Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-41-2020.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/41/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobkyne: G. H., J.. XX.XX.XXXX, G. X. X, H., právne zastúpenej ZASTAVME ÚŽERU - Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa so sídlom Pod Hájom 1367/169-44, Dubnica nad Váhom proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.490,- eur titulom bezdôvodného obohatenia s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.490,- eur od 20.05.2020 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.07.2020 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 1.490,- eur titulom bezdôvodného obohatenia s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.490,- eur od 30.05.2020 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodňovala tým, že žalovaný v pozícii žalobcu podal dňa 26.09.2018 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal, aby mu žalobkyňa, v tom čase v pozícii žalovanej zaplatila sumu 2.856,27 eur s prísl. titulom neuhradenia splátok úveru v stanovených termínoch, poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.06.2009 uzavretej s jeho právnym predchodcom, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s.. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodil zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 31 Up/723/2018 vydal dňa 19.10.2018 platobný rozkaz, ktorým uložil žalobkyni, vtedy v pozícii žalovanej povinnosť zaplatiť' žalovanému, vtedy v pozícii žalobcu okrem iného sumu 2. 856,27 eur s prísl. vrátane trov konania vo výške 374,50 eur. Po podaní odporu bol predmetný platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená na Okresný súd Spišská Nová Vec, kde vo veci pokračovalo konanie pod sp.zn. 9Csp/1/2019. Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci rozsudkom č. 9Csp/1/2019- 145 zo dňa 04.04.2019 tak, že žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iných dôvodov aj nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalovaného, v tom čase v postavení žalobcu Postúpenie pohľadávky súd posúdil ako rozporné s ustanoveniami zákona o bankách, nakoľko od doručenia výzvy žalobkyni, v tom čase v postavení žalovanej do postúpenia pohľadávky žalovanému bankou neuplynula lehota viac ako 90 dní. Súd mal pritom za to, že v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách sa vyžaduje omeškanie dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od momentu doručenia písomnej výzvy. V rozpore s účelom uvedeného ustanovenia by totiž bol taký výklad, podľa ktorého by postačovalo omeškanie dlžníka viac ako 90 dní pred doručením výzvy banky. Pri takom výklade by nebolo vylúčené postúpenie pohľadávky hneď nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie, čím by
bola odňatá dlžníkovi možnosť svoj dlh uhradiť' a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky na inú osobu ako banku. Z dôvodu, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore so zákonom o bankách, je tento právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. S poukazom na uvedené súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že žalovaný v tom čase v postavení žalobcu nie je oprávnený z danej pohľadávky a teda nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalovaný v pozícii žalobcu sa voči tomuto rozsudku odvolal. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1 Co/167/2019 zo dňa 04.03.2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2020. V návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný uviedol sumy tak, ako mu ich žalobkyňa postupne splácala, a to nasledovne: 1/ 24.11.2015 - 100,00 €, 2/ 22.12.2015 - 100,00 €, 3/ 25.1.2016 - 100,00 €, 4/ 24.2.2016 - 100,00 €, 5/ 24.3.2016 - 100,00 €, 6/ 25.4.2016 - 100,00 €, 7/ 24.5.2016 - 100,00 €, 8/ 24.6.2016 - 100,00 €, 9/ 25.7.2016 - 100,00 €, 10/ 25.8.2016
- 100,00 €, 11/ 26.9.2016 - 100,00 €, 12/ 24.10.2016 - 100,00 € , 13/ 25.11.2016 - 100,00 € , 14/ 23.12.2016 - 100,00 €, 15/ 25.1.2017 - 100,00 € , 16/ 27.2.2017 - 100.00 €, 17/ 27.3.2017 - 100,00 € , 18 / 27.4.2017 - 100,00 € , 19/ 29.5.2017 - 100,00 €, 20/ 26.6.2017 - 120,00 €, 21/ 26.7.2017
- 120,00 €, 22/ 28.8.2017 - 120,00 €, 23/ 26.9.2017 - 120,00 € , 24 / 30.10.2017 - 120,00 €, 25/ 27.11.2017 - 120,00 €, 26/ 28.12.2017 - 120,00 €, 27 / 29.1.2018 - 120,00 €, 28/ 28.2.2018 - 130,00 € , 29/ 28.3.2018 - 130,00 €, 30/ 30.4.2018 - 130,00 €, 31/ 29.5.2018 - 130,00 €, 32/ 28.6.2018
