Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/116/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členiek senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej, v právnej veci žalobcu: V. R. V., so sídlom M. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpeného: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR č. 102375254/2019 zo dňa 16.10.2019, a Daňového úradu Košice č. 101941584/2019 zo dňa 14.08.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 06.12.2019 domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 102375254/2019 zo dňa 16.10.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101941584/2019 zo dňa 14.08.2019, ktorým podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 8 561,20 eur za správny delikt podľa Daňového poriadku - za uvedenie dane v daňovom priznaní fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.

I. Administratívne konanie

2. Žalovaný konštatoval, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015, ktorú začal na základe oznámenia o daňovej kontrole, doručeného dňa 13.12.2017. O kontrole správca dane vyhotovil protokol č. 102315716/2018 z dňa 23.11.2018. Daňový úrad Košice na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou rozhodnutím č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019 vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume 49 113,94 eur. Rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené 25.02.2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2019.

3. Dňa 14.08.2019 vydal správca dane rozhodnutie č. 101941584/2019, ktorým v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bodu 1 Daňového poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 8.561,20 eur za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a to za uvedenie v daňovom priznaní z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie október 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.

4. Ustanovenia § 154 a§ 155 Daňového poriadku upravujú konkrétne porušenia povinností daňového subjektu (správne delikty) a tiež spôsob a výšku pokuty, ktorú správca dane ukladá za správny delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustil. Na účely Daňového poriadku je správnym deliktom konanie daňového subjektu spočívajúce v porušení povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní.

5. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že daňový subjekt vykonával samostatne zárobkovú činnosť, v zmysle o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Z ustanovenia vyplýva, to že fyzická osoba podnikateľ, ktorý skončí svoju podnikateľskú činnosť ešte neznamená, že neručí za tie svoje záväzky, ktoré vznikli v období jeho podnikateľskej činnosti.

6. Žalovaný konštatoval, že právna subjektivita fyzickej osoby zaniká smrťou osoby a nie odovzdaním živnosti. Na základe uvedeného nedošlo k uplatneniu § 62 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, na ktoré s žalobca v bode II. 1. Odvolania poukazoval. Ďalej uviedol, že v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, musí rozhodnutie obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoby nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu.

7. Žalobcovi bolo pridelené identifikačné číslo organizácie (IČO) od 17.01.2014 do 11.12.2018 a tiež mu je pridelené identifikačné číslo daňového subjektu (DIČ) na dani z príjmov, ktoré je na základe údajov v informačnom systéme finančnej správy stále aktívne od 27.07.2015. Správca dane pri označení daňového subjektu síce uvedením identifikačného čísla organizácie pochybil, avšak uvedené IČO bolo pridelené a slúži na identifikáciu žalobcu. Konštatoval, že toto pochybenie správcu dane je nepatrné a nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorého sa dovoláva žalobca.

8. Pokiaľ v odvolaní žalobca namietal, že rozhodnutie o uložení pokuty č. 101941584/2019 zo dňa 14.08.2019 nie je dostatočne odôvodnené, žalovaný mal za to, že pri uložení pokuty podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. í) bod 1 Daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku je rozhodujúcou skutočnosťou existencia právoplatného rozhodnutia správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby. / Daňový úrad Košice na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou rozhodnutím č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019 vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume 49 113,94 eur/. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 25.02.2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2019, preto považoval námietku o nevysporiadaní sa správcu dane s návrhmi a námietkami žalobcu v odôvodnení rozhodnutia za nedôvodnú, pretože správca dane uviedol v rozhodnutí č. 101941584/2019 zo dňa 14.08.2019 všetky rozhodujúce skutočnosti i to, že podkladom pre uloženie pokuty bolo jeho právoplatné rozhodnutie č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019.

9. O vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015, ktoré bolo doručené daňovému subjektu dňa 25.02.2019 a nadobudlo právoplatnosť 10.06.2019. Žalovaný na námietku žalobcu na znenie § 155 ods. 4 Daňového poriadku podľa ktorého správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, uvádza, že bolo povinnosťou správcu dane v prípade, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, uložiť daňovému subjektu pokutu podľa ustanovenia § 155 ods. písm. f) bod 1 Daňového poriadku. Podľa platnej právnej úpravy sa pokuta ukladá obligatórne zo zákona, to znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží, alebo nie a v akej výške, ale je povinný uložiť pokutu v zákonom stanovenej výške, ak zistí porušenie povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcich sa oblasti daní. Námietku žalobcu žalovaný označil za neopodstatnenú.

