Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/74/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom B., C. XX, 2. B. B., nar. XX.X.XXXX, D. E., právne zastúpených advokátkou JUDr. Zdenkou Kurillovou, so sídlom Košice, Ľudová 20, proti žalovaným: 1. E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, 2. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., právne zastúpených advokátom JUDr. Jánom Gelenekym, so sídlom Košice, Boženy Němcovej 24, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 14. mája 2026 č.k. -218

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcom a žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým uznesením rozhodol o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nasledovne: I. Ukladá žalovaným povinnosť držať sa akýchkoľvek konaní, ktoré by mohli obmedzovať a/alebo znemožňovať žalobcom uplatňovať ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadenému Zmluvou o zriadení vecného bremena spísanou formou Notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 22.10.1992, registrovanej pod G. XXXX/XX dňa 18.11.1992, a to vecnému bremenu spočívajúcemu v práve prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území F. a evidované na LV č. XXX ako parcela reg. „C“ č. 668/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 709 m2, parcela reg. „C“ č. 669/1 - záhrada o výmere 828 m2, parcela reg. „C“ č. 669/2

- záhrada o výmere 816 m2, parcela reg. „C“ č. 670 - záhrada o výmere 816 m2, a to v rozsahu určenom Geometrickým plánom Geodézie Prešov, a.s., číslo XXX XXX XXXX - XX, overeným dňa 22.09.1992 pod číslom XXX/XX Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach. II. Žalovaných v 1. a 2. rade súd poučuje, že proti žalobcom v 1. a 2. rade môžu podať žalobu vo veci samej, ktorou sa budú domáhať zrušenia vecného bremena zriadeného Zmluvou o zriadení vecného bremena spísanou formou Notárskej zápisnice H. XXX/XX, H. XXX/XX zo dňa 22.10.1992 a dňa 18.11.1992 z dôvodu premlčania, alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia ( ). Súd p o u č u j e strany sporu, že môžu podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ). III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Po citovaní príslušných ustanovení upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia, tiež , , a , , až 3 a po podaní základnej charakteristiky a základných predpokladov tohto inštitútu súd zhodnotil, že v danom prípade žalobcovia navrhli nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd jednak uložil žalovaným povinnosť odstrániť kovový plot brániaci vo vstupe na ich pozemok (výrok I.), a jednak povinnosť zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré by mohli obmedzovať a/alebo znemožňovať žalobcom uplatňovať ich právo

zodpovedajúce vecnému bremenu (výrok II.). Tento návrh je podľa obsahu návrhom podľa , pričom vzhľadom na výsledok odvolacieho konania (zamietnutie návrhu žalobcov v časti petitu I.), súd rozhodol týmto uznesením už len o petite II. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako to konštatoval aj odvolací súd v uznesení sp.zn. -176 zo dňa 31.3.2026, skoršie konanie vedené pôvodne na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. nebude v danom prípade tvoriť prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) pre nesplnenie podmienky totožnosti sporu (bod 28. odôvodnenia uznesenia sp.zn. -176 zo dňa 31.3.2026).

3. Žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložili súdu rad listín na osvedčenie ich nároku, pričom pri posúdení ich návrhu za rozhodné súd považoval to, že ich nárok zjavne vyplýva z Notárskej zápisnice H. XXX/XX, H. XXX/XX, zo dňa 22.10.1992 a registrovanej pod G. XXXX/XX dňa 18.11.1992, ktorou bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemky žalovaných, a to v rozsahu určenom geometrickým plánom Geodézie Prešov, a.s., číslo XXX XXX XXXX - XX, overeným dňa 22.9.1992 pod číslom XXX/XX Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach, ktoré je zapísané na LV č. XXX pre k.ú. F. a aj zrejme bolo zapísané v čase, keď si žalovaní tieto nehnuteľnosti kupovali (20.11.2014, 22.9.2015). Rovnako je evidované vecné bremeno prechodu cez parcelu č. 669/2 v prospech vlastníka parcely č. 671 v časti Ťarchy C: pod značkou G. XXXX/XX. Napokon žalobcovia poukázali aj na právoplatne skončený spor vedený pôvodne na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. , kde rozsudkom zo dňa 30.10.2006 bola právnym predchodcom žalovaných, t.j. vtedajším vlastníkom nehnuteľností teraz evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. F., uložená povinnosť umožniť žalobcom prechod cez dotknuté parcely peši, osobným i nákladným motorovým vozidlom tak, že sa odstránia všetky prekážky, ktoré by im znemožňovali právo prechodu v rozsahu skôr zriadeného vecného bremena. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2006, pričom bol tiež zaevidovaný v časti Ťarchy C: na LV č. XXX v k.ú. F. pod značkou Z 126/07. Žalovaní teda museli mať už v čase kúpy predmetných nehnuteľností vedomosť o tom, že sa s ňou spája povinnosť rešpektovať vecné bremeno prechodu peši, osobným i nákladným motorovým vozidlom, a to v prospech žalobcov, ako vlastníkov parcely č. 671 (LV č. XXX v k.ú. F.).

4. Súd osvedčenie hodnovernosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, oprel o úpravu , v zmysle ktorého vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona, ale tiež výkonom práva (vydržaním). V prípade vecných bremien zriadených in rem, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, právne dôsledky pre každého ďalšieho vlastníka takejto nehnuteľnosti. Aj v tomto prípade, keď na základe notárskej zápisnice H. XXX/XX zo dňa 22.10.1992, resp. doplnenej 18.11.1992 bolo na základe súhlasného prejavu zmluvných strán zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov ako vlastníkov parcely č. 671. Na tomto fakte nemení nič ani prechod vlastníckeho práva z pôvodných vlastníkov tejto dohody v postavení povinných subjektov na dnešných vlastníkov dotknutých parciel, t.j. žalovaných.

5. Žalovaní sa v konaní bránili vznesením námietky premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa tvrdením, že žalovaní od roku 1992, keď bolo zriadené toto vecné bremeno, ho nevykonávali. Na osvedčenie tohto tvrdenia predložili súdu čestné prehlásenie I. A. zo dňa 1.10.2025, ktorá čestne prehlásila, že žalobcovia nevyužívali vecné bremeno, ich pozemok bol zarastený a neobrábaný, pričom v prípade potreby pristupovali na svoj pozemok z poľnej cesty, ktorá sa nachádza za ich pozemkom. 5.1. Žalobcovia sa proti predmetnému čestnému prehláseniu ohradili, pričom súd musí dať za pravdu žalobcom v tom, že tvrdenia I. A. nebudú zrejme objektívne spôsobilé osvedčiť tvrdenia žalovaných ohľadom nevyužívania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to predovšetkým vzhľadom na to, že I. A., J. C., bola v procesnom postavení žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Košice

- okolie pod sp.zn. , kde spor so žalobcami (totožní žalobcovia ako aj v tomto konaní) prehrala a bola jej spolu so žalovanou C. K., J. C., uložená povinnosť, aby žalobcom umožnila prechod cez parcely č. 668, 669/1, 669/2 a 670 k.ú. F.. Jej tvrdenia v čestnom prehlásení preto nepôsobia dôveryhodne, resp. z predmetného tiež vyplýva, že aj právni predchodcovia žalovaných aktívne bránili žalobcom v realizácii ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Okrem čestného prehlásenia I. A. žalovaní iný dôkaz na podporu tvrdenia o premlčaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nepredložili, pričom platí, že na nich ležalo dôkazné bremeno preukázania okolností premlčania práva prechodu žalobcov.

