Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-159-2018.pdf
PDF · 129.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/159/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 53 255 739, proti žalovanej : Y. A., W.. XX.XX.XXXX, L. U. XX, XXX XX L.Á. U., o zaplatenie 8.650,-eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 7.978,44 eur, v časti o zaplatenie dlžných úrokov vo výške 3.490,24 eur, v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 19.90 % ročne zo sumy 8.650,- eur od 1.9.2018 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne, zo sumy 4.878,44 eur od 1.9.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 671,56 eur, úrok z omeškania vo výške 205,09 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 671,56 eur od 21.07.2020 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 200,-eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 25. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 25. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.09.2018 sa pôvodný žalobca- Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:31 340 890 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 8.650,-eur, úroky vo výške 3.490,24 eur, úroky vo výške 19,90 % ročne zo sumy 8.650,-eur od 1.9.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.650,-eur od 1.9.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 18.08.2014 uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov, pričom na základe tejto úverovej zmluvy podľa žalobcovho tvrdenia poskytol žalovanej úver vo výške 8.650,-eur. V žalobe žalobca tvrdil, že žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky, zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov, no úver riadne a včas nesplácala, preto po aplikovaní postupu podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka a zaslaní jej upozornenia pred zosplatnením úveru žalobca úver vyhlásil za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná podľa tvrdenia žalobcu zaplatila len časť dlžnej sumy tak, ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, pričom po poslednej úhrade, ktorú vykonala dňa 30.5.2018 so splácaním prestala. V žalobe uviedol, že žalovaná svoj dlh nevyrovnala, preto žiada, aby ju k tomu zaviazal súd. Podľa špecifikácie v žalobe dlh žalovanej
ku dňu 31.8.2018 pozostával z dlžnej istiny vo výške 8.650,-eur, dlžných úrokov vo výške 3.490,24 eur, zmluvného úroku vo výške 19,90 % ročne zo sumy 8.650,-eur od 1.9.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.650,-eur od 1.9.2018 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o úvere, Obchodné podmienky pre úver, Všeobecné obchodné podmienky, listinu „Aktuálny stav úveru“, Sadzobník poplatkov, Upozornenie zo dňa 11.03.2015 a oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa 05.12.2018 tak, že je si vedomá pohľadávky voči Poštovej banke, a.s., ktorú riadne nesplácala. Uviedla, že mala a má finančné problémy pre ktoré nedokázala dodržať splátkový kalendár, ktorý jej banka určila. Momentálne je na materskej dovolenke a dohodla sa so spoločnosťou R Collectors, ktorú banka poverila na vymoženie pohľadávky na splátkach v sume 200,- eur mesačne. Časť splátok nezaplatila riadne a včas, ale po telefonickom rozhovore s touto spoločnosťou ich doplatila. K vyjadreniu pripojila Dohodu o splátkovom kalendári so spoločnosťou R Collectors s.r.o. zo dňa 21.5.2018 a Dohodu o splátkach s Poštovou bankou, a.s. zo dňa 23.5.2018, Potvrdenie o obsahu rámcovej komisionárskej zmluvy uzavretej dňa 4.2.2016 a poštové peňažné poukazy o uskutočnených úhradách.
5. Žalobca v replike zo dňa 24.01.2019 oznámil súdu, že boli realizované čiastkové úhrady žalovanou, a to dňa 10.09.2018 suma 200,-eur, dňa 30.9.2018 suma 600,-eur, dňa 19.11.2018 suma 200,-eur a dňa 02.01.2019 suma 200,-eur, preto čo do zaplatenia sumy 1.200,-eur započítanej ním na úroky berie žalobu späť a na úrokoch sa ďalej domáha zaplatenia už len sumy 2.290,24 eur, pričom v ostatných častiach žalobu ponecháva nezmenenú. Navrhol aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku a uviedol, že súhlasí so splácaním dlhu formou mesačných splátok vo výške 200,-eur.
6. Dupliku na toto vyjadrenie žalobcu už žalovaná nepodala.
7. Uznesením zo dňa 12.07.2019 č.k.10Csp/159/2018-108 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2019 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 (ďalej len „žalobca“).
