Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. XX/XX, XXX XX S., X. Ž. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. XX/XX, XXX XX S., obaja právne zastúpení: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát, Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 52858774 proti žalovaným: 1. P.. P. O., H.. XX.XX.XXXX, H. X/XXX, XXX XX O., X. P.. Z. F., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXXX/XX, XXX XX S., X. Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXXX/X, XXX XX S., X. Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXXX/X, XXX XX S., T. Ž. N. X. Q., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov v 1. a v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 06.11.2020 č.k. -922, takto jednohlasne

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že

I. Žalobu žalobcov v 1. a 2.rade vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamieta.

II. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a v 2. rade a žalovaných v 1., 2., 4. rade k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX k. ú. S., okres S., obec S., pozemku, parcele registra „C“, č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a k stavbe - budova so súp. č. XX postavenú na parc. č. XXX, z r u š u j e.

III. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, k. ú. S., okres S., obec S., pozemok, parcelu registra „C“, č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavbu - budovu so súp. č. XX postavenú na pozemku, parcele č. XXX, p r i k a z u j e do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade v podiele 1/1.

IV. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 160 000 eur v troch splátkach, prvá splátka vo výške 53 333 eur, druhá splátka vo výške 53 333 eur, tretia splátka vo výške 53 334 eur, žalovanému v 2. rade sumu 80 000 eur, žalovanej v 4. rade sumu 80 000 eur, žalovaným v 2. a 4. rade v troch splátkach, prvá splátka vo výške 26 666 eur, druhá splátka vo výške 26 666 eur, tretia splátka vo výške 26 668 eur s tým, že každému jednému žalovanému v 1., 2. a 4. rade, žalobcovia v 1. a 2. rade zaplatia splátky, každý druhý mesiac, počnúc mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 25. dňa daného mesiaca a nezaplatenie čo len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.

V. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“), napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. až 4. rade k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX kat. územia S., X. S., obec S., parcela registra „C“ parcelné číslo XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavba - budova, súpisné číslo XX postavaná na parcele č. XXX, z r u š u j e.

II. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. územia S., okres S., obec S. parcelu registra „C“ parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, stavbu - budovu súpisné číslo XX postavanú na parcele č. XXX, p r i k a z u j e do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. rade a 2. rade v podiele 1/1.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 80.000,- eur, žalovanému v 2. rade sumu 80.000,- eur, žalovanému v 3. rade sumu 80.000,- eur, žalovanej v 4. rade sumu 80.000,- eur, a to v troch splátkach - 1. splátka vo výške 26.666,- eur, 2. splátka vo výške 26.666,- eur, 3. splátka vo výške 26.668,- eur, každému jednému žalovanému v 1. až 4. rade, a to každý druhý mesiac, počnúc mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 25. dňa daného mesiaca s tým, že nezaplatenie čo len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Vec právne posúdil podľa , , , , , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobcovia sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/3 a žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade každý v podiele 1/6 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. S., a to pozemku, parcele č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, k pozemku, parcele č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 a na ňom stojacej budove so súp. č. XX. Žalobcovia chceli v zmysle upraveného žalobného petitu zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku, parcele č. XXX a na ňom stojacej budove so súp. č. XX reálnou deľbou. Poukazovali na znalecký posudok, ktorý v konaní vyhotovil znalec P.. A. B. a na jeho doplnenie, v ktorom sa uvádza, že nehnuteľnosti je možné reálne rozdeliť a znalec navrhol aj reálne rozdelenie podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Zároveň, keďže v zmysle znaleckého posudku by boli nevyhnutné stavebné úpravy, žalobcovia navrhli, aby tieto financovali všetci podieloví spoluvlastníci podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaní v 1. a v 2. rade s navrhovaným rozdelením nesúhlasili. Navrhli odkúpenie podielov od ostatných spoluvlastníkov, resp. žiadali, aby boli zvyšné podiely prikázané do ich podielového spoluvlastníctva. Podľa žalovaných v 1. a 2. rade, rozdelením nehnuteľnosti spôsobom navrhovaným žalobcami, nedochádza k riešeniu sporu, ale sa tento presúva do ďalších sporov, nakoľko celá budova je v zlom technickom stave a nehnuteľnosti sú v havarijnom stave na hranici užívateľnosti. K znaleckému posudku znalca P.. B. uviedli, že je zmätočný, vykonaný v rozpore s legislatívou Slovenskej republiky. Návrh žalobcov je zmesou zvláštnych konštrukcií vlastníckeho usporiadania, kde na jednej strane rozdeľuje spoluvlastníctvo samostatne pre žalobcov a pre dve novovytvorené skupiny vlastníkov, ale na druhej strane, týmto skupinám určuje nasilu spoluvlastníctvo. Podľa žalovaného v 3. rade, ktorý v konaní zastupoval aj žalovanú v 4. rade, deľba nehnuteľnosti tak ako ju navrhol znalec nie je dobre možná; k otázke financovania stavebných úprav v prípade reálnej deľby uviedol, že stavebné úpravy by mal financovať ten, v ktorého priestore sa zmena uskutoční, resp. ten, komu má daný priestor pripadnúť. V prípade prikázania nehnuteľnosti buď žalobcom alebo žalovaným v 1. a 2.rade uviedol, že favorizuje toho, kto navrhne vyššiu náhradu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel.

4. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2020 súd dotazoval strany sporu, aby sa vyjadrili k druhej možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j. prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, nakoľko z výpovede žalovaných v 1. a v 2. rade vyplynul záujem na odkúpenie, resp. prikázanie podielov spornej nehnuteľnosti a žalovaní v 3. a 4. rade prejavili záujem

svoje podiely odpredať. V tejto súvislosti žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že sú ochotní vyplatiť ustupujúcim spoluvlastníkom za 1/3-inu podielu sumu 160 000 eur, zároveň navrhli, že zriadia právo doživotného bývania pre žalobcov. Uviedli, že od samého začiatku majú záujem na odkúpenie ostatných podielov, čím by došlo k vyriešeniu chátrajúceho stavu predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia trvali na tom, aby súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbou a v prípade, ak by súd dospel k záveru, že nie je možné reálne predmetnú nehnuteľnosť deliť, žiadali, aby im bola prikázaná do ich bezpodielového spoluvlastníctva s tým, že vyplatia ostatným spoluvlastníkom za 1/3.-inu podielu sumu 160 000 eur. Svoj návrh odôvodnili tým, že v predmetnej nehnuteľnosti bývajú, sú v dôchodkovom veku, doposiaľ ju spravovali a majú väčšinový podiel na rozdiel od ostatných podielových spoluvlastníkov.

5. Zo znaleckého posudku P.. B. č. X/XXXX v znení jeho doplnku č. XXX/XXXX mal súd za preukázané, že v prípade deľby nehnuteľnosti sú potrebné stavebné úpravy. Výška nákladov na stavebné úpravy zo znaleckého posudku nevyplýva a žalobcovia ju v konaní ani nijako nešpecifikovali. Žalobcovia navrhli, aby sa na úpravách podieľali strany sporu podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli, aby sa komplexná rekonštrukcia budovy vykonala za spoločného financovania ostatných spoluvlastníkov, s čím žalobcovia ani žalovaní v 3.a 4. rade nesúhlasili. Žalovaný v 3. rade zastupujúci aj žalovanú v 4.rade navrhol, aby úpravy financoval ten, komu daný priestor má pripadnúť do vlastníctva. Za takého stavu súd uzavrel, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je nutné vec považovať za reálne nedeliteľnú, a preto pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j. prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

6. Pokiaľ ide o žalobcami navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j. rozdelenie nehnuteľností, ktorým by mali vzniknúť samostatné byty, nebytové jednotky, spoločné časti a zariadenie domu, k tomu súd uviedol, že z výpovede strán sporu na pojednávaniach vyplynulo, že sa títo nijako nedokážu dohodnúť na nakladaní a hospodárení s predmetnými nehnuteľnosťami. Po tom, čo do konania vstúpili terajší žalovaní v 1. a 2. rade, došlo síce ku komunikácií medzi podielovými spoluvlastníkmi a aj k čiastočným rekonštrukčným prácam, avšak len v nevyhnutnom rozsahu. Naviac z výpovede žalovaných v 1. a 2. rade vyplynulo, že budova je vo veľmi zlom technickom a havarijnom stave a na jej rekonštrukcii sa podieloví spoluvlastníci nevedia zhodnúť, pričom žalovaní v 1. a v 2. rade nemajú ani len vedomosť, kto byty prenajíma, ani z týchto nájmov nepožívajú žiadne výnosy.

7. Súd s poukazom na znenie ust. tretia veta uzavrel, že pri posudzovaní otázky, či je rozdelenie veci dobre možné, nemožno vychádzať len z technického hľadiska budovy, ale je potrebné prihliadnuť i k iným okolnostiam z hľadiska ďalšieho možného súžitia podielových spoluvlastníkov v jednej budove. Zdôraznil, že žalobcami navrhované rozdelenie na byty a nebytové priestory by znamenalo ďalšie spoluvlastníctvo strán sporu k spoločným častiam a zariadeniam domu, pričom takéto súžitie vzhľadom na to, že sa strany sporu nevedia dohodnúť v otázkach nakladania a hospodárenia s nehnuteľnosťami, s prípadnou rekonštrukciou budovy by vyvolalo len ďalšie spory aj v súvislosti so správou budovy. Pre nezhodu riešenia zlého až havarijného stavu domu, ako i vzhľadom na dĺžku sporu, súd nevidel ďalšiu možnosť bezkonfliktného spoluvlastníctva medzi stranami sporu a z toho dôvodu mal za to, že rozdelenie nehnuteľností žalobcami navrhovaným spôsobom nie je dobre možným. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 05.09.2005, v ktorom sa uvádza, že možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytovému domu rozdelením na bytové jednotky posudzuje súd i z hľadiska ďalšieho možného spolužitia účastníkov v jednom dome. Súd pristúpi k takému rozdeleniu len v prípade, keď vzťahy medzi účastníkmi pri užívaní domu sú po dlhšiu dobu nekonfliktné a ich nezhody nevyžadujú rozhodovanie súdu podľa . Súd preto uzavrel, že rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti na bytové jednotky a nebytové priestory nie je dobre možné, a preto pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania nehnuteľnosti v zmysle tretia veta .

