Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_37P-74-2020.pdf
PDF · 163.37 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/74/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti E., F., F.. XX. XX. XXXX I. Q., F.. XX. XX. XXXX. obe bytom ako matka, obe zastúpené opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky O.. T. U., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. P. XX, T. T., zast. advokátskou kanceláriou GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o. so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica a otca O.. D. E., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. P. XX, T. T., zast. JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou so sídlom Komenského 10B, Banská Bystrica, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica o zmenu subjektu na výkon výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd maloletým deťom E.F., F., F.. XX. XX. XXXX I. Q., F.. XX. XX. XXXX a ich rodičom ukladá povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny, Kollárova 29, Banská Bystrica.
Týmto zároveň dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/106/2018-55 zo dňa 12. 09. 2018 vo výroku o uložení výchovného opatrenia.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ďalej len „navrhovateľ alebo úrad“) sa návrhom doručeným dňa 23. 04. 2020 domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/106/2018 zo dňa 12. 09. 2018 vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť rodičom maloletých detí podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ďalej len „referát“) tak, že súd uloží povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu rodičom i maloletým deťom v Centre pre deti a rodiny, Kollárova 29, Banská Bystrica (ďalej len „centrum“). V návrhu uviedol, že rodičia sa na základe predmetného rozhodnutia pravidelne zúčastňovali poradenského procesu od novembra 2018, zlepšila sa ich komunikácia i situácia pri preberaní a odovzdávaní maloletej, otec sa pomaly zbližoval aj s maloletým Q.. Zmena nastala koncom júna 2019, kedy maloletý Q. začal odmietať otca, nechcel s ním na styk chodievať, matka mu ho prestala odovzdávať, otec sa stretával len s maloletou Nikol, maloletý ho začal oslovovať ujo, čo bolo spôsobené slabým kontaktom otca s maloletým a tiež postojom matky, ktorá netrvala na tom, že maloletý ma oslovovať otec biologického otca a nie terajšieho partnera matky. Podotkol, že v októbri 2019 požiadal centrum o vykonávanie odborného poradenstva, ktoré pracovalo s rodičmi ambulantne i v ich domácom prostredí. Stretnutie maloletého s otcom prebiehalo na pôde centra vždy v čase, kedy má otec upravený styk s maloletým. Situácia sa stabilizovala, pomoc centra bola účinná. Zlom nastal v januári 2020, kedy matka oznámila, že maloletý k otcovi znova nechce ísť a stretnutia, ktoré boli naplánované, odvolala, nakoľko maloletý plakal už večer pred stretnutím s otcom. Styk maloletej Nikol s otcom prebiehal bezproblémovo. V januári 2020 centrum iniciovalo stretnutie rodičov s úradom za účelom nájdenia riešenia. Matka odmietla ďalej spolupracovať s centrom, spoluprácu s ním ukončila a vyjadrila vôľu zúčastňovať sa poradenského procesu naďalej na referáte úradu. Otec dňa 11. 03. 2020 oznámil, že matka naďalej nedáva maloletého na styk s otcom, maloletý ho odmieta, nechce s ním ísť.
Na pôde centra styk otca s maloletým prebiehal bezproblémovo, maloletý bol veselý, uvoľnený, pokiaľ nezasahovala matka do priebehu styku otca s maloletým, čo sa zmenilo, keď prestali chodievať do centra, čím mu znemožnila sa s maloletým stretávať. Pokiaľ prebiehala spolupráca rodičov s centrom, bol kontakt otca s maloletým zabezpečený. Maloletý sa s otcom stretával raz do týždňa na niekoľko hodín. Stretávanie spočiatku prebiehalo za prítomnosti psychologičky a sociálneho pracovníka centra, neskôr bez prítomnosti matky a pracovníkov centra. Poukázal, že ukončenie spolupráce matky s centrom je v neprospech maloletého, nakoľko maloletý nemá žiadny kontakt s otcom. Matka nevie zabezpečiť pokojný priebeh a kontakt maloletého s otcom ani na pár minút pri odovzdávaní maloletej F. na styk s otcom.
2. Otec maloletých detí súhlasil s podaným návrhom, považoval zmenu subjektu na výkon výchovného nariadenia za jedinú možnosť ako zabezpečiť jeho stretávanie s maloletým bez možnosti psychologického ovplyvňovania maloletého matkou a jej terajším partnerom.