5.2. Súd tu poukazuje právny názor prezentovaný rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 4.9.2025, podľa ktorého: „Z ust. § 100 ods. 1 O. z. vyplýva, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ide teda o procesnú obranu žalovaného, ktorý si v súdnom konaní musí výslovne uplatniť, že uplatnený nárok je premlčaný. Súdu potom ex offo prináleží posúdiť, či a kedy začala plynúť premlčacia lehota, a či ide o subjektívnu alebo objektívnu lehotu. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že dôkazné bremeno v prípade vznesenej námietky premlčania nesie žalovaný (tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. zo dňa 15.10.2005), pokiaľ zo spisu nevyplývajú dostatočné skutkové tvrdenia alebo dôkazy, z ktorých sa dá vyvodiť okamih začatia plynutia premlčacej lehoty, či už objektívnej alebo subjektívnej.“ 5.3. V danom prípade by premlčacia lehota podľa začala plynúť deň po dni, keď oprávnený z vecného bremena posledný krát realizoval toto svoje právo. Súdu je zrejmé, že sa jedná o konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa výrazným spôsobom odkláňa od bežného sporového konania čo sa týka procesu dokazovania, a to vzhľadom na potrebu „len“ osvedčenia stranami tvrdených skutočností. No v danom prípade nebolo možné jednoznačným spôsobom ustáliť, od akého dňa mala začať plynúť premlčacia lehota podľa , pričom tvrdenie žalovaných o tom, že od počiatku nebolo žalobcami realizované, sa javilo súdu ako málo pravdepodobné. Zo stranami predložených listín vyplynula jednoznačná snaha žalobcov o realizáciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa pôvodnej dohody z roku 1992, a to aj vzhľadom na iniciovanie súdneho konania pred Okresným súd Košice - okolie pod sp.zn. , ako aj vzhľadom na ďalšiu genézu udalostí opísanú žalobcami. Skutočnosť, že žalobcovia neiniciovali konanie o výkon rozhodnutia (exekúcia), podľa súdu nie sú znakom nezáujmu žalobcov o realizáciu im prislúchajúceho oprávnenia. Pozornosti súdu tiež neušlo, že na strane druhej ani žalovaní doposiaľ neiniciovali konanie o zrušenie vecného bremena z dôvodu uplynutia premlčacej doby, napriek tomu, že sa touto námietkou bránia v tomto konaní. Tiež skutočnosť, že žalobcovia nesporne využívajú na prístup k svojim pozemkom aj poľnú cestu, teda prechod cez pozemky tretích osôb (nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX k.ú. F.), je zjavne znakom toho, že vo výkone ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je aktívne bránené, či už zanechaním sutín, drevín alebo stavebného materiálu v časti pozemku žalovaných, ktorým prechádza právo prechodu v zmysle geometrického plánu, a od istého obdobia aj zamykaním brány a bráničky, čo v konečnom dôsledku žalovaní ani nerozporovali. 5.4. Súd má za to, že žalovaní neosvedčili pravdivosť tvrdenia o tom, že žalobcovia nejavia reálny záujem na využívaní práva prechodu, čo by bolo východiskom konštatácie premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa . Práve naopak, súdu sa javí, že konanie žalobcov po celé obdobie existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu javí jasné a nepochybné znaky záujmu zo strany žalovaných toto právo aj realizovať.

6. Žalobcovia sa proti námietke premlčania vznesenej žalovanými ohradili aj tvrdením, že táto námietka je rozporná s dobrými mravmi, a to vzhľadom na konanie žalovaných, ktorí sami bránia žalobcom v realizácii ich práva prechodu. A teda, nie vlastným pričinením, či nezáujmom, ale práve konaním žalovaných nemohli riadne realizovať svoje právo prechodu. 6.1. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohoto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.2.2019, sp.zn. ). 6.2. Súd je toho názoru, že aj pokiaľ by boli žalovaní osvedčili uplynutie premlčacej lehoty podľa , ich konanie, či konanie ich právnych predchodcov, svedčí o bránení v realizácii práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobcami. Nebolo sporné, že v realizácii práva prechodu bolo žalobcom bránené ukladaním prekážok na trasu prechodu podľa geometrického plánu, resp. že žalobcovia na prístup k svojmu pozemku museli napriek existujúcemu právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu využívať poľnú cestu vrátane prechodu cez cudzie pozemky. 6.3. Vzhľadom na tieto konkrétne okolnosti sa javí, že námietka premlčania vznesená žalovanými vykazuje znaky rozporu s dobrými mravmi, a aj z tohto dôvodu nebolo možné na ňu prihliadať.

7. Žalobcovia súdu v konaní osvedčili to, že im patrí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. F., ktoré vzhľadom na bránenie zo strany žalovaných nemôžu riadne realizovať, nakoľko je im znemožnený prístup na vlastnú nehnuteľnosť. Bránenie v riadnej realizácii vecného bremena prechodu a následne realizácii vlastníckeho práva žalobcov žalovanými zjavne vyplynulo z predložených listinných dôkazov, ako trestného oznámenia bez datovania (č.l. 26 - pričom sa zrejme jedná o dátum 31.3.2025, ako to vyplynulo z uznesenia zo dňa 16.5.2025), ako aj listiny zo dňa 28.4.2025 označenej ako „Oznámenie k vecnému bremenu na LV č. XXX, kat. územie F. - ODPOVEĎ“. Z predložených listín súdu tiež vyplynulo, že sa vzniknutú situáciu snažili žalobcovia riešiť dlhodobo výzvami (osobne a písomne), resp. neskôr podaním trestného oznámenia, ktoré však bolo napokon odmietnuté. Neodkladnú potrebu úpravy pomerov mal súd za osvedčenú z potreby starostlivosti o vlastnú nehnuteľnosť, v danom prípade záhradu, ktorá možno nevyžaduje dennú opateru, no samotný fakt, že žalobcovia zjavne nemajú už dlhú dobu riadne zabezpečený prístup k vlastným nehnuteľnostiam (minimálne od marca 2025), predpokladá nevyhnutnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami. Tu súd dáva do pozornosti názor, podľa ktorého právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), pričom bolo z tvrdení strán sporu zrejmé, že inú cestu žalobcovia riadne zabezpečenú nemajú. Na LV č. XXXX k.ú. F. nie je zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu a prejazdu v prospech žalobcov, pričom sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré susedia s pozemkami žalobcov a ktoré tvoria časť poľnej cesty, na ktorú sa odvolávajú aj žalovaní. V danom prípade nemožnosť realizácie riadne zapísaného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v prospech žalobcov už po dobu minimálne od marca 2025 podľa súdu jednoznačne nasvedčujú nevyhnutnej potrebe úpravy pomerov medzi stranami sporu.

