Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cb-11-2021.pdf
PDF · 129.72 KB
No categories available
23Cb/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: EKOPRIM istota stavby, s.r.o., so sídlom Strojnícka 7224/17, 08001 Prešov, IČO: 50 812 068, v konaní právne zastúpeného Puchala, Slávik & partners s.r.o., IČO: 36 860 930, so sídlom Kmeťová 24, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 49 915,69 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 49.915,69 EUR spolu s úrokom z omeškania 13 % ročne zo sumy 3.139,34 EUR od 01.11.2019 do 16.12.2019, zo sumy 2.819,85 EUR od 17.12.2019 do 11.02.2020, zo sumy 2.055,88 EUR od 12.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 5.601,31 EUR od 15.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.141,78 EUR od 15.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 6.120,50 EUR od 15.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 19.986,58 EUR od 15.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 11.224,61 EUR od 31.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.419,14 EUR od 14.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 365,89 EUR od 03.02.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00 EUR, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom povinnosť plnenia žalovanej zaniká v rozsahu plnenia spoločnosťou DAPERI s.r.o., Štefanovce 33, 082 35, IČO: 52 380 734, uloženej platobným rozkazom vydaným Okresným súdom v Banskej Bystrici č. k. 14Up/1181/2020 zo dňa 19.10.2020.
II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 49 915,69 EUR spolu s úrokom z omeškania 13 % ročne zo sumy 3139,34 EUR od 01.11.2019 do 16.12.2019, zo sumy 2819,85 EUR od 17.12.2019 do 11.02.2020, zo sumy 2055,88 EUR od 12.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 5601,31 EUR od 15.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 2141,78 EUR od 15.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 6120,50 EUR od 15.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 19 986,58 EUR od 15.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 11 224,61 EUR od 31.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 2419,14 EUR od 14.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 365,89 EUR od 03.02.2020 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a spoločnosťou DAPERI s.r.o. bola dňa 24.06.2019 uzavretá rámcová zmluva, na základe, ktorej dodal žalobca ako predávajúci, spol. DAPERI s.r.o., ako kupujúcemu v priložených dodacích listoch bližšie špecifikovaný tovar, pričom spol. DAPERI s.r.o. prevzatie tovaru na dodacích listoch žalobcovi potvrdil. Spol. DAPERI s.r.o., tým vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu dodaného tovaru v celkovej výške 50 999,15 EUR s DPH. Uviedol, že ceny dodaného tovaru vyúčtoval žalovanému faktúrami (č. l. sp. 3) č. H. vystavenou dňa 16.09.2019, splatnou dňa 31.10.2019 na sumu 3.139,34 EUR s DPH, č. H. vystavenou dňa 30.09.2019, splatnou dňa 14.11.2019 na sumu 5.601,31 EUR s DPH, č. H. vystavenou dňa 30.09.2019, splatnou
dňa 14.11.2019 na sumu 2.141,78 EUR s DPH, č. H. vystavenou dňa 30.09.2019, splatnou dňa 14.11.2019 na sumu 6.120,50 EUR s DPH, č. H. vystavenou dňa 30.10.2019, splatnou dňa 14.12.2019 na sumu 19.986,58 EUR s DPH, č. FVP 6201961506 vystavenou dňa 15.11.2019, splatnou dňa 30.12.2019 na sumu 11.224,61 EUR s DPH, č. H. vystavenou dňa 29.11.2019, splatnou dňa 13.01.2020 na sumu 2.419,14 EUR s DPH, č. H. vystavenou dňa 19.12.2019, splatnou dňa 02.02.2020 na sumu 365,89 EUR s DPH. 3. Žalobca uviedol, že spol. DAPERI s.r.o. do podania žaloby dlžnú sumu uhradila čiastočne a to faktúrou č. FVP XXXXXXXXXX jednostranným započítaním pohľadávok dávok a záväzkov zo dňa 16.12.2019 bola započítaná suma 319,49 EUR a dňa 11.02.2020 bola uhradená suma vo výške 763,97 EUR. Neuhradená tak zostala dlžná suma v celkovej výške 49 915,69 EUR. 4. Neuhradením pohľadávky v lehote splatnosti žalobcovi vznikol v zmysle rámcovej zmluvy článku IX. bod 9. 