Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/174/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Tranovského, s. r. o., so sídlom Vrančovičova 2, 841 03 Bratislava, IČO: 45 511 497, zastúpený: Mgr. Silvia Kaveschánová, advokátka, so sídlom Trnavská cesta 104, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Ing. Július Šubík CARFAX, so sídlom Súťažná 2, 821 08 Bratislava, IČO: 32 087 349, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592, o zaplatenie sumy 66.379,36 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 194.429,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. - 1801 zo dňa 25.6.2020 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. - 1801 zo dňa 25.6.2020 v napadnutých výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozhodol vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 66.379,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 66.379,36 Eur od 18.06.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol, vo výroku III. zamietol vzájomnú žalobu žalovaného a vo výroku IV. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie predmetné meritórne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal vyššie špecifikovaného nároku (po pripustení zmeny petitu uznesením zo dňa 3.3.2015) na tom skutkovom základe, že dňa 17.06.2013 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli v zmluve konkretizované byty, pričom žalovaný napriek upozorneniam neuhradil časť kúpnej ceny týchto bytov v sume 66.379,36 Eur. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a vo vyjadrení k žalobe poukázal na ustanovenie čl. VI kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého bola kúpna cena zaplatená v celej výške na účet predávajúceho pred podpisom tejto zmluvy na základe Zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2011. Z gramatického výkladu tohto súhlasného prehlásenia žalobcu podľa žalovaného vyplýva, že kúpna cena za predmetné byty bola zaplatená v celej výške pred podpisom Kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2015. Podľa žalobcu rozostavané byty, ku ktorým sa prevádzalo vlastnícke právo kúpnou zmluvou zo dňa 17.06.2013, boli vystavané na základe zmlúv o dielo zo dňa 08.12.2011 uzatvorených medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Podľa týchto zmlúv o dielo bol zhotoviteľ povinný previesť podľa ich čl. III ods. 1 písm. e) vlastnícke právo k rozostavaným bytom na objednávateľa.

Prílohou k týmto zmluvám o dielo boli aj vzory kúpnych zmlúv na rozostavané byty. Vôľou zmluvných strán bolo už pri uzatváraní zmlúv o dielo započítať uhradené ceny diel na úhradu kúpnych cien za prevod vlastníckeho práva k rozostavaným bytom vstavaným na základe týchto zmlúv o dielo. Tieto úhrady ceny diela mali predstavovať akúsi zálohu na kúpnu cenu. Za zhotovenie rozostavaných bytov č. 14, 15, 16, 17, 18 a 19 na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave do uzavretia Kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2013 uhradil žalovaný žalobcovi spolu sumu 368.191,40 Eur. Žalobca a žalovaný uzatvorili aj zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola výstavba bytu č. 16 na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave. Práva z tejto zmluvy postúpil žalovaný na A.. A. Š. W. U.. Ľ. Š.. Žalovaný oznámil žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky a zároveň ho požiadal, aby započítal z ním poskytnutých čiastkových úhrad ceny diela z uvedených zmlúv o dielo sumu 50.000,- Eur na úhradu kúpnej ceny pri predaji bytu č. 16 na Tranovského ulici 28 v Bratislave týmto postupníkom. K prevodu vlastníckeho práva došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2013. Podľa čl. VI tejto kúpnej zmluvy bola kúpna cena dohodnutá vo výške 50.000,- Eur s tým, že táto bola uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy na základe zmluvy o dielo. Žalobca teda v súlade s dohodou so žalovaným z úhrad poskytnutých žalovaným započítal sumu 50.000,- Eur na úhradu kúpnej ceny manželmi Š.. Na úhradu kúpnej ceny žalovaným boli podľa dohody započítané plnenia poskytnuté žalovaným zo zmlúv o dielo. Celková suma úhrad žalovaného predstavovala sumu 368.191,64 Eur, z ktorej žalobca odpočítal sumu 50.000,- Eur, ktorá bola započítaná na úhradu kúpnej ceny.

3. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie sumy 107.416,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne odo dňa doručenia vzájomnej žaloby súdu až do dňa zaplatenia a písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.04.2016 žalovaný rozšíril vzájomnú žalobu tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 194.429,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 107.416,78 Eur od 19.05.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.255,45 Eur od 26.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 18.077,02 Eur od 26.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 67.680,- Eur od 23.02.2016 do zaplatenia. Žalovaný svoju vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť SLOVEGRA s.r.o. a vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na Tranovského ulici č. 26, 28, 30, 32 v Bratislave uzavreli dňa 25.06.2008 zmluvu o nadstavbe bytov v bytovom dome na Tranovského ulici č. 26, 28, 30, 32 v Bratislave. Na základe tejto zmluvy sa spoločnosť SLOVEGRA s.r.o. zaviazala uskutočniť nadstavbu 24 bytov na 5. a 6. poschodí bytového domu na Tranovského ulici č. 26, 28, 30, 32 v Bratislave, ako aj vykonať rekonštrukčné práce na bytovom dome Tranovského 26, 28, 30, 32 v plnom rozsahu podľa článku VIII bod 14 Zmluvy o nadstavbe bytov v bytovom dome Tranovského 26-28-30-32. Na základe Dohody o prevzatí práv a záväzkov uzavretej podľa a v znení neskorších predpisov medzi spoločnosťami SLOVEGRA s.r.o. a žalobcom sa zmluvné strany Zmluvy o nadstavbe bytov v bytovom dome Tranovského 26, 28, 30, 32 a žalobca dohodli a súhlasili, že s účinnosťou ku dňu podpisu dohody dňa 17.05.2010 preberá žalobca všetky práva a záväzky spoločnosti SLOVEGRA s.r.o. voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu na Tranovského 26, 28, 30, 32 v Bratislave vyplývajúce zo Zmluvy o nadstavbe bytov v bytovom dome Tranovského 26, 28, 30, 32. Žalobca ako stavebník na základe uvedeného realizoval zmenu dokončenej stavby bytového domu v súlade s územným rozhodnutím a so stavebným povolením a v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou vypracovanou spoločnosťou ARGON s.r.o. a jej následnými zmenami a doplnkami. Medzi spoločnosťou Tranovského, s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo dňa 08.12.2011 k uzatvoreniu šiestich zmlúv o dielo (zmluvy boli uzatvorené podľa ustanovení ), v ktorých sa odporca zaviazal zhotoviť pre pána Ing. Júliusa Šubíka nasledujúce diela: - byt číslo 14/5 nachádzajúci sa na 4. poschodí (5. nadzemnom podlaží) v nadstavbe vo vchode bytového domu Tranovského 28, o výmere podlahovej plochy 35,36 m2

- byt číslo 15/5a nachádzajúci sa na 4. poschodí (5. nadzemnom podlaží) v nadstavbe vo vchode bytového domu Tranovského 28, o výmere podlahovej plochy 47,77 m2

- byt číslo 16/5a nachádzajúci sa na 4. poschodí (5. nadzemnom podlaží) v nadstavbe vo vchode bytového domu Tranovského 28, o výmere podlahovej plochy 84,23 m2

- byt číslo 17/6 nachádzajúci sa na 5. poschodí (6. nadzemnom podlaží) v nadstavbe vo vchode bytového domu Tranovského 28, o výmere podlahovej plochy 35,36 m2

- byt číslo 18/6 nachádzajúci sa na 5. poschodí (6. nadzemnom podlaží) v nadstavbe vo vchode bytového domu Tranovského 28, o výmere podlahovej plochy 66,06 m2

- byt číslo 19/6 nachádzajúci sa na 5. poschodí (6. nadzemnom podlaží) v nadstavbe vo vchode bytového domu Tranovského 28, o výmere podlahovej plochy 63,06 m2. Žalobca sa v každej z uvedených zmlúv o dielo (konkrétne v článku III. písm. e) zaviazal len na uzatvorenie Zmluvy o prevode vlastníctva bytov

(ktorej znenie označené ako Kúpna zmluva bolo v zmysle článku III. písm. e) prílohou každej zmluvy dielo) so žalovaným ako nadobúdateľom a to v presne stanovenom časovom okamihu - do 14 dní od rozhodnutia o povolení zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností. Žalovaný mal teda povinnosť platiť cenu za zhotovenie jednotlivých diel, avšak nemohol k nim nadobudnúť vlastnícke právo bez uzatvorenia zmlúv o prevode vlastníctva rozostavaných bytov s odporcom a zároveň sa bez toho nemohol stať vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností a tak s nimi ďalej nakladať. Z uvedeného podľa žalovanej strany vyplýva, že žalobca mal v zmluvných vzťahoch založených jednotlivými zmluvami o dielo dominantné postavenie. Cena všetkých šiestich vyššie uvedených diel bola v jednotlivých zmluvách o dielo dohodnutá nasledovne: za byt číslo 14/5 vo výške 29.461,41 Eur vrátane za byt číslo 15/5a vo výške 39.801,23 Eur vrátane DPH, za byt číslo 16/5a vo výške 70.179,14 EUR vrátane DPH, za byt číslo 17/6 vo výške 29.461,41 Eur vrátane DPH, za byt číslo 18/6 vo výške 55.040,18 Eur vrátane DPH, za byt číslo 14/5 vo výške 52.540,63 Eur vrátane DPH. Celková cena všetkých diel tak podľa žalovaného predstavovala sumu 276.484,- Eur vrátane DPH. Dodatkom č. 1 k Zmluve o dielo na byt č. 16/5a zo dňa 01.10.2912 došlo k zníženiu ceny za jeho vyhotovenie a to na 50.000,- Eur vrátane DPH. Celková cena diel sa teda znížila na sumu 256.304,86 Eur vrátane DPH. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie článku IV bod 1. každej z predmetných zmlúv o dielo podľa, ktorých „Cena diela bola vypracovaná zhotoviteľom a odsúhlasená objednávateľom podľa projektu stavby a rozpočtu, ktorý tvorí Prílohu číslo 4 tejto zmluvy. Cena za dielo mohla byť zmenená v prípade zmeny technického alebo dispozičného riešenia požadovaného objednávateľom na základe písomného dodatku k tejto zmluve ako aj v prípade zmeny cien jednotlivých prác a výkonov podľa Článku III bod 1 tejto zmluvy a to v prípade, ak bude táto zmena odsúhlasená oboma zmluvnými stranami spôsobom uvedeným nižšie v tomto bode zmluvy. Celková cena diela bola dohodnutá podľa rozpočtu, ktorý tvorí Prílohu číslo 4 tejto zmluvy. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že si budú vzájomne aktualizovať a odsúhlasovať ceny prác pre jednotlivé body 1 a) - e) Článku III tejto Zmluvy a to najneskôr 30 dní pred zahájením prác zhotoviteľom. V prípade, ak sa zhotoviteľ s objednávateľom nedohodnú na aktualizácií cien prác a výkonov spôsobom uvedeným vyššie a následnej úprave ceny za dielo, je zhotoviteľ povinný realizovať dielo podľa rozpočtu - Príloha číslo 4 tejto zmluvy a cena za dielo zostane nezmenená." Dohodnutá cena zahŕňala aj cenu za spoluvlastnícky podiel na zariadeniach a príslušenstve bytového domu, cenu za vykonanie rekonštrukčných prác na bytovom dome, cenu projektovej dokumentácie a cenu za inžiniersku činnosť v súvislosti s obstaraním územného rozhodnutia, stavebného povolenia a rozhodnutia o povolení užívania stavby (kolaudácie). Žalobca vystavil žalovanému faktúry znejúce na celkovú sumu 363.721,64 Eur vrátane DPH, napriek tomu, že podľa zmlúv o dielo mala byť cena za vykonanie všetkých diel spolu vo výške 256.304,86 Eur vrátane DPH a nikdy nedošlo k dohode zmluvných strán o zvýšení tejto ceny. Žalobca nevykonal na diele žiadne dodatočné práce, ktoré by neboli zahrnuté v zmluvách o dielo a ktoré by odôvodňovali navýšenie zmluvne dohodnutej ceny. Žalovaný žalobcu písomne vyzýval listom zo dňa 27.02.2014 na preukázanie vykonania dodatočných prác, ktoré by odôvodňovali zvýšenie ceny diela, avšak žalobca nereagoval. Z týchto skutočností žalovaný odvodil, že jeho nárok uplatnený vzájomnou žalobou predstavuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca fakturoval a žalovaný uhrádzal faktúry v rozpore so zmluvou, reálne teda nenastal právny dôvod pre poskytnutie plnenia zo strany žalovaného. Žalovaný vo vzájomnej žalobe uviedol, že žalobca sa dostal do omeškania zo zápisom rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností. Rovnako sa dostal do omeškania s uzatvorením zmlúv o prevode vlastníctva rozostavaných bytov na žalovaného, pričom splnenie daných povinností podmieňoval uhradením vystavených faktúr, aj keď na ich úhradu nemal právo. Žalovaný vo vzájomnej žalobe uviedol, že bol pod tlakom nútený pristúpiť na požiadavky žalobcu, keďže u neho existovali dôvodné obavy, že by diela, do ktorých investoval značné množstvo finančných prostriedkov, nemuseli byt' dokončené, poprípade, že by k rozostavaným bytom nenadobudol vlastnícke právo. Žalovaný úhradou faktúr sledoval jediný cieľ a tým bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k rozostavaným bytom a jeho zápis ako vlastníka do evidencie katastra nehnuteľností, presne ako to bolo od počiatku zamýšľané na základe jednotlivých zmlúv o dielo a ako to výslovne vyplýva z článku III písmeno e) týchto zmlúv.

4. Žalovaný k rozšíreniu vzájomnej žaloby uviedol, že opakovane vyzval žalobcu k dokončeniu diel, ktoré mal vykonať na základe uzatvorených zmlúv o dielo. Žalobca diela nedokončil a ani ich neodovzdal spôsobom, aký jednotlivé zmluvy o dielo v článku VII. predpokladali. Dňa 26.02.2014 žalovaný písomne vyzval žalobcu, aby neodkladne pristúpil k dokončeniu diela. Podľa žalovaného nebolo dokončené zasklenie schodiskových lodžií plastovými oknami s možnosťou otvárania (povinnosť podľa článku III bod 1 písm. b) zmlúv o dielo), vyspravenie a vymaľovanie spoločných priestorov v suteréne (povinnosť podľa článku III bod l písm. f) zmlúv o dielo), podľa článku IV bod 1 písm. f) zmlúv o dielo), vyregulovanie vykurovacej sústavy bytového domu (povinnosť podľa článku III bod 1 písm. f)

zmlúv o dielo), vymurovanie zádveria pre osadenie šatníkových skríň (povinnosť podľa článku III bod 1 písm. f) zmlúv o dielo), delenie pivničnej kobky v zmysle overenej projektovej dokumentácie (povinnosť podľa článku III bod I písm. f) zmlúv o dielo). Žalovaný ďalej uviedol, že okrem už uvedeného, odbornou obhliadkou vykonanou znalcom z odboru stavebníctvo bolo zistené, že doteraz dokončené časti diel (5 bytov nachádzajúcich sa na 4. a 5. poschodí bytového domu na drese Tranovského 28, Bratislava) nezodpovedajú dohodnutému spôsobu ich vykonania. Do dnešného dňa sa objavili najmä nasledujúce vady: absencia parozábrany v stropných sadrokartónových konštrukciách, čo má za následok prenikanie vodných pár a skondenzovanej vlhkosti do konštrukcie, nedostatočná a nekvalitne osadená tepelná izolácia, vyhotovená v rozpore s technickými normami a projektom, nekvalitne uložená poistná fólia, ktorá by mala chrániť konštrukciu pred prienikom zrážok z exteriéru, nekvalitne zrealizované detaily fasády, spočívajúce v množstve trhlín a špár medzi okennou výplňou a povrchovou úpravou fasády, cez ktoré môže prenikať zrážková voda do konštrukcie a tým znehodnotiť tepelnú izoláciu a nosné i nenosné prvky stavby, trhliny na zvislých stenách v jednotlivých bytoch a na schodisku, nekvalitný výlez do povalového priestoru, nakoľko rebrík nezodpovedá bezpečnostným predpisom a môže ohroziť zdravie osôb, nefunkčné odvetranie WC a kúpeľní. Žalovaný popieral tvrdenia žalobcu, podľa ktorých došlo k dohode so žalovaným, správcom bytového domu a vlastníkmi bytov, v ktorej sa od vykonania predmetných prác upustilo, pričom k odovzdaniu a prevzatiu dokončeného diela malo dôjsť dňa 10.09.2013 a to podpisom protokolu kolaudačnom konaní. Tento protokol mal podľa údajnej dohody medzi žalobcom a žalovaným nahradiť zápisnicu o odovzdaní diela v zmysle článku VII zmlúv o dielo.

