Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/79/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. F., G.. H. I. XXXX/XX, v konaní zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o, Nové Zámky, Ernestova bašta 2 a otca: C. J. K. B., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. F., E. H. XXX/X, v konaní zastúpený splnomocnencom: J. F. L., G. G. E. F., D. XX, o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 89 zo dňa 06.02.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. - 89 zo dňa 06.02.2023 návrh otca na zmenu zverenia maloletého z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním v dvojtýždňových intervaloch zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou , , a , , a , článkom 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), článkom 3 ods. 1, článkom 9 ods. 3, článkom 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, (ďalej len ,P“), vecne tým, že k zmene pomerov odôvodňujúcej návrh otca na zmenu zverenia maloletého nedošlo.

3. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k.

- 124 zo dňa 07.07.2020 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Maloletý bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200,- eur mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým na každý párny týždeň v mesiaci od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod. tak, že si otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky a odovzdá ho späť matke na to isté miesto. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. - 99 zo dňa 29.11.2021 bola uzavretá rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol upravený styk otca s maloletým na každý párny víkend v sobotu od 10:00 hod. do 15:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 15:00 hod. a každý týždeň v pondelok od 16:00 hod. do 18:30 hod. tak, že si otec prevezme maloletého v mieste bydliska matky a po skončení styku ho matke odovzdá v mieste jej bydliska. Otec návrh na zmenu zverenia z osobnej starostlivosti matky do striedavej

osobnej starostlivosti rodičov so striedaním v dvojtýždňových intervaloch odôvodnil tým, že s poslednou úpravou styku súhlasil preto, lebo maloletý odmietal u neho prespať a odmietal styk s ním všeobecne. Počas styku sa snažil maloletému čo najviac venovať, avšak ten ho väčšinou odmietal, aj spoločné aktivity a komunikáciu s ním. Počas leta ho zobral na dovolenku do Egypta, avšak maloletý mal stále potrebu hlásiť stav vecí svojej matke a tendenciu separovať sa od neho. Poukázal na to, že maloletý má lepší vzťah s priateľom matky, preto sa domnieva, že odmietavý postoj maloletého voči nemu je dôsledkom spoločnej výchovy maloletého matkou a jej priateľom. Tento stav sa bude podľa otca ďalej len zhoršovať a maloletý nechce o žiadnej odbornej pomoci ani len počuť. K zdravému vývoju maloletého je nevyhnutná aj účinná výchova otca, čo v tomto prípade absentuje. Navrhol znalecké skúmanie za účelom zistenia vhodnosti striedavej starostlivosti, zistenia príčin, ktoré viedli k odlúčeniu maloletého, vrátane toho, či matka nepôsobí nepriaznivo na výchovu maloletého a tiež za účelom zistenia spôsobov odporúčaných odborníkom ako zastaviť, resp. napraviť tento proces. Matka nesúhlasila s návrhom otca, keďže od posledného rozhodnutia nedošlo k zmene pomerov. Vzťah otca s maloletým je problematický od narodenia maloletého. Už v období rozvodu odporúčala otcovi nezaťahovať maloletého do ich partnerských problémov, čo otec nerešpektoval a v prítomnosti maloletého sa vyjadroval o nej vulgárne, čo neprospelo vzájomnému rozvoju vzťahov medzi otcom a synom. Po rozvode manželstva sa situácia ešte zhoršila a medzi otcom a maloletým dochádzalo k častým hádkam. Maloletý odmietal u otca prespať, necítil sa u neho dobre a v bezpečí. Situácia medzi otcom a maloletým vyústila dokonca do fyzického napadnutia maloletého svojím otcom dňa 19.12.2020. Neskôr sa otec odmlčal a so synom nekomunikoval, čo prispelo k ich citovému odcudzeniu. V období od apríla 2021 do mája 2021 sa syn snažil otca kontaktovať, ale bezúspešne. Koncom júna 2021 otec maloletého kontaktoval a v júli 2021 pre neho prišiel, ale po dvoch hodinách sa maloletý zase vrátil od otca domov. Otec na maloletého vyvíjal nátlak a žiadal, aby u neho prespal. Styk prebieha podľa rozhodnutia súdu, ale maloletý naďalej odmieta u otca prespať. Aktuálny postoj maloletého voči otcovi teda podľa matky súvisí so správaním otca voči nemu a s prežitými negatívnymi skúsenosťami s otcom. Poukázala na problémy v komunikácii s otcom, pričom naposledy spolu komunikovali prostredníctvom sms správ ohľadne strednej školy maloletého, kedy jej otec nadával. Otec nereflektoval doposiaľ na odporúčania matky na zlepšenie komunikácie so synom a ani na odborné odporúčania občianskeho združenia FAMILIAM, ktorým bolo otcovi odporúčané, aby s maloletým komunikoval empaticky, aby mu poskytoval možnosť voľby a nie hotové riešenia, ktoré na maloletého pôsobia demotivačne. Aktuálne má otec zabezpečený riadny rozsah styku so synom, ktorý nevyužíva efektívne k zlepšeniu ich vzájomného vzťahu. Zo správy Referátu poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 24.01.2023 zistil, že maloletý opakovanie uvádzal, že u otca nechce prespávať, necíti sa pri ňom bezpečne, nedokáže viesť s otcom normálnu komunikáciu a často mu otec robí hanbu. Dodal, že otec nechce jeho, ale skôr jeho matku, ktorú ustavične spomína a vyjadruje sa voči nej negatívne, v dôsledku čoho vznikajú medzi nimi hádky. Zo spoločnej konzultácie maloletého s otcom vyplynulo, že interakcia medzi otcom a maloletým sa javila byť napätá v priebehu celého stretnutia. Otec reagoval na maloletého odpoveďami, ktoré často neboli k danej téme. Zo záveru správy vyplýva, že postoje rodičov na striedavú starostlivosť, resp. na rozšírenú úpravu styku maloletého s otcom, boli protichodné. Maloletý má s otcom vybudovaný relatívne dobrý vzťah, ale vzhľadom k zlej komunikácii a hádkam s ním maloletý nerád trávi veľa spoločného času. Budovanie a upevňovanie vzťahov si teda vyžaduje schopnosť empatie, vzájomnej ohľaduplnosti, tolerancie a citlivého prístupu. Kolízny opatrovník, s poukazom na vykonané dokazovanie, vrátane vyjadrenia maloletého navrhol zamietnuť návrh otca.