8. Písomným podaním zo dňa 03.04.2020 žalobca po výzve súdu oznámil, že žalovaná uhradila ďalšie úhrady na žalovanú sumu, keď dňa 25.09.2019 zaplatila sumu 100,- eur, dňa 14.10.2019 sumu 250,- eur, dňa 14.11.2019 sumu 250,-eur, dňa 13.12.2019 sumu 250,- eur, dňa 14.01.2020 sumu 250,-eur, dňa 12.2.2020 sumu 250,-eur a dňa 17.03.2020 sumu 250,-eur.
9. Následne písomným podaním zo dňa 18.12.2020 žalobca oznámil, že s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020 berie žalobu späť v časti uplatneného zmluvného úroku do zaplatenia a naďalej si uplatňuje len sumu úroku vo výške 11.427,38 eur poníženého o úhrady započítané na zmluvne dojednaný úrok vo výške 4.754,86 eur, teda uplatňuje si ďalej úrok z istiny vo výške 6.672,52 eur. Uviedol, že z dôvodu vykonaných úhrad žalovanou a späťvzatia žaloby čo do uhradenej istiny 3.100,-eur domáha sa na žalovanej už len zaplatenia sumy 5.550,-eur, zmluvného úroku vo výške 6.672,52 eur, úroku z omeškania 670,14 eur a 5,05 % ročne zo sumy 5.550,-eur od 21.07.2020 do zaplatenia
10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Spolu s predvolaním na pojednávanie oznámil žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že má za to, že spor nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku ako to žalobca navrhol a že preto súd vykoná, aj vzhľadom na ust. § 298 a § 295 CSP dokazovanie na pojednávaní. Súd, majúc na pamäti požiadavku právnej istoty, predvídateľnosti súdneho rozhodovania a zákazu prekvapivých rozhodnutí pritom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.23Co 27/2018, kde bol potvrdený názor, že z právnej úpravy nevyplýva povinnosť rozhodnúť rozsudkom pre uznanie a tiež na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.17Co/79/2015 kde ten uviedol, že v spotrebiteľských sporoch uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom nezbavuje súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu , ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
11. S predvolaním na pojednávanie súd zároveň žalobcu postupom podľa § 138 CSP vyzval na späťvzatie žaloby nad rámec rozdielu medzi výškou skutočne žalovanej poskytnutých peňažných prostriedkov a výškou sumy ňou doposiaľ celkovo uhradenou, nakoľko zo skutočností tvrdených v žalobe a vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba v tejto časti je nedôvodná pre nevzniknutie nároku na úroky a poplatky z úveru a vznik nároku len na vrátenie poskytnutej úverovej istiny, okrem iného pre rozpor medzi celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedenou v úverovej zmluve a súčinom výšky a počtu splátok. Súd v tejto súvislosti poukázal na rovnaký právny názor ním už vyslovený vo viacerých rozsudkoch potvrdených krajským súdom, v právoplatne skončených, skutkovo a právne obdobných sporoch o nárokoch z obdobných zmlúv Poštovej banky, a.s..
12. Následne pred začatím pojednávania, písomným podaním zo dňa 08.04.2021 žalobca oznámil, že v zmysle svojho dispozičného práva bude si ďalej v tomto konaní uplatňovať len neuhradenú istinu, predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a všetkými úhradami žalovanej, a na zvyšku netrvá. Keďže poskytnutá bola suma úveru 8.650,-eur, do podania žaloby žalovaná uhradila 4.878,44 eur a po podaní žaloby sumu 3.100,-eur, žalobca vzal žalobu čo do zaplatenia istiny vo výške 7.978,44 eur späť s tým, že domáha sa po čiastočnom späťvzatí na žalovanej už len zaplatenia sumy 671,56 eur, úroku z omeškania vo výške 205,09 eur podľa výpočtu a vyčíslenia, ktoré je súčasťou tohto podania a tiež úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 671,56 eur od 21.07.2020 do zaplatenia.
13. Žalovaná sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu doručenému jej dňa 01.04.2021 nedostavila, neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala. V súlade s ust. § 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalovanej, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol žalobe v rozsahu po jej čiastočnom späťvzatí vyhovieť a uviedol, že posledná úhrada žalovanej realizovaná bola dňa 20.7.2020, k ďalšiemu plneniu nedošlo.
14. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom po doručení žaloby žalovanej súd pristúpil k rozhodnutiu o tomto čiastočnom späťvzatí. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.
