Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: C. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XXX, XXX XX J., právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42083541 proti žalovanému: W.. O. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XXX, XXX XX J., v konaní o odstránenie stavby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 09.12.2020 č.k.

- 184, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o odstránenie stavby, takto rozhodol, cit.:

„I. zriaďuje v prospech žalovaného, ako aj každého vlastníka stavby - „oporný protipovodňový múrik“, vecné bremeno k novovytvorenej parcele C KN č. XXX/X o výmere X m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, ktorá bola vytvorená odčlenením z parcely vo vlastníctve žalobcu C KN č. XXX/X o výmere XXX mX , druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XX, katastrálne územie: J., obec: J., okres: G., na základe geometrického plánu vyhotoveného S. P. dňa 18.4.2019, autorizačne overeného W.. I. I. dňa 23.4.2019 a úradne overeného W.. R. D. dňa 30.4.2019 pod č. N na ktorej je čiastočne, v rozsahu X m2, umiestnená stavba vo vlastníctve žalovaného - „oporný protipovodňový múrik“, pričom zostávajúca časť tejto stavby je umiestnená na parcele C KN č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, spočívajúce v práve žalovaného, ako aj každého vlastníka stavby - „oporný protipovodňový múrik“ nerušene užívať túto stavbu ako celok, t.j. vrátane tej časti stavby, ktorá sa nachádza na novovytvorenej parcele C KN č. XXX/X k.ú. J. vo vlastníctve žalobcu, ktorý je povinný, tak ako aj každý vlastník tejto parcely, v uvedenom rozsahu toto vecné bremeno strpieť,

II. vecné bremeno sa zriaďuje za jednorazovú náhradu vo výške 80 eur, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

I. priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. , , , , , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je vlastníkom pozemku, parcely KN C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 evidovanej na LV č. XX, k.ú. J. a žalovaný je vlastníkom pozemku, parcely KN C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovanej na LV č. XXX, k.ú. J.. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný pri výstavbe oporného protipovodňového múrika čiastočne zasiahol stavbou tohto múrika aj do parcely žalobcu KN C č. XXX/X, a to v rozsahu X m2, tak ako to vyplýva z geometrického plánu, ktorý bol vypracovaný v konaní. Žalobca v tomto ohľade nešpecifikoval, akým konkrétnym spôsobom by bolo možné časť tohto múrika v rozsahu X m2 odstrániť, pričom súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že technické odstránenie - odrezanie časti múrika by vôbec nebolo jednouché, navyše sa jedná o múrik so základom, t.j. pevne spojený so zemou, ktorého časť by bolo potrebné taktiež odstrániť. V súvislosti s ust. súd konštatoval, že ak nerozhodne o odstránení stavby a ani neprikáže stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku (, ), môže zvoliť iný spôsob vyporiadania. Ustanovenie ako príklad takéhoto rozhodnutia uvádza zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré by oprávňovalo vlastníka stavby túto užívať. V tomto ohľade je teda zrejmé, že súd môže, ale nemusí akceptovať návrh vlastníka pozemku, a v tomto ohľade je predpokladom na taký záver skutočnosť, že odstránenie stavby je účelné, pričom účelnosť je potrebné v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využitia tohto pozemku. Súd poukázal na to, že využitie časti pozemku, t.j. X. m2 nie je v podstate žiadne, teda nejedná sa o ekonomicky výhodné využitie pozemku a zároveň odstránenie tejto stavby vôbec nie je účelné, pretože prípadným odstránením časti tohto múrika by nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mali osoh pre žalobcu, ale iba k možnému narušeniu podložia na hranici pozemkov medzi stranami sporu. Naviac nepochybne postavený oporný múrik vylepší povodňové pomery medzi stranami sporu, keďže tento múrik zabráni, aby voda z pozemku žalovaného stekala do odlievky žalobcu, ktorú má za domom, a teda táto stavba múrika má aj svoj praktický význam a nemôže spôsobovať, že by z tohto dôvodu došlo k zamákaniu steny, respektíve k plesniveniu steny rodinného domu žalobcu. Súd uzavrel, že odstránenie časti oporného múrika nie je účelné a keďže žalobca nesúhlasil s prikázaním časti stavby za náhradu do svojho vlastníctva, súd využil možnosť ust. , a pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby usporiadal tak, že zriadil vecné bremeno za náhradu. Takýto spôsob vysporiadania vzťahov medzi stranami sporu považoval súd za účelný, rozumný a šetrný, pričom v konaní nebol preukázaný úmysel žalobcu postaviť časť oporného múrika na pozemku žalobcu a z výsluchu strán sporu súd tiež nezistil nijakú vzájomnú zlomyseľnosť.