8. Súd zdôrazňuje, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Teda z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený. Neodkladné opatrenie pritom nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2007 sp.zn. ). Súd dodáva, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania. Žalobca preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Súd má za to, že v danom prípade žalobcovia riadne osvedčili existenciu nároku/práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana (vecné bremeno prechodu), ako aj existenciu neodkladnej potreby úpravy pomery medzi nimi a žalovanými. Súd mal za osvedčené, že prekážkou brániacou v riadnej realizácii vecného bremena prechodu je odmietavý postoj žalovaných a aktívne bránenie žalobcom v realizácii vecného bremena prechodu, preto sa súdu javilo ako dôvodné vyhovieť návrhu žalobcov uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktorými by mohli obmedzovať žalobcov alebo znemožňovať žalobcom uplatňovať právo vecného bremena prechodu cez ich pozemok. Je potrebné dodať, že žalovaní pri kúpe svojich nehnuteľností mali vedomosť o existencii daného obmedzenia, pričom súdu bolo zrejmé, že žalobcovia svoje oprávnenie si želajú využívať len v nevyhnutnej miere (kosenie, obhospodarovanie). Tiež bolo riadne osvedčené to, že žalobcovia nemajú nateraz zabezpečený iný legálny prístup k svojim nehnuteľnostiam, a preto súd vyhovel ich návrhu tak, ako je to uvedené aj vo výrokovej časti tohto uznesenia.

9. V súvislosti s časovým trvaním nariadeného neodkladného opatrenia súd poukazuje na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. zo dňa 13.4.2017, podľa ktorého „V prípade splnenia zákonných podmienok podľa môže súd pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Spravidla pôjde o prípady, keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle povinný poskytnúť im kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd navrhovateľovi neuloží žalobnú povinnosť súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa , o čom musí byť protistrana rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci výroku tohto uznesenia súd uvedie aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená osoba efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany.“ Súd má za to, že v danom prípade samotné nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samú, nakoľko už aj súdom nariadenými povinnosťami na strane žalovaných bude poskytnutá potrebná ochrana žalobcom v 1. a 2. rade a súd preto nevzhliadol potrebu uložiť im povinnosť podať osobitnú žalobu vo veci samej. Tu je potrebné zdôrazniť, že takto nariadené neodkladné opatrenie neobmedzí žalovaných v neprimeranom rozsahu, nakoľko vecné bremeno prechodu týkajúce sa ich nehnuteľností existuje už minimálne od roku 1992 a zjavne si kupovali tieto nehnuteľnosti s vedomým existencie takto existujúceho obmedzenia. Súd pritom nemá vedomosť o tom, že by žalovaní boli iniciovali konanie o zrušenie vecného bremena (aj v zmysle nimi tvrdeného premlčania výkonu vecného bremena žalobcami). Súdom nariadené neodkladné opatrenie je preto proporcionálne, a to bez ohľadu na to, že nedošlo k časovému vymedzeniu jeho trvania. Súd preto pristúpil k poučeniu žalovaných tak, ako je to uvedené aj v o II. výroku tohto uznesenia.

10. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, keďže strany sporu boli v konaní úspešné iba čiastočne.

11. Uznesením zo dňa 28. mája 2026 súd v predmetnom konaní opravil záhlavie napadnutého uznesenia v časti identifikácie právneho zástupcu žalovaných.

12. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie v celom jeho rozsahu považujúc ho za nesprávne po skutkovej aj právnej stránke, keď súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Poukázali na to, že osvedčili, že žalobcovia predmetné právo prechodu nevykonávali od svojho vzniku. Žalobcovia sa o svoj pozemok začali reálne starať až od októbra 2017, keď dovtedy bol pozemok zarastený náletovými drevinami, krovím a neobrábaný. Až v roku 2023 bol pozemok oplotený a v roku 2024 boli vysadené ovocné stromčeky. To v skutočnosti potvrdzujú aj samotní žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení z 22.4.2026. Čestné prehlásenie I. A. z 1. októbra 2025 ako predchodkyne žalovaných, ktorých dôveryhodnosť žalobcovia namietali a súd dal za pravdu žalobcom napriek tomu, že hovorí o tom istom, t.j. že pozemok vo vlastníctve žalobcov parc. reg. C č. 671 bol v čase prevodu v roku 2014 zarastený rôznymi drevinami, neobrábaný, neoplotený. Žalobcovia nevyužívali vecné bremeno právo prechodu cez pozemky vo vlastníctve predchodcov žalovaných a ani následne, keď zaťažené pozemky prešli v roku 2014 do vlastníctva žalovaných a na zaťaženom pozemku stavali rodinný dom. Žalovaní by museli vidieť, že sa na pozemku pohybujú žalobcovia. Naviac, žalovaní majú trvalý pobyt u rodičov žalovanej v 2. rade B. A., t.j. v jej rodičovskom dome, a to u pani L. F. a pána G. F. G. F. XXX, ktorá je susednou nehnuteľnosťou s nehnuteľnosťou zaťaženej právom vecného bremena. Nikdy žalobcov nevideli na zaťaženej nehnuteľnosti, aby realizovali právo prechodu, a to ani po nadobudnutí tejto nehnuteľnosti do vlastníctva v roku 2014. Do roku 2017 žalobcovia nehnuteľnosť ani neužívali, a tak vecné bremeno sa ani nevykonávalo. Neskôr po celé obdobie žalobcovia v prípade potreby využívali prístup na svoju nehnuteľnosť cez poľnú cestu, ktorá sa napája na obecnú komunikáciu a nachádza sa za pozemkom žalobcov. Takto si zabezpečovali vstup peši aj motorovými vozidlami. Existenciu tejto prístupovej cesty žalovaní preukázali mapovými podkladmi a fotografiami. Tento prístup využívajú aj v roku 2026. Mali za to, že súd sa so vznesenou námietkou premlčania nevysporiadal dostatočne, nevzal do úvahy nevykonávanie vecného bremena práva prechodu, ktoré nebolo vykonávané od roku 1992 a obmedzil sa len na konštatovanie existencie zápisu vecného bremena v KN, ktorá ale automaticky

neznamená, že výkon práva nemohol byť premlčaný. Okrem toho súd nevzal do úvahy argumentáciu, že žalobcovia po právoplatnosti rozsudku OS KE - okolie sp.zn. z 30. októbra 2006 nepodali návrh na výkon rozhodnutia a ani exekúciu. To podporuje záver, že výkon predmetného práva vecného bremena dlhodobo nepotrebovali a ani nevykonávali. Okrem toho absentuje aj naliehavosť neodkladného opatrenia, keď návrh bol podaný až po 33. rokoch existencie vecného bremena, čo súd pri rozhodovaní nebral do úvahy. Žalobcovia tiež nepredložili jediný dôkaz o tom, že by mali právo vstupovať cez uzamykateľnú bránu, bráničku žalovaných, hoci súd vyhodnotil uzamknutie brány a bráničky ako jeden z dôvodov, že vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je aktívne žalovanými bránený. Vecné bremeno bolo v roku 1992 zriadené v rozsahu geometrického plánu, nie však spôsobom, ktorý by žalobcom zakladalo právo užívať konkrétnu bránu, bráničku. K uvedenému v bode 30. namietali, že nie je zreteľné, na akom základe súd dospel k v tomto bode vyslovenom závere, ak práva prechodu z vecného bremena neboli využívané po celú dobu trvania, t.j. od roku 1992. Okrem toho považovali vyjadrenia žalobcov, ktoré cituje odôvodnenie uznesenia za rozporné v jeho niektorých bodoch, napr. pokiaľ ide o bod 6. uznesenia. Žalobcovia aktívne pristupovali tak, že na príslušný stavebný úrad nepodali ani žiadosť o stavebné povolenie. Žalovaní na druhej strane o nijakom ani nevedeli. Vo svojom vyjadrení žalobcovia z 22.4.2026 však opätovne uviedli, že žalovaní úmyselne konali a toto konanie spočívalo v bránení vo výstavbe prepojenia miestnej komunikácie s dotknutým pozemkom žalovaných v rozsahu podľa geometrického plánu za účelom riadneho výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zotrvali na tom, že žalobcovia realizáciu vecného bremena ničím nepreukázali. Mali za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil princíp proporcionality, keď nariadeným neodkladným opatrením dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalovaných bez toho, aby bola otázka trvania vecného bremena právoplatne vyriešená v konaní vo veci samej. Navyše súd poučil žalovaných o možnosti podať žalobu vo veci samej o zrušenie vecného bremena z dôvodu premlčania, čím uznal existenciu relevantnej právnej otázky týkajúcej sa premlčania výkonu predmetného práva. Zo všetkých dôvodov navrhli zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu je uznesenie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v samotnom konaní o jeho nariadenie, ktorým súd vyhovel navrhovateľmi podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potom, čo prvé v poradí súdom vyhovujúce uznesenie (zo dňa 9.9.2025) odvolací súd zmenil vo výroku I. tak, že návrh v tejto časti zamietol a zrušil vo výrokoch II. až IV. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v odôvodnení s uloženou povinnosťou opätovne rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu požadovaného II. petitu a v tejto súvislosti zaoberať sa s námietkou premlčania.

16. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd opätovne posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovatelia žiadali o uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa konaní, ktoré by mohli obmedzovať a/alebo znemožňovať žalobcom uplatňovať ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadenému Zmluvou o zriadení vecného bremena H. XXX/XX, H. XXX/XX zo dňa 22.10.1992, pričom sa zaoberal aj žalovanými v tejto súvislosti vznesenou námietkou premlčania, keď napokon dospel k záveru o tom, že aj pokiaľ by boli žalovaní osvedčili uplynutie premlčacej lehoty podľa , ich konanie, či konanie ich právnych predchodcov, svedčí o bránení v realizácii práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobcami, preto námietka premlčania vykazuje znaky rozporu s dobrými mravmi, a aj z toho dôvodu nebolo možné na ňu prihliadať.

17. Podstatu odvolania tvorí odvolacia námietka, ktorou odvolatelia mali za to, že súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkou premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, pretože nevzal do úvahy nevykonávanie vecného bremena práva prechodu už od roku 1992.

18. Odvolací súd k predmetnej odvolacej námietke uvádza nasledovné.

19. Súd prvej inštancie v súvislosti so žalovanými vznesenou námietkou premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu správne poukazujúc na ustálil, že v danom prípade by premlčacia lehota začala plynúť deň po dni, keď oprávnený z vecného bremena poslednýkrát realizoval toto svoje právo. Ako súčasne vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd konštatoval, že v danom prípade nebolo možné jednoznačným spôsobom ustáliť, od akého dňa mala začať plynúť premlčacia lehota podľa , keď tvrdenia žalovaných o tom, že od počiatku nebolo žalobcami realizované, sa javilo súdu ako málo pravdepodobné. K tomu svojmu záveru dospel súd zhodnotením, že zo stranami predložených listín vyplynula jednoznačná snaha žalobcov o realizáciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa dohody z roku 1992, a to aj vzhľadom na iniciovanie súdneho konania pred Okresným súdom Košice - okolie pod sp.zn. , ako aj vzhľadom na ďalšiu genézu udalostí opísanú žalobcami. Skutočnosť, že žalobcovia neiniciovali konanie o výkon rozhodnutia (exekúcia), podľa súdu nie sú znakom nezáujmu žalobcov o realizáciu im prislúchajúceho oprávnenia. Pozornosti súdu tiež neušlo, že na strane druhej ani žalovaní doposiaľ neiniciovali konanie o zrušenie vecného bremena z dôvodu uplynutia premlčacej doby, napriek tomu, že sa touto námietkou bránia v tomto konaní. Tiež skutočnosť, že žalobcovia nesporne využívajú na prístup k svojim pozemkom aj poľnú cestu, teda prechod cez pozemky tretích osôb (nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k.ú. F.), je zjavne znakom toho, že vo výkone ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je aktívne bránené, či už zanechaním sutín, drevín alebo stavebného materiálu v časti pozemku žalovaných, ktorým prechádza právo prechodu v zmysle geometrického plánu, a od istého obdobia aj zamykaním brány a bráničky, čo v konečnom dôsledku žalovaní ani nerozporovali. Súd mal za to, že žalovaní neosvedčili pravdivosť tvrdenia o tom, že žalobcovia nejavia reálny záujem na využívaní práva prechodu, čo by bolo východiskom konštatácie premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa . Práve naopak, súdu sa javilo, že konanie žalobcov po celé obdobie existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu javí jasné a nepochybné znaky záujmu zo strany žalovaných toto právo aj realizovať.

