Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-6-2019.pdf
PDF · 101.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-9C/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu L. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. C.., XX/XX, XXX XX Y. O. X., Z.. Č.. V. XXX XX B. XXX, proti žalovanej N. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX B. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou zo dňa 27. 09. 2019, v znení zo dňa 07. 10. 2019 s ohľadom na ustanovenie § 141 CSP, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2019, adresované od žalovanej žalobcovi a doručené žalobcovi nevedno kedy, ako i Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 26. 06. 2019, adresovaná od žalovanej žalobcovi a doručená žalobcovi 28. 06. 2019 a 18. 07. 2019, sú neplatné. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 09. 09. 2016 ako nájomca, uzatvoril so žalovanou ako prenajímateľkou Zmluvu o prenájme nehnuteľnosti a to rodinného domu, nachádzajúceho sa v B. súp. číslo XXX a priľahlých pozemkov. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, nájomné nebolo stanovené vo finančnom vyrovnaní, ale v hodnote vykonanej práce pri udržiavaní a zveľaďovaní prenajatých nehnuteľností. Užíva len rodinný dom súp. č. XXX a priľahlé pozemky, na ktorých sa nachádzajú aj dve hospodárske budovy - staj a chlievy. Zo strany žalovanej mu mali byť doručované dve podania a to Vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2019 a Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 26. 06. 2019, ktoré mu však riadne doručené neboli, a dozvedel sa o nich dodatočne dňa 16. 09. 2019. Tieto výpovede zo strany žalovanej považuje za neplatné, preto sa ich neplatnosti domáha podaním žaloby na súd. Výpoveď z nájmu mu bola doručená dňa 28. 06. 2019 a Výpoveď z nájmu bytu dňa 18. 07. 2019, pričom podľa zákona je na podanie žaloby trojmesačná lehota, začínajúca plynúť prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola Výpoveď doručená (uložená na pošte). Ďalej uviedol, že žalovaná ako dôvod výpovede nájomnej zmluvy uviedla, že jej neumožňuje vstup na predmet nájmu, užíva aj nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom nájmu, riadne sa o nehnuteľnosti, ktoré má v nájme nestará a poškodzuje vnútorné zariadenie nehnuteľnosti, avšak tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde a poukazujú len na snahu žalovanej vyštvať ho z daných nehnuteľností. Pokiaľ sa týka výpovede z nájmu bytu, nájom bytu je chránený a možno ho vypovedať iba z dôvodov ustanovených v zákone. Žalovaná mu dala výpoveď z nájmu bytu s odkazom na ustanovenie § 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho Zákonníka, pričom nie je splnená podmienka tohto výpovedného dôvodu, nakoľko ide o vymyslené, ničím nepodložené obvinenia, ktoré odmieta. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že žalovaná skutkovo nevymedzila dôvody výpovedí, neuviedla žiadne dôkazy a nie je presne určené, aké časti domu mal poškodiť, v akej miere, akým spôsobom sa nestaral o predmet nájmu, žalovaná uviedla len všeobecné tvrdenia, ktoré sa ani nesnaží preukázať. Tvrdil tiež, že nie je
možné jednostranne zobrať späť výpoveď z nájmu bytu, s poukazom na rozhodnutie Najvyššíeho súdu ČR, v zmysle ktorého sa účinkom výpovedi z nájmu bytu možno po jej doručení brániť len podaním žaloby na súd na určenie jej neplatnosti v zákonom určenej lehote a len v prípade, ak nie je žaloba podaná, uplynutím lehoty nájom bytu zanikne. Poukázal tiež na to, že aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby však nie je osoba, ktorej bola doručená výpoveď z nájmu bytu, avšak ktorá v dobe jej doručenia nie je nájomcom bytu, ako aj na právny názor JUDr. Imricha Feketeho, CSc. uvedený vo veľkom komentári OZ ku skutkovému vymedzeniu dôvodu výpovede z nájmu bytu.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil ako dôkazy: Nájomná zmluva (Zmluva o prenájme) zo dňa 09. 09. 2016, Obálky o doručovaní písomností zo strany žalovanej žalobcovi č. l. 11, Výpoveď z nájmu bytu (§ 711 ods. 1 písm. c) OZ) zo dňa 26. 06. 2019, List žalobcu žalovanej zo dňa 17. 09. 2019 (č. l. 13), Podanie žalobcu z 19. 09. 2019 adresované žalovanej (č. l. 14), Podanie z č. l. 15, Fotodokumentácia č. l. 16-18, Podanie žalovanej adresované žalobcovi zo dňa 25. 09. 2019, Vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2019 (č. l. 20), Objednávka - Dohoda o cene č. 206/2019 zo dňa 26. 09. 2019, Pokladničný doklad č. 0032, Fotodokumentácia č. l. 23-25 - Letecké snímky, Podanie žalobcu z 18. 12. 2019 s prílohami č. l. 51-61, vrátane Späťvzatie výpovede z nájmu bytu zo dňa 26. 06. 2019 z 10. 10. 2019 (č. l. 54), Podanie žalovanej z 15. 11. 2019 č. l. 90, Podanie žalobcu č. l. 91, Výpoveď z nájmu zo dňa 12. 12. 2019, podané žalovanou žalobcovi (č. l. 92), ktoré dôkazy aj súdu predložil.
