Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_77Ek-1642-2025.pdf
PDF · 91.69 KB
Case nature
Subarea
77Ek/1642/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., práv. zast.: D. E., advokát so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, IČO: 37 943 065, proti povinnej: F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX F. jazerom, práv. zast.: JUDr. Dávid Ján Novák, advokát so sídlom Žižkova 13, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 55 515 878, o vymoženie 1429,47 EUR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Peter Bertók, so sídlom exekútorského úradu G. X, XXX XX F., ktorý ju vedie pod sp. zn. 403EX 528/25, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/1642/2025 zo dňa 03. 11. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/1642/2025 zo dňa 03. 11. 2025 z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/1642/2025 zo dňa 03. 11. 2025 n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/1642/2025 zo dňa 03. 11. 2025 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že súd nie je oprávnený zastaviť prebiehajúcu exekúciu voči povinnej pre nemajetnosť povinnej, nakoľko posúdenie nemajetnosti povinnej a následné zastavenie exekúcie patrí podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku do rozhodovacej činnosti poverenej súdneho exekútora. K námietke povinnej týkajúcej sa nemajetnosti vyššia súdna úradníčka uviedla, že majetkové pomery povinnej sú predmetom skúmania zo strany povereného súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že povinná je preukázateľne nemajetná a sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, poverený súdny exekútor v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku rozhodne o zastavení exekúcie. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinnej sú premetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu exekúcie. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy (Exekučného poriadku) súdny exekútor exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaví len v prípade, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo do 5 rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok povinnej alebo jej príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. Povinná sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhala zastavenia exekúcie aj z dôvodu, že jej boli rozsudkom Okresného súdu Košice II. Sp. zn.: 14P/105/2020 zo dňa 30.05.2022 zverené do osobnej starostlivosti vnúčatá. Predmetnú skutočnosť vyššia súdna úradníčka vyhodnotila tak, že nejde o skutočnosť, v dôsledku ktorej by mohol súd predmetnú exekúciu zastaviť v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Preskúmaním návrhu povinnej vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinná vo svojom návrhu neuviedla skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie súdom a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla (I. výrok). O trovách konania rozhodla vyššia súdna
úradníčka tak, že oprávnenému priznala nárok na náhradu trov konania vo výške 50,52 EUR. (II. výrok). V rámci rozhodovania o trovách exekúcie zohľadnila predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko stopercentný úspech v konaní dosiahol oprávnený, priznala mu nárok na náhradu uplatnených trov konania v súvislosti s vyjadrením sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 50,52 EUR bez DPH, nakoľko právny zástupca oprávneného nie je platcom DPH (1 úkon právnej služby vo výške 35,68 Eura + režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 Eura).
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podala povinná v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že súd neskúmal ani sa nezaoberal uvádzanými skutočnosťami a dôkazmi, pre ktoré malo byť exekučne konanie zastavené. Povinná poukázala na to, že toho času má spolu s manželom v náhradnej osobnej starostlivosti maloleté deti (vnúčatá), ktoré im boli zverené do starostlivosti Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 14P/105/2020 zo dňa 30.05.2022, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Týmito skutočnosťami sa však súd vôbec nezaoberal pri svojom rozhodovaní. Jej príjem nedosahuje takú výšku, ktorá by postačovala okrem uspokojovania životných potrieb maloletých detí (vnúčat) a jej životných