15. Podľa § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
16. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods.2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.
18. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 671,56 eur a úroku z omeškania vo výške 205,09 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 671,56 eur od 21.07.2020 do zaplatenia a náhrada trov konania.
19. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovanou, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením sa s obsahom listiny predpis splátok k zmluve o úvere č.7224600285 predloženej Poštovou bankou, a.s. na základe výzvy súdu v zmysle § 189 a § 295 CSP, pričom zistil tento skutkový stav:
20. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o úvere lepšiasplátka“. V ňom sú v článku 1. ako zmluvné strany označení Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a ako dlžník je tam
označená žalovaná. Pod týmto označením zmluvných strán je článok 2. zmluvy označený ako Žiadosť o poskytnutie úveru / vyplní dlžník/ kde je uvedené, že žiadaná maximálna výška úveru je 8.650,-eur a doba splácania úveru 10 rokov s tým, že úver čerpať sa žiada na tam uvedený účet v banke a splácať sa bude k 25.dňu v mesiaci a že žiada sa o poistenie schopnosti splácať úver prostredníctvom základného súboru poistenia. Potom je časť 3 tlačiva označená ako „Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia“ kde je uvedené, že výška úveru je 8.650,-eur, úroková sadzba je 19,90 % ročne, dátum prvej splátky je 25.09.2014, dátum každej ďalšej platby je k 25.dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky je 181,24 eur, počet mesačných splátok úveru je 120. Ako dátum konečnej splatnosti úveru je tam uvedený dátum 25.08.2024. Ďalej je tam uvedené, že RPMN je 22,53 %, priemerná hodnota RPMN na trhu že je 10,86 % a celková čiastka že je 20.077,38 eur. Podľa zmluvy jednalo sa o úver s poistením označeným ako „Základný súbor poistenia“. V zmluve je uvedené, že úver sa poskytuje predovšetkým na splatenie predchádzajúcich záväzkov z tam uvedených úverových zmlúv.
21. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2018“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaná dňa 18.08.2014 vyčerpala sumu 8.380,74 eur, sumu 96,26 eur a sumu 173,-eur, spolu teda sumu 8.650,- eur. Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovanou, ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že žalovaná uhradila v splátkach odo dňa 25.09.2014 do dňa 30.05.2018 sumu spolu 4.878,44 eur ktorú pôvodný žalobca celú započítal na úhradu úrokov a poplatkov. Z vyjadrení žalobcu a poštových peňažných poukazov predložených samou žalovanou súd mal za preukázané, že po dní 30.05.2018 (deň poslednej úhrady zaznamenaný v listine Aktuálny stav úveru ) žalovaná uhradila platbami odo dňa 10.09.2018 do 20.07.2020 sumu 3.100,-eur. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že nateraz poslednou úhradou pred vyhlásením rozsudku bola ešte úhrada žalovanej zo dňa 20.07.2020 vo výške 100,-eur. Celkovo teda na poskytnutú sumu 8.650,-eur uhradila žalovaná doposiaľ sumu 7.978,44 eur (4.878,44 eur + 3.100,- eur). Neuhradená tak ostala čistá istina úveru vo výške 671,56 eur.
22. Listom označeným ako „Upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 11.03.2015 pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. žalovanú upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom- Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12.10.2015 jej oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 12.10.2015 stala predčasne splatnou, pričom ju súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 9.578,15 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Vychádzajúc z predloženého poštového podacieho hárku zo dňa 11.03.2015 (čl.117-118 spisu) upozornenie bolo žalovanej doručované na adresu Slovenská Ves 22 a výzva na úhradu dlžnej sumy podľa doručenky na čl.10 spisu bola žalovanej doručená dňa 22.10.2015.
23. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže pôvodný veriteľ s ktorým žalovaná uzatvorila úverovú zmluvu je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver ( žalovaná v zmluve bola označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ), pričom v zmluve nie je vyznačený účel úveru, ktorý by ho vylučoval z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Poštová banka, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky vrátane osobitných ustanovení upravujúci postúpenie pohľadávky banky.
