Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/19/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom B., C. XX, 2. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, obaja zast. D. E. C., advokátkou, IČO: 52 461 173, so sídlom Košice, Ľudová 20, proti žalovaným: 1. F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, 2. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zast. D. D. H., advokátom, so sídlom Košice, B. Nemcovej 24, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 9. septembra 2025 č.k. -45

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku I. tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Zrušuje uznesenie vo výrokoch II. až IV. a vracia vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie nasledovne: I. U k l a d á žalovaným povinnosť odstrániť kovový plot umiestnený v katastrálnom území G. na parcele reg. „C“ č. 668/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 709 m2 v časti vyznačenej Geometrickým plánom Geodézie Prešov, a.s., číslo XXX XXX XXXX - XX, overeným dňa XX.XX.XXXX pod číslom XXX/XX Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach, a to pre účely prechodu žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností v katastrálnom území G. evidovanej na LV č. XXX ako parcela reg. „C“ č. 671 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1028 m2, a to peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez nehnuteľnosti žalovaných nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. a evidovaných na LV č. XXX ako parcely reg. „C“ č. 668/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 709 m2, parcela reg. „C“ č. 669/1

- záhrada o výmere 828 m2, parcela reg. „C“ č. 669/2 - záhrada o výmere 816 m2, parcela reg. „C“ č. 670 - záhrada o výmere 816 m2, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. II. U k l a d á žalovaným povinnosť držať sa akýchkoľvek konaní, ktoré by mohli obmedzovať a/ alebo znemožňovať žalobcom uplatňovať ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadenému Zmluvou o zriadení vecného bremena spísanou formou Notárskej zápisnice N XXX/XX, I. XXX/XX zo dňa 22.10.1992, registrovanej pod J. XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX, a to vecnému bremenu spočívajúcemu v práve prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom cez nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G. a evidované na LV č. XXX ako parcela reg. „C“ č. 668/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 709 m2, parcela reg. „C“ č. 669/1 - záhrada o výmere 828 m2, parcela reg. „C“ č. 669/2

- záhrada o výmere 816 m2, parcela reg. „C“ č. 670 - záhrada o výmere 816 m2, a to v rozsahu určenom Geometrickým plánom Geodézie Prešov, a.s., číslo XXX XXX XXXX - XX, overeným dňa 22.09.1992 pod číslom 986/92 Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach. III. Žalovaných v 1. a 2. rade súd p o u č u j e, že proti žalobcom v 1. a 2. rade môžu podať žalobu vo veci samej, ktorou sa budú domáhať určenia neexistencie vecného bremena zriadeného Zmluvou o zriadení vecného bremena spísanou formou Notárskej zápisnice N XXX/XX, I. XXX/XX zo dňa 22.10.1992 a dňa

18.11.1992, alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom tohto neodkladného opatrenia ( ). Súd p o u č u j e strany sporu, že môžu podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ). IV. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným.

2. Rozhodol tak v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia voči žalovaným domáhali nariadenia v rozsahu petitu I. a II. zodpovedajúceho výrokom I. a II. napadnutého uznesenia za skutkových okolností bližšie v tomto návrhu uvedených.

3. Súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, prvá veta a ods. 2 , keď ozrejmil inštitút neodkladného opatrenia a tiež, čo je jeho účelom a aké sú podmienky pre jeho nariadenie.

4. V danom prípade žalobcovia navrhli nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd jednak uložil žalovaným povinnosť odstrániť kovový plot brániaci vo vstupe na ich pozemok (výrok I.), a jednak povinnosť zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktoré by mohli obmedzovať a/alebo znemožňovať žalobcom uplatňovať ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu (výrok II.). Tento návrh je podľa obsahu návrhom podľa . Súd dal do pozornosti, že toto univerzálne neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenia. S výnimkou povinnosti niečo dať (dare) ide v podstate o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzku v zmysle . V jeho intenciách možno interpretovať aj samotný . Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených agilít, prípadne na kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich. Pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách (susedské spory, spory o ochranu osobnostných práv, a pod.). Súd je v tomto prípade povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby (SEDLAČKO, F. [Obsah neodkladného opatrenia]. In: ŠTEVČEK, M. a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1238-1239).

5. Žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložili súdu rad listín na osvedčenie ich nároku, pričom pri posúdení ich návrhu za rozhodné súd považoval to, že ich nárok zjavne vyplýva z Notárskej zápisnice I. XXX/XX, I. XXX/XX, zo dňa XX.XX.XXXX a registrovanej pod J. XXXX/XX K. XX.XX.XXXX, ktorou bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce s práve prechodu cez pozemky žalovaných, a to v rozsahu určenom geometrickým plánom Geodézie Prešov, a.s., číslo XXX XXX XXXX - XX, overeným dňa 22.09.1992 pod číslom 986/92 Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach, ktoré je zapísané na LV č. XXX pre k.ú. G. a aj zrejme bolo zapísané v čase, keď si žalovaní tieto nehnuteľnosti kupovali (20.11.2014, 22.09.2015 - jedná sa o dátumy kúpnych zmlúv uvedených v rámci identifikácie titulov nadobudnutia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. G. žalovanými). Rovnako je evidované vecné bremeno prechodu cez parcelu č. 669/2 v prospech vlastníka parcely č. 671 v časti Ťarchy C: pod značkou J. XXXX/XX. Napokon žalobcovia poukázali aj na právoplatne skončený spor vedený pôvodne na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. , kde rozsudkom zo dňa 30.10.2006 bola právnym predchodcom žalovaných, t.j. vtedajším vlastníkom nehnuteľností teraz evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. G., uložená povinnosť umožniť žalobcom prechod cez dotknuté parcely peši, osobným i nákladným motorovým vozidlom tak, že sa odstránia všetky prekážky, ktoré by im znemožňovali právo prechodu v rozsahu skôr zriadeného vecného bremena. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2006, pričom bol tiež zaevidovaný v časti Ťarchy C: na LV č. XXX v k.ú. G. pod značkou E. XXX/XX. Žalovaní teda museli mať už v čase kúpy predmetných nehnuteľností vedomosť o tom, že sa s ňou spája povinnosť rešpektovať vecné bremeno prechodu peši, osobným i nákladným motorovým vozidlom, a to v prospech žalobcov, ako vlastníkov parcely č. 671 (LV č. XXX v k.ú. G.).

6. Pri posúdení predpokladu osvedčenia hodnovernosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd poukázal na úpravu , v zmysle ktorého vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona a napokon, keď právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním), v ktorom prípade ustanovenia tu platia obdobne. Základom vecných bremien je, že obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe

( ). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do KN. V prípade, že vecné bremená sú spojené s vlastníctvom nehnuteľností, prechádzajú spolu s vlastníctvom veci na nadobúdateľa podľa , to znamená, že ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Tak je tomu aj v tomto prípade, keď na základe notárskej zápisnice I. XXX/XX E. K. XX.XX.XXXX, resp. doplnenej dňa 18.11.1992, bolo na základe súhlasného prejavu zmluvných strán zriadené vecné bremeno v prospech žalobcov ako vlastníkov parcely č. 671. Na tomto fakte nemení nič ani prechod vlastníckeho práva z pôvodných účastníkov tejto dohody v postavení povinných subjektov na dnešných vlastníkov dotknutých parciel, t.j. žalovaných. Preto súd vyhodnotil návrh žalobcov ako dôvodný a pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia v znení ako ho navrhli žalobcovia.