4. Pri náhrade za zriadenie vecného bremena súd vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne W.. M., ktorá stanovila všeobecnú hodnotu predmetného vecného bremena sumou 8,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že zriadením vecného bremena dôjde v podstate k trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu a to aj jeho prípadných právnych nástupcov, keďže sa jedná o tzv. vecné bremeno „in rem“, t.j. vecné bremeno, ktoré je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, teda práva vyplývajúce z vecného bremena sú nerozlučne späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti tak, že prechádzajú aj na nadobúdateľa, preto súd určil náhradu za vecné bremeno vo výške 10násobku znaleckej náhrady, t.j. sumou 80,- Eur.

5. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa , , . Žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému nakoľko žalovaný objektívne zodpovedá za vzniknutý stav. Aj keď nebolo preukázané, aby mal žalovaný úmysel výstavbou oporného múrika zasiahnuť do vlastníctva žalobcu, realizáciou výstavby zasiahol do vlastníctva žalobcu, preto zodpovedá za vzniknutý stav, teda aj za výsledok konania. Navyše žalobca bol odkázaný stavebným úradom na podanie žaloby na súd za účelom usporiadania pomerov k stavbe a pozemku pod ňou. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný ktorý mal náklady v súvislosti s výstavbou predmetného múrika (cena podľa predložených dokladov cca 5.000,- Eur), znášal aj všetky doposiaľ vzniknuté náklady v tomto konaní, t.j. za účasť geodeta na obhliadke na mieste samom, vypracovanie geometrického plánu (300,- Eur), ako aj náklady zaplatené znalkyni, ktorá určila hodnotu vecného bremena ( 250,- Eur).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd v zmysle zmenil rozsudok a zaviazal žalovaného k povinnosti na vlastné náklady odstrániť stavbu z pozemku žalobcu a priznať žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania. Odvolanie podáva z dôvodu podľa , nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu podľa

