Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-180-2025.pdf
PDF · 108.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/180/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: Ingka Centres Slovensko s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 16, 821 04 Bratislava, IČO: 35 849 363, právne zast.: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, 811 01 Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: KILEPA s.r.o., so sídlom Jókaiho 10/22, 945 01 Komárno, IČO: 45 673 501, právne zast.: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom M.R.Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky, IČO: 42 369 436, o zaplatenie 17.155,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 34Cb/39/2025-110 zo dňa 04.07.2025, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 34Cb/39/2025-110 zo dňa 04.07.2025 v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje.
II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. konanie v časti istiny 1.200,- eur zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 15.955,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 149, § 150, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1 a 2, § 185 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 633 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 a 3, § 5 ods. 3, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 269 ods. 2, § 330 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“).
2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne:
2.1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.05.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu vo výške 17.155,30 eur a náhradu trov konania. Žalobca a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu na prenájom nebytových priestorov v obchodnom centre Avion Shopping Park Bratislava, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal na úhradu nájomného a ďalších platieb za užívanie priestorov. Žalovaný neuhradil všetky dohodnuté záväzky riadne a včas, preto žalobca navrhuje priznať mu nárok na zaplatenie vyplývajúci z faktúry č. 4110025166 so splatnosťou k 16.11.2023. Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. 4110025166. 2.2. Žalovaný v podanom odpore namietol, že žalobca k žalobe pripojil faktúry, avšak ďalšiu komunikáciu ako ani úhrady k žalobe nepripojil. Žalovaný v celom rozsahu rozporuje nárokovanú istinu ako aj
príslušenstvo. Žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku vo výške 16.194,63 eur, ktorý nárok vychádza z pohľadávky žalovaného voči žalobcovi pozostávajúci zo zaplatených revíznych správ na sporné priestory, montáže výkladu, bezpečnostných rámov na dverách, osvetlenia a podhľadov. Zároveň žalobca opomenul pri podaní žaloby sa vysporiadať s úhradami vykonanými zo strany žalovaného, a to v každom jednom prípade vo výške 800 eur od začiatku komunikácie o ochotu splácať v splátkach, ktorej skutočnosti súdu predkladá doklady o vykonaných úhradách ako aj úhradu, ktorá bola vykonaná po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Vydaný platobný rozkaz, respektíve návrh žalobcu, je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Preto navrhol, aby súd napadnutý platobný rozkaz zrušil a vzhľadom na vykonané úhrady ako aj na vznesenú kompenzačnú námietku vec po súhlase s pokračovaním v konaní postúpil kauzálnemu súdu na dokazovanie a rozhodnutie. Žalovaný k odporu pripojil detaily pohybov uskutočnených jednotlivých úhrad žalobcovi a emailovú komunikáciu so žalobcom, odpoveď na predžalobnú výzvu z 05.10.2023. 2.3. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy istiny pohľadávky spolu vo výške 17.155,30 eur. v priebehu konania žalobca vzal žalobu späť v časti 1.200 eur z dôvodu, že žalovaný vykonal dňa 17.05.2024 úhradu vo výške 800 eur ďalšiu úhradu vo výške 400 eur dňa 27.05.2024. Vzhľadom k uvedenému súd považoval podmienky pre rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania v zmysle § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP za splnené a rozhodol o zastavení konania v časti 1.200 eur vo výroku I. Predmetom konania po zastavení konania v tejto časti zostal nárok žalobcu na zaplatenie 15.955,30 eur. 2.4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu 30.11.2020 v zmysle OBZ, OZ a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca prenajal nebytové priestory v obchodnom centre Avion Shopping Park Bratislava vymedzené v nájomnej zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť nájomné a iné dohodnuté platby v súvislosti s prenájmom nebytových priestorov žalobcovi. Z faktúry č. 4110025166 vystavenej dňa 06.11.2023 vyplýva, že bola vystavená na sumu 17.155,30 eur s dátumom splatnosti dňa 16.11.2023. 