5. Žalobca považoval konanie žalovaného za obštrukčné s cieľom sťažiť konanie a oddialiť v maximálne možnej miere rozhodnutie konajúceho súdu v prejednávanej veci. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa na Okresnom súde Bratislava IV domáhal určenie neúčinnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytov uzatvorených medzi žalobcom a manželmi Z., pričom požiadal aj o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal manželom Z. s predmetnými bytmi nakladať. Ako vymáhateľnú pohľadávku pritom označoval práve pohľadávku uplatnenú vzájomnou žalobou zo dňa 31.3.2015. Žalobca vo vyjadrení sa k vzájomnej žalobe ďalej uviedol, že v auguste 2008 pre obchodnú spoločnosť Slovegra, s.r.o. vypracoval projekt „Nadstavba bytového domu Tranovského 26 - k 32" v Bratislave m.č. Dúbravka“. Kvôli zdĺhavému vybavovaniu povolení pre Územné rozhodnutie pre túto stavbu, došlo k odstúpeniu spoločnosti Slovegra , s.r.o. od realizácie tejto stavby. Žalovaný mal enormný záujem o realizáciu tejto nadstavby, pričom on osobne dohodol so Š., ako zástupcami vlastníkov bytov, podpis Zmluvy o nadstavbe s vlastníkmi bytov, a na realizáciu projektu nadstavby oslovil žalobcu. Do realizácie tohto projektu sa z dôvodu finančných nákladov zapojil aj ďalší partner spoločnosť DANVID s.r.o a U.. W.. K. B.. Po dohode so všetkými zúčastnenými sa mali uzatvoriť zmluvy o dielo na jednotlivé byty v dohodnutom pomere, podľa dohody žalovanému pripadlo 6 bytov. Následne sa zabezpečilo vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre žalobcu. Ešte predtým, ako bolo vydané územné rozhodnutie sa začali zisťovať ceny za realizáciu s cieľom túto vykonať za čo najnižšie ceny - výsledkom bol rozpočet pre vtedajší stav podľa projektu. Mnohé položky v rozpočte ani neboli ocenené, nakoľko už v tom čase sa uvažovalo o zmene projektu spočívajúcej v zmene podkrovia na plnohodnotné podlažie a to kvôli lepšej predajnosti bytov. Konateľ žalobcu poslal e-mailom žalovanému realizačný projekt statiky už so zmenou strechy, takže o zmene strechy z podkrovia na plnohodnotné poschodie žalovaný vedel a ako stavebný inžinier vedel odhadnúť z toho vyplývajúce cenové zmeny. Z projektu statiky vyplývala aj potreba ďalších zmien spočívajúcich v odľahčení samotnej konštrukcie strechy. K dohode o cene diela žalobca uviedol, že táto bola tak, ako to uviedol aj žalovaný vo vzájomnej žalobe, dohodnutá ako cena pevná, avšak s tým, že samotné znenie čl. IV ods. 1 týchto Zmlúv o dielo definovalo, že táto cena je stanovená len podľa projektu stavby a rozpočtu, samotné toto ustanovenie predpokladalo, že dôjde k zmene dohodnutej ceny diela, a to v prípade zmeny technického a dispozičného riešenia diela ( diel) ako i v prípade zmeny cien jednotlivých práv a výkonov. O zvýšeniach cien bol žalovaný žalobcom vždy informovaný a s rozpočítaním na pomerné časti súhlasil, pričom prejavom jeho súhlasu okrem iného bola aj skutočnosť, že tieto navýšenia uhrádzal, čo platí aj o prácach naviac, na vykonaní ktorých sa so žalobcom žalovaný dohodol. Posudok statika bol dňa 14.6.2012 e-mailom zaslaný žalovanému, spolu s prílohami, ktorých obsahom bola aj vizualizácia. Už táto vizualizácia zohľadňuje zmenu na sedlovú strechu s plnohodnotným poschodím. V tomto čase (jún 2012) uhradil žalobcovi Tranovského s.r.o len čiastku vo výške 12.000,- Eur z januára 2012, ak by bolo pravdou, to čo tvrdí, že konal len pod ekonomickým nátlakom a so žiadnymi zmenami nesúhlasil a cenové navýšenia uhrádzal neslobodne pod ekonomickým nátlakom, mal možnosť od zmluvy /zmlúv od dielo odstúpiť. Jeho argumentácia a tvrdenia podľa žalovaného postrádajú elementárnu logiku, a je zrejmé, že sú účelové a lživé. V priebehu realizácie došlo nielen k navýšeniu ceny diela, ale pri

niektorých položkách (napríklad v súvislosti so zmenou výmery) došlo i k ich zníženiu. O potrebe navýšenia bol žalovaný informovaný, toto nerozporoval a faktúry uhradil. Finančné náklady, ktorých potreba vynaloženia sa prejavila v priebehu realizácie stavby, žalobca pomerne podľa podlahovej plochy jednotlivých bytov rozpočítal pre jednotlivých objednávateľov (neskorších kupujúcich). Žalovaný navyše úzko spolupracoval so žalobcom aktívne participoval na odporúčaniach a zabezpečovaní subdodávateľov, výbere materiálov, cenových ponukách a v neposlednom rade i na príprave zmluvných dokumentov, pričom práve žalovaný vypracovával a predložil žalobcovi návrhy zmlúv pri realizácii nadstavby na Tranovského ulici v Bratislave. Žalovaný vypracoval pre žalobcu návrh Zmluvy o dielo, ktorý bol potom využitý aj pre ostatných objednávateľov, medzi ktorých patrili okrem žalobcu aj tretie strany, okrem iného aj konateľ žalobcu a jeho manželka. Žalovaný pripravil aj návrh kúpnej zmluvy, pričom to bol práve žalobca, kto vyzval žalovaného na prípravu zmluvných podkladov pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom by bol prevod vlastníctva k rozostavanému bytu. Zmluvu o prevode vlastníckych práv k rozostavaným bytom zo žalobcu na žalovaného podpísal žalobca dňa 17.6.2013.

6. K rozšíreniu vzájomnej žaloby žalobca uviedol, že sa v tomto konaní domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 66.379,36 Eur, ktorá predstavuje časť dohodnutej kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rozostavaným bytom uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 17.6.2013, ktorá nebola doposiaľ žalovaným uhradená. Predmetnou Kúpnou zmluvou sa prevádzalo zo žalobcu na žalovaného vlastnícke právo k rozostavaným bytom č. 14 a 15 nachádzajúcim sa na 5. poschodí k bytom č. 17, 18 a 19 nachádzajúcim sa na 6. p. na Tranovského ulici č. 2178/28 v Bratislave (zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B., okres Bratislava IV) a k nim prislúchajúce spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, všetko tak ako je definované v čl. I tejto Kúpnej zmluvy. V čl. VI predmetnej Kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 384.571,00 Eur (320.476,33 Eur bez DPH). Rozostavané byty, vlastnícke právo ku ktorým sa touto Kúpnou zmluvou prevádzalo, boli vystavané na základe Zmlúv o dielo zo dňa 8.12.2011 uzatvorených medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Vôľou zmluvných strán už pri Zmluvách o dielo bolo započítať uhradené ceny diel na úhradu kúpnych cien za prevod vlastníckeho práva k rozostavaným bytom vystavaným na základe týchto zmlúv o dielo. Úhrady ceny diela mali predstavovať akúsi „zálohu“ na kúpnu cenu. Za zhotovenie rozostavaných bytov č. 14, 15, 16, 17, 18 a 19 na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave do dňa uzavretia predmetnej Kúpnej zmluvy zo dňa 17.6.2013 uhradil U.. O. Š. spolu čiastku 368.191,64 Eur. Žalobca vo vyjadrení k zmene vzájomnej žaloby uviedol, že sa v tomto konaní domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 66.379,36 Eur, ktorá predstavuje časť dohodnutej kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rozostavaným bytom uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 17.6.2013, ktorá nebola doposiaľ žalovaným uhradená. Predmetnou Kúpnou zmluvou sa prevádzalo z žalobcu na žalovaného vlastnícke právo k rozostavaným bytom č. 14 a 15 nachádzajúcim sa na 5. poschodí k bytom č. 17, 18 a 19 nachádzajúcim sa na 6. p. na Tranovského ulici č. 2178/28 v Bratislave a k nim prislúchajúce spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, všetko tak ako je definované v čl. I tejto Kúpnej zmluvy. V čl. VI predmetnej Kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 384.571,00 Eur (320.476,33 Eur bez DPH). Rozostavané byty prevádzaným touto Kúpnou zmluvou boli vystavané na základe Zmlúv o dielo zo dňa 8.12.2011 uzatvorených medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Vôľou zmluvných strán už pri zmluvách o dielo bolo započítať uhradené ceny diel na úhradu kúpnych cien za prevod vlastníckeho práva k rozostavaným bytom vystavaným na ich základe. Tieto úhrady ceny diela mali teda predstavovať akúsi ,,zálohu“ na kúpnu cenu. Za zhotovenie rozostavaných bytov č.14, 15, 16, 17, 18 a 19 na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave do dňa uzavretia predmetnej Kúpnej zmluvy zo dňa 17.6.2013 uhradil žalovaný spolu čiastku 368.191,64 Eur. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 8.12.2011 ešte jednu Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba bytu č. 16 na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave. Práva z tejto zmluvy však postúpil žalovaný dňa 15.1.2013 na A.. A. Š. a U.. Ľ. Š. a oznámil toto postúpenie žalobcovi a zároveň ho požiadal, aby započítal z ním poskytnutých čiastkových úhrad ceny diela z uvedených Zmlúv o dielo, sumu 50.000,00 Eur na úhradu kúpnej ceny pri predaji bytu č. 16 na Tranovského ulici 28 v Bratislave od týchto postupníkov. K prevodu vlastníckeho práva k bytu č. 16 na Tranovského ulici 28 v Bratislave zo žalobcu na manželov Š. došlo na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.4.2013. Podľa čl. VI tejto Kúpnej zmluvy bola kúpna cena dohodnutá vo výške 50.000,00 Eur s tým, že táto bola uhradená pred podpisom tejto Kúpnej zmluvy na základe zmluvy o dielo. Žalobca teda v súlade s dohodou so žalovaným (akceptujúc jeho návrh zo dňa 15.1.2013 obsiahnutý v Oznámení o postúpení z úhrad do toho času (do uzavretia kúpnej zmluvy so Š.) poskytnutých žalovaným započítal na

úhradu kúpnej ceny Š., čiastku 50.000,00 Eur. Odplata za prevod predmetných bytov (ktorej nedoplatku sa žalobca domáha v tomto konaní) bola účastníkmi zmluvne dohodnutá vo výške 384.571,00 Eur. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že aj v prípade, ak sa od výšky zmluvne dohodnutej kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy vo výške 384.571,00 Eur odpočítajú žalovaným tvrdené úhrady (vyplývajúce z obsahu jeho vzájomného návrhu), kúpna cena podľa tvrdení žalovaného ostala doposiaľ neuhradená vo výške 20.849,36 Eur. Žalovaný podľa žalobcu navyše ignoruje započítanie sumy 50.000,00 Eur v intenciách jeho pokynu na úhradu kúpnej ceny za prevod bytu zo spoločnosti žalobcu na manželov Š., vykonanú navrhovateľom v odporcom určenej sume 50.000,00 Eur. Keďže predmetom prevodu bolo zvyšných 5 bytov (bez bytu prevádzaného na Š.), žalovaným uhradená čiastka 50.000,00 Eur nemôže byť započítaná na úhradu kúpnej ceny. Ak sa teda od sumy žalovaným uvedenej úhrad zo zmlúv o dielo v sume 363.721,64 Eur odpočíta suma 50.000,00 Eur (ktorú žalovaný žiadal započítať na úhradu Š.), uhradil na plnenie zo zmlúv o dielo sumu 313.721,64 Eur. Podľa žalobcu existoval v argumentácii žalovaného aj ďalší logický rozpor, keď sumu 107.416,78 Eur považuje za bezdôvodné obohatenia, nakoľko toto prestalo byť bezdôvodným obohatením na základe vôle žalovaného ako kupujúceho, prejavenej v kúpnej zmluve, kde úhrady ním poskytnuté prejavil vôľu započítať na úhradu kúpnej ceny. Žalobca v tomto písomnom podaní zároveň poprel skutkové tvrdenia žalovanej strany o poskytnutí pôžičky v sume 70.000,- Eur.

