Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej, v právnej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica L. Pasteura, so sídlom Rastislavova 43, Košice, IČO: 00 606 707, právne zastúpenému: JUDr. Alena Zadáková, advokátka, Advokátska kancelária Alena Zadáková a spol. so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 52, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/8493/134748 zo dňa 09.12.2019 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 17. 02. 2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 18. 02. 2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OLP/8493/134748 zo dňa 09. 12. 2019 ako aj rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 16. 09. 2019 číslo spisu 2016/05883-27/006-HŽPZ a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania.

I. Administratívne konanie

2. Žalovaný rozhodnutím č. OLP/8493/134748 zo dňa 09. 12. 2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice číslo : - HŽPZ, ODP zo dňa 16. 09. 2019 potvrdil.

3. Regionálny úrad verejného zdravotníctva, so sídlom v Košiciach, Ipeľská 1, 040 01 Košice, (ďalej len „Regionálny úrad verejného zdravotníctva“), ako príslušný orgán, podľa a v spojení s prílohou číslo 1 bod 32 a , vydal dňa 11. 11. 2016 pod číslom 2016/05883-02/HŽPaZ rozhodnutie, ktorým žalobkyni uložil povinnosť odstrániť hlučnosť prevádzky chladiarenských veží Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, pracovisko Trieda SNP 1 v Košiciach tak, aby hluková situácia vo vonkajšom prostredí bytových domov na Fatranskej č. 3 v Košiciach, vyhovovala požiadavkám ustanoveným vo vyhláške MZ SR č. 549/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej len „vyhláška“), a to s termínom

do 30. 04. 2017. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 12. 2016 a vykonateľnosť dňa 30. 04. 2017.

4. Rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice číslo: - HŽPZ, ODP zo dňa 16. 09. 2019 ako príslušný orgán podľa a v spojení s prílohou č. 1 bod č. 32 a vo veci výkonu svojho rozhodnutia č.: -02/HŽPaZ zo dňa 11.11.2016 podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „") rozhodol tak, že povinnému účastníkovi konania Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice, Rastislavova 43, 041 90 Košice, IČO: 00606707 uložil prvú pokutu vo výške 1 200,- €, ktorú je tento povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet uvedený vo výroku napadnutého rozhodnutia.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice okrem iného uviedol, že dňa 27. 08. 2019 bolo Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Košice vykonané opakované kontrolné meranie hluku v nočných hodinách vo vonkajšom prostredí obytného domu na Fatranskej č. 3 v Košiciach. Zdrojom hluku bola prevádzka dvoch chladiacich veží, nachádzajúcich sa v otvorenom betónovom skelete vo vzdialenosti cca 50 m od predmetného bytového domu, ktorých prevádzkovateľom je účastník konania - žalobca. Meranie hluku bolo vykonané v rámci kontroly plnenia povinností, uložených rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice č.: -02/HŽPaZ zo dna 11. 11. 2016.

Z protokolu o meraní č. 4 578, vyhotoveného dňa 05. 09. 2019 je zrejmé, že pre referenčný časový interval noc bola prípustná hodnota určujúcej veličiny hluku pre hluk z iných zdrojov v čase od 22:45 hod. do 23:45 hod. na meracom mieste (pred oknom chránenej obytnej miestnosti 1,5 m nad podlahou 2. podlažia) prekročená o 10,9 dB pri „režime 4", kedy ventilátory v obidvoch vežiach fungovali v plnej prevádzke, na maximálnej úrovni. Z uvedeného vyplýva, že nedostatky, ktoré mali byť odstránené v termíne do 30. 04. 2017 naďalej pretrvávajú a opatrenia na zníženie hluku neboli vykonané tak, aby hluková situácia v okolitom vonkajšom životnom prostredí vyhovovala ustanoveniam vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „").

Vzhľadom na to, že ide o plnenie nepeňažných povinností, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice pristúpil k vymáhaniu formou postupného ukladania pokút v súlade s ustanoveniami § 79 ods. 3 Správneho poriadku o čom rozhodol rozhodnutím č.: -16/HŽPaZ zo dňa 05. 02. 2018 (ďalej len „rozhodnutie RÚVZ Košice zo dňa 05. 02. 2018"), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 05. 2018. 6. Prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedol, že podľa súčasných poznatkov vedy, hluk spôsobuje alebo môže spôsobiť poruchy zdravia. Dlhodobé pôsobenie vyšších hladín hluku na ľudí môže viesť k trvalým negatívnym zdravotným účinkom, najmä na neurovegetatívny systém človeka. V tomto konkrétnom prípade pôsobenie nameraných vyšších hladín hluku je považované za rušivé v psychickej i fyzickej oblasti zdravia, nakoľko hluk z predmetnej komunikácie sa šíri priamo k obytným domom, ktoré sú vyhláškou č. chránené. Vzhľadom na to, že účastník konania - žalobca nesplnil uloženú povinnosť, vymáhanie splnenia povinností postupným ukladaním pokút je na mieste. 7. Proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice číslo : - HŽPZ, ODP zo dňa 16. 09. 2019 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 08. 10. 2019, ktorým žiadal, aby odvolací správny orgán rozhodol v zmysle správneho poriadku tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a správne konanie sa zastaví.

8. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre jeho protizákonný výrok, nepreskúmateľnosť, nesprávne právne posúdenie veci a nezákonný postup správneho orgánu. Protizákonnosť výroku rozhodnutia odôvodnil tým, že je v rozpore s § 47 ods. 1 a 2 Správneho poriadku ako aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , nakoľko výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ďalej v odvolaní namietal, že pri uložení pokuty vo výške 1 200,- € sa správny orgán musel riadiť správnou úvahou, ktorá však nie je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a teda zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo žiadnym spôsobom k použitiu správnej úvahy, keďže tá nie je obsahom napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu považuje

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti a zároveň pre nesprávnu aplikáciu právnej úpravy, ktorá použitie správnej úvahy predpokladá.

Nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci odôvodnil žalobca v odvolaní tým, že rozhodnutím RÚVZ Košice zo dňa 05. 02. 2018 bolo rozhodnuté, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice bude vykonávať rozhodnutie formou ukladania pokút. Voči uvedenému postupu boli zo strany účastníka konania zaslané námietky, v rámci ktorých žiadal, aby pri výkone meraní boli prítomní aj jeho pracovníci, no Regionálny úrad verejného zdravotníctva následne postupoval tým spôsobom, že uskutočnil jedno meranie a na základe tohto vyhotovil napadnuté rozhodnutie, pričom žalobca ako účastník konania nemal žiadnu možnosť sa k danému protokolu vyjadriť a rovnako nemal možnosť si daný protokol ani prezrieť, keďže o jeho uskutočnení nebol informovaný a teda Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice tak rozhodol na základe dôkazov, ktoré účastníkovi konania neboli doručené, čo je závažné porušenie ustanovení správneho poriadku, výsledkom čoho je nezákonné napadnuté rozhodnutie.

9. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

10. Žalovaný vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že: „ Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, nie je ústredným orgánom štátnej správy a preto sa proti jeho rozhodnutiu nemožno brániť rozkladom tak, ako to urobil účastník konania resp. JUDr. Zadáková, ale odvolaním. Z toho dôvodu, že podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky klasifikoval podaný rozklad zo dňa 08. 10. 2019 ako odvolanie. V podanom rozklade - odvolaní sa uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručené dňa 23. 09. 2019 a teda je dodržaná zákonná 15-dňová lehota na podanie rozkladu, rozumej riadneho opravného prostriedku odvolania. K tomu Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky uvádza, že

- podľa priloženej doručenky účastník konania napadnuté rozhodnutie prevzal dňa 20. 09. 2019

- 15-dňová lehota na podanie riadneho opravného prostriedku začala plynúť dňa 21. 09. 2019,

- 15-dňová odvolacia lehota uplynula dňa 05. 10. 2019,

- keďže 15-dňová odvolacia lehota pripadla na sobotu (05. 10. 2019), podľa § 19 ods. 1 posledná veta Správneho poriadku, posledným dňom na podanie odvolania bol budúci pracovný deň, t. j. pondelok 07. 10. 2019,

- odvolanie (rozklad) bolo podané - uložené do schránky dňa 08. 10. 2019, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku. Možno konštatovať, že nie je pravdou tvrdenie, uvedené v podanom odvolaní, že bola dodržaná 15- dňová lehota na podanie rozkladu (rozumej odvolania). K uvedenému je ale potrebné poznamenať, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice vo svojom liste zo dňa 06. 11. 2019 zn.: -29-13/odv-1059/ODP, ktorým bolo odvolanie predložené na odvolací orgán uviedol, že vzhľadom na to, že v napadnutom rozhodnutí uviedol nesprávne poučenie o opravnom prostriedku podanie účastníka konania posúdil ako včas podané a to v súlade s § 54 ods. 3 Správneho poriadku.“ 11. Žalovaný ďalej uviedol, že v podanom odvolaní sa poukazuje na nesprávny postup orgánu verejného zdravotníctva pri rozhodovaní o postihu za správny delikt. K uvedenému žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie nebolo rozhodnutím o uložení pokuty za správny delikt, nakoľko správne delikty na úseku verejného zdravotníctva upravuje ustanovenie , napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa správneho poriadku, ďalej uviedol, že vo výroku napadnutého rozhodnutia sa ustanovenie ani len nespomína, teda vôbec nemohlo ísť o konanie za uloženie sankcie za správny delikt tak, ako sa na to v podanom odvolaní (rozklade) poukazuje, pričom uloženie pokuty za iný správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa s postupným ukladaním pokút za účelom vymoženia nesplnenej povinnosti podľa správneho poriadku nie je možné ľubovoľne zamieňať tak, ako to vyplýva z podaného odvolania.

Postup podľa § 79 ods. 3 správneho poriadku bol vo výroku napadnutého rozhodnutia riadne uvedený a v odôvodnení riadne zdôvodnený. Žalovaný poznamenal, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice by vôbec nebol k postupu podľa § 79 ods. 3 Správneho poriadku pristúpil, resp. by bol od neho

upustil podľa § 75 ods. 2 písm. a) Správneho poriadku, ak by bol vymáhaný nárok zanikol, t. j. ak by si bol účastník konania dobrovoľne splnil povinnosť, uloženú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. To, že si účastník konania svoju povinnosť, uloženú mu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím

- pokynom dobrovoľne a včas nesplnil, si je účastník konania vedomý a Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice to aj vydokladoval a dokázal vykonaným opakovaným meraním tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