7. Žalobcovia súdu osvedčili to, že im patrí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. G., ktoré vzhľadom na bránenie zo strany žalovaných nemôžu riadne realizovať, nakoľko je im znemožnený prístup na vlastnú nehnuteľnosť. Bránenie v riadnej realizácii vecného bremena prechodu a následne realizácii vlastníckeho práva žalobcov žalovanými zjavne vyplynulo z predložených listinných dôkazov, ako trestného oznámenia bez datovania (č.l. 26 - pričom sa zrejme jedná o dátum 31.03.2025, ako to vyplynulo z uznesenia zo dňa 16.05.2025), ako aj listiny zo dňa 28.04.2025 označenej ako „Oznámenie k vecnému bremenu na LV č. XXX, kat. územie G. - ODPOVEĎ“. Z predložených listín tiež súdu vyplynulo, že sa vzniknutú situáciu snažili žalobcovia riešiť mimosúdne výzvami, resp. neskôr podaním trestného oznámenia, ktoré však bolo napokon odmietnuté. Neodkladnú potrebu úpravy pomerov mal súd za osvedčenú z potreby starostlivosti o vlastnú nehnuteľnosť, v danom prípade záhradu, ktorá možno nevyžaduje dennú opateru, no samotný fakt, že žalobcovia zjavne nemajú už dlhú dobu absolútne žiaden prístup k vlastným nehnuteľnostiam (minimálne od marca 2025), predpokladá nevyhnutnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami. Tu súd dáva do pozornosti názor, podľa ktorého právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (SEDLAČKO, F. Obsah neodkladného opatrenia. In: ŠTEVČEK, M. a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1234). V danom prípade samotná nemožnosť priblížiť sa, alebo vstúpiť na vlastné pozemky už po dobu minimálne od marca 2025 podľa súdu jednoznačne nasvedčujú nevyhnutnej potrebe úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobcovia takto ani nemôžu mať prehľad o prípadne hroziacej škode, či inej ujme, a už vôbec nemajú možnosť proti nej akokoľvek zasiahnuť. Súd mal za to, že v danom prípade žalobcovia riadne osvedčili existenciu nároku/práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana (vecné bremeno prechodu), ako aj existenciu neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi nimi a žalovanými. Mal za osvedčené, že prekážkou brániacou v riadnej realizácii vecného bremena prechodu je kovový plot, ktorý sa nachádza na pozemku žalovaných, konkrétne parcele č. 668/1, pričom sa jedná o konkrétnu prekážku, ktorej odstránenie žalobcovia žiadali. Súd v tejto časti návrhu vyhovel vzhľadom na osvedčenie uvedených skutočností. Aj vzhľadom na odmietavý postoj žalovaných a aktívne bránenie žalobcom v realizácii vecného bremena prechodu sa súdu javilo ako dôvodné vyhovieť aj čo do návrhu uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek konaní, ktorými by mohli obmedzovať žalobcov alebo znemožňovať žalobcom uplatňovať právo vecného bremena prechodu cez ich pozemok.

8. Súd mal za to, že v danom prípade samotné nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, a preto pristúpil k poučeniu žalovaných v zmysle výroku III. Súčasne princíp proporcionality zdôvodnil tak, že nariadené neodkladné opatrenie neobmedzí žalovaných v neprimeranom rozsahu, nakoľko vecné bremeno prechodu týkajúce sa ich nehnuteľností existuje už minimálne od roku 1992 a zjavne si kupovali tieto nehnuteľnosti s vedomým existencie takto existujúceho obmedzenia.

9. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 v zmysle princípu úspechu v konaní, keď úspešným žalobcom priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalovaným. Súčasne existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa nevzhliadol.