7. K zvyšným nárokom, ktoré boli žalovaným uplatnené v rozšírenej vzájomnej žalobe žalobca ďalej namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalovaného na uplatňovanie nárokov z vád diela, resp. nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko žalovaný už previedol všetky ním nadobudnuté byty na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave na tretie osoby. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný ho vyzval na dokončenie diel Žalovaný, ako vyplýva zo súdneho spisu, splnomocnil advokáta na nazretie do súdneho spisu vedeného pod sp. zn. až po obdržaní oznámenia o uložení zásielky z Okresného súdu Bratislava II, po nazretí do spisu sa oboznámil so žalobou o zaplatenie 66.379,36 EUR s prísl. a následne zrealizoval predaj bytov 14, 15, 17, 18 na spoločnosť PORTI, s.r.o. ako i organizoval ich ďalší predaj na následných vlastníkov. Prvá výzva na dokončenie diel bola datovaná 26.2.2014, teda v čase keď už byt č. 19 bol preukázateľne predaný pani Z., a podľa všetkého i k bytom č. 14, 15, 17 a 18 boli uzatvorené Kúpne zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou PORTI, s.r.o. ako kupujúcim. Tieto výzvy preto žalobca považoval nie za prejav jeho skutočnej vážnej vôle žalobcovi ako zhotoviteľovi tieto vytýkať, ale len ako účelovú obranu v súdnom konaní o zaplatenie časti kúpnej ceny. K absencii vážnosti prejavu vôle - výzvam na dokončenie diela či uplatneniam zodpovednosti za vady diela, ktoré produkoval žalovaný žalobca uviedol, že je ťažko predstaviteľné, že by žalovaný skutočne trval na tom, aby v bytoch, ktoré boli už dvakrát predané a v súčasnosti v nich žijú od žalovaného už druhí vlastníci v poradí, žalobca začal vykonávať stavbárske a murárske práce a vyhotovoval im murované zádverie v ich bytoch, či rozdeľoval ich pivničné kobky. K nezrealizovaniu zasklenia schodiskových lodžií žalobca uviedol, že obsahom tejto povinnosti bolo zasklenie schodiskových lodžií plastovými oknami, pričom táto povinnosť neobsahuje v sebe možnosť iných stavebných úprav, či riešení, okrem samotného zasklenia plastovými oknami s možnosťou otvárania. Na schodiskových loggiách sa nachádzajú okná a dvere na loggiu. Zástupcom vlastníkov bytov bolo žalobcom oznámené, že zasklenie schodiskových loggií plastovými oknami s možnosťou otvárania bez ďalších stavebných úprav (okná) nie je hľadiska stavebných predpisov možné. Boli im predostreté varianty, akými je možné zatvoriť schodiskové loggie, so žiadnou z nich sa však nestotožnili. Zasklenie okien spoločných priestorov nebolo súčasťou projektovej dokumentácie ani pre stavebné povolenie ani projektu skutočného vyhotovenia stavby pre kolaudačné konanie. K tepelnoizolačným vlastnostiam stavby uvádzam, že zateplenie budovy bolo predmetom kolaudácie a bolo posudzované dňa 10.09.2013 - bez námietok v tejto časti. Plastové okná na zasklenie schodiskových loggií neboli zahrnuté do rozpočtu podľa zmlúv o dielo, znalkyňa Ing. Schulzová v posudku 3/2015 urobila odpočet z rozpočtovaných položiek, ktoré sa týkajú plastových okien a dverí v bytoch v nadstavieb vo vchode 28, nie v spoločných priestoroch /položka 767631103 v zmluve o dielo o výmere 37,7 m2 jednotková cena 100,00 EUR sa týka plastových okien a balkónových dverí v bytoch v nadstavbe, nie schodiskových loggií/. Nakoľko zasklenie okien schodiskových loggií nebolo žalobcom realizované, toto nebolo žalovanému ani účtované, ani nebolo súčasťou rozpočtu zo zmlúv o dielo. Nárok uplatňovaný žalovaným je preto plne neopodstatnený. Ako vyplýva i z listiny, ktorú predložil žalovaný, správcovská spoločnosť MEOPTA, správa a údržba bytov s.r.o. skonštatovala, že predmetom schôdze vlastníkov bytov dňa 6.10.2014 bolo aj doriešenie „problémov nadstavby". Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bol správcovskou spoločnosťou MEOPTA, správa a údržba bytov s.r.o. alebo zástupcami vlastníkov bytov viac kontaktovaný vo veci „zasklenia schodiskových loggií", a od tejto schôdze uplynuli viac ako 2 roky, z čoho je podľa žalobcu zrejmé, že títo na splnení

povinnosti netrvajú. Obsah listu zo dňa 29.10.2015, ktorý podpísali zástupcovi vlastníkov ako i listu spoločnosti MEOPTA , správa a údržba bytov s.r.o. zo dňa 19.10.2015 má iba konštatačný charakter. Obdobne žalobca poprel aj nároky žalovaného na zľavu z ceny diela, ktoré mali byť spôsobené absenciou parozábrany, nerealizovaním vytmelenia škár okenných otvorov, nekvalitného uloženia poistnej fólie a nekvalitne realizovaného výlezu do povalového otvoru. Žalobca neuznal ani nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty a to z dôvodu absencie porušenia povinnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu, ako aj z dôvodu neplatnosti dojednania o zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute považoval žalobca za neplatné z dôvodu, že zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, zaväzuje a uvažuje ako o účastníkovi dohody o zmluvnej pokute aj s vlastníkmi pôvodných bytov (účastníkmi Zmluvy o nadstavbe, ktorá zakotvuje povinnosti rekonštrukčných prác), ktorí však neboli účastníkmi dohody o tejto zmluvnej pokute resp. zmluvných pokutách, je nutné skonštatovať, že všetky dohody o zmluvných pokutách obsiahnuté v zmluvách o dielo/ diela, ktoré mali zabezpečovať splnenie povinností zhotoviteľa zo Zmluvy o nadstavbe, sú neplatné.

8. Žalovaný v návrhu na zmenu vzájomnej žaloby podľa uviedol, že v dôsledku spresneného výpočtu primeranej zľavy za vady diela, ktorý je obsahom znaleckého posudku č. 11 vypracovaného znalkyňou Ing. Schulzovou, si voči žalovanému uplatňuje primeranú zľavu z ceny diela zvýšenú o 2.536,78 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.536,78 EUR od dňa 12.09.2017 (deň, nasledujúci po dni, keď bol tento návrh na zmenu žaloby doručený žalobcovi), do zaplatenia. Zmluvnú pokutu za nedodržanie medzitermínu vyregulovania vykurovacej sústavy diela podľa článku III bod 1 písm. f) si žalovaný uplatňoval aj zo zmlúv o dielo k bytom č. 14, 15, 18 a 19 v bytovom dome na Tranovského ul. 26 - 32, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.12.2011. Zmluvnú pokutu podľa článkov III bod 1 písm. g) zmlúv o dielo k bytom č. 14, 15, 18 a 19 z dôvodu omeškania žalobcu zo zhotovením diela si uplatnil za obdobie od 11.09.2014 do 22.02.2016, spolu teda za 529 dní omeškania. Zmenou si túto zmluvnú pokutu uplatňoval žalovaný voči žalobcovi len za obdobie od 14.03.2015 do 22.02.2016, teda za 345 dní omeškania. Nárok na zmluvnú pokutu tak mal predstavovať súčin 345 dní omeškania, porušenia povinnosti zo štyroch zmlúv a dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 30,- Eur denne, spolu teda 41.400,- Eur. Zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu dokončenia diela podľa článku III bod 1 písm. g) si žalovaný uplatnil aj zo zmlúv o dielo k bytom č. 14, 15, 18 a 19 v bytovom dome na Tranovského ul. 26 - 32, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.12.2011. Zmluvnú pokutu podľa článkov III bod 1 písm. g) zmlúv o dielo k bytom č. 14, 15, 18 a 19 z dôvodu omeškania žalobcu zo zhotovením diela si teda žalovaný uplatňoval za obdobie od 11.09.2014 do 22.02.2016, spolu teda za 529 dní omeškania. Výška zmluvnej pokuty tak bola žalovaným určená ako súčin 529 dní omeškania, porušenia povinnosti zo 4 zmlúv a dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 30,- Eur denne, spolu teda 63.480,- Eur.

9. Po zmene vzájomnej žaloby zmenou skutkových tvrdení si žalovaný voči žalobcovi uplatňoval zmluvnú pokutu za nedodržanie medzitermínov a termínu ukončenia diela zo zmluvy k bytu č. 17 vo výške 67.680,- Eur, z toho: omeškanie zo zasklením schodiskových loggii - 29.370,- Eur, vykonanie prác v zmysle článku III bod 1 písm. f) zmluvy o dielo 21.180,- Eur, dokončenie diela - 17.130,- Eur, zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu ukončenia diela zo zmlúv o dielo k bytom č. 14, 15, 18 a 19 za obdobie od 11.09.2014 do 22.02.2016 vo výške 63.480,- Eur zmluvná pokuta za nedodržanie medzitermínu vyregulovania vykurovacej sústavy zo zmlúv o dielo k bytom č. 14, 15, 18 a 19 za obdobie od 14.03.2015 do 22.02.2016 vo výške 41.400,- Eur, primeranú zľavu z ceny diela v dôsledku existencie vád určených znaleckým posudkom vo výške 18.077,02 EUR+ 2.536,78 EUR, spolu teda 20.613,80 Eur, odpočet za nezrealizované zasklenie schodiskových lodžií plastovými oknami s možnosťou otvárania a nezrealizované vymurovanie zádveria pre osadenie šatníkových skríň spolu vo výške 1.255,45 Eur. Spolu teda 194.429,25 Eur s príslušenstvom.

10. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní rozhodol dňa 30.10.2012 rozsudkom č.k. -1554 a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 66.379,36 Eur s príslušenstvom a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

11. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -1705 zo dňa 12.11.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení tohto uznesenia k nároku žalobcu na úhradu kúpnej ceny uviedol, že je povinnosťou žalobcu preukázať, ktorá

časť uplatnenej pohľadávky nebola zo strany žalovaného uhradená a z čoho táto uplatnená pohľadávka pozostáva, minimálne predložením listinných dôkazov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca predložil súdu faktúry, ktorým fakturoval cenu diela aj jednotlivé byty, ktoré boli zo strany žalovaného uhradené vo výške 368.191,64 Eur, čo zhodne konštatoval aj samotný žalobca. Z tejto sumy bola odrátaná suma 50.000,- Eur na základe skutočnosti, uvedenej vyššie, ktorá bola započítaná na byt A.. A. Š. a U.. Ľ. Š., avšak zvyšná časť sumy, ktorá bola uplatňovaná zo strany žalobcu a nebola uhradená zo strany žalovaného, nebola žiadnym listinným dôkazom zo strany žalobcu preukázaná a nebola ani špecifikovaná. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvej inštancie neodôvodnil, z čoho pozostáva uplatnená pohľadávka žalobcu vo vzťahu k žalovanému. V tejto časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a je preto potrebné doplniť dokazovanie, uložil mu zistiť, či vznikol žalovanému nárok na zaplatenie zmluvných pokút, či zo strany žalobcu došlo k omeškaniu s odovzdaním jednotlivých bytov, ďalej opätovne vyhodnotiť, či dielo bolo vykonané kvalitne, bez vád a zhodnotiť závery znaleckých posudkov v nadväznosti na uplatnené právo zo zodpovednosti za vady. Zároveň bolo prvostupňovému súdu uložené opakovane zhodnotiť vzájomný návrh žalovaného vo vzťahu k žalobcovi pokiaľ ide o výslednú sumu 194.429,25 Eur.

12. Prvostupňový súd na základe vykonaného a doplneného dokazovania mal za preukázané, že spoločnosť SLOVEGRA, s.r.o. a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Tranovského ulici č. 26, 28, 30, 32 v Bratislave uzatvorili dňa 25.06.2008 zmluvu o nadstavbe, na základe ktorej sa táto spoločnosť ako stavebník zaviazala uskutočniť nadstavbu 24 bytov na 5. a 6. poschodí tohto bytového domu. Spoločnosť SLOVEGRA sa taktiež voči vlastníkom bytov zaviazala vykonať rekonštrukčné práce na bytovom dome v rozsahu vymedzenom zmluvou. Dňa 05.11.2012 uzatvorila spoločnosť SLOVEGRA, s.r.o. so žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Tranovského ulici č. 26, 28, 30, 32 v Bratislave dohodu, na základe ktorej žalobca na sebe prevzal všetky práva a záväzky spoločnosti SLOVEGRA, s.r.o., ktoré tejto spoločnosti vyplývali zo zmluvy o nadstavbe zo dňa 25.06.2008. 118. Žalobca ako stavebník následne uzatvoril s viacerými subjektmi vrátane žalobcu zmluvy o dielo. Obsahom zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným bola výstavba bytov č. 14, 15, 16, 17, 18 a 19 v bytovom dome na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave. Žalobca sa v predmetných zmluvách zaviazal vykonať pre žalovaného práce spočívajúce v zhotovení predmetných bytov a žalovaný, ako aj ďalší objednávatelia sa zaviazali uhradiť žalobcovi cenu týchto prác, ktorá bola stanovená ako cena pevná. Z obsahu zmluvy tak vyplýva, že záväzkom žalobcu voči žalovanému bolo vykonať stavebné práce, ktorých výsledkom malo byť zhotovenie bytov č. 14, 15, 16, 17, 18 a 19 v bytovom dome na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave a to vrátane prác na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, teda záväzok, ktorý už tvoril súčasť jeho záväzku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Súčasťou zmlúv bolo aj dojednanie, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal previesť na žalovaného vlastníctvo jednotlivých bytov v súlade ustanoveniami o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to do 14 dní odo dňa zápisu rozostavaných bytov do katastra nehnuteľností. Samotná budúca zmluva o prevode vlastníctva bytu tvorila ako príloha zmluvy jej súčasť. Ustanovenia zmlúv o dielo zároveň umožňovali žalovanému, aby svoje práva a povinnosti z týchto zmlúv previedol na tretie osoby. Žalovaný toto svoje právo v prípade zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola výstavba bytu č. 16, aj skutočne využil a previedol práva vyplývajúce z tejto zmluvy na A.. A. Š. a U.. Ľ. Š., čo žalobcovi oznámil a žalobca tento prevod akceptoval. Súčasťou prevodu bolo aj započítanie platieb uhradených žalovaným na cenu diela, ktoré vo výške 50.000,- Eur uhradil ako cenu za práce vykonané na výstavbe bytu č. 16, čo žalovaný taktiež akceptoval a následne previedol na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu na manželov Š. byt č. 16 na Tranovského ul. č. 28 v Bratislave, pričom sumu 50.000,- Eur započítal na úhradu kúpnej ceny.

13. Za nesporné súd považoval prvoinštančný súd aj skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že dňa 17.06.2013 žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu previesť na žalovaného vlastnícke právo k bytom č. 14, 15, 17, 18 a 19 na Tranovského 28 v Bratislave a zároveň záväzok žalobcu uhradiť žalobcovi kúpnu cenu za tieto byty v sume 384.571,- Eur. V zmysle tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytov sa mali na úhradu kúpnej ceny započítať platby vykonané žalobcom na základe uzatvorených zmlúv o dielo. V samotnej zmluve sa síce uvádza zmluva o dielo v jednotnom čísle, z vykonaného dokazovania ako aj z prednesov sporových strán však jednoznačne vyplýva, že ustanovenie čl. VI bod 1) zmluvy sa má vykladať v súlade s v súlade s vôľou účastníkov právneho úkonu tak, že na kúpnu cenu mali byť započítané všetky platby, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi na základe zmlúv o dielo. Na úhradu kúpnej ceny sa tak mali započítať všetky platby, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi na úhradu ním vykonaných

prác pri výstavbe bytov tvoriacich predmet kúpy. Žalobca sa svojou žalobou domáhal práve zaplatenia časti kúpnej ceny vo výške 66.379,36 Eur, ktorá podľa jeho skutkových tvrdení uhradená nebola. Uvedená suma mala prestavovať rozdiel medzi úhradami, ktoré boli žalovaným skutočne zaplatené a výškou kúpnej ceny. Žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu popieral a uvádzal, že kúpna cena bola uhradená v celom rozsahu. Poukazoval pritom na práve na článok VI bod 1 zmluvy zo dňa 17.06.2013, v ktorom sa uvádza, že kúpna cena bola zaplatená v celej výške na účet predávajúceho ešte pred podpisom tejto zmluvy a to práve na základe zmlúv o dielo zo dňa 07.12.2011. Žalovaná strana vo svojej obrane argumentovala tým, že uvedené ustanovenie zmluvy predstavuje kvitanciu v zmysle . V priebehu konania doplnil žalovaný svoju procesnú obranu aj o skutkové tvrdenie, podľa ktorého mala byť na úhradu kúpnej ceny bytov započítaná aj pohľadávka žalovaného vyplývajúca mu z pôžičky v sume 70.000,- Eur, ktorú mal žalobcovi poskytnúť ešte pred začatím samotnej výstavby.

14. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že dňa 17.06.2013 došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, ktoré svojim obsahom zodpovedajú zmluve o prevode vlastníctva bytu podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Predmetom tejto zmluvy bol predaj bytov č. 14, 15, 17, 18 a 19, nachádzajúcich sa v bytovom dome na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave a žalovanému na základe tejto zmluvy vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v sume 384.571,- Eur. V zmysle kúpnej zmluvy bola táto kúpna cena uhradená žalobcovi už pred podpisom tejto zmluvy na účet žalobcu. Napriek uvedenému sa žalobca svojou žalobou domáhal zaplatenia časti kúpnej ceny v sume 66.379,36 Eur. Na odôvodnenie svojho nároku žalobca uviedol, že pred uzatvorením samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2013 došlo dňa 08.12.2011 boli uzatvorené zmluvy o dielo, ktorých predmetom bola práve výstavba bytov č. 14, 15, 16, 17, 18 a 19. Už pri podpise zmluvy o dielo prejavili zmluvné strany vôľu započítať uhradené ceny diel na kúpnu cenu. Žalobca už v podaní zo dňa 24.11.2014 (č.l. 70 - 71 súdneho spisu) uviedol, že za zhotovenie bytov č. 14, 15, 16, 17, 18 a 19 na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave do dňa uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2013 uhradil žalovaný žalobcovi na základe faktúr vystavených žalobcom, spolu vo výške 368.201,64 Eur. Z podaní žalobcu je zrejmé, že tento sa domáha zaplatenia neuhradenej časti kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2013. Neuhradenú časť kúpnej ceny žalobca určil ako rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a prijatými úhradami na základe zmlúv o dielo po odrátaní plnení v prospech manželov Š.. Matematicky možno žalobcov nárok vyjadriť nasledovne: uplatnený nárok = kúpna cena - (prijaté platby na základe zmlúv o dielo - platby započítané v prospech manželov Š.), t.j. 66.379,36 Eur = 384.571,- Eur - (368.191,64 Eur - 50.000,- Eur). Žalobca svoje nároky v priebehu celého konania vymedzoval rovnakými skutkovými okolnosťami a rovnakú špecifikáciu jeho nárokov obsahovalo viacero podaní doručených súdu v priebehu konania.

15. Žalovaný podľa názoru prvostupňového súdu skutočne neuhradil celú kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve zo dňa 17.06.2013 a prisvedčil skutkovým tvrdeniam žalobcu. Skutočnosť, že na úhradu kúpnej ceny za byty č. 14, 15, 17, 18 a 19 nachádzajúcich sa na Tranovského ulici č. 28 mali byť započítané úhrady ceny diel na základe zmlúv o dielo zo dňa 08.11.2011 je preukázané nielen znením samotného čl. VI kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2013 (č.l. 8 súdneho spisu), ale aj zmlúv o dielo uzatvorených dňa 08.12.2011 (č.l. 72), ktoré obsahovali okrem záväzku žalobcu ako zhotoviteľa zhotoviť predmetné byty, aj záväzok previesť vlastníctvo k bytom na žalovaného (čl. 72). V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 17.02.2013 mala byť kúpna cena uhradená už pred podpisom kúpnej ceny a to na základe zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2011, práve na citované ustanovenie čl. VI kúpnej zmluvy sa žalovaný pri svojej obrane odvolával, keď poukazoval, že toto ustanovenie má charakter kvitancie a preukazuje uhradenie kúpnej ceny. Kvitancia, ktorej právna úprava je obsiahnutá v predstavuje iba písomné potvrdenie veriteľa o tom, že dlh dlžníkom splnený. Vystavením kvitancie veriteľom nedochádza k zániku jeho práva domáhať sa splnenia záväzku, ak tento nebol v čase jej vystavenia reálne splnený. Vystavením kvitancie sa dlžník samozrejme dostáva do ťažšieho postavenia v prípade súdneho sporu s dlžníkom, avšak v prípade, ak z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že záväzok, napriek vystaveniu potvrdenia o jeho splnení, reálne splnený nebol, súd mu nárok na jeho splnenie prizná. Uvedené platí obdobne aj pre vyhlásenie tvoriace súčasť zmluvy v zmysle, ktorého mala byť kúpna cena uhradená ešte pred jej uzatvorením. Povinnosťou žalobcu teda bolo preukázať, že napriek vyhláseniu obsiahnutému v kúpnej zmluve o splnení záväzku žalovaným, žalovaný reálne žalobcovi kúpu cenu neuhradil. Nie všetky platby, ktoré žalovaný žalobcovi uhradil ako odplatu za vykonanie diela podľa zmlúv o dielo, boli žalobcovi uhradené bezhotovostne na jeho účet. Časť platieb bola uhradená aj v hotovosti. Žalobca svoje skutkové tvrdenia o výške úhrad

faktúr preukázal listinnými dôkazmi a to pokladničnými dokladmi, výpismi z bankového účtu žalobcu (č.l. 210 až 225 súdneho spisu), z ktorých vyplývalo, že celková suma úhrad faktúr vystavených za práce vykonané pri výstavbe bytov tvoriacich predmet kúpy, teda celkový súčet plnení poskytnutých žalovaným žalobcovi predstavoval sumu 368.191,64 Eur. Tento celkový súčet plnení žalovaný (správne) ponížil o čiastku 50.000,- Eur, ktorá predstavovala úhrady spojené s nákladmi pripadajúcimi na výstavbu bytu č. 16.

16. Zo skutkových tvrdení žalobcu ako aj z ním predložených listinných dôkazov tak vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi titulom úhrad ceny diela sumu 368.191,64 Eur, z toho suma 50.000,- Eur (t.j. náklady na výstavbu bytu č. 16) bola započítaná v prospech manželov Š. a suma 318.191,64 Eur bola započítaná na úhradu kúpnej ceny. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k úhrade celej kúpnej ceny zo strany žalovaného nedošlo. Táto dôkazná povinnosť žalobcu je samozrejme modifikovaná tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, nakoľko samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. ).

17. Žalovaný podľa názoru prvoinštančného súdu nielen úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi, ale ani len neprodukoval akékoľvek relevantné skutkové tvrdenie o tom, kedy a akým spôsobom mala byť zostávajúca časť kúpnej ceny uhradená. Ak žalovaný existenciu tejto negatívnej skutočnosti (nezaplatenia časti kúpnej ceny) popieral, bolo jeho povinnosťou skutkové tvrdenia žalobcu vyvrátiť preukázaním existencie pozitívnej komplementárnej skutočnosti, t.j. preukázaním poskytnutia úhrad aj v zostávajúcej časti kúpnej ceny a to napr. predložením výpisov z účtu, ktoré by túto úhradu jednoznačne preukázali, čo však neurobil. Od žalobcu nebolo možné spravodlivo žiadať, aby preukázal nezaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny žalovaným. Napriek uvedenému je možné považovať nezaplatenie žalovanej časti kúpnej ceny za preukázané. Sám žalovaný v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.04.2015 uviedol, že uhradil žalobcovi faktúry v celkovej sume 363.721,64 Eur. Sám žalovaný tak v tomto podaní uviedol, že uhradil žalobcovi sumu o 20.849,36 Eur nižšiu ako je dohodnutá kúpna cena. Po zohľadnení skutočnosti, že časť platieb bola započítaná v prospech manželov Š. tak nedoplatok žalovaného podľa jeho vlastných skutkových tvrdení uvedených v podaní doručenom súdu dňa 01.04.2015 (č.l. 302 a nasl. súdneho spisu) predstavuje sumu 70.849,36 Eur. Aj v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.03.2017, žalovaný výslovne uviedol, že titulom zmlúv o dielo žalobcovi uhradil sumu 363.721,64 Eur, pričom na úhradu kúpnej ceny môže byť započítaná iba suma 313.721,64 Eur (č.l. 1054 súdneho spisu). Tu však tvrdil, že rozdiel mal zaniknúť započítaním jeho nároku na vrátenie pôžičky žalobcovi.

18. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o poskytnutí pôžičky žalobcovi v sume 70.000,- Eur, ktoré žalujúca strana v celom rozsahu poprela, tieto súd považoval za účelové a nepreukázané. Ani zo samotného ustanovenia čl. VI nevyplýva, že by sa na úhradu kúpnej ceny bytov mala započítavať akákoľvek pôžička. Bolo povinnosťou žalovaného, aby svoje tvrdenia o poskytnutí pôžičky náležite preukázal patričnými dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné považovať skutočné poskytnutie pôžičky za preukázané. Žalovaný tak neurobil a preukázanie poskytnutia dôkazu nepredložil, ba ani len neoznačil žiadne dôkazy.

19. Žalovaný spochybňoval aj samotnú aktívnu legitimáciu žalobcu na uplatňovanie nároku na zaplatenie nehradenej časti kúpnej ceny poukazujúc na skutočnosť, že žalobca postúpil časť svojich pohľadávok voči žalovanému, ktoré mu vznikli neuhradením faktúr vystavených za práce vykonané na výstavbe bytov na spoločnosť ELVEZD, s.r.o. I keď z vykonaného dokazovania skutočne vyplýva, že žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2013 postúpil na túto spoločnosť časť svojej pohľadávky voči žalovanému v sume 27.639,64 vzniknutej neuhradením faktúry č. 31 - 2013, pričom túto skutočnosť oznámil žalovanému oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2013, táto skutočnosť však

bola pre rozhodovanie súdu v tomto konaní irelevantná. Žalobca postúpil na spoločnosť ELVEZD, s.r.o. časť svojho nároku na zaplatenie ceny diela a nie časť nároku na zaplatenie kúpnej ceny za byty prevádzané do vlastníctva žalovaného. Postúpenie pohľadávky by nadobudlo právny význam iba v prípade, ak by žalovaný preukázal, že spoločnosti ELVEZD, s.r.o. ako postupníkovi postúpenú pohľadávku skutočne uhradil. Iba v takomto prípade by postúpenie pohľadávky mohlo mať vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi kúpnu cenu za prevádzané byty, nakoľko iba v takomto prípade by bolo možné uvažovať o započítaní tejto pohľadávky na kúpnu cenu bytov. V priebehu konania žalovaný predložil zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou ELVEZD, s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, ktorej predmetom malo byť právo na postúpenie pohľadávky na zaplatenie prác, teda časť nároku na zaplatenie ceny diela, ktorý pôvodne patril žalobcovi. Splynutím v zmysle tak mohlo dôjsť iba k zániku nároku na zaplatenie ceny diela. Uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou ELVEZD, s.r.o. a žalovaným nemá žiaden vplyv na dohodnutú výšku kúpnej ceny. Nárok na zaplatenie ceny diela (resp. jej časti), nie je totožný s nárokom na zaplatenie kúpnej ceny, ktorý žalobcovi vyplýva zo samotnej kúpnej ceny. Prípadný zánik pohľadávky spočívajúcej v nároku na zaplatenie časti ceny, nemá žiaden vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť kúpnu cenu bytov, nakoľko z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva vôľa jej účastníkov zarátať na úhradu kúpnej ceny iba prostriedky zaplatené pred jej podpisom na základe zmluvy o dielo. Na úhradu kúpnej ceny logicky nemožno započítať platby, ktoré nikdy neboli vykonané. z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný si túto svoju povinnosť v sume uplatnenej žalobcom nesplnil, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 66.379,36 Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal v deň nasledujúci po dni uzatvorenia kúpnej ceny dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku zaviazal ho súd v súlade s 517 ods. 2 aj na úhradu úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške. V časti, v ktorej žalobcom požadované úroky prevyšovali výšku úrokov z omeškania stanovenú podľa súd žalobu žalobcu zamietol.

20. K nárokom uplatneným žalovaným vzájomnou žalobou prvostupňový súd uviedol, že žalovaný si svoje nároky voči žalobcovi uplatňoval najprv titulom bezdôvodného obohatenia, pričom jeho nárok mal predstavovať nárok na vrátenie platieb presahujúcich pôvodne dohodnutú cenu diela. Neskôr svoje nároky menil, pričom suma 194.429,25 Eur mala po zmene vzájomnej žaloby zmenou skutkových tvrdení predstavovať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie čiastkových termínov vykonania jednotlivých prác a termínu ukončenia diela zo zmluvy k bytu č. 17 vo výške 67.680,- Eur, pozostávajúcu z nároku na zmluvnú pokutu za omeškanie žalobcu z vykonaním zasklenia schodiskových loggii - 29.370,- Eur, vykonaním prác v zmysle článku III bod 1 písm. f) zmluvy o dielo 21.180,- Eur (t.j. zhotovenie hlavných stúpacích inštalácií s revíznymi správami a predpísanými skúškami výťahu, schodiskových prác a vykonania rekonštrukčných prác na bytovom dome Tranovského 26, 28, 30, 32 do 18 mesiacov od začatia výstavby) a omeškania s dokončením diela - 17.130,- Eur. Žalovaný si v rámci vzájomnej žaloby uplatnil aj nárok zmluvnú pokutu za nedodržanie termínu ukončenia diela zo zmlúv o dielo k bytom č. 14, 15, 18 a 19 za obdobie od 11.09.2014 do 22.02.2016 vo výške 63.480,- Eur zmluvná pokuta za nedodržanie medzitermínu vyregulovania vykurovacej sústavy zo zmlúv o dielo k bytom č. 14, 15, 18 a 19 za obdobie od 14.03.2015 do 22.02.2016 vo výške 41.400,- Eur, primeranú zľavu z ceny diela v dôsledku existencie vád určených znaleckým posudkom vo výške 18.077,02 EUR + 2.536,78 Eur, spolu 20.613,80 Eur, ďalej si žalovaný uplatnil nárok na zníženie ceny diela za nezrealizované zasklenie schodiskových lodžií plastovými oknami s možnosťou otvárania a nezrealizované vymurovanie zádveria pre osadenie šatníkových skríň spolu vo výške 1.255,45 Eur. Spolu si tak žalovaný uplatnil sumu 194.429,25 Eur s príslušenstvom. Pre posúdenie existencie nárokov uplatnených žalovaným vo vzájomnej žalobe je potrebné v prvom rade skúmať charakter právneho vzťahu založeného medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenými zmluvami o dielo, ako aj uzatvorenou kúpnou zmluvou. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ. Žalovaný ako fyzická osoba bol v čase uzatvorenia zmluvy taktiež držiteľom oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť, čo však neznamená, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným by bolo možné bez ďalšieho charakterizovať ako obchodnoprávny. Z ustanovenia vyplýva, že nie všetky záväzkové vzťahy, ktoré vznikajú medzi podnikateľmi sa spravujú ustanoveniami . Režimu v súlade s jeho podliehajú iba také vzťahy medzi podnikateľmi, pri ktorých je už pri ich vzniku zrejmé, že tieto sa s prihliadnutím na všetky okolnosti týkajú ich podnikateľskej činnosti. Ako už súd uviedol žalovaný bol pri uzatváraní zmluvy držiteľom živnostenského oprávnenia. Zmluvné strany zároveň neuzatvorili dohodu v zmysle Obchodného

