Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v právnej veci žalobcu: CRH (Slovensko), a. s., Rohožník, IČO: 00 214 973, právne zast.: Advokátska kancelária LG Legal, s.r.o., IČO: 47255692, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, proti žalovanej: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. XX, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., Dolný Kubín, Radlinského 1727/49, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V. dňa 22.04.2015, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2017, sa žalobca v zmysle jej zmeny zo dňa 04.02.2021 domáhal, aby súd určil, že právny úkon (kúpna zmluva) uzatvorený medzi spoločnosťou K., s.r.o., H.: XXXXXXXX ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcim zo dňa 25.06.2013, ktorej vklad bol povolený pod V-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorého bol prevod vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. XX-XX, nachádzajúcom sa vo vchode O. XX, 4. poschodie stavby - súp.č. XXXX, postavenej na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/ XX, druh stavby iná budova - popis stavby Q.-U. s bytmi, k.ú. V., obec O. - miestna časť V., okres O. V, vedená Okresným úradom O. na LV č. XXXX, o veľkosti vlastníckeho podielu 1/1, vrátane k nemu prislúchajúcich pozemkov parc. reg. „C“, parcelné č. XXXX/ XX o výmere XXXX mX a „C“, parcelné č. XXXX/ X o výmere XXXX m2 nachádzajúcich sa na LV č. XXXX a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, je voči žalobcovi právne neúčinný. Eventuálne pre prípad objektívnej nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že v čase výkonu rozsudku nebude vo vlastníctve žalovanej žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 8 671,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 8 671,61 eur od 30.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vedeného Okresným súdom Námestovo pod č.k. vo výške 2 136,39 eur a náhradu trov odvolacieho konania vedeného Krajským súdom v Žiline pod č.k. vo výške 476,81 eur. Zároveň žalobca žiadal aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť K., s.r.o. si ako kupujúci prostredníctvom písomnej objednávky zo dňa 05.08.2011 objednala u žalobcu ako predávajúceho dodanie tovaru, ktorý tovar mu žalobca riadne dodal, čo kupujúci potvrdil v dodacích listoch. Na základe dodacích listov vystavil žalobca faktúry, ktorými v zmysle (ďalej ) vyúčtoval kúpnu cenu za dodaný tovar. Za splnenie všetkých peňažných záväzkov kupujúceho sa v zmysle písomne zaručil V. K., nar. XX.XX.XXXX, a to ručiteľským vyhlásením uvedeným v objednávke zo dňa XX.XX.XXXX. Celková výška kúpnej ceny po lehote splatnosti predstavovala sumu vo výške 10 697,30 eur. Keďže kupujúci uhradil kúpnu cenu len čiastočne, podal žalobca dňa 15.06.2012 proti kupujúcemu a ručiteľovi žalobu

o zaplatenie istiny 8 671,61 eur a úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 8 671,61 eur od 30.12.2011 do zaplatenia, o ktorej rozhodol Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. -307 zo dňa 03.02.2014 tak, že uložil kupujúcemu a ručiteľovi spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi uvedený peňažný záväzok. Žalobca ďalej uviedol, že pri lustrácii v katastri nehnuteľností zistil, že kupujúci počas prebiehajúceho konania o zaplatenie pohľadávky previedol sporné nehnuteľnosti na žalovanú. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej bol povolený vtedajšou správou katastra Hl. mesta O. dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. V-XXXX/XX. Poukázal na to, že dňa 05.04.2014 bol z Obchodného registra Okresného súdu G. vymazaný kupujúci, a to v dôsledku jeho zlúčenia so spoločnosťou D. D. SK, s.r.o., so sídlom A. XXXX/XX, O. XXX XX, IČO: XX XXX XXX, ktorá sa stala právnym nástupcom kupujúceho a podľa žalobcu sa jedná o tzv. ,,bieleho koňa, resp. schránkovú firmu“, z ktorého dôvodu sa pohľadávky veriteľov, ktoré prešli na takéto spoločnosti stávajú prakticky nevymožiteľné. Jedným zo spoločníkov kupujúceho a jeho jediným konateľom bol ručiteľ, t.j. V. K., ktorý z titulu svojej funkcie v spoločnosti musel podpísať všetky právne úkony týkajúce sa jednak prevodu nehnuteľností a tiaž zlúčenia kupujúceho so spoločnosťou D. D. SK, s.r.o.. Žalovanou je W. K., ktorá je k ručiteľovi v príbuzenskom vzťahu. Žalobca má za to, že všetky právne úkony kupujúceho boli uskutočňované systematicky, pričom úmyslom kupujúceho bolo ukrátiť žalobcu tým, že sa na jednej strane kupujúci zlúčil so schránkovou firmou a najmä sa zbavil nehnuteľného majetku, ktorý by inak mohol byť postihnutý výkonom rozhodnutia. Zároveň je zrejmé, že úkony kupujúceho, z ktorých mala prospech žalovaná významným spôsobom ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, nakoľko v dôsledku právnych úkonov došlo k podstatnému zmenšeniu majetku kupujúceho a jeho právny nástupca je s vysokou pravdepodobnosťou výrazne predĺžený prevzatím dlhov spoločnosti. Z chronologického hľadiska je tiež zjavné, že kupujúci pred zlúčením sa so schránkovou firmou previedol jediný hodnotný a postihnuteľný majetok na osobu blízku štatutárnemu orgánu kupujúceho, ktorý je zároveň ručiteľom kupujúceho. Je nepochybné, že ručiteľ vie o pohľadávke žalobcu a úkony, ktoré vykonal ako štatutárny orgán kupujúceho smerovali práve k tomu, aby bol žalobca ukrátený. K žalobe pripojil objednávku zo dňa 05.08.2011, rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. -307 zo dňa 03.02.2014, list vlastníctva č. XXXX.

3. Žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom opatrení rozhodol Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. -22 zo dňa 21.05.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -44 zo dňa 14.09.2015, právoplatným dňa 07.10.2015 tak, že návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe namietala miestnu príslušnosť súdu a žiadala, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania. Poukázala na to, že dňa 05.10.2010 uzatvorila spoločnosť K., s.r.o. a Q. K., nar. XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal Q. K. spoločnosti K., s.r.o. (ďalej len spoločnosť) sumu vo výške 70 000 eur. Následne spoločnosť ako záložca a Q. K. ako záložný veriteľ uzatovrlili záložnú zmluvu, na základe ktorej sa na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zriadilo záložné právo k sporným nehnuteľnostiam. Záložné právo k nehnuteľnostiam bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe rozhodnutia správneho orgánu pod č. V-XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná ako kupujúca uzatvorila so spoločnosťou ako predávajúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam za obvyklú kúpnu cenu vo výške 60 000 eur, uzatvorením ktorej zároveň došlo k vysporiadaniu záväzku spoločnosti voči Q. K., starému otcovi žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke. Z uvedeného dôvodu bolo aj záložné právo, ktoré mal záložný veriteľ Q. K., z katastra nehnuteľností vymazané, a to na základe vyhlásenia záložného veriteľa o vzdaní sa záložného práva. K prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo na základe povolenia vkladu Kúpnej zmluvy pod č. V-XXXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Týmto dňom teda nastali účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ďalej uviedla, že ako dcéra konateľa spoločnosti V. K. bola rozsudkom o rozvode manželstva zo dňa XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky. Od rozvodu žalovaná žila so svojou matkou, pričom so svojím otcom V. K. sa stretávala iba sporadicky. Žalovaná nikdy v spoločnosti nepracovala a ani sa o podnikanie tejto spoločnosti nezaujímala. Preto žalovaná nemala žiadnu vedomosť o podnikateľských aktivitách a hospodárskych výsledkoch spoločnosti. Žalovaná nemala vedomosť ani o záväzkoch spoločnosti, preto nemohla ani pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať prípadný úmysel spoločnosti ukrátiť svojich veriteľov. Podotkla, že v zmysle ustálenej judikatúry odporovateľnými nikdy nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Žalovaná je toho názoru, že kúpna cena vo výške 60 000 eur je cenou obvyklou. Kúpna cena bola vo výške, v akej je obvyklá cena nehnuteľností daného druhu a v danej oblasti, preto zo strany dlžníka spoločnosti

preukázateľne nedochádzalo a ani nedochádza k zníženiu jeho majetku a ukracovaniu žalobcu ako veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že Kúpna zmluva bola ekvivalentným právnym úkonom, a preto ju nie je možné odporovať. Uzatvorením Kúpnej zmluvy zároveň došlo k zániku záväzku spoločnosti voči Q. K. vo výške 70 000 eur. Už samotná skutočnosť, že kúpna cena je cenou obvyklou má za následok, že Kúpna zmluva nemôže byť považovaná za odporovateľný právny úkon podľa . Ďalej žalovaná poukázala na to, že podľa ustálenej judikatúry je podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu tiež kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Ak sa majetok dlžníka síce zmenšil, ale zostatok postačuje na uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nie je dôvod na odporovanie právnych úkonov, ktorými sčasti zmenšil svoj majetok. Spoločnosť bola v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy a aj v čase, kedy nastali účinky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovanú vlastníkom viacerých motorových vozidiel, ktorých hodnota prestavovala minimálne 36 500 eur, ako aj ďalší majetok vo forme viacerých pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že k ukráteniu pohľadávky žalobcu nemohlo dôjsť, pretože dlžník spoločnosť K., s.r.o. v rozhodnom čase vlastnila ešte ďalší majetok, ktorý postačoval na to, aby sa z neho žalobca uspokojil. K vyjadreniu žalovaná pripojila aj rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -42 zo dňa 15.12.2011, inzeráty vozidiel z U. Q., osvedčenia o evidencii vozidiel, faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zoznam súpisu prác spoločnosti, odvolanie voči uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku a návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 30.10.2012.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že replika žalovanej vo vzťahu ku skutočnostiam podstatným pre konanie obsahuje len skutkové tvrdenia bez toho, aby ich žalovaná preukázala prostredníctvom listinných dôkazov. Žalovaná mala v 19 rokoch kúpiť od spoločnosti patriacej jej otcovi nebytový priestor v O. za kúpnu cenu 60 000 eur, a takýto úkon sa teraz snaží prezentovať ako obvyklú transakciu, ktorá nemala slúžiť ukrátenie žalobcu alebo iných veriteľov. Podľa názoru žalobcu, už len tieto vymenované skutočnosti vzbudzujú minimálne podozrenie o skutočnom zámere žalovanej a dlžníka žalobcu. Odhliadnuc od uvedeného, bez predloženia kúpnej zmluvy nie je možné zistiť parametre nebytového priestoru a ani akým spôsobom malo dôjsť k úhrade kúpnej ceny. Existencia iného majetku dlžníka v čase prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti taktiež nebola zo strany žalovanej preukázaná, nakoľko z listín, ktoré predložila žalovaná nevyplýva, že tieto vozidlá dlžník vlastnil v rozhodnom čase a ani ich technický stav, z ktorého by bolo možné vyvodzovať ich vtedajšiu trhovú cenu. Prevod jedinej nehnuteľnosti z majetku dlžníka je vždy nutné považovať za kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Žalobca poukázal na to, že dlžník napriek teraz preklamovanej bonite v rozhodnom čase neuhradil pohľadávku žalobcu nielen v lehote splatnosti, ale ani neskôr napriek exekučnému konaniu vedenému od 17.03.2016 X.. A. E. pod sp. zn. EX XXXX/XX. Žalovaná spornú nehnuteľnosť medzičasom scudzila kúpnou zmluvou, vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Poukázala na to, že podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom H.. X. S. mali ku dňu XX.XX.XXXX sporné nehnuteľnosti všeobecnú hodnotu 62 400 eur. Kúpnu zmluvu uzatvorila žalovaná ako kupujúca so spoločnosťou K., s.r.o. ako predávajúcim za obvyklú kúpnu cenu vo výške 60 000 eur. Podľa čl. VIII. ods. 1 písm. a) Kúpnej zmluvy malo dôjsť k zániku záložného práva zriadeného v prospech starého otca žalovanej Q. K., nar. XX.XX.XXXX povoleného pod V-XXXX/XX s tým, že predávajúci sa zaviazal spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva kupujúceho na základe tejto zmluvy požiadať o výmaz tohto záložného práva. Ďalej uviedla, že záložné právo k nehnuteľnostiam bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe rozhodnutia správneho orgánu pod č. V-XXXX/ XX dňa XX.XX.XXXX. Zdôraznila, že aj Zmluva o pôžičke a aj Zmluva o zriadení záložného práva boli uzatvorené viac ako rok a pol pred vznikom pohľadávky žalobcu voči spoločnosti K., s.r.o. Uzatvorením Kúpnej zmluvy medzi žalovanou a spoločnosťou došlo k vysporiadaniu záväzkov spoločnosti voči Q. K. vo výške 70 000 eur z titulu Zmluvy o pôžičke, z ktorého dôvodu došlo aj k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností. Kúpna zmluva bola ekvivalentným právnym úkonom, a preto ju nie je možné odporovať. Žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že ak by aj nedošlo k prevodu nehnuteľností zo spoločnosti na žalovanú, žalobca by sa v exekučnom konaní vedenom voči spoločnosti reálne nemohol uspokojiť z výťažku získaného predajom nehnuteľností. Ak by totiž nedošlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy, nehnuteľnosti by boli naďalej zaťažené záložným právom zriadeným v prospech Q. K. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej v roku XXXX, teda pred vznikom pohľadávky žalobcu. V závere opätovne poukázala na to, že spoločnosť mala v čase prevodu nehnuteľností ďalší majetok presahujúci pohľadávku žalobcu. K vyjadreniu žalovaná priložila kúpne zmluvy na motorové vozidlá,

znalecký posudok č. XXX/XXXX a návrh na výmaz záložného práva záznamom a vzdanie sa záložného práva.