12. K výške uloženej prvej pokuty podľa § 79 ods. 3 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia riadne zdôvodnil a uviedol, že hluk spôsobuje alebo môže spôsobiť poruchy zdravia, môže viesť k trvalým negatívnym zdravotným účinkom a to najmä na neurovegetatívny systém človeka. Žalovaný zastáva názor, že účastník konania, ktorým je Univerzitná nemocnica ako zdravotnícke zariadenie túto skutočnosť veľmi dobre ovláda a napriek tomu zotrváva v protizákonnom konaní. 13. K žalobcovej námietke uvedenej v odvolaní: „S ohľadom na uvádzanú argumentáciu možno prijať záver o zásadných pochybeniach zo strany prvostupňového správneho orgánu, ktoré odôvodňujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Keďže v danom prípade je nezákonnosť rozhodnutia spôsobená najmä nerešpektovaním platných právnych predpisov zo strany prvostupňového správneho orgánu, tak navrhujeme odvolaciemu správnemu orgánu, aby rozhodol o náhrade trov konania UNLP.", žalovaný uviedol, že o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia môže rozhodnúť odvolací orgán, odvolací orgán v tomto prípade konštatuje nepochopenie konania prvostupňového správneho orgánu zo strany účastníka konania, nakoľko účastník konania si v podanom odvolaní zamenil konanie podľa s konaním podľa Správneho poriadku, pri vydávaní napadnutého rozhodnutia podľa Správneho poriadku žalovaný nezákonnosť nezistil a výšku trov právneho zastúpenia - resp. náhradu trov právneho zastúpenia , podľa ktorého orgány verejného zdravotníctva postupujú, nepozná; obdobne takéto ustanovenie nemá ani .

Podľa § 31 ods. 1 správneho poriadku trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník.

Podľa náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

Na základe uvedeného žalovaný považoval požiadavku účastníka konania, uvedenú v závere podaného odvolania o náhrade trov - výšky právneho zastúpenia za zmätočnú a bezpredmetnú.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného

14. Správnou žalobou zo dňa 17. 02. 2020, doručenou správnemu súdu dňa 18. 02. 2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OLP/8493/134748 zo dňa 09. 12. 2019 ako aj rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 16. 09. 2019 číslo spisu 2016/05883-27/006- HŽPZ, ODP a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať plnú náhradu trov konania.

15. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a to z dôvodov podľa , teda že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa , že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, podľa písm. f / , že skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a podľa došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Žalobca správnu žalobu označil ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, avšak za účelom právnej istoty, v prípade, že sa správny súd nezhodne s právnym zdôvodnením žalobcu, žiadal aby ju správny súd posúdil ako správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ust. a nasl. .

17. Žalobca v odôvodnení žaloby poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Regionálneho verejného zdravotníctva zo dňa 16. 09. 2019 číslo spisu 2016/05883 - 27/006-HŽPZ, ODP, ktorým v zmysle výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že povinnému účastníkovi konania ukladá prvú pokutu vo výške 1.200,- €, pričom túto pokutu je UNLP povinná zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a teda inými slovami bol žalobcovi uložený správny postih vo forme peňažnej pokuty vo výške 1.200,- €, ktorý prvostupňový orgán uložil pri výkone právoplatného rozhodnutia. Dňa 27. 08. 2019 bolo odbornými pracovníkmi prvostupňového správneho orgánu vykonané opakované kontrolné meraniu hluku v nočných v nočných hodinách vo vonkajšom prostredí obytného domu na Fatranskej 3 v Košiciach, pričom zdrojom hluku mala byť prevádzka dvoch chladiacich veží, ktorých prevádzkovateľom je UNLP. Meranie hluku malo byť vykonané v rámci kontroly plnenia povinnosti uloženým právoplatným rozhodnutím.

Z protokolu o meraní č. 4 578, vyhotoveného dňa 05. 09. 2019 ma vyplývať, že hodnota určujúcej veličiny pre hluk z iných zdrojov bola prekročená o 10,9 dB pri „režime 4“, kedy ventilátory v obidvoch vežiach fungovali v plnej prevádzke, na maximálnej úrovni. Z uvedeného vyplýva, že nedostatky, ktoré mali byť odstránené v termíne do 30. 04. 2017, majú naďalej pretrvávať a opatrenia na zníženie hluku nemali byť vykonané tak, aby hluková situácia v okolitom vonkajšom životnom prostrední vyhovovala ustanoveniam vyhlášky č.

Postup prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že ide o plnenie nepeňažných povinností a teda prvostupňový správny orgán pristúpil k vymáhaniu formou postupného ukladania pokút v súlade s ust. § 79 ods. 3 Správneho poriadku o čom rozhodol právoplatne rozhodnutím č. 2016/05883-16/HŽPaZ zo dňa 05. 02. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 05. 2018.

Prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa súčasných poznatkov vedy hluk spôsobuje alebo môže spôsobiť poruchy zdravia.

