Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-72-2020.pdf
PDF · 116.58 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/72/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: N. Ž., R.. XX.XX.XXXX, D. C. C. XX, J., zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: COFIDIS, so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-ď Ascq CEDEX 59866, Francúzska republika, IČO: 325307106, konajúci na území SR prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlo Einsteinova ulica 11/3677, Bratislava, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, o zaplatenie 608,28 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 608,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 06.08.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.07.2020 domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči žalovanému zaplatenia sumy 608,28 Eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX došlo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou BANCO BANIF MAIS, S.A. k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalobcovi peňažné prostriedky na financovanie kúpy osobného automobilu Chrysler Voyager vo výške 3751,-Eur ako doplatok konečnej kúpnej ceny osobného automobilu vo výške 6253,- Eur. Žalobca uvádza, že uvedená úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková, nakoľko neobsahuje v zmysle obligatórnych náležitostí požadovaných zákonom č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch správne určenie výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď v zmluve o úvere sa uvádza výška mesačnej splátky 152,07 Eur, ktorá je nesprávna, nakoľko pri výške poskytnutého úveru 3751,-Eur, úrokovej sadzbe 17,09% a dobe splácania 60 mesiacov, mal žalobca uhrádzať splátky v podstate nižšej výške. Podľa úverovej kalkulačky mala byť splátka pri výške úveru 3751,-Eur, úrokovej sadzbe 17,09% a dobe splácania 60 mesiacov vo výške 93,40 Eur ( to je splátka istiny a úveru ), k čomu ak sa priráta mesačná splátka na spracovateľský poplatok vo výške 24,76 Eur a tiež poplatok za trvalý príkaz vo výške 3,-Eur, tak po správnosti mal žalobca za daných okolností splácať daný úver vo výške mesačnej splátky 121,16 Eur a nie 152,07 Eur ako nesprávne uvádza zmluva o úvere. V zmluve je tiež nesprávne podľa žalobcu uvedená výška mesačnej splátky, ktorá musí predstavovať súčin správnej výšky mesačnej splátky a počtu mesačných splátok. Navyše je v zmluve vymedzená celková čiastka na úhradu neurčito, ak uvádza: celková čiastka na úhradu ( celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľských úverom ) - 9124,-Eur, pričom sa s
takýmto vyjadrením spájajú a stotožňujú podstatne odlišné pojmy, a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Žalobca v žalobe uvádza, že v prospech žalovaného do 15.12.2017 uhradil sumu vo výške 6691,08 Eur, a tak sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu z úhrad vykonaných od 16.05.2016 do 15.12.2017 vo výške 2940,08 Eur. Nárok žalobcu proti žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia o zaplatenie 2940,08 Eur bol už právoplatne judikovaný rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 10Csp/35/2018 zo dňa 28.09.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského súd Banská Bystrica, sp.zn. 13Co/364/2018 zo dňa 17.06.2020. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia len vo výške 608,28 Eur, ktoré tvorí súčet ďalších úhrad žalobcu vykonaných v prospech žalovaného v období odo dňa 16.07.2018 až do 15.10.2018.