7. V ďalšom konaní strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach, pričom žalobca okrem iného namietal aj porušenie ust. a žalovaným a doplnil pôvodný petit o eventuálny výrok (v znení uvedenom v bode 1 tohto rozsudku). O rozšírení žalobného návrhu súd rozhodol uznesením na pojednávaní konanom dňa 30.04.2021.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom pojednávaní žalovaná uviedla, že koncom roka 2011 sa jej rodičia rozviedli, z dôvodu, že otec mal mimomanželský vzťah. Ich vzťahy sa v tom čase zhoršili, bola na otca nahnevaná a odmietla s ním komunikovať. Rozsudkom bola spolu so sestrami zverená do starostlivosti matky. S otcom začali komunikovať až v roku 2017, kedy sa otec rozišiel s priateľkou. Žalovaná vie o tom, že starý otec požičal spoločnosti jej otca 70 000 eur na podnikanie. Uvedené zistila od otca, ktorý jej to povedal po tom, ako sa začalo riešiť podpisovanie kúpnej zmluvy. Od starého otca sa s odstupom času dozvedela, že išlo o ústnu pôžičku bez úrokov. Na zabezpečenie tejto pôžičky bolo zriadené záložné právo, bolo to v roku 2010. O pôžičke, ako aj o tom, že bolo zriadené záložné právo sa dozvedela v roku 2013. Uviedla, že starý otec chcel vrátiť v roku 2011 požičané peniaze, pričom aktívne to začali riešiť v roku 2013, predtým sa nevedeli dohodnúť. Jediné, na čo bol starý otec ochotný pristúpiť bolo, že byt zostane v jej vlastníctve alebo vo vlastníctve jej súrodencov. Keďže ona bola najstaršia a jediná plnoletá, byt kúpila ona. V tom čase nevedela o tom, že by otcova spoločnosť nefungovala. Otec jazdil na aute U. Q7 a ani sa žiadnym spôsobom neobmedzoval. Y. platil aj výživné a veľmi často dovolenkoval. Z článku 8, bod 4 Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru mala zato, že spoločnosť je bez akýchkoľvek záväzkov. O spoločnosti absolútne nič nevedela, resp. o jej hospodárení. Podotkla, že rozhodnutím v konaní bol na vyplatenie pohľadávky spoločne a nerozdielne zaviazaný aj ručiteľ, teda jej otec, pričom nemá vedomosť o tom, že by žalobca vymáhal pohľadávku aj voči nemu. Čo sa týka vyplatenia sumy 60 000 eur, žalovaná uviedla, že v tom čase jej bolo uvedené, že sa jednalo o započítanie vzájomných pohľadávok. Takýmto spôsobom jej to bolo vysvetlené, v tom čase mala 19 rokov a nerozumela právnym úkonom, ktoré sa diali. Všetko to bolo v časovom slede, ktorý nadväzoval na rozvod jej rodičov. Starý otec bol na jej otca nahnevaný. Nevedel mu odpustiť rozvod a jediné, na čo pristúpil bolo to, aby sa byt započítal na jeho pohľadávku, čim dôjde k zaplateniu samotnej pôžičky. Tých 10 000 eur rozdiel starý otec bližšie neriešil. Mal vtedy zdravotné problémy, preto si myslí, že aj z tohto dôvodu súhlasil so započítaním plnej sumy. Ďalej žalovaná uviedla, že s otcom o spoločnosti a jej aktívach nikdy nehovorila, až s odstupom času sa dozvedela, že na spoločnosť bolo evidovaných viacero áut. V tom čase spoločnosť riadne fungovala, nemala finančné problémy. Samotné zlúčenie so spoločnosťou D. D. bola z dôvodu, že spoločnosti neboli vyplatené pohľadávky, ktoré mala voči tretím osobám. K zlúčeniu došlo zhruba 1,5 roka potom ako bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva. Otec jej uviedol, že v tom čase, kedy sa riešil prevod vlastníctva nepovažoval záväzok voči žalobcovi za oprávnený alebo významný, keďže prebiehalo konanie na súde, voči ktorému bolo podané odvolanie. Na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaná uviedla, že s p. Z. Z. uzatvorila zmluvu o zriadení záložného práva, ktorou bol založený nebytový priestor, nakoľko tento mal voči nej pohľadávku vo výške 15 000 eur. Predmetné záložné právo zaniklo v roku 2018. Následne previedla nebytový priestor v roku 2018 na p. A. B. za kúpnu cenu 103 500 eur. Nehnuteľnosť predala, pretože sa po ukončení štúdia v O. v roku 2018 chcela vrátiť na R.. Žalovaná bývala v nebytovom priestore, pričom všetky poplatky súvisiace s bytom hradil jej otec. Dohodli sa, že tak urobí namiesto platenia výživného, ktoré mal platiť k jej rukám vo výške 250 eur.

9. Z výsluchu svedka V. K., otca žalovanej súd zistil, že po rozvode manželstva od neho chcel jeho otec vrátiť peniaze, ktoré mu požičal, bolo to v roku 2012-2013. Nakoľko sa rozviedol, celá rodina vrátane otca sa s ním prestala rozprávať. Keďže peniaze nemal, tak mu otec povedal, aby previedol byt na niektorú z jeho vnučiek. Peniaze si požičal ako fyzická osoba, ale použil ich na podnikanie do spoločnosti K., s.r.o., tieto si od otca požičiaval od roku 2009, resp. 2008. Svedok nevedel uviesť presnú výšku finančných prostriedkov, ktoré mu otec požičal. Peniaze potreboval na rozbeh firmy. Byt bol písaný na spoločnosť K., s.r.o., preto na zmluve o zriadení záložného práva figuruje spoločnosť. Peniaze mu boli odovzdané v hotovosti, pričom sa to všetko zhrnulo do jedného dátumu uvedeného na záložnej zmluve, t. j. do 05.01.2010. Pokiaľ ide o vzťah so žalovanou, teraz je už lepší, ale po rozvode bol veľmi zlý. Komunikovali len v nevyhnutnej miere. Žalovaná nemala žiadny prehľad o jeho podnikaní, nikdy sa o firmu nezaujímala. Žalovanej previedli byt, pretože bola najstaršia. Nepamätá sa, či žalovanej oznámil on, alebo jeho otec, že na ňu bude prevedený byt. Bola to pre ňu hotová vec, vôbec sa jej nepýtali či má

