Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-227-2019.pdf
PDF · 147.7 KB
Case nature
Area
Subarea
3Csp/227/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: V. L., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. K. XXXX/X, XXX XX K., o zaplatenie 165,70 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré trovy je p o v i n n ý zaplatiť žalobca a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 165,70 eur a príslušenstva v zmysle podanej žaloby, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 0 eur. Taktiež sa žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,- eur. Podľa bodu 15 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru veriteľ a spotrebiteľ sa dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace stáva sa celý dlh splatným okamžite. Vzhľadom na omeškanie žalovaného sa stal dlh splatný XX.XX.XXXX. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí jednotlivé splátky v lehote ich splatnosti dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,00% ročne z dlžnej čiastky. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur, zaslaných upomienok bolo 6, t. j. celkovo vo výške 180,- eur. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 134,30 eur.
3. Žalobca k žalobe doložil Plnomocenstvo, Výpis z Obchodného registra, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.
4. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 300,- eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť zvýšenú o príslušnú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 0,00 eur, úrok spojený so spotrebiteľským úverov vo výške 74,40 eur a poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100 eur, čo v prípade riadneho splácania úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 174,40 eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 474,40 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1 eur a ďalšie splátky zaplatí vo výške 58,80 eur vždy k XX. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom XX.XX.XXXX. Spotrebiteľ podpisom zmluvy žiada veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 0 eur. Úrok je vo výške 32,22% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 74,40 eur. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN je vo výške 37,43%. Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 474,40 eur v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1,- euro a ďalšie splátky zaplatí vo výške 58,80 eur vždy k XX.kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom XX.XX.XXXX na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa XX.XX.XXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10,00% ročne z dlžnej čiastky. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 21,61%.
5. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
6. Dňa 17.02.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti: Nepochybne zmluva uzavretá medzi mnou a žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Žalovaný som toho názoru, že môj dlh voči žalobcovi zanikol premlčaním. Týmto podávam námietku premlčania. Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 565 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 657 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 100 ods. 1,2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 122 ods.l a 2 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Žalovaný som toho názoru, vychádzajúc z vyššie uvedeného, že ust.§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, v kontexte s cit. ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka by sa malo vykladať tak, že v prípade, že veriteľ účinne využije svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tým, že vyzve dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (pričom v danom prípade podľa cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľský vzťah, tak môže vykonať najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za súčasného upozornenia spotrebiteľa v stanovenej lehote na uplatnenie tohto práva), začína plynúť premlčacia lehota odo dňa zročnosti tej nesplnenej splátky pre nesplnenie ktorej veriteľ právo na zosplatnenie celého nezaplateného dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka využil. Žalovaný v zmysle Zmluvy mi žalobca poskytol úver vo výške 300 EUR a ja som sa zaviazal tento úver zaplatiť v 12 pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky vo výške 1 EUR a ďalšie splátky vo výške 58,80 EUR vždy k XX kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom XX.XX.XXXX. Do XX.XX.XXXX som teda mal žalobcovi uhradiť štyri mesačné splátky vo výške 1 EUR a štyri mesačné splátky vo výške 58,80 EUR, teda celkom som mal ku dňu XX.XX.XXXX žalobcovi uhradiť sumu 239,20 EUR. Aj keď žalobca nepredložil váženému súdu prehľad úhrad splátok vykonaných žalovaným, z podanej žaloby je zrejmé, že som žalobcovi do dňa XX.XX.XXXX uhradil splátky celkom vo výške 14,60 EUR (300 EUR úver - 285,40 EUR zostatok k XX.XX.XXXX). Žalobca v žalobe uvádza, že cit.: „Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku." z čoho vyplýva, že žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný nesúhlasím s tvrdením žalobcu, že úver sa stal splatný dňa XX.XX.XXXX. K omeškaniu troch splátok na základe vyššie uvedeného teda podľa názoru žalovaného došlo dňa XX.XX.XXXX (splátka splatná dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX). Premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu začala plynúť podľa názoru žalovaného dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný nesúhlasím s tvrdením žalobcu, že úver sa stal splatný dňa XX.XX.XXXX. Podľa názoru žalovaného preto žalobca doručil súdu žalobu po uplynutí premlčacej lehoty. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľujem poukázať na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/34/2018 zo dňa 18.10.2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. §101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Ďalej žalovaný poukazujem aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/276/2017 zo dňa 23.10.2018 podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky. Ani v jednom prípade teda neplynie premlčanie od úkonu, ktorý žalobca v odvolací označuje ako „vyhlásenie splatnosti celého úveru". Takýto úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa § 565 Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale práve pre tento prípad druhá veta § 103 Obč. zák. jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od dátumu urobenia úkonu v zmysle§565 Obč. zák." Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave aj v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017 zo dňa 14.08.2018, cit.: „Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z.." Premlčanie je podľa názoru žalovaného kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou.
Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Premlčanie spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať svojho práva na súde. Skúmanie premlčania z úradnej povinnosti v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Actio nata podľa názoru žalovaného nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Zročnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať, t.j. dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku tohto právneho vzťahu. Právo uskutočniť určitý právny úkon (napr. „zosplatniť úver a požadovať zaplatenie celej sumy" a pod.) sa takisto premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalovaný mám za to, že pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie o počítaní času, t.j. ustanovenie § 122. Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods. 2 platí, že premlčacia doba sa skončí dňom, ktorý sa číslom, t.j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova "mohlo", a nie od slova "mohol". Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či žalobca vedel, alebo nevedel o svojom práve (R 69/1994). Nesúhlasím s nárokom žalobcu, pretože zmluva obsahuje zmluvné dojednania, ktoré sú pre rozpor s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Žalovaný som toho názoru, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade a § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR lMCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Žalovaný uvádzam, že z internetovej stránky NBS je zrejmé, že úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka (12 mesačných splátok) v mesiaci X/XXXX boli vo výške 7,96 % p.a. Z toho je podľa názoru žalovaného zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným vo výške 32,22 % p.a. viac ako štvornásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Žalovaný mám za to, že v danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, preto by mala byť s poukazom na ust. § 39 OZ zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. V týchto súvislostiach si žalovaný dovoľuje poukázať na vyššie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR lMCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.9.2013 sp. zn. 3Co/151/2013 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.09.2019 sp. zn. 5Csp/67/2019. Žalovaný uvádzam, že v tomto prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným predstavuje 404,77 % z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 304,77 % prevyšuje miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené som žalovaný toho názoru, že by mal konajúci súd považovať dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka). Žalovaný trvám na tom, že som sa jedná o spotrebiteľský vzťah, keďže som nemal možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať, ale pre získanie úveru som musel prijať vopred pripravenú zmluvu žalobcom. Z tohto dôvodu sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Ako spotrebiteľ som slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Žalovaný uvádzam, že som nemal záujem dojednať si v zmluve o úvere predmetný poplatok vo výške 30,00 EUR za každú upomienku, ale pokiaľ som chcel úver získať, musel som prijať podmienky zmluvy tak, ako mi ich žalovaný predložil k podpisu. Žalovaný je predsa úplne iracionálne a scestné, aby som v mojom postavení, s mojou zlou finančnou a sociálnou situáciou sa dohodol na zmluvnej pokute v takej vysokej výške. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Žalovaný uvádzam, že poplatok za upomienku nebol so mnou individuálne dojednaný, teda sa jedná o zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov a to v neprospech žalovaného. Žalovaný považujem za neprijateľné, aby som v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška poplatku za upomienku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška tohto poplatku nie je ničím odôvodnená a niekoľkonásobne prevyšuje poštovné, ktoré navrhovateľ v skutočnosti zaplatil. Žalovaný uvádzam, že aj v tomto prípade sa podľa môjho názoru jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poplatok za spracovanie úveru vo výške 100,00 EUR predstavuje 33,33 % zo sumy poskytnutého úveru. Žalovaný mám za to, že takýto poplatok je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný som toho názoru, že aj v tomto prípade sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ani nie je dojednaná priamo v zmluve. Pokiaľ žalobca odkazuje na Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru mám žalovaný za to, že obsah zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky (VOP), vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcich zmluvu známe, výlučne podľa ust. §273 ods. 1. Obchodného zákonníka. Z toho teda vyplýva, že časť zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, s výnimkou poistnej zmluvy, nemožno určiť len odkazom na VOP. Preto je podľa názoru žalovaného vylúčené, aby sa všeobecné obchodné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho plynie, že pokiaľ by sa zmluvné strany dohodli na tom, že pre daný zmluvný vzťah budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo všeobecných úverových podmienkach, bez ich podpisu sa podľa názoru žalovaného nemôžu stať súčasťou zmluvy, pretože pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané. Na margo si žalovaný dovoľujem poukázať na fakt, že na konci prvej strany spotrebiteľskej zmluvy je zavádzajúco uvedené, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 0 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby bol návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý v celom rozsahu z dôvodu premlčania dlhu žalovaného, a aby konajúci súd zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.