zákonníka, podľa ktorej by sa ich vzájomné vzťahy mali podliehať obchodnoprávnemu režimu, práve naopak v zmluve viackrát odkázali na ustanovenia . Z uvedeného je zrejmé, že zmluvy o dielo uzatvorené medzi stranami sporu sa spravujú ustanoveniami , nakoľko sa netýkali podnikateľskej činnosti žalovaného. Uplatnenie nárokov z vád diela je jednostranným adresovaným právnym úkonom. Jednostranný adresovaný právny úkon sa stáva perfektným vtedy, keď takýto prejav vôle dôjde adresátovi. Samozrejme právny úkon sa stáva perfektným iba vtedy pokiaľ spĺňa nielen všetky zákonné ale aj zmluvné náležitosti. Formálne a obsahové náležitosti boli v zmluvách o dielo uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným vymedzené v ich článkoch VIII. V zmysle týchto článkov bol objednávateľ povinný oznámiť zhotoviteľovi doporučeným listom, bez zbytočného odkladu. V oznámení bol objednávateľ povinný uviesť o aké vady ide a ako sa prejavujú. Z obsahu reklamácií žalovaného je nutné konštatovať, že žalovaný si pri uplatňovaní nárokov z vád nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu z citovaného ustanovenia zmluvy vyplývali. Z ani jednej reklamácie nie je zrejmé, na ktorých konkrétnych bytoch sa majú jednotlivé vady vyskytovať. Taktiež z charakteru jednotlivých vytknutých vád je zrejmé, že tieto sa museli na bytoch vyskytovať už v čase ich dokončenia napriek tomu ich žalovaný uplatňoval až so značným časovým odstupom. Z charakteru vytknutých vád je navyše zrejmé, že tieto nebolo možné odstrániť bez súčinnosti žalovaného. Tu je potrebné poznamenať, že žalobca na jednej strane žalovaného žiadal, aby mu v lehote 5 dní „predložil na vyjadrenie a schválenie navrhovaný termín a spôsob výkonu prác“ na druhej strane mu potrebnú súčinnosť pre zistenie rozsahu vád neposkytol napriek tomu, že ho žalobca na poskytnutie tejto súčinnosti vyzval a to opakovane listami zo dňa 29.12.2015 a 11.01.2016 (č.l. 967 a 971 súdneho spisu). Ako to však vyplýva aj z listu z 13.01.2016 (č.l. 973), ktorý žalobcovi doručil vtedajší právny zástupca žalovaného, žalovaný súčinnosť žalobcovi poskytnúť odmietol s tým, že odstránenie vád je možné aj bez spolupôsobenia žalovaného. S ohľadom na charakter vád sa s týmto stanoviskom nie je možné stotožniť. Odstránenie vytýkaných vád by si navyše predstavovalo zásah do spoločných časti a spoločných zariadení bytového domu, teda zásah do častí domu tvoriacich predmet spoluvlastníckeho práva všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj zásah do jednotlivých bytov, ktoré tvorili predmet zmlúv o dielo, avšak v čase, kedy žalovaný žiadal odstránenie ich vád už boli vo vlastníctve tretích osôb, s ktorými žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu. Je zrejmé, že žalobca ani nebol oprávnený bez súhlasu týchto osôb k odstraňovaniu prípadných vád pristúpiť. Na základe týchto skutočností súd konštatoval, že žalovaným vytýkané vady nie je možné považovať za vady neodstrániteľné, nakoniec aj žalovaný sa ich odstránenia pôvodne domáhal. Žalovaný navyše odmietol poskytnúť akúkoľvek súčinnosť pri ich odstraňovaní, čím sám ich odstránenie znemožnil.

21. Predmetom zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným bola výstavba bytov, t.j. vytvorenie novej veci a preto aj nároky z vád týchto diel je potrebné posudzovať podľa ustanovení . V súlade s ust. môže objednávateľovi vzniknúť právo na poskytnutie primeranej zľavy z kúpnej ceny. Na to, aby sa žalovaný mohol úspešne domôcť svojho nároku na zľavu z kúpnej ceny bolo potrebné, aby preukázal, že sa na vykonanom diele vyskytujú neodstrániteľné vady, ktoré ale nebránia jeho riadnemu užívaniu. Ako súd už uviedol, žiadna z vytýkaných vád nemá charakter vady neodstrániteľnej a preto žalovanému nemohol vzniknúť iný nárok ako nárok žiadať ich odstránenie, príp. nárok na odstúpenie od zmluvy, nárok na zľavu z ceny diela mu však vzniknúť nemohol. Tento nárok nemohol žalovanému vzniknúť ani na základe ustanovenia . Aplikáciu tohto ustanovenia vylučuje jednak skutočnosť, že predmetom zmlúv o dielo bolo zhotovenie novej veci (nového bytu) a nie oprava a úprava veci, ako aj skutočnosť, že vady neboli zo strany žalobcu odstránené z dôvodu, že žalovaný mu neposkytol žiadnu súčinnosť na ich odstránenie, ba ani na to, aby sa žalobca mohol s charakterom vád oboznámiť a posúdiť ich opodstatnenosť. Súd pre úplnosť ďalej uviedol, že z hľadiska posúdenia nárokov žalovaného na zľavu z ceny diela sú ním predložené posudky bezpredmetné, nakoľko ani z jedného z týchto posudkov by nebolo možné výšku prípadnej zľavy posúdiť. Predmetom znaleckého posudku č. 61/2015 vypracovaného znalcom Ing. Petrom Adamovským bolo posúdenie závad na sadrokartónovej konštrukcii a zateplení strechy. Slovenská technická univerzita v znaleckom posudku č. 7/2017 posudzovala skutkový stav strechy na nadstavbe bytového domu na Tranovského ulici 26-32 v Bratislave. V znaleckom posudku č. 1/2015, ako aj v dodatku č. 3 k znaleckému posudku č. 1/2015 vypracovanými znalkyňou Ing. Ivetou Schulzovou zasa vo svojom posudku stanovovala najpravdepodobnejšie náklady na opravy a odstránenie závad, ako aj náklady za nezrealizované práce. V znaleckom posudku č. 11/2017 vypracovanom znalkyňou Ing. Ivetou Schulzovou táto znalkyňa určovala náklady na nedokončené práce a vady diela Tranovského 28, Bratislava. Výšku nároku na zľavu z ceny diela pri vadnom plnení však nemožno stotožňovať s výškou nákladov na odstránenie

týchto vád. Výšku nároku na zľavu je potrebné určiť ako rozdiel medzi hodnotou diela vykonaného s vadami a hodnotou, akú by toto dielo malo v prípade, ak by bolo zhotovené bez vád. Povinnosť preukázať takýmto spôsobom výšku primeranej zľavy, teda aj dôvodnosť uplatnenia nároku na vrátenie časti ceny diela svedčila žalovanému, ktorý však v tomto smere žiadne relevantné dôkazy neprodukoval. V dôsledku skutočnosti, že ani jeden zo znaleckých posudkov predložených stranami sporu neobsahoval riadne vyčíslenie prípadného nároku na zľavu z ceny diela, bolo nanajvýš zbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, v ktorom by sa znalec vyjadroval k posudkom, ktoré aj tak neboli spôsobilé preukázať výšku tohto nároku. Žalovaný vo vzťahu k ním uplatnenému nároku na zľavu z ceny diela, nepreukázal, že by sa na diele vyskytovali vady, ktoré by bolo možné označiť za neodstrániteľné, že by žalobca odmietol tieto vady odstrániť, naopak tieto vady nemohli byť odstránené práve v dôsledku neposkytnutia súčinnosti žalovaným a nepreukázal ani prípadnú výšku tohto nároku.

22. K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty prvostupňový súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. a ďalej uviedol, že v zmysle čl. XI zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným mal žalovanému vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, ak sa žalobca oneskorí s medzitermínmi a termínom ukončenia diela podľa čl. III od 1a) - 1g) týchto zmlúv. Čl. III bod 1, písm. a) až g) upravuje časy, v ktorých mali byť vykonané určité tam vymedzené stavebné práce. Tu je však nutné poukázať na skutočnosť, že v uvedenom ustanovení zmlúv o dielo sú vymedzené časy dokončenia prác, ktoré však svojim obsahom nekorešpondujú s predmetom diela tak, ako je toto vymedzené v čl. II. Žalobca sa ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného zhotoviť výlučne byty vymedzené v čl. II týchto zmlúv. Konkrétny rozsah stavebných prác bol upresnený výkresmi s vyznačením pôdorysu bytov, ako aj popis štandardného vymedzenia bytov. Z vymedzenia predmetu diela nevyplýva, že by jeho súčasťou mali byť aj práce na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. V kontexte uvedeného je možné čl. III označiť ako značne zmätočný, keďže vymedzuje lehoty, v ktorých majú byť vykonané určité stavebné práce, resp. poskytnúť plnenia, ktoré však prekračujú rozsah diela tak, ako bolo toto vymedzené v čl. II. V celom čl. III sa nenachádza žiadne ustanovenie, v ktorom by bolo uvedené, že žalobca sa zaväzuje tieto práce vykonať (na rozdiel napr. od čl. II). V kontexte uvedeného nie je možné považovať za právne perfektné ani dojednanie o zmluvnej pokute. Ako už bolo uvedené, zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok, ktorým sa zaisťuje splnenie hlavného záväzku. Pokiaľ sa žalobca nikdy nezaviazal pre žalovaného vykonať, pričom skutočnosť, že práce by mali byť súčasťou vykonávaného diela nevyplýva ani z čl. III zmlúv, nemôže byť dodržanie lehôt kryté zmluvnou pokutou a to práve v dôsledku absencie záväzkov, ktoré mali byť touto pokutou kryté. Práve v dôsledku týchto skutočností súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta tak, ako bola medzi žalobcom a žalovaným je platná iba pre prípad porušenia povinnosti vymedzenej v čl. III bod 1 písm. a) zmlúv, v ostatných prípadoch je neplatná a to práve z dôvodu, že kryje splnenie neexistujúceho záväzku, resp. záväzku, ktorý nebol dojednaný v prospech žalovaného. Žalovaný si tak odvodzoval svoje nároky nielen od vadného plnenia, z ktorého nebol oprávnený, ale zároveň si z dôvodu údajného oneskorenia žalobcu s vykonaním týchto prác dokonca uplatňoval aj nárok na zmluvnú pokutu.

23. K samotnému omeškaniu žalobcu s odovzdaním bytov súd uvádza, že ustanovenie čl. VII zmlúv neobsahuje žiadne bližšie formálne a obsahové náležitosti zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Jedinou obsahovou náležitosťou vymedzenou v zmluvách bolo uvedenie všetkých vád a nedorobkov žalovaným, v prípade ak sa na odovzdávaných bytoch vyskytujú. Nakoľko z kolaudačného protokolu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že k odovzdaniu bytov žalobcom a ich následnému prevzatiu žalovaným skutočne došlo, tento protokol je jednoznačne možné považovať za potvrdenie odovzdania bytov žalovanému, pričom k odovzdaniu bytov došlo ešte pred obdobím, za ktoré si žalovaný zmluvnú pokutu uplatňuje (11.09.2014 - 22.02.2016). Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že na žalovaného bolo taktiež ešte pred obdobím, za ktoré si zmluvnú pokutu uplatnil, prevedené vlastnícke práv k bytom, žalovaný sa držby týchto bytov aj ujal, ba dokonca realizoval aj jedno z oprávnení, ktoré mu ako vlastníkovi prináležali a byty scudzil, teda previedol ich do vlastníctva tretích osôb. V kontexte uvedené preto skutkové tvrdenia žalovaného o omeškaní žalobcu s odovzdaním bytov neobstoja a preto súd považoval žalobu za nedôvodnú aj v tejto časti. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že oneskorenie so zápisničným odovzdaním bytov navyše vôbec nebolo zahrnuté medzi povinnosti, ktorých nesplnenie bolo zmluvnou pokutou kryté.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal

žalobca v konaní plný úspech, súd mu priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

25. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov v zmysle ustanovenia , , , í h) a Žalovaný vytýkal rozhodnutiu súdu prvej inštancie hlavne nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré je úzko späté s ostatnými dôvodmi odvolania a pretavilo sa aj v nesprávnosti výrokovej časti rozsudku. Predovšetkým z časti odôvodnenia vzťahujúceho sa k žalobe žalobcu (s. 26-32, ods. 120 - 141) zrejmé, že odôvodnenie súdu je v zásade totožné v porovnaní s odôvodnením vyhovenia žaloby žalobcu v rozsudku zo dňa 30.10.2017 č.k. 26Cb/l 39/2014-1554. Uvedená skutočnosť je zarážajúca s poukazom na právny názor odvolacieho súdu prezentovaný v zrušovacom uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.11.2019 č.k. 2Cob/l (s. 40