4. Vypočutím maloletého zistil, že maloletý nesúhlasil s návrhom otca, pretože sa s ním nedá normálne konverzovať. Vôbec si nerozumejú. Otec sa odkláňa od témy a s mamou sa rozprávajú normálne. Pokiaľ ide o stretávanie sa, sú dohodnutí, že otec príde pre neho, ak nepríde, potom musí ísť on k nemu. Posledný mesiac mu hovoril, že k nemu ani nemá ísť. Nebol uňho ani predvlani na Vianoce a ani teraz na Vianoce a nedostal ani darčeky. Keby k nemu išiel na týždeň asi by boli v špine, lebo otec neupratuje a pravdepodobne by sa pohádali a odišiel by, resp. by ho otec vyhodil, ako sa to už aj stalo v minulosti. Prostredie u otca naňho zle vplýva psychicky a tiež aj súdne pojednávania. Chce mať pokoj. Myslí si, že už prekročil limit, čo normálna osoba chodí na súd. Stále mu chce hľadať doktora - psychológa, lebo vraj s ním niečo nie je v poriadku. Chce mať s otcom voľný vzťah, aby ho do ničoho nenútil. Myslí si, že otec potrebuje pomoc s konverzáciami, lebo aj s inými ľuďmi komunikuje tak, že mu nerozumejú. Odpozoroval to, keď boli na lyžovačke, že mu ľudia nerozumeli. Išli si požičiavať lyže a on hovoril o tom, aký je plodný. On potom išiel do rohu a čakal, kedy odídu. Veľmi sa za otca hanbil. Uviedol ďalej, že keď boli teraz u psychologičky, tak mu povedal, že ho pripravuje na život, aby bol odolný. Neustále spomína matku, vkuse o nej hovorí a nadáva na ňu.

