Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu : Aramis Real Estate SE, so sídlom Záhřebská 562/41, Vinohrady, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO : 08 798 991, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO : 36 857 882 proti žalovanému : MYMA Invest, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 73, 010 01 Žilina, IČO : 36 692 131, o zaplatenie 36.207,01 eur, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 19.10.2020 domáhal proti žalovanému náhrady škody vo výške 36.207,01 eur.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.11.2018 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ž., katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre k.ú. Ž. a to : pozemok KN-reg C s parc. č. XXXX/X - G. V.J. U. K. o výmere XXXX m2, pozemok KN-reg C s parc. č. XXXX/X - G. V. U. K.P. o výmere XXX m2, pozemok KN- reg C s parc. č. XXXX/X - G. V. U. K.P. o výmere XXX m2, pozemok KN-reg C s parc. č. XXXX/X - G. V. U. K.Á. o výmere XX m2, pozemok KN-reg. C s parc. č. XXXX/X - G. V. U. K.P. o výmere XX m2, pozemok KN-reg. C parc. č. XXXX/X - G. V. U. K.P. o výmere XXXX m2, stavba - dom so súp. č. XXX stojaca na pozemku KN-reg. C parc. č. XXXX/X, stavba - B. bez súp. č. stojaca na pozemku KN-reg. C s parc. č. XXXX/X, stavba - F., P. bez súp. č. stojaca na pozemku KN-reg. C s parc. č. XXXX/X, stavba - W. E. bez súp. č. stojaca na pozemku KN-reg. C s parc. č. XXXX/X, stavba - W. Z.. U. R. bez súp. č. stojaca na pozemku KN-reg. C s parc. č. XXXX/X. V zmysle bodu 4.1 kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi kúpnu cenu za nehnuteľnosti spolu vo výške 1.350.000,- eur s DPH, z ktorej DPH zodpovedala suma vo výške 2.000,-eur a to tak, že podľa bodu 4.3 kúpnej zmluvy, na účte žalovaného vedenom v O. O. U., pobočka zahraničnej banky v SR, A. D. X, V. X, XXX XX O., H.: XX XXX XXX (vinkulujúca banka) mal žalovaný najneskôr odo dňa 21.12.2018 až do uplynutia 90 dní od zriadenia vinkulácie kúpnej ceny neodvolateľne vinkulovať sumu vo výške celej kúpnej ceny v prospech bankového účtu žalobcu, pričom žalovaný sa zaviazal predložiť žalobcovi oznámenie o vinkulácii vystavené vinkulujúcou bankou, z ktorého bude zrejmé, že vinkulácia bola v prospech bankového účtu žalobcu takto zriadená, a to najneskôr 15. deň od podpisu tejto kúpnej zmluvy. Podľa bodu 4.4 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude žalobcovi uvoľnená vinkulujúcou bankou bezodkladne, najneskôr však do troch pracovných dní pri splnení podmienok,

