Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/364/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: T. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. U. XX, XXX XX V., zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: COFIDIS so sídlom Parc de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, zast.: Advokátska kancelária URBÁNI & Partners, s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 2 940,08 € s prísl., o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru a o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, o odvolaní žalovaného a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -124 zo dňa 28. 09. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 940,08 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 2 940,08 € od 08. 03. 2018 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej okresný súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 17621 zo dňa 22. 04. 2014, uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou BANCO BANIF, S.A., je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej okresný súd žalobu v časti o určenie, že osobné motorové vozidlo Chrysler Voyager, VIN: XCXGYBXXXXYXXXXXX je vo vlastníctve žalobcu, zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má v rozsahu 100 % voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru a tiež tak, že žalovaný má v rozsahu 100 % voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (predmetnému osobnému motorovému vozidlu) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2 940,08 € s príslušenstvom, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru a určenia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (k osobnému motorovému vozidlu Chrysler Voyager, U.: XCXGYBXXXXYXXXXXX), pričom uviedol, že dňa 22. 04. 2014 došlo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou BANCO BANIF MAIS, S.A., k uzavretiu Zmluvy o úvere č. 17621 (ďalej aj „predmetná zmluva o úvere“ alebo

„ zmluva o úvere“), ktorú tvorí Zmluva o úvere - Individuálne podmienky a Zmluva o úvere - Všeobecné podmienky. Dňa 23. 04. 2014 tie isté subjekty uzavreli Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 17621, ktorej účelom malo byť zabezpečenie pohľadávok a nárokov právneho predchodcu žalovaného voči žalobcovi tak, ako tieto pohľadávky a nároky vymedzuje Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva vo svojom čl. I., t. j. pohľadávok právneho predchodcu žalovaného ako veriteľa vzniknutých mu voči žalobcovi ako dlžníkovi v súvislosti so Zmluvou o úvere č. 17621. Na základe predmetnej zmluvy o úvere poskytol právny predchodca žalovaného žalobcovi peňažné prostriedky za účelom financovania kúpy osobného motorového vozidla Chrysler Voyager, VIN: XCXGYBXXXXYXXXXXX vo výške 3 751 € ako doplatok konečnej kúpnej ceny predmetného osobného motorového vozidla v celkovej výške 6 253 €; časť kúpnej ceny predmetného osobného motorového vozidla vo výške 2 502 €, vypočítaná ako rozdiel sumy 6 253 € a sumy 3 751 €, bola uhradená žalobcom v prospech predávajúceho - spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s., v hotovosti formou akontácie (preddavku). Poskytnutý úver mal žalobca právnemu predchodcovi žalovaného podľa zmluvy o úvere splatiť v 60. mesačných splátkach pri výške mesačnej splátky 152,07 €. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „“) v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 17621, a to správne určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Konštatoval, že Zmluva o úvere č. 17621 uvádza výšku mesačnej splátky 152,07 €, do ktorej sú zahrnuté: splátka istiny, splátka úroku, splátka spracovateľského poplatku a poplatok za trvalý príkaz vo výške 3 € z každej splátky. Výška mesačnej splátky 152,07 € je však uvedená v zmluve nesprávne, keď pri výške poskytnutého úveru 3 751 €, úrokovej sadzbe 17,09 % a dobe splácania 60 mesiacov mal žalobca po správnosti uhrádzať splátky vo výške podstatne nižšej. Podľa úverovej kalkulačky mala byť splátka pri výške poskytnutého úveru 3 751 €, úrokovej sadzbe 17,09 % a dobe splácania 60 mesiacov vo výške 93,40 €, k čomu ak sa priráta mesačná splátka na spracovateľský poplatok vo výške 24,76 € (1 485,40 Eur/60) a tiež poplatok za trvalý príkaz vo výške 3 €, tak po správnosti mal žalobca za daných okolností splácať úver vo výške mesačnej splátky 121,16 € a nie 152,07 €, ako sa nesprávne uvádza v zmluve o úvere. Nevyhnutným dôsledkom nesprávne uvedenej výšky mesačnej splátky v zmluve o úvere je to, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená aj iná obsahová náležitosť zmluvy - celková čiastka na úhradu, ktorá by mala predstavovať súčin výšky mesačnej splátky a počtu mesačných splátok. Predmetná zmluva o úvere navyše vymedzuje celkovú čiastku na úhradu neurčito, keď sa v nej uvádza: „celková čiastka na úhradu (celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom): 9 124,20 €“, pričom s takýmto slovným vyjadrením sa spájajú podstatne odlišné pojmy, a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, úverovej kalkulačky, výpisu z účtu Všeobecnej úverovej banky zo dňa 04. 01. 2018, výpisu z Obchodného registra žalovaného a právneho zástupcu žalovaného, Zmluvy o úvere č. 17621 zo dňa 22. 04. 2014, Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 23. 04. 2014, príjmového pokladničného dokladu spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO, vyjadrenia žalovaného zo dňa 21. 03. 2018, finančného plánu

- súhrnný prehľad platieb, ktorý tvorí prílohu zmluvy o úvere, úverovej kalkulačky zo dňa 21. 03. 2018, faxu zo dňa 22. 04. 2014, vyjadrenia žalobcu zo dňa 05. 04. 2018, vyjadrenia žalovaného zo dňa 23. 04. 2018, vyjadrenia žalovaného zo dňa 04. 07. 2018, dáta dopytu zo dňa 22. 04. 2014, žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 22. 04. 2014, výpisu zo dňa 26. 06. 2018 a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca a právny predchodca žalovaného uzavreli dňa 22. 04. 2014 Zmluvu o úvere č. 17621, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 3 751 € za účelom kúpy osobného motorového vozidla Chrysler Voyager, evidenčné číslo BA-XXXOY, VIN: XCXGYBXXXXYXXXXXX. Kúpna cena predmetného osobného motorového vozidla predstavovala celkom sumu 6 253 €, ktorá bola z časti uhradená úverom v sume 3 751 €; zostávajúcu časť kúpnej ceny v sume 2 502 € zaplatil žalobca v hotovosti formou akontácie (preddavku) priamo predávajúcemu: AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. Žalobca sa v úverovej zmluve zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 60. mesačných splátkach dohodnutých vo výške 152,07 €. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20. 05. 2014, splatnosť ďalších splátok úveru bola dohodnutá k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20. 04. 2019. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17,09 % a v Zmluve o úvere č. 17621 bol zároveň dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 1 485,40 €, rovnomerne započítaný do mesačných splátok. Okresný

súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi stranami sporu bola zároveň dňa 23. 04. 2014 uzavretá Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, v zmysle ktorej sa žalobca a právny predchodca žalovaného dohodli, že za účelom zabezpečenia splatenia všetkých pohľadávok vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. 17621 prevádza dlžník touto zmluvou dočasne a bezodplatne svoje vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu tam uvedenému na veriteľa a veriteľ dočasne toto vlastníctvo prijíma.

1.3 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca na pojednávaní uviedol, že pre nedostatky zmluvy o úvere je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznil, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená výška mesačnej splátky, pretože medzi údajmi uvedenými v zmluve o úvere a výškou mesačnej splátky je podstatný rozpor. Ak bola výška úveru 5 986,60 € ako uvádza žalovaný, tak je podľa žalobcu zrejmé, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená výška poskytnutého úveru, čo činí tiež túto zmluvu bezúročnou a bezpoplatkovou. Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 5 986,60 €. K otázke spracovateľského poplatku žalobca na pojednávaní uviedol, že tento má byť súčasťou nákladov, nie istiny úveru. Za neurčité označil žalobca ustanovenie článku II. Individuálnych podmienok Zmluvy o úvere, kde sa uvádza, že výška každej mesačnej splátky úveru, prípadne mesačnej splátky povinného zmluvného poistenia, prípadne mesačnej splátky KASKO poistenia a trvalý príkaz mesačnej splátky predstavuje 152,07 €. V predmetnej úverovej zmluve je podľa žalobcu nesprávne uvedená aj celková čiastka, ktorú mal žalobca na základe zmluvy uhradiť, pretože zo zmluvy nie je zrejmé, či sa jedná o celkovú čiastku na úhradu alebo o celkové náklady, ktoré mal žalobca spojené s predmetným spotrebiteľským úverom. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, túto označil žalobca za bezpredmetnú, keďže žiadna z úhrad predstavujúcich bezdôvodné obohatenie nebola uskutočnená tri roky pred podaním žaloby. Rovnako nebolo preukázané, že by finančný plán, na ktorý žalovaný odkazuje, bol súčasťou zmluvy o úvere. Tento je označený len ako príloha, pričom nie je datovaný, ani podpísaný, preto záväznosť tejto listiny je otázna.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaný na pojednávaní argumentoval tým, že článok II. Individuálnych podmienok Zmluvy o úvere nepovažuje za nezrozumiteľný, pretože pokiaľ ide o výšku mesačnej splátky, zo zmluvy vyplýva, že výška mesačnej splátky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP), prípadne výška mesačnej splátky KASKO poistenia je 0,00 €. Súčasťou mesačnej splátky 152,07 € je splátka istiny, úrokov a poplatku za trvalý príkaz vo výške 3 €. V splátke je započítaný aj spracovateľský poplatok; súčtom sa dospeje k sume 152,07 €. K mesačnej splátke žalovaný ďalej uviedol, že táto by mala predstavovať splátku sumy, ktorá bola použitá na kúpu motorového vozidla. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania vo vzťahu ku všetkým platbám žalobcu starším ako tri roky. Pokiaľ ide o výšku úveru poskytnutého žalobcovi, žalovaný uviedol, že tento bol poskytnutý žalobcovi v sume 5 986,60 €, nie v sume 3 751 €, pričom podľa vyjadrenia žalovaného by mal rozpor súvisiaci s výškou poskytnutej sumy odstrániť žalobca. Žalovaný preto navrhol vykonať dôkaz, ktorý by vyvrátil rozpor ohľadne sumy 750 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 5 986,60 € a súčtom sumy 3 751 € a spracovateľského poplatku 1 485,40 €. Doklad, ktorý by preukazoval, že táto suma bola skutočne žalobcovi jeho právnym predchodcom poukázaná, však žalovaný k dispozícii nemal. Žalovaný na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie ďalej uviedol, že ak sa vychádza z finančného plánu, ktorý tvorí prílohu úverovej zmluvy, konkrétne z jeho riadku 1, tak je zrejmé, že mesačná splátka vo výške 152,07 € predstavuje splátku istiny vo výške 63,82 € a splátku úroku vo výške 85,25 €, pričom do mesačnej splátky každý mesiac vstupovala suma na úhradu spracovateľského poplatku vo výške 1 485 delené 60. Keď sa táto suma odpočíta od časti mesačnej splátky, ktorá bola určená na úhradu istiny, dospeje sa k sume, ktorá slúži na splácanie sumy poskytnutej na kúpu motorového vozidla.

1.5 Na základe vyššie uvedených výpovedí strán sporu okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že medzi stranami sporu je sporné, v akej výške boli žalobcovi právnym predchodcom žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky (úver), či v sume 5 986,60 € alebo v sume 3 751 € plus 750 €, ďalej či Zmluva o úvere obsahuje podstatné obsahové náležitosti podľa , či je mesačná splátka vo výške 152,07 € uvedená v Zmluve o úvere č. 17621 správne a či zodpovedá poskytnutej výške úveru, či je výška celkovej čiastky, ktorú má žalobca zaplatiť uvedená v Zmluve o úvere č. 17621 správne, či došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, či naďalej trvá potreba zabezpečovať pohľadávku žalovaného voči žalobcovi prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na základe Zmluvy o

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 23.04.2014 s rozväzovacou podmienkou úplného splatenia pohľadávky žalobcom alebo či je dôvod na určenie vlastníckeho práva k predmetnému osobnému motorovému vozidlu, ako aj to či je pohľadávka žalobcu premlčaná.