- 130,00 €. Nakoľko žalovaný v konaní nemal aktívnu vecnú legitimáciu a nikdy sa nestal majiteľom predmetnej pohľadávky, čo sa žalobkyňa dozvedela až na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, išlo zo strany žalobkyne o plnenie žalovanému bez právneho dôvodu, teda žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil a preto musí bezdôvodné obohatenie vydať. Vzhľadom na premlčanie jednotlivých splátok si žalobkyňa uplatňuje vrátenie nepremlčaných, farebne vyznačených splátok, t.j. splátok č. 21 až 32 v celkovej výške 1.490,- eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 5 %z tejto sumy odo dňa nasledujúceho odo dňa právoplatnosti rozsudku, teda od 30.05.2020 až do zaplatenia.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nároky žalobcu neuznáva, nakoľko boli uplatnené pred súdom po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný s ohľadom na ustanovenie § 107 ods. 1 OZ vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. S prihliadnutím k dátumu podania žaloby (22.07.2020) je zrejmé, že pred uplynutím premlčacej doby by si žalobca uplatnil svoj nárok len vtedy, pokiaľ by si uplatňoval plnenia poskytnuté na účet žalovaného po 22.07.2018. Posledné plnenia, ktorého vydania sa žalobca domáha bolo žalovanému plnené dňa 28.06.2018. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca si uplatnil na súde svoj nárok po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej doby poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa ktorej "Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr "to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie" (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo/67/2011, 3 Cdo/169/2017, a 8 Cdo/163/2018). Žalobca získal znalosť všetkých skutkových okolností, na základe ktorých mohol podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v deň, kedy poskytol žalovanému plnenie. Od uvedené dňa preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku na súde, ktorá pri poslednom uplatnenom čiastkovom plnení márne uplynula dňa 28.06.2020 (plnenie poskytnuté 28.06.2018). S ohľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 22.07.2020 má žalovaný za to, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí premlčacej doby.
3. Žalobkyňa v replike uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že uplatňovaný nárok je premlčaný. K predmetnému žalobkyňa uvádza, že rozsudok č. 9Csp/1/2019-145 zo dňa 04.04.2019, ktorým súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, v ktorom sa v postavení žalobcu domáhal zaplatenia sumy 2.856,27 eur s prísl. titulom neuhradenia splátok úveru nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2020. Žalobkyňa má za to, že v tento deň sa dozvedela, že
žalovaný v predmetnom konaní nemal aktívnu vecnú legitimáciu a nikdy sa nestal majiteľom predmetnej pohľadávky a pokiaľ od nej prijímal splátky úveru, išlo zo strany žalobkyne o plnenie žalovanému bez právneho dôvodu a týmto spôsobom došlo k bezdôvodnému obohateniu a že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa preto trvá na tom, že dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku č. 9Csp/1/2019-145 zo dňa 04.04.2019 t. j. (30.05.2020) začala plynúť 2- ročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynie dňa 30.05.2022. Žaloba bola súdu doručená dňa 22.07.2020, teda bola podaná pred uplynutím 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Čo sa týka plynutia 3-ročnej objektívnej premlčacej doby, nakoľko žalobkyňa plnila žalovanému v splátkach, každá splátka sa premlčuje osobitne. K bezdôvodnému obohateniu tak došlo zaplatením každej jednotlivej splátky. Vzhľadom na premlčanie jednotlivých splátok si žalobkyňa uplatňuje vrátenie nepremlčaných, t.j. splátok č. 21 až 32 tri roky spätne od dátumu podania žaloby v celkovej výške 1.490,- Eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 5 % z tejto sumy odo dňa nasledujúceho odo dňa právoplatnosti rozsudku, teda od 30.05.2020 až do zaplatenia. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žaloba bola na súd podaná včas.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k podanej žalobe a trvá na vznesenej námietke premlčania, nakoľko zastáva názor, že nároky uplatnené žalobcom boli uplatnené pred súdom po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky začína plynúť dvojročná premlčacia doba odo dňa, kedy žalobca získa znalosť všetkých skutkových okolností, na základe ktorých mohol podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Otázka (ne)platnosti postúpenia pohľadávky, ktorú má postupca voči žalobcovi, a s ktorou sa Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 9Csp/1/2019 vysporiadal tak, že toto postúpenie bolo neplatné, nie je skutkovou okolnosťou, podstatnou pre plynutie premlčacej