4 nárok na zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. žalobca si však v rámci svojho dispozičného oprávnenia súlade s § 3 ods. 6 písm. a) zákona č. 307/2016 o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov uplatnil len úrok z omeškania vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. 5. Pokiaľ ide o žalovanú uviedol, že dňa 18.09.2019 bola medzi žalovanou a žalobcom uzavretá dohoda o ručení, kde žalovaná v článku II. ods. 1 sa zaviazala uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, ak spol. DAPERI s.r.o. nesplní žalobcovi svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú z rámcovej zmluvy, ako aj zo zmlúv, ktoré boli budú uzavreté na základe rámcovej zmluvy a to najmä záväzky zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar a záväzky zaplatiť úroky z omeškania a zmluvné pokuty. Žalobca vyzval spol. DAPERI s.r.o. na plnenie výzvou zo dňa 18.03.2020 a žalovanú výzvou zo dňa 29.05.2020. Súčasne žalobca uviedol, že mu vznikol v zmysle ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. nárok na zaplatenie sumy 40 EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca spolu so žalobou predložil listinné dôkazy a to rámcovú zmluvu zo dňa 24.06.2019, oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 16.12.2019, rozpis úhrad, dohodu o ručení zo dňa 18.09.2019, výzvu adresovanú spol. DAPERI s.r.o. zo dňa 18.03.2020 a žalovanej zo dňa 29.05.2020. 6. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 19.10.2020 pod sp. zn. 14Up/1181/2020 (č. l. sp. 92 až 93), proti ktorému podal podala žalovaná 2. rade odpor. 7. Žalovaná svoj odpor odôvodnila tým, že žalobca neurobil vyhlásenie zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Ďalej poukázala na to, že právny dôvod na základe, ktorého si žalobca voči nej ako žalovanej uplatňuje údajnú pohľadávku neexistuje, pretože zmluvnou stranou tohto úkonu nikdy nebola, respektíve žiadnu dohodu o ručení so žalobcom neuzatvorila. 8. Poukázala na to, že druhý list predmetnej dohody svedčí o tom, že údajná dohoda je uzatvorená medzi obchodnou spol. DAPERI s.r.o. a pravdepodobne iba pochádza z iného právneho úkonu, ktorý ako konateľka sa spoločnosť uzatvárala. Uviedla, že je to v zhode s tým, že pri jej mene v zmluvnom označení v závere dokumentu, ktorý vypracoval žalobca je uvedené, že dohodu má podpísať spol. DAPERI s.r.o. - Andrea Gallová - konateľ, pričom v súlade s týmto, je pri jej údajnom podpise pripojená pečiatka spoločnosti. Ďalej uviedla, že v záhlaví dohody (jedna samostatná strana), ktorej obsah prvýkrát videla až pri doručení platobného rozkazu je pri jej mene uvedený dátum narodenia, ktorý nepatrí jej. Uviedla, že dohoda objektívne neexistuje, alebo bola zámerne uvedená do omylu, čo spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. V súlade s uvedeným navrhla, aby súd, ako predbežnú otázku riešil platnosť právneho úkonu od, ktorého žalobca uplatňuje svoj nárok. Má za to, že dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže je neurčitá a jej obsah odporuje zákonu. Poukázala na to, že na základe tejto dohody, ktorú nepodpísala má ručiť podľa Obchodného zákonníka na základe inominátnej zmluvy uzatvorenej, podľa Obchodného zákonníka za rámcovú zmluvu obchodných spoločností, na základe, ktorej mali od žalobcu odoberať tovar tretie osoby odlišné od uvedenej právnickej osoby. Má za to, že vzhľadom k obsahu údajne dohody voči žalobcovi je v postavení spotrebiteľa a v súlade s tým boli porušené ustanovenia o ochrane spotrebiteľa aj napriek tomu, že žalobca sa snaží všetky právne úkony posudzovať v režime Obchodného zákonníka. Žalovaná navrhla vykonať dokazovanie výsluchom zamestnankyne žalobcu, ktorá mala byť prítomná pri uzatvorení dohody. 9. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril (č. l. sp. 101 až 102) a uviedol, že žalovaná kvalifikovane nepoprela jeho tvrdenia uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu pokiaľ ide o vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 307/2016, žalobca poukázal na to, že vyjadrenia žalovanej ohľadom tejto povinnosti sa považuje vyjadrenie za irelevantné, nakoľko žalovaná je fyzickou osobou a navyše vyhlásenie žalobcu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 307 / 2016 Z.z. je fakultatívne.
10. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej vo vzťahu k tomu, že dohodu o ručení nepodpísala, resp. ju podpísala, ako konateľka spol. DAPERI s.r.o. namietal, že tieto tvrdenia považuje za nepreukázané a účelové v snahe vyhnúť sa plneniu. Namietal, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že posledná strana dohody o ručení bola prevzatá z iného dokumentu, ktorý podpísala ako konateľka žalovaného v 1. rade, jej povinnosťou je takúto listinu označiť a predložiť, a to pod hrozbou straty sporu. 11. Pokiaľ takúto listinu nevie označiť jej popretie skutočností tvrdených žalobcom, nebolo kvalifikované. Navyše poukázal na to, že pokiaľ ide o poslednú stranu dohody o ručení uvedenému nasvedčuje aj to, že aj na tejto poslednej strane sa pri podpise nachádza veta „za ručiteľa“, očividne teda nemohlo ísť o poslednú stranu inej, napríklad kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaná poukazuje na zlé označenie dátumu narodenia a taktiež na fakt, že zmluvu podpísala pod označením spol. DAPERI s.r.o. žalobca je toho názoru, že žalovaná bola riadne označená menom, adresou a rodným číslom, ktoré údaje sú samé o sebe dostačujúce. Nesprávne uvedený dátum narodenia možno priradiť k chybe v písaní, avšak z hľadiska označenia účastníka právneho úkonu je irelevantné, nakoľko tento je označený jedinečným identifikátorom a to rodným číslom. Taktiež to, že žalovaná podpísala dokument pod označením spol. DAPERI s.r.o. žalobca má za to, že toto možno pripísať chybe v písaní a nepozornosti zmluvných strán, avšak z označenia v hlavičke, ako aj podstaty ručenia jednoznačne vyplýva, že ručiteľom je žalovaná. A poukázal na ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Namietal, že bolo by v rozpore so zmyslom inštitútu ručenia, pokiaľ by ten istý subjekt, ktorý je dlžníkom mal ručiť za svoj vlastný záväzok. Ručenie ako zabezpečovací inštitút spočíva v tom, že splnenie záväzku dlžníka zabezpečí od dlžníka odlišná osoba - tretia strana vzťahu. Býva častou praxou, že za záväzky obchodnej spoločnosti na základe dohody s veriteľom ručí jej konateľ a spoločník, ako fyzická osoba. Mal za to, že pokiaľ sa aj zmluvné strany pri označení pomýlili na vôli to nič nemení. Žalobca bol tiež toho názoru, že žalovaná sa snaží túto chybu v písaní účelovo využiť na zbavenie sa svojich záväzkov o čom svedčí aj to, že v závere svojho odporu sa odvoláva na to, že vzťah založený dohodou o ručení musí byť posudzovaný ako spotrebiteľská zmluva, podľa spotrebiteľského práva, a teda sa priznáva, že dohodu podpísala ako fyzická osoba. žalobca uviedol, že trvá na tom, že ide o ručiteľský vzťah, ktorý sa má posudzovať v režime Obchodného zákonníka, pričom charakter spotrebiteľského právneho úkonu nevyplýva v tomto prípade zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky poukázal na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v zmysle, ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Žalobca ďalej vo veci poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Ndc/10/2016 zo dňa 09.11.2016, ktorý uviedol: „Najvyšší súd dospel k záveru, že žalobkyňu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako jej konateľka a spoločníčka, nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade prevzala ručenie nie nie za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t.j. z obchodnoprávneho vzťahu). žalobca poukázal aj na to, že predmetná dohoda o ručení je určitým a platným právnym úkonom, nakoľko jasne definuje dlžníka a veriteľa, ich zmluvu a záväzok z nej, ktorý ručiteľ zabezpečuje a obsahuje také podstatné náležitosti podľa ustanovenia § 303 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. 13. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu k odporu reagovala podaním doručeným súdu dňa 23.02.2021 a namietala, že podľa zásad uvedených v civilnom sporovom poriadku vzhľadom na ich skutkové tvrdenie o tom, že nepodpísala listinu na akú odkazuje žalobca, popiera skutkové tvrdenie žalobcu a je podložené dôkazom, ktorý už v spise sa nachádza a to samotná zmluva, na ktorú v konaní žalobca poukazuje. 14. Poukázala na to, že žalobca je pán sporu a je povinný preukázať súdu svoje skutkové tvrdenia o existencii uzatvorenia platnej zmluvy o ručení. Uviedla, že vzhľadom na argumentáciu uvedenú v odpore žalobca ku dnešnému dňu nepodporil svoje skutkové tvrdenia dôkazmi v rozsahu potrebnom na procesný úspech v spore. Poukázala na negatívnu dôkaznú teóriu. Namietala, že nie je spravodlivé od nej požadovať, aby dokazovala právne významnú skutočnosť, ktorá sa nestala. Poukázala, že v odpore uviedla viaceré nedostatky právneho úkonu, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok teda, že posledná strana môže pochádzať z iného právneho úkonu, z logiky veci tvrdí, že právny úkon tak, ako ho prezentuje žalobca je neplatný, respektíve nikdy neexistoval, podľa jej názoru je naopak procesnou povinnosťou žalobcu preukázať, že táto posledná strana patrí k dokumentu, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok. Pre prípad akceptovanie a právnej argumentácie žalobcu navrhla, aby žalobca predložil súdu všetky právne úkony, ktoré uzatvoril jednak s ňou a jednak s obchodnou spoločnosťou za záväzky, ktorej má žalovaná ručiť. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že by sa mala odkazom na spotrebiteľské právo prakticky priznať k tomu, že zmluvu podpísala, ako fyzická osoba uviedla, že tento argument, z tohoto vyjadrenia nevyplýva. Poukázala na to, že so zásadou hospodárnosti konania uviedla
právnu argumentáciu aj pre prípad, keby súd predmetnú zmluvu považoval za platnú a účinnú, no uvedené nič nemení na jej skutkových tvrdeniach uvedených v odpore ako celku. 15. Uviedla, že možno súhlasiť s tvrdením žalobcu o tom, že ručenie tej istej osoby, ktorá je súčasne aj dlžníkom, by pre veriteľa nemalo žiadny zmysel, uvedené tvrdenie podľa jej názoru podporuje jej argumentáciu o neplatnosti právneho úkonu, keďže dlžník nemôže uzatvoriť zmluvu o ručení. Vzhľadom na to, že návrh na uzatvorenie zmluvy vypracoval sám žalobca v tejto forme, podľa jej názoru spôsobuje neplatnosť (v prípade, ak vôbec vznikol v právnej forme zmluvy o ručení) aj s poukazom na ustanovenie § 49 a Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa jedna o omyl v základe zmluvy ( podstatný omyl ), ak by tento právny úkon mala podpisovať, ako fyzická osoba tento dokument by, samozrejme, nikdy nepodpísala, teda bez tohto omylu, ktorý vyvolal žalobca, by k právnemu úkonu vôbec nedošlo. Vzhľadom na konkrétne označenie zmluvných strán predmetného právneho úkonu má za to, že omyl ( zlá predstava o skutkovom stave ) bol podnecujúci, resp. v príčinnej súvislosti pre následný prejav vôle. Uviedla, že ak jej žalobca, ako konateľke obchodnej spoločnosti dal na podpis listinu, v ktorej bola vyslovene uvedená obchodná spoločnosť DAPERI s.r.o. a ona bola v nej uvedená, len ako konateľka obchodnej spoločnosti, je dôvodné sa domnievať ( vzhľadom na predmet tohto sporu ), že ju žalobca, ako fyzickú osobu uviedol do omylu, čo sa týka podstatných skutočností pre uskutočnenie právneho úkonu. 