10. K námietke žalobcu, že rozhodnutie správcu dane č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019, ktoré bolo podkladom pre odvolaním napadnuté rozhodnutie, považuje daňový subjekt za nezákonné, z dôvodu nesprávneho a nezákonného postupu správcu dane, žalovaný uviedol, že uvedené rozhodnutie je právoplatné. Dôsledkom právoplatnosti rozhodnutia o určení rozdielu dane na dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 je jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, preto je právnym podkladom pre uloženie pokuty. Finančné riaditeľstvo SR preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty a rozpor s právnymi predpismi nezistilo.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika a duplika

11. V správnej žalobe zo 4. 12. 2019 podanej na súd osobne 6. 12. 2019 žalobca uviedol, že správca dane dňa 18.02.2019 vydal rozhodnutie č. 100453211/2019, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby v sume 49 113,94 eura za zdaňovacie obdobie 2015. Žalobca podal dňa 05.03.2019 odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane a žalovaný rozhodnutím č. 101310700/2019 zo dňa 30.05.2019 potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2019.

12. Správca dane vydal dňa 14.08.2019 preskúmavané rozhodnutie č. 101941584/2019, ktorým v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bodu 1 Daňového poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 8 561,20 eur za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a to za uvedenie dane v daňovom priznaní fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal a žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 102375254/2019 zo dňa 16.10.2019 rozhodnutie o uložení pokuty potvrdil.

13. Žalobné dôvody sú identické s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný zaoberal a ku ktorým zaujal stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca zhodne aj v správnej žalobe namietal žalobné body podľa , , a to na nedostatok pasívnej legitimácie, nesprávne označenie trestaného subjektu, nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením žalovaného k námietke podľa Daňového poriadku, podľa ktorého, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu. Žalobca tvrdil, že podľa výpisu z Okresného úradu Košice, č. živnostenského registra : 803-13736, ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 11.12.2018. Žalobca poukazoval na nesprávne označenie žalobcu v napadnutom rozhodnutí, lebo s prideleným identifikačným číslom organizácie 40413314 a identifikačným číslom 1070831806 v čase vydania rozhodnutia o pokute neexistoval, a rovnako nemohlo byť pripojené DIČ k menu a priezvisku žalobcu v rozhodnutí žalovaného. Táto skutočnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nezákonnosť rozhodnutia. 14. Žalobca namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a 2 SR, ako aj na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalobca namietal tiež, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle požiadaviek Daňového poriadku a spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a tým porušenie práva na obhajobu. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z ktorého zákonného ustanovenia žalovaný vychádzal v odôvodnení rozhodnutia. 15. Žalobca poukázal na to, že ani prvostupňový správny orgán ani žalovaný neodôvodnili výšku pokuty v zmysle Daňového poriadku. V závere žalobca uviedol, že vydané rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu a navrhuje zrušenie rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie. 16. Žalovaný uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe 16.03.2020, a v duplike zo dňa 06.07.2020, že žaloba nie je dôvodná na navrhol túto zamietnuť. K námietke nezrozumiteľnosti vysporiadania sa s námietkou žalobcu, uviedol, že právne postavenie podnikateľa, fyzickej osoby, a jeho ručenie za svoje záväzky, upravuje právny poriadok vo viacerých právnych predpisoch. Žalovaný uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že žalobca vykonával samostatne zárobkovú činnosť ( o živnostenskom podnikaní). Z jeho znenia vyplýva, že ak fyzická osoba podnikateľ skončí svoju podnikateľskú činnosť, to neznamená, že neručí za svoje záväzky, ktoré vznikli v období jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný tak správne poukázal na tento právny dôsledok zániku jeho podnikateľskej činnosti podľa živnostenského zákona, v zmysle ktorého nedošlo k uplatneniu