1.6 V nadväznosti na uvedené poukázal okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na ust. , , na ust. , , a , na ust. , a , na ust. a , , na ust. , na ust. , a , až y), na ust. až d) Zákona. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 22. 04. 2014 a uviedol, že Zmluva o úvere č. 17621 je zmluvou o úvere uzatvorenou v zmysle ust. a nasl. . Táto zmluva patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle ust. a teda sa na ňu vzťahujú ustanovenia . Pretože právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca ho za týmto účelom neprijal, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ust. a , čo znamená, že Zmluva o úvere č. 17621 z 22. 04. 2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. citovaného zákona a úver na jej základe žalobcovi poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Zároveň obe strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ust. a , preto je táto zmluva zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. a nasl. , ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

1.7 Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že výška mesačnej splátky úveru v Zmluve o úvere č. 17621 zo dňa 22. 04. 2014 nie je uvedená správne, pretože pri výške úveru 3 751 €, ročnej úrokovej sadzbe 17,09 % a dobe splácania úveru 60 mesiacov je aj podľa prepočtu súdu zrejmé, že výška mesačnej splátky úveru je nepomerne nižšia (93,40 €) ako je mesačná splátka úveru uvedená v predmetnej úverovej zmluve. Dôsledkom nesprávne uvedenej mesačnej splátky úveru je potom podľa okresného súdu v zmluve nesprávne uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. Rovnako tak je v predmetnej zmluve o úvere nesprávne uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, pretože do nej nebol pri výpočte zahrnutý spracovateľský poplatok. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 03. 2018 uviedol, že žalobcovi boli poskytnuté peňažné prostriedky v sume 5 986,60 €, čo zodpovedá sume uvedenej v tzv. finančnom pláne, túto skutočnosť však žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Suma 5 986,60 € má pozostávať z istiny úveru 3 751 €, spracovateľského poplatku 1 485,40 € a sumy 750,20 €, ktorá podľa vyjadrenia žalovaného predstavuje čiastku, o ktorú má byť istina úveru navýšená. Žalovaný však v reakcii na výzvu súdu výpisom zo dňa 29. 04. 2014 preukázal, že žalobcovi poskytol za účelom kúpy motorového vozidla len sumu 3 751 €, čo zodpovedá aj výške spotrebiteľského úveru uvedenej v Zmluve o úvere zo dňa 22. 04. 2014. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že ak žalovaný tvrdí, že výška úveru je v predmetnej zmluve o úvere uvedená nesprávne, pričom správne tam má byť uvedená suma 4 501,20 € (3 751 + 750,20), tak je nevyhnutné dospieť k záveru, že v zmluve o úvere absentuje náležitosť podľa a s ohľadom na vyššie uvedené dôvody aj náležitosti podľa a .

1.8 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že správnosť výpočtu mesačnej splátky úveru potvrdzuje finančný plán, ktorý je označený ako príloha zmluvy, nie je však zmluvnými stranami podpísaný, ani datovaný. Hoci finančný plán obsahuje prehľad platieb vrátane informácie, ako sa jednotlivé mesačné splátky započítavajú na istinu a úroky, absentuje tu údaj o tom, že jednotlivé mesačné splátky sa započítavajú aj na spracovateľský poplatok. Takýto prehľad splátok potom pôsobí mätúco a nedostatočne, pričom skutočnosť, že do mesačnej splátky sa započítava aj jednorazový spracovateľský poplatok, vyplýva len z Individuálnych podmienok zmluvy o úvere, bez určenia konkrétnej výšky splátky poplatku; zároveň dal súd prvej inštancie za pravdu žalovanému, že z predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva, že by v mesačnej splátke úveru bolo zahrnuté aj poistné

1.9 Pokiaľ ide o samotný spracovateľský poplatok, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že zmluvné dojednanie, na základe ktorého ho žalovaný od žalobcu požaduje, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Konštatoval, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen zmluvná podmienka, ktorá je neprijateľná, ale aj zmluvná podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného

ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Spracovateľský poplatok odráža spracovanie úveru a náklady veriteľa na poskytnutý úver. Z uvedeného vyplýva, že tento poplatok nie je v záujme spotrebiteľa. Nemá rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť, by mal korešpondovať nejakému plneniu, pričom je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Poplatok za spracovanie úveru predstavuje plnenie, ktoré je výlučne v prospech dodávateľa a jeho požadovanie zodpovedá neprijateľnej zmluvnej podmienke (rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu č. , obdobne aj rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ ). Na doplnenie uvedeného okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v tomto prípade bol jednorazový spracovateľský poplatok vo výške 1 485,40 €, ktorá zodpovedá 39,6 % istiny poskytnutého úveru.

1.10 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že z dôvodu absencie, resp. nesprávnosti vyššie uvedených zákonných náležitostí Zmluvy o úvere vyžadovaných považuje úver poskytnutý žalobcovi na základe predmetnej zmluvy o úvere za bezúročný a bez poplatkov. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poznamenal, že pre rozhodnutie a záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov postačuje, ak súd zistí, že v zmluve o spotrebiteľskom úver chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v . Konštatoval, že žalobca bol vzhľadom na určenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru povinný vrátiť žalovanému len sumu poskytnutej istiny úveru vo výške 3 751 €. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na úhradu svojho dlhu žalobca doposiaľ uhradil sumu 6 691,08 €, teda viac, ako bolo vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru jeho povinnosťou. Súd prvej inštancie mal preto preukázané, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu bezdôvodného obohatenia 2 940,08 €. Zároveň priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 2 940,08 € odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. odo dňa 08. 03. 2018.

1.11 Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt (splátky) treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohatenia sa. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. V tomto prípade si žalobca podanou žalobou uplatňuje nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 2 940,08 €, ktoré tvorí súčet úhrad žalobcu vykonaných v prospech žalovaného v období odo dňa 16. 05. 2016 do 15. 12. 2017, pričom z úhrady vykonanej dňa 16. 05. 2016 predstavuje bezdôvodné obohatenie len sumu 50,75 €. Žaloba bola podaná na súde dňa 26. 02. 2018, preto je zrejmé, že v tomto prípade nedošlo k uplynutiu subjektívnej ani objektívnej premlčacej doby podľa , preto je námietka premlčania vznesená žalovaným nedôvodná.

