Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_7CoPr-1-2024.pdf
PDF · 94.9 KB
Case nature
Subarea
7CoPr/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej: Mgr. Juraj Frič, advokát, so sídlom D. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Veterinárna klinika Ružomberok, s. r. o., so sídlom Považská 1388/11, Ružomberok IČO: 47 837 136, právne zastúpenému: JUDr. Jana Fenclová, advokátka, so sídlom E. X, A. F., o uloženie povinnosti vydať potvrdenie o zamestnaní, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 25Cpr/7/2023-30 zo dňa 09.01.2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania potvrdzuje.
II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia žalovanému povinnosti vydať žalobkyni potvrdenie o zamestnaní. Dňa 08.01.2024 zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu dodatočného splnenia povinnosti žalovaným. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal preukázané zavinenie žalovaného na zastavení konania, pretože žalovaný predložil žalobkyni požadované Potvrdenie o zamestnaní zo dňa 29.11.2023 až po podaní žaloby na súd dňa 03.01.2024.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho konania. Argumentoval, že žaloba bola doručená Okresnému súdu Žilina dňa 18.12.2023. Podaniu žaloby predchádzala písomná výzva zo dňa 24.11.2023, v ktorej žalobkyňa vyzvala žalovaného na: 1./ vydanie potvrdenia o zamestnaní, 2./ vystavenie potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti za rok 2023 a 3./ doručenie písomnej výpovede. Bezodkladne po prevzatí právneho zastúpenia a zabezpečení všetkých písomností, ich zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne spolu s listom zo dňa 14.12.2023, a to I. triedou dňa 15.12.2023. Právny zástupca žalobkyne si prevzal zaslané písomnosti až dňa 03.01.2024, hoci tieto boli doručované na jeho adresu už dňa 18.12.2023 a z dôvodu nezastihnutia adresáta boli v tento deň uložené na pošte. Požadované písomnosti odoslal žalobkyni skôr ako bola podaná žaloba na súd. Vzhľadom na časovú následnosť úkonov vykonaných z jeho strany a zo strany žalobkyne, procesne nezavinil zastavenie konania. Zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá podala žalobu predčasne, resp. v čase, keď už podanie žaloby nebolo dôvodné a po zistení tejto skutočnosti vzala žalobu späť.
Zákonník práce obsahuje vlastnú úpravu doručovania písomností týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov zamestnanca a zamestnávateľa. Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) nespadá pod žiadnu z písomností vymedzených v § 38 Zákonníka práce. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Ide o okamih, keď sa písomnosť dostane do dispozičnej sféry adresáta, čím sa rozumie nielen samotné prevzatie písomnosti adresátom, ale aj prípady, keď je zásielka alebo oznámenie o uložení zásielky vhodené do poštovej schránky adresáta, a teda adresát nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Nie je vždy nevyhnutné, aby sa adresát naozaj s obsahom zásielky zoznámil. Splnil svoju povinnosť na základe výzvy, ktorá predchádzala podaniu žaloby a nie dodatočne po podaní žaloby, ako nesprávne vyhodnotil súd. V závere poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa odmietala akceptovať skončenie pracovného pomeru u neho a odmietla si prevziať výpoveď, ktorá je bola doručená osobne na pracovisku. Vzhľadom na narušené vzťahy so žalobkyňou považuje podanie žaloby za účelové konanie v snahe uškodiť mu. Žalobkyni zaslal kontakt na jeho účtovníka už dňa 19.09.2023, v ktorej zásielke boli aj výplatné pásky a potvrdenie o zamestnaní zo dňa 18.09.2023. Zásielka bola žalobkyni doručená dňa 28.09.2023. Výzva právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 24.11.2023 bola teda nadbytočná a zásielkou zo dňa 15.12.2023 bolo žalobkyni doručené potvrdenie o zamestnaní duplicitne.