3. Okrem toho si súd zabezpečil do spisu Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 01. 12. 2020 č. k. 12C/8/2020-129, Odvolanie žalobcu proti predmetnému rozsudku č. l. 119-154, Vyjadrenie žalobcu zo dňa 08. 03. 2021 č. l. 155-163, Vyjadrenie - duplika žalovanej v tomto prípade žalobkyne N. D. z 25. 03. 2021 č. l. 165-166.
4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že považuje podanú žalobu za zjavne nedôvodnú, preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázala na to, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 13. 06. 2019 a zo dňa 26. 06. 2019, pričom tieto výpovede zobrala späť, preto odpadol predmet sporu. Nesúhlasila s právnym názorom žalobcu, že v prípade ak sa jedná o jednostranný právny úkon on musí takéto späťvzatie výpovede akceptovať. Poukázala na to, že správne skonštatoval súd v konaní, ktoré sa vedie na Okresnom súdu Veľký Krtíš pod sp. zn. 12C/8/2020, kde bolo rozhodnuté o vyprataní daných nehnuteľností, a je možné sa stotožniť aj s odôvodnením súdu, ktoré obsahuje rozsudok na strane 6 bod 18, kde súd skonštatoval, že výpovede, ktorých neplatnosti sa domáha žalobca v tomto konaní sa stali neúčinnými podaním výpovede z nájmu zo dňa 12. 12. 2019, a to bez ohľadu na to, či došlo k späťvzatiu výpovede zo dňa 26. 06. 2019. Tvrdila, že aj podľa právneho názoru súdu v tomto konaní, sa nemôže jednať o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, pretože nájom bytu uzatvorený nebol. A v dôsledku späťvzatia výpovede z nájmu domu, už nie je dôvod domáhať sa určovacou žalobou neplatnosti výpovede z nájmu domu. Zdôraznila, že keby aj nezobrala späť výpovede z nájmu bytu resp. domu, ktoré boli doručené žalobcovi, tieto sú aj tak neúčinné, vzhľadom k podaniu novej výpovede zo dňa 12. 12. 2019. Na základe tejto výpovede došlo aj k vyprataniu nehnuteľnosti súdom, kde v rámci prejudiciálnej otázky si súd vyriešil otázku platnosti danej výpovede tak, že táto výpoveď je platná.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že dňa 09. 09. 2016 žalobca ako nájomca a žalovaná ako prenajímateľ uzatvorili písomnú Nájomnú zmluvu (zmluvu o prenájme), predmetom ktorej bol nájom rodinného domu na adrese B. XXX a okolité pozemky za účelom bývania. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Nájomné nájomcovi sa neurčilo vo finančnom vyjadrení ale v hodnote výkonu práce pri udržiavaní a zveľaďovaní prenajatých nehnuteľností. Nájomca sa však zaviazal uhradiť všetky náklady vzniknuté pri účele nájmu vrátane elektrickej energie. V Článku VII. Skončenie nájmu, v ods. 1 písm. a/ až c/ sa zmluvné strany dohodli, že nájomná zmluva sa môže skončiť písomnou dohodou, písomnou výpoveďou a uplynutím doby, na ktorý bol dojednaný a v ods. 2, že výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. 180 vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor, Okres Veľký Krtíš, Obec B., kat. úz. B. okrem iných nehnuteľností aj domu súp. č. XXX postaveného na parcele registra „C“ parc. č. XXXX dom ako nadstavba. Žalovaná zaslala žalobcovi podanie označené ako Vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2019, ktoré bolo uložené na Pošte B. dňa 28. 06. 2019. Následne žalovaná zaslala žalobcovi podanie označené ako Výpoveď z nájmu bytu (§ 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka) zo dňa 26. 06. 2019, uložené na Pošte B. dňa 18. 07. 2019. Podaním zo dňa
10. 10. 2019, označeným ako Späťvzatie výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka) zo dňa 26. 06. 2019, žalovaná zobrala výpoveď z nájmu bytu späť z dôvodu, že nájom bytu nebol medzi stranami uzavretý, ale len nájom rodinného domu a okolitých pozemkov. Následne žalovaná zaslala žalobcovi Výpoveď z nájmu zo dňa 12. 12. 2019, v zmysle ktorej mal nájom nehnuteľností skončiť ku dňu 31. 03. 2020. Z dôvodu, že žalobca prenajaté nehnuteľnosti nevypratal, žalovaná v procesnom postavení ako žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 27. 04. 2020 žalobu o vypratanie nehnuteľností. Spor sa vedie pod sp. zn. 12C/8/2020, kde súd Rozsudkom č. k. 12C/8/2020-129 zo dňa 01. 12. 2020 rozhodol a určil, že žalovaný, v tomto spore žalobca, je povinný vypratať nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Veľký Krtíš, katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre k.ú. a obec B. a to dom súp. č. XXX pozostávajúci z dvoch izieb a komory, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX, nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Veľký Krtíš - katastrálny odbor, na LV č. XXXX, hospodárska budova na parc. reg. „C“ XXXX bez súpisného čísla, parc. reg. „C“ XXXX ostatná plocha o výmere 231 m2, parc. reg. „C“ XXXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere 881 m2, parc. reg. „C“ č. 6424 orná pôda o výmere 794 m2 a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie nie je právoplatne skončené, proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom do dnešného dňa rozhodnuté nebolo.