písm. c) Daňového poriadku. Poukázal na označenie žalobcu identifikačným číslom daňového subjektu (DIČ) na dani z príjmov, ktoré je na základe údajov v informačnom systéme finančnej správy stále aktívne od 27.07.2015, uvádza, že v zmysle § 67 ods. 9 Daňového poriadku má žalovaný povinnosť požiadať o zrušenie registrácie a vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii, registrácia k dani z príjmov fyzickej osoby nebola zrušená, a teda žalovaný nepostupoval v rozpore s Daňovým poriadkom, keď ako identifikačný údaj uviedol aj DIČ žalobcu. Následne žalovaný k žalobnému bodu uvádza, že správca dane pri označení žalobcu síce pochybil uvedením identifikačného čísla organizácie, avšak uvedené IČO bolo pridelené žalobcovi a slúži na jeho identifikáciu a uvedené pochybenie nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorého sa dovolával. Poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. a/ a ods. 4 a 5 zákona č. 272/ 2015 Z. z. o registri právnických osôb a podnikateľov a orgánov verejnej moci, zaručujúcej identifikáciu každého jediným číselným označením a odmietol tak argumenty, že jeho rozhodnutie je nezákonné len tým, že identifikuje žalobcu v zmysle tohto zákona, za podnikateľské právne súvislosti s jeho zodpovednosť za správnosť odvedených daní z príjmov z jeho podnikania. 17. Žalovaný trval na tom, že už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane v danom prípade zistil, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku tým, že v zdaňovacom období 2015 uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby daňovú povinnosť nižšiu ako mal. Za uvedený správny delikt bol správca dane povinný uložiť žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku vo výške rovnajúcej sa trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní. Podkladom pre uloženie pokuty bolo konkrétne rozhodnutie správcu dane, právoplatnosťou ktorého boli splnené právne podmienky pre postup správcu dane podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku.

18. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia rozhodnutia č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019 vydaného vo vyrubovacom konaní (dňa 25.02.2019) bola 0,00 %. Vzhľadom na to, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10%, správca dane uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa 10% ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, spôsobom podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku (10% x 49 113,94 x 275/366, 10% x 49 113,94 x 362/365 ). Podľa platnej právnej úpravy sa pokuta ukladá obligatórne zo zákona, to znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží, alebo nie a v akej výške, ale je povinný uložiť pokutu v zákonom stanovenej výške, ak zistí porušenie povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní. 19. K tvrdeniu žalobcu o upretí práva vyjadriť sa k stavu veci a podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, čím mu bolo odopreté právo na obhajobu a riadny proces v zmysle a 2 SR, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, žalovaný uvádza, že podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalej k druhému žalobnému bodu žalovaný uvádza, že žalobca neuviedol, aké dôkazy, procesné návrhy či argumentáciu pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia skutočne hodlal uplatniť a zároveň ich uplatniť nemohol. Na základe uvedeného žalovaný nenachádzal relevantnú súvislosť medzi žalobou napadnutým rozhodnutím a namietaným porušením základného práva žalobcu podľa a 2 SR, ako aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Právny názor daňových orgánov o postupe ukladania sankcií na základe právoplatných rozhodnutí, pri ktorých nie je možné výšku pokuty nijako neodôvodňuje. Žalovaný záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, je v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Žalovaný sa dôkladne zaoberal a vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a z obsahu rozhodnutia vyplýva, z akých skutočností žalovaný vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil. 20. Žalobca v replike 19.05.2020 opakovane poukazoval na skutočnosť, že vyjadrenie žalovaného nedalo odpoveď na žalobné námietky tak, ako sú uvedené v správnej žalobe. Žalovaný sa nevyjadril k závažnému pochybeniu spočívajúceho v porušení práva žalobcu klásť svedkom otázky a byť prítomný pri výsluchu svedkov a len formálne potvrdzuje svoje zistenia a konanie, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí a v protokole o daňovej kontrole, pričom popiera procesné práva žalobcu. 21. Žalobca nesúhlasil so žalovaným a uvádza, že uvedenie identifikačného čísla v rozhodnutí je veľmi dôležitým údajom lebo len podľa neho je možne dostatočne a nespochybniteľné identifikovať druhú stranu sporu (len samotné meno a priezvisko nepostačuje, lebo je daná možnosť, že existuje aj iná osoba s týmto menom a priezviskom). V tomto prípade žalovaný použil na identifikáciu žalobcu ( okrem

