Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-167-2019.pdf
PDF · 98.47 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/167/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej Y. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. U., O. X, zastúpenej Občianskym združením ZASTAVME ÚŽERU - občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Dubnici nad Váhom, Pod Hájom 1367/169-44, IČO: 51255022, o zaplatenie 2.856,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 04.04.2019 č.k. 9Csp/1/2019 - 145 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 2.856,27 eur. Rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52 ods. 1 až 4, § 53, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 283/2001 Z.z., § 1 ods. 1, § 2, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
3. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní uplatnil voči žalovanej nárok, ktorý na neho prešiel na základe postúpenia pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovanej Slovenskou sporiteľňou a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu, teda či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu.
5. V tej súvislosti zistil, že pôvodný veriteľ, ktorý poskytol úver žalovanej je Slovenská sporiteľňa a.s., ide teda o bankou. Z tohto dôvodu bolo potrebné na vec okrem ust. § 525 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka aplikovať aj ust. § 92 ods. 8 zákona č. 283/2001 Z.z. Toto ustanovenie upravuje špeciálne podmienky (okrem všeobecných podmienok postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku), kedy môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky bankou. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom výkladu tohto zákonného ustanovenia súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 24.04.2008 sp.zn. 1Cdo/147/2017, podľa ktorého toto ustanovenie neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.
6. Z toho dôvodu skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky bankou v zmysle spomínaného ust. § 92 ods. 8 zákona č. 283/2001 Z.z., ktorými sú existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva banky, následné nepretržité viac ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením záväzku voči banke.
7. Súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní bola preukázaná existencia splatnej pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanej, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú výzvou zo dňa 09.09.2015 k úhrade omeškaných splátok úveru, ktorých výška k dňu 08.09.2015 predstavovala 1.898,24 eur, v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Pred odoslaním výzvy bola žalovaná v omeškaní so splácaním splátok úveru viac ako tri mesiace, keďže naposledy uhradená splátka z jej strany bola za mesiac jún 2014. Vo výzve právny predchodca žalobcu upozornil žalovanú, že pokiaľ dlžná suma nebude v uvedenej lehote uhradená, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca preukázal, že výzva bola žalovanej zasielaná 10.09.2015 na adresu jej bydliska, na ktorej sa žalovaná v čase doručovania zásielky aj zdržiavala. Hoci žalovaná popierala doručenie výzvy, žalobca preukázal, že zásielka obsahujúca výzvu bola odoslaná žalovanej poštou dňa 10.09.2015, preto v súlade s článkom 10 bod 10.3 Všeobecných obchodných podmienok sa považuje zásielka za doručenú tretí deň po jej odoslaní t.j. 13.09.2015. Banka listom zo dňa 30.09.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015 a vyzvala žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy úveru 6.437,72 eur v lehote 15 dní. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo doručené žalovanej 05.10.2015. Možnosť banky požadovať zaplatenie celej pohľadávky vyplývala z článku 8 bod 8.1 písm. a) a 8.4 písm. a) Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných od 01.07.2007, ktoré sa stáli súčasťou úverovej zmluvy.
8. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky banky na žalobcu zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Medzi výzvou banky adresovanou žalovanej a postúpením pohľadávky žalobcu neuplynula doba viac ako 90 dní, čo je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 283/2001 Z.z. Z tohto dôvodu, teda, že od doručenia výzvy žalovanej (05.10.2015) do postúpenia pohľadávky žalobcu (23.10.2015) neuplynula lehota viac ako 90 dní, postúpenie pohľadávky na žalobcu je podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore s bankovým zákonom, preto aj následný právny úkon, ktorým je postúpenie pohľadávky, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Vzhľadom na to, podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nie je oprávneným uplatňovať danú pohľadávku, teda nie v konaní ani aktívne vecne legitimovaným subjektom. V tej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003 sp.zn. 4Cbo/210/2001, rozhodnutie zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017.
9. Okrem tohto dôvodu súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal aj na tú skutočnosť, že nárok žalobcu je premlčaný v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaná bola totiž vyzvaná na úhradu dlžných splátok výzvou zo dňa 09.09.2015, ktorou bola upozornená, že pokiaľ dlžná suma nebude v uvedenej lehote uhradená, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Hoci vo výzve sa neuvádza pre omeškanie ktorej splátky veriteľ využil možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, z dokazovania je zrejme, že pred výzvou bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace so splátkou splatnou 15.05.2015, preto premlčacia 3 ročná doba začala plynúť 16.05.2015.
