Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu B. N. a P. D.., so sídlom N. J. XXX/ X, XXX XX W. B., I.: XXX XX XXX, zapísaná v obchodnom registri vedenom Krajským súdom v Hradci Králové, vložka 33 753, oddiel C, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom B. N. a P. D., organizačná zložka, so sídlom D. X, XXX XX Q. - mestská časť D., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, konajúci prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanej I.. U. Y., U.., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. M. U. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpená advokátom JUDr. František Svatuška, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie 4.792,88 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -135 zo dňa 17. septembra 2021, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. okrem časti, v ktorej bola určená splatnosť priznanej istiny a príslušenstva.

II. Mení rozsudok vo výroku I. v časti v ktorej bola určená splatnosť priznanej istiny a príslušenstva tak, že povoľuje žalovanej splácať dlžnú istinu 4.792,88 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 25.08.2018 až do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur mesačne splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.

III. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

IV. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4 792,88 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 25.08.2018 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil a nasl., , , .

3. Uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. -114 zo dňa 16.06.2021 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovanou už v podanom odpore proti platobnému rozkazu, preto nie je zrejmé ako túto vyhodnotil, pričom z hľadiska prípadných dôsledkov môže mať podstatný vplyv na prípadnú povinnosť žalovanej zaplatiť žalovanú sumu. Úlohou súdu prvej inštancie tak bolo vo veci znova konať, vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou žalovanou a na základe uvedených zistení opätovne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby, a to vo svetle vyjadrení sporových strán v priebehu konania a vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť.

4. V zmysle pokynu odvolacieho súdu a z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie po zrušení veci a vrátení na ďalšie konanie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 18.04.2017 vyplýva, že pôvodný veriteľ vyzval žalovanú na splátku dlžnej sumy. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.08.2018 vyplýva, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu. Z predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 26.07.2019 vyplýva, že tento vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.08.2018 vyplýva, že táto pohľadávka bola postúpená na žalobcu. Z uvedených listín vyplýva, že pohľadávka nie je premlčaná. Úver bol poskytnutý dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX bol zosplatnený a žaloba bola podaná na súde dňa 23.08.2019, teda pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Ďalej uviedol, že na predmetný spor sa použijú predovšetkým ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Po preskúmaní zmluvy zistil, že táto má všetky náležitosti v zmysle uvedených právnych noriem. Žalobca v konaní preukázal, že poskytol žalovanej úver, ktorý nesplácala riadne a včas, a keďže sa dostala do omeškania s plnením peňažnej splátky, po predchádzajúcej výzve, pôvodný veriteľ úver zosplatnil a vyzval žalovanú na úhradu celej dlžnej sumy. Obrana žalovanej, čo sa týka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica je právne irelevantná. Rovnako námietka, že zmluva o postúpení pohľadávok nemá náležitosti podľa bola irelevantná, pretože táto spĺňa podmienky a má všetky náležitosti, pričom uvedené bolo oznámené žalovanej, takže je právne účinné a žalovaná je povinná plniť novému žalobcovi. Tým je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca preukázal svoje tvrdenia do skončenia dokazovania, jeho tvrdenia vyplývajú z doložených listinných dôkazov, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania.

5. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnila , a (ďalej len „“). Uviedla, že naďalej trvá na svojich tvrdeniach uvedených v odpore a nesúhlasí s tvrdeniami uvádzanými žalobcom. Trvala na tom, že predmetné konanie je spotrebiteľským sporom a zmluvný vzťah medzi ňou a žalobcom je vzťahom spotrebiteľským. Z uvedeného dôvodu bolo nutné na zmluvu aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené , taktiež aj Zákon o ochrane spotrebiteľa a smernicu Rady 93/13/EHS. Ďalej uviedla, že je v zlej finančnej situácii. Momentálne je na materskej dovolenke, stará sa o dve malé deti. Je fyzickou osobou a žalobca mal pri poskytovaní úveru dôkladnejšie zisťovať materiálne podmienky a jej schopnosť splácať predmetné zmluvy. Nesúhlasila s výškou žalovanej sumy a je toho názoru, že úver splnila vo väčšej časti. Žalobca mal v tomto konaní hodnoverne a bez pochybností preukázať nielen existenciu samotného nároku, ale aj jeho samotnú výšku. Navrhla, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. aby jej povolil splatiť žalovanú sumu formou mesačných splátok po 30,- Eur, a to z dôvodu reálnej možnosti splácania záväzku, pretože má príjem 373,-Eur.

7. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že námietka o povinnosti dôkladnejšie skúmať jej materiálne podmienky a schopnosť splácať predmetné zmluvy je nesprávna. Pôvodný veriteľ skúmal jej bonitu pred poskytnutím úveru, pričom základné informácie zo zisťovania uviedol aj v odsekoch 7. - 27. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tvrdenia o jej bonite navyše doteraz neboli sporné a vie preukázať, že táto námietka žalovanej nie je relevantná. K námietke, že úver splatila vo väčšej časti uviedol,

že túto žalovaná nepodložila žiadnymi dôkazmi, preto ju vyhodnotil ako irelevantnú. Vychádzajúc z doterajšej histórie plnenia je základom istiny petitu iba jednoduchý rozdiel medzi poskytnutým úverom a žalovanou vrátenou čiastkou. Princíp vrátenia veci je pritom základným princípom na úrovni elementárnej spravodlivosti. Ďalej uviedol že súčasné okolnosti žalovanej sú ľudsky poľutovaniahodné, avšak nemôžu byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. Zastáva názor, že aktuálna ťažká sociálna situácia žalovanej by sa dala zohľadniť v rámci zmieru a pod.. V ostatnom sa pridržiava svojich predošlých stanovísk a priložených dôkazov a odmieta tvrdenia uvedené v odvolaní. Navrhol odvolaciemu súdu, aby prvoinštančné rozhodnutie ako vecne a správne potvrdil a priznal mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaná sa vyjadrila tak, že naďalej trvá na svojich tvrdeniach uvedených vo svojich písomnostiach a nesúhlasí s tvrdeniami a argumentáciou žalobcu. Poukázala na všeobecnú prevenčnú povinnosť žalobcu. Uviedla, že aj naďalej je v zlej finančnej situácii a zopakovala svoje tvrdenia o finančnej situácii a o povinnosti skúmania bonity žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom. Uviedla, že jej úhrady neboli zo strany žalobcu zaúčtované správne a tým jej vzniklo neprimerane vysoké úverové navýšenie pri nesprávne určenej úrokovej sadzbe úroku. Je toho názoru, že samotná istina ako aj jej príslušenstvo je neúmerne navýšené. V celom rozsahu trvala na podanom odvolaní a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalobca uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení nepriniesla ani nové dôkazy ani relevantnú argumentáciu, iba opakovane predkladá predošlé tvrdenia bez akejkoľvek opory v dôkazoch. Z uvedeného dôvodu sa preto pridržiava svojich predošlých stanovísk a priložených dôkazov, odvolanie naďalej nepovažuje za dôvodné a navrhuje odvolaciemu súdu, aby prvoinštančné rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

14. Žalovaná namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola.

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na

základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Naplnenie tejto odvolacej námietky nebolo zistené.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Podľa , ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

19. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že na predmetnú vec sa vzťahujú ustanovenia právneho predpisu, ktoré doteraz súdom prvej inštancie použité neboli, preto v zmysle vyššie cit. vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu , a zároveň žalovaná bola vyzvaná na predloženie potvrdení o príjme.

21. Žalobca k uvedenej výzve uviedol, že trvá na priznanom nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie došlo aj k prieskumu nároku na náhradu trov konania a aj k ich priznaniu. Poukázal na to, že žalovaná sa v podanom odvolaní nedožaduje rozhodnutia o nepriznaní nároku na náhradu trov, resp. odvolacích trov a takisto ani nepreukazuje jej majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery, ktoré by odôvodňovali použitie uvedeného ustanovenia. Keďže nemá informácie o aktuálnej situácii, tvrdeniach alebo dôvodoch žalovanej, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa a umožňovali by tak postup podľa , dobromyseľne sa spoľahne na postup odvolacieho súdu pri skúmaní tejto otázky. Poukázal tiež na svoju obvyklú prax, kedy po vzájomnej dohode spravidla povoľuje dlžníkom splácať súdom právoplatne priznané plnenia pomocou primeraného splátkového kalendára, aby sa tak mohlo predísť exekúcii.

22. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložila potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2022, o poberaní prídavku na dieťa za rok 2022, o poberaní prídavku na dieťa ÚPSVaR. Poukázala na to, že je v zložitej finančnej situácii. Toho času je poberateľkou príspevku vo výške 383,80 Eur a prídavkov na deti vo výške 60,- Eur, iný príjem nemá. Uviedla, že sa stará o dve maloleté deti, vedú sa voči nej exekučné konania a nemá v súčasnosti dostatok finančných prostriedkov na pokrytie svojich základných životných potrieb a bežných výdavkov. Podľa jej názoru sú splnené podmienky na aplikáciu z dôvodu osobných pomerov strany sporu, nízkeho príjmu, ako aj z dôvodu neprimeranej

tvrdosti na podiele oboch strán na vzniku a priebehu sporu. Navrhla, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. aby jej povolil splatiť formou mesačných splátok po 30,- Eur dlžnú sumu, a to z dôvodu jej reálnej možnosti splácania záväzku, vzhľadom na jej príjem. Dala do pozornosti, že od samého začiatku konania jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci.