20. Z uvedeného vyplýva, že súd spornú otázku premlčania posudzoval zhodnotením jednotlivých tvrdení strán sporu, prípadne podporených príslušnými listinnými dokladmi nielen jednotlivo, ale najmä ich komplexným zhodnotením, pričom nevychádzal výlučne z existencie zápisu vecného bremena a navyše, keď iba skutočnosť, že v tejto otázke argumentáciu žalovaných nevyhodnotil v ich prospech, uvedené neznamená, že sa s námietkou premlčania nevysporiadal dostatočne. V kontexte uvedeného sú potom neopodstatnenými odvolacie námietky v časti, v ktorej odvolatelia zavádzajúcim spôsobom vytýkajú súdu, že sa obmedzil iba na konštatovanie existencie zápisu vecného bremena v KN a že súd pri svojom rozhodnutí nezobral vôbec do úvahy argumentáciu, že žalobcovia po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. zo dňa 30. októbra 2006 o výkon práva podľa zmluvy o zriadení vecného bremena nepodali návrh na výkon rozhodnutia a ani exekúciu.

21. Odvolací súd tiež považuje za neopodstatnenú v tejto otázke odvolaciu námietku v časti, v ktorej skutočnosť, že návrh bol podaný až po 33 rokoch existencie vecného bremena, podľa odvolateľov svedčí o dlhodobej pasivite žalobcov, ktorá nasvedčuje tomu, že predmetné právo fakticky nevykonávali a výkon vecného bremena nebol pre nich nevyhnutný, pretože odvolatelia vychádzajú iba z akejsi hypotézy o tom, že ak by žalobcovia boli skutočne dlhodobo obmedzovaní vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, bolo prirodzené a logické, aby svoje právo bezodkladne a sústavne chránili zákonnými prostriedkami.

22. Navyše odvolatelia v tejto časti svojho odvolania tvrdia, že absentuje naliehavosť neodkladného opatrenia, avšak ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd k absencii naliehavosti neodkladného opatrenia uvádza, že neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Tento atribút však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a nevyhnutne jednorazový stav. Skutočnosť, že tento stav trvá dlhšiu dobu, nemôže ísť na ťarchu toho, kto sa domáha ochrany svojich práv požadovaným nariadením neodkladného opatrenia, ale naopak svedčí o tom, že potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu stále trvá a je o to akútnejšia (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , ).

23. Zavádzajúcim je tiež odvolacia námietka v tejto otázke v časti, v ktorej odvolatelia poukazujú na to, že žalobcovia nepredložili jediný dôkaz o tom, že by mali právo vstupovať cez uzamykateľnú bránu, bráničku žalovaných, hoci súd uzamknutie brány a bráničky vyhodnotil ako jeden z dôvodov, že vo výkone práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je aktívne žalovanými bránené. K tomu odvolací súd ale uvádza, že žalovanými označená brána, resp. bránička je predsa súčasťou plotu, v dôsledku čoho

už samotná existencia plotu znamená, že žalobcom je znemožnený prístup na vlastnú nehnuteľnosť, či už v podobe práva prechodu alebo prejazdu, a práve v tomto kontexte je potrebné takúto argumentáciu súdu posudzovať a chápať.

24. Napokon odvolací súd nerozumie odvolacej námietke odvolateľov v časti, v ktorej títo poukazujúc na záver v bode 30. odôvodnenia napadnutého uznesenia namietali, na akom základe súd dospel k takémuto záveru (k záveru o nevyhnutnej úprave pomerov medzi stranami sporu) poukazujúc opakovane na svoju argumentáciu o tom, že právo prechodu z vecného bremena nebolo využívané žalobcami po celú dobu trvania, t.j. od roku 1992. K tomu odvolací súd uvádza, že v bode 30. odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie sa zaoberal a posudzoval naplnenie jedného zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potreba bezodkladne upraviť pomery. Odvolatelia v predmetnej časti odvolania opomínajú, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s ich vznesenou námietkou premlčania, ktorú napokon posúdil v ich neprospech a preto následne bolo na mieste, aby súd zhodnotil naplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, medzi ktoré patrí naliehavá potreba úpravy pomerov strán sporu, pokiaľ ide o navrhované neodkladné opatrenie.