1.12 Vo vzťahu ku Zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že podľa čl. I bodov 1.2 až 1.7 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 23. 04. 2012 (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva“), veriteľ a dlžník sa dohodli, že za účelom zabezpečenia splatenia všetkých pohľadávok veriteľa vzniknutých voči dlžníkovi na základe alebo v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere, všetkých nárokov, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi z titulu porušenia zmluvnej alebo zákonnej povinnosti dlžníka (napr. zmluvné pokuty, náhrada škody), všetkých nárokov, ktoré veriteľovi

vzniknú voči dlžníkovi v dôsledku odstúpenia veriteľa od úverovej zmluvy, nárokov ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi z bezdôvodného obohatenia, všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú pri výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva podľa odseku 2.5 tejto zmluvy, prevádza dlžník touto zmluvou dočasne a bezodplatne svoje vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu na veriteľa a veriteľ dočasné vlastníctvo predmetného motorového vozidla prijíma. Podľa čl. II bodu 2.1 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, veriteľ a dlžník sa v súlade s ustanovením Zb,., v znení neskorších predpisov, podpisom tejto zmluvy dohodli, že vlastnícke právo k vozidlu sa z dlžníka na veriteľa prevádza bez ohľadu ma odovzdanie a prevzatie vozidla okamihom, ktorý bezprostredne nasleduje po tom, čo dlžník nadobudol vlastnícke právo k vozidlu podľa kúpnej zmluvy, uzavretej medzi dlžníkom a predávajúcim, a to s rozväzovacou podmienkou úplného splatenia pohľadávky podľa bodu 1.3 tejto zmluvy. Po splnení všetkých záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy zo strany dlžníka veriteľ prevedie teda vlastnícke právo k predmetu úveru na dlžníka. Pokiaľ sa žalobca domáhal žalobou určenia, že osobný automobil Chrysler Voyager, ktorý bol predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, je v jeho vlastníctve, v tejto časti okresný súd žalobu ako predčasne podanú zamietol. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na tú skutočnosť, že pokým rozhodnutie súdu vo výroku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru nenadobudne právoplatnosť, nie je zrejmé, či boli splnené podmienky, ktoré predpokladá čl. 23 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, a teda či žalobca splnil všetky svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy.

1.13 V súvislosti s požadovaným určením vlastníckeho práva, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že predpokladom pre podanie žaloby podľa je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Naliehavosť právneho záujmu nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem v zásade absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípade, keď tvrdené právo nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odvodzuje od charakteru spotrebiteľského sporu, z únijného práva a z príslušnej judikatúry, pričom podľa jeho vyjadrenia takéto určenie odstráni neisté postavenie žalobcu, zabráni nedôvodnému zásahu do jeho skutočného vlastníckeho práva a odňatiu a speňaženiu „automobilu“ a prispeje k zosúladeniu stavu v evidencii motorových vozidiel so skutočným stavom. Podľa názoru okresného súdu žalobca na takomto určení vlastníckeho práva nemá naliehavý právny záujem. Konštatoval, že vyriešenie otázky kto je vlastníkom predmetného osobného motorového vozidla neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi stranami sporu, keďže následne by žalobca musel žalovaného žalovať o vydanie veci. Zdôraznil, že netreba zabúdať, že osobné motorové vozidlo je hnuteľná vec, jej vlastníctvo sa nadobúda tradíciou, na jeho nadobudnutie nie je potrebné rozhodnutie štátneho orgánu ani zápis v príslušnej evidencii. Ten má v prípade osobného motorového vozidla iba evidenčný charakter, nie konštitutívny účinok. Takto formulovaný petit by preto viedol len ku kumulovaniu ďalšieho súdneho sporu v situácii, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa , preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný a aj žalobca odvolali. Žalovaný v odvolaní uviedol, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva v zmysle ust. a nasl. , (ďalej „“) odvolanie, a to proti výroku I., II. a IV. z dôvodov uvedených v ust. , , , a . Uviedol, že závery súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch rozsudku súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, pričom z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je žalovanému zrejmé, na základe akých výpočtov dospel súd prvej inštancie k záveru, že výška mesačnej splátky je nepomerne nižšia ako je uvedená v úverovej zmluve. Zdôraznil, že okresný súd aj napriek vyjadreniam žalovaného vo vzťahu k výške mesačných splátok, tieto vyjadrenia nebral do úvahy a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa so skutočnosťami tvrdenými žalovaným žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal, že na základe Zmluvy o úvere č. 17621 zo dňa 22. 04. 2014 poskytol žalobcovi peňažné prostriedky v celkovej výške 5 986,60 €, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z finančného plánu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vrátiť v 60 mesačných splátkach po 152,07 €, kedy celková čiastka na úhradu predstavuje sumu 9 124,20 € (152,07 x 60). Suma 9 124,20 € je zároveň uvedená aj ako celková čiastka na úhradu v čl. II. Individuálnych podmienok zmluvy o úvere. Zdôraznil, že vo vyjadrení zo dňa 21. 03. 2018 poukázal na výpočet vykonaný prostredníctvom úverovej kalkulačky, kedy pri poskytnutej

sume vo výške 5 986,60 € s úrokovou sadzbou 17,09 % p. a. a s dobou splácania 5 rokov, vychádza mesačná splátka úveru vo výške 149,07 €. V rámci predzmluvnej fázy bola mesačná splátka úveru vo výške 149,07 € ako zmluvná podmienka poskytnutia úveru žalovaným dokonca aj schválená, o čom svedčí predložená písomnosť - schválenie žiadosti o úver zo dňa 22. 04. 2014, ktorú však súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy. K výške mesačnej splátky 152,07 € dospel žalovaný následne tak, že k sume 149,07 € bol v súlade s čl. 19. Všeobecných podmienok zmluvy o úvere pripočítaný mesačný poplatok za trvalý príkaz vo výške 3 € (149,07 € + 3 €). V nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal správnosť výšky mesačných splátok, a teda aj správnosť celkovej čiastky na úhradu.