10. Proti uzneseniu podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , f), g) a h) . Odvolatelia mali za to, že žalobcovia nepreukázali a neosvedčili dôvodnosť, existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Od roku 1992, kedy bolo zriadené vecné bremeno, toto nebolo zo strany žalobcov využívané. Po uplynutí doby 33 rokov nastala podľa rozhodnutia súdu bezodkladnosť úpravy pomerov. Žalobcovia ako vlastníci parc. č. 671, na ktorú je zriadené vecné bremeno právo prechodu, túto ako záhradu do roku 2024 ani nevyužívali. Do roku 2017 bola zarastená náletovými drevinami. V rokoch 2017 - 2018 začali dreviny vlastníci - žalobcovia klčovať. Až v roku 2023 pozemok parc. č. 671 oplotili. V jeseni v roku 2024 vysadili na pozemku ovocné stromčeky. Na prístup na pozemok parc. č. 671 využívali poľnú cestu v hornej časti nehnuteľnosti. Na oplotenie žalobcovia od poľnej cesty zriadili prístupovú bránu a práve odtiaľ na pozemok vchádzali žalobcovia autami, ako aj pešo, vozili materiál a pod. Táto skutočnosť dokazuje, že na vstup na pozemok používali iný prístup a nie vecné bremeno práva prechodu po pozemkoch vo vlastníctve žalobcov v súlade s geometrickým plánom. V súčasnosti poľná cesta je sčasti využívaná ako prístupová cesta - miestna komunikácia obce Svinica a je zahrnutá v územnom pláne obce Svinica k stavebným pozemkom, kde je zahrnutý aj pozemok parc. č. 671 vo vlastníctve žalobcov a ktorý je určený platným územným plánom obce ako stavebný pozemok. Časť tejto miestnej komunikácie je majetkovoprávne vysporiadaná a je zapísaná na LV č. XXX parc. č. 1003/5, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 6572 m2 v majetku obce Svinica, k čomu pripojili ako dôkaz LV a snímok z katastrálnej mapy. Ostáva majetkovoprávne vysporiadať po pozemok vo vlastníctve žalobcov úsek v dĺžke 200 - 250 m. Nie je teda pravdou, že žalobcovia mali a majú jediný prístup na svoj pozemok cez pozemky žalovaných, ktoré sú zaťažené vecným bremenom. V skutočnosti vecné bremeno 33 rokov nevyužívali a je aj čestné prehlásenie právnej predchodkyne žalovaných D. A.. Je pravdou, ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia o neodkladnom opatrení, že v danej veci už rozhodoval Okresný súd Košice - okolie sp.zn. -39 zo dňa 30.10.2006 a ktorý nadobudol právoplatnosť 30.12.2006, ktorým súd rozhodol, že žalované v 1. a 2. rade, t.j. C. L., M. C. a D. A., rod. Kočmárošová (právne predchodkyne súčasných žalovaných) sú povinné umožniť žalobcom v 1. a 2. rade prechod cez parcelu č. 668, 669/1, 669/2 a 670 v k.ú. G. peši, osobným i nákladným vozidlám tak, že odstránia všetky prekážky, ktoré by znemožňovali právo prechodu v rozsahu určenom geometrickým plánom Geodézie Prešov, a.s. č. 242 322 1102/92 overeného pod č. 986/92 Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach. Z toho vyplýva, že vo veci bolo už súdom právoplatne rozhodnuté a na druhej strane poukázali na to, že žalobcovia ani sa nedomáhali svojich práv výkonom rozhodnutia právoplatného rozsudku - exekúciou. Je zrejmé, že vecné bremeno, ako bolo zriadené, ani nepotrebovali využívať. Preto žiadali súd, aby pri svojom rozhodnutí o odvolaní tieto skutočnosti zobral do úvahy. Okrem toho majú za to, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu je aj premlčané vychádzajúc z . V tejto súvislosti vzniesli námietku premlčania. Nie je spravodlivé od žalovaných žiadať, aby naďalej strpeli vecno-právne zaťaženie svojich nehnuteľností. Uplynutie doby bolo preukázané aj čestným prehlásením p. A. a vyplýva aj zo stanoviska žalovaných. Pozemok žalovaných, na ktorom sa nachádza oplotenie a na ktorom bola uložená povinnosť žalovaným neodkladným opatrením odstrániť kovový plot, t.j. v súčasnosti na parc. č. 680/1 k.ú. G. je umiestnený predchádzajúcimi vlastníkmi od 60. rokov minulého storočia. Oplotenie nebolo nikdy zrušené a vecné bremeno nebolo nikdy využívané. Pokiaľ by bol kovový plot v zmysle neodkladného opatrenia žalovanými odstránený, neznamenalo by, že žalobcovia môžu využívať vecné bremeno právo prechodu cez pozemky žalovaných. Dôvodom je to, že na parc. č. 668/1 nadväzuje parcela č. 793/2, t.j. priekopa, ktorá má určitú hĺbku a šírku 3,40 m vo vlastníctve SR, potom nasleduje parc. č. 793/3, t.j. pozemok vo vlastníctve obce Svinica v šírke 1,20 m zapísaný na LV č. XXX, na ktorom sa nachádza chodník. Až potom nasleduje, t.j. za chodníkom štátna cesta medzinárodného významu I/19, ktorej správcom je Okresný úrad Košice. Pozemky vo vlastníctve SR sú zapísané na LV č. XXX. Pred vydaním uznesenia o neodkladnom opatrení sa súd s danou skutočnosťou mal vysporiadať a žalobcovia mali preukázať, že sa môžu napojiť na štátnu cestu. Bez naplnenia tejto skutočnosti odstránenie kovového oplotenia by nemalo žiadny význam. Preto takto nariadené neodkladné opatrenie nemôže plniť svoj účel. Súčasne bez projektu výstavby mostíka, jeho šírky a napojenia na cestnú komunikáciu, uloženie skruží do priekopy, súhlas - rozhodnutie príslušného stavebného úradu, súhlas vlastníkov pozemkov na napojenie na štátnu cestu, ako aj stanovisko príslušného PZ SR by odstránenie kovového plota nemalo zmysel, a teda ani nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by bolo realizované neodkladné opatrenie v zmysle uznesenia bod 1. znamenalo by to len medzeru v oplotení v šírke 3 m a naviac s múrikom a nebol by splnený účel sledovaný neodkladným opatrením. Odstránením kovového plota by na dlhú dobu znamenalo, že pozemky a ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných by sa stali voľne prístupné, nebol by chránený majetok žalovaných a právo vyplývajúce z vecného bremena nerealizovateľné. Okrem toho v uznesení nie je uložené odstrániť aj betónový múrik, na ktorom je