písm. h/ , nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že sa v konaní domáhal odstránenia plota, ktorý bol neoprávnene postavený na jeho pozemku, bez jeho súhlasu a v rozpore s vlastníckou hranicou. V roku 2015 bol vypracovaný vytyčovací náčrt č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil 03.06.2015 S. P. a autorizačne ho overil I. Y.. Hranica pozemkov bola v prírode označená kolíkmi (kovovými rúrkami) a plotom. Vytyčovací náčrt bol vypracovaný na základe toho, že M. J. ako stavebný úrad, rozhodnutím č. XXX/XXXX zo dňa 12.11.2015 prerušila konanie vo veci dodatočného stavebného povolenia na stavbu „oporný protipovodňový múrik“, do doby vyriešenia predbežnej otázky, či sa jedná o čiernu stavbu, či postavenie takéhoto druhu stavby vyžaduje ohlásenie, a prešetrenie priebehu vlastníckych práv a hraníc, na ktorých sa stavba nachádza. V zmysle vytyčovacieho náčrtu, ktorý obsahuje Protokol o vytýčení hranice pozemku je zrejmé, že postavený plot žalovaným, t.j. „oporný protipovodňový múrik“ zasahuje do pozemku žalobcu, a to tak ako je to uvedené na grafickej časti protokolu o vytýčení hranice, kde je predmetný plot vyznačený červenou farbou. Z uvedeného je zrejmé, že plot (múrik) zasahuje do pozemku žalobcu, pričom nový betónový múrik zachádza do pozemku žalobcu v rozsahu X m2. Dňa 29.07.2016 Stavebný úrad J. oznámil, že sa uskutočnil výkon štátneho stavebného dohľadu, a týmto listom zaslal odpoveď účastníkom konania, v zmysle ktorej konštatoval, že nakoľko na predmetnú stavbu - betónový múrik, nebolo vydané žiadne povolenie, respektíve rozhodnutie, jedná sa o tzv. čiernu stavbu a stavebný úrad bude v uvedenej veci ďalej konať v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Z tohto dôvodu žalobca podal na súd žalobu majúc za to, že na základe predložených dôkazov a skutkového stavu je pre neho vec jasná a úspech vo veci istý. Počas súdneho konania sa súd na mieste samom presvedčil za prítomnosti geodeta W.. S. P., ktorý zotrval na svojich záveroch v zmysle vytyčovacieho náčrtu č. XX/XXXX, že múrik zasahuje do pozemku žalobcu a na mieste toho, aby rozhodol o odstránení múrika, zaujal predbežný právny názor, že stavbu ponechá reálne v teréne a zriadi vecné bremeno. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalovaný postavil stavu „oporný protipovodňový múrik“ bez akéhokoľvek oprávnenia a povolenia štátneho orgánu, ako aj bez súhlasu žalobcu, na cudzom pozemku. Súd prvej inštancie v bode 10 rozsudku nesprávne uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca resp. jeho manželka upozornila žalovaného už pri začatí výstavby na to, že múrik stavia čiastočne aj na pozemku žalobcu. S týmto nesúhlasí, nakoľko jednak nie je možné zistiť na začiatku výstavby múrika, že žalovaný bude stavať múrik aj na pozemku žalobcu (pri položení prvých betónových základov, tehál alebo betónu na hranici pozemkov), a jednak žalobca v čase, keď zistil, že múrik zasahuje do jeho pozemku ihneď zasiahol, vyzval žalovaného na odstránenie spornej časti stavby, a zároveň podal sťažnosť na stavebný úrad. Postavený múrik vôbec nemá protipovodňový charakter a účel, lebo povodeň v obci J. nikdy nebola (nie to ešte na predmetných susediacich pozemkoch), a predpoklady o severnej stene rodinného domu žalobcu a dôvody jeho plesnenia sú len dohady súdu. Ďalej uviedol, že ako vlastník dotknutého pozemku nemal záujem o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ale o odstránenie stavby, ktoré bolo možné, účelné a hospodárne, nakoľko múrik nestratí žiadnu hospodársku funkciu ani hodnotu, pokiaľ bude odstránený a postavený presne na hranici pozemkov, podľa evidencie vlastníckeho stavu v katastri nehnuteľností a zamerania geodetom. Žalovaný mal preto niesť zodpovednosť za svoje nezákonné a protiprávne konanie, znášať následky v podobe odstránenia neoprávnenej časti stavby. Z tohto dôvodu aj stavebný úrad prerušil stavebné konanie. Súd nemôže hodnotiť len ekonomicky výhodné využitie pozemku, nakoľko je potrebné si uvedomiť, že sa jedná o časť pozemku na dedine, kde každý meter štvorcový má svoj význam a vlastnícke právo bolo od nepamäti nedotknuté a rešpektované. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že odstránenie časti múrika nie je účelné, žalobca poukazuje na to, že ako bdelý vlastník chrániac svoje vlastnícke právo k pozemku, od počiatku vyzval žalovaného ako stavebníka na zastavenie stavby, ktorú žalovaný realizoval bez stavebného povolenia alebo ohlásenia. Žalobca aj podal sťažnosť na stavebný úrad, ktorý konanie prerušil a odkázal žalobcu na súd, pričom podanou žalobou dosiahol žalobca v podstate legalizáciu stavby pre žalovaného zriadením vecného bremena. Účelom žaloby žalobcu nebolo pomôcť žalovanému a ani žalovaný nemal záujem o zriadenie vecného bremena. Preto je nespravodlivé, aby od obhliadky na mieste samom, konanej dňa 06.11.2018, súd favorizoval žalovaného a hľadal spôsob ako múrik zachovať, a to na úkor bdelého vlastníka a jeho vlastníckeho práva. Súd zrejme tušiac, že neoprávnene favorizuje vlastníka stavby na úkor vlastníka pozemku, zvýšil náhradu za vecné bremeno zo sumy 8,- Eur na desaťnásobok, avšak vždy je to len 80,- Eur, čo je neprimerané a nepostačujúce. Ide o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu, pričom vecné bremeno bolo zriadené „in rem“, čo žalovaný ani nežiadal.

7. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že jeho pozemok vrátane spornej hranice bol meraný ešte dňa 17.07.1995 na základe objednávky jeho otca. Pri meraní boli prítomní susedia W. Y. (nebohý

otec žalobcu), I. E. (nebohý), otec žalovaného, geodeti a zástupca za C. J.. Ak žalobca poukazuje, že múrik postavil bez oprávnenia, k tomu uviedol, že na dedine je bežne zvykom, že sa postaví múrik na pôvodnom mieste, čo učinil aj žalovaný. Ani o jeden centimeter ho neposunul k pozemku žalobcu, pričom o tejto skutočnosti sa presvedčil súd na obhliadke na mieste samom dňa 06.11.2018. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu (keď poukazuje na jeho bdelosť), že žalobca nevedel čo robí jeho sused. Žalovaný najprv rozkopal starý dvor formou objednanej služby, pričom celková dĺžka rozkopaného dvora predstavovala viac ako 45 metrov a šírka cca 3 metre. Následne začal navážať kameň na celý dvor, pričom kameň bol navážaný na objednanom nákladnom aute, a preto je nelogické, aby žalobca ako sused si to nevšimol. Po realizácií búracích prác (odstraňovanie podkladu, navezenie kameňa), dal na svoj pozemok vyložiť zámkovú dlažbu (viď. fotodokumentácia v spise). Nie je pravdou tvrdenie žalobcu uvádzané v odvolaní, že povodeň v Obci J. nikdy nebola. Nech si žalobca spomenie alebo nech sa spýta C. E., či rodiny C., že v časoch, keď otec žalovaného vlastnil ešte nákladné auto S. valník, toto postavil pred bránu - na mostík a založil ho hrubými doskami, len aby odvrátil vodu, ktorá sa valila po ceste, a práve v zákrute mohla udrieť nielen do dvora žalovaného, ale aj do záhrady žalobcu. Práve preto z dôvodu protipovodňových opatrení žalovaný zdvihol pôvodný múrik. V tejto súvislosti predložil do spisu fotografie zo dňa 11.02.2021, na ktorých je zdokumentovaná časť dvora aj žalovaného, múrik a odlievka žalobcu, pričom z fotodokumentácie je zrejmé, že v odlievke je cca 3-5 cm snehu a na dvore žalovaného je sneh vo výške cca 30 cm a viac. To jasne dokazuje aký význam má postavený protipovodňový múrik, pričom účelom tohto múrika je aj skutočnosť, aby zámkovú dlažbu držal pokope, či v lete nepúšťal vodu do odlievky žalobcu. Žalobcom žiadané odstránenie časti múrika nie je reálne. Spôsob jeho odstránenia, ako to popisuje žalobca /flexibrúskou alebo rezačkou) je technicky nerealizovateľné a ekonomicky neprimerane drahé, keď múrik má aj základ s ktorým je pevne previazaný a v tomto múriku sú aj železá (viď. správa W.. Y., projektanta v spise). Na záver žalovaný poukázal, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, aby ho súd v konaní favorizoval. Naopak mu uložil desaťnásobne vyššiu náhradu za zriadenie vecného bremena a zaviazal ho zaplatiť všetky náklady spojené s pribratými znalcami do konania. Naviac mu uložil aj povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcovi.