2.1 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že neobstojí ani argument súdu prvej inštancie o nesprávne uvedenej výške ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nielenže podľa žalovaného nevyplýva na základe akého výpočtu dospel súd prvej inštancie k záveru, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je uvedená v Zmluve o úvere nesprávne, ale zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol, aké predpoklady vyplývajúce zo zmluvy použil pre svoj výpočet. Všeobecné tvrdenia súdu prvej inštancie, že ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve uvedená nesprávne, nevychádzajú podľa žalovaného z objektívne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku oprel len o ním tvrdenú nesprávnu výšku mesačnej splátky úveru. Nesprávny záver o výške mesačnej splátky úveru nemôže byť podľa žalovaného podkladom pre správny záver súdu prvej inštancie o výške ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa žalovaného ročná percentuálna miera nákladov je v úverovej zmluve uvedená správne, nakoľko pre jej výpočet použil v súlade s čl. 5 Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere č. 17621 kvalifikovaný vzorec a predpoklady uvedené v čl. II. Individuálnych podmienok Zmluvy o úvere č. 17621. V nadväznosti na uvedené žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje ani s tým názorom súdu prvej inštancie, v rámci ktorého súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že finančný plán, na ktorý žalovaný poukazuje v súvislosti so správnosť výpočtu mesačnej splátky nie je záväzný, pretože nie je podpísaný zmluvnými stranami. Zároveň podľa názoru súdu prvej inštancie z finančného plánu nevyplýva, že na jednotlivé mesačné splátky úveru sa započítava aj spracovateľský poplatok a poplatok za trvalý príkaz. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na čl. II. Zmluvy o úvere č. 17621 a na čl. 11., bod 11.1 Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere a uviedol, že pokiaľ okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že požadovanie spracovateľského poplatku považuje za neprimeranú a neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak tento záver súdu prvej inštancie nie je podľa žalovaného správny a objektívny, pretože zmluvné dojednania o spracovateľskom poplatku upravuje Zmluva o úvere č. 17621 zo dňa 22. 04. 2014, keď zmluvnými stranami bol tento spracovateľský poplatok dojednaný vo výške 1 485,40 €. Jednorazový spracovateľský poplatok bol rovnomerne započítaný do mesačných splátok úveru v zmysle finančného plánu so súhlasom žalobcu, a teda žalobca už pri podpise úverovej zmluvy mal o započítaní jednorazového spracovateľského poplatku vedomosť, pričom bez jeho súhlasu by k tomuto započítaniu nedošlo. Žalovaný v súvislosti s dojednaním spracovateľského poplatku poukázal v odvolaní na čl. 19 Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere č. 17621, ktorý stanovuje povinnosť dlžníka uhradiť veriteľovi poplatky za veriteľove služby, medzi ktoré je zaradený aj jednorazový spracovateľský poplatok. Tento poplatok sa však nepovažuje za súčasť mesačných splátok úveru, ak v čl. II. úverovej zmluvy nie je dohodnuté inak. V tomto prípade bol spracovateľský poplatok na základe dohody zmluvných strán započítaný v mesačných splátkach. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní zdôraznil, že spracovateľský poplatok je poplatok, na základe zaplatenia ktorého bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver, čo znamená, že žalobcovi v postavení spotrebiteľa bolo zo strany žalovaného poskytnuté plnenie v podobe obstarania a poskytnutia peňažných prostriedkov. Tento poplatok súvisí so vzniknutými nákladmi žalovaného pri uzatvorení predmetnej zmluvy o úvere a zahŕňa prípravu a vypracovanie úverovej zmluvy ako aj ďalších zmluvných podmienok. Aj vzhľadom na istinu spotrebiteľského úveru žalovaný považuje výšku jednorazového spracovateľského poplatku za primeranú a súladnú tak so zmluvnými ako aj so zákonnými ustanoveniami. S poukazom na uvedené je podľa žalovaného zrejmé, že na spracovateľský poplatok tak ako bol stranami sporu dojednaný, mu vznikol nárok. Nakoľko právny predchodca žalovaného dojednal so žalobcom spracovateľský poplatok v súvislosti s poskytnutým peňažných prostriedkov, nemôže zmluvne dojednaný spracovateľský poplatok predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené, nie sú podľa názoru žalovaného dané relevantné dôvody, ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným žalobcovi poskytnutého úveru.. Dôvody, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoj záver o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru, nevychádzajú podľa žalovaného z objektívne a z relevantne zisteného skutkového stavu.