upevnený kovový plot, čiže takýto výrok ani nie je úplný. Dôkazom je fotodokumentácia žalobcov. Na základe vykonaných dôkazov tak súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tiež mali za to, že je zavádzajúcim a ničím nepreukázaným výlučne tvrdenie žalobcov, ktoré prebral tiež súd v bode 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia, pokiaľ tvrdil, že žalobcovia zjavne nemajú absolútne žiadny prístup k vlastným nehnuteľnostiam. K tomu uviedli, že žalobcovia mali a majú taký istý prístup na nehnuteľnosť ako 33 rokov predtým spojnej cesty, čo aj využívali a využili aj po marci 2025. Je pravdou, že v marci 2025 žalovaní uzamkli bráničku i bránu z dôvodu, že žalobcovia požiadali o súhlas na zriadenie elektrickej prípojky cez pozemky žalovaných, na čo ale im žalovaní súhlas nedali, a preto mali obavy zo vstupu cudzích osôb na svoje nehnuteľnosti. Naviac, uzamknutie brány a bráničky si vyžadovala a vyžaduje starostlivosť o mal. syna F., ktorý má 3 roky. Tiež poukázali na to, že cez bráničku ani bránu nemali žalujúci právo prechodu a bránu ani bráničku nevyužívali, ktorá skutočnosť vyplýva aj z čestného prehlásenia D. A.. Žalobcovia na svojej parcele č. 671 boli okrem marca 2025, kde sa dostali z hornej časti a prechodom cez poľnú cestu aj začiatkom mája 2025 a samozrejme na svoj pozemok išli takisto autom, a to po poľnej ceste a po komunikácii v hornej časti ako už vyššie konštatovali. Čiže nie je pravdou, že od marca 2025 sa na svoj pozemok nemôžu dostať, čo je ale konštatované v odôvodnení uznesenia. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhli napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného o patrenia s zamieta.

11. Žalobcovia k odvolaniu uviedli, že považujú rozhodnutie súdu za správne a súladné so zákonom. V súvislosti s argumentáciou odvolateľov založenou na tvrdení, že majú využívať poľnú cestu v hornej časti nehnuteľnosti, podľa žalobcov odvolatelia v tomto kontexte k odvolaniu sami uznali, že žalobcovia užívajú svoje nehnuteľnosti na účely záhrady a obhospodarovania ovocných stromčekov, ktoré tam vysadili, a teda uznali potrebu prístupu na predmetné nehnuteľnosti za účelom opatery o stromy a s tým spojenú ochranu majetku žalobcov. Považovali odvolaciu argumentáciu založenú na tvrdení, že žalobcovia by mali užívať poľnú cestu v hornej časti nehnuteľnosti, súčasne za neprijateľnú vo vzťahu k nároku, ktorého sa v konaní žalobcovia domáhali, a to umožniť im riadny a ničím nerušený výkon vecného bremena, ktorý je zakotvený v zmluve o zriadení vecného bremena spísanej formou notárskej zápisnice. Dali do pozornosti odvolaciemu súdu, že odvolatelia uvádzali v odvolaní selektívne a neúplné skutkové tvrdenia, ktorými sa snažili obhájiť svoje protiprávne konanie (uzamknutie bránky a neumožnenie výkonu práva cesty v prospech žalobcov). Odvolatelia účelovo dávali do pozornosti odvolacieho súdu poľnú cestu identifikovanú ako parc. reg. C č. 1003/5 v k.ú. Svinici, jej účelové využitie a právne vzťahy k nej. V tomto kontexte dali na zreteľ, že zmienená poľná cesta, je vo vlastníctve obce Svinica. Uvedené je ale pre žalobcov absolútne irelevantné, nakoľko rozhodujúci úsek, ktorý by mohol hypoteticky spojiť pozemok žalobcov s miestnou komunikáciou (a to parcela reg. C č. 1003/1 o výmere 282 m2 a parcela reg. C č. 1001/3 o výmere 1725 m2 v k.ú. G.), je v podielovom spoluvlastníctve tretích osôb a uvedené vyplýva aj z LV č. XXXX k.ú. G., v zmysle ktorého je rozhodujúci úsek v podielovom spoluvlastníctve šiestich cudzích osôb. Túto pre konanie významnú skutočnosť ale odvolatelia účelovo opomenuli a vykreslili tak žalobcov ako osoby disponujúce prístupovou cestou, čo sa ale nezakladá na mape v zmysle predložených dôkazov (LV č. XXXX a kópia katastrálnej mapy). Odhliadnuc od uvedeného považovali za právne irelevantné tvrdenia odvolateľov o existencii a využívaní alternatívnej poľnej cesty. Zmluvne zriadené vecné bremeno, ktoré je predmetom tohto sporu totiž predstavuje primárny a legálny titul prístupu žalobcov ako oprávnených na svoj pozemok cez zaťažené pozemky žalovaných ako povinných. Preto povinnosťou žalobcov nie je hľadať a využívať iné možnosti, ktoré môžu byť hypoteticky dočasne tolerované ako prístupové cesty, pokiaľ v ich prospech svedčí vecné bremeno spočívajúce v práve cesty. Skutočnosť, že žalobcovia boli nútení sa v dôsledku konania žalovaných vynájsť a dostať sa na svoj pozemok iným spôsobom (napríklad aj cez zmienenú poľnú cestu) iba potvrdzuje dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, pretože legálny prístup garantovaný zmluvne zriadeným vecným bremenom im bol znemožnený. K predloženému dôkazu zo strany odvolateľov, a to čestnému vyhláseniu právnej predchodkyne žalovaných D. A. uviedli, že toto čestné vyhlásenie nemôže predstavovať v tomto konaní spôsobilý dôkazný prostriedok na osvedčenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie. Je totiž nesporným, že D. A. bola procesnou stranou, resp. žalovanou v 2. rade v súdnom konaní vedenom OS Košice-okolie sp.zn. , v ktorom sa neúspešne bránila voči žalobcom v konaní o výkon práva vecného bremena. Z uvedeného je teda dôvodným usudzovať, že D. A. v predmetnej veci nie je spôsobilá podať objektívne a nestranné vyjadrenie. Jej vyjadrenia sú tendenčné s cieľom zvrátiť daný právny stav. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania poukázali na to, že námietka premlčania predstavuje inštitút súkromného práva rozhodný pre konanie vo veci samej, nie pre konanie o neodkladnom opatrení. Odhliadnuc od uvedeného, po celú dobu zriadenia vecného bremena v ich prospech uplatňovali svoje právo