ktorými sú: a) predloženie vinkulujúcej banke listu vlastníctva určeného na právne úkony (alebo jeho notársky overenej kópie), na ktorom bude ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaný žalovaný bez akýchkoľvek obmedzení a tiarch s výnimkou záložného práva uvedeného pod písm. b) v bode 4.4. kúpnej zmluvy b) zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach v prospech vinkulujúcej banky za účelom zabezpečenia pohľadávky vinkulujúcej banky ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi z titulu poskytnutia úveru (záložné právo). Podľa bodu 5.4 kúpnej zmluvy sa žalobca zaviazal zabezpečiť výmaz všetkých tiarch viaznucich na nehnuteľnostiach (s výnimkou záložného práva), a to bezodkladne po uzavretí kúpnej zmluvy a doručení oznámenia o vinkulácii žalobcovi tak, aby boli splnené podmienky do doby trvania vinkulácie. Podľa bodu 6.2 kúpnej zmluvy sa žalobca zaviazal po zrušení tiarch viaznucich na nehnuteľnostiach a po zriadení záložného práva v prospech vinkulujúcej banky bezodkladne podať návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Žalovaný porušil záväzok zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas žalobcovi, keď žalovaný najneskôr počnúc od 21.12.2018 nevinkuloval kúpnu cenu v prospech žalobcu. Táto skutočnosť je nesporná, keďže zo strany vinkulujúcej banky bol žalobcovi až dňa 20.03.2019 zaslaný výpis z účtu žalovaného, na ktorom je uvedený interný prevod sumy vo výške kúpnej ceny na viazaný účet žalovaného vedený vinkulujúcou bankou zo dňa 11.03.2019. Pre vylúčenie pochybností ohľadom časového momentu splnenie záväzku žalovaného týkajúceho sa vinkulácie kúpnej ceny v prospech žalobcu poukazuje žalobca na objasnenie samotného pojmu ,,vinkulácia“. Tento pojem možno vo všeobecnosti vysvetliť ako ,,viazanie výkonu práva.“ V rámci tejto definície ,,vinkulácia“ najčastejšie znamená viazanie dispozičného práva napr. na splnenie určitej podmienky - čiže prevod dispozičného práva na niekoho iného dovtedy, kým nebude splnená určitá podmienka. Analogicky možno poukázať aj na , ktorý v ust. ustanovuje, že vkladateľ môže po dohode s peňažným viazať (vinkulovať) výplatu vkladu na oznámenie hesla alebo na splnenie inej podmienky. Vinkulovanie peňažných prostriedkov tak potom znamená obmedzenie disponovania s peňažnými prostriedkami, blokáciu a viazanie výplaty peňažných prostriedkov na skutočnosť. Vk inkulácia je obmedzenie, blokácia peňažných prostriedkov na účte kupujúceho v banke, pričom blokované prostriedky sa uvoľnia z účtu kupujúceho až keď nastane skutočnosť dohodnutá medzi kupujúcim a predávajúcim v kúpnej zmluve. Logickým predpokladom pre obmedzenie disponovania s peňažnými prostriedkami je to, že tieto sa už nachádzajú na viazanom účte. V kontexte s uvedeným, tak žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť a to tým, že najneskôr do 21.12.2018 nebola vinkulovaná suma vo výške celej kúpnej ceny v prospech bankového účtu žalobcu. V dôsledku uvedeného sa tak žalovaný dostal do omeškania so zaplatením kúpnej ceny. Obrana žalovaného spočíva v tom, že, žalovaný dňa 21.12.2018 doručil žalobcovi potvrdenie zo dňa 18.12.2018 (potvrdenie) vydané vinkulujúcou bankou na žiadosť žalovaného, avšak uvedené potvrdenie nepreukazuje vinkuláciu peňažných prostriedkov vo výške kúpnej ceny na viazanom účte, ktorá sa uskutočnila až dňa 11.03.2019 a tak na viazanom účte dňa 21.12.2018 nebola vinkulovaná kúpna cena a teda logicky tak nemohlo dôjsť k vinkulácii (obmedzeniu disponovania s peňažnými prostriedkami vo výške kúpnej ceny, keďže tieto sa v tom čase na viazanom účte ani nenachádzali). Táto skutočnosť bola okrem iného potvrdená aj pracovníkom vinkulujúcej banky, keď na osobnom stretnutí s poverenou pracovníčkou žalobcu Q.. B. P. dňa 04.01.2019 tejto síce potvrdil, že žalovaný vo vinkulujúcej banke čerpá rozsiahlejší úver, ktorého súčasťou je aj financovanie nehnuteľností, avšak poprel, že by potvrdenie bolo dokladom resp. oznámením o vinkulácii finančných prostriedkov vo výške kúpnej ceny. Preto žalobca trval na tom, aby finančné prostriedky vo výške celej kúpnej ceny boli vinkulované na viazanom účte v prospech bankového účtu žalobcu. Žalovaný až dňa 28.01.2019 uzatvoril s vinkulujúcou bankou zmluvu o viazanom účte č. XXXX/VPTOX/XXXX. Z uvedeného vyplýva, že peňažné prostriedky vo výške celej kúpnej ceny boli žalovaným vinkulované až počnúc dňom 11.03.2019 a teda až týmto dňom si tak žalovaný splnil svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami v kúpnej zmluve. Zhrnúc uvedené, keďže kúpna cena mala byť žalovaným vinkulovaná najneskôr od 21.12.2018, tak od tohto dňa mala byť dispozícia s kúpnou cenou po dobu 3 mesiacov obmedzená v prospech bankového účtu žalobcu. Zároveň od tohto dátumu, tak mal mať žalobca možnosť (pokiaľ by si bol žalovaný splnil povinnosť zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny riadne a včas) do uplynutia 3 mesiacov od jej zriadenia a za súčasného naplnenia ďalších zmluvne dojednaných podmienok v kúpnej zmluve (zriadenie záložného práva v prospech vinkulujúcej banky a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným) uplatniť svoje právo na zaplatenie kúpnej ceny, čím by vinkulujúca banka poukázala vinkulujúcu sumu vo výške kúpnej ceny v prospech účtu žalobcu. K uvedenému uplatneniu práva však žalobca nemohol pristúpiť, keďže základným predpokladom pre tento postup bolo zriadenie vinkulácie žalovaným a od tohto momentu sa až následne mohli odvíjali ďalšie skutočnosti nevyhnutné k tomu, aby vinkulujúca banka poukázala kúpnu cenu v prospech bankového účtu žalobcu. Vzhľadom na uvedené, keďže žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zriadiť vinkuláciu