2.2 Žalovaný v odvolaní okresnému súdu ďalej vytkol, že odmietol vykonať navrhované dôkazy, pričom odmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov bola žalovanému nepochybne odopretá možnosť tvrdené skutočnosti preukazovať a dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej. V závere odvolania žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje ani s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil vznesenú námietku premlčania, pretože pri bezdôvodnom obohatení zákon upravuje plynutie premlčacej doby v rámci doby subjektívnej a doby objektívnej. Tieto doby sú rovnocenné, pričom na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie z absolútne neplatného právneho úkonu, kedy neplatnosť pôsobí od začiatku ex tunc, premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo, a teda od okamihu vzniku takéhoto právneho úkonu. Pri bezdôvodnom obohatení z absolútne neplatného právneho úkonu objektívna premlčacia doba začala plynúť práve od okamihu uzavretia právneho úkonu. V súvislosti s uvedeným poukázal žalovaný na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , kde ústavný súd uviedol, že ak je právny úkon neplatný od samého počiatku (absolútna neplatnosť) potom akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamžiku bezdôvodným obohatením získaným plnením z neplatného právneho úkonu, pričom týmto okamihom začína plynúť objektívna premlčacia na jeho vydanie“. Z uvedeného dôvodu označil žalovaný nárok žalobcu za premlčaný a okresnému súdu vytkol, že sa s námietkou premlčania nevysporiadal dostatočne správne. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania alebo aby v zmysle ust. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K obsahu odvolania žalovaného sa žalobca písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odvolaní, ako aj v celom doterajšom konaní nesúhlasí, pretože odvolanie žalovaného je založené iba na jeho zjavnej nespokojnosti s výsledkom konania, resp. na nepochopení argumentácie žalobcu, s ktorou sa v konečnom dôsledku stotožnil aj súd prvej inštancie. Zdôraznil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a v rámci svojej argumentácie poukazoval na také skutočnosti, ktoré ani čiastkovo nemajú oporu v realite. Výška poskytnutého úveru bola 3 751 €, čo je podľa žalobcu preukázané obsahom zmluvy o úvere a tiež skutočnosťou, že úver bol poskytnutý na financovanie doplatku kúpy osobného motorového vozidla, ktorého kúpna cena bola stanovená na sumu 6 253 €. Po odpočítaní akontácie vo výške 2 502 € (doklad o jej úhrade bol žalobcom predložený spolu so žalobou) od kúpnej ceny osobného motorového vozidla vo výške 6 253 € predstavuje doplatok kúpnej ceny sumu 3 751 €, čo je aj v zmluve o úvere označená výška poskytnutého úveru. Žiadna iná skutočnosť nebola v konaní preukázaná, či logicky odôvodnená, čo skonštatoval aj súd prvej inštancie v odseku 12 a v odseku 35 odôvodnenia rozsudku. Argumentácia žalovaného je založená iba na jeho fiktívnej úvahe a je nesprávna. Neuvedenie správnej výšky poskytnutého úveru má pritom logické a priame následky na údaj o RPMN, na údaj o výške úveru a na údaj o výške splátok, s čím sa súd prvej inštancie vysporiadal v odseku 35 odôvodnenia rozsudku. Taktiež je podľa žalobcu nepreukázané tvrdenie žalovaného o tom, že finančný plán tvorí neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca na rozsudok SD EÚ z 09. 11. 2016 vo veci C-4215, kde sa uvádza, že všetky náležitosti upravené v čl. 10 ods. musia byť uvedené v zmluve zrozumiteľne a stručne, tak ako uviedla generálna advokátka v bode 52 svojich návrhov, pričom je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti, alebo na iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa spotrebiteľ mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami. V uvedenej súvislosti položil žalobca otázku, či sa nachádza v Zmluve o úvere zo dňa 22. 04. 2014 odkaz na iné písomnosti a ak áno, či spĺňa tento odkaz podmienky jednoznačnosti a presnosti tak, aby nemohol uniknúť pozornosti spotrebiteľa. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného ohľadne premlčania uplatneného nároku žalobcu, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie sa s nedôvodnou námietkou premlčania riadne v odsekoch 50, 51 a 52 odôvodnenia rozsudku vysporiadal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním žalovaného napadnutých výrokoch I., II., a IV. ako vecne správny potvrdil.

4. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolal aj žalobca a v odvolaní uviedol, že proti výroku II. a závislému výroku V. podáva odvolanie, ktoré odôvodňuje dôvodmi uvedenými v ust. a . Uviedol, že v predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho

práva k hnuteľnej veci, pričom vznik vlastníckeho práva bol naviazaný na splnenie rozväzovacej podmienky (splnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere). Zásadnou otázkou v tomto konaní bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého na základe predmetnej zmluvy o úvere a na to nadväzujúce právne následky v podobe vydania bezdôvodného obohatenia a určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu. Podanie takejto komplexnej žaloby malo viesť k definitívnemu usporiadaniu nielen úverového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ale aj s ním bezprostredne súvisiacich právnych vzťahov. Aj s poukazom na zásadu hospodárnosti bola žaloba podaná efektívne s cieľom vytvoriť medzi stranami sporu stav právnej istoty už po skončení tohto konania. Preto je podľa žalobcu nesprávny názor súdu prvej inštancie o predčasnej žalovateľnosti jedného z priamo súvisiacich nárokov, ktorý má praktický základ v určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo je podľa žalobcu základná otázka celého konania. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní zdôraznil, že v konaní o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je nutné prejudiciálne vyriešiť otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu zistenia, či bola alebo nebola splnená rozväzovacia podmienka v podobe splnenia záväzku z úverovej zmluvy a následne rozhodnúť komu patrí vlastnícke právo k predmetnému osobnému motorovému vozidlu. Rozsudok súdu prvej inštancie je v tomto smere podľa žalobcu vnútorne rozporný a nekonzistentný, nakoľko súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia posudzoval zásadnú otázku prejudiciálne (čo je správne), ale už pri nároku na určenie vlastníckeho práva, tú istú otázku neposudzoval prejudiciálne, ale vyžaduje právoplatnosť výroku, v ktorom bola táto zásadná otázka vyriešená. Súd prvej inštancie dospel podľa žalobcu k nesprávnym právnym záverom o predčasnej žalovateľnosti určenia vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Taktiež úvaha súdu prvej inštancie o tom, že by žalobca následne musel žalovať o vydanie veci je podľa žalobcu nesprávna, pretože na konanie o vydanie veci by neboli splnené predpoklady podľa . V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní zdôraznil, že práve naopak, absencia výroku o určení vlastníckeho práva k predmetnému osobnému motorovému vozidlu negatívne zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu, keďže s predmetným motorovým vozidlom nemôže slobodne a neobmedzene nakladať, pričom tento stav je v rozpore s ustanovením . V evidencii motorových vozidiel príslušného dopravného inšpektorátu je ako vlastník predmetného motorového vozidla vedená spoločnosť COFIDIS SA - pobočka zahraničnej banky (lízingová spoločnosť) na základe článku II. bod 2.1 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Po dobu splácania záväzku je teda majiteľom vozidla lízingová spoločnosť a žalobca je počas tejto doby iba jeho držiteľom. Právoplatný výrok súdu o vlastníckom práve k predmetnému osobnému motorovému vozidlu mu poskytne právny základ pre zosúladenie faktického a právneho stavu. Žalobca má snahu svojim aktívnym konaním (podaním žaloby) odstrániť stav právnej neistoty s cieľom vysporiadať aj iné sporné otázky. Aj s poukazom na zásadu „vigilantibus iura script sunt“ malo byť podľa žalobcu vyhovené žalobe v celom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v závislom výroku V. zmenil tak, že určí, že osobné motorové vozidlo Chrysler Voyager, VIN:XCXGYBXXXXYXXXXXX je vo vlastníctve žalobcu a súčasne prizná žalobcovi v konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetnej hnuteľnej veci nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podané odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a neopodstatnené. Súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba o určenie vlastníckeho práva bola podaná predčasne, nakoľko až právoplatnosťou výroku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru sa založí splnenie podmienky predpokladanej v článku 23 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere (splnenie všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere). V uvedenej súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že samotná bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru nemusí automaticky znamenať splnenie záväzkov voči žalovanému v postavení veriteľa, nakoľko aj v takom prípade má žalovaný nárok na úhradu poskytnutej istiny. Z tohto dôvodu sa v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru skúma, koľko dlžník skutočne uhradil, koľko ostáva dlžníkovi v prospech veriteľa uhradiť, prípadne či istina nie je v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti už preplatená. Aj preto žalovaný považuje v tejto časti odôvodnenia rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, pretože až konečné a právoplatné rozhodnutie súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, v prípade ak je úver preplatený, predstavuje podklad pre podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní uvádza, že v súčasnosti existuje stav právnej neistoty nakoľko de iure je vlastníkom predmetného motorového vozidla žalovaný ale de facto je vlastníkom predmetného motorového vozidla žalobca, ktorý však ako vlastník nefiguruje v príslušnom registri, tak podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Navyše osobné motorové vozidlo, ku ktorému sa žalobca

