodujúcim kritériom je názor maloletej, ktorá vzhľadom na vek má dostatočnú vôľovú a rozumovú zrelosť a pri výkone rozhodnutia nie je podstatná aktivita povinnej, ale vôľa maloletej stretávať sa s otcom, ktorá bola jasne prejavená ako negatívna. Je zrejmé, že plnenie povinnosti z vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. B1-3P/70/2019-845 z dňa 29.03.2022 týkajúce sa úpravy styku sa vymyká sfére vplyvu povinnej. Dôvody nepodrobenia sa rozhodnutiu neboli zistené na strane povinnej, ale pravidelný rozsudkom upravený styk neprebieha
z dôvodu odmietavého postoja na strane maloletej, preto sa po oboznámení s obsahom napadnutým rozhodnutím stotožnila s výrokom o zastavení konania o výkon rozhodnutia, pričom dôvody oprávneného na zrušenie rozhodnutia prezentované oprávneným v podanom odvolaní sú nedôvodné, postrádajúce najlepší záujem maloletej. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila Krajská prokuratúra v Bratislave, ktorá odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila matka, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Vo vyjadrení argumentovala, že postoj otca je nekonzistentný, keď na pojednávaní uviedol, že bude rešpektovať vôľu maloletej, avšak v odvolaní namieta, že súd nekonal formou núteného výkonu. Matka mala za to, že súd nariadil výchovné opatrenie a vyvíjal činnosť, ktorá smerovala k obnoveniu vzťahu maloletej a otca, hoci otec bol skeptický, ale zároveň uviedla, že ani toto nie je absolútna povinnosť štátu a je dôležité zohľadniť najlepší záujem dieťaťa. Matka mala za to, že odmietavý postoj maloletej je spôsobený správaním a prístupom otca.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - povinným (§ 359 v spojení s § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), ktorým bol zamietnutý návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia (§ 390 CMP), pričom voči výroku o odklade výkonu rozhodnutia nie je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v časti vyhlásenia výkonu rozhodnutia za neprípustný zrušiť a v časti zastavenia konania potvrdiť.
7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol výkon rozhodnutia vyhlásený za neprípustný a konanie o výkon rozhodnutia zastavené.
8. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
9. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
10. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).
11. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 370 ods. 1 CMP, podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
14. Podľa § 376 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
15. Podľa § 390 ods. 1 písm. a) až g) CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak a) sa exekučný titul dovtedy nestal vykonateľným, b) exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený, c) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať, d) okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik uloženej povinnosti, e) došlo k splneniu povinnosti, f) došlo k uskutočneniu výkonu rozhodnutia, g) to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 390 ods. 2 CMP súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia do času, kým exekučný titul nebol právoplatne zrušený alebo právoplatne zmenený. Ak bol exekučný titul právoplatne zmenený, súd pokračuje v konaní o výkon rozhodnutia, ak je to možné s ohľadom na povahu zmeny a ak s tým oprávnený súhlasí.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 389 ods. 1 d) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo také dôvody neexistovali.
19. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou otca, že vyhlásenie výkonu rozhodnutia za neprípustný neexistovali v čase rozhodnutia dôvody.
20. Rovnako ako pri všetkých otázkach rozhodovania všeobecných súdov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, preferencia záujmu maloletého dieťaťa je zásadným kritériom aj pri postupe a rozhodovania súdu aj v konaní vedenom o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloletých. Významným kritériom môže byť aj postoj dieťaťa v spojení s jeho vekom a rozumovou vyspelosťou alebo aj napríklad neúčinnosť a kontraproduktívnosť donucovacích opatrení. V zásade je teda možné, že vo výnimočných prípadoch, za predpokladu, že to má vykonávací súd jednoznačne preukázané, môžu nastať okolnosti odôvodňujúce vyhlásenie výkonu rozhodnutia za neprípustný, čo má za následok zastavenie samotného konania o výkon rozhodnutia. 21. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí podľa § 370 a nasl. CMP predstavuje nútené vymoženie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím. Podmienkou núteného výkonu je okrem existencie vykonateľného rozhodnutia a návrhu oprávnenej osoby, prípadne uznesenia súdu o začatí konania, aj dobrovoľné nesplnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím. Ustanovenia CMP upravujú jednotlivé právne nástroje, ktoré majú viesť k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia, prípadne k podrobeniu sa rozhodnutiu, napr. výzva na dobrovoľné plnenie, upozornenie a nariadenie pojednávania (§ 379 ods. 1