8. Súd skonštatoval, že žalobcovia navrhovali prioritne rozdelenie nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku a pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že deľba nie je možná, žiadali, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaní v 1. a v 2. rade tiež prejavili záujem o prikázanie nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva. Žalovaní v 3. rade a 4.rade žiadali prikázať nehnuteľnosti buď žalobcom alebo žalovaným v 1. a 2.rade a zvýhodniť toho spoluvlastníka, ktorý ponúka vyššiu náhradu za spoluvlastnícky podiel. Vzhľadom na záujem tak žalobcov, ako i žalovaných v 1. a v 2. rade na prikázanie predmetnej nehnuteľnosti do ich bezpodielového, resp. podielového spoluvlastníctva, súd sa zaoberal otázkou komu spornú

nehnuteľnosť prikázať. Pri rozhodovaní o prikázaní predmetnej nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcom, súd zohľadnil prednostne skutočnosť, že títo majú väčšinový podiel (1/3) v nehnuteľnosti. Nikto okrem žalobcov v spornej nehnuteľnosti nebýva, žalobcovia jeden z bytov obývajú niekoľko rokov, majú v nehnuteľnosti zriadený trvalý pobyt a v prípade prikázania predmetných nehnuteľností žalovaným v 1. a v 2. rade by žalobcovia prišli o svoje obydlie. Čo sa týka výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúcim spoluvlastníkom, keďže na výške tejto náhrady sa strany sporu zhodli, za primeranú náhradu súd považoval sumu 160 000 eur za odstupujúci tretinový podiel z celku.

9. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam vychádzajúc aj zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a túto prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a v 2. rade, ktorým uložil povinnosť zaplatiť žalovaným titulom finančného vyporiadania podielového spoluvlastníctva každému zo žalovaných po 80 000 eur, vzhľadom na ich spoluvlastnícky podiel (1/6), a to v troch splátkach, pričom prvé dve splátky sú vo výške 26.666,- Eur, a posledná tretia splátka je vo výške 26.668,- Eur s tým, že splátky sú splatné každý druhý mesiac, počnúc mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vždy do 25. dňa daného mesiaca, a nezaplatením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.

10. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa .

11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktoré odôvodnili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Uviedli, že v konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosť je možné reálne rozdeliť na byty a nebytové jednotky podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, preto súd mal rozhodnúť v zmysle reálnej deľby. Ak súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že spoluvlastníci sa nevedia na ničom dohodnúť k tomu uviedli, že v predmetnej nehnuteľnosti bývajú už 45 rokov a na vlastné náklady sa o nehnuteľnosti starajú, opravujú ich (napr. oprava strechy - 200 eur v roku 2018, oprava komínov 3 000 eur v roku 2017, čistenie dvora od náletových rastlín, starajú sa o ústredné vykurovanie domu, osvetlenie spoločných priestorov a pod.). Žalovaní v 1. - 4. rade v bytovom dome nebývajú, pričom im ani na ňom nezáleží. Žalovaným v 1. a v 2. rade ide len o pozemok, parcelu č. XXX/X, ktorá je dvorom budovy a je zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. S.. Žalovaní viackrát navrhli, že chcú dvor, lebo v susedstve majú inú nebytovú budovu a potrebujú dvor využiť ako parkovisko pre svojich klientov a nájomníkov. Problém je aj v tom, že obyvatelia bytového domu so súp. č. XX nemajú kde parkovať, ak im dvor obsadia žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní v 3. a 4. rade taktiež v dome nebývajú; im ide len o peniaze a tým spôsobom sa aj vyjadrili, že kto im dá viac, tomu svoj podiel predajú. Preto tvrdenia o tom, že spoluvlastníci sa nevedia dohodnúť nie sú objektívne. Ak by dom bol rozdelený na bytové jednotky a nebytové priestory, bolo by jasne určené vlastníctvo a žalovaní v 3. a 4. rade by svoje byty a nebytové priestory mohli predať. Žalovaní v 1. a v 2. rade, ktorým ide len o pozemok, parc. č. XXX/X by si tiež vedeli byty predať, resp. ich prenajať. Žalobcovia navrhovali reálne rozdelenie nehnuteľností, preto predmetom žaloby nebola parcela č. XXX/X, lebo pri reálnom rozdelení budovy by všetci podieloví spoluvlastníci mali podiel aj na dvore podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Ak súd rozhodol spôsobom, že prikázal nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, ale bez dvora, a to parc. č. XXX/X, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou samotnej budovy so súp. č. XX, rozhodol nesprávne. V súlade s ust. a vždy s prevodom bytov alebo nebytového priestoru musí sa prevádzať aj zastavaný a priľahlý pozemok. V tomto prípade priľahlým pozemkom je dvor, ktorý patril a patrí vždy vlastníkom samotnej budovy (bytového domu) podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Preto, ak súd rozhodol o prikázaní budovy a pozemku pod ňou do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, mal rozhodnúť aj o prikázaní parcely XXX/X zapísanej na LV č. XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Nesporným faktom je aj skutočnosť, že pri stanovení sumy vo výške 160 000 eur za tretinový podiel, výška tejto náhrady zahŕňa všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, t.j. okrem budovy so súp. č. XX a pozemku na ktorom budova stojí, aj pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Žalobcovia naďalej trvajú na reálnom rozdelení nehnuteľností a v prípade, ak by súd pristúpil k druhému spôsobu rozdelenia nehnuteľností, navrhujú, aby všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. S., súd prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcom s tým, že žalobcovia vyplatia ustupujúcim

spoluvlastníkom náhradu za ich spoluvlastnícky podiel v cene, ktorá bola stranami sporu na pojednávaní dohodnutá. Ak by súd prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov predmetné nehnuteľnosti, ale bez pozemku, parcely č. XXX/X, takéto rozhodnutie nie je spravodlivé a je v rozpore s dohodou samotných strán ohľadom primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadali zmeniť napadnutý rozsudok v zmysle ich návrhu.

12. Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobcov uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí a odvolanie žalobcov považuje za zmätočné. Žalovaný v 2. rade navrhol odvolanie zamietnuť a potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uviedol, že od času, kedy vstúpil do konania, predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vždy boli len nehnuteľnosti, pozemok, parc. č. XXX o výmere XXX m2 a na nej stojaca budova so súp. č. XX, k.ú. S.. Aj posledný upravený petit žaloby žalobcov výlučne navrhuje len dve nehnuteľnosti, a to budovu a pozemok, na ktorom budova stojí. Navyše žalobcovia v priebehu 15 rokov trvajúceho sporu pred súdom obviňujú tak starých, ako aj nových spoluvlastníkov zo zlých a nefunkčných spoluvlastníckych vzťahov, preto verí v múdrosť a prezieravosť súdov, ktoré odhalia v čom podstata celého problému spočíva.

13. Žalovaní v 3. a v 4. rade k odvolaniu žalobcov uviedli, že na poslednom pojednávaní súhlasili so žalobcami navrhovanou výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel, a preto navrhujú rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Ďalej uviedli, že žalobcovia v predmetnom byte, ktorý v bytovom dome užívajú, počas celej doby neuhrádzali žiadne nájomné za jeho užívanie, pričom od roku 2002 do roku 2018 sa o správu budovy žalobcovia nestarali. Tiež nie je pravdou, aby v roku 2017 poskytli na opravu komínov 3 000 eur, lebo uhradili len tretinu z tejto ceny.

14. V replike k podanému odvolaniu žalobcovia uviedli, že trvajú na odvolacom návrhu. Zdôraznili, že žalovaní v 1. a v 4. rade v bytovom dome nebývajú, ani im na ňom nezáleží. Žalovaným v 1. a v 2. rade ide len o pozemok, parcelu č. XXX/X, ktorá je dvorom budovy so súp. č. XX, a preto ak súd rozhodol a prikázal žalobcom do vlastníctva iba budovu s pozemkom pod budovou, ale bez dvora, žalovaným v 1. a v 2. rade to vyhovuje, nakoľko ostali podielovými spoluvlastníkmi k dvoru. Žalovaní v 3. a v 4. rade taktiež v dome nebývajú, preto im ide len o peniaze a viackrát sa vyjadrili, že svoje podiely predajú tomu, kto im dá viac. Cena sporných nehnuteľností bez dvora je nižšia, preto je nesprávny záver súdu o hodnote nehnuteľností, ktoré prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov.

15. Žalovaní v 3. a v 4. rade vo svojom vyjadrení k replike žalobcov uviedli, že dňa 18.01.2021 ich kontaktoval žalobca v 1. rade, ktorý prejavil záujem vyplatiť im dlh na ich spoluvlastníckych podieloch. Preto mu poskytli informáciu o čísle ich účtu, spresnili dátum úhrady finančných prostriedkov, ale k ich realizácií nedošlo. Majú za to, že týmto spôsobom žalobca v 1.rade dlh voči nim uznal, a preto jeho odvolanie považujú za nedôvodné.

16. Podaním zo dňa 12.02.2021 žalovaný v 3. rade oznámil súdu, že na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 29.01.2021 svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 previedol na žalovaného v 1. rade. Vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu S., katastrálny odbor zo dňa 02.02.2021 pod číslom vkladu V-XXX/XXXX.

17. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k replike žalobcov uviedol, že vie čo bolo predmetom súdneho sporu, k veci sa vyjadroval pred súdom prvej inštancie, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu prijal.

18. Podaním zo dňa 21. 05. 2021 žalobcovia uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že po začatí konania došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu zo žalovaného v 3.rade na žalovaného v 1.rade, navrhujú, aby do konania namiesto žalovaného v 3.rade vstúpil žalovaný v 1.rade. V ostatnom v celom rozsahu trvajú na svojom odvolacom návrhu. Žiadajú všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX prikázať do ich bezpodielového spoluvlastníctva s povinnosťou zaplatiť žalovaným náhradu za spoluvlastnícky podiel.

19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. Žalobcovia vo svojom odvolaní len všeobecne poukázali na odvolacie dôvody uvedené v ust. , , , , avšak žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré nesúhlasili s napadnutým rozsudkom, neuviedli.

22. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa.

23. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá je vyjadrená v článku 9 , a podľa ktorej strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Uvedená zásada súvisí aj s tzv. dôkazným bremenom, keď strana sporu, ktorá chce byť v konaní úspešná, musí uniesť bremeno tvrdenia, t.j. tvrdiť určité skutočnosti a bremeno dôkazu, t.j. tvrdené skutočnosti aj preukázať.

24. V prejednávanej veci žalobcovia tvrdili, ale aj preukázali, že sú bezpodieloví spoluvlastníci (1/3) k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. S.. V čase podania žaloby na súde (20.12.2005) okrem žalobcov bezpodielovými spoluvlastníkmi k predmetným nehnuteľnostiam boli vedení aj A.. Z. S. s manželkou Z.. X. S. (1/3) a Z. C. s manželkou N. C. (1/3). Podľa znaleckého posudku v konaní ustanoveného znalca P.. A. B. č. X/XXXX, v znení jeho doplnku č. XXX/XXXX, v objekte budovy so súp. č. XX sa nachádzajú byty a administratívne priestory a keďže prevládajú byty, jedná sa o bytový dom s nebytovými priestormi (kanceláriami). Už v čase podania žaloby strany sporu tvrdili, že vzťahy medzi podielovými spoluvlastníkmi sú vážne narušené, komunikácia žalobcov so žalovanými je problematická, hospodárenie je nefunkčné a žalovaní sa o predmetné nehnuteľnosti nestarajú, nezabezpečujú ich údržbu, opravu, ani ich nezveľaďujú.

25. V priebehu konania došlo k zmene podielových spoluvlastníkov a táto skutočnosť mala za následok, že na strane žalovaných, manželov S., do konania v roku 2016 vstúpil ako žalovaný v 1. rade P.. P. O. (1/6), žalovaný v 2. rade P.. Z. F. (1/6). Smrťou pôvodnej žalovanej v 4.rade N. C., zomrelej XX.XX.XXXX, došlo k zmene spoluvlastníctva s tým, že žalovaný v 3. rade, manžel pôvodnej žalovanej v 4. rade, zo zaniknutého BSM má podiel v predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1/6-ina a súd v ďalšom konaní pokračoval s dcérou poručiteľky Z. C., ktorá sa stala podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1/6 k celku.

26. Napriek vyššie uvedeným zmenám podielových spoluvlastníkov na strane žalovaných v priebehu konania, nedošlo medzi stranami sporu k dohode, nakoľko sa podieloví spoluvlastníci nedokážu dohodnúť na nakladaní a hospodárení s predmetnými nehnuteľnosťami. Naviac budova obytného domu so súp. č. XX je vo veľmi zlom technickom stave, je nutná rekonštrukcia, pričom žalovaní v 1. a 2. rade po tom, čo v roku 2016 nadobudli v predmetnej nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel, navrhovali, aby každý zo spoluvlastníkov v rozsahu tretinového podielu sa podieľal na rekonštrukcii budovy sumou 100 000 eur, s čím žalobcovia, ani žalovaní v 3. a 4. rade nesúhlasili, pričom budova je v takom zlom technickom stave, že si vyžaduje nevyhnutnú rekonštrukciu, a na jej rekonštrukcii sa podieloví spoluvlastníci nevedia dohodnúť. Žalovaní v 1. a 2. rade nemajú v súčasnosti vedomosť, kto byty a nebytové priestory v bytovom dome užíva a z týchto nájmov im neplynú ani žiadne výnosy, resp. zisky.

27. Žalobcovia v rámci zrušenia spoluvlastníctva navrhli jeho vyporiadanie rozdelením nehnuteľnosti na jednotlivé byty a nebytové priestory s tým, že spoločné časti, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, na ktorom budova stojí zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome. Zo znaleckého posudku znalca P.. B. v znení jeho doplnku vyplýva, že na deľbu predmetných nehnuteľností sú potrebné stavebné úpravy, pričom výška nákladov zo znaleckého posudku nevyplýva a strany sporu ju v konaní ani nepreukázali. Naviac budova obytného domu je v zlom technickom stave, vyžaduje nevyhnutnú opravu, na ktorej sa strany sporu v priebehu 15 rokov trvajúceho konania nevedia zhodnúť, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že ak by súd pristúpil k žalobcami navrhovanému rozdelenie nehnuteľnosti, ich nezhody by v budúcnosti vyvolávali len ďalšie spory. V priebehu konania žalovaní v 1. a v 2. rade navrhli, aby predmetné nehnuteľnosti súd prikázal do ich vlastníctva s tým, že za tretinový spoluvlastnícky podiel vyplatia ostatným spoluvlastníkom náhradu vo výške 160 000 eur. Žalovaní v 3. a 4. rade súhlasili s druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a žiadali nehnuteľnosti prikázať buď do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1.a 2.rade alebo podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a v 2. rade, podľa toho, ktorá strana navrhne vyššiu náhradu za spoluvlastnícke podiely. Žalobcovia v prípade, ak súd nevyporiada podielové spoluvlastníctvo reálnou deľbou, navrhli, aby predmetné nehnuteľnosti pripadli do ich bezpodielového spoluvlastníctva s povinnosťou vyplatiť náhradu ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom za tretinový podiel 160 000 eur.

28. V prejednávanej veci ide o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv viacerých osôb, založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde medzi nimi k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z nejakého dôvodu nevyhovuje.

29. Ak nedôjde k dohode zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielu a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov ( ).

30. V prejednávanej veci stranami sporu nebolo spochybňované, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady na zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu. Aj keď žalobcovia navrhovali rozdelenie nehnuteľnosti na jednotlivý byty a nebytové priestory s tým, že spoločné časti, spoločne zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok zostanú v spoluvlastníctve, zo znaleckého posudku znalca P.. B. vyplynulo, že pri reálnej deľbe sú potrebné stavebné úpravy. Žalobcovia ani žalovanú v konaní nijako nepreukázali výšku a rozsah stavebných úprav. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie prihliadol i k iným okolnostiam z hľadiska ďalšieho možného spolužitia podielových spoluvlastníkov v jednom dome. Navrhované rozdelenie spornej nehnuteľnosti žalobcami na byty a nebytové priestory by znamenalo spoluvlastníctvo strán sporu k spoločným častiam a zariadeniam domu, pričom vzhľadom na absenciu komunikácie medzi podielovými spoluvlastníkmi a k potrebe nevyhnutnej rekonštrukcie budovy, ktorá je vo veľmi zlom technickom až havarijnom stave, na ktorej rekonštrukcii sa ani v súčasnosti strany sporu nevedia zhodnúť, nezhoda riešenia zlého až havarijného stavu domu, prihliadajúc aj na dĺžku sporu (15 rokov), odvolací sú sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nevidel prípadnú možnosť bezkonfliktného spoluvlastníctva medzi stranami sporu a z toho dôvodu uzavrel, že v prejednávanej veci rozdelenie nehnuteľnosti žalobcami žiadaným prvým spôsobom nie je dobre možné.

31. Odvolací súd je toho názoru, že možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytovému domu rozdelením na byty a nebytové priestory ešte neznamená, že sa má tak vždy stať v prípade, ak je takéto riešenie v zmysle znaleckého posudku technicky možné. Z ust. totiž vyplýva, že predpokladom rozdelenia veci je, že rozdelenie je dobre možné. Pri posudzovaní otázky, či je rozdelenie vecí dobre možné, nemožno vychádzať len z technického hľadiska budovy, či uvedeného právneho hľadiska, ale je treba prihliadnuť i k iným okolnostiam z hľadiska ďalšie spoluvlastníctva strán sporu k spoločným častiam a zariadeniam domu, pričom takéto spolužitie by aj podľa názoru odvolacieho súdu veľmi pravdepodobne spôsobovalo nielen ďalšie konflikty, ale aj súdne spory v súvislosti so správou budovy.

32. V posudzovanej veci možno preto konštatovať, že zhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie ( ) zodpovedá pravidlám formálnej logiky. Súd prvej inštancie

vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci správne dospel k záveru, že pre nezhodu riešenia zlého až havarijného stavu bytového domu, ako i vzhľadom na dĺžku trvania sporu, neexistuje možnosť bezkonfliktného spoluvlastníctva medzi stranami sporu, čím rozdelenie prvým spôsobom navrhovaným žalobcami, nie je dobré možné, a preto správne pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva a prikázal nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1.a 2.rade. V súvislosti s prikázaním nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, správne súd prvej inštancie zohľadnil, že žalobcovia v bytovom dome užívajú byt, obidvaja sú v dôchodkovom veku a majú osobné väzby na predmetnú nehnuteľnosť, a to najmä citovú, ktorá vyplýva z dĺžky času, po ktorú byt v bytovom dome užívajú (45 rokov), veľkosť ich podielu (1/3) a nimi ponúkaná náhrada 160 000 eur za tretinový podiel ich predurčila, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

33. K odvolacej námietke žalobcov o nesprávnej výške náhrady za spoluvlastnícky podiel, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaz, ak uzavrel, že žalobcami ponúkaná ponuka vo výške 160 000 eur je iba za budovu a pozemok pod budovou a nie aj za dvor, teda za pozemok, parcelu č. XXX/X o výmere XXX m2, odvolací súd uvádza, že z pôvodnej žaloby (po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 21.12.2010), pripustenej zmeny žaloby v zmysle návrhu žalobcov učineného v podaní zo dňa 03.06.2020, ale aj z ústnych a písomných prednesov žalobcov je zrejmé, že predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva boli len nehnuteľnosti, a to pozemok, parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a na ňom stojaca budova so súp. č. XX, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX, k. ú. S.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 20.07.2011 č.k. -379, ktorým súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k pozemku, parcele registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. S. z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcami, ako aj na podanie žalobcov v 1. a 2.rade zo dňa 03.06.2020, ktorým žiadali pripustiť zmenu petitu v navrhovanom znení (č. l. 891 - 893 spisu), napokon aj na uznesenie vyhlásené súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 08.10.2020, kedy súd pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle podania žalobcov z 03.06.2020 nachádzajúcom sa na č. l. 891 - 893 súdneho spisu (č. l. 916 spisu).

34. Ako nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalobcov, že súd nerozhodol správne, ak prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov nehnuteľnosti, ale bez dvora (pozemok parcela č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2), pričom v súlade s a vždy s prevodom bytov alebo nebytových priestorov, musí sa prevádzať aj zastavaný a priľahlý pozemok, čo dvor v tomto prípade je. Odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou námietkou uvádza, že o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy, či práva k pozemku. Je potrebné si ale uvedomiť, že hlavným motívom prijatia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bola potreba uspokojovania bytových potrieb obyvateľstva, ako aj snaha sprivatizovať bytový fond. Po zmenách, ktoré v našej spoločnosti nastali po roku 1989 došlo k sprivatizovaniu bytových domov, ktoré budoval štát a ktoré sa zrazu zo dňa na deň stali vlastníctvom súkromných spoločností, a preto bol vytvorený veľký tlak na zákonodarcu, aby došlo k ochrane nájomcov. Preto bol prijatý za účelom, aby chránil nájomcov sprivatizovaných bytových domov, ktorí sa rozhodli využiť právo na prednostný prevod bytov a nebytových priestorov do svojho vlastníctva, čo nie je prípad prejednávanej veci.

35. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je iudicium duplex (v ktorom majú strany sporu na oboch stranách tak postavenie žalobcov, ako i postavenie žalovaných), pričom súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, ale nie je viazaný navrhovaným spôsobom jeho vyporiadania. Ide totiž o konanie, v ktorom určitý spôsob vyrovnania právneho vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z právneho predpisu ( účinného do 30.06.2016, účinného od 01.07.2016), týmto právnym predpisom je ust. Občianskeho zákona.

36. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 20. 12. 2005 pôvodne síce domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k všetkým nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX k.ú. S., teda aj k pozemku, parcele č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, ale podaním zo dňa 21.12.2010 žalobcovia vzali späť žalobu v časti zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k pozemku, parcele č. XXX/X. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia podaním zo dňa 03.06.2020 upravili petit žaloby (č. l. 891 - 893 spisu) a súd na pojednávaní konanom dňa 08.10.2020, uznesením pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 03.06.2020, pričom žalobcovia opätovne žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo len k pozemku, parcele č. XXX a na ňom stojacej budove so súp. č. XX, a nežiadali zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj k pozemku, parcele č. XXX/X.