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobu na súd podala dňa 18.12.2023 o 11:37 hod. Zo žalovaným predloženého oznámenia o pohybe poštovej zásielky zo dňa 15.12.2023 s podacím číslom RF999147026SK vyplýva, že táto nebola jej právnemu zástupcovi ako jej adresátovi doručená, nakoľko tento nebol na adrese jej doručovania dňa 18.12.2023 o 14:29 zastihnutý. Žaloba tak bola podaná skôr ako bola jej právnemu zástupcovi doručovaná uvedená poštová zásielka, ktorá obsahovala potvrdenie o zamestnaní zo dňa 29.11.2023. Nie je pravdou, že poštová zásielka zo dňa 19.09.2023 s podacím číslom RF95126561SK obsahovala potvrdenie o zamestnaní s dátumom 18.09.2023. Z podacieho lístka k uvedenej poštovej zásielke vyplýva, že táto obálka s jej obsahom mala hmotnosť 0,026 kg. Po prevážení uvedenej poštovej zásielky sa potvrdilo, že obálka, výplatné pásky za mesiace 01 – 08/2023, spinka, ktorou boli pásky zopnuté a papierový lístok s kontaktom na (účtovníka) G., mali spolu hmotnosť 25,86 g, čo zodpovedá hmotnosti zaznamenanej na podacom lístku. Po pridaní listu papiera s potvrdením o zamestnaní s dátumom 18.09.2023 na váhu k danej poštovej zásielke váha zaznamenala hmotnosť 30,85 g, čo potvrdzuje, že poštová zásielka zo dňa 19.09.2023 s podacím číslom RF95126561SK neobsahovala potvrdenie o zamestnaní. To, že poštová zásielka zo dňa 19.09.2023 s podacím číslom RF95126561SK neobsahovala potvrdenie o zamestnaní, nepriamo potvrdzuje aj obsah reakcie žalovaného zo dňa 14.12.2023 na výzvu zo dňa 24.11.2023, v ktorej nie je žiadna zmienka, že by jej žalovaný potvrdenie o zamestnaní už poslal. Z potvrdenia o zamestnaní, ktoré jej bolo doručené až dňa 03.01.2024, vyplýva, že bolo vyhotovené už dňa 29.11.2023, a žalovanému nič nebránilo, aby jej ho poslal hneď po jeho vyhotovení, v dôsledku čoho by nemala dôvod domáhať sa vydania potvrdenia o zamestnaní súdnou cestou.
5. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že v oznámení o pohybe zásielky s podacím číslom RF999147026SK je uvedené, že zásielka bola prevzatá na doručenie dňa 18.12.2023 o 7:28 hod a uložená na pošte Ružomberok 1 o 14:29, z dôvodu adresát nezastihnutý, zásielka teda bola doručovaná medzi 7:28 a 14:29. Žaloba bola podaná na súd v ten istý deň ako sa zásielka obsahujúca potvrdenie o zamestnaní dostala do dispozičnej sféry adresáta, avšak nie je hodnoverne preukázané, že žaloba bola podaná na súd v tento deň skôr, ako sa dostala zásielka do dispozičnej sféry právneho zástupcu žalobkyne. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7M Cdo 1/2014 a Nález Ústavného súdu SR, I. ÚS 196/09, v ktorých sa súdy zaoberali (najmä) otázkou, či splnenie povinnosti žalovanou stranou bolo reakciou na podanú žalobu, alebo splnenie jej povinnosti predchádzalo podanej žalobe. V danom prípade žaloba bola podaná na súd dňa 18.12.2023, avšak zásielka obsahujúca potvrdenie o zamestnaní bola podaná na pošte už dňa 15.12.2023. Zaslanie potvrdenia o zamestnaní bolo teda preukázateľne reakciou na výzvu zo dňa 24.11.2023 a nie reakciou na podanú žalobu. Chýba tak príčinná súvislosť medzi späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne a jeho neskorším správaním sa. Vzhľadom na okolnosti, ktoré mali vplyv na doručovanie zásielky, od ktorej doručenia záviselo splnenie povinnosti z jeho strany, pri zohľadnení skutočnosti, že podanie žaloby bolo reakciou na narušené vzťahy medzi ním a žalobkyňou, ako dôsledok skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, jeho nevedomosť o podaní žaloby, či nevyvinutie dostatočnej aktivity na mimosúdne riešenie sporu, nie je v danom prípade vylúčené ani použitie § 257 CSP. Zotrval na tvrdení, že súčasťou zásielky zo dňa 19.09.2023 s podacím číslom RF95126561SK bolo aj potvrdenie o zamestnaní. Žalobkyňou namerané hodnoty na základe váženia zásielky nepovažoval za hodnoverný dôkaz. To, že sa nezmienil o potvrdení o zamestnaní v reakcii na