8. V replike k podanému odvolaniu žalobca uviedol, že trvá na odvolacom návrhu, žiada aby súd zmenil rozsudok, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Žalobca trvá na tom, že múrik bol neoprávnene postavený na jeho pozemku, bez súhlasu a v rozpore s vlastníckou hranicou. Bez ohľadu na meranie v roku 1985 je potrebné konštatovať, že za 35 rokov sa meracie metódy technicky zmenili, výrazne pokročili. Počas súdneho konania bol pribratý geodet W.. S. P., ktorý zotrval na svojich záveroch z vytyčovacieho náčrtu č. XX/XXXX, vypracoval aktuálny vytyčovací návrh v zmysle ktorého múrik zasahuje do pozemku žalobcu. Žalobca poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný postavil stavbu bez akéhokoľvek oprávnenia a povolenia štátneho orgánu a bez súhlasu žalobcu na cudzom pozemku. Tvrdeniu žalovaného, že múrik postavil na pôvodnom mieste, ani o jeden centimeter ho neposunul, toto nie je možné zistiť, nakoľko pôvodný múrik ani jeho zameranie sa nezachovali. Žalobca hneď keď zistil, že múrik zasahuje do jeho pozemku, vyzval žalovaného na zastavenie stavby a podal sťažnosť na stavebný úrad. Tvrdenia žalovaného, že v obci J. bola povodeň a že múrik má aj protipovodňový účel, sú nepravdivé, lebo v obci nikdy povodeň nebola a postavený múrik mu spôsobil zamákanie rodinného domu a znemožnil mu otváranie bráničky na dvor a tým aj vstup na pozemok. Predložené fotografie v odvolacom konaní predstavujú nový dôkaz (tzv. novota), ktorý je neprípustný. Žalobca ďalej poukazuje na to, že bráničku nie je možné otvoriť práve preto, že múrik neoprávnene zasahuje do pozemku žalobcu. K tvrdeniu žalovaného o tom, že odstránenie časti múrika je nerealizovateľné, žalobca uviedol, že je to technicky možné a účelné. Múrik je pritom odstrániteľný v časti, ktorá je ako neoprávnená stavba postavená na cudzom pozemku, pričom spôsob odstránenia je vecou žalovaného a nie žalobcu. Múrik je možné technicky pomocou flexibrúsky alebo rezačky odrezať tak, aby tvoril trojuholník, ktorý zasahuje do jeho pozemku a bol z pozemku aj odstránený. Na záver opätovne uviedol, že ako bdelý vlastník chrániac svoje vlastnícke právo k pozemku od počiatku vyzval žalovaného na zastavenie stavby, ktorú realizoval bez stavebného povolenia alebo ohlásenia. Žalobca podal aj sťažnosť na stavebný úrad, ktorý konanie prerušil a odkázal ho na súd, pričom podanou žalobou žalobca dosiahol legalizáciu stavby pre žalovaného zriadením vecného bremena.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k replike žalobcu uviedol, že zotrváva na svojich záveroch o existencií povodní v obci J., o čom v prílohe predložil fotokópiu časti knižného vydania pod názvom „M. J., história, jazyk a etnografia“. Na záver poznamenal, že žalobca už v minulosti mal spor o hranicu pozemku s iným susedom (nebohým pánom O.) a tento bol rovnako riešený na Okresnom súde v Prešove.

10. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní predložené neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ) .

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

17. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

18. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. .

19. K námietke o nesprávnom právnom posúdení / / odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená, nakoľko súd prvej inštancie použil správny predpis a rovnako tak, ho správne aplikoval a interpretoval.

20. Podľa , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „“).

21. Podľa , pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

22. Podľa , súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

23. Citované zákonné ustanovenie upravuje prípady neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a spôsob vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len z časti. V takom prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie, a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí súd upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z ust. pri zachovaní zákonom

stanoveného poradia. Z vyššie podaného výkladu ust. vyplýva, že z hľadiska posúdenia či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Odvolací súd preto považoval za nadbytočné zaoberať sa opodstatnenosťou odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa (ne)súhlasu obce so stavbou.

24. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť oporný protipovodňový múrik (ďalej len múrik) postavený na jeho pozemku, KN parcele č. XXX/X zapísanej na LV č. XX, kat. územie J.. Z výpisu z LV č. XX pre k. ú. J. je pritom nepochybné, že vlastníkom pozemku KN C parcely č. XXX/X na ktorej sa má z časti nachádzať vyššie označená stavba žalovaného je vo vlastníctve žalobcu.