2.5. Z Detailu pohybu zo dňa 17.05.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 800 eur s variabilným symbolom 4110025166. Z Detailu pohybu zo dňa 29.02.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 800 eur s variabilným symbolom 4110024257. Z Detailu pohybu zo dňa 22.02.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 800 eur s variabilným symbolom 4110024257. Z Histórie transakcií zo dňa 15.02.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 800 eur s variabilným symbolom 4110024257. Z Detailu pohybu zo dňa 08.02.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 800 eur s variabilným symbolom 4110024257. Z Histórie transakcií zo dňa 01.02.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 800 eur s variabilným symbolom 4110024257. Z Detailu obratu zo dňa 26.01.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 800 eur s variabilným symbolom 4110024257. Z Detailu pohybu zo dňa 18.01.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 800 eur s variabilným symbolom 4110024257. Z Detailu pohybu zo dňa 11.01.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 800 eur s variabilným symbolom 4110024257. 2.6. Z dohody o úprave práv po skončení zmluvy zo dňa 22.11.2023 vyplýva, že žalobca a žalovaný sa v čl. 2 bod. 2.7 dohodli, že s výnimkou nárokov definovaných v tejto dohode sa nájomca (žalovaný) iných nárokov vzdáva. 2.7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v konaní uplatnený nárok nespochybnil, taktiež skutočnosti tvrdené žalobcom nijako nevyvrátil, ani ich účinne nepoprel. Žalovaný nepoprel uzatvorenie nájomnej zmluvy ani výšku nesplatenej sumy, ktorú si uplatňoval žalobca v konaní. Žalovaný neuviedol také skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy, čím by spochybnil žalobcov nárok uplatnený podanou žalobou. 2.8. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené, mal za preukázané, že medzi stranami bola dohodnutá nájomná zmluva z 30.11.2020, na základe ktorej mal žalovaný ako nájomca povinnosť platiť nájomné a iné platby dohodnuté v predmetnej nájomnej zmluvy. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že uplatnil voči žalobcovi uplatnil kompenzačnú námietku vo výške 16.194,63 eur, pričom tento nárok vychádza z pohľadávky žalovaného voči žalobcovi pozostávajúci zo zaplatených revíznych správ na sporné priestory, montáže výkladu, bezpečnostných rámov na dverách, osvetlenia a podhľadov. K predmetnému nároku žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy a ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov k tejto pohľadávky, pričom ani z pripojenej emailovej komunikácie takýto nárok nebol preukázaný. Žalobca sa navyše voči tomuto tvrdeniu bránil aj tým, že sa žalovaný v Dohode o úprave práv po skončení zmluvy z 22.11.2023 v článku 2 bodu 2.7 výslovne vzdal iných nárokov z nájomnej zmluvy a žalovaný toto tvrdenie nepoprel. Žalovaný sa v konaní bránil aj tým, že žalobca sa nevysporiadal s vykonaným úhradami
realizovanými žalovaným. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si bol vedomý existencie nároku žalobcu a za účelom čiastočného plnenia vykonal úhrady, ako však žalobca v konaní preukázal, z predložených úhrad boli započítané na nárok uplatňovaný v tomto konaní len úhrada zo 17.05.2024 vo výške 800 eur a úhrada vo výške 400 eur dňa 27.05.2024, ktoré boli realizované až po podaní žaloby. Žalobca následne zobral späť žalobu v tejto časti. Pri ostatných úhradách s variabilným symbolom 4110024257 žalovaný nepreukázal, že by tieto úhrady boli realizované za účelom splatenia dlhu uplatňovanému v tomto konaní. Žalobca k týmto úhradám poukázal na to, že nimi žalovaný plnil dlh vyplývajúci z inej faktúry, čo súd považuje za preukázané vzhľadom na označenie iného variabilného symbolu pri úhradách a žalovaný túto skutočnosť nepoprel ani neprodukoval v tomto smere ďalšie dôkazy. Súd preto rozhodol na základe takto zisteného skutkového stavu, keď tvrdenia žalovaného v odpore považoval za nedostatočné, neúplné a nepreukázané, pričom na ich (možné) preukázanie ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov.
