Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoCsp-23-2021.pdf
PDF · 94.33 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci žalobkyne: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X X., proti žalovanému: X. C. Q., s.r.o., so sídlom X. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie bezúročnosti a bezodplatnosti úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.12.2020, č. k.. 6Csp/104/2019 - 190, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e. II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol: „I. Súd určuje, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2009 je bezúročná a bezodplatná. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2019, po zmene petitu, ktorú súd pripustil s odkazom na ust. §§ 139, 140 ods. 1, 142 ods. 1 CSP uznesením č. k. 6Csp/104/2019-188 zo dňa 14.12.2020, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že medzi ňou a žalovaným (predtým obchodný názov spoločnosti X. Q. spol. s.r.o.) uzatvorená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX je bezúročná a bezodplatná a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 500,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Dňa 06.07.2020 bol súdu doručený rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-XXX/XX-MK zo dňa 04.09.2007, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 86 025,00 Sk spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 87 025,- Sk od 19.06.2007 do 27.06.2007 zo sumy 86 525,- Sk od 28.06.2007 do 23.07.2007, zo sumy 86 025,- Sk od 24.07.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 290,- Sk a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 1500,- Sk. 4. Okresný súd prednostne riešil otázku, či vyššie uvedený právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je/nie je prekážkou res iudicata. Súd pritom vychádzal z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v ktorých tento súd konštatoval, že v prípade ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória a súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, teda z právneho hľadiska neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata. Súd odkázal aj na totožný názor Ústavného súdu v uznesení sp. zn. I. ÚS 25/2014, kde sa zaoberal prekážkou rozsúdenej veci a dospel k záveru, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o
určenie, nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke. V danej veci konajúci okresný súd preskúmaním rozhodcovskej doložky, na ktorej základe rozhodoval rozhodcovský súd a vydal predmetný rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-XXX/XX-MK dospel k záveru, že ide o rozhodcovskú doložku neplatnú a to z dôvodov, ktoré okresný súd podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku v bode 33. Preto neexistuje prekážka res iudicata, pre ktorú by okresný súd nemohol vec prejednať a vo veci rozhodnúť. 5. Po zmene petitu žalobkyňa uplatnila určovaciu žalobu, súd preto v prvom rade skúmal naliehavosť právneho záujmu na určení aké navrhla žalobkyňa. V prípade požiadavky na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov ide o určenie, či tu právo je, alebo nie je podľa ust. § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem na takomto určení vyplýva aj z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase podania žaloby. 6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané uzavretie predmetnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 30 006,00 Sk (v prepočte 996,02 eur) za v zmluve dohodnutých podmienok. Celkom mala žalovaná žalobcovi na základe zmluvy zaplatiť sumu 60 012,00 Sk (1 992,03 eur). Ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva - v čase uzavretia platný a účinný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere cit. zákon o spotrebiteľských úveroch stanovil obligatórne náležitosti, ktoré zmluva musí obsahovať. V zmysle ust. § 4 ods. 5 pokiaľ veriteľ požaduje od dlžníka aj úroky a poplatky, v zmluve musí byť úrok výslovne uvedený, inak ho od dlžníka nemôže požadovať ani prijať. V danom prípade aj napriek tomu, že zmluva údaj o úroku neobsahuje, žalovaný od žalobkyne úrok žiadal a aj prijímal. Aj napriek tomu, že zmluva neobsahuje údaj o úroku je platná, avšak úver poskytnutý na jej základe je treba považovať za bezúročný a bezpoplatkový podľa ust. § 4 ods. 5 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch (výrok I.). 7. Keďže žalovaný požičal žalobkyni sumu 996,02 eur a následne od žalobkyne prijal sumu 2 923,82 eur je zrejmé, že sa žalovaný bez právneho dôvodu obohatil na úrok žalobkyne a je povinný žalobkyni vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 500,- eur. V ďalšom okresný súd ex offo v zmysle ust.§ 54a prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať posúdil žalobkyňou uplatnený nárok z hľadiska premlčania. Pri vydaní bezdôvodného obohatenia zákon stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu a to subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú (§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka), ktoré plynú nezávisle na sebe. Pokiaľ však márne uplynie čo i len jedna z nich dochádza k premlčaniu práva napriek tomu, že plynie ešte druhá z dôb. Z prehľadu žalobkyňou vykonaných platieb súd ustálil, že žalovaný sa začal obohacovať na úkor žalobkyne zaplatením splátky zo dňa 24.04.2012, t.j. okamihom, keď žalobkyňa zaplatila viac ako žalovanému prináležalo. Od uvedeného okamihu začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 24.04.2015. Žalobkyňa žalobu na súd podala dňa 30.08.2019, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd preto žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol (výrok II.). 8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). 