záujem vlastniť byt. Jednalo sa o nebytový priestor, na ktorom neviazli žiadne ťarchy ani záväzky. Ďalej uviedol, že zo strany žalobcu sa mu ozval exekútor zhruba 2 dni pred prvým pojednávaním v tejto veci. Predtým od neho nikto nevymáhal pohľadávku, ktorá je premetom tohto konania, ani ho nekontaktoval. K majetku spoločnosti uviedol, že táto v roku 2013 vlastnila auta až do roku 2014. Podotkol, že jeho vzťah s otcom je stále zlý, vôbec spolu nekomunikujú. Náklady súvisiace s bytom uhrádzal on, bolo to z dôvodu, že bol povinný platiť výživné na žalovanú vo výške 250 eur. Dohodli sa, že namiesto výživného bude platiť tieto náklady, plus keď bolo treba, tak niečo doplatil. Po prepísaní bytu na žalovanú, v tomto byte bývala ona s kamarátkou. Študovali vtedy v O.. Svedok uviedol, že spoločnosť v roku 2013 podnikala výlučne v stavebníctve. V XX/XXXX vykonávala firma stavebnú činnosť až do zlúčenia so spoločnosťou D. D.. V XX/XXXX vykonávali práce napr. pre spoločnosť Q. a Q.. Tieto firmy im dlžili peniaze za vykonané práce, niektoré riešili aj súdne. Kúpna cena za nehnuteľnosť nebola vyplatená v hotovosti, ale započítaním. V kúpnej zmluve je uvedené, že bola uhradená v peniazoch, jedná sa o peniaze, ktoré mu požičal otec a následne sa zo započítalo. V roku 2012-2013 spoločnosť viedla jeden spor o zaplatenie pohľadávky voči spoločnosti U.. K týmto peniazom sa však spoločnosť nikdy nedostala. Firme sa v tom čase darilo, mala peniaze na základné potreby, výplaty a pod. Firma nebola v značnom zisku, ale vždy mali peniaze na pokrytie výplat, výdavkov a fungovanie firmy. Tým, že im niektoré firmy nevyplatili pohľadávky nedosahovali toľké zisky. Ďalej uviedol, že v tomto období boli voči spoločnosti vedené aj súdne spory a spoločnosť mala aj exekúcie z dôvodu, že nestíhali platiť odvody. Následne došlo v roku 2014 k zlúčeniu spoločnosti z dôvodu, že posledné dva mesiace s dlhmi a aj pohľadávkami, ktoré firma mala nemohla fungovať. Dlžnú sumu voči žalobcovi nevyplatili, lebo nebolo z čoho. Prvoradé boli výplaty, odvody, aby firma fungovala a až následne riešili záväzky.

10. Svedok Q. K., starý otec žalovanej, na pojednávaní uviedol, že synovi pomáhal od skončenie školy. Syn prišiel s tým, že potrebuje nejaké peniaze do spoločnosti, že si privyrobí aj on. Keby vtedy vedel, peniaze by mu nepožičal. Syn sa následne rozviedol a on s ním doteraz nekomunikuje. Peniaze mu požičiaval pravidelne, dokopy to mohlo byť cez 80 000 eur. Keď sa syn rozviedol, žiadal peniaze vrátiť, pričom mu ale neuviedol presnú sumu. Chcel, aby mu platil v splátkach aspoň niečo. Peniaze mu požičal v roku 2010, v roku 2012 sa rozvádzal. Dlh voči nemu mal syn už predtým. Ďalej uviedol, že keď videl, že mu peniaze nevráti, prišiel s tým, aby bola pohľadávka započítaná prevodom bytu na vnučku. Povedal to neveste a tá to povedala žalovanej, lebo on sa so synom nerozprával. Pokiaľ ide o Zmluvu o zriadení záložného práva, tú uzatvoril v roku 2010, kedy so synom ešte komunikoval. Na sume 70 000 eur sa dohodli. Svedok nevedel ako spoločnosť hospodárila, ani to, kde mala sídlo. Peniaze, ktoré požičal synovi mal našetrené. Boli to peniaze, ktoré mal z vykonaných prác ako aj z krčmy, ktorú vlastnil a z ktorej mal najväčšie zisky. Krčmu má dodnes. Synovi požičal 50 000 eur v hotovosti, v jednej sume. Predtým mu požičal peniaze v menších sumách. Tieto peniaze mal doma, nakoľko bankám neverí. So synom nikdy neuzatváral zmluvy pri odovzdaní peňazí. Čo sa týka prípravy dokumentov k prevodom nehnuteľností, túto prípravu zaobstaral syn. Všetko to nechal na neho. Pripravoval aj dokumenty ohľadne vzdania sa záložného práva. Svedka zaujímali len peniaze. Spoločnosť mu predtým nevrátila žiadne peniaze.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach. Má za to, že spoločnosť K. s.r.o. previedla nehnuteľnosť na žalovanú bezodplatne. Účtovníctvo spoločnosti nemohlo byť predmetom súdneho prieskumu, pretože došlo k zlúčeniu spoločnosti s tzv. bielym koňom. Žalobca musí, rovnako aj súd, vychádzať z nepriamych dôkazov, ktoré boli v konaní produkované. Dôkaz o zaplatení kúpnej ceny nebol nikdy žalovanou predložený. Až v priebehu konania žalovaná prišla s konštrukciou, že kúpna cena nebola zaplatená vopred, ale že došlo k údajnému vysporiadaniu pohľadávky spoločnosti voči nej z titulu kúpnej ceny prostredníctvom zápočtu údajnej pôžičky jej starého otca, ktorú poskytol fyzickej osobe V. K., t. j. jej otcovi. V tejto právnej konštrukcii je zrejmé, že nemohlo nikdy dôjsť k platnému zániku týchto pohľadávok započítaním, pretože ich veriteľmi sú odlišné subjekty. Žalovaná, ani jeden svedok, nevysvetlili ako došlo k zápočtu, čo bol právny základ pre tento zápočet. Zároveň z účtovníctva spoločnosti za rok 2011, z účtovnej závierky, ktorá je verejnou listinnou, vyplýva, že na strane záväzkov evidovala spoločnosť sumu 78 060 eur a v roku 2011 došlo k poníženiu dlhodobých záväzkov na sumu 3 198 eur. Čiže záväzky sa znížili o sumu cca 75 000 eur. Svedok konateľ spoločnosti nevysvetlil aký záväzok bol ponížený takýto spôsobom, ale uviedol, že spoločnosť nemala žiadnu pôžičku, okrem pôžičky od starého otca žalovanej. Takže buď tá pôžička bola poskytnutá spoločnosti priamo a bola v roku 2011 splatená, alebo bola poskytnutá konateľovi, ktorý ju vložil do spoločnosti ako pôžičku a bola splatená jemu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že záložná zmluva jednoznačne odkazuje na pôžičku zo dňa 05.01.2010 v sume 70 000 eur, čo je v rozpore s tvrdeniami svedkov. Čo sa týka iného majetku spoločnosti, zotrval na vyjadrení zo dňa 04.02.2021 bod 12, podľa ktorého zistenie majetku dlžníka z