mena a priezviska ) aj identifikačné číslo, ktoré v skutočnosti v čase vydania rozhodnutia neexistovalo, resp. vôbec v čase vydania rozhodnutia nesúviselo so žalobcom. Preto jeho námietka o nedostatočnej pasívnej legitimácie v napadnutých rozhodnutiach je dôvodná. Žalovaný si sám priznal pochybenie a v tomto prípade sa jedná o závažnú vadu žalovaného, ktorá vplýva aj na celkovú vadu napadnutých rozhodnutí a na ich požiadavku zákonnosti. Žalobca videl nezákonnosť jeho konania, bez ďalšieho len vyjadrením že:"... pokuta sa ukladá obligatórne zo zákona, to znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či pokutu uloží, alebo nie a v akej výške, ale je povinný uložiť pokutu v zákonom stanovenej výške, ak zistí porušenie povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní..." Žalobca dodáva, že podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa platnej právnej úpravy sa pokuta ukladá...", pričom žalobcovi absentuje vyjadrenie žalovaného k vyššie uvedeným právam žalobcu. Je takisto z rozhodnutia správcu dane zrejmé, že v niektorých prípadoch ( Insia L-M s.r.o., a D-log s.r.o.,) správca dane upovedomil žalobcu o skutočnosti, že bude vypočúvať svedkov vo veci, a v iných prípadoch (ROC trade s. r. o., SKARJA Slovakia, s.r.o., KEVINSPOL SK, s.r.o., INDIMEX s.r.o., HELVS s. r. o., BOONG, spol. s r.o„) neumožnil žalobcovi využiť jeho právo klásť svedkom otázky a byť prítomný pri výsluchu svedkov. / Poznámka správneho súdu žalobca sa tak vracia k základu samotného konania výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z príjmov č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume 49 113,94 eur. Rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené 25.02.2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2019/. Žalobca pokračuje, že žalovaný si nesprávne vykladá právo žalobcu klásť svedkom otázky, resp. pri tejto námietke odkazuje len na jeho zákonné povinnosti najmä, ak svedecké výpovede konkrétnych osôb zastupujúcich ROC trade s. r. o., SKARJA Slovakia, s.r.o., KEVINSPOL SK, s.r.o., INDIMEX s.r.o., HELVS s. r. o., BOONG, spol. s r.o., žalovaný použil v rozhodnutí len na ujmu žalobcu. Žalobca je toho názoru, že ide o nesprávne právne posúdenie chránených práv a záujmov žalobcu, ako daňového subjektu. Je zrejmé, že výpovede menovaných svedkov sú len v neprospech žalobcu, a tak žalobca mal zákonné právo im takisto klásť otázky. III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 22. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa ( v platnom znení) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to v právnych medziach podanej žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správnu žalobu podanú podľa a nasl. , preto podľa zamietol. Podľa bolo na úradnej tabuli správneho súdu vyhlásené 10. 6. 2021 oznámenie, že dňa 10. júna 2021 o 10:30 hod. bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, a rozsudok bol vyhlásený 10.06.2021.

23. Podľa článku 2 ods. 2 , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 46 ods. 2, prvá veta SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Podľa článku 152 ods. 4 SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“ (uznesenie ÚS SR sp.zn. zo 06.10.2015). „Miera konkrétnosti vyjadrenia a zdôvodnenia žalobného dôvodu v správnom súdnictve nepochybne determinuje požadovanú mieru konkrétnosti a detailnosti odpovede súdu na takýto žalobný dôvod “ (nález ÚS SR z 12.05.2015). Podľa (ďalej aj ), správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 154 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.

Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (pozn. súdu - ku dňu 14.08.2019 to bolo 0 %) a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ a f/.

Podľa ustanovenia § 155 ods. 5 Daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. í) nedosiahne 10 %. pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Podľa ustanovenia § 155 ods. 7 Daňového poriadku pri ukladaní pokuty podľa odseku písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

24. Súd sa stotožnil s obsahom a právnym hodnotením žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktorý sa stotožnil so skutkovými závermi správcu dane a jeho právnym hodnotením.