2. Na základe návrhu žalobcu a ním pripojených listinných dôkazov, súd vydal vo veci v skrátenom konaní platobný rozkaz, sp.zn. 21Csp/72/2020 - 26 dňa 30.07.2020, ktorým v plnom rozsahu žalobe vyhovel. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom nesúhlasil s nárokom žalobcu a poprel ho v celom rozsahu, čo do dôvodu i výšky. Uviedol, že síce nepopiera uzavretie úverovej zmluvy zo dňa 22.4.2014, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver za účelom kúpy osobného motorového vozidla, nesúhlasí však so závermi žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, avšak vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 10Csp/35/2018 zo dňa 28.09.2018 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13Co/364/2018 zo dňa 17.06.2020 tieto musí akceptovať. Napriek uvedenému popiera nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 608,28 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia čo do dôvodu, a to z dôvodu právoplatného skončenia právnej veci a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci vedenej na Okresnom súde Lučenec, č.k. 10Csp/35/2018. Žalovaný tak vznáša námietku res iudicata, nakoľko už o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo právoplatne rozhodnuté práve rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.k. 10Csp/35/2018 zo dňa 28.09.2018 právoplatným dňa 17.07.2020 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 13Co/364/2018 zo dňa 17.06.2020, právoplatným dňa 17.07.2020. Žalovaný má za to, že výrok o splnení povinnosti predstavuje prekážku už rozsúdenej veci voči ďalším výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového základu, medzi tými istými subjektmi. O nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa žalovaného už súd rozhodol dňa 28.09.2018, a teda žalobcovi nič nebránilo v tom, aby do času rozhodnutia súdu vo veci samej si uplatnil aj údajný ostávajúci nárok, z titulu bezdôvodného obohatenia. Takéto konanie žalobcu považuje žalovaný za zjavne účelové, so zámerom získať a navyšovať trovy konania. Žalovaný má za to, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec, pod č.k. 10Csp/35/2018 pristúpil k rozšíreniu žaloby, resp. sa mohol obrátiť aj na samotného žalovaného a jeho právneho zástupcu na vyplatenie súdom priznaného nároku vo výške 2940,08 Eur v konaní sp.zn. 10Csp/35/2018. Žalovaný má za to, že nárok 608,28 Eur s prísl. si žalobca uplatňuje účelovo v samostatnom konaní v snahe navýšiť trovy konania, čo považuje za rozporné s dobrými mravmi. Nárok žalobcu v tejto výške popiera, nakoľko výšku považuje za nepreukázanú, keď žalobca ako jediný dôkaz predložil súdu - export pohybov na účte zo dňa 19.10.2018, avšak podľa žalovaného ide len o informatívny výpis nepotvrdzujúci reálne poukázanie peňažných prostriedkov na účet žalovaného. Napokon žalovaný vzniesol aj námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore, pretože z listinného dôkazu - export pohybov na účte zo dňa 19.10.2018 vyplýva, že majiteľom účtu je J. Ž.. Podľa žalovaného je zrejmé, že peňažné prostriedky, ktoré mali byť poukázané na účet žalovaného neboli peňažnými prostriedkami žalobcu, a teda na strane žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.
3. Na podaný odpor reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 22.09.2020 v ktorom uviedol, že v právoplatne skončenom konaní 10Csp/35/2018, ktoré bolo založené na tom istom skutkovom i právnom základe sa žalobca voči tomu istému žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2940,08 Eur pozostávajúceho z úhrad vykonaných od 16.05.2016 do 15.12.2017. Bezdôvodné obohatenie žalovaného bolo tvorené pokračujúcimi čiastkovými plneniami zo strany žalobcu, čím sa domáha odlišného nároku ako v predchádzajúcom konaní, hoci na totožnom právnom základe, preto námietka res iudicata zo strany žalovaného nie je opodstatnená. Žalobca poukázal na to, že v čase podania žaloby na Okresnom súde Lučenec, v konaní 10Csp/35/2018, resp. ani po rozhodnutí prvostupňového súdu nebolo možné predvídať, aké bude právoplatné rozhodnutie vo veci samej,