3. Matka s podaným návrhom nesúhlasila, domáhala sa zrušenia povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte alebo pridelenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mimo Banskobystrického kraja. Uviedla, že tvrdenia v návrhu sú nepravdivé, zavádzajúce, jednostranne získané od otca maloletých detí. K tvrdeniam v návrhu nebola príslušnými pracovníčkami vypočutá, nebol zisťovaný jej názor, čo považuje sa neakceptovateľne a robí návrh nedôvodným. Nesúhlasila s tvrdením, že prestala otcovi maloletého odovzdávať na stretnutia, práve naopak, otcovi vyhovuje vo všetkom o čo ju požiada, donesie mu deti, kam povie. Popísala situáciu, kedy otec dňa 25. 05. 2020 volal políciu a domáhal sa bytia s maloletou F., pričom následne predložila polícii vykonateľné rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že maloletá mala byť s ňou. Poprela, že stretnutia maloletého otca prebiehali vždy, keď mal otec upravený styk s maloletým, stretnutia v centre prebehli len dve, aj to za jej prítomnosti, kedy maloletého musela prehovárať, lebo do centra nechcel ísť. Uvedenú situáciu s maloletým si spôsobil otec sám tým, že prvé roky života absolútne ignoroval existenciu maloletého, keď si prišiel po maloletú, maloletého nechcel vidieť. Už počas tehotenstva s maloletým jej pomohol jej súčasný partner, ktorého maloletý pozná od narodenia a vníma ho ako otca.
4. Opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení odporučil návrhu vyhovieť. Poukázal na to, že styk otca s maloletým sa neuskutočňuje vôbec. Postojom otca, ktorý na styk s maloletým nedochádza, bráva na styk len maloletú a vzdal svoju snahu o styk s maloletým a postojom matky, ktorá odmieta maloletého otcovi dávať, nerobí žiaden krok k zlepšeniu situácie medzi maloletým a otcom napr. aktívnou podporou, motiváciou, sa maloletý čoraz viac vzďaľuje od nápravy vzťahu s otcom a utužením ich väzieb, čo je v jeho neprospech. Určil, že maloletý má zvýšenú mieru ohrozenia, nakoľko konaním rodičov sa vzťah maloletého s otcom čoraz viac odcudzuje, čo môže spôsobiť v budúcnosti nenapraviteľné škody. V najlepšom záujme maloletého je, aby rodičia spoločne s deťmi absolvovali sociálny program s cieľom pomoci a podpory rodičov pri výchove a sprevádzanie rodičov pre obnovu styku otca s maloletým pod dozorom odborníkov.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, opatrovníka, oboznámením sa so záverečnou správou centra zo dňa 07. 02. 2020, písomným vyjadrením matky zo dňa 06. 05. 2021, sťažnosťou matky na prešetrenie konania úradu zo dňa 08. 06. 2020, odpoveďou úradu zo dňa 16. 07. 2020 na sťažnosť matky, správou PhDr. Zity Kochaníkovej z psychologického vyšetrenia maloletého, správou PhDr. ThDr. Márie Homolovej, PhD. z psychologického vyšetrenia maloletého, zvukovými nahrávkami matky z odovzdávania maloletého otcovi, z vyjadrenia otca zo dňa 01. 06. 2021, vyjadrením matky zo dňa 08. 06. 2021, fotografiami predloženými otcom, SMS komunikáciou medzi rodičmi, a oboznámením sa s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 32P/48/2017, 37P/106/2018, 32P/113/2020 a 32P/129/2020, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z opatrovaneckého spisu maloletých detí vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica 32P/48/2017 - 128 zo dňa 23. 11. 2017, právoplatným dňa 08. 12. 2017 súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí a bol upravený styk otca s maloletými deťmi, ohľadom maloletej Nikol každý párny týždeň v roku od štvrtka 15.30 hod. do nedele 18.00 hod., každý nepárny týždeň utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 18.00 hod. a u maloletého Tomáša každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. Následne rozsudkom sp. zn. 37P/106/2018 - 55 zo dňa 12. 09. 2018, právoplatným dňa 23. 10. 2018 súd rozšíril