výzvu zo dňa 24.11.2023, nemôže byť samo o sebe dôkazom toho, že potvrdenie nebolo žalobkyni už raz doručované.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP v časti výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Zároveň poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
9. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala uloženia žalovanému povinnosti vydať žalobkyni potvrdenie o zamestnaní. Dňa 08.01.2024, pred prvým pojednávaním vo veci, zobrala žalobkyňa žalobu späť, a to z dôvodu dodatočného splnenia povinnosti žalovaným. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne súd prvej inštancie postupom podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania, v súlade s ktorou žalobkyni patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
10. Hoci z formálneho hľadiska je procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby na strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť, odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 zo dňa 20.03.2018, podľa záverov ktorého aj za účinnosti CSP je možné priznať žalobcovi náhradu trov konania v intenciách doterajšej judikatúry v prípade, ak žalobca zoberie dôvodne podanú žalobu späť pre správanie žalovaného. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že výzva žalobkyne zo dňa 24.11.2023 (o. i.) na vydanie potvrdenia o zamestnaní, s lehotou vyjadrenou v texte „obratom“, bola žalovanému doručená dňa 29.11.2023. Žalobkyňa podala žalobu o uloženie povinnosti vydať potvrdenie o zamestnaní dňa 18.12.2023, nakoľko žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 75 ods. 2 Zákonníka práce, keď pracovný pomer žalobkyne skončil dňa 31.08.2023, a ani na výzvu zo dňa 24.11.2023, nesplnil. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že potvrdenie o zamestnaní bolo žalobkyni doručené už dňa 28.09.2023, poštovou zásielkou s podacím číslom RF95126561SK, (ne)doručenie daného potvrdenia označenou poštovou zásielkou nebolo z vyjadrení a listinných dôkazov predložených žalobkyňou a žalovaným jednoznačne preukázané. Naopak, odvolací súd mal preukázané, že žalovaný potvrdenie o zamestnaní, ktorého vydania sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, nezaslal žalobkyni obratom, tak ako bol vyzvaný výzvou zo dňa 24.11.2023, keď predmetná výzva mu bola doručená dňa 29.11.2023 a žalovaný, podľa jeho vyjadrenia v odvolaní zo dňa 15.01.2024, potvrdenie o zamestnaní zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne poštovou zásielkou s podacím číslom RF999147026SK až dňa 15.12.2023, teda s určitým časovým odstupom.
11. K argumentácii žalovaného vo vyjadrení zo dňa 25.03.202l, že pokiaľ žalobkyňa potrebovala doručiť akúkoľvek listinu, týkajúcu sa skončenia jej pracovného pomeru, mohla kontaktovať priamo účtovníka na mailovej adrese G., pričom žalobkyňa túto možnosť nevyužila a namiesto toho zaslala výzvu na plnenie žalovanému, odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že žalobkyňa si zvolila možnosť komunikácie so žalovaným ako s bývalým zamestnávateľom a so svojím nárokom sa výzvou zo dňa 24.11.2023 obrátila priamo na žalovaného, a nie na jeho účtovníka, nemožno pripočítať na jej ťarchu. Z dôvodu, že žalovaný na výzvu žalobkyne nereagoval obratom, v zmysle „ihneď po doručení výzvy“, pri neakceptácii výkladu
„s časovým odstupom viac ako dva týždne“ (výzva doručená žalovanému dňa 29.11.2023, potvrdenie o zamestnaní odoslané žalovaným dňa 15.12.2023), a pokiaľ si žalobkyňa následne dňa 18.12.2023 svoj nárok uplatnila súdnou cestou, nemožno takýto postup považovať za predčasný a unáhlený. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru že pre správanie sa žalovaného odpadol dôvod na trvaní žaloby a k zastaveniu konania došlo jednoznačne z dôvodu procesného zavinenia na strane žalovaného, a nie v dôsledku zavinenia na strane žalobkyne.