25. Napokon nedôvodnou je v tejto otázke odvolacia námietka v časti, v ktorej odvolatelia tvrdia, že nebol dôvod na to, aby žalobca v 1. rade privolával hliadku OO PZ Bidovce dňa 2.5.2025. V kontexte uvedeného odvolatelia zjavne nereflektovali na závery súdu, ktoré sa týkali ich obrany o tom, že žalobcovia sa mohli dostať na svoj pozemok po obecnej a poľnej ceste, ktorú využívajú aj poľnohospodári a podobne, pretože súd k tomuto učinil jednoznačný záver o tom, že z tvrdení strán sporu bolo zrejmé, že inú cestu žalobcovia riadne zabezpečenú nemajú dôvodiac, že na LV č. XXXX, k.ú. F. nie je zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu a prejazdu v prospech žalobcov, pričom sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré susedia s pozemkami žalobcov a ktoré tvoria časť poľnej cesty, na ktorú sa odvolávajú aj žalovaní. Uvedené závery potom viedli súd k potrebe neodkladnej úpravy pomerov, ktorú mal za osvedčenú a podobne aj v tomto prípade ide o zavádzajúcu námietku odvolateľov, že súd tieto skutočnosti pri svojom rozhodnutí nezobral do úvahy; aj tu platí už uvedené, že iba skutočnosť, že odvolatelia nesúhlasia s tým, akým spôsobom sa súd vysporiadal s obranou žalovaných v danej otázke neznamená, že súd tieto skutočnosti pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy.

26. Neopodstatneným je tiež námietka odvolateľov v časti, v ktorej poukazujú na podľa ich názoru vyjadrenia žalobcov, ktoré sú ale rozporuplné, pretože súd svoje závery neučinil výlučne opierajúc sa o akékoľvek tvrdenia žalobcov, ale na základe posúdenia všetkých relevantných okolností, či už vyplývajúcich z tvrdenia tak žalobcov ako aj žalovaných v kontexte ich osvedčenia príslušnými listinnými dôkazmi ich zhodnotením jednotlivo, ale najmä v súhrne.

27. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, odvolací súd ale zdôrazňuje, že sporná otázka premlčania bola súdom prvej inštancie posudzovaná aj v kontexte námietky žalobcov, že je rozporná s dobrými mravmi, na čo ale už odvolatelia žiadnym spôsobom nereflektovali a záver v tejto otázke napokon ani nenamietali. Je bez akýchkoľvek pochybností z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé, že súd sa zaoberal aj touto námietkou (rozporu žalovanými vznesenou námietkou premlčania s dobrými mravmi) a bol toho názoru, že pokiaľ by aj žalovaní boli osvedčili uplynutie premlčacej lehoty podľa , ich konanie, resp. konanie ich právnych predchodcov, svedčí o bránení v realizácii práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobcami; vzhľadom na uvedené a v tej súvislosti konkrétne okolnosti viedli súd k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovanými vykazuje znaky rozporu s dobrými mravmi, a preto aj z toho dôvodu nebolo možné na ňu prihliadať. Odvolatelia tento samotný záver súdu v podanom odvolaní nenamietali.

28. Potom je nedôvodná ich námietka o tom, že existujú vážne pochybnosti o samotnom trvaní a vykonateľnosti práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z dôvodu jeho premlčania a že z toho dôvodu potom súd nemohol dospieť podľa ich názoru k záveru, že žalobcovia hodnoverne osvedčili existenciu nároku.

29. Záverom odvolací súd v súvislosti s námietkou odvolateľov o nedostatočne zohľadnenom princípe proporcionality uvádza, že zo strany súdu neprihliadnutie na žalovanými vznesenú námietku premlčania z dôvodu, že táto je v rozpore s dobrými mravmi znamená, že súd mal za osvedčenú existenciu nároku žalobcov v podobe ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zriadenému zmluvou o zriadení

vecného bremena spísanou formou notárskej zápisnice zo dňa 22.10.1992, teda mal za osvedčenú existenciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré ako také už samo o sebe je zásahom do vlastníckeho práva povinnej osoby, pričom žalobcovia iba využili zákonom poskytnutý inštitút právnej ochrany v podobe neodkladného opatrenia. Nariadenie predmetného neodkladného opatrenia v štádiu pre začatím konania svojou povahou síce nahrádza meritórne rozhodnutie vo veci v otázke existencie a trvania vecného bremena, to ale súčasný nevylučuje. Práve aj z toho dôvodu súd prvej inštancie súčasne s nariadením neodkladného opatrenia poučil žalovaných o možnosti podať žalobu vo veci samej, ako aj dal poučenie stranám sporu, že môžu podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (tak ako uvedené vyplýva z výroku II.), a uvedené je v súlade s . V tejto súvislosti je preto absolútne zavádzajúce v odvolaní tvrdenie, že poučenie žalovaných o možnosti podať žalobu vo veci samej o zrušenie vecného bremena z dôvodu premlčania vo výroku II. znamená, že súd tým implicitne uznal existenciu relevantnej právnej otázky týkajúcej sa premlčania výkonu predmetného práva.

30. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s .

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ; žalovaní ako odvolatelia neboli v odvolacom konaní úspešní a žalobcom v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).