kúpnej ceny riadne a včas, vzniklo na jeho strane omeškanie so zaplatením kúpnej ceny a to od 22.12.2018 do 11.03.2019. V prípade, ak by si žalovaný splnil záväzok zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny riadne a včas, žalobca by si mohol kedykoľvek odo dňa 22.12.2018 uplatniť svoje právo na zaplatenie kúpnej ceny voči vinkulujúcej banke, čím by záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu bol splnený. Peňažná suma zodpovedajúca zákonnému úroku z omeškania pri úroku 9% ročne z kúpnej ceny vo výške 1.350.000,-eur tak predstavuje čiastku vo výške 26.297,26 eur za omeškanie žalovaného so zaplatením kúpnej ceny od 22.12.2018 do 11.03.2019, t. j. za 79 dní omeškania. Zákonný úrok z omeškania spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky tak predstavujú spolu sumu vo výške 26.337,26 eur. Žalobca poukázal na ust. . V dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným vyplývajúcej mu z kúpnej zmluvy zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas, vznikla žalobcovi tiež škoda, ktorú by žalobca nebol utrpel pri riadnom a včasnom splnení tejto povinnosti žalovaným. Výška škody zodpovedá sume vo výške dane z nehnuteľnosti za nehnuteľnosti vo výške 9.869,75 eur, ktorú zaplatil žalobca a ktorú by mal povinnosť zaplatiť žalovaný ako vlastník nehnuteľností k 01.01.2019 pri obvyklom slede udalostí. Ak by bol žalovaný riadne a včas splnil povinnosť zaplatiť kúpnu cenu žalobcovi, tak by tento bezodkladne podal návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností a žalovaný by tak bol zapísaný ako vlastník nehnuteľností pred 01.01.2019 a stal by sa tak daňovníkom dane z nehnuteľností namiesto žalobcu. Vznik zodpovednosti za škodu je v nadväznosti na ust. založené na určitých predpokladoch, ktorými sú porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Protiprávnosť predpokladá konanie alebo opomenutie subjektu, ktorým došlo k porušeniu určitej právnej povinnosti subjektu vyplývajúcej zo zmluvy alebo zákona. Protiprávnosť je tu daná tým, že žalovaný napriek tomu, že sa v zmysle bodu 4.3. kúpnej zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu tak, že na účte vinkulujúcej banky bude najneskôr do 21.12.2018 až do uplynutia 90 dní od zriadenia vinkulácie kúpnej ceny neodvolateľne vinkulovaná suma vo výške celej kúpnej ceny v prospech bankového účtu žalobcu, túto povinnosť žalovaný porušil, čím sa dostal do omeškania a splnil ju až dňom 11.03.2019, kedy bola na viazaný účet žalovaného u vinkulujúcej banky poukázaná suma vo výške kúpnej ceny a jej vinkulácia v prospech bankového účtu žalobcu. Škoda je právnou kategóriou, ktorú vo vzťahu k vzniku zodpovednosti za škodu nie je možné abstrahovať. Škodu vo všeobecnosti možno definovať ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Rozsah náhrady škody je dispozitívne ustanovený v až . V jeho zmysle sa nahrádza skutočná škoda a v jej rámci náklady, ktoré musela poškodená strana vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany a ušlý zisk, resp. alternatívne zisk obvyklý. V tomto prípade sa škoda prejavila v majetkovej sfére žalobcu tým, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, nedošlo k zmene vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, ako sa strany zmluvne dohodli, resp. ako pôvodne predpokladali. V dôsledku tohto konania resp. opomenutia konania žalovaného, tak žalobca ostal evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností a bol daňovníkom tejto daňovej povinnosti, keďže daňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. A teda v prípade, ak by žalovaný riadne splnil svoju povinnosť zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny riadne a včas podľa kúpnej zmluvy, predmetná daňová povinnosť by zaťažovala už žalovaného ako vlastníka nehnuteľností a nie žalobcu. V nadväznosti na judikatúru súdov predstavuje príčinná súvislosť priamu väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorých jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav - následok (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.06.2010). O vzťah príčinnej súvislosti tak ide, ak je medzi porušením právnej/zmluvnej povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. V dôsledku toho, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť vinkulovať sumu vo výške celej kúpnej ceny najneskôr do 21.12.2018, nedošlo následne k splneniu ďalších podmienok nevyhnutných k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu na žalovaného a k 01.01.2019 tak bol stále v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník nehnuteľností žalobca, ktorý tak bol aj daňovníkom daňovej povinnosti namiesto žalovaného. V dôsledku toho tak žalobcovi vznikla škoda vo výške ním zaplatenej dane z nehnuteľností, a to konkrétne v sume 9.869,75 eur. Kauzálny vzťah potvrdzuje aj skutočnosť, že v prípade, ak by si žalovaný riadne splnil zmluvné povinnosti, uvedená škoda by nevznikla, nakoľko vlastníkom nehnuteľností a teda aj daňovníkom by bol žalovaný namiesto žalobcu. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol Okresným úradom v Ž., katastrálnym odborom povolený za dva dni od podania návrhu na vklad. Žalobca spolu so žalobou predložil zmluvu o viazanom účte zo dňa 28.01.2019, potvrdenie banky O. O. zo dňa 18.12.2018, kúpnu zmluvu zo dňa 27.11.2018, LV č. XXXX, k.ú. Ž., výpisy z účtu, predžalobnú výzvu, zápis z priebehu rokovaní, rozhodnutie správcu dane zo dňa 19.03.2019, rozhodnutie Okresného úradu Ž., katastrálny odbor zo dňa 04.04.2019, LV č.

XXXX, k.ú. Ž., rozhodnutie Okresného úradu Ž., katastrálny odbor zo dňa 06.03.2019, žiadosť žalobcu o úhradu dane zo dňa 29.03.2019.