12. Žalovaný pôvodne v odvolaní žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, z dôvodu, že považuje za rozporné s princípom spravodlivosti, aby znášal náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobkyni nehospodárnym vykonaním úkonov, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nebolo nevyhnutné vykonať, majúc za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil procesné zavinenie zastavenia konania na jeho strane a vzhľadom na ním uvedené a preukázané skutočnosti by malo byť procesné zavinenie zastavenia konania pripísané žalobkyni a nárok na náhradu trov konania priznaný jemu. V replike k vyjadreniu žalobkyne žalovaný tiež uviedol, že vzhľadom na osobitosti daného prípadu, najmä okolnosti, ktoré mali vplyv na doručovanie zásielky, od ktorej doručenia záviselo splnenie povinnosti z jeho strany, ako aj pri zohľadnení skutočnosti, že podanie žaloby bolo reakciou na narušené vzťahy medzi ním a žalobkyňou a žalovaným, ako dôsledok skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, nevedomosť žalovaného o podaní žaloby, či nevyvinutie dostatočnej aktivity na mimosúdne riešenia sporu, nie je v danom prípade vylúčené použitie § 257 CSP. Žalovaný uviedol, že nie je jeho cieľom dosiahnuť priznanie nároku na náhradu trov konania, avšak považuje za nespravodlivé, aby bol nárok na náhradu trov konania priznaný žalobkyni, ak by takéto rozhodnutie malo byť založené len na tom, že žaloba bola podľa tvrdenia žalobkyne podaná na súd o pár hodín skôr, ako bola splnená povinnosť z jeho strany, obzvlášť, keď táto skutočnosť nie je bezpochyby preukázaná.
13. Odvolací súd posudzoval, či skutočnosti uvádzané žalovaným v replike k vyjadreniu žalobkyne, na ktoré by mal prihliadať pri rozhodovaní o trovách konania, predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa a odôvodňujú použitie § 257 CSP. Pokiaľ žalovaný použitie § 257 CSP odôvodňuje okolnosťami, ktoré mali vplyv na doručovanie zásielky, od ktorej doručenia záviselo splnenie povinnosti zo strany žalovaného, odvolací súd tieto neposúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP. Hoci z obsahu spisu vyplýva, že k podaniu žaloby ako aj k uloženiu poštovej zásielky obsahujúcej potvrdenie o zamestnaní na pošte (z dôvodu nezastihnutia právneho zástupcu žalobkyne na adrese), došlo v rovnaký deň, t. j. 18.12.2023, je zrejmé, že k uvedenej situácii došlo v dôsledku správania sa žalovaného, keď na výzvu žalobkyne zo dňa 24.11.2023 nereagoval obratom, ale až s odstupom 16 dní, pričom potvrdenie o zamestnaní je datované rovnakým dňom, ktorým žalovaný výzvu žalobkyne prevzal, t. j. 29.11.2023, a žalovaný netvrdil ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili v odoslaní tohto potvrdenia žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi hneď po jeho vystavení. K argumentácii žalovaného, že podanie žaloby bolo reakciou na narušené vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným, ako dôsledok skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, odvolací súd uvádza, že táto zostala len v rovine tvrdení, bez preukázania akýmkoľvek relevantným dôkazom, v dôsledku čoho odvolací súd ani túto skutočnosť nemohol posúdiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Rovnako tak nevedomosť žalovaného o podaní žaloby, či nevyvinutie dostatočnej aktivity na mimosúdne riešenia sporu nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa tak ako to má na mysli § 257 CSP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd skutočnosti tvrdené žalovaným v replike neposúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.
14. S poukazom na vyššie konštatované procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania a z dôvodu, že odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného uvedenou v replike k vyjadreniu žalobkyne, na základe ktorej by mal rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 257 CSP, súd prvej inštancie dôvodne priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane v rámci odvolacieho konania priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).