doby v tomto konaní, ale okolnosťou právnou. Výsledok konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.9Csp/1/2019 z uvedeného dôvodu podľa názoru žalovaného nemá žiadny právny význam pre posudzovanie začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa domáhal vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia ihneď po poskytnutom plnení. Ak by tak žalobca urobil a podal žalobu ihneď po poskytnutom plnení, potom by sa vo veci konajúci súd v takomto konaní vysporiadal s prejudiciálnou otázkou (ne)platnosti postúpenia pohľadávky z postupcu na žalovaného - a mohol by bez potreby ukončenia konania vedeného pod sp. zn. 9Csp/1/2019 rozhodnúť o takto uplatnenom nároku žalobcu. Prijatím argumentácie žalobcu, v zmysle ktorej subjektívna premlčacia doba začala plynúť až právoplatnosťou rozsudku vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 9Csp/1/2019 by došlo k neprípustnému predlžovaniu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako vyplýva z uvedeného, žalovaný zastáva názor, že žalobca získal znalosť všetkých skutkových okolností, na základe ktorých mohol podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v deň, kedy poskytol žalovanému plnenie, pričom (ne)platnosť postúpenia pohľadávky by bola v takom prípade prejudicálne posúdená zo strany konajúceho súdu, ktorý by mohol o takto uplatnenom nároku rozhodnúť. Odo dňa poskytnutia jednotlivých plnení preto začala v prejednávanom prípade plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku na súde, ktorá pri poslednom uplatnenom čiastkovom plnení márne uplynula dňa 28.06.2020 (plnenie poskytnuté 28.06.2018). S ohľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 22.07.2020 má žalovaný za to, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí premlčacej doby.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov najmä rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 9Csp/1/2019-145 zo dňa 04.04.2019 rozsudkom odvolacieho súdu s doložkou právoplatnosti 1 Co/167/2019 zo dňa 04.03.2020, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.06.2009, zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1237/2015/CE a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 02.06.2009 bola medzi pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a žalovanou( teraz v postavení žalobkyne) ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý bezúčelový úver vo výške 6.520,- Eur. V článku I. bod 1 uvedenej zmluvy sú uvedené základné podmienky úveru a to výška úrokovej sadzby 16,30 % ročne, spracovateľský poplatok 289,17 Eur, poplatok za správu úveru 1,99 Eur mesačne, výška splátky istiny 112,96 Eur, splatnosť prvej splátky 15.7.2009, počet splátok 119, splatnosť splátok k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 15.05.2019, ročná percentuálna miera nákladov 19,37 %, priemerná hodnota RPMN 17,73 %, celkové náklady spojené s úverom 7 198,74 Eur.
7. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil žalobcovi ( teraz v postavení žalovaného ) svoju pohľadávku voči žalovanej ( teraz v postavení žalobkyne) Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015.
8. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Csp/1/2019 - 145 zo dňa 04.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.1Co/167/2019 zo dňa 04.03.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2020 súd zamietol žalobu žalobcu ( v tomto konaní v postavení žalovaného) z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie ale aj z dôvodu toho, že v úverovej zmluve bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov ako aj výška celkových nákladov v neprospech spotrebiteľa. Keďže v zmluve absentovali náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j/ a k/ zákona č. 258/2001 Z.z. súd v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. rozhodol, že úver ktorý bol žalovanej ( v tomto konaní žalobkyni ) poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. K zamietnutiu žaloby došlo aj z toho dôvodu, že žalovaná uhradila splátky vo vyššej sume než jej bol poskytnutý úver.
9. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
11. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
12. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane žalovanej v súvislosti so spotrebiteľským úverom poskytnutým na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa argumentovala tým, že žalovaný v čase, kedy bol v postavení žalobcu, sa nikdy nestal oprávneným z pohľadávky a ak mu plnila, tak bez právneho dôvodu. O tejto skutočnosti sa mala dozvedieť až na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie t. j. 19.05.2020.