23. Ďalej sa sporové strany nevyjadrili.

24. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere - hotovostný alebo revolvingový úver je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

25. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že úver splatila vo väčšej časti ako tvrdil žalobca, avšak v priebehu odvolacieho konania nepreukázala, že na poskytnutý úver zaplatila viac, ako tvrdil a preukázal v priebehu konania žalobca. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v tomto smere prisvedčil tvrdeniam a námietkam žalobcu o neunesení dôkazného bremena žalovanou a túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzhľadom na to, že žalobca si podanou žalobou uplatnil len rozdiel medzi sumou istiny reálne poskytnutou a sumou žalovanou doposiaľ vrátenou, t.j. bez ďalšieho uplatnenia prípadných poplatkov, úrokov, či úrokov z omeškania a žalovaná nepreukázala opak, teda že žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi vrátila viac, odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

26. Žalovaná v podanom odvolaní taktiež namietala, že právny predchodca žalobcu nedostatočne skúmal jej bonitu pred poskytnutím úveru, avšak z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že ani túto odvolaciu námietku žalovanej nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodnú. Odvolací súd mal totiž za preukázané náležité skúmanie bonity právnym predchodcom žalobcu, keďže zisťoval nielen výšku jej mesačných príjmov, ale aj jej osobné pomery, počet vyživovacích povinností, druh bývania, či čistý mesačný príjem partnera. Z uvedeného dôvodu ani v tomto smere nemohol prisvedčiť odvolacím námietkam žalovanej.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v súlade s a potvrdil rozsudok vo výroku I., okrem časti, v ktorej bola určená splatnosť priznanej istiny a príslušenstva, ako vecne správny.

28. Žalovaná v podanom odvolaní ešte žiadala splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach poukazujúc na jej zlú finančnú situáciu.

29. V zmysle a , lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) je v zásade trojdňová, a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zákon však umožňuje súdu, aby v odôvodnených prípadoch určil aj dlhšiu paričnú lehotu, t.j. viac ako tri dni. Hľadiskami, ktoré musí súd vziať do úvahy pri určovaní dlhšej paričnej lehoty sú predovšetkým výška priznaného plnenia žalobcovi, platobná schopnosť žalovaného, resp. žalovaných, prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967).

30. Na výzvu odvolacieho súdu žalovaná predložila Potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2022, z ktorého vyplýva, že za obdobie apríl 2022 - október 2022 poberala sumu v celkovej výške 3.454,20 Eur (priemerne poberá mesačne sumu 383,80 Eur), ako aj Potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa, z ktorých vyplýva, že žalovaná poberá prídavky na dve deti a za obdobie od januára 2022 do októbra 2022 jej bola vyplatená suma 689,80 Eur (od augusta 2022 poberá priemerne sumu 60,- Eur). Žalovaná iný príjem nemá, naviac sú proti nej vedené viaceré exekučné konania. Z uvedeného

tak vyplýva, že žalovaná v súčasnosti nemá stabilný a pravidelný mesačná príjem vyplývajúci, či už z pracovného pomeru alebo z podnikateľskej činnosti, jediným príjmom je poberanie rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Naviac, dlh, ktorý je žalovaná povinná zaplatiť dosahuje viac ako desaťnásobok jej mesačného príjmu, pričom sú voči nej vedené exekučné konania. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalovanej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v predmetnej veci, keďže preukázala splnenie podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc a tiež poukazuje aj na to, že žalobca nevyslovil nesúhlas s povolením splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca vo svojom vyjadrení naopak uviedol, že obvykle po vzájomnej dohode spravidla povoľuje splácať dlžníkom právoplatne priznané plnenia súdom (vrátane trov konania) pomocou primeraného splátkového kalendára tak, aby sa mohlo predísť exekúcii. Aj vzhľadom na uvedené tak možno mať odôvodnene za to, že existujú dôvody na povolenie žalovanej splácať dlžnú sumu v splátkach. Povolenie splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach v tomto prípade nebude spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, vzhľadom na skutočnosť, že tento sa zaoberá spravovaním pohľadávok a ďalších služieb, nemá dlhy a nedoplatky, rovnako ani pohľadávky voči štátu, nie je v konkurze, reštrukturalizácii a nebola mu poskytnutá ani dočasná ochrana, preto možnosť postupnej úhrady dlhu splátkami v určenej výške nemožno vnímať ako zásah do jeho pomerov, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu a neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu. Výška dlhu žalovanej, jej platobná schopnosť, rodinné okolnosti, ako aj prejavená snaha o plnenie záväzku odôvodňujú povoliť splácať dlžnú sumu v splátkach tak, ako to požadovala sama žalovaná, t.j. vo výške 30,- Eur mesačne. Žalovaná ako spotrebiteľ sa objektívne ocitla v takej situácii, v ktorej by zaplatenie dlhu vo výške 4.792,88 Eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku bolo pre ňu likvidačné. S poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že povolenie žalovanej splatiť dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur mesačne bude dôvodné a správne.

31. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti, v ktorej bola určená splatnosť priznanej istiny a príslušenstva zmenil tak, že žalovanej povolil splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- Eur mesačne splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc právoplatnosťou rozsudku. Žalovaná bude povinná odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku uhrádzať dlh v pravidelných mesačných splátkach a v prípade, pokiaľ by sa s úhradou čo i len jednej takejto splátky omeškala a ak by riadne v splátkach dlh neuhrádzala, nastane strata výhody splátok. V takom prípade žalovaná bude povinná dlh uhradiť v najbližšej splátke celý naraz.

32. Ďalej sa odvolací súd zaoberal výrokom o trovách prvoinštančného konania.

33. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

34. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

35. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

36. Vo vzťahu k aplikácii ust. , odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie predstavuje výnimku pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..

38. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

39. Zo žalovanou predložených listín, ako aj z vyjadrení sporových strán dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce najmä v osobných a finančných pomeroch žalovanej. Ako bolo už vyššie uvedené, žalovaná na výzvu odvolacieho súdu predložila potvrdenia preukazujúce, že v súčasnosti je poberateľkou len rodičovského príspevku a prídavkov na dve maloleté deti, čo momentálne tvorí jej jediný príjem. Naviac sú voči nej vedené viaceré exekučné konania a Centrom právnej pomoci je bol priznaný nárok na právnu pomoc, keďže splnila podmienky na jeho priznanie. Z uvedeného odvolaciemu súdu vyplýva, že osobná a finančná situácia na strane žalovanej nie je priaznivá a povinnosť uhradiť inak úspešnému žalobcovi aj trovy prvoinštančného konania by v konečnom dôsledku mala veľmi negatívny dopad nielen na samotnú žalovanú, ale aj na jej dve maloleté deti, o ktoré sa stará. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne odôvodňujú záver, že priznanie povinnosti žalovanej nahradiť trovy prvoinštančného konania žalobcovi by mohlo ohroziť uspokojovanie základných životných potrieb žalobkyne a jej detí. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že uvedené dôvody takisto napĺňajú znaky dôvodov hodných osobitného zreteľa.

40. Odvolací súd sa tiež zaoberal okolnosťami na strane žalobcu, teda či prípadná aplikácia ust. bude mať na žalovaného negatívny dopad alebo nie. Ako bolo už vyššie uvedené (bod 30. odôvodnenia) žalobca sa zaoberá spravovaním pohľadávok a ďalších služieb, nemá dlhy a nedoplatky, rovnako ani pohľadávky voči štátu, nie je v konkurze, reštrukturalizácii a nebola mu poskytnutá ani dočasná ochrana, preto nepriznanie trov prvoinštančného konania nemožno vnímať ako zásah do jeho pomerov, ktorý by bol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu a neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu. Rovnako odvolací súd zdôrazňuje, že k výzve na prípadnú aplikáciu ust. síce žalobca uviedol, že trvá na priznanom nároku na náhradu trov provinštančného konania, ale tiež uviedol, že nemá informácie o aktuálnej situácii, tvrdeniach a dôvodoch žalovanej, pre ktoré by dôvody hodné osobitného zreteľa umožňovali postup podľa . Odvolací súd tak nezistil žiadne také skutočnosti na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali nemožnosť postupovať v zmysle .

41. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania postupom podľa zmenil tak, že stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní bol úspešný v prevažnej miere žalobca (žalovaná bola úspešná len v nepatrnej časti), preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však vidí dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady

trov odvolacieho konania žalobcovi v tom, že nie je spravodlivé, aby žalobcovi, ktorému vznikol a priori nárok na náhradu trov konania a ktorý mu nebol priznaný podľa , by musela žalovaná uhrádzať ešte trovy odvolacieho konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).