a v prípade jeho marenia zo strany žalovaných prípadne ich právnych predchodcov aktívne a úspešne sa domáhali výkonu svojho práva aj súdnou cestou. Tvrdenia odvolateľov o tom, že vecné bremeno sa nemalo vykonávať viac ako 10 rokov sa nezakladá na pravde a v tomto zmysle z uvedených dôvodov nemôže obstáť ani ako dôkaz čestné vyhlásenie D. A.. Ani argumentácia o premlčaní práva vecného bremena nemôže úspešne obstáť, nakoľko premlčacia lehota začína plynúť deň po poslednom faktickom prechode oprávneného cez pozemok povinného, čo v predmetnej právnej veci preukázateľné nebolo pred 10 rokmi tak, ako to pre premlčanie práva predpokladá . Okrem toho voči vznesenej námietke premlčania sa ohradili aj z dôvodu, že práve v dôsledku správania žalovaných je žalobcom marené pristupovať na svoju záhradu motorovým vozidlom, a to napriek tomu, že im toto právo prechodu vyplýva z notárskej zápisnice. Žalobcovia sa opakovane domáhali, aby im bolo umožnené v plnom rozsahu a riadne uplatňovať ich právo prechodu peši, osobným a nákladným motorovým vozidlom v rozsahu podľa geometrického plánu, avšak žalovaní svoje záväzky im plynúce zo zriadeného vecného bremena nerešpektujú a opakovane aj napriek výzvam žalobcov maria riadny a nerušený výkon práva prechodu v rozsahu podľa geometrického plánu a úmyselne ukladajú na dotknutý pozemok v časti vyznačenej podľa geometrického plánu na priznanie práva prechodu prekážky brániace prejazdu motorovými vozidlami smerom k záhrade a uzamykajú bránku. Potom nemožno konštatovať premlčanie takéhoto práva, pretože jeho výkonu je aktívne bránené a nie svojvoľne nevykonávané. Preto premlčacia lehota nemohla ani len začať plynúť. Okrem toho vznesená námietka premlčania nemôže požívať ani právnu ochranu, nakoľko predstavuje iba šikanózne zneužitie tohto subjektívneho práva na úkor žalobcov s odkazom na a princípov . Vzhľadom na uvedené sa javí potrebným priznať kľúčový fakt, a to že výkon práva žalobcom nebol v roku 2025 marený ich pasívnou nečinnosťou, ale aktívnym konaním žalovaných, ktorí uzamkli bránu a udržiavali kovový plot. Ak je teda výkon práva aktívne bránený a znemožňovaný žalovanými ako povinnou stranou, pričom žalobcovia ako oprávnená strana sa neúspešne domáha výkonu tohto práva (mimosúdne a /alebo prostredníctvom polície), je premlčanie vylúčené a nemôže nastať. Mali za to, že v súvislosti s odkazom na už právoplatne rozsúdenú vec nejde o takúto prekážku, a v tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS SR . V súvislosti s namietaním, že odstránenie kovového plotu bez súčasného nariadenia odstránenia betónového múriku nie je možné, že výrok I. síce ukladá žalovaným povinnosť odstrániť kovový plot, avšak splnenie tejto povinnosti je v plnom rozsahu na strane žalovaných. Taktiež následné zabezpečenie napojenia na štátnu cestu, výstavba mostíka cez priekopu, uloženie skruži, získanie súhlasu od správcu štátnej cesty a súhlasu obce sú verejnoprávne alebo stavebnoprávne otázky, ktoré sú v kompetencii žalobcov a dotknutých tretích osôb. Odvolatelia nemôžu podmieňovať splnenie si svojej povinnosti plnením iných podmienok, ktoré sú odrazom právneho vzťahu žalobcov a tretích osôb. Povinnosť odstrániť plot pre účely prechodu nutne zahŕňa aj odstránenie jeho funkčných súčastí, teda aj zmieneného betónového múrika. Takže aj námietka v tomto zmysle zo strany odvolateľov je prehnane formalistická. V súvislosti s tvrdením dôvodov zo strany odvolateľov, ktoré ich viedli k potrebe uzamknutia brány a bráničky, pokiaľ ide o ich maloletého syna, žalobcovia poukázali na to, že súd správne posúdil proporcionalitu nariadeného neodkladného opatrenia vyplývajúcu z bodu 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhli odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