- 41). Z odôvodnenia odvolacieho súdu si vybral len časti, ktoré nenarúšali jeho pôvodný právny názor a komplexne sa s právnym názorom odvolacieho súdu nevysporiadal, k čomu sa žalovaný bližšie vyjadrí v ďalšom texte tohto odvolania. Rovnako tak sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani s prostriedkami procesnej obrany žalovaného, ktorým reagoval na právny názor súdu prvej inštancie v prvotnom rozsudku, t.j. s odvolaním žalovaného, vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu (podanie označené ako ,.duplika žalovaného), ani s argumentáciou žalovaného prednesenou na pojednávaní dňa 26.05.2020. Pochybenia súdu z hľadiska kvality odôvodnenia majú vo svojom súhrne za následok závažné porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a zároveň navodzujú dojem zjavnej arbitrárnosti v rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie, ktorý ši je vedomý, že odvolací súd mu už v zmysle platnej procesnoprávnej úpravy nemôže vec opätovne vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný považuje za žiaduce odkázať najmä na ods. 150,151,152 zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu, kde odvolací súd prezentoval viacero právnych názorov a usmernení či už pre súd prvej inštancie alebo žalobcu, avšak súd prvej inštancie sa touto časťou odôvodnenia nevyrovnal, rovnako tak ani s procesnou pasivitou žalobcu po vydaní zrušovacieho uznesenia. odvolací súd zdôraznil povinnosť žalobcu predložiť dodatočné listinné dôkazy na preukázanie jeho nároku, z čoho celkom zjavne vyplýva, že jeho dovtedajšie tvrdenia a argumentáciu nepovažoval za presvedčivé (na rozdiel od súdu prevej inštancie). Žalobca žiadne nové prostriedky procesného útoku relevantné vo vzťahu k ním uplatnenému nároku v konaní neprodukoval, preto sa javí ako nepochopiteľné, z akého dôvodu súd prvej inštancie v zásade opätovne, bez uvedenia akéhokoľvek nového právneho argumentu, skopíroval argumentáciu žalobcu do odôvodnenia rozsudku a opäť vyhovel jeho žalobe. Napriek tomu, že žalobca zostal v súvislosti s právnym názorom odvolacieho súdu procesné pasívny, súd prvej inštancie znovu rozhodol v jeho prospech, a opäť len na základe pôvodných argumentov, ktoré odvolací súd nepovažoval za dostačujúce. Hoci odvolací súd primárne akcentoval skutočnosť, že z dovtedy vykonaného dokazovania nebola preukázaná oprávnenosť nároku žalobcu, nakoľko tento neuniesol dôkazné bremeno, súd prvej inštancie túto časť zjavne opomenul, len aby opätovne ako v rámci svojho predchádzajúceho rozhodnutia sústredil pozornosť výlučne na procesnú aktivitu žalovaného. Súd prvej inštancie dokonca úmyselne dezinterpretuje skutkové tvrdenia žalovaného, keď napríklad v ods. 135 odôvodnenia tvrdí, že žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 01.04.2015 výslovne uviedol, že žalobcovi zaplatil len sumu vo výške 363.721,64 EUR (z tohto 50.000,- EUR sa do kúpnej ceny nezapočítava). V skutočnosti žalovaný v bode IV predmetného vyjadrenia uviedol, že zaplatenie danej sumy vie exaktne preukázať a medzi stranami nie je sporná. Žalovaný tiež výslovne uviedol, že žalobcovi uhrádzal platby i nad rámec uvedenej sumy, na ktoré mu však neboli vystavené faktúry. Nakoľko si však bol vedomý skutočnosti, že by ho ako žalobcu v rámci vzájomného návrhu zaťažovalo dôkazné bremeno, rozhodol sa uspokojiť s tým, že sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia len vo vzťahu k nesporným úhradám. Uvedené s rovnako vzťahuje i na bod 136 odôvodnenia. Súd zároveň nepostupoval v súlade s ustanovením a neposkytol stranám predbežné právne posúdenie po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie. Ďalej podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne a neprípustným spôsobom aplikoval negatívnu dôkaznú teóriu (ktorá sa v prípade preukazovania nepravdivosti kvitancie neaplikuje), bez náležitého odôvodnenia poprel pravdivosť kvitancie a tým úplne negoval zmysel tohto inštitútu. Samotná skutočnosť, že žalobca poprel pravdivosť kvitancie, tak sama o sebe nemohla viesť k záveru, že žalobca sa zbavil povinnosti uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že kúpna cena mu zaplatená nebola. S vyššie citovaným názorom sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku vôbec nevysporiadal, dokonca ho z nám neznámeho dôvodu ani vôbec nespomenul, a to napriek skutočnosti, že sa jedná o argument, ktorý je pre posúdenie uplatneného nároku kľúčový. Na uvedenom nič nemení ani argumentácia uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. . nakoľko je v ňom riešená len otázka tzv. negatívnej dôkaznej teórie vo všeobecnosti, nie vo vzťahu ku kvitancii, na rozdiel od nami citovaného rozsudku Najvyššieho súdu ČR. sp. zn. . Navyše, ako žalovaný už opakovane zdôrazňoval, žalobca ani nepreukázal výšku pohľadávky, ktorá časť pohľadávky nebola uhradená žalovaným a z čoho táto pohľadávka pozostáva. Súd prvej inštancie celkom zjavne nesprávne vyložil právnu úvahu, ktorú odvolací súd vyjadril v ods. 150 a 151 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Z argumentácie odvolacieho súdu je totiž zrejmé (aj s poukazom na ods. 152 jeho odôvodnenia), že kúpna cena by mala zohľadňovať len skutočnú cenu za zhotovenie bytov, ktoré boli vykonané na základe zmlúv o dielo.

26. Žalovaný má za to, že súd v rámci svojho odôvodnenia neuviedol, ako sa vysporiadal s viacerými podstatnými argumentmi žalovaného, ktoré konkretizoval v bode III. odvolania. Mal za to, že zaplatenie celej kúpnej ceny (vrátane žalovanej sumy) preukázal, a to práve existujúcou kvitanciou. Ak žalobca tvrdí, že daná kvitancia je nepravdivá, je povinný uniesť na preukázanie svojho tvrdenia dôkazné bremeno. To sa však nestalo. Jediné, čo žalobca preukázal je to, že bola uzatvorená kúpna zmluva, a že medzi stranami nie je sporné, že došlo k zaplateniu sumy vo výške 318.191,64 EUR. Napriek skutočnosti, že žalovaný kvitanciou preukázal zaplatenie celej kúpnej ceny, nad rámec svojej povinnosti poskytol súdu i rozsiahly zoznam ďalších argumentov. Súd na ne však nielen neprihliadol, ale sa s nimi ani len žiadnym iným spôsobom nevysporiadal. Taktiež nemožno opomenúť ani poskytnutú pôžičku žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 70.000,- €, ktorá sa započítavala na kúpnu cenu. Súd prvej inštancie interpretuje v neprospech žalovaného, že v kúpnej zmluve nebolo vyslovene uvedené, že táto suma sa započítava na kúpnu cenu a že nepreukázal, že poskytol pôžičku. Žalovaný opätovne poukázal v odvolaní na to, že žalobca časť ním žalovanej pohľadávky vo výške 27.639,64 EUR postúpil na spoločnosť ELVEZD s.r.o., v dôsledku čoho v tejto časti nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nesprávne, zmätočné a protichodné úvahy ohľadom vzťahu odplaty za cenu diela a kúpnej ceny, keď na jednej strane vyslovil názor, že odplata za diela sa započítava na kúpnu cenu, na strane druhej však vylúčil, že by pohľadávka na zaplatenie odplaty za cenu diela mala súvis s kúpnou cenou. Právom spoločnosti ELVEZD, s.r.o. ako postupníka nebolo len pasívne prijať úhradu od žalovaného vo výške postúpenej pohľadávky, ale i ju ako veriteľ voči žalovanému aktívne vymáhať. Naopak, žalobca stratil postúpením právo uplatňovať si danú sumu voči žalovanému. Ak totiž žalovaný postupcovi dlžil sumu vo výške 27.639,64 EUR, nemôže byť dôsledkom postúpenia pohľadávky vznik duplicitného nároku (teda zdvojnásobenie výšky záväzku žalovaného). Ak by aj pohľadávka vo výške 27.639,64 EUR v minulosti existovala, v súčasnosti je nevyhnutné považovať ju za zaniknutú. Spoločnosť ELVEZD, s.r.o. ju totiž na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.06.2017 postúpila na žalovaného. Splynutím osoby veriteľa a dlžníka v plnom rozsahu zanikla, a to ex lege. Z hľadiska logiky súdu prvej inštancie má takéto splynutie rovnaké účinky ako úhrada pohľadávky spoločnosti ELVEZD, s.r.o.. t.j. ak by sme sa aj riadili absurdnou logikou súdu prvej inštancie, že postúpenie by malo mať účinky len ak by pohľadávku žalovaný spoločnosti ELVEZD, s.r.o. zaplatil, tak takéto postúpenie má z hľadiska pohľadávky rovnaké účinky ako zaplatenie spoločnosti ELVEZD, s.r.o. a to zánik pohľadávky v tejto časti, čo by malo byť teda relevantné aj podľa názoru prezentovaného súdom prvej inštancie. Žalobca bol na postúpenie pohľadávky písomne upozornený, a to listom zo dňa 06.02.2018. Uvedené samozrejme žiadnym spôsobom neovplyvňuje našu doterajšiu argumentáciu, len ju rozširuje spôsobom, že žalobca si nielen uplatňuje v tomto konaní fiktívnu pohľadávku, ktorá by bola navyše vo vlastníctve tretej osoby, ale dokonca si uplatňuje pohľadávku neexistentnú. Žalovaný rovnako zotrváva na svojom právnom názore, že súd nesprávne vyhodnotil i okamih, kedy by sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny, keď uviedol, že okamihom omeškania je deň nasledujúci po dni uzatvorenia kúpne zmluvy.

27. Argumentácia žalovaného v súvislosti s odvolacími dôvodmi podľa a je aplikovateľná aj na tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa vzťahuje na posúdenie vzájomnej žaloby žalovaného. Hoci ide o rozhodujúce otázky predmetného sporu, žalovaný má za to, že súd svoje právne názory prezentoval formou stručných konštatovaní, bez náležitého odôvodnenia a odhalenia svojho myšlienkového postupu, čo má za následok nepreskúmateľnosť prezentovaných právnych názorov súdu a teda aj napadnutého rozsudku ako celku. Žalovaný ďalej pokiaľ ide o vytýkané vady, v odvolaní poukázal na to, že ide o vady tzv. subjektívne neodstrániteľné a s ohľadom na rozsah vád žalovaný produkoval v konaní viacero znaleckých posudkov, vypracovaných renomovanými znalcami v rámci svojho odboru, prostredníctvom ktorých žalovaný v ich súhrne spoľahlivo preukazuje svoje uplatnené nároky. Poukazuje v odvolaní na to, že súd prvej inštancie prezentuje právne názory (ods. 172), s ktorými sa odvolací súd vysporiadal, avšak presne opačne, ako následne súd prvej

inštancie. Súd prvej inštancie uviedol, že práce na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu nie sú súčasťou predmetu diela a preto je čl. III zmlúv o dielo možné označiť za zmätočný a dojednanie zmluvnej pokuty nie je právne perfektné (s výnimkou čl. Ill bod 1 písm. a)), pretože kryje splnenie neexistujúceho záväzku. Ako reakciu na právny názor súdu prvej inštancie odkazuje na ods. 154 a 155 zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu. Žalovaný naďalej zotrváva na tom, že k riadnemu odovzdaniu bytov tak, ako predpokladali uzatvorené zmluvy o dielo, nikdy nedošlo. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadom rozdielov medzi protokolárnym odovzdaním diel a ich kolaudáciou. Opakovane poukazuje na skutočnosť, s ktorou sa nevysporiadal súd prvej inštancie - na základe kúpnej zmluvy žalovaný nadobudol rozostavané byty. Na základe zmlúv o dielo malo následne po prevode vlastníctva dôjsť k ich dokončeniu (aj keď vzhľadom na existujúce vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa tak nestalo). Napriek nepochybnej spätosti a prepojenosti medzi zmluvami o dielo a kúpnej zmluvy, však uzavretie kúpnej zmluvy treba odlišovať od dokončenia diela. Žalovaný teda mohol prevádzať byty na tretie osoby bez toho, aby tým zároveň potvrdzoval, že boli splnené záväzky žalobcu zo zmlúv o dielo.

28. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril, považuje rozhodnutie prvostupňového súdu vo všetkých jeho výrokoch za vecne správny. Odvolanie žalovaného zo dňa 10.7.2020 považuje v celom rozsahu za nedôvodné. K odvolacím námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní v čl. II, III, IV, V uviedol, že súd prvej inštancie po vrátení veci, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu o platnosti kúpnej zmluvy zo 17.6.2013 i jej jednotlivých ustanovení, dospel po opätovnom vykonaní dokazovania, v súlade s , k správnym skutkovým zisteniam. Za nesporné považuje súd prvej inštancie uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi stranami zo dňa 17.6.2013 za platne dohodnutú kúpnu cenu vo výške 384.571 EUR. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že v zmysle čl VI Kúpnej zmluvy aplikáciou postupu podľa , mali byť započítané na úhradu kúpnej ceny všetky úhrady vykonané žalovaným žalobcovi na úhradu žalobcom vykonaných prác pri výstavbe bytov tvoriacich predmet prevodu kúpnej zmluvy (ods. 119). Pohľadávku v sume 66.379,36 EUR s prísl., uplatňovanú žalobcom, v súlade so žalobou, posúdil ako neuhradenú časť kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy určenú ako rozdiel medzi výškou kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy (384.571,- EUR) a výškou úhrad poskytnutých žalovaným žalobcovi (368.191,64 EUR) ponížený o sumu 50.000,- EUR, ktorú žalovaný žiadal započítať v prospech manželov Š.D.. Uvedený záver súdu sa opiera o listinné dôkazy (kúpna zmluva, bankové výpisy a príjmové pokladničné doklady predložené žalobcom) a skutkové tvrdenia strán (písomné vyjadrenie žalovaného v podaní dourčenom súdu dňa 1.4.2015 a 8.3.2017 kde žalovaný konštatuje, že uhradil žalobcovi sumu 363.721,64 EUR). Čo sa týka kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy, jej výška bola medzi stranami platne dohodnutá v zmysle z.č. určitým, zrozumiteľným spôsobom v sume 384.571,- EUR. Takto dohodnutú výšku kúpnej ceny v kúpnej zmluve nerozporoval ani žalovaný (ako preukázal žalobca emailovou komunikáciou, bol to práve žalovaný, kto kúpnu cenu navrhol). Žalovaný len z dôkaznej núdze argumentuje zložitými (irelevantnými) úvahami o tom, z akého dôvodu by túto nemal byť povinný v celej výške zaplatiť. Výška kúpnej ceny ako i dohoda o jej splatnosti je aj podľa odvolacieho súdu z kúpnej zmluvy zrejmá (bod 152 Uznesenia KS Bratislava zo dňa 12.11.2019). Akékoľvek prípadné úvahy a výklady ustanovenia o výške kúpnej ceny, ktoré by smerovali k rozporu s výškou kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy v sume 384.571,- EUR, sú neprípustné s ohľadom na ust. . Platnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 17.6.2013 ani výšku kúpnej ceny 384.571,- EUR strany v konaní nenamietali, a ani odvolací súd vo svojom uznesení z 12.11.2019 platnosť kúpnej zmluvy nespochybnil. Vzhľadom na text kúpnej zmluvy v čl. VI, žalovaný produkoval skutkové tvrdenie, že celú kúpnu cenu uhradil a procesné sa bránil tým, že text čl. VI Kúpnej zmluvy má povahu kvitancie, a teda dôkazné bremeno vo veci neúhrady zaťažuje žalobcu. Vo veci ním tvrdenej úhrady celej kúpnej ceny počas celého konania produkoval jediné skutkové tvrdenie o údajnej pôžičke 70.000,- EUR, ktorú vraj poskytoval žalobcovi a jej údajnom zápočte na doplatok kúpnej ceny. Skutkové tvrdenie žalovaného o pôžičke 70.000,- EUR žalobca poprel, žalovaný (hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno) na preukázanie svojho skutkového tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy a ani len žiadne nenavrhol. Uvedené skutkové tvrdenie uviedol až v priebehu konania. Vzhľadom na popretie tohto skutkového tvrdenia žalobcom, na nepreukázanie existencie údajnej pôžičky žalovaným, súd prvej inštancie správne vyhodnotil toto skutkové tvrdenie ako účelové a nepreukázané (ods. 137), pričom poukázal aj na to, že takýto zápočet nevyplýva ani z textu zmluvy. Žalobca preukázal, že text kúpnej zmluvy pripravoval žalovaný (napriek tomu tam absentuje akákoľvek zmienka o údajnej pôžičke a či jej zápočte na úhradu kúpnej ceny). Žalovaný sa ďalej obmedzil na argumentáciu kvitanciou, vo veci neprodukoval žiadne dôkazy, ani iné skutkové tvrdenia o spôsobe úhrady celej kúpnej ceny (s výnimkou jeho tvrdenia o uvádzanej nepreukázanej pôžičke), len viedol polemiky o dôvodnosti nároku žalobcu, avšak bez námietky dohody o výške kúpnej ceny v kúpnej zmluve výslovne určenej v sume

384.571,- EUR. Žalobca ďalej v konaní preukazoval opodstatnenosť ním uplatňovaného nároku LV, z ktorého vyplýva vlastníctvo žalovaného k prevádzaným bytom, Projektom skutočného vyhotovenia bytov v nadstavbe, primeranosť ceny preukazoval výtlačkom z portálu NBS o priemernej cene bytov v 2. Q r. 2013, kde z uvedeného prehľadu vyplýva, že v 2. Q 2013 aj priemerná cena za 1 m2 bytov za celý bratislavský kraj bola vyššia než cena za 1 m2 stanovená v Kúpnej zmluve zo dňa 17.6.2013(v zmysle bodu 152 uznesenia KS Bratislava, žalobca listinou - výtlačkom z portálu NBS o priemernej cene bytov preukázal, že kúpna cena zodpovedá reálnej cene bytu).