styk otca s maloletou Nikol a rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte úradu. Výchovné opatrenie súd uložil len rodičom, a to za účelom úpravy ich rodičovskej komunikácie a zabezpečenia pokojného a bezpečného prostredia maloletých detí pri ich preberaní a odovzdávaní. Rozsudkom sp. zn. 32P/129/2020-141 zo dňa 03. 12. 2020, právoplatným dňa 15. 12. 2020 súd schválil dohodu rodičov opätovne o zmene styku otca s maloletou Nikol. Z obsahu spisu sp .zn. 37P/106/2018, v ktorom sa otec domáhal zmeny úpravy jeho styku s maloletou Nikol vyplýva, že otec na pojednávaní dňa 12. 09. 2018 uviedol, že vzhľadom na vek maloletého, je súčasná úprava postačujúca tak, ako bolo určené v čase pôvodnej úpravy, nakoľko v tom čase bol maloletý kojený, teraz je útleho veku. Uviedol, že jeho styk s maloletým od februára 2018 neprebieha, s matkou sa rozhodli, že si dá urobiť testy DNA ohľadom otcovstva k maloletému. Poukázal na to, že od maloletej vie, že matka núti deti, aby jej partnera volali otec s tým, že poukazovala aj na to, že on je biologický otec. Matka na pojednávaní dňa 12. 09. 2018 uviedla, že otec sa stretáva len s maloletou, maloletého si zobral len tri krát, naposledy 13. 03. 2018. Dôvodom podľa jej názoru je to, že maloletý volá jej terajšieho priateľa otec. O testoch DNA sa s otcom nerozprávali, počula to prvý krát. Pokiaľ aj deti volajú jej priateľa otec, deťom to nikdy neprikazovala, aby ho takto volali, nechala to na ich vôli. Od pôvodného rozhodnutia sa otec s maloletým stretol 25. 01., 15. 02. a 13. 03. 2018, odvtedy o maloletého neprejavil žiadny záujem. Otec poprel, že by sa s maloletým stretol len tri krát, vždy sa s ním stretol, keď bolo vhodné počasie.
7. V písomnom vyjadrení zo dňa 06. 05. 2021 matka uviedla, že otec videl maloletého v roku 2017 raz, v roku 2018 asi trikrát, v roku 2019 5 krát, z toho väčšinou prišla s maloletým za otcom na ihrisko, kde bola prítomná. Otec si chodil pre maloletého podľa svojvôle, nedodržiaval súdom určený čas. Vzťah otca s maloletým tak nebol vytvorený, otec maloletého niekoľko rokov ignoroval, čo zapríčinilo i súčasné vzťahy a vnímanie otca maloletým. V septembri 2019 začal maloletý otca odmietať z dôvodu , že otec si bol pre maloletého naposledy 24. 06. 2019 a potom až do 10. 09. 2019 sa s maloletým nestretol. pri odovzdávaní vždy plakal, držal sa jej pevne, nechcel ju pustiť. Otca nazýval ujom, viackrát maloletému s partnerom vraveli, že sa to nehovorí. K druhému stretnutia v centre uviedla, že maloletý, keď zistil, že idú do centra, nechcel ani nastúpiť do auta. Pracovníčky centra deťom povedali, že maminka pôjde do obchodu a vráti sa. Na základe toho odišla, nie je teda pravdivé, že bola prítomná pri stretnutí po jeho celú dobu, vrátila sa v závere, lebo pracovníčky centra deťom niečo prezentovali a nechcela im klamať. Ďalej uviedla, že maloletý bol vždy pripravený na styk v presný čas, v dňoch 14. 11. 2019, 21. 11., 25. 11. (stretnutie v centre), 28. 11., 09. 12. 2019, maloletý vždy omietol ísť, keď videl otca, ťahal sa domov, skrýval sa za ňu, odmietal od otca lízatká a pod. Dňa 09. 01. 2020 otec neprišiel, nedal vedieť, že nepríde, maloletý bol pripravený. V dňoch 16. 01. 2020, 20. 01. 2020 a 30. 01. 2020 otec odmietol dieťa zobrať, pretože maloletý plakal. Otec sám, keď videl, ako maloletý plače a prosí, aby mohol ísť domov, tak povedal, že odchádza. Dňa 12. 03. 2020 sa styk uskutočnil, otec uviedol maloletému, že mu ukáže štvorkolku a naložil ho do auta. Po návrate maloletý plakal, že nechce ísť do Brezna, pretože mu otec povedal, že do Brezna pôjde. Bol nepokojný, v noci sa budil s plačom. S otcom sa dohodli, že sa dňa 18. 09. 2020 stretnú na zmrzline, kde bude otec s maloletou Nikol čakať. Maloletý veľmi plakal, keď otca videl, nechcel vystúpiť z auta, odmietol k otcovi ísť. Prítomný bol aj jej partner, keďže dieťa bez neho odmietlo nastúpiť do auta. Na druhom stretnutí dňa 25. 09. 2020, ktoré sa na želanie otca uskutočnilo bez partnera matky sa situácia opakovala. Následne na stretnutie 28. 09. 2020 maloletému nepovedali, že idú za otcom, maloletý bol v poriadku, išiel na preliezky, no keď otca uvidel, začal plakať, že chce ísť domov. K priebehu stretnutí matka pripojila zvukové záznamy. Ďalej uviedla, že styk otca s maloletou je prirodzený, maloletý však otca nepozná, je pre neho cudzí, po stretnutí s otcom nepokojne spával, v noci sa budil, po zvýšenom nátlaku otca na stretávanie sa začal pocikávať. Pomočovanie riešili s PhDr. Homolovou, kontrolu v januári 2021 zrušili, nový termín bol stanovený na 26. 05. 2021, problémy s pocikávaním však pominuli. Otec sa dňa 07. 12. 2020 na referáte vyjadril, že maloletého si nebude nasilu brávať, keďže s ním nechce ísť, plače. Päť mesiacov sa s maloletým nestretával, odvtedy sa maloletý upokojil, prestal sa pocikávať, jeho psychický stav sa zlepšil. Za súčasnej situácie stretávanie v centre nepovažuje za najvhodnejšiu formu. Je potrebné maloletému vytvoriť prirodzené prostredie, kde by sa s otcom mohlo stretávať, napr. v parku alebo na miestach, ktoré sú pre maloletého známe. Centrum nebolo pre maloletého prirodzené prostredie, kde by sa maloletý cítil dobre, bezpečne. Jej názor v centre nebol absolútne braný do úvahy, jej názory na výchovu neboli akceptované (napr. nevhodnosť istého seriálu pre 5 ročné dieťa alebo nezavádzanie, neklamanie dieťaťu), pričom niekoľkokrát jasne poznamenala, že žiada, aby uviedli v zázname ňou opisované skutočnosti, že dieťa je na styk vždy riadne pripravené. Nemyslí si, že je v záujme maloletého navštevovať centrum a že to zmení strach a nevôľu maloletého stretávať sa s biologickým otcom. Má obavu, že to spôsobí opakovane psychické problémy maloletého, pomočovanie, strach, neistotu. Matka k vyjadreniu pripojila i sťažnosť na konanie úradu.
8. Matka vo vyjadrení zo dňa 08. 06. 2021 doplnila, že otec si maloletého dlhé roky nevšímal, keď prišiel pre maloletú. Za celý prvý rok sa na neho opýtal štyri krát, vyhováral sa stále na počasie. O tom, že by maloletý nebol jeho syn, nevyjadril žiadne pochybnosti. Aj v SMS zo dňa 28. 12. 2019 ho utvrdila, že je biologický otec dieťaťa. Nikdy, ani pred súdom, ani v psychologickej poradni ho nespochybnila ako biologického otca. Otec sa o maloletého nezaujímal, keď bol chorý, no po dvoch rokoch sa objavil a čudoval, prečo ho dieťa oslovuje ujo. Nikdy nepovedala na otca, že je „ujo“, práveže maloletého upozorňovala, nech ho ujo neoslovuje. Keď otec podával návrhy na súd, riešil len maloletú, maloletého neriešil. Odmietla tvrdenia, že maloletý manipulovaný. Zdôraznila, že styk otca s maloletou prebieha bez problémov. Poukázala, že nie je reálne ohrozené zdravie, priaznivý vývoj maloletých detí, ani zdravý vývin súrodeneckých väzieb, nakoľko maloletej sa v škole darí. Otec sám 07. 12. 2020 vyhlásil, že s maloletým sa nebude stretávať. Poukázala na to fotografie predložené otcom nemôžu odzrkadľovať ani neodzrkadľujú prežívanie dieťaťa. Navrhla v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, odmietla spoluprácu centra. Chcela, aby prebiehalo stretávanie otca s maloletým, ale postupne a v čo najprirodzenejšom prostredí.