9. Proti tomuto rozsudku podľa v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, voči výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil a žalobcu zamietol, aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 10. Žalovaný namieta, že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Súd rozhodol dňa 14.12.2020 rozsudkom o bezúročnosti zmluvy č. XXXXXXXXXX, čiže rozhodoval o zmenenej žalobe. Uznesenie pripúšťajúce takúto zmenu žaloby však bolo súdom prijaté a vydané dňa 14.12.2020. Súd teda rozhodol o zmenenej žalobe skôr, ako uznesenie pripúšťajúce zmenu žaloby nadobudlo právoplatnosť a skôr ako uznesenie (čl. 188) bolo doručené žalovanému. Postup súdu prvej inštancie je v rozpore s ust. § 142 ods. 2 CSP, podľa ktorého uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena do vlastných rúk. Až po právoplatnosti uznesenia o zmene žaloby je možné v konaní pokračovať a rozhodovať vo veci samej (meritórne) o zmenenej žalobe. Druhý odvolací dôvod spočíva v tom, že ust. § 4 ods. 5, na ktoré odkazuje súd nerieši bezúročnosť, ale len to, že nároky na úroky a odplaty nie sú dané, ak dané nároky nevyplývajú z úverovej zmluvy (nie že úver je bezúročný). To znamená, že neuvedenie úroku by neznamenalo, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ale len toľko, že veriteľ nemá nárok práve len na daný úrok. Na iné nároky napr. poplatky nárok má, pokiaľ sú v zmluve uvedené. Pokiaľ ide o záver súdu o neuvedení výšky úrokov resp. poplatkov aj toto tvrdenie žalobkyne je nesprávne. Výška poplatku za poskytnutie úveru vo výške 1 500 eur z ustanovení zmluvy vyplýva. Právna úprava v čase
uzavretia zmluvy neurčovala spôsob vyjadrenia úroku. Potom vyjadrenie úroku, kedy pre jeho určenie platí bol 5.1. zmluvných dojednaní, tento údaj zo zmluvy vyplýva. 11. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila. 12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie súdu spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia (§ 220 CSP). Odôvodnenie rozsudku je ako celok jasné a zrozumiteľné, je presvedčivé a preskúmateľné, dáva odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Z rozsudku jednoznačne vyplýva, že zmena žaloby resp. oprava petitu žaloby, nastala ešte pred doručením žaloby žalovanému, pričom súd prvej inštancie poukázal na túto skutočnosť v odôvodnení rozsudku, odkázal na podanie žalovanej doručené súdu dňa 14.11.2019 (bod 4. Odôvodnenia rozsudku) datované dňa 13.11.2019, v ktorom žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach a „žiadala vyhlásiť zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 500,- eur“. Podanie žalobkyne zo dňa 14.11.2019 spolu so žalobou zo dňa 30.08.2019 vrátane jej príloh bolo doručené žalovanému dňa 05.02.2020 spolu s výzvou na vyjadrenie sa v lehote do 10 dní. Žalovaný mal vedomosť o úprave petitu žalobkyňou (viď. text pod písm. b) vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.02.2020). 15. Podľa ust. § 141 CSP, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2. 16. Právna úprava CSP precizovala právnu úpravu rozhodovania o pripustení zmeny žaloby a to aj s cieľom zefektívnenia a zhospodárnenia sporových konaní tak, že ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2 t. j. súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. V takom prípade súd doručí žalobu spolu so zmenou žaloby žalovanému a koná o zmenenej žalobe bez vydania uznesenia o pripustení žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade išlo o situáciu predpokladanú v ust. § 141 CSP a na ktorú sa nevzťahuje výnimka podľa § 143 ods. 2. Zmena žaloby nastala pred doručením žaloby žalovanému, a súd prvej inštancie mohol a mal konal o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby. Pokiaľ súd za existujúcej situácie vydal uznesenie, ktorým pripúšťa zmenu petitu - uznesenie č. k. 6Csp/104/2019 - 188 zo dňa 14.12.2020 je podľa názoru odvolacieho súdu prebytočné a procesný postup konajúceho súdu v tomto nebol správny. Toto pochybenie súdu prvej inštancie však nepredstavuje takú intenzitu pochybenia, ktorá by mala za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a ani nemá vplyv na výsledok rozhodnutia a jeho vecnú správnosť. Ust. § 142 ods. 2 CSP na ktoré poukazuje odvolateľ v odvolaní na daný prípad nedopadá, námietka žalovaného uvedená v jeho odvolaní týkajúca sa splnenia procesných podmienok konania spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie v konaní pokračoval a rozhodoval vo veci samej o zmenenej žalobe skôr, ako uznesenie pripúšťajúce zmenu žaloby zo dňa 14.12.2020 sp. zn. 6Csp/104/2019 - 188 nadobudlo právoplatnosť a skôr ako toto uznesenie o pripustení zmeny žaloby bolo doručené žalovanému, nie je dôvodná. 17. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že okresný súd právne vec posudzoval podľa ust. § 4 ods. 2 až 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Námietka žalovaného, že ust. § 4 ods. 5 nerieši bezúročnosť úveru, ale iba to, že nároky na úroky a odplaty nie sú dané, ak nevyplývajú z úverovej zmluvy, je neopodstatnená. Dôvody, pre ktoré okresný súd prijal záver, že v danom prípade úrok z úveru žalovanému neprináleží (čo okresný súd formulovať v znení „úver je potrebné považovať za bezúročný a bezodplatný“) okresný súd podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku v bode 38. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožňuje, teda že pokiaľ žalovaný deklaroval v zmluve len poplatok vo výške 1500,- Sk, tak zvyšok sumy musel tvoriť jedine úrok z úveru a keďže úrok nebol výslovne uvedený v zmluve o úvere žalovaný ho nemohol požadovať ani prijať (úver možno považovať za bezúročný).
18. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo veci samej (výrok I.), nadväzne ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto žalobkyni prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalobkyni preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd rozhodol, že žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017). 20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).