7. Na pojednávaní konanom dňa 24.02.2020 žalovaný uviedol, že naďalej trvá na tom, čo uviedol v písomnom podaní, namieta premlčanie nároku žalobcu.
8. Žalobca v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.03.2020 uviedol, že podaný návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 27.12.2019 berie v celom rozsahu späť.
9. Žalovaný v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 09.04.2020 uviedol, že Okresným súdom Vranov nad Topľou mi bolo doručené vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.03.2020, sp.zn. 3Csp/227/2019 - 54 vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti mne ako žalovanému, ku ktorému na základe výzvy konajúceho súdu posielam nasledovné vyjadrenie: Žalobca v predmetnom „Vyjadrení" súdu oznamuje, že berie podaný návrh na vydanie Platobného rozkazu zo dňa 27.12.2019 v celom rozsahu späť. Z predmetu podania nie je žalovanému zrejmé, či podanie žalobcu smeruje k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 14.02.2020 alebo smeruje k zastaveniu konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby. „Podľa § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 alebo pojednávanie." Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu, ktorá má postavenie tzv. dominus litis (pána sporu),
ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Podlá názoru žalovaného konajúci súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán sporu, najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Žalovaný v prípade záujmu žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby uvádzam, že so späťvzatím žaloby nesúhlasím z dôvodu, že v konaní sa rieši otázka, ktorá má pre žalovaného po právnej stránke zásadný význam a mám záujem, aby konajúci súd zaujal v tejto veci právne stanovisko. V danom prípade sa jedná o dôvody právne, rodinné a ekonomické, ktoré sú všetko dôvody dôležité pre môj život, život mojej rodiny, nakoľko som nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), ktorý podľa môjho názoru zanikol premlčaním. Mám obavu, že ak v tomto konaní nedôjde k meritórnemu rozhodnutiu súdu, je predpoklad, že žalobca opätovne použije predmet žaloby aj v budúcnosti, a ja vzhľadom na môj vyšší vek a zhoršujúci sa zdravotný stav už nebudem schopný využiť všetky prostriedky procesnej obrany. Priznaním dlhu žalobcovi by tak následne mohol žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie, čo by malo pre mňa a moju rodinu fatálne následky. Tiež moja obava vychádza zo skutočnosti, že doterajšie konanie žalobcu spočívajúce v takmer každodennom telefonickom kontaktovaní žalovaného, odosielaní sms a odkazových hlások o vzniku exekučného konania za účelom vymoženia „pohľadávky žalobcu", bude naďalej pokračovať. Tento stav je už pre mňa a mojich najbližších príbuzných, s ktorými trvalo žijem v spoločnej domácnosti, už neúnosný a neakceptovateľný. Vzhľadom na môj vyšší vek a vážnejšie zdravotné problémy moja obava tiež spočíva aj vtom, že v prípade úmrtia žalovaného by sa mojej rodine v rámci konania o dedičstve výrazne skomplikovala situácia. V tomto prípade by boli nútení namietať premlčanie žalovaného dlhu, aj keď dedičom v tom nič nebráni, ale vyžaduje nemalé finančné výdavky. Mojim záujmom je, aby predmetný dlh nebol po mojej smrti zahrnutý do pasív dedičstva. Žalovaný som toho názoru, že som preukázal existenciu vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Vzhľadom na túto skutočnosť, si dovoľujem vážený súd požiadať, aby nepripustil späťvzatie návrhu na vydanie Platobného rozkazu zo dňa 27.12.2019 a pokračoval v konaní
10. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 29.04.2020 uviedol, že trvá na podanom späťvzatí žaloby a žiada, aby tunajší súdu zastavil konanie.