9. Z vyjadrenia otca doručeného dňa 01. 06. 2021 vyplýva, že otec považuje zmenu subjektu na výkon výchovného opatrenia za jedinú možnosť ako reálne zabezpečiť jeho stretávanie s maloletým. Poznamenal, že od narodenia maloletého do vydania prvého rozsudku zo dňa 23. 11. 2017 mal obmedzené možnosti stretávania s maloletým. Matka mu odmietala styk s maloletým, nakoľko bol malý, alebo ho musela kojiť. Do pojednávania súde mohol maloletého len raz kočíkovať. Po pojednávaní v roku 2017 mu bolo umožnené brávať obe deti súčasne, maloletý si s ním začal vytvárať vzťah. Matka mu ale v apríli 2018 oznámila, že si nemá byť istý, že je otec, následne mu neskôr uviedla, že nie je biologický otec a odmietla mu styk s maloletým umožniť. Dočasne prerušil stretávanie s maloletým chcel si dať urobiť testy DNA, čo uviedol aj v konaní 37P/106/2018. Následne dňa 26. 11. 2018 v psychologickej poradni mu matka oznámila, že nie je biologický otec maloletého a od toho dňa prerušil stretávanie s maloletým do potvrdenia testov. Matka mu dňa 12. 02. 2019 vrátila výživné. Následne dňa 14. 02. 2019 sa ho matka spýtala, či jej podpíše osvojenie maloletého, s čím súhlasil, s požiadavkou vykonania testov DNA. Matka s tým nesúhlasila. keďže na testoch DNA trval, matka mu dňa 10. 03. 2019 pri odovzdávaní maloletej potvrdila, že je otcom maloletého. Od toho dňa si začal nárokovať na stretávanie s maloletým. Maloletý ho oslovoval tatino, čo sa matke nepáčilo, povedala maloletému, že nie je tatino, ale ujo. Až do leta 2019 prebiehali jeho stretnutia s maloletým bezproblémovo. Po letných prázdninách 2019 ho začal maloletý odmietať so slovami, že je zlý ujo. S maloletým bol potom len 03. 09. 2019 a 16. 09. 2019. Následne, keď prišiel za maloletým, tento mu povedal, že s ním nejde. Odpovedal mu, že je zlý ujo a že mu to povedal jeho otec, terajší partner matky. Matka nebola ochotná akýmkoľvek spôsobom riešiť túto situáciu, tvrdila, že za všetko si môže on sám ako otec. Následne im ako rodičom bola uložená povinnosť zúčastňovať sa poradenského procesu, pričom úrad navrhol spoluprácu s centrom, ktorá bola vykonávaná na základe dobrovoľnosti v zmysle dohody rodičov a centra. Matka mala problém v centre rešpektovať rozhodovania či odporúčania počas sedení. Od januára 2020, po skončení spolupráce s centom do 12. 03. 2020 jeho styk s maloletým sa nerealizoval. Stretnutie v ten deň bolo bezproblémové, keď maloletého odovzdával matke, maloletý uviedol, že by chcel ísť s ním do Brezna. Podľa jeho názoru je maloletý psychicky manipulovaný tak, že ak bude s ním chodiť a stretávať sa, ak ho bude volať tatino, tak partner matky ho nebude mať rád, nebude sa s ním hrávať. od 16. 03. 2020 sa jeho styk s maloletým neuskutočňoval, maloletý odmietal s ním ísť. Stretával sa len s maloletou. ďalej uviedol, že v súvislosti s konaním 32P/129/2020, v ktorom bol upravený jeho styk s maloletou, sa uskutočnilo stretnutie rodičov, ich právnych zástupcov a partnera matky, na ktorom sa dohodlo, že sa stretnutie s maloletým realizuje mimo bydliska maloletého. Dva pokusy skončili bezúspešne, maloletý plakal. Jedno stretnutie sa uskutočnilo za prítomnosti matky i oboch detí. Zo zvukových nahrávok matky vyplýva, že matka ako rodič zlyhala, na nahrávkach nie je zachytená pozitívna motivácia maloletého matkou. Dňa 07. 12. 2020 na úrade oznámil, že stretávanie s maloletým je nútený úplne prerušiť, lebo matka s jej partnerom vykonávajú kroky k tomu, že maloletý ho odmieta. Má za to, že uložené výchovné opatrenie je spôsobilé poskytnúť všetkým zainteresovaným odbornú pomoc nevyhnutnú k tomu, aby ho maloletý začal vnímať ako svojho biologického otca. V súčasnosti hrozí vážne citové odcudzenie maloletého voči nemu.
10. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní najskôr nesúhlasila so zmenou subjektu na výkon výchovného opatrenia, následne v priebehu pojednávania uviedla, že matka by súhlasila so zmenou na centrum, avšak v inom meste ako v Banskej Bystrici. Uviedla, že matka nemá žiadny dôvod dávať
maloletú na styk otcovi a syna nie. Otec sa sám diskvalifikoval na veľmi dlhé obdobie zo života dieťaťa a maloletý ho odmieta. Matka maloletého podporuje, avšak je nemysliteľné dať maloletého z rúk, keď úpenlivo plače, drží matku za ruku, nohu. Navrhla v konaní nariadiť znalecké dokazovanie, následne na znaleckom dokazovaní netrvala. Navrhla vykonať výsluch partnera matky. Poprela tvrdenia otca ohľadom skutočnosti, že sa maloletý predstavuje ako Tomáško Zaoral. 11. Matka na pojednávaní v prejednávanej veci nesúhlasila so zmenou subjektu na centrum, nakoľko maloletý vnímal stretávania s otcom v centre zle. Takéto stretnutie sa uskutočnilo dva krát, v septembri 2019 chcel maloletý odtiaľ ujsť, následne zostal, keď ho motivovala, že sa budú hrať. Druhý krát nechcel vystúpiť ani z auta. V styku otca s maloletým nebráni. Maloletého brala aj na ihrisko aj pred krúžkom maloletej. Nevedela sa vyjadriť, k tomu, že maloletý otca volá „zlý ujo“, o otcovi takto nehovorili, vždy maloletému hovoria, že je to jeho otec. Ohľadom obnovy kontaktu otca s maloletým mali aj mediačné stretnutie za prítomnosti právnych zástupcov, kde si určili v septembri 2020, aby sa otec stretával s maloletým v prirodzenejšom prostredí, napríklad na preliezkach. Skúšali to asi 3 mesiace, maloletému nepovedali, že na stretnutí bude otec aj s maloletou, ale keď maloletý videl otca, chcel odtiaľ odísť. Maloletému dohovárala, vravela mu „neboj, pohráme sa, iba chvíľku tu budeme“, podľa jej názoru ho dostatočne motivovala. Maloletý sa potom, keď bol po styku s otcom, začal pomočovať počas denného i nočného spánku. S plačom za ňou chodil, že nechce ísť do Brezna. V centre bola neprirodzená pôda pre dieťa, maloletý tam odmietal ísť. Keď boli v centre, maloletý vybehol za ňou na chodbu, motivovala ho, aby tam zostal. Maloletý sa najskôr správal odmerane, ale postupne sa všetci štyria, aj s maloletou Nikol, spolu hrali. Podľa jej názoru malo centrum k nej neobjektívny postoj, lebo povedali deťom, že ide do obchodu. Potom odišla, ale vrátila sa a zo strany pracovníčok centra jej bolo vytknuté, prečo sa vrátila. Spoluprácu s centrom ukončila, lebo mala problém tam maloletého dostať a nie je to prirodzené prostredie pre maloletého. Dohodli sa neskôr, že kontakt bude prebiehať v prirodzenejšom prostredí, ale ani tam nedochádzalo ku kontaktu otca s maloletým. Otec dňa 07. 12. 2020 na referáte povedal, že odmieta chodiť po maloletého. Chcela by, aby kontakt prebiehal postupne, bez nátlaku. Mala výhrady voči kolíznemu opatrovníkovi, nakoľko si neobjektívne zisťoval informácie o prežívaní maloletého, získaval ich len zo strany otca, nie z jej strany. Podľa jej názoru bol ovplyvňovaný len zo strany otca. Uviedla, že od 07. 12. 2020 otec s maloletým nie je v žiadnom kontakte. Jeden krát, dva krát sa otec pýtal na maloletého, chcel ho aj vidieť, ale maloletý nebol doma. Potom už otec neprejavil záujem o kontakt s maloletým, ona mu neponúkla náhradný termín. Maloletého sa pýtala, či by chcel ísť so sestrou do Brezna za otcom, ale maloletý nechcel ísť. Styk otca s maloletou F. prebieha. Matka netrvala na zrušení poradenského procesu na referáte, uviedla, že nemá nič proti tomu, aby tam chodili aj naďalej. Mala výhrady voči práci centra, že jej vytýkali, že maloletého nepripravovala, napriek tomu, že im vravela, že maloletého pripravovala, chcela, aby to uviedli aj do správy, čo neurobili. Taktiež v centre poukazovali na to, že bolo pravidelné stretávanie sa otca s maloletým, avšak stretnutia boli len dva krát a neboli bez problémov. 12. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že doposiaľ nariadené výchovné opatrenie na referáte nesplnilo svoj účel. Obaja rodičia sa podrobovali nariadenému výchovnému opatreniu, v priebehu realizácie ktorého samotný referát odporučil rodičom, aby ďalšia interakcia prebiehala na pôde centra, s čím obaja rodičia súhlasili. Zo správ centra je zrejmé, že sa podarilo uskutočniť stretnutia otca s maloletým, a to aj za prítomnosti maloletej. Spolupráca s centrom bola ukončená na základe odstúpenia zo strany matky, ktorá ako dôvod uviedla pracovnú vyťaženosť, čo je len zámienka. Skutočnou príčinou je rozpor záujmov matky a jej životného partnera s najlepším záujmom maloletého, keď ich záujmom je adopcia maloletého. Takýmto spôsobom je maloletý nastavovaný v rodine, v domácom prostredí matky, predstavuje sa ako Q. W., čím je popieraná jeho identita ako základné právo maloletého dieťaťa byť identifikovaný so svojou biologickou rodinou. Takýmto spôsobom sa predstavil aj v prítomnosti otca. Matka spolu s jej partnerom sa snažia maloletého vychovávať v tom, že jeho skutočným otcom je druh matky. Otec maloletého mal naposledy styk s maloletým 12. 03. 2020, kedy sním trávil dve hodiny bez prítomnosti matky. Z predloženej fotodokumentácie z tohto styku vyplýva, že maloletý je šťastný, spokojný. Po tomto stretnutí všetky ďalšie stretnutia prebiehali tak, že maloletý plakal alebo odmietal s otcom ísť, odmietal si čokoľvek od neho zobrať. Matka doteraz nijakým spôsobom nepreukázala, že pozitívne motivuje maloletého na styk. Potvrdila, že sa pokúšali s právnou zástupkyňou matky koncom minulého roka uskutočniť stretnutie, na ktorom sa zúčastnili obaja rodičia aj partner matky, kde zadefinovali podmienky, za akých by malo dochádzať k obnove vzťahu medzi biologickým otcom a maloletým. Jednou z podmienok bolo, s čím matka aj jej partner súhlasili, že otec príde k nim domov a tam sa uskutoční stretnutie, aby maloletý videl, že otec nie je odmietaný zo strany matky a jej partnera. Matka od tohto upustila s odôvodnením, že by sa tak narušilo bezpečné prostredie maloletého. Poukázala na
to, že bez odbornej pomoci odborníkov z oblasti psychológie, nie je možné, aby sa podarilo obnoviť vzťah maloletého s otcom. Navrhli, aby sa výchovnému opatreniu podrobil aj partner matky. 13. Z výsluchu otca v prejednávanej veci vyplynulo, že do leta 2019 sa stretával s obidvomi deťmi. Následne dňa 02. 09. 2019 mu maloletý povedal, že nikam s ním nejde. Maloletá mu povedala, že Dávid (partner matky - pozn. súdu) povedal, aby nikam s ním maloletý nešiel, na čo jej matka povedala, že nech je ticho. V októbri 2019 boli ešte na spoločnom stretnutí a následne 12. 03. 2020 ho maloletý už odmietal. Maloletý mu vravel, že „tatino“ mu nedovolí sa s ním stretávať, že sa s ním nebude hrať, nebude ho mať rád. S maloletým sa naposledy videl v septembri 2020 na ihrisku, kde boli asi pol hodinu. Maloletý chcel ísť domov, matka ho teda zobrala a išli, pritom mali byť spolu do 18.00 h, matka ho žiadnym spôsobom nemotivovala, aby tam ešte zostal. Od septembra 2020 s maloletým nebol. Keď maloletú F. odovzdáva matke, nevie, kde je maloletý, párkrát sa na neho pýtal, nebolo mu odpovedané. Potvrdil, že dňa 07. 12. 2020 sám povedal, že odmieta byť s maloletým, nechce s ním byť, pretože aj na maloletú zle vplývalo, keď videla, ako prebieha jeho kontakt s maloletým, kedy maloletý mu povedal že nejde a hovoril mu „zlý ujo“. Potom ešte kontaktoval matku, aby videl maloletého, matka mu uviedla, že maloletý je v meste s jej partnerom. Nežiadal iný termín stretnutia, keď videl postoj matky. Návrh na zmenu úpravy styku s maloletým si chce podať, keď sa zlepší a obnoví jeho kontakt s maloletým. Poznamenal, že matka ho dňa 14. 02. 