a nasl. CMP), ukladanie pokuty (§ 382 ods. 1 CMP), výzva na zastavenie príslušných dávok (§ 383 ods. 1 CMP), pričom tiež upravuje odňatie dieťaťa (§ 386 ods. 1 a nasl. CMP) ako priamy spôsob výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí. Postup súdu v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí je závislý od konkrétnych okolností prípadu. Taktiež je potrebné uviesť, že realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa takmer vždy závislá nielen od vôle rodičov, ale aj maloletého dieťaťa. V týchto prípadoch tak súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia (z nálezu III. ÚS 635/2025 - 36). 22. V prvom rade sa nemožno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že by v čase jeho vyhlásenia výkonu rozhodnutia za neprípustný bolo jednoznačne preukázané, že vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci odmietavý postoj maloletej k starostlivosti a stretávaniu s otcom by výkon rozhodnutia nebol v jej záujme. Hoci je pravdou, že problémy v stretávaní sa maloletej s otcom začali už v roku 2022, a zároveň od začiatku marca 2023 sa maloletá prestala s otcom stretávať a jej v zásade odmietavý postoj následne pretrvával. Odvolací súd v pritom v žiadnom prípade nespochybňuje (aj súdom prvej inštancie citovanú) rozhodovaciu prax tak Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, na základe záverov ktorej môžu nastať situácie, kedy je už trvanie na reálnom výkone rozhodnutia o starostlivosti o maloleté dieťa, resp. jeho styku s rodičom kontraproduktívne. 23. Vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu o výkon rozhodnutia však odvolací súd považuje za potrebné upozorniť na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 635/2025-36 z 18.12.2025, kde bol v bode 19. vyhodnotený postup súdu priamo v preskúmavanej veci za málo dôrazný a nebol v súlade s požiadavkou promptného vykonávania procesných úkonov, keď až po dva a pol mesiacoch (v júni 2023) ustanovil kolízneho opatrovníka maloletej a vyzval povinnú na vyjadrenie. Keďže povinná sa na výzvu súdu nevyjadrila, v októbri 2023 nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo až v decembri 2023. Pred samotným pojednávaním uskutočnil pohovor s maloletou. V decembri 2023 nariadil výkon exekučného titulu a súčasne neodkladné opatrenie, ktorým sťažovateľovi a maloletej uložil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu s cieľom obnovy komunikácie a zlepšenia vzťahu otca s maloletou. Zároveň odložil výkon exekučného titulu na dobu troch mesiacov. Po doručení záverečnej správy o realizácii výchovného opatrenia (v júli 2024), ktorým sa sledovaný účel nepodarilo dosiahnuť, zostal súd dlhodobo nečinný, a to v podstate až do rozhodnutia o zastavení výkonu rozhodnutia (v októbri 2025). Súd prvej inštancie tak rezignoval na prijatie iných opatrení, resp. hľadanie iných možností na dosiahnutie výkonu exekučného titulu, pričom oprávnený nemal ani len kontakt s maloletou viac ako dva roky, pričom právny poriadok ponúka primeranú škálu prostriedkov (bod 12. citovaného nálezu), ktoré napomáhajú oprávnenému rodičovi dosiahnuť výkon rozhodnutia.
24. Rovnako je relevantným rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 16CoP/3/2026-1690 z 28.05.2026, ktorým odvolací súd rozhodoval v odvolacom konaní vedenom o odvolaní proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. B1-3P/69/2022-1532 zo 7. júla 2025. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v bode upozornil na obsah pohovoru realizovaného 25.10.2024, v rámci ktorého maloletá uviedla, že by akceptovala stretávanie sa s otcom každý druhý víkend, napr. v sobotu na pár hodín, v prítomnosti tretej osoby. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nijako nevyplýva, že by sa s takto prezentovaným stanoviskom maloletej počas konania alebo pri posudzovaní otázky, či je tu dôvodné vyhlásiť výkon rozhodnutia za neprípustný vysporiadal (hoci samotnému pohovoru sa v bode 11. a bode 26. odôvodnenia venuje) a to napriek tomu, že takéto vyhlásenie je spojené so zásadným následkom pre rozhodnutie vo veci samej, ktorým je zastavenie konania.
25. Okolnosti, za ktorých je možné vyhlásiť výkon rozhodnutia za neprípustný, je potrebné s ohľadom na následky (zastavenie konania o výkon rozhodnutia) posudzovať mimoriadne prísne a k uvedenému vyhláseniu pristúpiť len v mimoriadnych prípadoch. Za týchto okolností a to aj v spojení s vyhodnotením postupu súdu prvej inštancie v náleze III. ÚS 635/2025 – 36 z 18.12.2025 a rovnako v spojení s deklarovaným názorom maloletej v rámci pohovoru konaného 25.10.2024 odvolací súd uzavrel, že v konkrétnom prípade neboli v čase vyhlásenia výkonu rozhodnutia za neprípustný v čase jeho vyhlásenia splnené podmienky, nakoľko súd prvej inštancie mal stále priestor minimálne na postupné obnovovanie kontaktu medzi maloletou a jej otcom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia výkonu rozhodnutia za neprípustný podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) zrušil.
26. Pokiaľ ide o samotný výrok o zastavení konania o výkon rozhodnutia, v čase rozhodovania odvolacieho súdu už bol právoplatný rozsudok Mestského súdu Bratislava II. č. k. B1-3P/69/2022-1532
zo 7. júla 2025 vo výroku I., II. VI. (teda pokiaľ ide o zverenie maloletej do výlučnej starostlivosti matky, pokiaľ ide o právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok a pokiaľ ide o deklarovanie zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. B1-3P/70/2019-845 z 29.03.2022) a zároveň v časti upravujúcej styk otca s maloletou (kde súd prvej inštancie rozhodol tak, že ho neupravil), v časti upravujúcej vyživovaciu povinnosť a v časti rozhodnutia o trovách konania odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V tomto kontexte to znamená, že aktuálne (teda v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu o zastavení konania o výkon rozhodnutia neexistuje vo vzťahu k starostlivosti otca o maloletú, resp. k jeho styku s maloletou exekučný titul, ktorý by bolo možné vykonať. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania potvrdil, nakoľko toto je v čase rozhodovania odvolacieho súdu vecne správne, hoci z iného právneho dôvodu, ktorým je ustanovenie § 390 ods. 1 písm. b) a nie § 390 ods. 1 c). a práve z tohto dôvodu neexistuje v čase rozhodovania odvolacieho súdu dôvod pokračovať v konaní o výkon rozhodnutia.
27. Ďalšie odvolacie argumenty oprávneného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu povinného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).