preto žalobca aj naďalej z opatrnosti poukazoval žalovanému splátky úveru. Zdôraznil, že žalovaný kontinuálne odmietal a aj dosiaľ odmieta dôvodnosť jeho nároku, pričom splátky zo zmluvy o úvere vrátane tých, ktoré tvoria bezdôvodné obohatenie boli zabezpečené aj zabezpečovacím prevodom práva k motorovému vozidlu, čo zvyšovalo právnu neistotu žalobcu. Poukázal tiež na správanie sa žalovaného, ktorý ani po vydaní rozhodnutia Okresným súdom Lučenec 10Csp/35/2018 nezaslal z vlastnej iniciatívy žalobcovi doklady k prepisu predmetného motorového vozidla do jeho vlastníctva a žalobca musel túto povinnosť žalovanému pripomínať a tieto doklady potrebné k prepisu vozidla od žalovaného cestou právneho zástupcu žiadať. Žalobca má za to, že po právoplatnom rozhodnutí v konaní 10Csp/35/2018 si musel byť žalovaný vedomý, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil prijatím súm všetkých splátok nad rámec istiny úveru. Napriek tomu dobrovoľne bezdôvodné obohatenie žalobcovi nevrátil a tento bol nútený bez meškania podať na súde žalobu v tejto veci, aby predišiel riziku premlčania svojho nároku. Žalobca zdôraznil, že si v konaní neuplatnil bezdôvodné obohatenie v sume 912,42 Eur, pozostávajúce zo 6tich splátok uhradených žalovanému od januára až po jún 2018, ktoré žalovaný žalobcovi dosiaľ nevrátil. Ďalej žalobca uviedol, že všetky platby žalovanému zasielal prostredníctvom bankového účtu svojej manželky J. Ž., nakoľko on pracuje v zahraničí a vlastný účet v slovenskej banke zriadený nemá, preto na platby v rámci SR používajú obaja manželia účet jedného z nich. Žalobca zároveň poukázal na znenie § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je evidentne nositeľom aktívne vecnej legitimácie vo veci, čo bolo rovnako vyhodnotené aj v rámci konania na Okresnom súde Lučenec, 10Csp/35/2018, kde bola situácia úplne rovnaká. Zároveň pripojil k svojmu vyjadreniu sobášny list.
4. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 18.12.2020 uviedol, že s podaním žalobcu nesúhlasí a naďalej nárok žalobcu vo výške 608,28 Eur s prísl., ktorý si uplatnil v tomto konaní popiera. Má za to, že námietku res iudicata vzniesol dôvodne, pretože už o bezdôvodnom obohatení ako aj bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedeného úveru bolo rozhodnuté Okresným súdom Lučenec, č.k. 10Csp/35/2018 dňa 28.09.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/364/2018 zo dňa 17.06.2020. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu ani o tom, že dobrovoľne žalobcovi bezdôvodné obohatenie nevrátil, nakoľko sumu na ktorú bol zaviazaný v konaní 10Csp/35/2018 žalobcovi v celom rozsahu zaplatil a o tom, že mal žalobca vykonať aj ďalšie úhrady splátok istiny úveru sa dozvedel až doručením predmetnej žaloby. Naďalej popiera aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko z výpisu účtu nevyplýva, že by sa jednalo o spoločný účet žalobcu a jeho manželky a samotná existencia manželstva nepreukazuje skutočnosť, že prostriedky uvedené na účte spadajú do BSM manželov, nakoľko BSM manželov mohlo byť zrušené, zúžené alebo mohlo ísť o peňažné prostriedky, ktoré do BSM manželov nepatria.
5. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 09.06.2021, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia sporových strán. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, ako aj v žalobe obsiahnutej právnej argumentácii. Právny zástupca žalovaného s nárokom žalobcu nesúhlasil, pričom zotrval na svojej námietke res iudicata, aj nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko k úhradám dochádzalo z účtu manželky a nie samotného žalobcu.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou a písomnými vyjadreniami sporových strán, listinným dôkazom: „export pohybov na účte I zo dňa 19.10.2018, sobášnym listom č. 26/2011 a pripoj.spisom tunajšieho súdu sp.zn. 10Csp/35/2018, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
7. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a právny predchodca žalovaného uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3751,-Eur, za účelom doplatku kúpnej ceny motorového vozidla Chrysler Voyager.
8. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č.k. 10Csp/35/2018 - 125 zo dňa 28.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2020 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 13Co/364/2018 - 231 bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2940,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2940,0Eur od 08.03.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. 17621 zo dňa 22.04.2014 uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou BANCO BANIF MAIS, S.A. je bezúročný a bez poplatkov. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia Okresného súdu Lučenec, konkrétne bodu 52 súd zistil, že podanou žalobou si žalobca uplatnil nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 2940,0Eur, ktoré je tvorené súčtom úhrad žalobcu vykonaných v prospech žalovaného odo dňa 16.05.2016 do 15.12.2017.