16. Poukázala na to, že v mene spoločnosti koná a podpisuje konateľ samostatne a pri právnych úkonoch vykonávaných v písomnej forme pripojí konateľ k obchodnému menu spoločnosti svoj podpis. V nadväznosti na vyššie uvedené z dôvodu právnej istoty od predmetnej zmluvy o ručení, od ktorej si žalobca uplatňuje voči nej ako fyzickej osobe právo na plnenie v tomto konaní odstupuje. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd žalobu zamietol. 17. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na, ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom žalobca zotrval na svojich vyjadreniach a plnom rozsahu poukázal na ich obsah, žalovaná sa vyjadrila, že dohodu podpisovala narýchlo pri pokladni, a poukázala na svoje písomné vyjadrenia vo veci. Následne doplnila návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka, ktorý mal byť prítomný pri podpise dohody. 18. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu, pričom z rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami a žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou DAPERI s.r.o. ako kupujúcim mal zistené, že predmetom tejto zmluvy bola úprava práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s dodaním tovaru a platením kúpnej ceny podľa zmluvy. 19. Podľa článku III. - Účelom tejto zmluvy je vytvoriť právny rámec pre dodávanie tovarov zo strany predávajúceho a objednávanie tovarov a následnom platení dohodnutej kúpnej ceny zo strany kupujúceho. 20. Podľa článku IV. - Predávajúci sa zaviazal dodať kupujúcemu objednaný tovar v sortimente podľa objednávky kupujúceho a podľa aktuálneho ponukového listu predávajúceho. Kupujúci sa zmluvou zaviazal objednaný tovar riadne a včas prevziať a zaplatiť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu spôsobom a v čase dohodnutom v tejto zmluve. 21. Podľa článku IX bodu 9. 1. Rámcovej zmluvy - cena za dodávku tovaru je určená dohodou tak, ako je uvedené v dodacom liste alebo vo faktúre predávajúceho. 22. Podľa bodu 9. 2. - Kupujúci sa zaviazal, že cenu tovaru zaplatiť v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho na základe faktúry predávajúceho splatné v lehote uvedenej vo faktúre predávajúceho, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Záväzok kupujúceho zaplatiť pre sudca mu kúpnu cenu, platený prostredníctvom banky je splnený pripísaním platenej sumy na účet predávajúceho v jeho banke. 23. Podľa bodu 9. 3. - Nezaplatenie kúpnej ceny v lehote splatnosti sa považuje za podstatné porušenie zmluvných povinností sa následkom možností predávajúceho pozastaviť, respektíve úplne vylúčiť ďalšie dodávky tovaru kupujúcemu až do úplného zaplatenia dlhu kupujúceho. 24. Podľa bodu 9. 4. - V prípade omeškania s platením faktúr je predávajúci oprávnený účtovať kupujúcemu zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. V prípade, že kupujúci neuhradí jednotlivé faktúry predávajúceho v lehote splatnosti, je predávajúci oprávnený účtovať kupujúcemu zmluvnú pokutu za každú takto neuhradenú faktúru vo výške 100 EUR, pričom týmto nie je dotknutý nárok na úroky z omeškania zmluvy ani nárok predávajúceho na náhradu prípadnej škody, ktorá mu v tejto súvislosti vznikla, a to aj v rozsahu prevyšujúcom zmluvnú pokutu a aj v prípade, že kupujúci porušenie zmluvnej povinnosti nezavinil. 25. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie predloženými faktúrami a príslušnými dodacími listami. 26. Súd vykonal dokazovanie dohodou o ručení uzatvorenou medzi spoločnosťou žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako ručiteľkou, pričom v jej záhlaví žalovaná bola označená menom, priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom a dátumom narodenia dňa 17.11.2019 (správne malo byť uvedené 1993).