5. Dospel k záveru, že návrh otca je nedôvodný, keďže vzťahy medzi rodičmi a vzťah otca s maloletým sa nezlepšili. Prihliadol na zistenia Referátu poradensko-psychologickým služieb a názor maloletého, ktorý je vo veku blízkom plnoletosti a v tomto veku už vie formulovať a vysloviť svoj názor. Maloletý má s otcom vybudovaný relatívne dobrý vzťah, ale vzhľadom k zlej komunikácii a hádkam s ním nerád trávi veľa spoločného času. Striedavou osobnou starostlivosťou by neboli zaistené potreby maloletého tak, aby to bolo v jeho prospech a v jeho najlepšom záujme, a teda neboli splnené všetky podmienky (ktoré špecifikoval v odseku 27 rozsudku) pre takúto úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu. Znalecké dokazovanie považoval za nehospodárne, keďže maloletý jasne a zrozumiteľne vyjadril svoj názor na pojednávaní a tento názor maloletého súd prvej inštancie rešpektoval. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na .

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ; ďalej len ,,CSP“), nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( . Namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože správa z pedagogicko-psychologického procesu z 24.01.2023 a vyjadrenie matky mu boli doručené až po vyhlásení rozsudku, pritom na týchto dôkazoch súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Vo vzťahu k meritu veci namietal nevykonanie znaleckého dokazovania za účelom odborného skúmania príčin odmietavého postoja maloletého k otcovi s podozrením na negatívne ovplyvňovanie maloletého zo strany matky, čím mu súd prvej inštancie odoprel právo výchovne vplývať na maloletého, ako aj právo maloletého na starostlivosť zo strany oboch rodičov. Poukázal na možný negatívny dopad ignorancie riešenia starostlivosti o maloletého s akcentom na budúci vzťah maloletého so svojimi potomkami. Komunikácia medzi otcom a matkou je postačujúca a preto nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu. Striedavá starostlivosť pritom nemôže byť výsostným právom rodičov, ktorí udržiavajú dobrý vzťah. Taktiež nie je pravdou, že sa nesnažil o upevňovanie vzťahu medzi ním a synom a o jeho kontaktovanie a vyhovenie jeho potrebám, resp. že by sa mu maloletý nemohol dovolať alebo že by matku pred maloletým osočoval. Nestotožnil sa však s odporúčaniami napr. občianskeho združenia FAMILIAM ako sa voči synovi stavať, ako s ním komunikovať, ako mu vychádzať v ústrety a teda v tom, že má akceptovať správanie a predstavy syna, t.j. bezpodmienečne rezignovať vo výchovnej pozícii, v možnosti usmerňovať vývoj maloletého, korigovať jeho správanie. Uvedené odporúčania sú podľa otca spôsobilé len degradovať vzťah otca a syna. Jediným prostriedkom pre zistenie náležitého skutkového stavu s racionálnymi konklúziami by mohol byť znalecký posudok, ktorý sa súd prvej inštancie rozhodol nevykonať, čo ani náležite nezdôvodnil. Vzhľadom na skutkový stav je zrejmé, že došlo k podstatnej zmene pomerov vo veci výchovy maloletého a preto sa javí ako nevyhnutné zasiahnuť do kvality a kvantity starostlivosti a tak aj do výchovy maloletého navrhovanou zmenou. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie len na názore maloletého, ktorého mohol vypočuť aj v prítomnosti účastníkov, čím tiež bola otcovi odopretá možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie, eventuálne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že otec nerešpektuje vyjadrený názor maloletého a mieni presadiť svoje predstavy cestou súdu, čo nepovažuje za správne a vhodné, a to aj vzhľadom na vek maloletého. Deklarovaný záujem otca o kontakt s maloletým je navyše v rozpore s jeho faktickým konaním, keďže maloletého opakovane odmieta a prejavuje voči nemu nedostatok empatie. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj kolízny opatrovník, ktorý zdôraznil potrebu otca načúvať názorom, záujmom a potrebám jeho syna a rešpektovať jeho názor, čo môže zohrať zásadnú úlohu z hľadiska pozitívneho postoja samotného dieťaťa k tráveniu času s otcom. Dieťa vo veku maloletého je dostatočne rozumovo a vôľovo vyspelé na prezentovanie vlastného názoru a postoja. Citlivý postoj k potrebám a názorom samotného dieťaťa zo strany otca sa môže stať pozitívnym impulzom k tomu, aby dieťa docielilo prirodzenú potrebu na trávenie väčšieho rozsahu času s otcom. To, akým spôsobom bude otec pristupovať k potrebám svojho syna nie je možné vynútiť ani súdnou úpravou styku.