9. Z listinného dôkazu: „exportu pohybov na účte SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX“ zo dňa 19.10.2018 súd zisťuje, že majiteľom uvedeného účtu je J. Ž., pričom z účtu majiteľky v prospech BANCO BANIF MAIS, S.A. pobočka zahraničnej banky na účet SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX bolo od 15.02.2018 do 15.10.2018 poukázaných 9 platieb v sume 152,07 Eur, označených ako splátka na auto.
10. Zo sobášneho listu č. 26/2011 súd zisťuje, že v knihe manželstiev Matričného úradu Kalinovo, zv.7, ročník 2011, strana 113, pod poradovým číslom 5 je zapísané uzavretie manželstva N. Ž. a J. Ž., rodenej D. zo dňa 27.12.2011.
11. Podľa § 230 CSP , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
15. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)
16. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.
19. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 608,28 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia z úhrad vykonaných v prospech žalovaného za poskytnutý úver zo dňa XX.XX.XXXX za obdobie od 16.07.2018 do 15.10.2018.
20. Uzatvorenie úverovej zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi na doplatok kupovaného motorového vozidla, nebolo medzi stranami sporné. Spornou skutočnosťou medzi sporovými stranami ostalo, či vôbec došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu a či pre prekážku už rozhodnutej veci je možné opätovne o tomto nároku žalobcu pred súdom konať a rozhodnúť. Obrana žalovaného v konaní teda primárne spočívala vo vznesení námietky aktívnej vecnej legitimácie a námietky res iudicata.
21. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata vylučuje, aby súd vec znovu prejednal a je vyslovená v ustanovení § 230 Civilného sporového poriadku: „ ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.“ Predpokladom použitia tejto prekážky je súčasné splnenie 3 podmienok: 1/ súd začne vo veci opätovne konať, hoci bolo už raz vo veci právoplatne rozhodnuté 2/ súd začne opätovne konať s tými istými účastníkmi konania 3/ súd začne opätovne konať o tej istej veci. Za tú istú vec v zmysle § 230 CSP treba považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Súd v tomto smere uvádza, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného a má za to, že nie je naplnený dôvod v prekážke rozsúdenej veci, nakoľko v konaní sp.zn. 10Csp/35/2018 súd síce konal s tými istými účastníkmi konania, avšak nie o tej istej veci, pretože v konaní 10Csp/35/2018 si žalobca žalobou uplatnil nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 2940,08 Eur, ktoré bolo tvorené súčtom úhrad žalobcu vykonaných v prospech žalovaného v období od 16.05.2016 do 15.12.2017 a v súdenom prípade t.j. v konaní 21Csp/72/2020 si žalobca uplatnil iný nárok vo výške 608,28 Eur, ktorý tvorí súčet ďalších úhrad žalobcu vykonaných v prospech žalovaného, teda za iné obdobie, a to odo dňa 16.07.2018 až do 15.10.2018. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009 sp.zn. 5Cdo/120/2009, v ktorom Najvyšší súd SR posudzoval takmer identický prípad pri uplatňovaní si nároku za rôzne časové obdobie, na tom istom skutkovom základe, pri tých istých účastníkoch konania a rozhodol, že v danej veci nejde o vadu res iudicata, nakoľko konania vedené na Okresnom súde Trnava, vedené pod sp.zn. 22C22/1994 a 19C 52/2001 sa navzájom odlišujú svojim predmetom. Kým predmetom konania vedeného pod sp.zn. 22C 22/1994 bol nárok na zaplatenie istiny a poplatkov z omeškania za obdobie od 01.01.1991 do 28.02.1998, v konaní vedenom pod sp.zn. 19C 52/2001 súd rozhodoval o nároku na zaplatenie poplatkov z omeškania z nedoplatku na istine 1907,-Sk za obdobie od 01.03. 1998 do 30.09.2000. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval námietku vznesenú zo strany žalovaného ohľadne prekážky právoplatne rozhodnutej veci za nedôvodnú.