6. Podľa ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
7. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka; nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
8. Podľa ustanovenia § 677 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
9. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka; nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
10. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( ďalej len Zákon o vlastníctve bytov); tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome; tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt.
11. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov; bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
12. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Žalobou, v zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP je možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Vzhľadom na to, že nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý žaloba na určenie práva nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu takejto žaloby (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006), skúmal súd prednostne, pred tým ako sa zaoberal predmetom žaloby, či má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila napr. na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je nutné, aby tento naliehavý právny záujem existoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. K tomu, či tu je naliehavý právny záujem sa prihliada z úradnej povinnosti. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 91/2006). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. (Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/161/2007). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým (Z IV, s. 176), pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ CSP (Z IV, s. 705). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo príp. nepriaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP, považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorá je predmetom sporu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009). Pokiaľ sa teda týka časti žaloby žalobcu o určenie, že „Vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2019, adresované od žalovanej žalobcovi a doručené žalobcovi nevedno kedy, je neplatné“, súd mal za to, že sa jedná o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, kde žalobca je povinný preukázať naliehavý právny záujem. Podľa názoru súdu žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu prax, podrobne uvedenú v tomto odseku rozsudku. Prípadné určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2019 priaznivo neovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanej ani jeho práva k predmetu určenia a jeho situácia sa ním nijako nevyrieši.
13. Pokiaľ sa týka naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že „Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 26. 06. 2019, adresovaná od žalovanej žalobcovi a doručená žalobcovi 28. 06. 2019 a 18. 07. 2019, je neplatná“, tu súd poukazuje na to, že by sa mohlo jednať o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d/ CSP, podľa ktorého je možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem pri takejto žalobe nie je potrebné preukazovať, pretože sa jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti, pričom podmienkou podania takejto žaloby je, že naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného právneho predpisu. Úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej (Horváth, E., Andrášiová, A., Civilný sporový poriadok, komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, str. 294). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Od určovacej žaloby, ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, treba odlišovať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti (teda nie právneho vzťahu alebo práva) rozhodnutím súdu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. V takom prípade však nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu inú, v § 80 O.s.p. neuvedenú (dnes § 137 písm. d/ CSP), pri ktorej netreba preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Takouto žalobou je napr. žaloba podľa § 175k ods. 2 O.s.p., žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Obč. zákonníka, žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce i žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Obč. zákonníka. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 37/2009). Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnych skutočností hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Obdobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný a žalobu treba zamietnuť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 505). V danom spore mal súd preukázané, že strany sporu neuzavreli zmluvu o nájme bytu, na ktorú by sa vzťahovali ustanovenia § 685 až § 716 Občianskeho zákonníka, označené ako Osobitné ustanovenia o nájme bytu. Nájom bytu totiž vznikne na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom (vlastníkom domu, v ktorom sa byt nachádza ale vlastníkom bytu) a nájomcom. Zmluva sa uzaviera slobodne na základe rozhodnutia oboch zmluvných strán, bez predchádzajúceho rozhodnutia určitého orgánu o pridelení bytu a v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákonom č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Preto ani nemohol byť tento nájom bytu vypovedaný výpoveďou z nájmu bytu zo strany žalovanej ako prenajímateľa. Dokonca žalovaná z týchto dôvodov zobrala podanú výpoveď z nájmu bytu ako nulitný právny úkon podaním zo dňa 10. 10. 2019, označeným ako Späťvzatie výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka) zo dňa 26. 06. 2019, späť. Mohlo by sa len jednať o žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP na ktorú by žalobca musel preukázať naliehavý právny záujem, ktorý však nepreukázal z dôvodov, ktoré sú podrobne vysvetlené v odseku 12. tohto rozsudku.
14. Preto potom súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
15. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalovaná mala v spore plný úspech, preto jej súd priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.