9. Otec sa následne vyjadril, že matka, kolízny opatrovník i súd prvej inštancie zlyhali pri hľadaní spôsobu upevnenia vzťahu otca s maloletým. Trval na znaleckom odbornom posúdení s cieľom identifikácie skutočných dôvodov odmietania otca maloletým a nastolenia odborného riešenia. Opätovne zdôraznil nevyhnutnosť jeho výchovného vplyvu na maloletého, ktorý je v pubertálnom veku vyžadujúcom správne usmernenie nielen zo strany matky. Exkluzívne rešpektovanie názoru maloletého kvalitu vzťahu medzi ním a otcom nijako nezmení. Zo strany matky neboli produkované žiadne novoty, ktoré by opodstatňovali prvostupňové rozhodnutie.

10. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

11. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil, keď zamietol návrh otca na zmenu zverenia maloletého z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi otca a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

15. Časť odvolacích námietok otca je založená na údajných procesných pochybeniach súdu, a to, že súd prvej inštancie mu doručil vyjadrenie matky a správu z pedagogicko-psychologického procesu z 24.01.2023 až po vyhlásení rozsudku.

16. Podľa článku 9 strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

17. Podľa súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

18. Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

19. Podľa listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

20. Podľa a ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia.

21. Dôkaz listinou sa spravidla vykoná tak, že ju sudca na pojednávaní prečíta alebo oznámi jej obsah (tzv. konštatovanie listiny). Tento spôsob vykonania dôkazu by mal byť zrejmý zo zápisnice o pojednávaní ( ). V opačnom prípade je potrebné konštatovať, že také dokazovanie nebolo vykonané v súlade s citovaným , a že zistenia, ktoré súd ako zásadne významné pre právne posúdenie veci urobil z takto vadne vykonaných dôkazov, nebolo možné pri rozhodovaní použiť. Tieto spôsoby vykonania dôkazu však nie sú nutné v prípade, ak ide o listinu, ktorej odpis bol účastníkovi doručený v priebehu konania, a ak listina alebo jej obsah neboli účastníkom spochybnené. Ak je dôkaz vykonávaný listinami obsiahnutými v inom spise, malo by byť zo zápisnice z pojednávanie zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy z iného spisu súd použil a tieto musí súd vykonať spôsobom opísaným vyššie. Listina síce poskytuje úplný obraz v nej zachyteného obsahu, ale k jej obsahu môžu byť vznášané rôzne námietky. Ich dôsledkom býva nezriedka vykonávanie ďalších dôkazov, výsluch autora listiny k okolnostiam, za ktorých ju spisoval atď. (podobne Števček a i. 2022. , Veľké komentáre, 2. vydanie, s. 818-819)

22. Predmetná správa z Referátu poradensko-psychologických služieb na č.l. 78-80 z 24.01.2023 (ďalej len „správa“), vrátane vyjadrenia matky na č.l. 66 a nasl. boli dňa 30.01.2023 doručované otcovi prostredníctvom jeho splnomocnenca, a teda boli dané do jeho dispozície pred pojednávaním uskutočneným dňa 06.02.2023. V rovnaký deň bola správa doručovaná aj matke prostredníctvom jej splnomocnenca, ktorý ju prevzal dňa 01.02.2023. Skutočnosť, že splnomocnenec otca prevzal súdnu zásielku až po vyhlásení rozsudku nemožno pripísať pochybeniu súdu. Napriek uvedenému, tak ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 06.02.2023 (č.l. 85), súd prvej inštancie oboznámil listiny, ktoré boli do spisu zabezpečené po poslednom pojednávaní, a to najmä správu prečítaním jej obsahu v súlade s článkom 9 a , k čomu neboli podľa obsahu zápisnice vznesené žiadne námietky. K vyjadreniam matky, ktoré sa v priebehu konania nijak nemenili a ktoré tiež predniesla na pojednávaní i vo vyjadrení k odvolaniu otca sa mal otec možnosť vyjadriť, čo aj vždy urobil. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, ktoré konkrétne vyjadrenie matky sa mu malo stať známym až po vyhlásení rozsudku, čím mu malo byť odopreté právo sa k nemu vyjadriť. Na základe uvedeného sú predmetné námietky otca neopodstatnené.