18. Žalobca v správnej žalobe poukázal aj na rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 11. 11. 2019 (správne má byť 11. 11. 2016- poznámka súdu) pod č. k. 02/ HŽPaZ. Predmetným opatrením bola žalobcovi uložená povinnosť vykonať stavebné úpravy, pričom dané rozhodnutie je v súčasnosti predmetom konania pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. . Napadnuté rozhodnutie je následkom daného konania, keďže žalobca nemal splniť povinnosť mu uloženú. Dané rozhodnutie však považuje za ničotné a absolútne neplatné, keďže správny orgán rozhodol o stavebných úpravách mimo stavebného konania, pričom nerešpektoval prioritný stav, ktorý bol daný. Za prioritný stav je potrebné chápať úrovne hluku dané pred uskutočnením novostavieb, vo vzťahu ktorým sa úrovne hluku aktuálne posudzujú. Správny orgán teda mimo stavebného konania posudzoval vhodnosť technického riešenia u žalobcu a prikázal vykonať jeho nápravu, čo znamená značné finančné náklady. Nepovažuje za zákonné aplikovať nový stav na staré existujúce technické riešenie, pričom na stavebné úpravy nie je zaviazaný ten, ktorý stavia následne ale ten, kto už technické riešenie prevádzkuje. Právo v uvedomenom spočíva ničotnosť správneho rozhodnutia, ktoré tvorí podklad napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný sa dožaduje riešenia, ktoré bolo možné vykonať len v rámci stavebného konania.

19. Protizákonnosť výroku rozhodnutia žalobca odôvodnil tým, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Taktiež je podľa žalobcu potrebné uviesť, že záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

Vo veci samej nemožno mať pochybnosti o tom, že povinnosť zaplatiť pokutu je istým druhom sankcie a uvedená povinnosť zasahuje do majetkovej sféry UNLP, teda v danom prípade sa jedná o uloženie pokuty za správny delikt, ktorým má byť nedodržanie povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím správneho orgánu.

Podľa názoru žalobcu výrok napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti, keďže v ňom nie je uvedený čas, miesto a hlavne konkrétne porušenie, ktorého sa mala UNLP dopustiť. Výrok napadnutého rozhodnutia je z uvedených dôvodov nezákonný.

20. Nepreskúmateľnosť a zároveň aj nesprávne právne posúdenie v rámci napadnutého rozhodnutia spočíva najmä v použití správnej úvahy zo strany prvostupňového správneho orgánu. Ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku priamo ukladá správnemu orgánu použiť správnu úvahu, keďže zákon uvádza len najvyššiu možnú výšku pokuty. Je zrejmé, že pri uložení pokuty vo výške 1.200,- € sa správny orgán musel riadiť správnou úvahou, ktorá však nie je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

21. Žalobca v správnej žalobe poukázal, že pri vedení konania ako aj pri rozhodovaní musí správny orgán postupovať zákonným spôsobom, teda v súlade so Správnym poriadkom (a osobitnými právnymi predpismi, v rámci konkrétnej oblasti). Ideová línia, akými princípmi sa správny orgán musí pri svojom rozhodovaní a vedení konania riadiť je vymedzená v tzv. základným zásadách správneho konania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 3 Správneho poriadku.

Zásada zákonnosti konania: „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“ - ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku

Zásada materiálnej pravdy: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ - ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Zásada materiálnej pravdy prikazuje správnemu orgánu vykonať také dokazovanie vo veci, ktoré povedie k objektívnemu rozhodnutiu.

Dôvodnosť obidvoch dôvodov „rozkladu“ odôvodňuje žalobca spoločne, keďže sa jedná o nesprávnu aplikáciu práva na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 05. 02. 2018 bolo rozhodnuté o tom, že správny orgán bude vykonávať rozhodnutie formou ukladania pokút. Voči uvedenému postupu boli zo strany UNLP zaslané námietky, v rámci ktorých UNLP žiada, aby pri výkone meraní boli prítomný aj jeho pracovníci. Prvostupňový správny orgán následne postupoval tým spôsobom, že uskutočnil jedno meranie a na základe tohto vyhotovil napadnuté rozhodnutie. UNLP nemala žiadnu možnosť sa k danému protokolu vyjadriť a rovnako nemala možnosť si daný protokol ani prezrieť, keďže o jeho uskutočnení nebola informovaná. Prvostupňový správny orgán tak rozhodol na základe dôkazov, ktoré UNLP ako účastníkovi konania neboli doručené, čo je závažné porušenie ustanovení Správneho poriadku, výsledkom čoho je nezákonné napadnuté rozhodnutie.

22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16. 06. 2020, doručenému správnemu súdu dňa 22. 06. 2020, uviedol, že prvostupňový správny orgán Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice ako príslušný orgán podľa a v spojení s prílohou č. 1 bod 32 a vydal dňa 11. 11. 2016 pod číslom: 2016/05883-02/HŽPaZ rozhodnutie, ktorým žalobcovi pokynom uložil povinnosť odstrániť hlučnosť z prevádzky chladiarenských veží na pracovisku Trieda SNP 1 v Košiciach tak, aby hluková situácia vo vonkajšom prostredí bytových domov na Fatranskej 3 v Košiciach vyhovovala požiadavkám ustanoveným vo vyhláške č. s termínom do 30. 04. 2017. 23. Na základe uvedeného bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania listom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice č.: -01/HŽPaZ zo dňa 13. 10. 2016 a zároveň bol vyzvaným aby v stanovenej lehote podal k predmetu konania písomné vyjadrenie; žalobca si výzvu prevzal dňa 17. 10. 2016, svoje písomné vyjadrenie však nepodal. Ako z výroku tohto rozhodnutia vyplýva, predmetným rozhodnutím nebola žalobcovi uložená povinnosť vykonať akékoľvek stavebné úpravy - ide o hrubé zavádzanie a klamlivé tvrdenie, ale bola žalobcovi uložená povinnosť odstrániť hlučnosť z prevádzky chladiarenských veží na pracovisku Trieda SNP 1 v Košiciach tak, aby hluková situácia vo vonkajšom prostredí bytových domov na Fatranskej 3 v Košiciach vyhovovala požiadavkám ustanoveným vo vyhláške č.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 05. 12. 2016 a vykonateľnosť dňom 30. 04. 2017, nakoľko žalobca nepodal odvolanie.