11. Uznesením, č. k. 3Csp/227/2019 - 69 zo dňa 28.10.2020, súd zamietol návrh žalobu na zastavenie konania. V odôvodnení uviedol, že žalovaný svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby riadne odôvodnil, uviedol vážne dôvody svojho nesúhlasu so späťvzatím žaloby a súd dospel k záveru, že uvádzané dôvody žalovaného, na základe ktorých nesúhlasí so späťvzatím žaloby, sú vážne dôvody vysloveného nesúhlasu. Žalobca síce nemusí odôvodniť dôvody späťvzatia žaloby, môže však podať novú žalobu tak proti žalovanému, ako aj prípadným jeho dedičom. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v ďalšom konaní v tejto veci je potrebné meritórne rozhodnutie súdu o nároku žalobcu proti žalovanému. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2020.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930? ucinnost=20.08.2011>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20110101.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
15. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
24. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
25. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
26. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
27. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
28. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
29. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 300 eur a ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť pri celkových nákladoch spotrebiteľa 174,40 eur.
31. Žalovaný namietal premlčanie, nesúhlasil s nárokom žalobcu, pretože zmluva obsahuje zmluvné dojednania, ktoré sú v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako neprimerane vysoké úroky, poplatky za upomienky vo výške 180,00 eur, poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,00 eur, zmluvná pokuta vo výške 10,00% ročne.
32. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou zo strany žalovaného - premlčanie nároku žalobcu.
33. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta OZ; právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
34. Podľa § 101 OZ; pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
35. Podľa § 103 OZ; ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
36. V zmysle zmluvy mal žalovaný uhradiť žalobcovi prvé štyri splátky vo výške 1 euro a ďalšie splátky vo výške 58,80 eur vždy k XX.dňu v mesiaci, počnúc dňom XX.XX.XXXX. Do XX.XX.XXXX mal teda žalobcovi uhradiť 239,20 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný mu do dňa spísania žaloby uhradil sumu 134,30 eur.
37. V zmysle podanej žaloby jasne vyplýva, že žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru.
38. Žalobca uviedol, že sa so žalovaným dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace stáva sa celý dlh splatným okamžite. Vzhľadom na omeškanie žalovaného sa stal dlh splatný XX.XX.XXXX.
39. Podľa vyššie uvedeného má súd za to, že žalovaný sa dostal do omeškania so 4 splátkami pred dňom, kedy sa stal podľa žalobcu dlh splatný, tzn., že so splátkou splatnou XX.XX.XXXX.
40. Splátky bol žalovaný v zmysle zmluvy uhrádzať vždy k XX.kalendárneu dňu v mesiaci, počnúc dňom XX.XX.XXXX a termín poslednej splátky bol určený na deň XX.XX.XXXX.
41. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením splátok, ktoré mali byť zaplatené vždy k XX.dňu v kalendárnom mesiaci. Keďže žalobca uvádzal, že sa so žalovaným dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 4 mesiace stáva sa celý dlh splatným okamžite. Žalobca uviedol, že dlh sa stal splatný dňa XX.XX.XXXX.
42. V zmysle § 103 OZ tak odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky, t. j. dňa XX.XX.XXXX, začala plynúť trojročná premlčacia doba (§ 101 OZ), ktorej koniec pripadol na deň XX.XX.XXXX. Nakoľko bola žaloba podaná na súd až dňa XX.XX.XXXX, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, je nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.
43. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa súd ďalšími žalovanými nárokmi zo strany žalobcu, ako aj zo strany žalovaného, nezaoberal, nakoľko považuje nárok žalobcu za premlčaný v celom rozsahu.
44. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
46. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, úspech v tomto spore pripadá na stranu žalovaného v rozsahu 100%.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.