23. Ďalšia odvolacia námietka otca sa týka nevykonania znaleckého dokazovania, čím je rozsudok možné považovať za predčasný, keď len odborným posúdením bolo podľa otca možné dospieť k zisteniu príčin odmietania otca maloletým a k následnému riešeniu situácie.

24. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v ( ), v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní.

25. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj ).

26. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

27. Podľa a ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa , súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať

spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.

28. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

29. Podľa článku 5 záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

30. Podľa maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

31. Podľa a ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

32. Otec návrh na zmenu zverenia maloletého z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti rodičov odôvodnil tým, že s poslednou úpravou styku súhlasil preto, lebo maloletý odmietal u neho prespať a styk s ním odmietal všeobecne. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní vyplýva, že styk maloletého s otcom síce prebieha podľa súdneho rozhodnutia, ale vzťah otca s maloletým sa nezlepšil. Podľa otca došlo k zmene pomerov, odôvodňujúcej zmenu súdneho rozhodnutia, a to vo výchove maloletého, keď vyslovil podozrenie, že príčinou je zrejme negatívny vplyv matky (a jej priateľa) a jej pasivita pri pozitívnom usmerňovaní maloletého vo vzťahu k nemu. Akokoľvek, uvedené skutočnosti je možné podľa otca zistiť len znaleckým dokazovaním.

33. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že otec za zmenu pomerov považuje niečo, čo má byť podľa neho zistené znaleckým dokazovaním, keďže postoj maloletého k nemu sa od posledného rozhodnutia nijak nezmenil. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé aké zmeny vo výchove mali nastať od posledného rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali zmenu zverenia z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Pokiaľ úvaha otca smerovala k tomu, že pretrvávajúci prípadný negatívny vplyv matky je príčinou pretrvávajúceho odmietania otca maloletým, tak tieto skutočnosti museli existovať už v čase posledného rozhodnutia s tým, že otec zmenil názor v otázke zverenia (výchovy) maloletého. Pretrvávajúce odmietanie otca maloletým je možné riešiť v rámci odborného poradenstva, ktoré ale otec sám namietal, keď tvrdil, že doterajšie snahy odborníkov jeho vzťah so synom skôr degradovali. Znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nie je zamerané na zlepšenie vzťahu rodiča s dieťaťom a nachádzanie vhodných riešení, ale je dôkazným prostriedkom, ktorý súd následne hodnotí jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi vo vzťahu k meritu veci, v danom prípade vo vzťahu k návrhu otca na zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.

34. Za zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov by bolo za danej situácie možné považovať zlepšenie vzťahu otca s maloletým, preto súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie na zisťovanie názoru maloletého. Keďže zistil, že k zmene postoja maloletého nedošlo a tento nesúhlasil s návrhom otca, dospel k správnemu právnemu posúdeniu, keď návrh otca zamietol.

35. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti otca Metodiku – Participačné práva dieťaťa (uverejnenú na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR), ktorej cieľom je v kontexte platných právnych noriem, navrhnúť pre súdne konanie postup, ako dieťa informovať o prebiehajúcom súdnom konaní, akým spôsobom zisťovať názor dieťaťa a ako na zistený názor v rámci súdneho konania prihliadať. V metodike je poukázané na potrebu zohľadňovania veku a vyspelosti konkrétneho dieťaťa pri určení miery prihliadania na zistený názor. Názor dieťaťa, ktoré sa vekom blíži plnoletosti, nie je možné v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa opomenúť v žiadnom konaní pred všeobecnými súdmi, ktoré sa týka rozhodovania o jeho živote. Táto všeobecná požiadavka sa premieta do povinnosti všeobecných súdov spoľahlivo zistiť názor mladého človeka podľa článku 9 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a článku 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, a rovnako do povinnosti súdu považovať jeho prianie za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, a to osobitne za predpokladu, že je mladý človek schopný názor na jeho najlepší záujem vyjadriť a vnímať jeho následky, nemá výchovný problém a schopnosti oboch rodičov zaistiť starostlivosť o dieťa sú v zásade rovnocenné. Úprava starostlivosti o maloletých blížiacich sa veku plnoletosti, ktorá by bola proti riadne zistenému názoru dieťaťa, za situácie, keď nie sú dané špecifické okolnosti rozumne odôvodňujúce odchýlenie sa od vyjadreného názoru, predstavuje zásah do súkromného a rodinného života dieťaťa v zmysle článku 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a porušuje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. (pozri Nález ÚS ČR zo dňa 15.08.2022, sp. zn. )

36. Preto ak maloletý vo veku 16 rokov bol schopný samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor a v konaní neboli zistené výchovné problémy s maloletým, či nedostatky v starostlivosti zo strany matky, súd prvej inštancie správne považoval názor maloletého za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu.

37. Otec tiež namietal, že vypočutím maloletého súdom bez prítomnosti účastníkov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

38. Vzhľadom na podozrenia otca ohľadne vplyvu matky na maloletého, ktorý podľa otca môže byť jednou z príčin odmietania otca maloletým, s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletého v čase zisťovania jeho názoru (16 rokov), súd prvej inštancie zvolil správny postup, keď zisťoval jeho názor bez prítomnosti iných osôb, čím vytvoril priestor pre samostatné a slobodné vyjadrenie názoru maloletého. Aj v tomto smere bolo potrebné povýšiť záujem maloletého nad záujmom otca, ktorý bol podľa zápisnice z pojednávania (č.l. 86) po návrate do pojednávacej miestnosti oboznámený s obsahom zisťovania názoru maloletého. Otec navyše ani v odvolaní nespochybnil to, čo mal maloletý vyjadriť, ale to, že súd prvej inštancie prihliadol na názor maloletého ako na rozhodujúci pri posudzovaní jeho návrhu. Predmetná vec svojou povahou preto odôvodňovala zisťovanie názoru maloletého v súlade s vyššie citovaným ustanovením a uvedeným zákonným postupom súdu nemohla byť otcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

39. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani námietku otca, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie výlučne na názore maloletého, keď takéto konštatovanie nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Súd prvej inštancie správne zisťoval skutočný stav aj v súčinnosti s Referátom poradensko-psychologických služieb, ktorý uskutočnil 7 konzultácií, z toho 2 konzultácie s matkou, 2 s otcom, 1 konzultáciu s matkou a maloletým, 1 konzultáciu s otcom a maloletým a 1 konzultáciu samostatne s maloletým, pričom na závery tohto poradenstva súd prvej inštancie poukázal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z obsahu správy vyplýva, že vyjadrenia maloletého sú konzistentné s obsahom jeho vyjadrení vo vypočutí súdom prvej inštancie.

40. Odvolací súd na záver poznamenáva, že problematický vzťah otca s maloletým nemožno považovať za výchovný problém na strane maloletého. Otec má zabezpečenú možnosť výchovne vplývať na maloletého počas súdom určeného styku, ktorý podľa matky i maloletého ani riadne nevyužíva. Maloletý vyjadril potrebu kľudu, bezpečia, možnosti voľného budovania vzťahu s otcom, bez nátlaku, bez zaťažovania súdnymi pojednávaniami. Stotožňujúc sa s názorom psychológa i kolízneho opatrovníka, práve citlivý postoj otca k potrebám maloletého môže byť pozitívnym impulzom k tomu, aby maloletý nadobúdal dôveru vo vzťahu k otcovi a prirodzenú potrebu tráviť s otcom čas vo väčšom rozsahu.

41. Na základe uvedeného, s poukazom na vyššie citované právne normy, najmä na článok 3 ods. 1 a článok 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa a ) odvolací súd rozsudok, spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

42. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

43. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle .

44. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).