Pokiaľ sa v žalobe poukazuje na skutočnosť, že toto rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice považuje žalobca za ničotné a absolútne neplatné, k tomu Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poznamenáva, že toto stanovisko žalobcu je právne irelevantné, nakoľko nikto nemá právo považovať rozhodnutie za „ničotné a absolútne neplatné" bez toho, aby to vyslovil orgán na to oprávnený.

24. Žalovaný k uvedenému poznamenáva: Podľa je každý prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií povinný zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc, ustanovené vykonávacím predpisom. ().

Ide o zákonnú povinnosť, ktorá nie je nijak obmedzená ani nijak modifikovaná k novým, starým alebo akýmkoľvek stavbám a pod.

Žalovaný opätovne poznamenáva, že tvrdenie, uvedené v žalobe cit.: „Správny orgán teda mimo stavebného konania posudzoval vhodnosť technického riešenia u žalobcu a prikázal vykonať jeho nápravu..." je hrubé skresľovanie zákonom ustanovenej povinnosti každého prevádzkovateľa zdrojov hluku, nakoľko Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice len plnil svoje oprávnenie dané mu vydávať pokyny na odstránenie nedostatkov, zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru.

Pokiaľ sa v tomto bode podanej žaloby poukazuje na cit.:"....čo znamená značné finančné náklady." , k tomu Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poukazuje na ustanovenie podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností, ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

25. Žalovaný ďalej zastáva právny názor, že výrok jeho žalobou napadnutého rozhodnutia je v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a to najmä ustanovenia § 47. Výrok tohto rozhodnutia je jasný a presný a nemôžu vzniknúť o ňom žiadne pochybnosti tak, ako sa na to v tomto bode podanej žaloby poukazuje. Zdôrazňuje, že v tomto prípade vôbec nerozhodoval o správnom delikte tak, ako sa na v žalobe poukazuje.

Prvostupňový správny orgán vydal dňa 16. 09. 2019 pod číslom: 2016/05883-27/006-HŽPZ, ODP rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil prvú pokutu vo výške 1 200,- € a to podľa § 79 ods. 3 Správneho poriadku; toto rozhodnutie Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky svojim žalobou napadnutým rozhodnutím v odvolacom konaní potvrdil.

Výrok tohto rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice je plne v súlade s požiadavkami § 47 správneho poriadku, nakoľko je vydané podľa § 79 ods. 3 Správneho poriadku.

Ako z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, žalobca nedostatky, ktoré mal odstrániť v termíne do 30. 04. 2017 neodstránil, tieto naďalej pretrvávajú, čo sa potvrdilo aj opakovaným meraním hluku zo dňa 27. 08. 2019.

Podľa § 79 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie ukladajúce nepeňažné plnenie sa vykoná náhradným výkonom, ukladaním peňažných pokút alebo priamym vynútením uloženej povinnosti.

Podľa § 79 ods. 3 Správneho poriadku ak náhradný výkon nie je podľa povahy veci možný alebo účelný, vymáha sa splnenie povinnosti uloženej rozhodnutím postupným ukladaním pokút.

26. Vzhľadom na to, že ide o plnenie nepeňažných povinností, prvostupňový správny orgán Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice pristúpil k vymáhaniu formou postupného ukladania pokút v súlade s ustanoveniami § 79 ods. 3 Správneho poriadku o čom rozhodol rozhodnutím č.: -16/HŽPaZ zo dňa 05. 02. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 05. 2018.

27. Žalovaný uviedol, že predmetom námietok voči výkonu rozhodnutia môžu byť len úkony alebo opatrenia, ktoré súvisia s výkonom správneho rozhodnutia a nie samo správne konanie, ktoré sa má vykonať. V námietkach nemožno teda úspešne uplatňovať okolnosti, ktoré sa mali uplatniť v konaní predchádzajúcom vydaniu správneho rozhodnutia alebo priamo v rozhodnutí o uložení vymáhanej povinnosti.

28. Žalobca sa voči rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice, ktorým mu bola uložená predmetná povinnosť, vôbec neodvolal.

29. Žalobca v žalobe uvádza podmienky, ktoré musia byť splnené v rozhodnutí o uložení pokuty za správny delikt. Žalovaný pripomína, že sa k tejto skutočnosti podrobne vyjadril v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia: 1/ Orgány verejného zdravotníctva ukladajú pokuty za správne delikty, uvedené v a to v správnom konaní. 2/ Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje podľa piatej časti Správneho poriadku, pričom tieto dve konania nie je možné ľubovoľne zamieňať.

Žalovaný zároveň zdôraznil, že ani jeho žalobou napadnuté rozhodnutie a ani celé konanie v predmetnej veci na prvostupňovom správnom orgáne nebolo konaním o uložení pokuty za správny delikt podľa a nebolo teda ani konaním o uložení sankcie, ale konaním o vymáhaní nepeňažného plnenia právoplatne uloženej povinnosti.