12. Strany sporu sa následne vyjadrili v rámci procesného postupu zvoleného súdom v súlade s , pričom zotrvali na svojich vyjadreniach.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadiska uplatnených odvolacích námietok a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

14. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej, keď je nepochybné, že žalobcovia ním sledujú zabezpečenie nerušeného výkonu svojho práva zodpovedajúceho v minulosti zriadenému vecnému bremenu.

18. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

19. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný).

20. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti s trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a potreba bezodkladne upraviť pomery. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie, čo sa stalo a čo je medzi stranami nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení osvedčeného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje ochrana. 21. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súd založil svoje rozhodnutie na závere o tom, že žalobcovia osvedčili jednak danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, jednak naliehavosť potreby navrhovanej ochrany. Ako vyplýva z podaného odvolania, odvolatelia naplnenie oboch podmienok spochybnili, pričom v súvislosti s osvedčením danosti práva, vzniesli námietku premlčania podľa .

22. Podľa , právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.

23. Premlčanie neznamená zánik vecného bremena ako právneho vzťahu, ale právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa oslabuje, vynútiteľnosť tohto práva sa stáva závislou od vznesenia námietky premlčania. Uplynutím premlčacej lehoty vzniká povinnému právo na vznesenie námietky premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vznesením tejto námietky zanikne nárok oprávneného na vynútiteľnosť z vecného bremena ( I, 2. vydanie, 2019, s. 1407-1419: D. N., zdroj Beck-online).

24. Z uvedeného vyplýva, že aj keď premlčaním nezaniká vecné bremeno, zaniká právo na jeho vynútiteľnosť. Predmetným uznesením nariadené neodkladné opatrenie neznamená nič iné, než v konkrétnej podobe vynútiteľnosť výkonu práva zodpovedajúceho zriadenému vecnému bremenu, ohľadne ktorého ale osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (jeho dôvodnosti a trvania), závisí od posúdenia odvolateľmi vznesenej námietky premlčania podľa . Súd prvej inštancie neposudzoval (z logických dôvodov) naplnenie podmienky osvedčenia danosti nároku aj z hľadiska žalovanými vznesenej námietky premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa , súčasne z dôvodu zachovania dvojinštančnosti je žiadúce, aby sa touto námietkou zaoberal v prvom rade súd prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje, preto je jeho rozhodnutie v otázke naplnenia všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia predčasné, a z toho dôvodu súčasne aj nesprávne. Tým bol naplnený odvolateľmi uplatnený odvolací dôvod podľa .