24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 18.08.2014 (deň uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
25. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
26. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
27. Náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka sú uvedené v § 9 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že nedodržanie niektorých z nich má v zmysle § 11 ods.1 tohto zákona za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
28. Podľa § 524 odsek 1,2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. /§ 526 ods.2 Občianskeho zákonníka. /
30. Podľa § 92 ods.8 Zákona č.483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20170201> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/483/20170201> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 17 ods.1 a 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 6.5.2019 (deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky z ktorého žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20190101> na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20190101> spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
32. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 18.08.2014 došlo k uzavretiu písomnej úverovej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu, ako veriteľom a žalovanou, ako dlžníkom, čo žalovaná sama potvrdila. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 8.650,- eur, pričom sama žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe potvrdila, že úver čerpala a že nevrátila celú jeho poskytnutú sumu.
33. Nakoľko žalobca sa v danom prípade po čiastočnom späťvzatí žaloby domáha už len vrátenia úveru len vo výške istiny, bez úrokov a bez poplatkov, bolo bezpredmetné a nehospodárne aj vzhľadom na už žalobcovi súdom oznámený predbežný právny názor v tejto otázke pre účely tohto odôvodnenia ďalej venovať sa tomu, či zmluva, ktorá bola vyhotovená v zákonom predpísanej písomnej forme obsahovala náležitosti predpísané v § 9 ods.2 ZoSÚ, nakoľko poskytnutú čistú úverovú istinu žalovaná povinná je vrátiť žalobcovi tak, či tak, čo sama ani nespochybnila.
34. Žalobca predloženou listinou Aktuálny stav úveru a prehľadom úhrad žalovanej po dni 30.05.2018 preukázal, že čistý rozdiel medzi sumou peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná reálne ako úver čerpala a sumou, ktorú doposiaľ uhradila je 671,56 eur, teda suma istiny, ktorá ostala predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.5.2019 spolu s prílohou preukázal, že pohľadávka voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy bola spolu s príslušenstvom odplatne postúpená na žalobcu. Podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 Zákona o bankách boli tu splnené, keďže pohľadávka bola v celom rozsahu splatná a žalovaná bola písomne vyzvaná bankou na plnenie viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky, o čom nemožno tu mať absolútne žiadne pochybnosti, keďže okrem výziev predložených žalobcom za výzvu banky na plnenie možno považovať aj samotnú žalobu, ktorá žalovanej bola súdom do vlastných rúk doručená dňa 23.11.2018. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná sumu 671,56 eur do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradila, čo nespochybnila ani samotná žalovaná, ktorá dlh v rozsahu po čiastočnom späťvzatí žaloby čo do základu ani výšky nesporila, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 671,56 eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
35. Žalobca v žalobe po jej čiastočnom späťvzatí uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to jednak kapitalizovaného vo výške 205,09 eur a tiež pokračujúceho vo výške 5,05 % ročne zo sumy 671,56 eur od 21.07.2020 do zaplatenia.
36. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
39. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Vychádzajúc zo sadzby ECB v čase keď sa žalovaná prvýkrát dostala do omeškania sadzba žalobcom požadovaného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania a preto bola prisúdená táto sadzba úroku z omeškania.
41. Vychádzajúc z prehľadu splácania úveru žalovanou v listine „Aktuálny stav úveru“ je treba súhlasiť so žalobcom v tom, že prvýkrát do omeškania so splácaním úveru sa žalovaná dostala už so zaplatením
prvej splátky splatnej dňa 25.09.2014, ktorú zaplatila až dňa 11.10.2014. Žalobca kapitalizovaný úrok z omeškania žiadal za omeškanie žalovanej až po dni 01.09.2018. V tom čase žalovanou nezaplatená bola časť úverovej istiny vo výške 3.771,56 eur (8.650 eur - 4.878,44 eur) a so zaplatením sumy 3.771,56 eur už žalovaná v tom čase bola nepochybne v omeškaní, lebo jednak bolo preukázané platné predčasné zosplatnenie úveru dňa 12.10.2015 ( s dodržaním postupu podľa § 53 ods.9 OZ) a navyše aj bez toho by už žalovaná v tom čase bola v omeškaní so zaplatením danej sumy, nakoľko pri splátkach dohodnutých v zmluve (181,24 eur ) by žalovaná čistú istinu úveru 8.650,-eur hradila po dobu 48 mesiacov, a teda poslednú splátku uhradiť mala dňa 25.08.2018, čo sa nestalo. Keďže prehľad splácania úveru žalovanou a jej omeškania po dni 01.09.2018 korešponduje s výpočtom úroku z omeškania predloženým žalobcom, pričom tu toto vyčíslenie je podľa prepočtu súdu správne, súd žalobcom vypočítaný úrok z omeškania vo výške 205,09 eur (za omeškanie od 1.9.2018 do 20.7.2020) považoval za dôvodne uplatnený. Keďže po poslednej preukázanej úhrade žalovanou dňa 20.07.2020 trvá odo dňa 21.07.2020 jej omeškanie so zaplatením sumy 671,56 eur, súd priznal odo dňa 21.07.2020 úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne do zaplatenia tejto sumy.