29. Žalobca ďalej poukázal na to, že v čl. IV odvolania sa žalovaný rozsiahlym spôsobom nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie vo veci jeho námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v časti 27.639,64 EUR. Odôvodnenie súdu prvej inštancie označuje ako nezrozumiteľné. Ani s odvolacími námietkami v čl. IV nie je možné sa stotožniť, z dôvodu ich nedôvodnosti. Súd prvej inštancie v tomto smere poskytol podrobné a logické odôvodnenie svojho rozhodnutia - body 138 a 139. S argumentáciou žalovaného vo veci nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v časti 27.639,64 EUR z dôvodu zmluvy o postúpení pohľadávky na spol. ELEVEZD s.r.o. ako i jeho argumentáciou „zánikom práva splynutím v zmysle ", ku ktorej predložil zmluvu o postúpení uzatvorenú medzi spol. ELVEZD s.r.o. a žalovaným ako postupníkom (a súčasne dlžníkom z postupovanej pohľadávky!) sa súd prvej inštancie vecne správne vysporiadal v ods. 138, 139. Tu poukázal na vôľu vyjadrenú stranami v čl. VI kúpnej zmluvy započítať na úhradu kúpnej ceny všetky (pozn. reálne vykonané) úhrady (pozn. nie fakturované sumy) vykonané žalovaným žalobcovi na úhradu žalobcom vykonaných prác pri výstavbe bytov tvoriacich predmet prevodu kúpnej zmluvy, z čoho následne (logicky) dovodil nemožnosť započítať nevykonané platby. Nesprávna je ďalej aj úvaha žalovaného na str. 11 ods. 5 o účinkoch zániku pohľadávky v dôsledku splynutia, nakoľko táto nerešpektuje vôľu strán písomne prejavenú v čl. VI kúpnej zmluvy. K žalovaným tvrdenému zániku práva splynutím podľa súd prvej inštancie správne poznamenal, že k splynutiu nemohlo dôjsť vo vzťahu ku pohľadávke z kúpnej ceny, keďže predmetom postúpenia bola pohľadávka zo zmluvy o dielo (bod 138). K argumentácii žalovaného týmto postúpením pohľadávky (bez právneho významu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu) žalobca poukazuje na to, že to bol žalovaný, ktorý predložil do konania listinu Vyjadrenie žalovaného - list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 7.11.2013; Vyjadrenie žalovaného - list žalovaného adresovaný spoločnosti ELVEZD s.r.o. zo dňa 7.11.2013 (na pojednávaní dňa 3.3.2015), ktorý spochybňoval opodstatnenosť faktúry 31/2013 (túto napokon ani nikdy neuhradil). Uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky so spoločnosťou ELVEZD s.r.o., ktorú listinu predložil žalovaný do (v poradí prvého) odvolacieho konania a na základe ktorej sa žalovaný dovoláva zániku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku „splynutia " sa týka práve faktúry 31/2013, ktorú žalovaný popieral rovnako ako popieral existenciu záväzku voči žalobcovi. V tomto kontexte aj toto konanie žalovaného nie je možné vnímať inak ako dôkaz toho, že kúpnu cenu v plnej výške žalobcovi neuhradil. Uvedené platí bez ohľadu na vyjadrenie žalobcu k týmto úkonom žalovaného doposiaľ v konaní uvedenými; na týchto trvá. Nie je možné súhlasiť ani s úvahami žalovaného na str. 11 ods. 2 odvolania, nakoľko takáto úvaha žalovaného nerešpektuje jednu zo zmluvne dohodnutých podstatných náležitostí platnej kúpnej zmluvy. Túto kúpnu zmluvu je možné vykladať aj v súvislosti so zmluvou o dielo (a zmluvou o nadstavbe), vždy však v súlade s ust. . Žalovaný, v dôsledku neschopnosti preukázať svoje tvrdenie, že celú kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy uhradil žalobcovi, procesné argumentuje nesprávnou aplikáciou negatívnej dôkaznej teórie súdom prvej inštancie. Je potrebné skonštatovať, že jej aplikácia bola správna (a to v oboch rozhodnutiach súdu prvej inštancie), čo potvrdil aj odvolací súd v uznesení zo dňa 12.11.2019 č.k. bod. 152. Zároveň žalobca poukazuje aj na (jediné) skutkové tvrdenie žalobcu, že na úhradu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy mala byť započítaná ním údajne poskytnutá pôžička žalobcovi vo výške 70.000,- EUR. Vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdenia však žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktoré neuniesol (ani nenavrhol v tomto smere žiadne dôkazy),navyše jej údajná existencia nevyplýva ani z textu kúpnej zmluvy, ktorej text navrhoval sám žalovaný. Jeho nepreukázané a účelové skutkové tvrdenie o pôžičke 70.000,- EUR je naopak ďalším dôkazom, že žalovaný neuhradil celú kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy (384.571,- EUR). Spoločne so skutkovými tvrdeniami žalovaného v jeho podaniach zo dňa 1.4.2015 a 8.3.2017 kde žalovaný konštatuje, že uhradil žalobcovi sumu 363.721,64 EUR je nutné skonštatovať, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v časti preukázania neúhrady celej kúpnej ceny. K námietkam vo vzťahu k hodnoteniu kvitancie súdom prvej .inštancie, pričom v tomto smere žalovaný nesúhlasí ani s názorom odvolacieho súdu. Vo svojej argumentácii účelovo opomína a modifikuje vlastné skutkové tvrdenia a ním produkované dôkazy, ktoré sú dôkazmi preukazujúcimi skutočnosť, že kúpnu cenu vo výške dohodnutej v kúpnej zmluve neuhradil v celom rozsahu a aj prostredníctvom ktorých uniesol v tomto smere dôkazné bremeno žalobca. Žalovaný kvitanciu účelovo hodnotí ako

dôkaz ojedinele bez vzájomných súvislostí s ostatnými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami produkovanými stranami v konaní, nerešpektujúc pritom zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Rovnako nesprávne vylučuje aplikáciu negatívnej dôkaznej teórie, ktorá bola súdom prvej inštancie v tomto prípade správne aplikovaná. K námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými jeho uvedenými námietkami, ktoré v texte aj uvádza. K týmto úvahám žalovaného sa žalobca vyjadroval v priebehu konania; s tvrdeniami tu uvedenými sa žalobca nestotožňuje a odkazuje na svoje vyjadrenia k nim realizované v priebehu konania. Navyše, žiadna z tu uvedených námietok nie je spôsobilá narušiť správnosť a zákonnosť napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný ignoruje aj skutočnosť, že záväzok na úhradu kúpnej ceny mu vznikol z právneho úkonu, ktorým je kúpna zmluva. Nerozlišuje ani nárok na cenu diela zo zmluvy o dielo a nárok na kúpnu cenu z kúpnej zmluvy.

30. K vzájomnej žalobe žalovaného a odvolacím námietkam žalovaného uvedených v odvolaní žalovaného čl. VII, VIII, IX, X, XI, XII, XIII, XV žalobca uviedol, že súd prvej inštancie po vrátení veci, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu o platnosti zmlúv o dielo, dospel po opätovnom vykonaní dokazovania, v súlade s , k (správnym) skutkovým zisteniam. Predmet zmluvy o dielo (zmlúv o diela) - dielom je/sú byt/byty (14,15,17,18,19 na Tranovského ul. 28 v Bratislave). K uvedenému záveru súdu prvej inštancie o tom, že predmetom zmlúv o dielo boli (len) byty, je nutné skonštatovať, že toto má plnú oporu v skutkovom stave - v objektívnom listinnom dôkaze, ktorým zmluvy o dielo nesporne sú. Uvedený skutkový záver je konkrétne konštatovaný v ustanoveniach zmlúv o dielo čí. II ods. 1, čl. II ods. 2, čl. II ods. 3, čl. II ods. 4, čl. II ods. 5, čl. II ods. 6, čl. IV ods. 1, čl. V ods. 1, čl. VII ods. 2. Akýkoľvek iný výklad rozsahu predmetu diela (to aj pri posudzovaní zmlúv o dielo v súvislosti s Kúpnou zmluvou či Zmluvou o nadstavbe) by bol v rozpore s určitým a zrozumiteľným písomným prejavom vôle zmluvných strán v uvedených ustanoveniach. Výklad, podľa ktorého by v zmluvách o dielo mali byt' dielom aj rekonštrukčné práce na bytovom dome nemá oporu v texte zmlúv o dielo, a to ani v čl. III ani v čl. IV zmlúv o dielo. Takýto výklad by bol dokonca v priamom rozpore napr. s ustanoveniami čl. II ods. 1, čl. II ods. 2, čl. II ods. 3, čl. II ods. 4, čl. II ods. 5, čl. II ods. 6, čl. IV ods. 1, čl.V ods. 1, čl. VII ods. 2 zmlúv o dielo. V písomnom dôkaze, ktorý predložil súdu žalovaný - list zo dňa 26.2.2014 adresovaný žalobcovi: „Vec: Výzva k dokončeniu diela v prvom odseku žalovaný uvádza: Zmluvami o dielo zo dňa 8.12.2011 ste sa zaviazali zhotoviť dielo - byt č. 14/5, byt č. 15/5a, 16/5a, byt č.17/6 byt č. 18/6 a byt č. 19/6 vo vchode bytového domu na Tranovského 28 v Bratislave." Z uvedeného písomného vyjadrenia žalovaného je nesporné, že skutočnou vôľou aj žalovaného pri uzatváraní zmlúv dielo bolo stanovenie diela podľa týchto zmlúv (len) ako byt/bytov. K rovnakému záveru je nutné dospieť aj s ohľadom na List žalovaného zo dňa 21.12.2015 adresovaný žalobcovi, ktorý taktiež predložil súdu žalovaný, kde v úvode opätovne žalovaný konštatuje, že predmetom zmlúv o diela zo dňa 8.12.2011 boli (len) byty. V obdobnom duchu sa vyjadruje aj právny zástupca žalovaného v liste zo dňa 13.1.2016. Všetky tri listiny žalovaný súdu predložil spolu so svojim podaním Rozšírenie vzájomného návrhu doručeným súdu, ktorú zmenu pripustil súd uznesením č.k. -854 zo dňa 21.4.2016. Ak však žalovaný tvrdí, že jeho vôľou bolo, aby predmetom diela v týchto zmluvách bolo aj vykonanie rekonštrukčných prác na bytovom dome. Zakladá tým zásadný rozpor medzi svojou údajnou vôľou a jej písomným prejavom v zmluvách o dielo. O špekulatívnosti a účelovosti tvrdení žalovaného o tom, že predmetom diela by mali byť aj rekonštrukčné práce a nie len byty, svedčia aj úvahy žalovaného vyjadrené v texte odvolania proti (v poradí prvému) rozsudku OS Bratislava II č.k. zo dňa 30.10.2017, o zmluvných pokutách v prospech tretieho (tu aj poukazuje na publikáciu), kde sa vyslovuje o tom, že zmluvná pokuta môže byť dohodnutá aj v prospech inej osoby ako veriteľa z poskytovaného plnenia - tretej osoby, čím odôvodňuje opodstatnenosť ním uplatnených nárokov ako tretej osoby, ktorá nie je veriteľom z plnenia. Úvahy o predmete diela podľa predmetných zmlúv o diela, ktorého obsahom by mali byť aj rekonštrukčné práce na bytovom dome, abstrahujú navyše aj od skutočnosti, že realizácia takéhoto záväzku by zasahovala do (nedotknuteľného) vlastníckeho práva iných osôb, ktorých súhlas či dokonca vedomosť o niečom takomto absentovala (na tomto nič nemení ani skutočnosť, že takéto práce boli záväzkom zhotoviteľa zo Zmluvy o nadstavbe). Skutkové tvrdenie žalobcu o absencii vedomosti či súhlasu spoluvlastníkov bytového domu o takejto dispozícii s ich vlastníctvom žalovaný ani len nepoprel. Ani čl. III a ani žiadne iné ustanovenie zmlúv o dielo neobsahuje povinnosť zhotoviteľa vykonať rekonštrukčné práce na bytovom dome pre objednávateľa. Predmetom zmlúv o dielo boli (len) byty. V tomto smere je nutné považovať skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetom diela boli (len) byty označené v zmluvách o dielo príslušným číslom v nadstavbe bytového domu, za správny. Z uvedeného dôvodu preto zmluvné pokuty, ktoré sa vzťahujú k realizácii rekonštrukčných prác na bytovom dome, súd prvej inštancie po právnej stránke (správne) posúdil tieto ako neplatné z dôvodu absencie samotnej zabezpečovanej povinnosti (bod 172). S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje

a následne uvádza argumenty k jednotlivým uplatneným zmluvným pokutám. K nárokom žalovaného uplatneným titulom vád diela a k jednotlivým sumám žalobca uvádza argumentáciu v bode 3 vyjadrenia a zároveň poukazuje, že nároky sú bez opory v skutkovom stave a hmotnom práve a majú výsostne špekulatívny charakter. Žalobca namietal postup žalovaného ako postup v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi.

31. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

32. Po opätovnom preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne doplnil dokazovanie, zistil a opätovne ustálil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležíte, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán ako i uloženými pokynmi odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v predmetnej časti odvolací súd ďalej uvádza.