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 09.06.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie mal riadne a včas doručené, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že žalobca svoj nárok uplatnil v priebehu posledných dvoch rokov štyrikrát voči žalovanému. Majú za to, že žaloba je neopodstatnená a navrhujú ju v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca argumentuje vo svojich vyjadreniach tým, že v zmysle bodu 4.1 kúpnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi kúpnu cenu za nehnuteľnosti spolu vo výške 1.350.000,-eur s DPH a to tak, že podľa bodu 4.3 kúpnej zmluvy, že na účte žalovaného vedeného v O. O. U. mal žalovaný najneskôr do dňa 21.12.2018 vinkulovať sumu vo výške celej kúpnej ceny, uvedené nie je pravda. V kúpnej zmluve nie je explicitne uvedené, že na účte žalovaného, ale na účte v banke O., aby tá vinkulácia mohla byť uskutočnená. Čo sa týka dani z nehnuteľností, žalobca sa mal domáhať vrátenia preplatku na dani z nehnuteľností na príslušnom meste, túto sumu neuznávajú ako škodu spôsobenú tým, že by nebola zriadená vinkulácia. Čo sa týka vinkulácie, výklad je taký, že je to obmedzenie dispozičného práva s disponibilnými finančnými zdrojmi, takže z pohľadu vinkulácie ide o obmedzenie práva disponovať s disponibilnými zdrojmi, vinkulácia je dvojstranný právny úkon a to medzi stranou, ktorá chce obmedziť svoje práva disponovaním s finančnými zdrojmi a bankou. Jedná sa o dvojstranný právny úkon, ktorý ich spoločnosť splnila tým, že uzavrela zmluvu rámcovú o financovaní, ako aj úverovú zmluvu, tá úverová zmluva bola schválená, obmedzili podmienkami spoločne s bankou, tie zdroje sa dali použiť len na úhradu kúpnej ceny v prospech predávajúceho a o tomto predávajúci dostal oznámenie od banky 21.12.2018. Vzhľadom na komunikáciu, ktorá prebehla v roku 2018 medzi žalovaným a zamestnankyňou predávajúceho p. P., ponúkali, že bezpečnejší nástroj je zriadenie viazaného účtu v banke, cez ktorý by sa tá transakcia uskutočnila. A v tomto prípade v decembri 2018, keď predávajúci obdržal oznámenie o rezervácii tých prostriedkov, blokáciu tých prostriedkov na úhradu jeho kúpnej ceny, predávajúci následne zistil, že vinkulácia pre nich nie je dostatočne zabezpečený nástroj. Následne pristúpili v roku 2020 k tomu, že ten viazaný účet sa uskutočnil, to znamená, ako keby konkludentne uzavreli dodatok ku kúpnej zmluve, v ktorom zmenili formu transakcie úhrady kúpnej ceny z vinkulácie na viazaný účet. Takže ich tvrdenie, že vinkulácia nebola naplnená, nie je pravda, bola naplnená, na viazanom účte boli peniaze z ich úverového účtu presunuté a tam ležali do momentu, kým predávajúci nesplnil podmienky toho viazaného účtu, ktoré boli totožné v princípe aj s podmienkami uvoľnenia kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy. Žalovaný má za to, že škoda na strane žalobcu ani nevznikla, nemohla vzniknúť, nakoľko žalovaný si splnil povinnosť a zriadil vinkuláciu. Na strane žalobcu nevznikla škoda, pretože podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve, to znamená vinkulácia kúpnej ceny bola uskutočnená a to na základe dvojstranného právneho úkonu medzi bankou a kupujúcim a skutočnosti, ktoré nasledovali následne, teda trojstranný právny úkon medzi žalobcom, žalovaným a bankou, tie nasledovali následne a tie boli splnené. Žalovaný na pojednávaní predložil návrh kúpnej zmluvy, tlačivá, rámcovú zmluvu o financovaní, zmluvu o poskytnutí účelového úveru.

5. Súd následne na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.

6. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa : (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

8. Podľa : (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

10. Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

11. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

12. Podľa , škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

13. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

14. Podľa , za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

15. Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom - žalobca, ktorý má sídlo v Českej republike podal žalobu na súde Slovenskej republiky proti žalovanému, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, je potrebné prvotne skúmať otázku právomoci súdu SR. Súd skúmal právomoc slovenských súdov, ktorá je daná v zmysle nižšie citovaných ustanovení. 16. Podľa článku 1, bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu s Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). 17. Podľa článku 4, bod 1 a 2 cit. nariadenia (všeobecná právomoc), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu. 18. Súd v prejednávanej veci v rámci skúmania podmienok konania vyhodnotil, že na prejednanie veci má právomoc, ktorá je daná v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu s Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I). 19. Z hľadiska procesného postupu súdu v prejednávanej veci je namieste aplikovať lex fori t.j. procesné právo Slovenskej republiky . 20. Čo sa týka rozhodného práva, kúpna zmluva zo dňa 27.11.2018 bola uzatvorená (z titulu porušenia ktorej sa žalobca domáha náhrady škody) medzi predávajúcim REALITY-OBCHODNÁ, a.s., so sídlom Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO : 36 347 493 a kupujúcim MYMA Invest, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 73, 010 01 Žilina, IČO : 36 692 131. Kúpnu zmluvu uzatvorili právnické osoby so sídlom na území SR a predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti na území SR. Nejde teda o situáciu, v ktorej dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov, a preto s poukazom na uvedené skutkové okolnosti nebolo potrebné vyhodnocovať aplikáciu rozhodného práva podľa Rím I (Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky), resp. podľa Rím II (Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 zo dňa 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky). Žalobca je právnym nástupcom pôvodného predávajúceho (spoločnosť REALITY-OBCHODNÁ, a.s. premiestnila svoje sídlo do Českej republiky,

kde bola dňa 20.12.2019 zapísaná pod obchodným menom REALITY-OBCHODNÍ, a.s.). Teda súd postupuje podľa hmotného práva Slovenskej republiky. 21. V danom spore sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody spolu vo výške 36.207,01 eur a to z dôvodu porušenia povinností zo záväzku (z kúpnej zmluvy) zo strany žalovaného. Žalobcom uplatnená náhrada škody vo výške 36.207,01 eur pozostávala z týchto nárokov : zo sumy 26.297,26 eur ako dôsledok omeškania so zaplatením kúpnej ceny (vyčíslená ako 9% úrok z omeškania zo sumy 1.350.000,-eur od 22.12.2018 do 11.03.2019 - kedy bol uskutočnený interný prevod sumy vo výške kúpnej ceny na viazaný účet žalovaného vedený vinkulujúcou bankou), z paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a zo sumy 9.869,75 eur (ako žalobcom zaplatená daň z nehnuteľností). 22. Právna úprava zodpovednosti za škodu sa nachádza v Občianskom ako aj . Zodpovednosť za škodu v je upravená ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku a to z obchodných záväzkov, ako sú vymedzené v a v . Záväzková zodpovednosť za škodu je rozšírená aj na porušenie inej právnej povinnosti, ako povinnosti zo záväzku a to na škodu spôsobenú porušením povinností stanovených ( , ide o prípady povinností vyplývajúcich z ustanovení o nekalej súťaži, o ochrane mena, o obchodnom tajomstve, o obchodných spoločnostiach a družstvách o zákaze konkurencie ako aj zo zákona o hospodárskej súťaže). Ak povinný poruší povinnosť stanovenú iným právnym predpisom, zodpovedá za škodu podľa , ak iný právny predpis neustanovuje inak. Medzi stranami sporu (právnym predchodcom žalobcu a žalovaným) bola uzatvorená kúpna zmluva podľa a nasl. . Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľmi, predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti. S poukazom na ust. , žalobou uplatnený nárok na náhradu škody súd posudzoval podľa ustanovení o náhrade škody ( a nasl. ).

23. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa je upravená v ust. až a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú : 1/ porušenie povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej), 2/ vznik škody a 3/ kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať žalobca. Pre vznik tejto zodpovednosti je relevantná skutočnosť protiprávneho konania a škody vzniknutej v jeho dôsledku, pričom (ne)vedomosť škodcu o protiprávnosti, ktorej sa dopúšťa, nie je relevantná. Protiprávnosť možno definovať ako nesúlad pri porovnaní určitého skutku (konania, správania, nečinnosti, opomenutia) s požadovaným štandardom ustanoveným právne relevantným spôsobom (právnou normou resp. zmluvou). Právnu povinnosť možno porušiť komisívne (aktívnym konaním) alebo omisívne (nekonaním). Následkom protiprávneho úkonu je vznik nejakej ujmy. Škoda môže existovať vo forme skutočnej škody a v podobe ušlého zisku. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spôsobuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného. Ušlý zisk je zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby mu nebola spôsobená škoda. Pre úspešnosť uplatňovania náhrady škody v rovine záveru o existencii právnej zodpovednosti za škodu, sa vyžaduje príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním a následkom, teda následok (škoda) musí byť priamym následkom protiprávneho konania. Pritom nie každé porušenie povinnosti môže/musí spôsobiť škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinnosti je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom porušenia povinnosti (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 130/2010,v zmysle ktorého „o vzťah príčinnej súvislosti, kauzálny nexus, ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku“). Nepochybne pri závere o objektívnej zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne všetky tri atribúty, teda protiprávny úkon, následok protiprávneho konania i kauzálny nexus.

24. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.11.2018 bola uzatvorená kúpna zmluva a to medzi žalobcom (právnym predchodcom žalobcu) ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod nehnuteľností v k.ú. Ž., vedených na LV č. XXXX. Kúpna cena bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami vo výške 1.352.000,-eur. Výška a spôsob zaplatenia kúpnej ceny bol uvedený v článku IV. kúpnej zmluvy.

25. Na základe kúpnej zmluvy mal žalovaný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 1.350.000,-eur s tým, že zmluvné strany sa dohodli (v článku IV., bod 4.3. zmluvy) na zaplatení kúpnej ceny tak, že kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu tak, že na účte vedenom v O. O. U., pobočka zahraničnej banky v SR (ako vinkulujúca banka) bude najneskôr do 21.12.2018 až do uplynutia 90 dní od zriadenia vinkulácie kúpnej ceny neodvolateľne vinkulovaná suma vo výške celej kúpnej ceny v prospech bankového účtu predávajúceho, pričom kupujúci je povinný predložiť predávajúcemu oznámenie o vinkulácii vystavené vinkulujúcou bankou, z ktorého bude zrejmé, že vinkulácia bola v prospech bankového účtu predávajúceho takto zriadená a to najneskôr do 15 dňa od podpisu tejto zmluvy. Zároveň v čl. IV., bod 4.4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude žalobcovi uvoľnená vinkulujúcou bankou bezodkladne, najneskôr do troch pracovných dní po splnení podmienok : a) predloženie listu vlastníctva vinkulujúcej banke, na ktorom bude ako výlučný vlastník zapísaný kupujúci (žalovaný) bez akýchkoľvek obmedzení a tiarch, s výnimkou záložného práva, b) zriadené záložné právo v prospech vinkulujúcej banky za účelom zabezpečenia pohľadávky vinkulujúcej banky ako veriteľa voči kupujúcemu ako dlžníkovi z titulu poskytnutia úveru.

26. V danom spore bolo potrebné teda skúmať, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, či toto porušenie bolo príčinou vzniku škody - uplatneného nároku žalobcu, teda či v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinnosti žalovaným vznikla žalobcovi uplatnená škoda.