27. Podľa článku I. dohody o ručení - dňa 24.06.2019 uzatvorili obchodná spoločnosť DAPERI s.r.o.so sídlom Štefanovce 33, 082 35, IČO: 52380734 (ďalej ako dlžník) a veriteľ rámcovú zmluvu, predmetom ktorej je úprava práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s dodávaním tovaru a platením kúpnej ceny za dodaný tovar a vytvorenie právneho rámca pre dodávanie tovarov a platenie kúpnej ceny (ďalej ako „rámcová zmluva"). 28. Podľa článku II. - Ručiteľ týmto vyhlasuje, že uspokojí veriteľa, ak dlžník nesplní veriteľovi svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú z rámcovej zmluvy, ako aj zo zmlúv, ktoré boli/budú uzavreté na základe rámcovej zmluvy, a to najmä záväzky zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar a záväzky zaplatiť úroky z omeškania a zmluvné pokuty. 29. Podľa článku IV. bodu 6. - Zmluvné strany prehlasujú a vzájomne sa ubezpečujú, že si túto dohode pred je] podpísaním prečítali, súhlasia s jej obsahom, že je pre nich dostatočne zrozumiteľná a určitá a zbavená omylu, že vyjadruje ich pravú, slobodnú a vážnu vôľu, a že nebola uzavretá v tiesni a za nápadne jednostranne nevýhodných podmienok, na dôkaz čoho túto dohodu podpisujú. 30. Dohoda o ručení bola podpísaná dňa 18.9.2019. 31. Podľa článku 6 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP)
- Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 32. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku - Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 33. Podľa článku 9 Civilného sporového poriadku - Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
34. Podľa článku 10 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku - Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.
35. Podľa článku 11 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku - Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
36. Podľa článku 17 Civilného sporového poriadku - Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
37. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku - Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
38. Podľa § 153 ods. 2,3 Civilného sporového poriadku - Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
39. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
40. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
41. V danej právnej veci bol na návrh žalobcu v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz proti pôvodne žalovanému v 1/ spoločnosti DAPERI s.r.o. ako dlžníkovi a žalovanej v 2/ ako ručiteľke, voči spoločnosti platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, preto po postúpení spisu, na tunajší súd zostal predmetom konania nárok uplatňovaný len voči žalovanej v 2/rade.
42. Ručenie upravuje Obchodný zákonník ucelene čo znamená, že na obchodné záväzkové vzťahy sa nepoužije právna úprava ručenia obsiahnutá v Občianskom zákonníku a to ani podporne. Podľa citovaného ustanovenia § 303 vznik ručenia spočíva na jednostrannom písomnom vyhlásení ručiteľa, tak, že sa nevyžaduje súhlas ani veriteľa ani dlžníka, avšak v súvislosti s právnou úpravou vzniku ručenia v Obchodnom zákonníku je potrebné vychádzať z prezumovanej akceptácie veriteľa. Aj keď sa § 303 nezmieňuje o dohode medzi veriteľom a ručiteľom treba ju predpokladať, lebo vyplýva zo samej podstaty ručenia ako jedného z druhov zábezpeky. Hoci sa písomná dohoda výslovne nespomína, úprava ručenia je komplexne obsiahnutá tak v Občianskom ako aj Obchodnom zákonníku možno vychádzať z toho, že Obchodný zákonník v záujme zjednodušenia vzniku ručenia v obchodných vzťahoch vychádza z prezumovanej akceptácie veriteľa. Ručiteľský záväzok je akcesorický teda závislý čo do svojho vzniku, zániku platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný, určujúci. Ručiteľský záväzok je zároveň záväzkom subsidiárnym lebo povinnosť splniť záväzok má vo vzťahu k primárnej povinnosti dlžníka podpornú povahu.
43. V konaní nebol sporný hlavný záväzok, medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou DAPERI s.r.o. ako dlžníkom.
44. Nárok žalobcu bol uplatnený voči žalovanej ako ručiteľský záväzok.
45. V tomto konkrétnom prípade má ručiteľské vyhlásenie zo dňa 18.09.2019 formu dohody medzi veriteľom a ručiteľom, kedy aj všetci ručiteľské vyhlásenie podpísali.
46. Z hľadiska obsahu bola dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia. Z obsahového hľadiska dohoda obsahuje určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa v záhlaví tak, že nevzniká pochybnosť o ktoré osoby ide.