25. Žalobné dôvody sú identické s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný zaoberal a ku ktorým zaujal stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca podľa správneho súdu zhodne aj v správnej žalobe , avšak nedôvodne, namietal žalobné body podľa , , a to na nedostatok pasívnej legitimácie, nesprávne označenie trestaného subjektu, nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nezákonnosť rozhodnutia.

26. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci a odôvodnením žalovaného k námietke podľa § 62 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, podľa ktorého, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, daňové konanie sa zastaví, ak daňový subjekt zanikol bez právneho nástupcu. Žalobca tvrdil, že podľa výpisu z Okresného úradu Košice, č. živnostenského registra: 803-13736, ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 11.12.2018. Žalobca poukazoval na nesprávne označenie žalobcu v napadnutom rozhodnutí, lebo s prideleným identifikačným číslom organizácie 40413314 a identifikačným číslom 1070831806 v čase vydania rozhodnutia o pokute neexistoval. Žalobca poukazoval na nedostatok pasívnej legitimácie, nesprávne označenie trestaného subjektu, nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením žalovaného k námietke podľa Daňového poriadku a namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a SR, ako aj na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalobca namietal tiež, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle požiadaviek Daňového poriadku a tvrdil, že podľa výpisu z Okresného úradu Košice, č. živnostenského registra : 803-13736, ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 11.12.2018. Žalobca poukazoval na nesprávne označenie žalobcu v napadnutom rozhodnutí,

lebo s prideleným identifikačným číslom organizácie 40413314 a identifikačným číslom 1070831806 v čase vydania rozhodnutia o pokute neexistoval.

27. Správny súd z obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorá žiada žalobca zrušiť správnou žalobou vychádza z tohto, že žalobca podal dňa 18.02.2016 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015. Správca dane po ukončení daňovej kontroly vydal dňa 18.02.2019 rozhodnutie č. 100453211/2019, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby v sume 49 113,94 eura za zdaňovacie obdobie 2015. Žalovaný rozhodnutím č. 101310700/2019 zo dňa 30.05.2019 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2019.

28. Správca dane vydal dňa 14.08.2019 preskúmavané rozhodnutie č. 101941584/2019, ktorým v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bodu 1 Daňového poriadku uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 8 561,20 eur za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a to za uvedenie dane v daňovom priznaní fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal a žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 102375254/2019 zo dňa 16.10.2019 rozhodnutie o uložení pokuty potvrdil. Z uvedeného vyplýva podľa správneho súdu dôvodná a správna právna kvalifikácia uvedená oboma orgánmi verejnej správy.

29. Predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia správnym súdom je správna žaloba žalobcu podaná podľa a nasl. .

30. Podľa právneho názoru správneho súdu teda dôvodne správca dane vydal 14.08.2019 rozhodnutie č. 101941584/2019, podľa § 155 ods. 1 písm. f) bodu 1 Daňového poriadku a uložil žalobcovi pokutu vo výške 8 561,20 eur za správny delikt podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Ten spočíval v tom, že v daňovom priznaní z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie október 2015 uviedol nižšiu daň, ktorú mal uviesť. Odkázal na ustanovenia § 154 a§ 155 Daňového poriadku, ktoré upravujú konkrétne porušenia povinností daňového subjektu (správne delikty) a tiež spôsob a výšku pokuty, ktorú správca dane ukladá za správny delikt, ktorého sa daňový subjekt dopustil. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že daňový subjekt vykonával samostatne zárobkovú činnosť, v zmysle o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) a konštatoval, že právna subjektivita fyzickej osoby zaniká smrťou osoby, a nie odovzdaním živnosti ako argumentoval žalobca. Preto je správny aj záver, že nedošlo k uplatneniu Daňového poriadku, na ktoré žalobca poukazoval.

31. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať /okrem meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo/ aj identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoby nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu.

32. Podľa správneho súdu pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie o uložení pokuty č. 101941584/2019 zo dňa 14.08.2019 nie je odôvodnené, poukázanie na uloženie pokuty podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. í) bod 1 Daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku je rozhodujúcou skutočnosťou existencia právoplatného rozhodnutia správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby. / Daňový úrad Košice na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou rozhodnutím č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019 vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume 49 113,94 eur/. Preto správny súd považuje námietku o nevysporiadaní sa správcu dane s návrhmi a námietkami žalobcu v odôvodnení rozhodnutia za nedôvodnú. Správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli rozhodujúce skutočnosti i to, že podkladom pre uloženie pokuty bolo jeho právoplatné rozhodnutie správcu dane č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume 49.113,94 eur.