27. Podľa dohodnutých zmluvných podmienok v kúpnej zmluve bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 1.350.000,-eur tak, že na účte vedenom v banke bude najneskôr do 21.12.2018 až do uplynutia 90 dní od zriadenia vinkulácie kúpnej ceny neodvolateľne vinkulovaná suma vo výške celej kúpnej ceny v prospech bankového účtu predávajúceho, pričom kupujúci je povinný predložiť predávajúcemu oznámenie o vinkulácii vystavené vinkulujúcou bankou, že vinkulácia bola v prospech bankového účtu predávajúceho takto zriadená a to najneskôr do 15 dňa od podpisu tejto zmluvy. Pokiaľ žalovaný mal za to, že podmienky zmluvy splnili, vinkuláciu zriadili, čo má preukazovať rámcová zmluva o financovaní uzatvorená medzi žalovaným a bankou dňa 12.12.2018 a zmluva o poskytnutí účelového úveru uzatvorená medzi žalovaným a bankou dňa 12.12.2018 podľa a nasl. , s uvedeným sa súd nestotožňuje. Z uvedených zmlúv vyplýva, že predmetom rámcovej zmluvy o financovaní bolo, že banka poskytne klientovi (žalovanému) finančné prostriedky vo forme a na základe rôznych finančných produktov pri splnení dohodnutých podmienok, pričom strany zmluvy dohodli maximálnu výšku pre všetky finančné produkty v sume 10.290.000,-eur s tým, že v rámci finančného limitu môžu byť po uzavretí príslušnej zmluvy čerpané peňažné prostriedky výhradne na základe finančných produktov - účelového úveru do výšky 10.290.000,-eur na základe zmlúv o poskytnutí účelového úveru. Prílohou tejto zmluvy bola zmluva o poskytnutí účelového úveru, v ktorej sa banka zaviazala, že za podmienok podľa rámcovej zmluvy o financovaní poskytne klientovi peňažné prostriedky do maximálnej sumy 10.290.000,-eur, pričom čerpanie úveru bude prebiehať v prospech úveru, v prospech účtu (inej spoločnosti) a v prospech účtu predávajúceho uvedeného v kúpnej zmluve s tým, že úver môže byť použitý výhradne na refinancovanie úveru podľa rámcovej zmluvy o financovaní do max. výšky 7.240.000,-eur, na financovanie kúpnej ceny nehnuteľností kupovaných od žalobcu (resp. právneho predchodcu žalobcu) do max. výšky 1.350.000,-eur. Z predložených zmlúv ale nevyplýva, že bola zriadená vinkulácia finančných prostriedkov, teda to, čo bolo výslovne dohodnuté medzi stranami v kúpnej zmluvy (bod 4.3), že kupujúci zriadi vinkuláciu finančných prostriedkov a po dobu 90 dní od zriadenia vinkulácie bude na účte v banke vinkulovaná suma vo výške celej kúpnej ceny v prospech bankového účtu predávajúceho. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný predložil žalobcovi potvrdenie z banky zo dňa 18.12.2018, avšak uvedené potvrdenie podľa názoru súdu nie je potvrdením o vinkulácii finančných prostriedkov tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluvy. V tomto potvrdení banka potvrdila, že uzatvorila so žalovaným dňa 12.12.2018 rámcovú zmluvu o financovaní za účelom spolufinancovania kúpnej ceny nehnuteľností a v prípade, ako zo strany klienta budú predložené všetky potrebné doklady (zmluva o zriadení záložného práva, list vlastníctva) banka sa zaväzuje previesť prostriedky z úveru vo výške 1.350.000,-eur v prospech účtu predávajúceho. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že bol uzatvorený ku kúpnej zmluve dodatok (konkludentným spôsobom), ktorým zmenili spôsob zaplatenia kúpnej ceny z vinkulácie na viazaný účet, súd má za to, že nemal žiadnym spôsobom preukázané uzatvorenie dodatku ku kúpnej zmluvy zo strany predávajúceho (žalobcu) a zo strany kupujúceho (žalovaného). To, že bola medzi žalobcom, žalovaným a bankou uzatvorená zmluva o viazanom účte dňa 28.01.2019, uvedené nepreukazuje uzatvorenie dodatku ku kúpnej zmluve. V kúpnej zmluve uzatvorenej medzi zmluvnými stranami bolo dojednané, čo sa týka spôsobu vyplatenia kúpnej

ceny, ako jedna z podmienok, vinkulácia (zmluva medzi bankou a kupujúcim) a nie zmluva o viazanom účte (zmluva medzi bankou, kupujúcim a predávajúcim).

28. Žalovaný síce porušil povinnosť zo zmluvy uvedenú v čl. IV., bod 4.3 kúpnej zmluvy, teda najneskôr do 21.12.2018 nevinkuloval kúpnu cenu v prospech predávajúceho (nezriadil vinkuláciu peňažných prostriedkov tak, ako bolo dohodnuté, nepredložil žalobcovi ako predávajúcemu oznámenie o vinkulácii do 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy), uvedené však podľa názoru súdu, uvedené porušenie povinnosti zo zmluvy však nemá za následok vznik škody, ktorej sa žalobca žalobou domáha, pretože žalobcom uplatnená náhrada škody nie je následkom (dôsledkom) porušenia tejto povinnosti. V dôsledku uvedeného porušenia povinnosti, nevznikla žalobcovi škoda, ktorú si žalobca žalobou uplatnil.

29. Podľa kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena vo výške 1.350.000,-eur zaplatená tak, že žalovaný najneskôr do 21.12.2018 až do uplynutia 90 dní od zriadenia vinkulácie mal vinkulovať sumu vo výške kúpnej ceny v prospech bankového účtu žalobcu. V článku IV., bode 4.4. zmluvy bolo ďalej výslovne dohodnuté, že kúpna cena bude žalobcovi uvoľnená vinkulujúcou bankou bezodkladne, najneskôr do troch pracovných dní po splnení podmienok: a) predloženie listu vlastníctva vinkulujúcej banke, na ktorom bude ako výlučný vlastník zapísaný kupujúci (žalovaný) bez akýchkoľvek obmedzení a tiarch, s výnimkou záložného práva, b) zriadené záložné právo v prospech vinkulujúcej banky za účelom zabezpečenia pohľadávky vinkulujúcej banky ako veriteľa voči kupujúcemu ako dlžníkovi z titulu poskytnutia úveru s tým, že žalobca (ako predávajúci) za zaviazal zabezpečiť (podľa čl. V., bod 5.4. zmluvy) výmaz všetkých tiarch a to bezodkladne po uzavretí zmluvy a doručenia oznámenia o vinkulácii. Zároveň sa žalobca zaviazal (v čl. VI., bod 6.2. zmluvy) po zrušení tiarch viaznucich na nehnuteľnostiach a po zriadení záložného práva v prospech vinkulujúcej banky, podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