hľadiska jeho spôsobilosti dosiahnuť z neho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa je potrebné vykonať podľa stavu v čase rozhodovania súdu, čiže ku dnešnému dňu. Je teda irelevantné, aký iný majetok spoločnosť vlastnila XX/XXXX, pričom automobily, ktoré označila žalovaná boli prevedené z majetku spoločnosti K. s.r.o. ešte pred tým, ako mal žalobca exekučný titul. Čiže nemohol sa z nich objektívne uspokojiť skôr. Ako uviedol konateľ spoločnosti K. s.r.o. na dnešnom pojednávaní, spoločnosť nezaplatila pohľadávku z dôvodu, že nemali peniaze na jej zaplatenie, pretože prioritne platili mzdy, odvody atď., pričom v roku 2012 bolo na nehnuteľnosti zapísané exekučné záložné právo soc. poisťovne z roku 2010. Samotná žalovaná predložila faktúry, ktoré vystavila spoločnosť K., s.r.o. v celkovej hodnote 49 000 eur pre spoločnosť Q., 56 000 eur pre spoločnosť Q. a 68 000 eur pre spoločnosť W. SK. Svedok konateľ potvrdil, že tieto faktúry neboli spoločnosti uhradené a že spoločnosť bola začiatkom roku 2014 z tohto dôvodu platobné neschopná. Žalobca má však za to, že platobná neschopnosť spoločnosti K. s.r.o. trvala už od konca roku 2012 kedy nebola schopná plniť svoje peňažné záväzky jednak voči žalobcovi, ale aj napr. nemala peniaze na zaplatenie SUP 4 000 eur, čo vyplýva z podania žalovanej, v ktorom sa píše, že jeho zaplatenie by ochromilo spoločnosť. Navyše toto konanie o zaplatenie voči W. Sk, z textu odôvodnenia, bolo vedené preto, že v roku 2012 musela K. s.r.o. zaplatiť škodu vo výške 69 000 eur, ktorú spôsobila W. Sk. Je zrejmé, že spoločnosť K. s.r.o. bola vo veľmi zlej finančnej situácii a práve preto z obavy pred veriteľmi, previedla nehnuteľnosť na dcéru konateľa. Rovnako je nedôveryhodné tvrdenie svedkov, že na prevode sa dohodli 1,5 roka po právoplatnosti rozsudku o rozvode a to z viacerých dôvodov. Po prvé bolo prezentované, že rozvod bol skutočnosťou, ktorá znamenala radikálne zhoršenie vzťahov. Od rozvodu sa nerozprával starý otec s otcom žalovanej, no napriek tomu trvalo 1,5 roka kedy ekonomická situácia viedla k jej predĺženiu a hrozila exekúcia nehnuteľného majetku. Preto žalobca má za to, že aj tento časový horizont potvrdzuje, že nie rozvod bol dôvodom prepisu, ale ochrana majetku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaná nevynaložila dostatočnú opatrnosť pri nadobudnutí tejto nehnuteľnosti, pretože v prípade ak sa prevádza majetok bezodplatne, bola povinná vynaložiť vyššiu formu odbornej starostlivosti ohľadom dôvodov tohto prevodu. To, že ju nevynaložila potvrdzuje okrem iného text zmluvy, ktorý uvádza, že pred podpisom kúpnej zmluvy uhradila kúpnu cenu. To, že mala v tom čase 19 rokov, vzhľadom na rozumovú nevyspelosť, ju nezbavuje tejto povinnosti. Žalobca trvá na tom, že žalovaná neuniesla v tomto ohľade dôkazné bremeno k jej tvrdeniu, že nemala vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Na to, aby uskutočnila nejaké zisťovanie s odbornou starostlivosťou, nie je potrebné, aby sa oboznámila s účtovníctvom spoločnosti a stavom pohľadávok voči spoločnosti, ale mala minimálne žiadať, aby v kúpnej zmluve bolo jasne napísané ako dochádza k zániku povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Ak tvrdí, že jej povedali v danom čase, že dochádza k zápočtu pohľadávok, mala trvať na tom, aby to zmluva jednoznačne obsahovala, pretože v opačnom prípade podpísala niečo, čo nebola pravda. Konateľ spoločnosti v trestnom konaní uviedol, že samotný predaj daného bytu prebehol na základe kúpno-predajnej zmluvy za sumu 60 000 eur, ktorá bola riadne zaúčtovaná do účtovníctva za rok 2013. Čiže je zrejmé, že existuje rozpor medzi verziami, s ktorými prišiel svedok v roku 2016 a 2021, čo spochybňuje aj žalovanou vytvorená konštrukcia o údajnom započítaní pohľadávok. Keďže tá úhrada kúpnej ceny nebola zdokladovaná, teória o zápočte má vážne právne a skutkové trhliny. Žalobca má za to, že prevod nehnuteľnosti bol bez primeranej odplaty a teda došlo k odporovateľnému právnemu úkonu a ukráteniu žalobcu.

12. Právny zástupca žalovanej rovnako zotrval na doterajších vyjadreniach. Vo vzťahu k výsluchu svedkov uviedol, že obidvaja zhodne potvrdili existenciu pôžičky, dôvody vzniku tejto pôžičky, okolnosti, pre ktoré boli poskytnuté prostriedky, jej výšku. Potvrdili tiež existenciu záložnej zmluvy a aj spôsob akým došlo k úhrade kúpnej ceny za byt podľa spornej kúpnej zmluvy a zhodne potvrdili svedkovia, podľa nášho názoru podstatnú skutočnosť a to, že došlo k zániku záväzku firmy K. s.r.o. voči Q. K. práve zápočtom s kúpnou cenou za prevedený byt. Dôležitá je pritom skutočnosť, že z pohľadu firmy K. s.r.o. nedošlo, ako tvrdí žalobca, k darovaniu bytu, teda bezplatne, pretože jednoznačne v spojitosti práve s kúpnou zmluvou došlo preukázateľne a v tomto konaní nesporne k zániku ešte vyššieho záväzku firmy K. s.r.o. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o tom, čo všetko je možné vyčítať z nejakého účtovníctva spoločnosti K. s.r.o., z verejnej listiny v riadku XXX je uvedené záväzky vo výške 119 367 eur, pričom z tejto sumy nie je možné ustáliť aký konkrétny záväzok je v tejto sume zahrnutý alebo nie. Žalobcom tvrdení záväzok vo výške 3 881 eur je účelovo vytrhnutý z kontextu. Keby, ako tvrdí žalobca, hrozili exekúcie spoločnosti K. s.r.o. už od roku 2012, už dávno by boli zablokované exekútorom aj motorové vozidla. Ako vyplýva zo správy ODI exekúcie na motorové vozidla neboli ani v roku 2012, 2013 a ani v roku 2014 a toto je dôkaz, ktorý vyvracia všetky tvrdenia o platobnej neschopnosti, nemajetnosti a dlhoch spoločnosti K. s.r.o. Ďalej uviedol, že, spoločnosť, ako bolo aj preukazované, mala dostatok pohľadávok čo tiež tvorí súčasť majetku spoločnosti, ktorý je tiež možné postihnúť exekúciou a vyjadril sa aj k podmienkam