30. Výšku uloženej pokuty v rámci výkonu rozhodnutia Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice odôvodnil vo svojom rozhodnutí číslo: 2016/5883-27/006-HŽPZ, ODP zo dňa 16. 09. 2019 keď uviedol, že podľa súčasných poznatkov vedy hluk spôsobuje alebo môže spôsobiť poruchy zdravia. Dlhodobé pôsobenie vyšších hladín hluku na ľudí môže viesť k trvalým negatívnym zdravotným účinkom, najmä na neurovegetatívny systém človeka. V tomto konkrétnom prípade pôsobenie nameraných vyšších hladín hluku je považované za rušivé v psychickej i fyziologickej oblasti zdravia.

31. Podľa žalovaného je potrebné pripomenúť, že podľa § 75 ods. 2 písm. a) Správneho poriadku na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia od výkonu upustí, ak vymáhaný nárok zanikol alebo sa jeho vymáhanie stalo bezpredmetným. Uvedené znamená, že žalobca mohol v ktorejkoľvek fáze výkonu rozhodnutia splniť vymáhanú povinnosť a od výkonu rozhodnutia by sa bolo upustilo.

32. Žalovaný k podanej žalobe poznamenáva, že výrok jeho žalobou napadnutého rozhodnutia je v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, žalovaný Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ani prvostupňový správny orgán Regionálny úrad verejného zdravotníctva Košice v predmetnom prípade nikdy nerozhodoval o správnom delikte, resp. o uložení pokuty za príslušný správny delikt podľa , celé konanie bolo vedené podľa piatej časti Správneho poriadku - výkon rozhodnutí a podaná žaloba je podaná na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky číslo: OLP/8493/134748 zo dňa 09. 12. 2019, pričom obsah žaloby napáda rozhodovanie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice v predmetnej veci.

33. Žalovaný zastáva právny názor, že skutočnosti, uvedené v podanej žalobe mali byť uplatnené v odvolaní proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice číslo: 2016/05883-02 / HŽPaZ zo dňa 11. 11. 2016, ktoré však podané nikdy nebolo. Zároveň si dovoľuje poznamenať, že žaloba neobsahuje žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho žalobou napadnuté rozhodnutie ako vydané v rozpore so zákonom zrušiť a zastáva názor, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutie svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil.

34. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 16. 06. 2020 už replikou nevyjadril.

III. Dôvody rozhodnutia správneho súdu

35. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní podľa () v znení neskorších predpisov, postupujúc podľa ustanovení a nasl. (všeobecná správna žaloba) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, ako aj s obsahom argumentácie účastníkov konania v priebehu súdneho preskúmavacieho konania a dospel k záveru, že správnej žalobe v danej veci nie je možné vyhovieť, preto žalobu postupom podľa zamietol.

36. V súlade s ustanovením v nadväznosti na procesnoprávny postup upravený v , správny súd rozhodol v danej veci bez nariadenia pojednávania (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 31. 05. 2021).

37. Podľa článku 46 ods. 2, prvá veta SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Podľa článku 2 ods. 2 SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

38. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

39. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 40. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavného SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

41. Podľa SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

42. Podľa o správnom konaní (ďalej len ) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

43. Podľa § 71 ods. 1 Správneho poriadku ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

44. Podľa §72 ods. 1 Správneho poriadku výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu, ktorý v prvom stupni vydal rozhodnutie, schválil zmier alebo vyhotovil

výkaz nedoplatkov (vymáhajúci správny orgán). Pokiaľ tento orgán nie je sám na výkon rozhodnutia oprávnený, postúpi vec orgánu príslušnému podľa § 73.

45. Podľa § 73 Správneho poriadku výkon rozhodnutia uskutočňuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 74 Správneho poriadku orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia je povinný oznámiť účastníkovi konania, ktorého sa výkon týka, začatie výkonu rozhodnutia; ak treba určiť lehotu na plnenie (§ 71 ods. 1), uvedie sa v tomto oznámení.

47. Podľa § 75 ods. 1 Správneho poriadku orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia môže zo závažných dôvodov na návrh účastníka konania alebo z vlastného, prípadne iného podnetu výkon rozhodnutia odložiť.

48. Podľa § 76 ods. 1 správneho poriadku proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia možno podať námietky.

49. Podľa § 79 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie ukladajúce nepeňažné plnenie sa vykoná náhradným výkonom, ukladaním peňažných pokút alebo priamym vynútením uloženej povinnosti.

50. Podľa § 79 ods. 3 Správneho poriadku ak náhradný výkon nie je podľa povahy veci možný alebo účelný, vymáha sa splnenie povinnosti uloženej rozhodnutím postupným ukladaním pokút; jednorazovo uložená pokuta nesmie prevýšiť sumu 1659 €.

51. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/8493/134748 zo dňa 09. 12. 2019, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice číslo : - HŽPZ, ODP zo dňa 16. 09. 2019 potvrdil a postup žalovaného pri vydávaní tohto rozhodnutia.

52. V prvom rade musel správny súd pristúpiť k posúdeniu druhu konania o správnej žalobe, nakoľko žalobca ju označil ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, resp. správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Po posúdení správnej žaloby, napadnutého rozhodnutia ako aj administratívneho konania však správny súd zistil, že v tomto prípade ide o konanie o všeobecnej správnej žalobe v zmysle a nasl. . V predmetnom prípade orgány verejnej správy nerozhodovali o správnom delikte, resp. o uložení pokuty za príslušný správny delikt podľa , keďže administratívne konanie bolo vedené podľa piatej časti Správneho poriadku - výkon rozhodnutí a podaná správna žaloba je podaná na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky číslo: OLP/8493/134748 zo dňa 09. 12. 2019, pričom obsah žaloby napáda rozhodovanie správneho orgánu prvého stupňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Košice v predmetnej veci.

Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola žalobcovi uložená tzv. exekučná pokuta, ktorú je potrebné diferencovať od pokuty uloženej v správnom konaní meritórnym rozhodnutím. Uloženie exekučnej pokuty je opatrením súvisiacim s priebehom výkonu rozhodnutia a rozhoduje sa o nej formou procesného rozhodnutia. Exekučná pokuta je sankcia za nesplnenie povinnosti, ktorá bola uložená vykonateľným rozhodnutím. Nie je možné však exekučnú pokutu vnímať ako sankciu za správny delikt, nakoľko takéto vnímanie by následne automaticky vylučovalo uloženie tejto exekučnej pokuty opakovane, keďže by sa tým porušila zásada ne bis in idem - povinnému by sa exekučná pokuta uložila opakovane za nesplnenie tej istej povinnosti vyplývajúcej z toho istého vykonateľného správneho rozhodnutia.

53. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa, tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom

odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

54. Čo sa týka žalobcovho tvrdenia, že rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 11. 11. 2019 (správne má byť dátum 11. 11. 2016- poznámka súdu) č. k. 02/ HŽPaZ mu bola uložená povinnosť vykonať stavebné úpravy a že správny orgán rozhodol o stavebných úpravách mimo stavebného konania a z uvedeného dôvodu považuje predmetné rozhodnutie za ničotné a absolútne neplatné, tak uvedené tvrdenie žalobcu považuje správny súd za nepravdivé, nakoľko predmetným rozhodnutím bola žalobcovi uložená „povinnosť odstrániť hlučnosť z prevádzky chladiarenských veží UNLP, pracovisko Trieda SNP 1 v Košiciach tak, aby hluková situácia vo vonkajšom prostredí bytových domov na Fatranskej 3 v Košiciach vyhovovala požiadavkám ustanoveným vo vyhláške č., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí s termínom do 30. 04. 2017“ a nebolo mu uložené žiadne vykonanie stavebných úprav, ako to tvrdil. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutie bolo riadne vydané správnym orgánom prvého stupňa, ktorý mal na jeho vydanie právomoc, takže ho nie je možné považovať za nulitné rozhodnutie a žiadny oprávnený orgán ho za nulitné rozhodnutie nevyhlásil. Tiež je žiaduce upozorniť na tú skutočnosť, že voči predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nebolo žalobcom podané odvolanie a teda nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 12. 2016 a vykonateľnosť dňa 30. 04. 2017, čím sa stalo riadnym vykonateľným titulom. 55. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné

- paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 08. 2013.)

56. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca v správnej žalobe uviedol, že predmetné rozhodnutie je predmetom konania pred Krajským súdom v Bratislave vedeným pod sp. zn. . Súd v priebehu konania zistil, že takéto konanie sa na Krajskom súde v Bratislave nevedie, avšak pod totožnou spisovou značkou sa viedlo konanie s rovnakými účastníkmi konania na Krajskom súde v Košiciach, ktoré bolo skončené uznesením sp. zn. zo dňa 13. 03. 2019, právoplatným dňa 12. 04. 2019, ktorým bola žaloba žalobcu odmietnutá.

57. V konaní vedenom pod sp. zn. sa žalobou zo dňa 15. 01. 2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 02. 02. 2018, žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu Verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, Bratislava, č. zo dňa 30. 11. 2017 v spojení s rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, so sídlom v Košiciach č. 2016/05883-02/HŽPaZ zo dňa 11. 11. 2016.

58. Správny súd uznesením sp. zn. zo dňa 13. 03. 2019 odmietol žalobu s tým záverom, že žalobca svojím konaním (resp. nekonaním) si sám ubral právo na riadny prieskum správneho rozhodnutia v odvolacom konaní, resp. následne aj v konaní pred správnym súdom. Správny súd v rámci skúmania procesných podmienok konania dospel k záveru, že žaloba je neprípustná, čo vyústilo do odmietnutia žaloby v zmysle , pretože správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky.

59. Pokiaľ ide o žalobnú námietku ohľadom nesprávneho právneho posúdenia (žalobný dôvod podľa ustanovenia písmeno c/ ), túto súd nepovažoval za dôvodnú. Súd má za to, že žalovaný správne právne posúdil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. 2016/05883-27/006-HŽPZ,ODP zo dňa 16. 09. 2019 ako rozhodnutie vydané podľa Správneho poriadku, teda rozhodnutie na vymoženie splnenej nepeňažnej povinnosti uloženej rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a to spôsobom postupného ukladania pokút - teda rozhodnutie na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. 2016/05883-02/HŽPaZ zo dňa 11. 11. 2016, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť ktorú ku dňu vydania tohto rozhodnutia žalobca nesplnil. Súd má za to, že žalovaný správne právne posúdil splnenie podmienok pre vydanie napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty a to:

- že je rozhodnutie, ktorým boli uložené povinnosti spôsobilé byť podkladom pre výkon rozhodnutia - podmienka upravená v ustanovení § 71 ods. 1 Správneho poriadku, teda že je rozhodnutie zo dňa 11. 11. 2016 právoplatné a vykonateľné,

- že toto rozhodnutie má charakter uloženej povinnosti,

- a že uvedené rozhodnutie obsahuje aj lehotu na plnenie a teda, či je spôsobilé na to, aby bolo vykonateľné podľa § 79 ods. 3 správneho poriadku t. j. postupným ukladaním pokút. Taktiež žalovaný aj správne právne posúdil postup prvostupňového správneho orgánu v rámci výkonu rozhodnutia predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správne zároveň žalovaný uzavrel, že úlohou správneho orgánu uskutočňujúceho výkon rozhodnutia nie je skúmať vecnú správnosť resp. zákonnosť rozhodnutia, ktoré sa má vykonať, ale správny orgán je oprávnený skúmať iba to, či sa rozhodnutie stalo spôsobilým na výkon rozhodnutia.