42. Vzhľadom na uvedené súd žalobe žalobcu po jej čiastočnom späťvzatí vyhovel. 43. Keďže žalovaná vo vyjadrení k žalobe predniesla žiadosť o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach a žalobca (ešte pôvodný) vo vyjadrení zo dňa 24.01.2019 súhlasil so splácaním dlhu formou mesačných splátok vo výške 200,-eur, využijúc právo vyplývajúce mu z ust.§ 232 ods.3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanej s prihliadnutím na jej tvrdené osobné, majetkové a sociálne pomery platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 200,-eur mesačne k 25.dňu v mesiaci (taký dátum splátok bol dohodnutý aj v úverovej zmluve) spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku, majúc za to, že takáto výška splátok je v súlade so zásadou spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. Súd prihliadol na to, že žalovaná po podaní žaloby pravidelne hradila svoj dlh, preto je predpoklad riadneho splatenia prisúdenej sumy v povolených splátkach. Súd vzal na zreteľ tiež porovnanie, aký dopad by mohlo mať nevyhovenie žiadosti o splátky vo výroku o splatnosti na žalovanú v porovnaní s dopadom vyhovenia tejto žiadosti na pomery žalobcu ako obchodnej spoločnosti hromadne vymáhajúcej pohľadávky, čo je súdu známe z jeho činnosti.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP v spojení s § 256 ods.1 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že v časti konanie bolo zastavené a v časti žalobe bolo vyhovené. Pokiaľ ide o zastavenú časť konania, tak čo do zaplatenia sumy 2.900,-eur bolo konanie zastavené procesným zavinením žalovanej, ktorá po podaní žaloby žalobcovi uhradila sumu 2.900,-eur (žalobca síce tvrdil uhradenie sumy 3.100,-eur, avšak do nej počítal aj sumu 200,-eur zaplatenú žalovanou ešte dňa 10.09.2018, čo bolo ešte pred podaním žaloby, keďže tá bola súdu doručená až dňa 26.09.2018). Zastavenie konania čo do zaplatenia sumy 2.900,-eur teda treba považovať za procesný neúspech žalovanej a úspech žalobcu. V ostatnej časti žaloba bola vzatá späť a konanie zastavené procesným zavinením žalobcu ( nie pre správanie žalovanej po podaní žaloby), čo treba prirátať k neúspechu žalobcu. Tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní.
45. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok a úrok z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" ( citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
46. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne
pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
47. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
48. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo 4Co/114/2017.
49. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods.1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
50. V danom prípade vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 8.650,-eur, pričom len v žalobe už vyčíslené úroky a úroky z omeškania boli uplatnené vo výške 3.490,24 eur čo spolu činí sumu 12.140,24 eur je zrejmé, že aj bez započítania žalobcom pôvodne žiadaného pokračujúceho príslušenstva ( aj v podobe ďalších úrokov vo výške 19,9 % ročne) je pri prisúdenej istine 671,56 eur a úroku z omeškania, aj po pripočítaní úspechu žalobcu čo do zaplatenia sumy 2.900,-eur kde konanie bolo zastavení procesným zavinením žalovanej prevažujúci úspech na strane žalovanej ( úspech žalovanej je cca 70 %, úspech žalobcu len cca 30 % pôvodne uplatneného nároku). Úspech žalobcu bol teda výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal (podporne pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
51. Keďže žalobcovi vznikol z dôvodu späťvzatia podstatnej časti žaloby pred pojednávaním nárok na vrátenie časti súdneho poplatku zaplateného za žalobu, o jeho vrátení žalobcovi rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník vzhľadom na ust. § 14 ods.4 Zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník a sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.