13. Podľa názoru žalovaného, žalobkyňa uplatnila na súde svoj nárok až po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalobu podala dňa 22.07.2020, avšak dvojročná subjektívna premlčacia doba jej uplynula dňa 28.06.2020, keďže posledné plnenie, ktorého vydania sa žalobkyňa domáha bolo žalovanému uhradené dňa 28.06.2018.
14. Súd mal v konaní preukázané, že ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému prijatím peňažného plnenia od žalovanej. Otázkou bolo, či nárok žalobkyne je alebo nie je premlčaný, teda či je alebo nie je námietka premlčania uplatnená žalovaným je opodstatnená. V súvislosti s namietaným premlčaním žiadaného nároku žalobkyňou na vydanie bezdôvodného obohatenia súd poukazuje na to, že účelom tohto inštitútu je, aby oprávnený subjekt po hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na vynútiteľnosť uplatneného práva.
15. Súd dospel k názoru, že plnenie ktoré žalobkyňa ako spotrebiteľka uhradila nad rámec istiny poskytnutého úveru (teda nad rámec prostriedkov, ktoré reálne dostala k dispozícii od poskytovateľa úveru), je možné považovať za bezdôvodné obohatenie. Právo na vydanie tohto plnenia sa premlčuje v subjektívnej premlčacej dobe a otázkou v spore bolo, či táto 2-ročná subjektívna premlčacia doba začala žalobkyni plynúť momentom, keď zaplatila splátku úveru, ktorou k tomuto bezdôvodnému obohateniu došlo, alebo začala plynúť až vtedy, keď žalovaná nadobudla znalosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil.
16. Ako bolo uvedené, pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je, v zmysle citovaného ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka rozhodný deň, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že na strane žalovaného k bezdôvodnému obohatenie skutočne došlo. Podľa názoru súdu túto vedomosť žalobkyňa nezískala v okamihu jej prvej platby nad rámec poskytnutej istiny, ale až dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Csp/1/2019 - 145 zo dňa 04.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.1Co/167/2019 zo dňa 04.03.2020 t. j. dňom 19.05.2020, kedy bola zamietnutá žaloba žalobcu (v tomto konaní žalovaného).
17. V prípade, že by súd obranu žalovaného akceptoval, musel by sa stotožniť s tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala o tom - ktorá časť z ňou uhradených splátok už predstavuje bezdôvodné obohatenie
- vedomosť. V reálnom živote však bežný spotrebiteľ má vedomosť len o tom, že uzatvoril zmluvu o úvere, s kým ju uzatvoril a že na účet poskytovateľa úveru má splácať jednotlivé splátky podľa zmluvy, inak bude postihnutý sankciami. Ak by totiž žalobkyňa vedela, že uhrádza žalovanému splátky, ktoré mu už nepatria, je pravdepodobné, že by mu toto neposkytla.
18. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, reality praktického života a v neposlednom rade so zdravému rozumu, dospel súd k záveru, že zo strany spotrebiteľa neprichádza v úvahu požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov ani pretenzia vysokej ostražitosti, či obozretnosti pri ochrane svojich práv, čo nemôže byť v žiadnom prípade na jeho ujmu. Keďže žalovaná získala znalosť všetkých skutkových okolností, na základe ktorých mohla podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 19.05.2020, od uvedeného dňa jej začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku na súde. S ohľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 22.07.2020, žalobkyňa si svoj nárok na súde uplatnila včas.
19. Z uvedeného dôvodu súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade 7 splátok vo výške 120,- eur ( splátky 21, 22, 23, 24, 25, 26 a 27) a k úhrade 5 splátok vo výške 130,- eur ( splátky 28, 29, 30, 31 a 32) celkovo v sume 1.490,- eur (za obdobie od 26.07.2017 do 28.06.2018).
20. Úroky z omeškania boli žalobkyni priznané v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania bol žalobkyni priznaný v ňou požadovanej výške 5 % ročne z priznanej istiny odo dňa nasledujúceho po dni 19.05.2020, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, priznal jej nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania žalovaným nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.