Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/37/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej

veci žalobkyne H. spol. s r.o., so sídlom v D., zastúpenej JUDr. M., advokátkou so sídlom

v B., proti žalovaným 1/ J., bývajúcemu v D. a 2/ J., správcovi konkurznej podstaty úpadcu

P., a.s., so sídlom v D., o neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy, vedenej na Okresnom

súde Dolný Kubín pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline zo 17. júna 2008 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne z a m i e t a .

Žalovanému 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 10. decembra 2007 č. k. -216

zamietol žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, danej žalobkyni listom

z 29.12.2003. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov

konania 14 252,90 Sk (473,11 EUR) a rozhodol tiež, že žalovanému 2/ sa náhrada trov

konania nepriznáva. Zamietnutie žaloby voči žalovanému 1/ odôvodnil nedostatkom jeho

pasívnej legitimácie a voči žalovanému 2/ nedostatkom naliehavého právneho záujmu na

žiadanom určení poukazujúc na to, že určovacia žaloba nebola spôsobilá plniť svoj

preventívny charakter a predísť prípadnej žalobe o plnenie. V čase vyhlásenia rozsudku totiž

žalobkyňa nehnuteľnosti nachádzajúce sa v D. na R. č. X. – H. s pozemkom, ktoré boli

predmetom nájomnej zmluvy z 20.9.2001 v znení dodatku z 21.8.2003 (uzavretej medzi

žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou P., a.s.), už neužívala a tieto sa nenachádzali ani

v dispozičnej sfére žalovaného 2/. Určenie neplatnosti výpovede z nájmu by za týchto

okolností nemohlo vytvoriť pevný právny rámec vo vzťahoch medzi žalobkyňou a úpadcom

P., a.s., alebo medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ ako správcom konkurznej podstaty tohto

úpadcu.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 17. júna

2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom výroku,

ktorým bola zamietnutá žaloba voči žalovanému 2/ a ktorým žalovanému 2/ nebola priznaná

náhrada trov konania, potvrdil. Vo výroku o náhrade trov konania žalovaného 1/ rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu

trov prvostupňového konania 12 875 Sk (427,37 EUR) na účet jeho zástupcu do troch dní.

Zároveň rozhodol, že žalovaným sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Napokon

osobitným výrokom pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie. Prvostupňový rozsudok

považoval za vecne správny stotožňujúc sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že za

situácie, keď žalobkyňa už predmet nájmu neužíva a ten je vo vlastníctve tretej osoby,

nemôže určovacia žaloba plniť svoj preventívny charakter. Pripustenie dovolania odôvodnil

otázkou zásadného právneho významu, za ktorú považoval otázku, či aj v prípade žaloby

o určenie neplatnosti výpovede z nájmu (okrem nájmu bytu) je súd povinný skúmať

existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Sám túto otázku riešil tak,

že aj pri takejto žalobe je súd povinný skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, pretože ide o žalobu spadajúcu pod ustanovenie

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému 2/

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vyčítala odvolaciemu súdu

nesprávny právny záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.

Poukazovala na to, že jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol daný, a že

odvolací súd sa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v tejto otázke nezaoberal

dôvodnosťou uplatneného nároku, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalovaný 2/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

a dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom dovolania

a uplatneným dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237

, a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Vady v zmysle ani iné vady konania však z obsahu spisu nevyplývajú.

V konaní pred prvostupňovým i odvolacím súdom boli rešpektované procesné práva

žalobkyne, najmä právo skutkovo a právne argumentovať, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom aj k právnej stránke veci. Zjavne neopodstatnenou bola jej námietka

o odňatí možnosti konať pred súdom tým, že odvolací súd sa nezaoberal samotnou

dôvodnosťou uplatneného nároku, t. j. otázkou platnosti výpovede z nájmu. Pokiaľ sa totiž

odvolací súd stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu o nedostatku naliehavého

právneho záujmu na určení neplatnosti výpovede z nájmu, správne sa nezaoberal samotnou

platnosťou označeného právneho úkonu. Nedostatok naliehavého právneho záujmu má bez

ďalšieho za následok zamietnutie určovacej žaloby, preto skúmanie iných právnych otázok sa

tým stáva bezpredmetné (nadbytočné) a teda i nehospodárne. Odvolací súd svoj právny záver

o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení aj náležite a presvedčivo

odôvodnil, zopakujúc prakticky v tejto otázke dostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa.

V danom prípade bolo dovolanie prípustné podľa , t. j. len preto, že

jeho prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň

v odôvodnení rozsudku vymedzil otázku po právnej stránke zásadného významu. To

znamená, že dovolateľka bola oprávnená napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len

z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to iba v otázke, pre ktorú bolo

dovolanie pripustené, t. j. v otázke, či aj v prípade žaloby o určenie neplatnosti výpovede

z nájmu je súd povinný skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení. Dovolací súd sa preto nezaoberal námietkami dovolateľky spochybňujúcimi právny

záver odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

v danej veci.

Návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c)

).

Určovacou žalobou podľa citovaného ustanovenia , ktorej

základným procesným predpokladom úspešnosti je existencia naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení, je žaloba o určenie práva alebo právneho vzťahu. Ustálená súdna

prax (porovnaj R 76/2005 alebo R 10/2003) za takúto žalobu považuje aj žalobu, predmetom

ktorej je určenie neplatnosti právneho úkonu (napr. neplatnosti zmluvy alebo neplatnosti

výpovede z nájmu, ak nejde o nájom bytu). I keď určenie platnosti či neplatnosti právneho

úkonu, teda určenie jeho bezvadnosti či vadnosti nezodpovedá doslovnému zneniu § 80

písm. c) , v kontexte konkrétnych okolností môže byť i takýmto určením zároveň

nepriamo určená existencia či neexistencia právneho vzťahu alebo práva. V zmysle § 34 Obč.

zákonníka je totiž právny úkon právnou skutočnosťou majúcou za následok vznik, zmenu

alebo zánik práv a povinností, teda aj vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, ktorých

obsahom sú subjektívne práva a povinnosti. Určenie platnosti či neplatnosti právneho úkonu

je obvykle zároveň určením jeho účinkov, t. j. určením, či v dôsledku právneho úkonu bol

založený, zmenený alebo ukončený právny vzťah, resp. či vzniklo alebo zaniklo subjektívne

právo. Preto aj pri žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu a teda aj neplatnosti výpovede

z nájmu, s výnimkou výpovede z nájmu bytu, je súd povinný skúmať existenciu naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení.

Dovolací súd však považuje za potrebné poznamenať, že od určovacej žaloby

v zmysle , ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, treba

odlišovať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti (teda

nie právneho vzťahu alebo práva) rozhodnutím súdu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak to

zákon pripúšťa. V takom prípade však nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu inú, v § 80

neuvedenú, pri ktorej netreba preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom

určení. Takouto žalobou je napr. žaloba podľa , žaloba o určenie doby

splnenia dlhu podľa § 564 Obč. zákonníka, žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného

pomeru podľa i žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa

§ 711 ods. 6 Obč. zákonníka.

Pretože v preskúmavanej veci, so zreteľom na uvedené, dovolací súd otázku

zásadného právneho významu, pre ktorú pripustil dovolanie, riešil správne, dovolací súd

dovolanie žalobkyne smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b

ods. 1 veta pred bodkočiarkou ).

Žalovanému 2/ úspešnému v dovolacom konaní náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo mu v súvislosti s ním žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková