Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: C. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XXX, XXX XX J., právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: W.. O. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XXX, XXX XX J., v konaní o odstránenie stavby takto

rozhodol:

I. zriaďuje v prospech žalovaného, ako aj každého vlastníka stavby - „oporný protipovodňový múrik“, vecné bremeno k novovytvorenej parcele C KN č. XXX/X M. E. X m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, ktorá bola vytvorená odčlenením z parcely vo vlastníctve žalobcu C KN č. XXX/X M. E. XXX C. , druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XX, katastrálne územie: J., obec: J., okres: G., na základe geometrického plánu vyhotoveného S. P. dňa XX.X.XXXX, autorizačne overeného W.. I. I. dňa XX.X.XXXX a úradne overeného W.. R. D. K.S. XX.X.XXXX G. Č.. N.-XXX/XX, na ktorej je čiastočne, v rozsahu X m2, umiestnená stavba vo vlastníctve žalovaného - „oporný protipovodňový múrik“, pričom zostávajúca časť tejto stavby je umiestnená na parcele C KN č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, spočívajúce v práve žalovaného, ako aj každého vlastníka stavby - „oporný protipovodňový múrik“ nerušene užívať túto stavbu ako celok, t.j. vrátane tej časti stavby, ktorá sa nachádza na novovytvorenej parcele C KN č. XXX/X T..Ú.. J. vo vlastníctve žalobcu, ktorý je povinný, tak ako aj každý vlastník tejto parcely, v uvedenom rozsahu toto vecné bremeno strpieť,

II. vecné bremeno sa zriaďuje za jednorazovú náhradu vo výške 80 eur, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

III. priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 09.05.2017 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavbu „oporný protipovodňový múrik“ postavenú na pozemkoch KNC p.č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a KNC p.č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XX, T..Ú.. J., v rozsahu X m2 v časti vyznačenej ako „diel 1“ určenom podrobnými bodmi č. XXX - XXX, XXX - XXX, XXX - XX, XXX - XXX, XXX - XXX vo vytyčovacom náčrte č. XX/XXXX - vlastnícka hranica pozemkov p.č. KNC XXX/X, XXX/X S. XXX/X, ktorý vyhotovil dňa XX.XX.XXXX S. P. ako vytyčovací náčrt č. XXX a autorizačne overil W.. I. Y. dňa XX.XX.XXXX. Zároveň navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

V rámci odôvodnenia žaloby žalobca poukázal na to, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX, T..Ú.. J., a to, pozemku KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a pozemku KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vrátane rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku KNC č. XXX/X. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX T..Ú.. J., a to pozemku KNC č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Žalovaný postavil stavbu - „oporný protipovodňový múrik“ na svojej parcele č. XXX/X, ale sčasti aj na pozemkoch č. XXX/X S. XXX/X patriacich žalobcovi, pričom tento oporný múrik postavil bez stavebného povolenia a bez súhlasu žalobcu, ako vlastníka susediaceho pozemku, a tým neoprávnene zasiahol do vlastníctva žalobcu. Žalovaný dňa 28.08.2015, po postavení múrika, podal na Stavebný úrad J. žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu „oporný protipovodňový múrik“. Obec J., ako stavebný úrad, rozhodnutím č. XXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX prerušil konanie vo veci dodatočného stavebného povolenia do doby vyriešenia predbežnej otázky, či sa jedná o čiernu stavbu, či postavenie takéhoto druhu stavby vyžaduje ohlásenie a prešetrenie priebehu vlastníckych práv a hraníc, na ktorých sa stavba nachádza. V roku 2015 bol vypracovaný vytyčovací návrh č. XX/XXXX - vlastnícka hranica pozemkov č. XXX/X, XXX/X S. XXX/X, ktorý vypracoval dňa XX.XX.XXXX S. P.Č. a hranica pozemkov bola v prírode označená kolíkmi (kovovými rúrkami a plotom). V zmysle tohto vytyčovacieho náčrtu predmetný múrik zasahuje do pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pričom geodet S. P. presne vytýčil na vytyčovacom náčrte plochu - „diel 1“, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a do ktorej neoprávnene zasiahol žalovaný stavbou betónového múrika. Obec J. ako stavebný úrad dňa 29.07.2016 oznámila účastníkom stavebného konania, že nakoľko na predmetnú stavbu - betónový múrik nebolo vydané žiadne povolenie, jedná sa o čiernu stavbu a stavebný úrad bude v uvedenej veci ďalej konať v zmysle Dňa 15.03.2017 vydala Obec J. rozhodnutie, v zmysle ktorého odkázala vlastníka pozemku C. Y. bytom J. XXX na súd za účelom usporiadania majetkových pomerov k stavbe na pozemku pod ňou. Z tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že stavebník W.. O. P. realizoval stavbu bez predchádzajúceho súhlasu, resp. povolenia príslušného stavebného úradu. Z odôvodnenia žaloby zároveň vyplýva, že žalobca touto žalobou nerieši skutočnosť, že ide o neoprávnenú tzv. nelegálnu stavbu (čiernu stavbu) podľa predpisov stavebného práva, ale rieši skutočnosť, že ide o neoprávnenú stavbu postavenú na cudzom pozemku v zmysle .

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 11.09.2017 k žalobe uviedol, že oporný protipovodňový múrik začal stavať na pôvodnom mieste ešte v roku 2014, teda na mieste, kde stal pôvodne starý múrik, pričom nový múrik zvýšil z dôvodu, aby zabránil zatekaniu vody zo svojho dvora na pozemok žalobcu, keďže pôvodný múrik bol v rovine jeho dvora. Poukázal na to, že z fotodokumentácie žalobcu je zrejmý aj fakt, že svojím konaním v žiadnom prípade úmyselne neposunul hranice pozemkov za účelom neoprávneného zásahu do majetku žalobcu. Zároveň uviedol, že pôvodný múrik bol postavený jeho otcom na pozemku v predchádzajúcom dohovore s W. Y. (otec žalobcu), pričom hranice pozemkov boli ešte pred týmto úkonom vytýčené pracovníkmi Geodézie m.p. Prešov v roku 1985 za účasti jeho otca, otca žalobcu, ako ďalších osôb s ich vyjadrením. V tejto súvislosti žalovaný predložil súdu zápis realizovaný na vtedajšom MNV dňa 17.07.1985. Žalovaný zároveň dal do pozornosti súdu skutočnosť, že sám žalobca tvrdí, že múrik zasahuje do jeho pozemku v rozsahu X m2, pričom z protokolu o vytýčení hraníc vyplýva, že presnosť určenia súradníc zodpovedá predpisom, avšak nie je uvedené, akým presným predpisom a rovnako nie je uvedená trieda presnosti, resp. dovolená odchýlka, pričom on má vedomosť o tom, že ten kto zameriava hranice pozemkov pracuje s určitou dovolenou odchýlkou a pri konečnom výsledku by sa mala zohľadniť aj táto odchýlka.

3. Žalobca v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že keď žalovaný išiel opravovať dvor, tak zavolal geodeta, ktorý vymeral hranicu. Následne zavolal geodeta aj on, pričom tento vymeral hranicu rovnako, ale napriek tomu žalovaný postavil plot aj na jeho pozemku, teda múrik dal inde, než to vymerali geodeti. Žalobca poukázal na to, že sa snažil túto situáciu riešiť, rozprával sa aj s otcom žalovaného, ktorý ale povedal, že on nebude robiť nič a počká, ako rozhodne súd. Žalobca taktiež uviedol, že nekonal ani obecný úrad, ktorý konštatoval, že sa jedná o čiernu stavbu. Poukázal na to, že problém je v tom, že keď príde väčší dážď, tak tam voda stojí a zamaká múr, pričom v izbe opadáva omietka. Uviedol, že v minulosti taký problém nemali a v podstate až keď začal žalovaný robiť úpravy na dvore, musel asi narušiť celé podložie. Žalobca zároveň uviedol, že predtým, než žalovaný začal upravovať dvor, tak tam nebol žiaden múrik, iba odlievka a do času, kým tam nebol postavený múrik, spolu so susedom neriešili hranicu pozemku, pretože každý vedel, ako prechádza hranica.

4. Žalovaný v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že robil rekonštrukciu dvora, keďže tam bol neporiadok, nejaké slepé kanály, resp. aj vodovodná šachta na úrovni špajze žalobcu, preto vybral zeminu podľa potreby do hĺbky niekde XX cm, niekde až XX cm, na to naviezol väčší kameň z J., na to dal frakciu menšieho kameňa a na to položil zámkovú dlažbu. Uviedol, že múrik bol postavený presne na hranici jeho betónu a odlievky žalobcu, pričom múrik ide úplne rovno a odlievka nebola vo všetkých častiach rovná, v niektorých častiach sú aj nejaké medzery. Žalovaný uviedol, že múrik začal stavať zozadu od plechového oplotenia smerom k ceste, pričom keď mal vystavanú tretinu, možno už polovicu múrika, tak vtedy sa dozvedel o tom, že múrik má zasahovať aj do pozemku žalobcu, pričom to tiež ukazovala pani Y. jeho manželke, teda ukazovala, ktorá časť je ešte ich, a preto sa rozhodol, že múrik dá ďalej zarovno smerom k ulici, aby v tom ohľade nebol nejaký problém. Žalovaný zároveň zvýraznil skutočnosť, že pokiaľ by bol mal informáciu, že na začiatku múrika smerom zvnútra dvora je nejaký problém 30 cm, tak by to určite takto nebol riešil a nebol by z toho vznikol žiaden súdny spor, ale on o tom skutočne nevedel. Taktiež uviedol, že uvedený múrik tam vystaval hlavne preto, aby voda z ich pozemku nezatekala na pozemok žalobcu, teda do ich odlievky, pričom to v minulosti bohužiaľ tak bolo, keďže tam nebol vyvýšený oporný múrik. Podaním zo dňa 09.11.2018 žalovaný súdu predložil rozpočet nákladov súvisiacich s výstavbou predmetného oporného múrika, ktorého cena predstavuje 5.241,91 EUR, pričom z tohto podania žalovaného zároveň vyplýva, že technickú hodnotu múrika v uvedenej časti, čo predstavuje dĺžku XX,XX m si cení na sumu minimálne 4.000 EUR, pričom úžitkovú hodnotu múrika v prípade záchrany majetku považuje za podstatne vyššiu a nevyčísliteľnú.

5. Dňa 06.11.2018 súd realizoval ohliadku na mieste samom za účasti geodeta W.. S. P., ktorý za pomoci prístrojovej techniky presne určil prebiehajúcu hranicu pozemku, ktorú súd naznačil na fotodokumentácii (súčasť spisu) s tým, že časť, ktorou zasiahol žalovaný pri výstavbe oporného múrika do pozemku žalobcu je vo výmere X m2 a predstavuje úzky podlhovastý trojuholník, ktorého najkratšia strana je XX cm v časti, kde sa nachádza plechové oplotenie a smerom k ulici sa strany trojuholníka zbiehajú do jedného bodu, pričom tento úzky dlhý trojuholník je na vzdialenosti cca XX m. Uvedený geodet v tejto veci vypracoval taktiež geometrický plán, z ktorého taktiež vyplýva, ako je situovaná hranica pozemkov, pričom geodet týmto geometrickým plánom vytvoril z parcely XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 novú parcelu XXX/X o výmere X m2.

6. Súd v tejto veci pribral do konania taktiež W.. R. M. za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena, pričom znalkyňa určila túto všeobecnú hodnotu v sume 8 EUR.

7. Podľa (ďalej len ), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa , vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Podľa , pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701> tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

8. Podľa , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Podľa , pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa , súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalobca je vlastníkom parcely C KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovanej na LV č. XX, k.ú. J. a žalovaný je vlastníkom parcely C KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 evidovanej na LV č. XXX, T..Ú.. J.. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný pri výstavbe oporného protipovodňového múrika čiastočne zasiahol stavbou tohto múrika aj do parcely žalobcu č. XXX/X, a to v rozsahu X m2 tak, ako to vyplýva z geometrického plánu, ktorý bol vypracovaný v tomto konaní.