25. V posudzovanej veci výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovaný zriadil múrik z časti aj na pozemku žalobcu, a to konkrétne na výmere X m2. Žalovaný realizoval stavbu múrika v roku 2014 na úrovni pôvodného múrika, teda na mieste, kde bol postavený starý múrik, ktorý postavil v roku 1985 otec žalovaného - I. P.. Hranica susediacich pozemkov bola v čase pred výstavbou starého múrika, v roku 1985, vytýčená zamestnancami N., n. p. G., za účasti otca žalobcu W. Y. a otca žalovaného - I. P.. Svedčia o tom v konaní pred súdom prvej inštancie predložené listinné dôkazy žalovaným, a to Objednávka č. XXX-XXXX-XXXX-XX o vytýčení hranice (č. listu 34 spisu), Protokol o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 30.11.1984 (č. listu 35 spisu) a Zápis spísaný na bývalom MNV v J. vo veci vytýčenia hranice medzi I. P., I. E. a W. Y. zo dňa 17.07.1985. Uvedené dôkazy preukazujú, že ak žalobca začal v roku 2014 stavať nový múrik na mieste, kde stál pôvodný - starý múrik, a nový múrik zvýšil len z dôvodu, aby zabránil zatekaniu vody zo svojho dvora na pozemok žalobcu a opačne, múrik odstránenia ktorého sa žalobca v konaní domáha, bol postavený na základe vytýčenej hranice z roku 1985. Teda žalovaný úmyselne neposunul hranice za účelom neoprávneného zásahu do pozemku žalobcu, ale múrik postavil na mieste, kde bol situovaný pôvodný starý múrik, ktorý postavil jeho otec.

26. V tejto súvislosti odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že oporný múrik nepochybne a jednoznačne vylepší protipovodňové pomery medzi stranami sporu. Postavený múrik zabráni, aby voda (resp. sneh) z pozemku žalovaného stekala do odlievky žalobcu, ktorú má žalobca osadenú za domom smerom ku dvoru žalovaného. Teda stavba múrika má nepochybne aj svoj praktický význam, a nemôže v žiadnom prípade spôsobiť, aby postavený múrik spôsobil zamákanie zadnej strany rodinného domu žalobcu smerom od žalovaného. V súvislosti so zamákaním steny rodinného domu žalobcu, respektíve tvorbou plesní správne poukázal súd prvej inštancie na to, že sa jedná o severnú, studenú stranu rodinného domu žalobcu, ktorá pri nedostatočnej izolácií, respektíve nedostatočnom vykurovaní, vetraní môže začať plesnivieť, hlavne v zimných mesiacoch.

27. Naviac treba vziať do úvahy aj skutočnosť - nepatrnú výmeru (X m2) k zabratiu ktorej došlo pri zriadení stavby múrika žalovaným. Ako bolo už vyššie uvedené, stavba bola osadená a realizovaná bez toho, aby žalovaný mal vedomosť o zásahu z časti do vlastníckeho práva žalobcu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti prejednávanej veci, teda neúčelnosť odstránenia stavby, nepreukázanie prípadnej nedobromyseľnosti žalovaného pri výstavbe predmetného múrika, správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ zriadil právo vecného bremena za náhradu v rozsahu ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku na novovytvorenom pozemku, parcele KN C XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere X m2.

28. Pokiaľ sa týka žalobcom namietanej výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 13 odôvodnenia, pričom primeranou náhradou za zriadenie vecného bremena sa nepochybne nerozumie len trhová cena pozemku na ktorom takéto vecné bremeno vzniklo. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že takto zriadené vecné bremeno v podstate dáva žalovanému oprávnenia, ktoré sú porovnateľné s oprávnením vlastníka veci okrem práva nakladania s touto vecou, čo však je reálne nevykonateľné, nakoľko je zrejmé, že táto časť zemského povrchu v rozsahu X m2 je trvalo zastavanou stavbou, ktorej účel vzhľadom na spôsob jej využitia je zrejme nemenný.

29. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

30. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ust. ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný a preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže žalovanému ako úspešnej strane v spore žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).