odporovateľnosti právneho úkonu. V tomto prípade pod rovnocennou náhradou u spoločnosti K. s.r.o. bol zánik záväzku spoločnosti voči Q. K. vo výške 70 000 eur. Z obsahu kúpnej zmluvy a to konkrétne z článku 8 ods. 1, písm. a) tejto zmluvy je zrejmé, že kúpna zmluva a vzdanie sa záložného práva boli vykonané vzájomne. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že do katastra nehnuteľnosti tieto dve listiny boli podané v jeden deň. V kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena vo výške 60 000 eur. Žalovaná od začiatku tvrdí, že táto cena je cena obvyklá, čo aj preukázala predložením znaleckého posudku na ocenenie tejto nehnuteľnosti. Samotné skutkové tvrdenie o cene obvyklej a taktiež aj znalecký posudok ako dôkaz nebol zo strany žalobcu v priebehu celého konania spochybnený. Ďalej právny zástupca poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn. a sp. zn. a na to, že v zmysle judikatúry platí, že k ukráteniu nedochádza ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Má za to, že podmienky koncentrácie prípadnej odporovateľnosti právneho úkonu je potrebné skúmať v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu. Na podporu tohto právneho názoru poukázal na nález ÚS SR sp. zn. -26 z 23.06.2009. Skutočnosť, že spoločnosť K. s.r.o. vlastnila dostatočný majetok, ktorý postačoval v 09/2013 na uspokojenie pohľadávky žalobcu, potvrdzujú objektívne skutočnosti. Jednalo sa v tom čase najmä o viaceré motorové vozidlá, ktorých hodnotu, za účelom najobjektívnejšieho posúdenia, určil znalec. Znalcom určená hodnota motorových vozidiel je viac ako 52 000 eur. Už len samotná existencia tohto majetku z veľkou rezervou presahovala výšku pohľadávky žalobcu k 09/2013. Rovnako za súčasť majetku je potrebné považovať aj existenciu pohľadávok spoločnosti K. s.r.o. voči spoločnosti Q. a Q.. Tieto pohľadávky vznikli spoločnosti K. s.r.o. za práce vykonané práve v 09/2013. Aj samotná existencia týchto súpisov prác za mesiace 09, 10 a 11/2013 preukazuje, že spoločnosť aj po 09/2013 bola aktívna, realizovala svoju základnú činnosť, a to realizáciu stavebných zákaziek. Vo vzťahu k vynaloženej odbornej starostlivosti zo strany žalovanej sa právny zástupca pridržal doterajších vyjadrení, pričom poukázal na to, že pôžička, ktorá bola poskytnutá zo strany Q. K. a rovnako aj zmluva o zriadení záložného práva k spornému bytu, boli uzatvorené omnoho skôr ako došlo k uzatvoreniu objednávky medzi žalobcom a spoločnosťou K. s.r.o. Z uvedeného možno konštatovať, že samotné požičanie peňazí a samotné uzatvorenie záložnej zmluvy bolo skutočné a pravdivé.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

14. Dňa 05.08.2011 si spoločnosť K. s.r.o. objednala u žalobcu ako predávajúceho dodávku tovaru, za ktorý tovar mala spoločnosť zaplatiť 10 697,30 eur v zmysle priloženého výpisu zo dňa 17.01.2012. Z predmetnej sumy spoločnosť K. s.r.o. zaplatila žalobcovi len časť pohľadávky, z ktorého dôvodu žalobca podal na Okresný súd Námestovo žalobu o zaplatenie 8 671,61 eur s príslušenstvom, o ktorej rozhodol súd právoplatne rozsudkom č.k. -307 zo dňa 03.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 19.03.2015 tak, že žalovaní 1/ (spoločnosť K. s.r.o.) a 2/ (V. K.) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8 671,61 eur spolu s úrokom z omečkania vo výške 0,05 % denne od 30.12.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaný zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

15. Spoločnosť K. s.r.o. bola dňom XX.XX.XXXX vymazaná z obchodného registra Okresného súdu G. z dôvodu zrušenia spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou D. D. SK, s. r. o. so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX. Jediným konateľom spoločnosti bol V. K., otec žalovanej.

16. Dňa 17.02.2010 bola medzi Q. K., ako záložným veriteľom a spoločnosťou K. s.r.o. ako záložcom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli medzi sebou záložný veriteľ na strane veriteľa a záložca na strane dlžníka zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol záložný veriteľ záložcovi bezúročnú pôžičku vo výške 70 000 eur a záložca sa zaviazal uvedenú pôžičku vrátiť najneskôr do 05.01.2020. Na zabezpečenie predmetnej pohľadávky bolo zmluvou zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, pre obec O., miestna časť V., k. ú. V., pod O t. j. nehnuteľnosti, ktorých prevod je predmetom tohto sporu. Záložné právo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vedeného Správou katastra pe hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

17. Zo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru uzatvorenej medzi spoločnosťou K. s.r.o. a žalovanou súd zistil, že spoločnosť previedla na žalovanú nebytový priestor (presne špecifikovaný v čl. I zmluvy) za kúpnu cenu vo výške 60 000 eur, t.j. 50 000 eur + 20 % DPH 10 000 eur. Stanovenie kúpnej

ceny spolu so spôsobom jej úhrady je uvedené v čl. VII. zmluvy, pričom pod bodom 2 je uvedené, že kupujúci uhradil celú kúpnu cenu pred podpisom tejto zmluvy. V uvedenej zmluve absentuje dátum jej uzavretia, dňa 25.06.2013 však došlo k overeniu podpisov na zmluve X.. Q. S., notárom so sídlom v O..

18. Dňa 06.05.2013 Q. K., starý otec žalovanej podpísal vzdanie sa záložného práva, ako aj návrh na výmaz záložného práva záznamom, ktorý návrh bol Správou katastra pre hlavné mesto SR O., k.ú. V. zapísaný dňa XX.XX.XXXX (č.l 164 spisu).

19. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného H.. X. S. dňa 30.09.2013 na nebytový priestor č. XX - XX na X.p. apartmánového domu v O. - V., na O. XXXX/XX, nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. C KN XXXX/XX k.ú. V. s príslušenstvom, pozemok parc. č. C KN XXXX/X, XXXX/XX k.ú. V. vyplýva, že všeobecná hodnota uvedeného nebytového priestoru predstavovala sumu 62 400 eur.

20. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v P. S. zo dňa 28.05.2021 súd zistil, že spoločnosť K. s.r.o. bola v evidencii vozidiel evidovaná ako držiteľ a vlastník viacerých motorových vozidiel, pričom ku dňu prevodu nehnuteľností, t.j. 30.09.2013, spoločnosť vlastnila:

- Osobné vozidlo, B. I. D., B.: C držiteľom vozidla bola v období od 12.09.2008 do 30.04.2014, následne bolo vozidlo prepísané na inú osobu,

- Nákladné vozidlo, U. N B.: C držiteľom vozidla bola v období od 05.01.2009 do 30.04.2014, následne bolo vozidlo prepísané na inú osobu,

- Osobné vozidlo, B. E., B.: I držiteľom vozidla bola v období do 12.09.2008 do 30.04.2014, následne bolo vozidlo prepísané na inú osobu,

- Osobné vozidlo, S. W., B.: T držiteľom vozidla bola v období do 14.11.2011 do 14.11.2014, následne bolo vozidlo prepísané na inú osobu. V správe sú ďalej uvedené ešte tri vozidlá, na ktorých je evidovaná exekútorská blokácia.

21. Do konania bol predložený aj znalecké posudky zo dňa 24.05.2021 na výpočet všeobecnej hodnoty motorových vozidiel k dátumu 30.09.2013, ktoré mala vo vlastníctve spoločnosť K. s.r.o.. Jedná sa o znalecký posudok č. Xa/XXXX na motorové vozidlo U. Q7 X.X I. XXXk N. tiptronic P., ktorého všeobecná hodnota bola stanovená na sumu 20 500 eur, znalecký posudok č. Xb/XXXXX na motorové vozidlo B. T5 S. X.X I. XXXk LR, ktorého všeobecná hodnota bola stanovená na sumu XX 700 eur a znalecký posudok č. Xc/XXXX na motorové vozidlo S. W. 2.0 D. B. XWD LX, ktorej všeobecná hodnota bola stanovená na sumu 18 000 eur.

22. Žalovaná do konania doložila aj kúpnu zmluvu na motorové vozidlo S. uzatvorenú dňa 01.11.2014 medzi spoločnosťou K. s.r.o. ako predávajúcim a I. V., ako kupujúcim, v zmysle ktorej bolo predmetné vozidlo predané za kúpnu cenu 13 400 eur, a kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi tými istými účastníkmi dňa 10.08.2014, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla W. I. za sumu 7 600 eur.

23. Z upovedomenia o začatí exekúcie EX XXXX/XXXX vydaného súdnym exekútorom X.. A. E. dňa 29.03.2016 súd zistil, že dňa 17.03.2016 bolo začaté exekučné konanie v prospech oprávneného - žalobcu a v neprospech povinného - D. D. SK, s.r.o., A. XXXX/XX, O.-P. K. B., H.: XX XXX XXX; V. K., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie pohľadávky 8 671,61 eur s príslušenstvom.

24. Žalovaná predložila súdu aj faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za výkon stavebných prác v hodnote 55 988,72 pre spoločnosť Q., s.r.o., faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za výkon stavebných prác v hodnote 16 265,84 pre spoločnosť Q., spol. s r.o. a faktúru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za výkon stavebných prác v hodnote 29 849,69 pre spoločnosť Q., spol. s r.o., ako aj ďalšie listiny nachádzajúce sa v súdnom spise vrátane rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -42 zo dňa 15.12.2011.

25. Z LV č. XXXX, k.ú. V., obec O. - m.č. V., okres O. V., vyplýva, že nebytový priestor, ktorý je predmetom tohto sporu a ktorý bol vo vlastníctve žalovanej bol na základe kúpnej zmluvy V-XXXXX/XXXX zo dňa 31.12.2018 prevedený na A. B., P. XXX/X, O..

26. Podľa , a : (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj

vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

27. Podľa až 4 : (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

28. Podľa , , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

29. V konaní mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi spoločnosťou K. s.r.o., voči ktorej spoločnosti disponuje žalobca vymáhateľnou pohľadávkou a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o prevode nebytového priestoru, ktorej vklad bol povolený správou katastra pod č. V-XXXXX/ XX dňa XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. XX- XX, nachádzajúci sa vo vchode O. XX, 4. poschodie stavby - súp.č. XXXX, postavenej na pozemku parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/ XX, druh stavby iná budova - popis stavby Q.-apartmánový dom s bytmi, k.ú. V., obec O. - miestna časť V., okres O. V, vedená Okresným úradom O. na LV č. XXXX, o veľkosti vlastníckeho podielu 1/1, vrátane k nemu prislúchajúcich pozemkov parc. reg. „C“, parcelné č. XXXX/ XX o výmere XXXX m2 a „C“, parcelné č. XXXX/ 5 o výmere XXXX m2 nachádzajúcich sa na LV č. XXXX a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu.

30. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neúčinnosti predmetnej zmluvy, t.j. odporovateľnosti právneho úkonu. Účelom inštitútu občianskeho práva odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právny úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné,

má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t.j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt nebolo došlo. Ak to však nie je možné, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného právneho úkonu. Dôsledkom úspešného odporovania právneho úkonu je v zmysle ustanovenia neúčinnosť tohto úkonu. Podmienky, za ktorých môže veriteľ napadnúť právny úkon dlžníka odporovacou žalobou, sú uvedené v ustanovení . Jedná sa o právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti) a vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pričom tieto skutočnosti (pokiaľ nejde o prevod blízkej osobe), je všetky povinný preukázať žalobca. Teda absencia preukázania čo len jednej z nich má za následok nevyhovenie žalobe o odporovateľnosti právneho V neposlednom rade hmotnoprávnou podmienkou úspešnosti odporovacej žaloby je jej uplatnenie v trojročnej lehote od urobenia odporovaného právneho úkonu.

31. Súd mal po vykonanom dokazovaní preukázané, že žaloba bola na súd podaná včas, keďže ku vkladu zmluvy o prevode nebytového priestoru do katastra nehnuteľností došlo 30.09.2013 a žaloba bola podaná na Okresnom súde O. V dňa XX.XX.XXXX. Nesporným v konaní bola i existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi - spoločnosti K. s.r.o. vo výške 8 671,61 eur, priznanej rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. -307 zo dňa 03.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 19.03.2015, právoplatným 24.08.2015. Rovnako nebola spornou ani existencia právneho úkonu, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha a ani to, že tento právny úkon bol urobený medzi blízkymi osobami, keďže žalovaná je dcérou konateľa spoločnosti K. s.r.o., čo znamená, že žalobca nebol povinný preukazovať vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa, teda žalobcu.