potrieb aj na vymáhanú pohľadávku. Týmito skutočnosťami sa taktiež súd nezaoberal. Ďalej povinná uviedla, že v novembri roku 2019 jej bolo ústne oznámene, že nie je vlastníčkou pozemkov, kde ma postavené stavby a taktiež vstupná brána a oplotenie je postavené na pozemku suseda B. - opravného z exekúcie. Následnou lustráciou Katastra nehnuteľností zistila, že pozemky, ktoré celý život užívala nie sú v jej vlastníctve. Povinná poukázala na to, že v roku 1971 jej nebohý otec H. G. odkúpil nehnuteľnosť, a to konkrétne rodinný dom, kde spolu ako rodina žili a v predmetnom dome vyrastala. V rámci toho spolu s jej rodinou obhospodarovali časť parcely č. 141, kat. územie C. vo výmere cca 500 m2, čo predstavovalo pás vedľa ich domu, jednalo sa o hospodársku časť pozemku o ktorú sa celá jej rodina starala, obhospodarovali ju, sadili tam zemiaky, vysádzali ovocné stromy, pričom tieto úkony robia dodnes, a na tejto parcele (t.j. parcele č. 141) je aj postavená garáž, sklad a kôlňa. Tieto stavby boli realizované ešte jej otcom v čase kúpy rodinného domu. K dnešnému dňu má oprávnený z exekúcie na danom pozemku „farmu" pričom buď zvieratá alebo samotný oprávnený jej zhodil naukladané drevo. Jednalo sa o metrovicu a poštiepané drevo. Časť pozemku vedľa rodinného domu vo výmere cca 500 m2 do novembra roku 2019 považovala povinná za vlastníctvo jej otca, následne po jeho smrti za jej vlastníctvo, keďže od roku 1971 predmetnú nehnuteľnosť užíval jej otec, následne po jeho smrti ju naďalej užívala povinná, pričom do 09.03.2020 ju a jej predchodcov nikto nikdy nevyzval, aby upustili od konania a predmetnú nehnuteľnosť prestali užívat', prípade, aby odstránili stavby. Otec povinnú ešte počas života utvrdzoval v tom, že pozemok, ktorý obhospodarujú je ich, toto jeho tvrdenie nikdy nemala potrebu vyvrátiť a spochybňovať, nakoľko počas celého obdobia od roku 1971 časť parcely č. 141 užívali, obhospodarovali iba oni a realizovali na ňom drobné stavby, čo malo pre povinnú nevyvrátiteľnú domnienku o tom, že pozemok je vo vlastníctve jej rodiny. Nehnuteľnosti sú a boli užívané jednak žalobkyňou a jednak generáciou pred ňou. Žalovaný predmetné pozemky odkúpil v roku 2019 a následne v marci roku 2020 vyzval žalobkyňu na odstránenie čiernych stavieb z parcely č. 141. Bola zarazená, rovnako aj jej rodina, pretože boli všetci presvedčení, že časť pozemku je vo vlastníctve jej rodičov. Túto skutočnosť mala za osvedčenú práve s poukazom na fakt, že časť pozemku po niekoľko desiatok rokov je užívaný a obhospodarovaný výlučne jej rodinou a žalobkyňou samotnou, pričom sa jednalo o obdobie od roku 1971. Oprávnený po výzve zo dňa 09.03.2020 ju kontaktoval, aby mu umožnila prechod cez pozemok, a to konkrétne parcelu č. 638, kat. územie C., ktorý je v jeho vlastníctve, pričom sa jedná o časť pozemku, ktorý sa tiahne popred jej dom, jedná sa o predzáhradku pred jej rodinným domom, časť pozemku, ktorú toho času už povinná vlastní je oplotená minimálne od roku 1990, pričom samotné oplotenie pred jej rodinným domom robil ešte jej otec. Tieto skutočnosti, dosvedčia susedia aj ďalší obyvatelia obce Ľutina. Toto oplotenie ohraničovalo a ohraničuje pozemok od susedných pozemkov a ich nehnuteľností, pričom je aj vstupnou bránou k jej nehnuteľnosti. Má vedomosť o tom, že jej otec navštívil predošlých vlastníkov nehnuteľnosti parcelné č. 638, ktorí toho času žili v Českej republike, pričom mu dali súhlas na výstavbu plota a následne vie, o tom, že otec predmetný pozemok (časť) pred rodinným domom, kde sa nachádza plot odkúpil, tieto informácie jej ešte za života povedal. Na základe skutočnosti, ktoré jej boli oznámené jej otcom nikdy nemala dôvod spochybňovať tieto tvrdenia, keďže do dnešného dňa nikto nemal výhrady a námietky s výstavbou oplotenia pred jej rodinným domom a jeho ohraničením. Skutočnosť, že časť parcely č. 638, na ktorej sa nachádza vstupná brána a oplotenie rodinného domu nie je v jej vlastníctve sa dozvedela až z výzvy oprávneného. Pokúšala sa vyriešiť vlastnícke vzťahy k pozemku mimosúdne a za týmto účelom oslovila povinného s tým, že dala na svoje náklady vypracovať geometrický plán č. 157/2019 vyhotovený spoločnosťou Ing. Pavol Dulín s.r.o., dňa 18.12.2019, úradne overeným Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom, pod č. 01-116/2020, kde dala zamerať reálny stav, tak ako počas