47. Z vyhlásenia je zrejmé aký záväzok je zabezpečený ručením. Je tam presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu, rozsahu, ale aj právneho dôvodu. Vyhlásenie celkom jednoznačne obsahuje záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní splní ho veriteľovi ručiteľ.
48. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že záhlaví dohody je uvedený nesprávny dátum jej narodenia respektíve, že predmetnú zmluvu podpísala ako konateľka spoločnosti nie ako fyzická osoba, súd uvedené posúdil ako nedôvodné, a poukazuje podporne na judikát číslo R33/2021, ktorého právne vety znejú nasledovne: „Samotná skutočnosť, že ručiteľská listina je za ručiteľa nečitateľne podpísaná bez uvedenia mien a funkcií podpisujúcich, čo nezodpovedá zapísanému spôsobu v obchodnom registri, podľa ktorého sa podpisovanie vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti a funkcie v spoločnosti podpisujúci pripoja svoj podpis, bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť ručiteľskej listiny. Pokiaľ zo záhlavia ručiteľskej listiny je zrejmé, kto je ručiteľom, mená a funkcie konajúcich za ručiteľa, pravosť podpisov, ktorých ručiteľ v konaní nespochybnil, niet pochýb o tom, ktoré osoby za vytlačeným názvom spoločnosti ručiteľskú listinu podpísali a v akej funkcii.“
49. Súd na argumentáciu žalovanej nemohol prihliadnuť, aj napriek tomu, že v záhlaví dohody je chyba v písaní ohľadom roku narodenia žalovanej táto bola naopak identifikovaná ďalším identifikačným údajom a to rodným číslom, ktoré bolo správne. Vo vzťahu k tomuto následne súd vo veci poukazuje na to, že v záhlaví dohody o ručení bola žalovaná identifikovaná jednoznačne ako fyzická osoba a teda zo záhlavia listiny je zrejmé kto bol ručiteľom aj, keď v závere dohody o ručení bola podpísaná žalovaná s dodatkom konateľ, a súčasne podpis bol doplnený pečiatkou spoločnosti DAPERI s.r.o.. Žalovaná navyše v priebehu konania zmenila svoje vyjadrenie aj ohľadom svojho podpisu, ktorého pravosť už nenamietala.
50. Pokiaľ ide o námietky žalovanej vo vzťahu k tomu, že dohodu neuzatvorila respektíve, že pravdepodobne dlh pochádza z iného právneho úkonu, ktorý ako konateľka za spoločnosť uzatvárala v tomto smere zo strany žalovanej neboli produkované žiadne dôkazy na základe, ktorých by tieto skutočnosti boli preukázané.
51. Súčasne ohľadom tvrdenia, že išlo o spotrebiteľský vzťah súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Ndc/10/2016 zo dňa 09.11.2016, ktorý uviedol: „Najvyšší súd dospel k záveru, že žalobkyňu ako fyzickú osobu, ktorá má úzke väzby vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ako jej konateľka a spoločníčka, nemožno považovať za spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade prevzala ručenie nie nie za záväzok tejto spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy (t.j. z obchodnoprávneho vzťahu)“, pričom uvedený právny záver je plne aplikovateľný aj v tejto právnej veci.
52. V ďalšom súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu.
53. Pokiaľ ide o otázku kto je nositeľom dôkazného bremena, tu je rozhodujúca hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (viď rozhodnutia najvyššieho súdu z 26. júna 2013 sp. zn. 2Cdo/256/2012, z 30. apríla 2012 sp.zn. 6Cdo/95/2011).
54. Povinnosť tvrdenia a hlavne preukazovania má však svoje mantinely, medzi ktoré patrí uplatnenie pravidla „neexistencia sa nepreukazuje“, vychádzajúceho z tzv. negatívnej dôkaznej teórie, lebo od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (rovnako aj uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2010 sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Táto teória nemá oporu v texte zákona, jej aplikácia je výhradne logickou požiadavkou.
55. Účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa nimi skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, hovoríme, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania. Ak tvrdenie účastník nepreukáže, súd rozhodne nepriaznivo voči tomuto účastníkovi. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.