60. Ako vyplýva z ustanovení zákona o správe daní ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí preto v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť vždy určitý a presný. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku rozhodnutia bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť), resp. autoritatívne potvrdzuje. Výrok rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu musí obsahovať rozhodnutie, či sa prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta, či sa prvostupňové rozhodnutie mení (a ako) alebo či sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je odvolacím orgánom potvrdené, ak odvolací orgán nevykonal žiadnu zmenu vo výroku rozhodnutia. Zmenou rozhodnutia v odvolacom konaní nie je postup, keď odvolací orgán zmení text odôvodnenia rozhodnutia bez toho, aby zmenil časť výroku prvostupňového orgánu. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania mohol bezpečne bez akýchkoľvek pochybnosti poznať výsledok konania. Pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa. Reformačný výrok odvolacieho orgány sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia orgánu prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu sporu, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán (konajúci vo vlastnom mene). Odvolací orgán teda zmenou rozhodnutia nahradzuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. 04. 2015)

61. K žalobcovej námietke o protizákonnosti výroku rozhodnutia, nakoľko v ňom absentuje špecifikácia deliktu súd opätovne uvádza, že rozhodnutím orgánu prvého stupňa nebola uložená pokuta ako sankcia za správny delikt, ale ním bola uložená tzv. exekučná pokuta za nesplnenie povinnosti v rámci vykonávacieho konania v zmysle § 79 ods. 3 Správneho poriadku, čo už súd uviedol v ods. 52 tohto rozsudku. Zároveň súd konštatuje, že výrok napadnutého rozhodnutia je formulovaný jasne a stručne, obsahuje rozhodnutie, že sa rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdzuje a odvolanie odmieta, v súlade s § 47 ods. 1 Správneho poriadku aj s poukazom na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 04. 2015.

62. Čo sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a nesprávneho právneho posúdenia spočívajúcej v absencii správnej úvahy pri uložení pokuty vo výške 1.200,- €, má súd za to, že žalovaný sa riadne vo svojom rozhodnutí vysporiadal a rovnako správny orgán prvého stupňa, ktorý riadne zdôvodnil, že hluk spôsobuje alebo môže spôsobiť poruchy zdravia, môže viesť k trvalým negatívnym zdravotným účinkom a to najmä na neurovegetatívny systém človeka, čo súd považuje za dostatočné zdôvodnenie výšky správnej pokuty.

63. K námietke žalobcu namietajúcej nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, v ktorej sa odvoláva na ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku - zásadu zákonnosti konania a § 3 ods. 5 Správneho poriadku - zásadu materiálnej pravdy, súd uvádza, že zásady správneho konania, ktoré žalobca zdôraznil v tomto prípade porušené neboli. Žalobca namietal, že žalovaný uskutočnil po vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 05. 02. 2018 jedno kontrolné meranie, na ktorom žalobca nebol prítomný a o jeho uskutočnení nebol ani informovaný. K predmetnej námietke

správny súd uvádza, že po vydaní rozhodnutia zo dňa 11. 11. 2016, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť odstrániť hluk do dňa 30. 04. 2017, boli vykonané dve kontrolné merania a to dňa 24. 08. 2017 v čase od 22:00 - do 23:30 hod. a dňa 27. 08. 2019 v čase 22:45 - 23:45 hod., pričom pri obidvoch kontrolných meraniach bolo zistené prekročenie prípustnej hodnoty ekvivalentnej hladiny zvuku A pre referenčný časový interval noc. Správny súd má na základe uvedeného za to že orgány verejnej správy rozhodli na základe spoľahlivo zisteného stavu a teda na základe riadne objasnených faktov. Zároveň súd uvádza, že ako vyplýva z Protokolu o meraní č. 4 578 zo dňa 05. 09. 2019, ako aj Protokolu o meraní č. 4 864 zo dňa 08. 09. 2017 kontrolné merania boli vykonané v súčinnosti so službukonajúcimi zamestnancami dispečingu žalobcu.

Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobcovi bola uložená povinnosť, ktorá ním nebola do dňa 30. 04. 2017 splnená. Z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti sa tak právoplatné rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č.2016/05883-02/HŽPaZ zo dňa 11. 11. 2016 stalo vykonateľné, čím sa stalo podkladom pre výkon rozhodnutia podľa § 71 ods. 1 Správneho poriadku a prvostupňový správny orgán Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Košiciach postupoval správne, keď uskutočnil jeho výkon v zmysle § 79 ods. 1 a 3 Správneho poriadku.

64. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba je nedôvodná, a preto ju v zmysle zamietol.

65. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (Rozhodnutie Ústavného súdu SR , , a pod.).

66. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

67. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).