22. Ďalej žalovaný svoju obranu založil na tom, že nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní, nakoľko majiteľom účtu z ktorého boli poukazované platby právnemu predchodcovi žalovaného bola manželka žalobcu. V tejto súvislosti žalobca vysvetlil, že síce majiteľom účtu je jeho manželka, avšak peňažné prostriedky vkladajúce na tento účet patria do BSM, nakoľko on ako osoba pracujúca v zahraničí na Slovensku účet nemá a príjem ktorý nadobudol v zahraničí, posielal na účet manželky, z ktorého boli uhrádzané všetky platby úveru od jeho počiatku, a to tak v prvom konaní 10Csp/35/2018, ako aj v prípade jeho žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia za splátky úveru, ktorých žalobou sa domáha v konaní 21Csp/72/2020. Súdu predložil sobášny list ktorým preukázal, že dňa 27.12.2011 uzavrel manželstvo a týmto dňom zároveň vzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza zo zásady, že majetok ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva je spoločným vlastníctvom. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú tiež peniaze získané pôžičkou, a to bez ohľadu na to, či zmluvu uzavreli obaja, alebo len jeden z manželov ( R 57/1970 ). Zdrojom tvorby BSM sú aj príjmy manželov, a to od momentu ich prevzatia. Rovnako tak vec získaná z úveru, ktorý bol zobratý hoc len jedným z manželov za trvania BSM, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca dostatočne preukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní, keď preukázal existenciu záväzkového vzťahu medzi ním a právnym predchodcom žalovaného vyplývajúcu z úverovej zmluvy zo dňa 22.04.2014, na základe ktorej mu právny predchodca žalovaného poskytol úver na dofinancovanie kúpy automobilu, čo nebolo medzi stranami sporné a listinným dôkazom: „exportom pohybov na účte vo VÚB banke“ preukázal aj úhrady v prospech účtu právneho predchodcu žalovaného. Vzhľadom na existenciu manželstva a trvajúceho bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je podľa názoru súdu námietka vznesená žalovaným o tom, že majiteľom účtu je J. Ž., teda manželka žalobcu, a preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor žalobcu bezpredmetná. Strana, pokiaľ poprie skutkové tvrdenia týkajúce sa konania, je povinná uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak jej popretie neúčinné. Súd má za to, že žalovaný len vo všeobecnej rovine poukazoval na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže byť zrušené, zúžené alebo môže ísť o peňažné prostriedky, ktoré v zmysle zákona do BSM nepatria. Súd je toho názoru, že zrušenie, či zúženie BSM, pokiaľ tieto skutočnosti nenastali, nie je možné v konaní reálne
preukázať žiadnym listinným dôkazom. Žalobca hodnoverným spôsobom, a to predložením sobášneho listu preukázal, že s majiteľkou účtu, J. Ž., uzatvoril zväzok manželský, a preto dňom vzniku manželstva vzniká zo zákona aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Rovnako hodnoverne vysvetlil, z akého dôvodu boli uhrádzané splátky úveru práve z účtu manželky. O tom, že prostriedky na účte nemusia patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na čo vo všeobecnej rovine poukazoval žalovaný, súd považuje len za účelovú obranu žalovaného, v snahe vyhnúť sa plneniu a ide o len o popretie skutkových tvrdení protistrany n block, čiže čisto formálne.