56. Aj v zmysle nálezu II. ÚS 38/2015 „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.“
57. Rovnako zo strany žalovanej neboli produkované dôkazy o tom, že bola uvedená do omylu pri podpise predmetnej dohody.
58. Pokiaľ ide o námietku ohľadom určitosti dohody o ručení tu súd uvádza, že súdna prax riešila aj situáciu, ktorá je obdobná aj v tejto právnej veci, kedy sa v ručiteľskom vyhlásení ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe špecifikovanej úverovej zmluvy, v prípade, ak ich neuhradí dlžník.". Riešilo sa predovšetkým to, či je takéto vyhlásenie, t. j. „všetky záväzky..." určité, a či v takomto prípade ručí ručiteľ aj za záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v súvislosti s odstúpením veriteľa od úverovej zmluvy. Najvyšší súd ČR v konaní sp. zn. 32 Odo 629/2006 dňa 28. mája 2008 v zmysle konštantnej judikatúry tohto súdu zaujal názor, že ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej úverovej zmluvy", pokiaľ by ich neuhradil dlžník, je určité a vzťahuje sa na všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré pre neho vyplývajú z úverovej zmluvy ako aj na záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v budúcnosti (§ 304 ods. 2 ObchZ), napríklad pri odstúpení od úverovej zmluvy.
59. V danom prípade článku II. predmetnej dohody o ručení bolo koncipované ručiteľské vyhlásenie, že ručiteľ uspokojí veriteľa, ak dlžník nesplní veriteľovi svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú z rámcovej
zmluvy, pričom zvýraznené bolo, že najmä záväzky zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar a záväzky zaplatiť úroky z omeškania a zmluvné pokuty.
60. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
61. Žalovaná navrhla vo vyjadrení vypočuť svedkyňu, ktorú označila ako „zamestnankyňu žalobcu, ktorá mala byť prítomná pri uzatvorení dohody“. Súd podaním zo dňa 30.04.2021 (č. l. 118 a opakovane č. l. 128) požadoval od žalobkyne spolu s poučením podľa ustanovenia § 197 Civilného sporového poriadku predloženie relevantného návrhu na vykonanie dokazovania a to s uvedením mena, priezviska, prípadne dátumu narodenia a adresy svedka, ktorú navrhla vypočuť na čo nereagovala. Preto ak žalovaná konaní navrhla výsluch svedka mala postupovať podľa § 197 CSP, v opačnom prípade súd nemohol tento dôkaz vykonať.
62. Žalovaná následne aj na pojednávaní navrhla vo veci vykonať výsluch ďalšieho svedka, ktorý súd posúdil ako prostriedok procesnej obrany, ktorý strana nepredložila včas a preto na tento návrh súd neprihliadol. V zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné, pokiaľ bol dodržaný postup v zmysle ustanovenia § 167 CSP, čo v danom prípade dodržané nebolo.
63. Podľa §215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
64. Podľa §151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
65. Samotnú výšku uplatneného nároku žalovaná výslovne nepoprela, z toho dôvodu v tomto smere výšku nároku žalobcu považoval za nespornú.
66. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
67. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
68. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
69. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
70. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 EUR jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
71. V časti predstavujúcej úrok z omeškania súd rovnako žalobcovi vyhovel, keď na úrok z omeškania má žalobca zákonný nárok v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že žalovaná je v omeškaní s plnením pohľadávky. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13% ročne, keď medzi stranami bol zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% denne (t. j. 18,25% ročne), čo je zrejmé zo zmluvy. Avšak s ohľadom na skutočnosť, že žalobca si svoj nárok uplatnil najskôr prostredníctvom upomínacieho súdu, mal možnosť uplatňovať si nárok na úrok z omeškania maximálne vo výške 13% ročne (§ 3 ods. 6 písm. a) zákona o upomínacom konaní).
72. Súd ďalej priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka vo výške 40 EUR. Súd v tomto prípade vychádzal zároveň z ustanovenia §369c Obchodného zákonníka.
73. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
74. Súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože mal plný úspech vo veci. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.