domáha určenia vlastníckeho práva má v dispozícii práve žalobca, pričom žalovaný žiadnym spôsobom žalobcu v jeho užívaní neobmedzuje. Žalobca svoj záujem na určení vlastníckeho práva odôvodňuje tým, že v prípade ak by chcel predmetné motorové vozidlo predať, uvedené nie je možné práve pre tú skutočnosť, že ako vlastník vozidla je evidovaný žalovaný. Na základe uvedeného žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním žalobcu napadnutom výroku III. a v závislom výroku V. ako v tejto časti vecne správny potvrdil.

6. K obsahu vyjadrení žalovaného a žalobcu k odvolaniam sa opätovne vyjadril tak žalobca ako aj žalovaný, pričom vo svojich vyjadreniach zopakovali svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní a vo vyjadrení.

7. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolania žalovaného a žalobcu v rozsahu a z dôvodoch daných ustanovením a , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrario) a odvolaním žalobcu a žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

8. Podľa ust. , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky jeho čerpania.

9. Podľa ust. , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady potrebné na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Podľa ust. , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

11. Podľa ust. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bez úročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a .

12. Podľa ust. a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa ust. a , splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (). Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

14. Podľa ust. , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

15. Premetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu a žalovaného, uvedených v ich odvolaniach.

16. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza: Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, ktorý súd prvej inštancie oprel o absenciu obsahových náležitostí Zmluvy o úvere č. 17621 zo dňa 22. 04. 2014, vyžadovaných ust. , a a s tým súvisiaci záver súdu prvej

inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (plnením bez právneho dôvodu), odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že k záveru o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru dospel súd prvej inštancie na základe skutkového zistenia, že výška mesačnej splátky úveru nie je v Zmluve o úvere č. 17621 zo dňa 22. 04. 2014 uvedená správne, pretože pri výške poskytnutého úveru 3 751 €, úrokovej sadzbe vo výške 17,09 % a počte mesačných splátok 60, vychádza výška mesačnej splátky úveru vo výške 93,40 €, čo je suma nepomerne nižšia ako je suma mesačnej splátky úveru uvedená v zmluve (152,07 €). Následkom nesprávne uvedenej mesačnej splátky úveru v zmluve je potom v zmluve nesprávne uvedená aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ uhradiť (9 124,20 €). Rovnako tak je potom nesprávne v zmluve uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov, čo je v neprospech spotrebiteľa, pretože mu tento nesprávne uvedený údaj neposkytuje relevantné informácie o úvere. K tvrdeniam žalovaného, že žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 5 986,60 €, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný výpisom z účtu zo dňa 29. 04. 2014 preukázal, že žalobcovi na účel kúpy predmetného osobného motorového vozidla poskytol len sumu 3 751 € (na doplatenie kúpnej ceny predmetného motorového vozidla). Žalovaný k uvedeným záverom súdu prvej inštancie uviedol, že žalobcovi poskytol ako úver sumu 5 986,60 €, „čo vyplýva z finančného plánu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy“, pričom poukázal na sumu uvedenú v Zmluve ako celková čiastka na úhradu (, 20 €). Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedenej odvolacej námietky odvolací súd uvádza, že pokiaľ je v zmluve uvedená ako celková výška spotrebiteľského úveru (istina) suma 3 751 € a táto Zmluva je podpísaná tak veriteľom ako aj dlžníkom (spotrebiteľom) nemôže byť relevantný údaj uvedený vo finančnom pláne, ktorý nie je datovaný a ani zmluvnými stranami podpísaný, a teda nemôže byť záväzný, keď navyše skutočnosť, že právny predchodca žalovaného poskytol ako veriteľ žalobcovi (dlžníkovi) úver vo výške 3 751 € vyplýva aj z výpisu z účtu zo dňa 29. 04. 2014, predloženého súdu žalovaným, tak ako je vyššie uvedené. Logicky tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že žalobca časť kúpnej ceny predmetného osobného motorového vozidla v sume 2 502 € uhradil spoločnosti AUTOCENTRUM AAA AUTO dňa 23. 04. 2014 v hotovosti vo forme preddavku, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad z uvedeného dňa založený v spise (č. l. 29 spisu). Žalovaný okrem tvrdenia, že žalobcovi nebol poskytnutý úver vo výške 3 751 € ale vo výške 5 986,60 € a poukazu na nezáväzný finančný plán, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak teda súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 3 751 €, čo považuje odvolací súd za správne, správna je potom tiež úvaha súdu prvej inštancie o tom, že pri výške úveru 3 751 €, ročnej úrokovej sadzbe 17,09 % a dobe splácania úveru 60 mesiacov je výška splátky úveru uvedená v Zmluve o úvere č.17621 zo dňa 22. 04. 2014 nesprávna. Z nesprávne uvedenej výšky mesačnej splátky úveru potom logicky vyplýva aj nesprávny údaj o RPMN a nesprávny údaj o celkovej sume, ktorú má spotrebiteľ uhradiť. Z uvedeného je zrejmé, že záver súdu prvej inštancie o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru a na to nadväzujúci záver súdu prvej inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia je správny, pretože nesprávny údaj o výške splátky úveru, RPMN a celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nemožno považovať za také obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré vyžaduje ust. , a . Pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz o tom, že žalobcovi bola ako istina úveru poskytnutá aj suma 750 €, poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (ktoré je aktuálne aj pri novej procesnoprávnej úprave), kde najvyšší súd uvádza: „súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov (strán sporu) na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania (strán sporu). Ak teda súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie procesných práv, ktoré účastníci (strany sporu) mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení.“ V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nevykonanie vyššie uvedeného žalovaným navrhovaného dôkazu v odseku 46 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil, pričom zdôraznil, že žalovaný, (na ktorom bolo dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdenia, že žalobcovi nebol poskytnutý úver v sume 3 751 €, tak ako je to uvedené v predmetnej zmluve o úvere, ale v sume vyššej) mal priestor na obstaranie a predloženie listinných dôkazov preukazujúcich výšku sumy, ktorá bola jeho právnym predchodcom skutočne poskytnutá žalobcovi, zvlášť za situácie, keď ho súd prvej inštancie na oznámenie a preukázanie tejto sumy vyzval osobitnou výzvou, pričom žalovaný predložil súdu prvej inštancie len výpis preukazujúci, že dňa 29. 04. 2014 poukázal AUTOCENTRU AAA AUTO (teda priamo predávajúcemu) za účelom doplatenia kúpnej ceny sumu 3 751 €; zvyšná časť kúpnej ceny