10. Bez ohľadu na vyššie uvedené závery súd prvej inštancie tiež konštatoval, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. z dôvodu, že v zmluve absentujú náležitosti úverovej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) a k) spomínaného zákona, ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a správna výška priemernej ročnej miery nákladov, ktorá je v zmluve uvedená nesprávne vo výške 17,73 % a ktorá predstavuje 14,05 %. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi splátky v sume presahujúcej poskytnutý úver, teda aj z tohto dôvodu je žaloba neopodstatnená.
11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S poukazom na § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. odvolateľ má za to, že v danom prípade medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku voči žalovaným bez ohľadu na to, či sú na to splnené zákonné podmienky. Toto oprávnenie banky vyplynulo z § 89 ods. 1 zák. č. 438/2001 Z.z. a tiež z bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. V tej súvislosti žalobca poukázal na iné rozhodnutia krajských súdov, ktoré v odvolaní aj cituje. Ustanovenie bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok nie je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, keďže samotný zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť vzájomné vzťahy odchýlne od ustanovení zákona, pričom ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti poukázal aj na ust. § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona, pokiaľ zákon odchýlku nevylučuje. Žalobca má tiež za to, že zo strány právneho predchodcu žalobcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu podaním zo dňa 30.09.2015, na základe ktorého došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti ku dňu 29.09.2015. Toto podanie spĺňa náležitosti výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Z tejto výzvy je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vzniknutej titulom splátkového úveru v lehote 15 dní. Zároveň z platobnej histórie vyplýva, že ku dňu postúpenia pohľadávky bol žalovaný viac ako 90 dní nepretržite v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, a to aj napriek doručeniu výzvy na úhradu. Žalobca mal za to, že spomínané ustanovenie o bankách vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo v danom prípade bolo splnené. Vo vzťahu k ostatným dôvodom zamietnutia žaloby žalobca spochybnil záver súdu prvej inštancie, že v zmluve bola nesprávne uvedená výška priemernej percentuálnej miery nákladov. Žalobca nesúhlasí ani s vyhodnotením otázky premlčania. Podľa názoru žalobcu premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu dlhu, ktorá vyplynula z listu žalobcu zo dňa 30.09.2015 a ktorá uplynula dňa 20.10.2015. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa nasledujúceho, teda odo dňa 21.10.2015. Žaloba bola podaná dňa 26.09.2018, teda pred uplynutím premlčacej doby. 13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi dôvodmi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne.
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
15. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. 11. 2019 o 10.05 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21. 11. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
17. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil.
20. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p).
21. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
22. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu.
23. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
24. Dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie dáva dostatočný skutkový základ pre záver, že v danom prípade nebola splnená podmienka postúpenia pohľadávky vyžadovaná ust. § 92 ods. 8 spomínaného zákona a to, že postúpiť pohľadávku možno až po predchádzajúcej písomnej výzve s tým, že omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
25. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že v danom prípade neuplynula 90 dňová lehota omeškania žalovanej stanovená zákonom, preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda žeby naňho prešlo ním uplatňované právo (nárok) vo vzťahu k žalovanej.
26. Aj napriek vyššie uvedenému odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že v danom prípade došlo k premlčaniu nároku žalobcu.
27. V danom prípade nebolo sporným, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu celej pohľadávky pre nesplnenie splátky splatnej dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko v danom prípade išlo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, právny predchodca žalobcu predtým, ako zosplatnil pohľadávku, vyzval listom - predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru tak, ako ukladá § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Všetky tieto skutočnosti vyplynuli už zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu, teda z tvrdení samotného žalobcu.
28. V danom prípade niet pochýb o tom, že zo strany právneho predchodcu žalobcu bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných splátok výzvou zo dňa 09.09.2015 a zároveň bola upozornená na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Pred výzvou bola žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace so splátkou splatnou dňa 15.05.2015.
29. Nakoľko nesplnenou splátkou, na základe ktorej došlo aj k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, bola splátka splatná 15.05.2015, premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky, teda odo dňa 16.05.2015, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Trojročná premlčacia lehota tak uplynula 16.05.2018. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol na súde podaný (až) 08.01.2019, žalobca tak urobil po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
30. K odvolacím námietkam žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s aplikáciou ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka na daný prípad a poukazuje na iné rozhodnutia krajských súdov je potrebné uviesť, že odvolaciemu súdu je známe z jeho rozhodovacej praxe, že všeobecné súdy v otázke začatia plynutia premlčacej doby pre prípad vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nerozhodujú jednotne, keď ojedinele sa vyskytujú aj také názory, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. S takýmto názorom však nemožno súhlasiť, keďže nemá oporu v spomínanom zákonnom ustanovení. Z výslovného znenia ust. § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačné stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Iný výklad tohto ustanovenia nemožno považovať za správny.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu rozhodnutia a potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správny.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že neúspešného žalobcu zaviazal nahradiť úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).