32. Žalovaná sa v konaní bránila okrem tvrdení, že úmysel dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať, keďže s otcom - konateľom spoločnosti K. s.r.o. od rozvodu manželstva jej rodičov nekomunikovali, o spoločnosť sa nikdy nezaujímala a nevedela o jej dlhoch, najmä skutočnosťou, že spoločnosť K. s.r.o. v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu, t.j. 30.09.2013 vlastnila aj iný majetok, ktorý postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Rovnako tak poukazovala na skutočnosť, že sa v prípade zmluvy o prevode nebytového priestoru jednalo o ekvivalentný právny úkon, keďže cena, za ktorú mal byť nebytový priestor prevedený na žalovanú t.j. 60 000 eur bola započítaná na pohľadávku, ktorú mal Q. K. voči spoločnosti K. s.r.o., na základe čoho došlo aj k následnému výmazu záložného práva v prospech Q. v katastri nehnuteľností.

33. Ako súdu uviedol vyššie, v konaní je ako jednu z podmienok potrebné skúmať aj to, či právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobca v konaní domáha, ukracoval v čase jeho uskutočnenia pohľadávku veriteľa. V tejto súvislosti žalobca namietal, že zistenie majetku dlžníka z hľadiska jeho spôsobilosti dosiahnuť z neho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa je potrebné vykonať podľa stavu v čase rozhodovania súdu. Poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného súdu SR -9 zo dňa 05.10.2009. S uvedeným záverom žalobcu sa však súd nestotožnil a to z dôvodu, že v spomínanom rozhodnutí sa ústavný súd zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o odporovacej žalobe a nie časom, ku ktorému je potrebné posudzovať odporovateľnosť právneho úkonu.

34. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , v ktorom tento uviedol, že pokiaľ sa podmienky odporovateľnosti posudzujú ku dňu vzniku právneho úkonu, znamená to, že k rovnakému okamžiku sa zisťuje aj to, či mal dlžník po uzatvorení odporovateľného právneho úkonu ďalší dostatočný majetok k uspokojeniu veriteľa. Rozhodným okamžikom pre zistenie ďalšieho dlžníkovho majetku je teda účinnosť odporovaného právneho úkonu; ak sa právny úkon týka nehnuteľnosti zapisovaných do katastra nehnuteľností, je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu právo do katastra nehnuteľností. Ak nadobudne dlžník majetok, z ktorého by sa veriteľ mohol uspokojiť až neskôr, je to nerozhodné, nakoľko také zistenie nevypovedá nič o tom, za akých okolností a z akého dôvodu bol dlžníkom odporovateľný úkon urobený; z možnosti uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka neskôr nadobudnutého preto nemožno úspešne odvodzovať, že

by odporovaným právnym úkonom dlžník nesledoval - v dobe, kedy ho urobil - ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Rovnako tak Ústavný súd SR v náleze -26 zo dňa 23.06.2009 potvrdil názor krajského súdu, v zmysle ktorého, ak by dlžník právnymi úkonmi zmenšoval síce svoj majetok, ale zostávajúci majetok by postačoval na uspokojenie pohľadávky veriteľov, nebolo by dôvodné vyslovovať neúčinnosť takých právnych úkonov. Ústavný súd dodal, že je to tak preto, že inak by nemohla byť naplnená podmienka vedená v , podľa ktorej odporovateľný právny úkon musí vedený úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľa a musí veriteľa ukracovať na jeho vymáhateľnej pohľadávke, pričom naplnenie tejto podmienky je vylúčené v prípade, ak sa veriteľ môže spoľahlivo uspokojiť v čase vykonávaného úkonu, ktorý je predmetom odporovateľnosti, z iného majetku dlžníka.

35. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu dlžník disponoval majetkom postačujúcim na úhradu pohľadávky žalobcu. Vyplýva to jednak zo správy Okresného riaditeľstva PZ v P. S. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej tento potvrdil, že spoločnosť K. s.r.o. bola v evidencii vozidiel ku dňu 30.09.2013 evidovaná ako vlastník štyroch motorových vozidiel, ako aj zo znaleckých posudkov, v zmysle ktorých hodnota predmetných motorových vozidiel bola spolu 52 200 eur. S poukazom na skutočnosť, že pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 8 671,61 eur, má súd za to, že tento majetok dlžníka postačoval na uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda žalobcu a bližšie sa nezaoberal tým, či žalovaná vynaložila pri uzatváraní zmluvy o prevode nebytového priestoru náležitú starostlivosť rozpoznať dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa.

36. Krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky v zmysle ust. predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ. Dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu bola splnená, je teda na žalobcovi. Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť preukázané, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, teda že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku. Nakoľko súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu mohla byť v čase uskutočnenia právneho úkonu uspokojená s iného majetku dlžníka, nebola splnená jedna z podmienok upravených v , z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

37. K námietke porušenia koncentrácie konania, na ktorú sa žalobca odvolával nielen vo svojich vyjadreniach ale aj na pojednávaní súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné konanie sa začalo dňa 22.04.2015, teda ešte za účinnosti . V zmysle nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval predmetnú námietku za dôvodnú. Súd však strany sporu na pojednávaní konanom dňa 30.04.2021 poučil o možnosti predloženia dôkazov najneskôr do 10.05.2021, nakoľko na neskôr predložené dôkazy už prihliadať nebude.

38. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie dokazovania, a to výsluch svedka, matky žalovanej, súd nepovažoval za potrebné vykonanie tohto dôkazu, nakoľko má za to, že všetky pre rozhodnutie podstatné okolnosti boli v konaní ozrejmené. Okrem toho zo žiadnej skutočnosti prezentovanej stranami sporu nevyplýva, že by matka žalovanej konala za spoločnosť K. s.r.o. pri uzatváraní či už zmluvy o prevode nebytového priestore, zmluvy o zriadení záložného práva, resp. pri inom úkone, ktorý by bol podstatný pre určenie odporvateľnosti právneho úkonu. Ako bolo vyššie spomenuté, súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že dlžník v čase uskutočnenia odporvateľného právneho úkonu disponoval majetkom, z ktorého bolo možno uspokojiť pohľadávku žalobcu a predmetný výsluch by na uvedenom závere súd nič nezmenil. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal ani ďalší dôkaz navrhnutý žalobcom, a to pripojenie vyšetrovacieho spisu R. XXXX/XXXX OO PZ O. II.

39. V závere súd poukazuje ešte na to, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. -307 zo dňa 03.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 19.03.2015 boli k úhrade pohľadávky žalobcu zaviazaní spoločnosť K. s.r.o. a V. K. spoločne a nerozdielne. Z výpovede svedka V. K. vyplýva, že táto pohľadávka voči nemu do času, kedy súd vykonal vo veci prvé pojednávanie, teda do 30.04.2021 nebola vymáhaná prostredníctvom súdneho exekútora, čo nerozporoval ani žalobca. Žalobcova pohľadávka preto môže byť uspokojená aj v exekučnom konaní, v rámci ktorého môže byť postihnutý majetok V. K..

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, a preto má proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ().

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.