25. Odvolací súd iba na margo vyjadrenia žalobcov, podľa ktorých námietka premlčania predstavuje inštitút súkromného práva, ktorý je rozhodujúci pre konanie vo veci samej, nie však pre nariadenie neodkladného opatrenia, zdôrazňuje, že predmetné neodkladné opatrenie podľa svojho obsahu

konzumuje vec samu, o čom svedčí aj príslušné poučenie súdu podľa výroku III. napadnutého uznesenia (porovnaj bod 15. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Z uvedeného dôvodu predmetnú námietku nemožno v rámci tohto konania ponechať nepovšimnutú.

26. Odvolací súd naviac vo vzťahu k nároku žalobcov uložiť žalovaným povinnosť odstrániť kovový plot považuje za nesprávny záver súdu o naplnení všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, pretože podľa názoru odvolacieho súdu nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu výroku I. nenapĺňa podmienku proporcionality a primeranosti, osobitne za situácie, ak nariadené neodkladné opatrenie predstavuje trvalú úpravu pomerov. V konaní nie je sporným, že plot, ktorého odstránenia sa žalobcovia domáhajú (hoci iba v rozsahu v časti vyznačenej geometrickým plánom, ktorá zodpovedá rozsahu výkonu práv žalobcov z vecného bremena), sa nachádza na pozemku vlastnícky patriacemu žalovaným, tento podľa vyjadrenia žalovaných bol umiestnený predchádzajúcimi vlastníkmi od 60-tych rokov minulého storočia a nepochybne zabezpečuje vo vzťahu k pozemku, na ktorom sa nachádza, nielen jeho oddelenie od okolia, ale predovšetkým slúži ako zabezpečenie pred voľným vstupom iných osôb, teda ako ochrana najmä majetku žalovaných, čo ale bolo súdom zistiteľné už zo samotnej fotodokumentácie pripojenej k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj z odvolania žalovaných vyplýva, že odstránenie plota by na dlhú dobu znamenalo, že pozemky a ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných by sa stali voľne prístupné, nebol by chránený ich majetok. Súd sa síce pri svojom rozhodnutí zaoberal aj otázkou primeranosti a proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia, túto ale neposudzoval v kontexte všetkých relevantných hľadísk, čo malo za následok jej nesprávne právne posúdenie. Aj z toho dôvodu bol vo vzťahu k výroku I. napadnutého uznesenia naplnený odvolateľmi uplatnený odvolací dôvod podľa .

27. Vyššie uvedené odôvodňovalo zo strany odvolacieho súdu bližším spôsobom neposudzovať (ne)opodstatnenosť odvolacej námietky, ktorou odvolatelia vo vzťahu k výroku I. namietali, že plot nie je možné odstrániť bez uloženia povinnosti odstrániť aj betónový múrik, na ktorom je kovový plot umiestený a ktorou odvolatelia vo vzťahu k výroku I. namietali, že bez projektu výstavby mostíka, jeho šírky a napojenia na cestnú komunikáciu, súhlas- rozhodnutie príslušného stavebného úradu a ďalšie by odstránenie kovového plota nemalo zmysel.

28. Súčasne posúdením opodstatnenosti odvolania v časti výroku I. napadnutého uznesenia stratila na význame odvolacia námietka, ktorou mali odvolatelia za to, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ v tejto súvislosti ide o výrok II. napadnutého uznesenia, odvolací súd zastáva názor, že naplneniu prekážky právoplatne rozhodnutej veci vzhľadom na znenie požadovaného nároku (zodpovedajúceho výroku II. napadnutého uznesenia) v porovnaní so znením výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. bráni nesplnenie podmienky totožnosti predmetu sporu (hoci v oboch prípadoch ide o výkon práv žalobcov zodpovedajúcich zriadenému vecnému bremenu).

29. Zo všetkých vyššie dôvodov odvolací súd:

- zmenil uznesenie vo výroku I. tak, že žalobu v tejto časti zamietol ( ),

- zrušil uznesenie vo výrokoch II. až IV. a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

30. Úlohou súd prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu požadovaného II. petitu. Pretože navrhované neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, súd prvej inštancie sa bude zaoberať žalovanými vznesenou námietkou premlčania ( ), súčasne predmetnú námietku bude posudzovať aj v kontexte žalobcami vznesenou obranou, že námietka premlčania nepožíva súdnu ochranu ( ). V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (v rámci trov celého konania).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).