30. Z uvedenej kúpnej zmluvy vyplýva, že medzi zmluvnými stranami boli dohodnuté zmluvné podmienky týkajúce sa akým spôsobom má byť vyplatená kúpna cena žalobcovi, za splnenia akých podmienok. Súd má však za to, že z uvedených dojednaných zmluvných podmienok nevyplýva jednoznačný dátum, dokedy mala byť kúpna cena vyplatená predávajúcemu, nakoľko vyplatenie kúpnej ceny bolo viazané na splnenie viacerých na seba nadväzujúcich podmienok. Teda vyžadovala sa nielen vinkulácia peňažných prostriedkov vo výške kúpnej ceny (po dobu 90 dní od zriadenia vinkulácie), ale aj samotné vyplatenie kúpnej ceny vinkulujúcou bankou bolo tiež viazané na splnenie ďalších podmienok a až po splnení týchto všetkých podmienok mala byť kúpna cena vyplatená žalobcovi (kúpna cena uvoľnená vinkulujúcou bankou po splnení podmienok uvedených v čl. IV., bod 4.4. zmluvy). Z obsahu kúpnej zmluvy, z dojednaných zmluvných podmienok nevyplýva, že kúpna cena mala byť vyplatená, splatná už dňa 21.12.2018. Žalobca mal za to, že nakoľko žalovaný porušil zmluvnú povinnosť zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny riadne a včas, vzniklo na jeho strane omeškanie so zaplatením kúpnej ceny a to od 22.12.2018 do 11.03.2019 - žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 26.337,26 eur ako 9% úrok z omeškania zo sumy 1.350.000,-eur za dobu omeškania žalovaného so zaplatením kúpnej ceny od 22.12.2018 do 11.03.2019, t.j. za 79 dní omeškania. Súd poukazuje na to, že podľa kúpnej zmluvy mal žalovaný iba zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny do 21.12.2018 s tým, že mali byť tieto finančné prostriedky vinkulované 90 dní. Uvedené neznamená, že v dôsledku toho, že si nesplnil túto povinnosť v lehote, že v dôsledku toho nastalo na strane žalovaného aj omeškanie so zaplatením kúpnej ceny od 22.12.2018, nakoľko samotné vyplatenie kúpnej ceny (uvoľnenie kúpnej ceny vinkulujúcou bankou) bolo viazané aj na splnenie ďalších podmienok. V prípade, ak by si aj žalovaný splnil povinnosť, zriadil vinkuláciu do 21.12.2018 (kúpna cena mala byť podľa zmluvy vinkulovaná 90 dní), vyplatenie kúpnej ceny bolo viazané aj na splnenie ďalších dohodnutých podmienok (čl. IV. bod 4.4. zmluvy). Teda žalovaný, aj keby splnil túto povinnosť v lehote, sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením kúpnej ceny dňom 22.12.2018. Týmto dňom 22.12.2018 nenastalo v zmysle kúpnej zmluvy na strane žalovaného omeškanie so zaplatením kúpnej ceny. Dňom 21.12.2018 - aj v prípade splnenia povinnosti zriadiť vinkuláciu v stanovenej lehote, nenastala splatnosť kúpnej ceny, lebo neboli splnené aj ďalšie podmienky uvedené v čl. IV. bod 4.4. zmluvy - kúpna cena bude uvoľnená vinkulujúcou bankou po splnení podmienok : a) predloženie vinkulujúcej banke listu vlastníctva, na ktorom bude ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný bez akýchkoľvek tiarch, obmedzení s výnimkou záložného práva, b) zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach v prospech vinkulujúcej banky - z týchto ďalších zmluvných podmienok (ktoré mali byť taktiež splnené, aby bola uvoľnená kúpna cena vinkulujúcou bankou v prospech žalobcu) taktiež nevyplýva, v akej lehote mali byť tieto úkony uskutočnené. Vyplatenie kúpnej ceny (jej uvoľnenie vinkulujúcou bankou) bolo viazané na splnenie viacerých podmienok, avšak neboli stanovené žiadne

lehoty (dátumy), dokedy, do akej lehoty je uvedené splnenie týchto aj ďalších podmienok potrebné vykonať (keďže iba napr. ak je podaný na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva, resp. návrh na vklad záložnej zmluvy, príslušný orgán má lehotu na rozhodnutie o návrhu na vklad do 30 dní od doručenia návrhu podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, resp. môže konanie prerušiť z dôvodov stanovených v tomto zákone, resp. lehota môže byť aj kratšia pri splnení podmienok v a cit. zákona, takže nie je možné konštatovať, kedy aj skutočne dôjde k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu). Zodpovednosť za škodu je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Avšak nie každé porušenie povinnosti zo záväzku (zo zmluvy) spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť aj viac povinností, ale nie každé porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom (dôsledkom) porušenia povinnosti. Uvedené porušenie povinnosti zo strany žalovaného (nezriadil v lehote vinkuláciu), nemá za následok vznik žalobcom uplatnenej škody vo výške 26.297,26 eur. Táto žalobcom uplatnená škoda nie je dôsledkom porušenia tejto jeho povinnosti zo zmluvy, takáto vyčíslená škoda žalobcovi nevznikla.

31. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj náhrady škody vo výške 40,-eur ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd má za to, že ani takáto škoda žalobcovi nevznikla. Žaloba žalobcu ani v tejto časti nie je dôvodná. Paušálna náhrada nákladov, ide o inštitút podľa ust. , podľa ktorého omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením (ide o , ktoré stanovuje výšku paušálnej náhrady nákladov 40,-eur). Ide teda o hmotnoprávny nárok, kedy veriteľ v prípade omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku má nárok požadovať od neho úroky z omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je príslušenstvom pohľadávky podľa . Takto žalobcom uplatnená náhrada škody - ako paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, táto uplatnená škoda ani nevznikla, nemohla vzniknúť, tento nárok nemožno považovať za škodu. Nejde o náklady, ktoré boli už aj skutočne vynaložené žalobcom v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany tak, ako to predpokladá ust. . Tento nárok možno uplatniť iba s poukazom na ust. , nie ako náhradu škody.

32. Žalobca sa žalobou domáhal aj náhrady škody vo výške 9.869,75 eur, čo skutkovo vymedzil ako žalobcom zaplatená daň z nehnuteľností za rok 2019 (daň za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy), ktorú žalobca zaplatil na základe rozhodnutia správcu dane - mesta Ž. zo dňa 19.03.2019, keďže žalobca bol evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností k 01.01.2019. Žaloba žalobcu ani v tejto časti uplatneného nároku na náhradu škody nie je dôvodná, nakoľko na základe dohodnutých zmluvných podmienok nevyplýva, že žalovaný sa mal stať vlastníkom nehnuteľností do konca roka 2018 a to vzhľadom na už uvedené zmluvné podmienky, spôsob vyplatenia kúpnej ceny za splnenia dohodnutých stanovených podmienok, t.j. vinkulácia kúpnej ceny, jej vyplatenie bolo viazané na viaceré podmienky, z ktorých nevyplýva záver, že všetky mali byť splnené do konca roka 2018 a teda, že žalovaný sa mal stať jednoznačne vlastníkom nehnuteľností do konca roku 2018. Pokiaľ sa žalobca v žalobe odvolával na to, že pri obvyklom slede udalostí mal túto daň zaplatiť žalovaný ako vlastník nehnuteľností k 01.01.2019, súd poukazuje na to, že vyplatenie kúpnej ceny bolo viazané na splnenie určitých podmienok zo strany žalovaného, banky ale aj žalobcu (čl. IV. bod 4.3. a 4.4., čl. V. bod 5.4, čl. VI. bod 6.2). Z týchto dohodnutých zmluvných podmienok nevyplýva časové hľadisko (dátum), že všetky mali byť splnené do konca roka 2018. Bolo dohodnuté splnenie viacerých na seba nadväzujúcich podmienok (zriadenie vinkulácie, vinkulácia kúpnej ceny po dobu 90 dní, vyplatenie kúpnej ceny zo strany vinkulujúcej banky žalobcovi po splnení podmienok - predloženie listu vlastníctva, na ktorom už bude vedený ako vlastník žalovaný s tým, že list vlastníctva mal byť už bez tiarch s výnimkou , zriadenie záložného práva v prospech vinkulujúcej banky za účelom zabezpečenia pohľadávky vinkulujúcej banky ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi z titulu poskytnutia úveru, záväzok žalobcu zabezpečiť výmaz všetkých tiarch viaznucich na nehnuteľnostiach a po zrušení tiarch a po zriadení záložného práva v prospech vinkulujúcej banky podať návrh na vklad vlastníckeho k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností). Aj keby žalovaný zriadil vinkuláciu v lehote do 21.12.2018, z ostatných zmluvných podmienok, ktoré mali byť taktiež splnené, nevyplýva, že žalovaný sa mal stať vlastníkom nehnuteľností do konca roka 2018. Žalobca uvedenú sumu (daň) zaplatil, ale tento žalobcom

uplatnený nárok, nemožno posúdiť ako škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného, žalobcom uplatnená škoda nie je dôsledkom porušenia povinnosti žalovaného.

33. Súd má za to, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody nie je dôvodný. Pri uplatnení práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností, pričom škodou sa rozumie skutočná škoda a ušlý zisk. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť aj vierohodne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného, v danom prípade žalobcu. V danom spore neboli preukázané všetky zodpovednostné predpoklady, ktoré musia byť splnené súčasne a jednoznačným spôsobom preukázané pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody. Aj keď bolo konštatované porušenie povinnosti žalovaného zo záväzku, zo zmluvy (nezriadil vinkuláciu kúpnej ceny v stanovenej lehote tak, ako bolo dohodnuté, bolo preukázané, že dňa 28.01.2019 uzavreli zmluvu o viazanom účte), takéto porušenie povinnosti zo strany žalovaného však nie je následkom žalobcom uplatnenej náhrady škody. Uvedené porušenie povinnosti nemá za následok vznik škody, ktorú si v danom spore uplatnil žalobca (jednotlivé nároky na náhradu škody). Žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody, ktorú by mu bol spôsobil žalovaný svojím konaním/opomenutím. V danom prípade neexistuje skutkové ani právne opodstatnenie uplatneného nároku žalobcu. Nebolo preukázané, že žalobcovi takáto škoda vôbec skutočne vznikla, ani skutočnosť, že žalobcom uplatnená škoda vznikla v príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Nakoľko neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, z tohto dôvodu súd nemohol žalobe žalobcu vyhovieť a túto voči žalovanému v celom rozsahu zamietol a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. Vzhľadom na to, že súd žalobu žalobcu zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou v spore, preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.