10. Právny zástupca žalobcu v rámci svojich písomných vyjadrení, resp. záverečného ústneho prednesu poukázal na to, že nemožno poskytnúť ochranu nedbalému vlastníkovi, ktorý neurobil žiadne opatrenia napriek tomu, že vedel, že zasahuje do pozemku žalobcu, keďže tento ho na to upozornil, pričom za situácie, že žalovaný staval bez stavebného povolenia a nerešpektoval vlastnícku hranicu, by bol následne povinný zaplatiť iba náhradu 8 EUR, a takýmto rozhodnutím súdu, z ktorého sa stane tzv. judikát, môže ktokoľvek takto nezákonne postupovať a následne si za odplatu niekoľko EUR neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku ponechať. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby bol žalobca, resp. jeho manželka upozornila žalovaného už pri začiatku výstavby múrika na to, že tento múrik stavia čiastočne aj na pozemku žalobcu. Žalovaný sa jednoznačne vyjadril, že na túto skutočnosť bol upozornený až v čase, keď mal vystavanú minimálne tretinu, resp. až polovicu tohto múrika, pričom tento múrik staval od plechového oplotenia smerom k ulici, a keď ho na túto skutočnosť žalobca upozornil, tak tento múrik staval tak, aby nezasiahol do parcely žalobcu, resp. v prednej časti pri ulici je tento múrik postavený dokonca tak, že za týmto múrikom smerom k pozemku žalobcu, je časť pozemku, ktorá vlastnícky patrí žalovanému. Na základe tohto vyjadrenia žalovaného, teda že žalobca ho na túto skutočnosť upozornil, až keď mal vystavenú cca polovicu tohto múrika, žalobca nereagoval, a toto vyjadrenie ani nerozporoval. Súd má teda za to, že žalobca síce upozornil žalovaného na túto skutočnosť, ale až v čase, keď už mal vystavenú minimálne jednu tretinu tohto múrika.

11. Súd zároveň aj ohliadkou na mieste samom zistil, že oporný múrik nepochybne a jednoznačne vylepší povodňové pomery medzi žalobcom a žalovaným, keďže tento múrik zabráni, aby voda z pozemku žalovaného stekala do odlievky žalobcu, teda akoby betónového rigolu (plytkej vaničky), ktorú má za domom, a teda táto stavba múrika má nepochybne svoj praktický význam a nemôže spôsobovať skutočnosť, že žalobcovi má z tohto dôvodu zamákať, resp. plesnivieť stena. Žalobca sa taktiež vyjadril, že žalovaný rekonštrukciou dvora mohol nejakým spôsobom narušiť podložie a že táto skutočnosť mohla spôsobiť zmenu odtokových pomerov a zároveň aj zamakanie jeho steny, avšak v tomto ohľade by nepochybne nedošlo k žiadnym zmenám, pokiaľ by aj bol čiastočne odstránený múrik nachádzajúci sa na hranici pozemkov. Súd si, v súvislosti so zamakaním steny, resp. tvorbou plesní, dovoľuje poukázať na to, že sa jedná o severnú, studenú stenu, ktorá pri nedostatočnom vykurovaní, resp. vetraní, môže plesnivieť, a to hlavne v zimných mesiacoch, keďže sa jedná o studenú vonkajšiu stenu. Z výsluchu strán sporu súd ale tiež zistil, že v nedávnom období žalobca realizoval zateplenie domu, a to aj tejto severnej steny, čo podľa názoru súdu môže vylepšiť uvedené pomery a zateplením tejto steny môže dôjsť aj k odstráneniu problému, ktorý avizoval žalobca, teda vlhnutie, resp. plesnivenie tejto steny.

12. Právny zástupca žalobcu zároveň poukázal na to, že súd musí pri rozhodovaní zachovať zákonné poradie vyplývajúce z ustanovenia , teda rozhodnúť podľa ods. 1 tohto ustanovenia, pri nemožnosti rozhodnutia podľa ods. 1, rozhodnúť podľa ods. 2 a až následne podľa ods. 3, pričom podľa žalobcu je možný spôsob čiastočného odstránenia stavby. Žalobca v tomto ohľade žalobca nešpecifikoval, akým konkrétnym spôsobom by bolo možné časť tohto múrika odstrániť, čo ani nie jeho povinnosť, ale súd sa v tejto súvislosti stotožňuje skôr s vyjadrením žalovaného, a to, že technické odstránenie - odrezanie časti múrika by vôbec nebolo jednoduché, navyše sa jedná o múrik so základom, t. j. pevne spojený so zemou, ktorého časť by bolo potrebné taktiež odstrániť. V súvislosti s ustanovením súd poukazuje na to, že z neho vyplýva to, že v prípade, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. V tomto ohľade je teda zrejmé, že súd môže, ale nemusí akceptovať takýto návrh vlastníka pozemku a v tomto ohľade je predpokladom na taký záver to, že odstránenie stavby je účelné, pričom účelnosť je potrebné v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využitia tohto pozemku. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že využitie tejto časti pozemku, t.j. 3 m2 nie je v podstate žiadne, teda