33. Z obsahu spisu vyplýva a v konaní aj po doplnení dokazovania bolo preukázané, že spoločnosť SLOVEGRA, s.r.o. a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Tranovského ulici č. 26, 28, 30, 32 v Bratislave uzatvorili zmluvu o nadstavbe, na základe ktorej sa táto spoločnosť zaviazala uskutočniť nadstavbu 24 bytov na 5. a 6. poschodí tohto bytového domu a taktiež sa voči vlastníkom bytov zaviazala vykonať rekonštrukčné práce na bytovom dome v rozsahu vymedzenom zmluvou. Spoločnosť SLOVEGRA, s.r.o. následne uzatvorila so žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na Tranovského ulici č. 26, 28, 30, 32 v Bratislave dohodu, na základe ktorej žalobca na sebe prevzal všetky práva a záväzky spoločnosti SLOVEGRA, s.r.o., ktoré vyplývali zo zmluvy o nadstavbe zo dňa 25.06.2008. Žalobca ako stavebník následne uzatvoril s viacerými subjektmi vrátane žalobcu zmluvy o dielo. Obsahom zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným bola výstavba bytov č. 14, 15, 16, 17, 18 a 19 v bytovom dome na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave. Z obsahu zmluvy vyplýva, že záväzkom žalobcu voči žalovanému bolo vykonať stavebné práce, ktorých výsledkom malo byť zhotovenie bytov č. 14, 15, 16, 17, 18 a 19 v bytovom dome na Tranovského ulici č. 28 v Bratislave a to vrátane prác na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, teda záväzok, ktorý už tvoril súčasť jeho záväzku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Súčasťou zmlúv bolo aj dojednanie, v zmysle ktorého sa žalobca zaviazal previesť na žalovaného vlastníctvo jednotlivých bytov v súlade ustanoveniami o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to do 14 dní odo dňa zápisu rozostavaných bytov do katastra nehnuteľností. Samotná budúca zmluva o prevode vlastníctva bytu tvorila ako príloha zmluvy jej súčasť. Žalovaný previedol práva vyplývajúce zo zmluvy na A.. A. Š. a U.. Ľ. Š., čo žalobcovi oznámil a žalobca tento prevod akceptoval. Súčasťou prevodu bolo aj započítanie platieb uhradených žalovaným na cenu diela, ktoré vo výške 50.000,- Eur uhradil ako cenu za práce vykonané na výstavbe bytu č. 16, čo žalovaný taktiež akceptoval a následne previedol na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu na manželov Š. byt č. 16 na Tranovského ul. č. 28 v Bratislave, pričom sumu 50.000,- Eur započítal na úhradu kúpnej ceny. Dňa 17.06.2013 žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu previesť na žalovaného vlastnícke právo k bytom č. 14, 15, 17, 18 a 19 na Tranovského 28 v Bratislave a zároveň záväzok žalobcu uhradiť žalobcovi kúpnu cenu za tieto byty v sume 384.571,- Eur. V zmysle tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytov sa mali na úhradu kúpnej ceny započítať platby vykonané žalobcom na základe uzatvorených zmlúv o dielo. V samotnej zmluve sa síce uvádza zmluva o dielo v jednotnom čísle, z vykonaného dokazovania ako aj z prednesov sporových strán však jednoznačne vyplýva, že ustanovenie čl. VI bod 1) zmluvy sa má vykladať v súlade s v súlade s vôľou účastníkov právneho úkonu tak, že na kúpnu cenu mali byť započítané všetky platby, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi na základe zmlúv o dielo. Na úhradu kúpnej ceny sa tak mali započítať všetky platby, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi na úhradu ním vykonaných prác pri výstavbe bytov tvoriacich predmet kúpy. Žalobca sa svojou žalobou domáhal práve zaplatenia časti kúpnej ceny vo výške 66.379,36 Eur, ktorá podľa jeho skutkových tvrdení uhradená nebola. Uvedená

suma mala predstavovať rozdiel medzi úhradami, ktoré boli žalovaným skutočne zaplatené a výškou kúpnej ceny. Súd prvej inštancie po vrátení veci, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu o platnosti kúpnej zmluvy zo 17.6.2013 i jej jednotlivých ustanovení, dospel po opätovnom vykonaní dokazovania k záveru, o platnom dojednaní kúpnej zmluvy medzi stranami zo dňa 17.6.2013 za dohodnutú kúpnu cenu 384.571,- EUR.

34. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že v zmysle čl. VI kúpnej zmluvy aplikáciou postupu podľa , mali byť započítané na úhradu kúpnej ceny všetky úhrady vykonané žalovaným žalobcovi na úhradu žalobcom vykonaných prác pri výstavbe bytov tvoriacich predmet prevodu kúpnej zmluvy. Pohľadávku v sume 66.379,36 EUR s prísl., uplatňovanú žalobcom, v súlade so žalobou posúdil ako neuhradenú časť kúpnej ceny z kúpnej zmluvy určenú ako rozdiel medzi výškou kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy (384.571,- EUR) a výškou úhrad poskytnutých žalovaným žalobcovi (368.191,64 EUR) ponížený o sumu 50.000,- EUR, ktorú žalovaný žiadal započítať v prospech manželov Š..

35. Čo sa týka kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy, jej výška bola medzi stranami platne dohodnutá v zmysle z. č. určitým, zrozumiteľným spôsobom v sume 384.571,- EUR. Takto dohodnutú výšku kúpnej ceny v kúpnej zmluve nerozporoval ani žalovaný. Žalovaný sa bránil tým, že čl. VI kúpnej zmluvy má povahu kvitancie, a teda dôkazné bremeno vo veci neúhrady zaťažuje žalobcu. Vo veci ním tvrdenej úhrady celej kúpnej ceny počas celého konania produkoval jediné skutkové tvrdenie o údajnej pôžičke 70.000,- EUR, ktorú vraj poskytoval žalobcovi a jej zápočte na doplatok kúpnej ceny. Skutkové tvrdenie žalovaného o pôžičke 70.000,- EUR žalobca poprel, žalovaný (hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno) na preukázanie svojho skutkového tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy a ani len žiadne nenavrhol. Uvedené skutkové tvrdenie uviedol až v priebehu konania. Vzhľadom na popretie tohto skutkového tvrdenia žalobcom, na nepreukázanie existencie údajnej pôžičky žalovaným, súd prvej inštancie správne vyhodnotil toto skutkové tvrdenie ako účelové a nepreukázané.

36. V súvislosti s uvedenou obranou žalovaného a jeho odvolacími námietkami, odvolací súd sa pokiaľ ide o závery súdu prvého stupňa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, v zmysle, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. ).

37. Žalovaný nielen úhradu zvyšnej časti kúpnej ceny nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi, ale ani len neprodukoval akékoľvek relevantné skutkové tvrdenie o tom, kedy a akým spôsobom mala byť zostávajúca časť kúpnej ceny uhradená. Ak žalovaný existenciu tejto negatívnej skutočnosti (nezaplatenia časti kúpnej ceny) popieral, bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu jeho povinnosťou skutkové tvrdenia žalobcu vyvrátiť preukázaním existencie pozitívnej komplementárnej skutočnosti, t.j. preukázaním poskytnutia úhrad aj v zostávajúcej časti kúpnej ceny (predložením výpisov z účtu, potvrdení o úhrade a pod.). Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (NS SR, sp. zn. ). Od žalobcu nebolo možné spravodlivo žiadať, aby preukázal nezaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny žalovaným. Dokonca žalovaný v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.04.2015 uviedol, že uhradil žalobcovi faktúry v celkovej sume 363.721,64 Eur a tak v tomto podaní uviedol, že uhradil žalobcovi sumu o 20.849,36 Eur nižšiu ako je dohodnutá kúpna cena. Po zohľadnení skutočnosti, že časť platieb bola započítaná v prospech manželov Š. tak nedoplatok žalovaného podľa jeho vlastných skutkových tvrdení uvedených v podaní doručenom súdu dňa 01.04.2015 (č.l. 302 a nasl. súdneho spisu) predstavuje sumu 70.849,36 Eur. Aj v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.03.2017, žalovaný výslovne uviedol, že titulom zmlúv o dielo žalobcovi uhradil sumu 363.721,64 Eur, pričom na úhradu kúpnej ceny môže byť započítaná iba suma 313.721,64 Eur (č.l. 1054 súdneho spisu). Tu však tvrdil, že rozdiel mal zaniknúť započítaním jeho nároku na vrátenie pôžičky žalobcovi. K pôžičke sa odvolací súd vyjadril už vyššie.

38. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. zo dňa 09.06.2020).

39. K námietke žalovaného spočívajúcej v nedostatočnom a nezrozumiteľnom odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je úzko späté s ostatnými dôvodmi odvolania odvolací súd poukazuje na už konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR (napr. , ) ktorý vyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie ( , čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie vymedzil sporné a nesporné skutočnosti, so spornými otázkami sa vysporiadal aplikujúc príslušné právne predpisy. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

40. Žalovaný argumentoval kvitanciou, avšak opäť vo veci neprodukoval žiadne dôkazy, ani iné skutkové tvrdenia o spôsobe úhrady celej kúpnej ceny (s výnimkou jeho tvrdenia o uvádzanej nepreukázanej pôžičke), len viedol polemiky o dôvodnosti nároku žalobcu, avšak bez námietky dohody o výške kúpnej ceny v kúpnej zmluve výslovne určenej v sume 384.571,- EUR. Tu sa odvolací súd stotožňuje so žalobcom, že žalovaný modifikuje vlastné skutkové tvrdenia a ním produkované dôkazy, ktoré sú dôkazmi preukazujúcimi skutočnosť, že kúpnu cenu vo výške dohodnutej v kúpnej zmluve neuhradil v celom rozsahu a aj prostredníctvom ktorých uniesol v tomto smere dôkazné bremeno žalobca. Žalovaný kvitanciu hodnotí ako dôkaz bez vzájomných súvislostí s ostatnými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami produkovanými stranami v konaní, nerešpektujúc pritom zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Rovnako nesprávne vylučuje aplikáciu negatívnej dôkaznej teórie, ktorá bola súdom prvej inštancie v tomto prípade správne aplikovaná. Žalovaný ignoruje aj skutočnosť, že záväzok na úhradu kúpnej ceny mu vznikol z právneho úkonu, ktorým je kúpna zmluva. Nerozlišuje ani nárok na cenu diela zo zmluvy o dielo a nárok na kúpnu cenu z kúpnej zmluvy.

41. K opakovane spochybňovanej aktívnej legitimácii žalobcu na uplatňovanie nároku na zaplatenie nehradenej časti kúpnej ceny zo strany žalovaného, poukazujúc na skutočnosť, že žalobca postúpil časť svojich pohľadávok voči žalovanému, ktoré mu vznikli neuhradením faktúr vystavených za práce vykonané na výstavbe bytov na spoločnosť ELVEZD, s.r.o. odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie prvostupňového súdu v ods. 138, 139 s ktorým sa stotožňuje.

42. Odvolací súd ďalej k odvolacím námietkam žalovaného, týkajúcich sa vzájomnej žaloby, v ktorých poukazuje na skutočnosť, s ktorou sa nevysporiadal súd prvej inštancie, že na základe kúpnej zmluvy žalovaný nadobudol rozostavané byty a na základe zmlúv o dielo malo následne po prevode vlastníctva dôjsť k ich dokončeniu (aj keď vzhľadom na existujúce vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa tak nestalo). Poukazuje na to, že tak ako uviedol súd prvej inštancie, žalovaný si svoje nároky voči žalobcovi uplatňoval najprv titulom bezdôvodného obohatenia, pričom jeho nárok mal predstavovať nárok na vrátenie platieb presahujúcich pôvodne dohodnutú cenu diela. Neskôr svoje nároky menil, pričom suma 194.429,25 Eur mala po zmene vzájomnej žaloby zmenou skutkových tvrdení

predstavovať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie čiastkových termínov vykonania jednotlivých prác a termínu ukončenia diela. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o zamietnutí nárokov žalovaného, ktoré sa odvíjali od nepreukázanej povinnosti žalobcu vykonať pre žalovaného ako objednávateľa rekonštrukčné práce na bytovom dome (nároky z vád týkajúcich sa spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu a zmluvné pokuty týkajúce sa omeškania s vykonaním činností na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu). V súvislosti s otázkou čo je predmetom diela, žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nerešpektoval právne názory odvolacieho súdu, je potrebné skonštatovať, že súd prvej inštancie, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu o platnosti zmlúv o dielo, po opätovnom vykonaní dokazovania urobil správny skutkový záver o predmete diela, keď ustálil, že predmetom zmlúv o dielo boli byty (zhotovenie bytov). Nároky žalovaného vznesené vzájomnou žalobou skúmal nielen v kontexte uzatvorených zmlúv o dielo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s neskôr uzatvorenou kúpnou zmluvou, ako aj zmluvou o nadstavbe bytového domu. Predmetom zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným bola výstavba bytov, t.j. vytvorenie novej veci a preto aj nároky z vád týchto diel je potrebné posudzovať podľa ustanovení . V súlade s ust. môže objednávateľovi vzniknúť právo na poskytnutie primeranej zľavy z kúpnej ceny. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že na to, aby sa žalovaný mohol úspešne domôcť svojho nároku na zľavu z kúpnej ceny bolo potrebné, aby preukázal, že sa na vykonanom diele vyskytujú neodstrániteľné vady, ktoré ale nebránia jeho riadnemu užívaniu. Žiadna z vytýkaných vád nemala charakter vady neodstrániteľnej a preto žalovanému nemohol vzniknúť iný nárok ako nárok žiadať ich odstránenie, príp. nárok na odstúpenie od zmluvy, nárok na zľavu z ceny diela mu však vzniknúť nemohol. Nárok na zľavu z ceny diela nemohol žalovanému vzniknúť ani na základe ustanovenia . Aplikáciu tohto ustanovenia vylučuje jednak skutočnosť, že predmetom zmlúv o dielo bolo zhotovenie novej veci (nového bytu) a nie oprava a úprava veci, ako aj skutočnosť, že vady neboli zo strany žalobcu odstránené z dôvodu, že nebolo preukázané, že by žalovaný poskytol súčinnosť na ich odstránenie, ani na to, aby sa žalobca mohol s charakterom vád oboznámiť a posúdiť ich opodstatnenosť. Pokiaľ ide o predložené znalecké posudky, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa v ods. 166 - 169.

43. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neposkytol, v rámci konania predbežné právne posúdenie, odvolací súd poukazuje na pojednávanie konané dňa 29.3.2017, na ktorom prvoinštančný súd vyslovil svoj predbežný právny názor a zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť súdu vyslovovať svoje právne posúdenie opakovane.

44. K námietke žalovaného o nerešpektovaní právneho názoru odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že za právny názor súdu je vo všeobecnosti možné považovať názor súdu, ako sa má prejednávaná vec právne posúdiť. To znamená, ktorú právnu normu je potrebné zvoliť na zistený skutkový stav a ako interpretovať jej obsah. Právna teória však dodáva, že nemusí ísť výhradne o právne posúdenie v rovine hmotného práva, naopak, právny názor súdu sa môže týkať aj právnych noriem procesného práva. Právny názor by mal súd vyjadriť určite a presne. Od právneho názoru súdu je napokon nutné odlišovať procesné pokyny súdu, ktorými súd vyššej inštancie usmerňuje súd nižšej inštancie ohľadom ďalšieho postupu v konaní, ako sú napríklad pokyny súdu k doplneniu dokazovania. V danej veci odvolací súd uložil v zrušujúcom rozhodnutí prvostupňovému súdu takéto pokyny a tento sa riadil predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, vykonal opätovné dokazovanie v naznačenom smere a vysporiadal sa s jednotlivými otázkami, kladenými v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a dal na kladené otázky odpovede. S otázkou nároku na zaplatenie zmluvných pokút a k omeškaniu žalobcu s odovzdaním jednotlivých bytov žalovanému sa vysporiadal v bodoch 170 - 173 napadnutého rozsudku a s jeho závermi sa odvolací súd stotožnil a na jeho odôvodnenie odkazuje. S uloženou povinnosťou opätovne vyhodnotiť kvalitu vykonaného diela, vady diela a predložené znalecké posudky sa taktiež prvostupňový súd náležite vysporiadal v napadnutom rozsudku a k uvedenému sa už vyjadril aj odvolací súd vyššie.

45. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , vrátene výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , , keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

47. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).