Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoCsp-59-2020.pdf
PDF · 94.5 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/59/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu B. N. a P. D. so sídlom N.. XXX/ X, XXX XX W. B., I.: XXX XX XXX, právne zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, konajúci prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanej U. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. U. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 4.792,88 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 21Csp/178/2019-93 zo dňa 08. júla 2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.792,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto dlžnej sumy od 25. 8. 2018 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou W. K. P., a.s. a žalovanou bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 7.000,- Eur. Žalovaná sa poskytnutý úver zaviazala platiť v 84 mesačných splátkach splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, s výškou mesačnej splátky 147,12 Eur, s úrokovou sadzbou 17,67% ročne, RPMN 19,3%, priemernou hodnotou RPMN 9,22%. Z doložených listinných dôkazov, výpisu z účtu a tvrdení žalobcu a žalovanej vyplynulo, že žalovaná doteraz zaplatila žalovanému sumu 2.207,12 Eur. Z uvedeného vyplýva, že predmetom súdneho konania je rozdiel medzi poskytnutým úverom na istine 7.000,- Eur a žalovanou zaplatenými sumami vo výške 2.207,12 Eur, teda suma 4.792,88 Eur a zákonný úrok z omeškania z tejto sumy.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je spotrebiteľský spor, pretože na strane žalobcu vystupuje veriteľ s podnikateľským oprávnením a na strane žalovanej vystupuje fyzická osoba spotrebiteľ. Z uvedeného dôvodu sa použijú ustanovenia
spotrebiteľského práva. Z uvedených ustanovení a zo žaloby je zrejmé, že žalobca si neuplatňuje úroky, úroky z omeškania, ani zmluvné pokuty a predmetom súdneho konania je len zvyšok istiny, ktorý doteraz žalovaná ako dlžníčka nevrátila žalobcovi. Z tohto dôvodu je žaloba v celom rozsahu dôvodná a nie je potrebné ani skúmať, či uvedená zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatku, pretože poplatky a úroky nie sú predmetom zmluvy. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, preukázal, že požičal žalovanej ako dlžníčke úver 7.000,- Eur bezhotovostným prevodom na jej účet a táto doteraz vrátila z tejto sumy len sumu 2.207,12 Eur. Žalobca má preto nárok na zvyšok nesplatenej istiny, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. V súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. má žalobca nárok aj na zákonom stanovený úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 5%, čo mu bolo aj súdom prvej inštancie priznané.
5. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok voči žalovanej, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnila § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedla, že naďalej trvá na svojich tvrdeniach uvedených v odpore v danej právnej veci a nesúhlasí s tvrdeniami uvádzanými žalobcom. Zároveň vzniesla námietku premlčania a nesúhlasila s návrhom žalobcu. Trvala na tom, že predmetné súdne konanie je spotrebiteľským sporom, pretože zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi ňou a žalobcom je vzťahom spotrebiteľským, kde žalobca v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy je v postavení spotrebiteľa a ona ako žalovaná je v postavení dodávateľa. Vzhľadom na uvedené je tak aj uzatvorená zmluva medzi nimi zmluvou spotrebiteľskou, a preto je potrebné na ňu aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva nemá zákonom predpísané náležitosti, úverové podmienky sú neprijateľné, navrhla, aby bol platobný rozkaz zrušený a aby súd prvej inštancie nariadil termín pojednávania, a následne žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Ďalej poukázala na to, že predvolanie na pojednávanie jej nebolo doručené riadne a včas a aj napriek tomu súd prvej inštancie konal a rozhodol. Takýmto postupom súdu jej bola upretá možnosť uplatniť svoje procesné práva na pojednávaní. Rovnako namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom vykonávaným na pojednávaní a súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nebral do úvahy jej odpor, a zároveň neprihliadal na daný spor ako na spor so slabšou stranou. Uvedeným postupom tak bolo porušené jej právo vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na to, aby sa vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ďalej nesúhlasila s výškou žalovanej sumy a je toho názoru, že úver splatila vo väčšej časti. Žalobca mal v tomto konaní hodnoverne a bez pochybností preukázať nielen existenciu samotného nároku, ale aj jeho samotný základ a výšku nároku. Navrhla, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. aby jej povolil splatiť žalovanú sumu formou mesačných splátok po 10,- Eur, a to z dôvodu reálnej možnosti splácania záväzku, pretože momentálne je na rodičovskej dovolenke a jej príjem je okolo 373,- Eur.
7. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že k námietke včasnosti doručenia predvolania žalovanej sa nevie vyjadriť. Ďalej poukázal na to, že opakovane vznesená námietka premlčania nie je v tomto prípade relevantná a nemožno ju vôbec akceptovať, keďže žalobný návrh bol podaný dňa 23.08.2019, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 31.08.2016 a k plneniu zo strany pôvodného veriteľa došlo dňa 02.09.2016, teda je zrejmé, že k premlčaniu nemohlo dôjsť. V ostatnom sa pridŕža svojich predošlých stanovísk a priložených dôkazov a odmieta tvrdenia uvedené v odvolaní. S poukazom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby prvoinštančné rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalovaná sa k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanou inou vadou konania, nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. Žalovaná namietala nepreskúmateľnosť rozsudku, čo podľa nej zakladá inú vadu konania. Tu odvolací súd uvádza, že prípadnú nepreskúmateľnosť rozsudku možno subsumovať iba pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. - porušenie práva na spravodlivý proces, a nie pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. - inú vadu, lebo tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovanou v podanom odpore, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou. Z uvedeného tak možno dospieť k záveru, že táto odvolacia námietka bola naplnená.
13. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov predstavuje jedno z práv ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie dôkazu automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a to z dôvodu aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci irelevantné. Vykonávaním všetkých (aj nepodstatných dôkazov) by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či do práva na spravodlivé súdne konanie by mohol nastať len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný alebo by takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. Odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.
14. Žalovaná namietala aj porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu jej nepredvolania na pojednávanie riadne a včas, k čomu odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.
15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky, a to vo vzťahu k posúdeniu momentu začiatku plynutia premlčania.
16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že aj táto odvolacia námietka bola naplnená, keďže súd prvej inštancie síce na predmetný prípad vôbec neaplikoval ustanovenia o premlčaní.
17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
18. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v predmetnom prípade ide o spotrebiteľský spor, pričom žalobca si uplatňuje len nárok na zaplatenie istiny bez príslušenstva, preto nie je potrebné skúmať, či uzatvorená zmluva je postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná nevrátila celú poskytnutú istinu žalobcovi, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie zvyšnej časti istiny poskytnutého úveru. Z obsahu podaného odvolania, ako aj z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že žalovaná vo svojom podaní zo dňa 30.09.2019 (č.l. 50), ktorým podala odpor proti vydanému platobnému rozkazu, vzniesla námietku premlčania celého nároku žalobcu. Napriek uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie nereflektoval vznesenú námietku premlčania a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s ňou vôbec nevyporiadal. Žalovaná tak opätovne vzniesla námietku premlčania v podanom odvolaní. Odvolací súd tak na tomto mieste konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako a či vôbec sa súd prvej inštancie vznesenou námietkou premlčania zaoberal, a ako túto vyhodnotil. Vzhľadom na to, že námietka premlčania z hľadiska svojich prípadných dôsledkov môže mať podstatný vplyv na prípadnú povinnosť žalovanej zaplatiť žalovanú sumu, bolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie s touto námietkou náležite vysporiadal. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie tak neurobil, zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou, preto odvolaciemu súd neostávalo nič iné, ako odvolaniu žalovanej vyhovieť a napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd dáva ešte do pozornosti, že bude potrebné po zrušení a vrátení veci vysporiadať sa aj s prípadnými nedostatkami uzatvorenej zmluvy namietanými žalovanou v priebehu konania na súde prvej inštancie (viď napr. č.l. 75 a nasl.), keďže uvedené zistenia by mohli mať prípadný vplyv na posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby.
20. K námietke žalovanej týkajúcej sa porušenia práva na spravodlivý proces nedoručením jej predvolania na pojednávanie riadne a včas odvolací súd uvádza, že odvolanie žalovanej v tomto smere nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že termín pojednávania bol stanovený na deň 08.07.2020 o 11:15 hod. (č.l. 88), pričom samotné predvolanie bolo doručované tak právnemu zástupcovi žalobcu ako aj samotnej žalovanej. Z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu (za č.l. 88) vyplýva, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej odosielané hybridne dňa 29.05.2020, pričom zásielka nebola žalovanej doručená, pretože si zásielku neprevzala v odbernej lehote. Z uvedeného tak vyplýva, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručované riadne a včas, t.j. so zachovaním minimálne päťdňovej lehoty na prípravu. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že v zmysle § 178 C.s.p. predvolanie sa doručuje priamo strane, ak nemá právneho zástupcu, a to na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., t.j. na adresu evidovanú v registri obyvateľov, pokiaľ adresát neuviedol inú adresu na doručovanie. V prípade doručovania na uvedenú adresu je potrebné považovať doručovanie za vykázané, a to aj v prípade, ak sa zásielka s predvolaním vráti súdu ako nedoručená. Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručované na jej adresu uvedenú v registri obyvateľov, keďže v priebehu konania neuviedla inú adresu na doručovanie, pričom z uvedenej adresy sa vrátila zásielka ako nedoručená. Z uvedeného tak vyplýva, že v prípade predvolania žalovanej na pojednávanie boli splnené všetky procesné postupy, a preto z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k naplneniu porušenia práva na spravodlivý proces v tomto smere.
21. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil rozsudok v celom rozsahu a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Úlohou súdu prvej inštancie bude tak znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou žalovanou a na základe uvedených zistení opätovne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby, a to vo svetle vyjadrení sporových strán v priebehu konania
- následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.
23. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).