33. Podľa správneho súdu žalobná námietka žalobcu /§ 155 ods. 4 Daňového poriadku/, podľa ktorého správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu nie je dôvodná. Bolo povinnosťou správcu dane v prípade, ak sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa ustanovenia § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, tomuto uložiť pokutu podľa ustanovenia § 155 ods. písm. f) bod 1 Daňového poriadku. Podľa platnej právnej úpravy sa pokuta ukladá obligatórne.

34. Správny súd poukazuje na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume 49.113,94 eur, preto je právnym podkladom pre uloženie pokuty. Nedôvodná je tak aj námietka žalobcu, že rozhodnutie správcu dane č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019, ktoré bolo podkladom pre vydanie odvolaním napadnuté rozhodnutie je nezákonné.

35. Skutočnosť, že v správnej žalobe žalobca uviedol, že správca dane dňa 18.02.2019 vydal rozhodnutie č. 100453211/2019, ktorým v zmysle § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby v sume 49.113,94 eura za zdaňovacie obdobie 2015 a žalobca podal dňa 05.03.2019 odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 101310700/2019 zo dňa 30.05.2019 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2019, nie je prekážkou postupu správcu dane pri uložení pokuty.

36. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a tým porušenie práva na obhajobu, lebo z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z ktorého zákonného ustanovenia správca dane i žalovaný vychádzali v odôvodnení rozhodnutí a že neodôvodnili výšku pokutu v zmysle Daňového poriadku, poukazuje na výstižné odôvodnenie oboch rozhodnutí. Z ich obsahu podľa názoru správneho súdu vyplýva, že žalobca vykonával samostatne zárobkovú činnosť ( o živnostenskom podnikaní). Z jeho znenia vyplýva, že ak fyzická osoba podnikateľ skončí svoju podnikateľskú činnosť, to neznamená, že neručí za svoje záväzky, ktoré vznikli v období jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný tak správne poukázal na tento právny dôsledok zániku jeho podnikateľskej činnosti podľa živnostenského zákona, v zmysle ktorého nedošlo k zániku žalobcu, podnikajúceho ako fyzická osoba a k uplatneniu Daňového poriadku. Poukázal na označenie žalobcu identifikačným číslom daňového subjektu (DIČ) na dani z príjmov, ktoré je na základe údajov v informačnom systéme finančnej správy stále aktívne od 27.07.2015. Uviedol, že v zmysle Daňového poriadku má žalovaný povinnosť požiadať o zrušenie registrácie a vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii, registrácia k dani z príjmov fyzickej osoby nebola zrušená, a orgány verejnej správy podľa správneho súdu nepostupovali v rozpore s Daňovým poriadkom, keď ako identifikačný údaj uviedol aj DIČ žalobcu.

37. Správny súd tiež pripomína, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež uviedol, že správca dane v danom prípade zistil, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku tým, že v zdaňovacom období 2015 uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby daňovú povinnosť nižšiu ako mal. Za uvedený správny delikt bol správca dane povinný uložiť žalobcovi pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku vo výške rovnajúcej sa trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní. Podkladom pre uloženie pokuty bolo konkrétne rozhodnutie správcu dane, právoplatnosťou ktorého boli splnené právne podmienky pre postup správcu dane podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenia rozhodnutí obsahujú aj základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia rozhodnutia č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019 vydaného vo vyrubovacom konaní (dňa 25.02.2019) /trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10%,/ správca dane dôvodil správne a zákonne, že uložil pokutu vo výške rovnajúcej sa 10% ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, spôsobom podľa § 155 ods. 2 Daňového poriadku (10% x 49 113,94 x 275/366, 10% x 49 113,94 x 362/365 ). Podľa platnej právnej úpravy správca dane pokutu uloží, alebo nie a v akej výške, ale je povinný uložiť pokutu v zákonom stanovenej výške, ak zistí porušenie povinností uložených právnymi predpismi dotýkajúcimi sa oblasti daní.

38. Napokon správny súd konštatuje, odkazujúc na obsah odôvodnenia tohto rozsudku, že žalobou napadnutého rozhodnutie, rešpektuje a 2 SR, ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, bolo vydané v súlade s SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

39. Záverom správny súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané žalobcom v replike z 19. 5. 2020 smerujú k rozhodnutiu a postupu správcu dane v konaní správcu dane v ktorom vydal právoplatné č. 100453211/2019 zo dňa 18.02.2019, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v sume 49.113,94 eur, preto je právnym podkladom pre uloženie pokuty, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 101310700/2019 zo dňa 30.05.2019 potvrdil, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2019.

40. Správny súd poukazuje pre úplnosť na to, že žalovaný uviedol aj vo vyjadrení k správnej žalobe 16. 3. 2020, a duplike z 06.07.2020 k námietke nezrozumiteľnosti, že právne postavenie podnikateľa, fyzickej osoby, a jeho ručenie za svoje záväzky, upravuje právny poriadok vo viacerých právnych predpisoch. Žalobca vykonával samostatne zárobkovú činnosť ( o živnostenskom podnikaní). Z jeho znenia vyplýva, že ak fyzická osoba podnikateľ skončí svoju podnikateľskú činnosť, to neznamená, že neručí za svoje záväzky, ktoré vznikli v období jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný tak správne poukázal na tento právny dôsledok zániku jeho podnikateľskej činnosti podľa živnostenského zákona, v zmysle ktorého nedošlo k uplatneniu Daňového poriadku. K označeniu žalobcu identifikačným číslom daňového subjektu (DIČ) na dani z príjmov, ktoré je na základe údajov v informačnom systéme finančnej správy stále aktívne od 27.07.2015, uviedol, že v zmysle Daňového poriadku mal žalovaný povinnosť požiadať o zrušenie registrácie a vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii. Registrácia k dani z príjmov fyzickej osoby nebola zrušená, a preto orgány verejnej správy nepostupovali v rozpore s Daňovým poriadkom, keď ako identifikačný údaj uviedli DIČ žalobcu. Napokon mal za to, že sa nepochybilo uvedením identifikačného čísla žalobcu, IČO bolo pridelené žalobcovi a slúži na jeho identifikáciu podľa ust. a a zákona č. 272/ 2015 Z. z. o registri právnických osôb a podnikateľov a orgánov verejnej moci. Tieto zaručujú identifikáciu každého jediným číselným označením a identifikuje i žalobcu v zmysle tohto zákona, za podnikateľské právne súvislosti s jeho zodpovednosťou za správnosť odvedených daní z príjmov z jeho podnikania. Správny súd k tomuto dodáva, že zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa, tento nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle , pretože fyzická osoba tým nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ju to ani prípadných záväzkov z dovtedajšej podnikateľskej činnosti. Zánik živnostenského oprávnenia sa na označení žalovaného prejaví len vypustením dodatku k jeho menu a priezvisku (ktorý v zmysle ani nie je obligatórnou súčasťou obchodného mena fyzickej osoby - podnikateľa), ktorý vyjadroval druh jeho podnikania. Napokon súd odkazuje i na , podľa ktorého účastníkom daňového konania je daňový subjekt.(3) Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu prešla z dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.(4) Účastník daňového konania v konaní koná v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. 41. Záverom správny súd hodnotí, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle Daňového poriadku tým, že v zdaňovacom období 2015 uviedol v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby daňovú povinnosť nižšiu ako mal. Za uvedený správny delikt bol správca dane povinný uložiť žalobcovi pokutu podľa Daňového poriadku vo výške rovnajúcej sa trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní. Podkladom pre uloženie pokuty bolo konkrétne rozhodnutie správcu dane, právoplatnosťou ktorého boli splnené právne podmienky pre postup správcu dane podľa Daňového poriadku.

42. Podľa názoru správneho súdu žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti. Žaloba sa opieral o tie isté dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní, žalovaný sa s nimi vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí, preto správny súd jeho závery hodnotí ako dôvodné a zákonné. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje správny súd rozhodnutie v predmetnej veci za zákonné a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a nasl. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému právo na náhradu trov konania podľa nepatrí, pretože v konaní nebolo preukázané vynaloženie trov konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

44. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu , i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.