23. V tejto súvislosti tiež súd podotýka, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo ( nárok ), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej ( existencia tvrdeného práva na strane žalobcu ), alebo pasívnej ( existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená že sa s ňou v konaní nezaoberal ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp.zn. 2Cdo/205/2009 ). V konaní, ktoré predchádzalo tomuto súdenému prípadu, t.j. konanie 10Csp/35/2018 rovnako žalobca preukazoval existenciu bezdôvodného obohatenia poukázaním platieb za splátky automobilu právnemu predchodcovi žalobcu exportom pohybov na účte vo VÚB banke, ktorého majiteľkou bola J. Ž., t.j. manželka žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že situácia v konaní 10Csp/35/2018 i v konaní 21Csp/72/2020 je totožná, kedy z manželkinho účtu boli poukazované platby právnemu predchodcovi žalovaného, titulom úhrady poskytnutej pôžičky. Aj keď v predchádzajúcom konaní žalovaný aktívnu legitimáciu žalobcu nenamietal, súd ex offo je povinný vždy pri svojom rozhodovaní vecnú legitimáciu skúmať. Na základe predložených listinných dôkazov a po vykonaní dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, určil že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 17621 zo dňa 22.04.2014, ktorý uzavrel žalobca a právny predchodca žalovaného je bezúročný a bezpoplatkový a zároveň uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 2940,08 Eur. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdenie aj Krajským súdom v Banskej Bystrici, sp.zn. 10Csp/35/2018 dňa 17.06.2020. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval aj námietku žalovaného týkajúcu sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za nedôvodnú, pri konštatovaní neúčinného popretia skutkových tvrdení žalobcu žalovaným a účelovej obrane žalovaného, ktorej snahou je len vyhnúť sa plneniu, teda vydaniu bezdôvodného obohatenia.
24. Dňa 05.12.2018 vyšiel v zbierke zákonov pod č. 343/2018 zákon z 27.11.2018, ktorým sa doplnil zákon č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník o znenie § 54a, v zmysle ktorého je súd povinný ex offo skúmať, či nárok uplatňovaní v konaní nie je premlčaným nárokom, keďže vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy ( Zmluva o úvere č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX ). Pri posúdení premlčania súd vychádzal z ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka ako aj rozhodovacej praxe, judikatúry a zisteného skutkového stavu. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa kedy sa právo mohlo - objektívne posudzované vykonať ( uplatniť ) po prvý raz. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Plynutie premlčacej doby sa počíta z objektívneho hľadiska odo dňa, kedy ku konkrétnemu obohateniu objektívne došlo a zo subjektívneho hľadiska začína plynúť premlčacia doba odo dňa , kedy sa oprávnený subjektívne dozvedel, že k obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne uvádza, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí najskôr za 3 roky v objektívnej premlčacej dobe odo dňa keď k nemu došlo. Žalobca si v konaní uplatnil bezdôvodné obohatenie vo výške 608,28 Eur za obdobie vykonaných platieb od 16.07.2018 do 15.10.2018. Žaloba bola podaná na súde 16.07.2020, preto súd konštatuje, že k premlčaniu nároku žalobcu v objektívnej premlčacej dobe nedošlo. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil. Vzhľadom na to, že tomuto konaniu predchádzalo konanie sp.zn. 10Csp/35/2018, mal žalobca už z tohto konania vedomosť o tom, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový a boli mu tiež známe všetky relevantné okolnosti potrebné pre uplatnenie práva na súde. Pri podanej žalobe dňa 16.07.2020 a uplatnenia si bezdôvodného obohatenia za splátky od 16.07.2018 súd konštatuje, že nedošlo ani k premlčaniu v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, nakoľko skoršie
splátky si žalobca napriek tomu, že mu dosiaľ zo strany žalovaného vydané neboli v tomto konaní neuplatnil.
25. Po zvážení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná dôvodne, úverová zmluva na základe ktorej žalobca plnil právnemu predchodcovi žalovaného bola už súdom vyhlásená za bezúročnú a bezpoplatkovú, pričom s týmto rozhodnutím sa súd plne stotožňuje a z tohto dôvodu vznikol žalovanému nárok len na zaplatenie istiny poníženej o skutočné platby dlžníka. V súdenom prípade však dlžník - žalobca uhradil viac ako plniť mal, a preto došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na úkor žalobcu, čím mu vznikla povinnosť prijaté plnenia vrátiť žalobcovi, nakoľko naň nemá právny nárok.
26. Žalobca si v konaní uplatnil aj zákonný úrok z omeškania v percentuálnej výške 5,00% ročne, čo je v súlade s platnou právnou úpravou ( § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.z. ) odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby, ktorú možno považovať za kvalifikovanú výzvu na plnenie a kedy žalovaný bol preukázateľne už v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, preto v uplatnenom rozsahu súd žalobcovi úrok z omeškania priznal.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14.
Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.