nejedná sa o ekonomicky výhodné využitie pozemku a zároveň odstránenie tejto stavby vôbec nie je účelné, pretože aj prípadným odstránením časti tohto múrika by nedošlo k žiadnym zmenám, ktoré by mali osoh pre žalobcu, ale iba k možnému narušeniu podložia na hranici pozemkov medzi stranami sporu. Súd teda nepochybne uzavrel, že odstránenie časti oporného múrika nie je účelné, pričom žalobca zároveň nesúhlasil prikázaním tohto múrika, resp. jeho časti, do svojho vlastníctva, preto súd využil možnosť ustanovenia a pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby usporiadal tak, že zriadil vecné bremeno za náhradu, keďže takýto spôsob považoval za účelný, rozumný a šetrný, pričom ako už súd konštatoval, v tomto konaní nebol preukázaný úmysel žalobcu postaviť časť oporného múrika na parcele svojho suseda, t.j. žalobcu a z výsluchu strán sporu taktiež nezistil nejakú vzájomnú zlomyseľnosť, pričom keď žalobca zistil túto skutočnosť, obrátil sa na obec, ako stavebný úrad, a táto ho odkázala na podanie tejto žaloby, teda aj žalobca bol v podstate nútený riešiť túto záležitosť podaním žaloby.

13. Súd taktiež poukazuje na to, že navrhol riešenie sporu takým spôsobom, aby žalovaný odkúpil od žalobcu spornú časť pozemku, teda X m2, s čím ale žalobca nesúhlasil. O nízkej hodnote tohto sporu v podstate svedčí aj znalecký posudok znalkyne W.. M., ktorá stanovila všeobecnú hodnotu predmetného vecného bremena, ktorá podľa zákonného výpočtu predstavuje sumu 8 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že zriadením vecného bremena dôjde v podstate k trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, a to aj jeho prípadných právnych nástupcov, keďže sa jedná o tzv. vecné bremeno „in rem“, t.j. vecné bremeno, ktoré je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, teda práva vyplývajúce z vecného bremena sú nerozlučne späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti tak, že prechádzajú aj na nadobúdateľa, súd určil náhradu za vecné bremeno vo výške 10 - násobku znaleckej náhrady, t.j. 80 EUR (8 x 10 = 80 EUR).

14. Právny zástupca žalobcu taktiež okrem iného poukázal na to, že postup v zmysle nenavrhol samotný žalovaný, ale takýto postup zvolil súd. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že nie je viazaný petitom samotnej žaloby a vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, teda neúčelnosť odstránenia stavby, nepreukázanie prípadnej nedobromyseľnosti žalovaného pri výstavbe predmetného múrika, považuje uvedené rozhodnutie za spravodlivé riešenie, ktoré je aj v súlade s dobrými mravmi a nemá za to, že aj napriek tomu, že žalovaný požiadal až o dodatočné stavebné povolenie, tak aby takýmto spôsobom došlo k vytváraniu určitej judikatúry, ktorá umožňuje komukoľvek takto nezákonne postupovať a následne si za odplatu niekoľko EUR neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku ponechať. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti preto súd zriadil k novovytvorenej parcele č. XXX/X o výmere X m2 vecné bremeno spočívajúce v práve žalovaného, ako aj každého vlastníka stavby (oporný protipovodňový múr), nerušene užívať túto stavbu ako celok s tým, že žalobca je povinný v uvedenom rozsahu toto vecné bremeno strpieť. Predmetné vecné bremeno zriadil za náhradu, pričom, ako už konštatoval, zohľadnil nízku znaleckú hodnotu za trvalé obmedzenie vlastníckeho práva tým, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť 10 - násobok tejto hodnoty.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný objektívne zodpovedá za vzniknutý stav, teda aj keď nebolo preukázané, aby mal žalovaný úmysel výstavbou oporného múrika zasiahnuť do vlastníctva žalobcu, tak výstavbou tohto múrika takto zasiahol do vlastníctva žalobcu, aj keď v minimálnom rozsahu (X m2 na dĺžke cca XX m), preto zodpovedá za vzniknutý stav, teda aj za výsledok konania. Navyše, ako už bolo konštatované, žalobca bol aj odkázaný stavebným úradom na podanie tejto žaloby. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný, ktorý mal samozrejme náklady v súvislosti s výstavbou predmetného múrika (cena podľa predložených dokladov cca 5.000 EUR), znášal aj všetky náklady, ktoré doposiaľ vznikli v tomto konaní, t.j. účasť geodeta na ohliadke na mieste samom + vypracovanie geometrického plánu (300 EUR), ako aj znalečné znalkyni, ktorá určila hodnotu vecného bremena (250 EUR).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).