desiatok rokov pozemky reálne užívala a užíva jej rodina. Jednalo sa o odčlenenie 477m2 z parcely. č. 141 a 37m2 z parcely č. 638 obe nachádzajúce sa v kat. území C., pričom by sa z parcely č. 141 vytvorila nová parcela č. 141/2 o veľkosti 477 m2 a z parcely č. 638 vytvorila nová parcela č. 650/28 o veľkosti 37m2. V záujme usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkom a faktický stav so stavom právnym navrhla vysporiadanie v rámci vyhotoveného geometrického zamerania a následne odkúpenia predmetných m2. Opätovnou lustráciou v katastri nehnuteľností zistila, že oplotenie zasahuje aj do pozemku, ktorý je vo vlastníctve ďalších susedov, ktorí jej ich časti odpredali. Táto úprava vlastníckych vzťahov bola vykonaná na základe skutočnosti, že susedia uznali, že od roku 1972 sú vlastníkmi nehnuteľností a priľahlých pozemkov právny predchodcovia a ona samotná, a tak osvedčili, že ich celý život užívali a postavili oplotenie. Tieto skutočnosti mali za následok to, že susedia nemali problém odčleniť časť pozemku a následné vyporiadanie faktického stavu s právnym. V rámci 49 rokov sa cítila jej rodina a ona samotná byt' vlastníkmi predmetných častí pozemkov, pričom už skoro po rovnakú dobu sa cíti byť vlastníčkou pozemku aj ona práve s poukazom na skutočnosť, že na časti predmetných pozemkoch spoločne hospodárili, zveľaďovali ich, dlhé roky na nich pracovali a pracujú, investujú čas a peniaze, realizovali stavby, teda ich dobromyseľne užívala a považovala za svoje. Tento stav nezmenila ani skutočnosť, že sa v novembri v roku 2019 dozvedela, že časti pozemkov parcely č. 141 a parcely č. 638 patrí oprávnenému. Od začiatku mala za to, že časti pozemkov sú len jej rodičov, pretože za celé obdobie s nimi nakladali ako s vlastnými. Navyše poukázala na okolnosť, že jej rodičia a následne ona ako jediní časti pozemkov užívali v dobrej viere, že je len ich, pričom do týchto práv nikto za celé obdobie nezasahoval, jednalo sa o nerušené užívanie pričom sa jednalo o obdobie 49 rokov. Z tohto dôvodu nemali akékoľvek pochybnosti o tom, že im časti pozemkov nepatria, čo objektívne nasvedčuje oprávnenosti držby práva. Vzhľadom na to, že do dnešného dňa sa jej nepodarilo usporiadať vlastnícke práva s opraveným k časti pozemkov mimosúdne, nemá iné východisko, ako ich užívať naďalej tak, ako ich aj užíva. Povinná ďalej poukázala na skutočnosť, že opravený sa nemôže cítit' byt' vlastníkom pozemku viac, resp. minimálne tak ako ona, pretože predmetné nehnuteľnosti vlastní on iba od roku 2019 a preto je nemysliteľné, že mu má uhradiť tieto sumy a to už len z morálneho hľadiska. Ďalej povinná uviedla, že pri samotnom zameriavaní bol prítomný starosta, oprávnený, geodet a aj tak sa nedohodli, pričom starosta a oprávnený už dopredu vedeli, že jej tento pozemok nepredajú. Jedného dňa prišla do domu a bola okolo pokosená tráva, pričom sused jej oznámil, že oprávnený pokosil, v ten deň keď vetrala šachtu, prišiel k nej oprávnený, či nechce predať rodinný dom. Opravený konal tak ako konal samotný starosta, ktorý vyvlastnil I. a vedel, že oprávnený spraví to isté a aj spravil. Starosta vedel čo chystá oprávnený, že chce odkúpiť pozemky pod jej nehnuteľnosťami. Starosta nekonal férovo, neoslovil ju, nedal jej vedieť o vyvlastnení Falata a jeho súrodencov, ktorí žijú v Čechách, za ktorými bol jej otec. Mysleli si, že zarobia majland, ale akurát ich starosta a oprávnený oklamali. Iný deň ona prišla na dom kosiť trávu a záhrada a jej nehnuteľnosti už boli oplotené, pričom za plotom sa nachádzali zvieratá a zriadená „farma" nachádzajú sa tam kone, ovce, poníky, pričom táto zver je chorá, smradľavá, nehovoriac o tom, že tieto zvery zanechávajú exkrementy aj na jej pozemku a šíri sa neznesiteľný smrad z ich výkalov. Dňa 29.08.2025 o 08:44 hod. bolo zapálené svetlo, následne 02.10.2025 o 18:15 hod. bolo opätovne zapálené svetlo na dome, pričom ona na nehnuteľnosti nebola. Dňa 03.10.2025 o 11:00 hod ho vypla. Povinná navrhla, aby uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.08.2025 bolo zrušené a vo veci bolo rozhodnuté tak, že exekučne konanie vedené pod sp.zn. 403/EX 245/25 bolo zastavené, a to z morálneho hľadiska, kedy oprávnený koná protiprávne a proti jej osobe.
3. Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
10. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a obsahu podanej sťažnosti treba konštatovať, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súd považuje za dostatočné, jasné a predovšetkým vecne správne. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, povinná v podstate zopakovala svoju argumentáciu z návrhu na zastavenie exekúcie, sťažnostný súd musel sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa a súhlasí so záverom vyššej súdnej úradníčky, že povinná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie viedli k záveru o dôvodnosti ňou podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Na uvedenom závere nemení nič ani námietka povinnej spočívajúca v poukaze na skutočnosť, že spolu s manželom vykonáva náhradnú osobnú starostlivosť o maloleté deti zverené im do starostlivosti rozhodnutím Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 14P/105/2020 zo dňa 30.05.2022 a plní si voči nim vyživovaciu povinnosť. Uvedená okolnosť sama osebe nemá za následok zánik vymáhaného nároku ani nepredstavuje dôvod predpokladaný Exekučným poriadkom na zastavenie exekúcie. Rovnako nemožno za dôvod na zastavenie exekúcie považovať ani skutočnosti, ktoré povinná podrobne uviedla vo svojej sťažnosti a ktoré sa týkajú jej tvrdených, doposiaľ nevyriešených a medzi účastníkmi sporných vlastníckych vzťahov. Ide totiž o otázky hmotnoprávneho charakteru, ktorých posúdenie presahuje rámec exekučného konania a povinná ich môže uplatniť v samostatnom civilnom sporovom konaní. Je zrejmé, že povinná odôvodnila podanú sťažnosť tými istými skutočnosťami, ako tomu bolo pri jej návrhu na zastavenie exekúcie. S týmito skutočnosťami sa už vyššia súdna úradníčka vo svojom uznesení vysporiadala, pričom povinná vo svojej sťažnosti toto nereflektovala a neuviedla, v čom je postup, rozhodnutie alebo odôvodnenie uznesenia vyššej súdnej úradníčky nesprávny. Skutočnosť, že vyššia súdna úradníčka nerozhodla a svoje rozhodnutie neodôvodnila podľa predstáv a očakávaní povinnej, nemožno považovať za porušenie, či nerešpektovanie jej práv. Je potrebné neopomenúť na to, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Súd v plnom rozsahu odkazuje na správne odôvodnenie uznesenia vyššej súdnej úradníčky a považuje podanú sťažnosť povinnej za v celom rozsahu nedôvodnú. Je potrebné zdôrazniť, že až súdny exekútor je oprávnený po posúdení majetkových pomerov povinnej a pri rešpektovaní zásady primeranosti určiť v zmysle § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie. Táto úprava zároveň predstavuje garanciu ochrany povinnej pred neprimeraným, nezákonným alebo inak neprípustným zásahom do jej majetkovej sféry v rámci exekučného konania. Súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ sú tvrdenia povinnej o jej nemajetnosti pravdivé, možno v zásade konštatovať, že vedenie exekúcie nebude mať nepriaznivý vplyv na jej majetkové pomery, keďže exekúcia bude bez vymoženia pohľadávky ukončená postupom podľa § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by sa však tieto tvrdenia ukázali ako nepravdivé, prípadne dôjde v priebehu exekučného konania k zmene majetkových pomerov povinnej, exekúcia môže postihnúť jej majetok výlučne v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom, pri rešpektovaní zásady primeranosti výkonu exekúcie. Z uvedeného dôvodu nemožno dôvody uvádzané povinnou, spočívajúce v jej nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácii, považovať v tomto štádiu exekučného konania za právne relevantné. Exekučný súd totiž nie je subjektom oprávneným na zisťovanie a posudzovanie aktuálnych majetkových pomerov povinnej, keďže toto posúdenie patrí do pôsobnosti súdneho exekútora v rámci voľby primeraného spôsobu vykonania exekúcie podľa Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu exekučný súd uvedené tvrdenia povinnej bližšie nevyhodnocuje.
12. Na základe vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemohol inak ako sťažnosť povinnej podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/1642/2025 zo dňa 03. 11. 2025 zamietnuť v celom rozsahu.
13. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 199d a nasl. Exekučného poriadku v spojení s § 255 CSP. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinnej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli, súd prvej inštancie v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).