v sume 2 502 € bola uhradená, tak ako je vyššie uvedené, ako preddavok, v hotovosti dňa 23. 04. 2014 kupujúcim.

17. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že nesprávne posúdil a vyhodnotil vznesenú námietku premlčania, keďže podľa žalovaného pri bezdôvodnom obohatení z absolútne neplatného právneho úkonu začína plynúť objektívna premlčacia doba od okamihu uzavretia tohto absolútne neplatného právneho úkonu, čo bolo v danom prípade dňa 22. 04. 2014. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedenej odvolacej námietky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nedospel v danom prípade k záveru, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo z neplatného právneho úkonu, ktorým by mala byť podľa žalovaného Zmluva o úvere č. 17621 zo dňa 22. 04. 2014, ale za dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného považoval bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru poskytnutého žalobcovi na základe predmetnej zmluvy o úvere, teda plnenie bez právneho dôvodu nad rámec poskytnutej istiny úveru. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že objektívna premlčacia doba začala v danom prípade plynúť od uzavretia Zmluvy o úvere č. 17621 zo dňa 22. 04. 2014. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že bezdôvodné obohatenie vo výške 2 940,08 € tvorí súčet úhrad žalobcu vykonaných v prospech žalovaného v období od 16. 05. 2016 do 15. 12. 2017, pričom žaloba bola podaná na súd 26. 02. 2018, preto s prihliadnutím k tomu, že objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia začína plynúť od okamihu kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo (t. j. od okamihu keď boli vykonané jednotlivé úhrady tvoriace v súčte predmet bezdôvodného obohatenia) nemožno považovať uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za opodstatnenú.

18. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, ktorý odvolaním napadol ten výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o určenie, že osobný automobil Chrysler Voyager, VIN: XCXGYBXXXXYXXXXXX je vo vlastníctve žalobcu, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj v tejto jeho časti, pretože Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa zabezpečuje splnenie záväzku dlžníkom (v tomto prípade žalobcom) a uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol, t. j. obnovuje sa bez ďalšieho pôvodný stav. V danom prípade je v čl. II., bod 2.7 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 23. 04. 2012 uvedené: „ustanovenia týkajúce sa zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ktoré nie sú výslovne upravené touto zmluvou sa spravujú ustanoveniami a nasl. Z., “, pričom podľa ust. , „uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol“. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že v predmetnej zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa síce rozväzovacia podmienka spomína, nie je však tak doslovne v zmluve odcitovaná, ako to ustanovuje , čo však rieši spomínaný článok II., bod 2.7 Zmluvy. Správne potom súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, pričom správne konštatoval, že naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva; v danom prípade iný spôsob ochrany tvrdeného práva žalobcu (vlastníckeho práva) vyplýva priamo zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 23. 04. 2012, resp. z ust. (navrátenie do pôvodného stavu po splnení rozväzovacej podmienky), preto je správna úvaha súdu prvej inštancie o tom, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem (ako základný predpoklad určovacej žaloby) v zmysle ust. , pričom odpoveď na to, či je rozväzovacia podmienka v danom prípade splnená môže dať až právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým je okrem iného určené, že úver poskytnutý žalobcovi právnym predchodcom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. 17621 zo dňa 22. 04. 2014 je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, preto je žalobcom požadované určenie nielen predčasné, ale z vyššie uvedených dôvodov aj neopodstatnené.

19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správy podľa ust. a v celom rozsahu potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. , tak že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žiadna zo strán sporu nebola vo vzťahu ku svojmu odvolaniu úspešná.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).