37. Pokiaľ ide o stanovenie samotnej výšky náhrady za tretinový spoluvlastnícky podiel, otázka všeobecnej ceny predmetných nehnuteľností sa v konaní riešila tým spôsobom, že tak žalobcovia, ako aj žalovaní nesúhlasili so stanovením všeobecnej trhovej hodnoty predmetných nehnuteľností vo výške 317 000 eur v zmysle znaleckého posudku P.. A. B.. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2020 strany sporu zhodne navrhli, aby výška náhrady za tretinový spoluvlastnícky podiel, ktorá bude vyplatená ustupujúcim spoluvlastníkom predstavovala výšku 160 000 eur. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne aj pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady.

38. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcov nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie okrem skutočnosti, že žalovaný v 3. rade prevodom spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v 1. rade v priebehu odvolacieho konania, stratil svoju pasívnu legitimáciu v spore a podiel žalovaného v 1. rade sa po kúpe spoluvlastníckeho podielu zvýšil z jednej šestiny (1/6) na jednu tretinu (1/3). Uvedená skutočnosť vyplýva aj z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. S..

39. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúcu z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd je toho názoru, že žalovanému v 3. rade po prevode spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v 1. rade, chýba pasívna vecná legitimácia, čo má za následok zamietnutie žaloby voči žalovanému v 3. rade. S prihliadnutím na vyššie uvedené ohľadne pasívnej legitimácie uvedeného žalovaného, odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamietol ( ).

40. Predmetom prejednávanej veci je nárok žalobcov na zrušenie a vypriadanie podielového spoluvlastníctva. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu prikazujúcim nehnuteľnosť do vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu ustupujúcim spoluvlastníkom, zodpovedá postup zvolený súdom prvej inštancie. Strany sporu pred súdom nesúhlasili s výškou všeobecnej ceny predmetných nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku znalca P.. B. a zhodne tvrdili, že trhová cena je vyššia. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2020 strany sporu navrhli, že za primeranú náhradu považujú sumu 160 000 eur za odstupujúci tretinový podiel z celku. Takúto sumu navrhli nielen žalobcovia, ale i žalovaní v 1. a v 2. rade, ktorí mali podobne ako žalobcovia záujem o prikázanie predmetných nehnuteľností do ich podielového spoluvlastníctva. Na vyslovenú otázku súdu prvej inštancie, či navrhujú v tomto smere vykonať ďalšie dokazovanie zhodne uviedli, že trvajú na výške náhrady za spoluvlastnícky podiel, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne aj pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady. Za tohto stavu s prihliadnutím aj na vyššie uvedené, pri určení výšky náhrady bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania sa podiel žalovaného v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam zvýšil z 1/6 na 1/3. S prihliadnutím na výšku podielového spoluvlastníctva strán sporu v čase rozhodovania odvolacieho súdu, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie ohľadom výplaty výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel tak, že zaviazal žalobcov v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 160 000 eur v troch splátkach, prvú a druhú splátku vo výške po 53 333 eur, tretiu splátku vo výške 53 334 eur, žalovanému v 2. rade sumu 80 000 eur, žalovanej v 4. rade sumu 80 000 eur, žalovaným v 2. a 4. rade v troch splátkach, prvá a druhá splátka vo výške po 26 666 eur, tretia splátka vo výške 26 668 eur s tým, že každému jednému

žalovanému v 1., 2. a 4. rade sú žalobcovia v 1. a 2.rade povinní zaplatiť splátky, a to každý druhý mesiac, počnúc mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 25. dňa daného mesiaca a nezaplatením, čo len jednej splátky bude to mať za následok splatnosť celého plnenia.

41. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania súd rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. z nižšie uvedených dôvodov.

42. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

43. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovateľnú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp .zn. , sp. zn. ), nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

44. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku.

45. V prejednávanej veci žalobcovia sú úspešnou stranou sporu. Odvolací súd za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane považuje okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde po komplexnom posúdení všetkých okolností súdneho konania. V danom prípade sa jedná o špecifickú otázku zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Práve v takýchto typoch sporov súdna prax preferuje v otázke náhrady trov konania prístup, podľa ktorého je každý z podielových spoluvlastníkov povinný niesť trovy, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli s tým, že je v jeho záujme, aby definitívnym spôsobom vyriešil svoje vzťahy s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi do budúcna. Je teda dôvodné, aby ostatní podieloví spoluvlastníci neboli zaťažení tým, že by boli povinní niesť náhradu trov konania v prospech ostatných sporových strán. Preto je dôvodné, aby žalovaní neboli zaviazaní nahradiť trovy konania žalobcom, ktorí týmto spôsobom a s trovami konania spojenými, vyriešili svoju situáciu, ktorá im vznikla na základe podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania postupom podľa sa vzhľadom na charakter sporu javí odvolaciemu súdu ako rozhodnutím spravodlivým, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o rozhodnutie v záujme strán sporu. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci, ku ktorej sa vyporiada podielového spoluvlastníctvo, alebo formou finančnej náhrady.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).