2.9. Súd prvej inštancie preto mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu (žalovaný nijako nespochybnil nárok žalobcu), preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi celú uplatňovanú sumu po čiastočnom späťvzatí žaloby. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia vo veci samej a aj zo späťvzatia žaloby, pričom zastavenie konania v časti 1.200 eur zavinil žalovaný tým, že došlo zo strany žalovaného k splnenie nároku v tejto časti po podaní žaloby. Žalobca tak bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Nakoľko súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
3. Žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 34Cb/39/2025-110 zo dňa 04.07.2025 odvolanie, ktoré odôvodnil najmä podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.
3.1. Žalovaný namieta, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav veci. Žalobca nepreukázal akúkoľvek relevantnú pohľadávku spôsobilými dôkaznými prostriedkami, a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho tvrdení. Súd podľa názoru žalovaného tak nezákonne priznal pohľadávku. Žalovaný namieta, že súd nebral do úvahy už uskutočnené úhrady zo strany žalovaného, o ktorých žalobca tvrdil, že sa mali týkať iných nárokov, tieto svoje tvrdenia však nepreukázal. Súd takisto nezákonne neprihliadol na kompenzačnú námietku bez riadneho odôvodnenia a uvedenia relevantných dôvodov. Preto súd nemal na tieto tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom prihliadnuť. Súd teda nevykonal riadne dokazovanie a dôkazné prostriedky, ktoré vykonal, nesprávne vyhodnotil. Žalovaný svoj argument o nedostatočnom odôvodnení opiera o rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa zásady voľného hodnotenia dôkazov a práva na spravodlivý súdny proces. 3.2. Na základe uvedeného je žalovaný názoru, že súd na viacerých miestach svojho rozhodnutia a procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pochybil, čo podrobne rozpísal v odvolaní z odkazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalovaný preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nespravodlivé a takisto za nesprávne a z toho dôvodu navrhuje, aby súd vydal nasledovné uznesenie: I. Rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 04.07.2025 č.k. 34Cb/39/2025-110 sa zrušuje v II. a III. výroku a vec sa vracia Okresnému súdu Trnava na nové konanie a rozhodnutie. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobca k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného v odvolaní. Poukázal na nasledovné skutočnosti:
4.1. Žalobca v konaní predložil všetky relevantné dôkazy preukazujúce oprávnenosť svojej pohľadávky. Žalobca tiež predložil dôkazy popierajúce vyjadrenia žalovaného, napriek tomu, že žalovaný tieto tvrdenia nepodložil. Práve naopak, v konaní to bol žalovaný, ktorý žiadnym spôsobom svoje tvrdenia nepreukázal, navyše sa ani nevyjadril k niektorým podaniam žalobcu, a to napriek tomu, že mu bola na takéto vyjadrenia prvostupňovým súdom riadne poskytnutá lehota. 4.2. Čo sa týka úhrad zo strany žalovaného, na ktoré sa žalovaný odvoláva a ktoré sa netýkajú tohto konania, ale konania 34Cb/43/2025, žalobca vzal v predmetnom konaní späť žalobu v časti týchto úhrad, o čom žalovaný vie, keďže mu bol doručený aj rozsudok v uvedenom konaní a aj proti nemu podal odvolanie s rovnakým odôvodnením ako v tomto konaní.
4.3. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si je vedomý oprávnenosti pohľadávky žalobcu a podal odvolanie výlučne za účelom posunutia právoplatnosti rozsudku. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a určil žalovanému uhradiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
5. V odvolacej replike žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach, ako aj na podanom odvolaní a navrhuje, aby mu súd vyhovel v plnom rozsahu.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP po preskúmaní obsahu napadnutého rozsudku vo výroku II. a III., v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že predmetný rozsudok je potrebné vo výroku II. a III. potvrdiť ako správny. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolateľa, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a odvolacie dôvody neboli naplnené. Termín verejného vyhlásenie rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 04.08.2026 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.08.2026.
7. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku II. a III., pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku II. a III. súdom prvej inštancie, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd dopĺňa nasledovné:
8. Podľa § 220 ods. 2 CS: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
9. Odvolací súd považuje z odôvodnenia napadnutého rozsudku za zrejmé, ktoré skutkové tvrdenia súd prvej inštancie považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a z akých právnych dôvodov žalobe vyhovel. Odvolací súd nezistil žiadne nedostatky odôvodnenia, ktoré by zakladali porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces.
10. Čo sa týka odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie, napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky podstatné otázky. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré by mohli zakladať dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, z ktorých vyvodil svoje právne závery.
11. Podľa § 188 CSP: (1) Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. (2) Súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.
12. Podľa § 191 CSP: (1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. (2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 204 CSP: Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
14. Podľa Čl. 15 CSP: (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
15. Odvolateľ namieta nesprávne vyhodnotenie dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie obsah predložených listín posudzoval a vyvodil z nich skutkové závery, pričom žalobu nezamietol z dôvodu nevykonania listín alebo iných dôkazov, ale pre neunesenie dôkazného bremena žalovaným vo vzťahu k zaplateniu predmetnej faktúry č. 4110025166.
16. Súd vyhodnotil dokazovanie podrobne najmä v ods. 11-13 a ods. 30 odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie náležite vyhodnotil dokazovanie, t.j. dospel k záveru, že ďalšie platby žalovaného boli určené na úhradu iných faktúr, nakoľko to vyplýva z variabilného symbolu pri úhradách, pričom žalovaný neprodukoval dôkazy, z ktorých by vyplynul, že uhrádzal práve istinu, ktorá je predmetom tohto sporu.
17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj kompenzačnú námietku v ods. 30., keď uviedol, že ku kompenzačnej pohľadávke žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, pričom v Dohode o úprave práv po skončení zmluvy z 22.11.2023 v čl. 2 bode 2.7. sa žalovaný výslovne vzdal iných nárokov z nájomnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené nebolo možné dospieť k záveru, že by pohľadávka žalobcu zanikla započítaním.
18. Odvolací súd nevzhliadol porušenie § 191 CSP, nakoľko súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a to pri presvedčivom odôvodnení svojho rozhodnutia.
19. Podľa variabilných symbolov bolo možné na zaplatenie uplatnenej pohľadávky akceptovať iba platby 800,00 a 400,00 eur, ktoré súd premietol vo výroku I. rozsudku tak, že konanie čiastočne o zaplatenie 1.200,00 eur zastavil. Súd preto riadne posúdil skutkový stav, keď vo zvyšku správne žalovaného zaviazal na zaplatenie zostávajúcej istiny tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.
20. K námietke neunesenia dôkazného bremena žalobcom odvolací súd uvádza, že existenciu zmluvného vzťahu, vznik pohľadávky, jej výšku aj splatnosť žalobca preukázal najmä nájomnou zmluvou a faktúrou, čiastočnými úhradami, žalovaný však platby realizoval iba čiastočne, pričom uviedol ako variabilný symbol údaj z faktúry, pričom súd prvej inštancie správne vychádzal aj zo skutkových tvrdení nesporných, resp. žalovaným nepopretých.
21. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.
22. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného majú vo svojej podstate všeobecný charakter. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by spochybnil zistený skutkový stav, obmedzuje sa len na všeobecné tvrdenia o nesprávnom vyhodnotení dôkazov a nedostatočnom odôvodnení, podopreté odkazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa zásady voľného hodnotenia dôkazov a práva na spravodlivý proces, bez toho, aby túto judikatúru aplikoval na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Takto formulované odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
23. Podľa § 387 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
24. Podľa § 396 CSP: (1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. (3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 25. Keďže odvolacie dôvody neboli naplnené a napadnutý rozsudok je vo výroku II. vecne správny, odvolací súd ho podľa § 387 CSP potvrdil ako správny, a to aj vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania, nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách podľa zásady zavinenia zastavenia podľa § 256 CSP (vo vzťahu k výroku I.) a úspechu v zmysle § 255 CSP (vo vzťahu k výroku II.), pričom podmienky pre aplikáciu § 257 neboli zistené.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Dôvody pre aplikáciu § 257 CSP neboli zistené.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).