2019 oslovila, že maloletého si chce adoptovať jej partner, s čím on súhlasil, lebo si myslel, že nie je otcom maloletého. Teraz už pochybnosti o otcovstve nemá, preto o maloletého bojuje. Na pôde centra sa s maloletým stretli dvakrát, pričom prvýkrát maloletý nechcel ísť, stále ho volal „zlý ujo“, avšak psychológ napomohol k úprave situácie. Potom sa s maloletým spolu hrali. Matka bola vyzvaná, aby nebola prítomná pri styku, odmietala však ísť preč, neodišla úplne, bola na chodbe. Maloletý bol v pohode. Prítomná pri styku s maloletým bola aj maloletá Nikol. Pri druhom stretnutí bol znovu s maloletým aj maloletou v centre asi hodinu, maloletý reagoval pozitívne. Matka nebola prítomná pri styku. Spolu s maloletým odchádzal z centra za ruky, následne ho matka zobrala, hoci mal mať ešte styk. Následne bol v centre ešte individuálne asi dva - tri krát, nakoľko matka po druhom stretnutí už nechcela prísť do centra. Poradenstva na referáte sa zúčastňuje, je to jediná možnosť ako byť v kontakte s matkou, ako sa spolu rozprávať. Maloletý na tieto stretnutia nebol volaný. Poukázal na to, že maloletý sa všade predstavuje ako Q. W., pričom matka uviedla, že to tak maloletý chce. Matka stále hovorí, že motivuje maloletého, ale iba tak, že mu hovorí, že je jeho otec, oblečie ho, aby išli spolu von, ale to nestačí. Matku prosil, aby niekam spolu s maloletým išli, ale väčšinou nemala nikdy čas. Im ako rodičom pomôže jedine psychológ, odborníci centra, ale musí byť účastní aj partner matky, nakoľko z jeho strany vyplýva manipulácia maloletého, nakoľko má záujem o jeho osvojenie. Poukázal na to, že matka napáda všetky inštitúcie, ktoré riešili ich vzťahy, maloleté deti, CPPPP v Brezne, ÚPSVaR Banská Bystrica a centrum, keď nie je podľa jej predstáv. Ich komunikácia ako rodičov je stále zlá. 14. Opatrovník maloletého na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach a odporučil návrhu vyhovieť. Uviedol, že otec si pre maloletého nechodieva, nebráva si ho na styk z dôvodu, že maloletý ho odmieta, plače, volá ho „zlý ujo“. Podľa vyjadrenia matky maloletý otca nepozná, nemá k nemu vytvorený žiadny vzťah, je pre neho cudzím človekom, nakoľko sa o neho od malička nezaujíma. Podľa otca maloletý ho odmieta, pretože ho matka nemotivuje, nenabáda na pozitívny kontakt k nemu. Má voči nemu ako otcovi averziu a maloleté dieťa to cíti a odmieta ho aj napriek tomu, že v minulosti sa s ním niekoľkokrát stretol, bol usmiaty, veselý aj s maloletou Nikol. Na fotografiách sa maloletý usmieva, nevykazuje žiadne známky strachu a odmietania. Na druhej strane matka doložila zvukovú správu, kde je počuť, že maloletý odmieta ísť na kontakt s otcom, úpenlivo plače a v pozadí mu matka hovorí „poď Tomáško, ideme“. Matka namiesto toho, aby utešila dieťa, dohovárala mu, že je to jeho otec, nahrávala to na mobil. Kontakt maloletého s otcom v centre bol bez problémov. Maloletý bol spokojný, nemal s otcom žiadny problém, hral sa, smial, behal. Aby sa vzťah otca s maloletým obnovil, je potrebná práca odborníkov s rodičmi a maloletým. V centre majú vytvorené vhodnejšie podmienky na styk rodiča s dieťaťom, a to väčší priestor, lepšie vybavenie, majú možnosť terénnej sociálnej práce, odbornú pomoc sociálneho pracovníka a psychológa zároveň. Úradné priestory na poradenstve úradu sú pre maloleté dieťa trochu viac traumatizujúce. Poukázal, že výchovné opatrenie na referáte neplní svoj účel, doteraz sa nepodarilo styk otca s maloletým obnoviť. K vyjadreniu matky, že prosila pracovníkov centra, aby uviedli do správy, čo ona povedala alebo nepovedala, opatrovník uviedol, že psychológovia a sociálni pracovníci nepíšu do správy, čo ktorý rodič chce, ale píšu svoj pohľad pri stretávaní, čo sa dialo. To, že matka povie, že pripravuje dieťa na styk neznamená, že ho pripravuje dobre. Aj na referáte bolo matke uvedené, že musí maloleté dieťa pripravovať a asi to nerobí dobre, keď povie maloletému, „poď ideme“. Bolo jej poradené, aby si napr. kľakla k dieťaťu, motivovala ho napr. s uvedením „vieš lebo bude nám tam dobre“, matka však na to nereagovala. Matka pripravuje dieťa, ale je potrebné zmeniť spôsob príprav,
dať si poradiť od odborníkov. Poukázal tiež na to, že centre je vymenený personál, matka preto nemusí mať obavu, že sa nebudú správať objektívne. 15. Zo správy z poradensko-psychologického procesu na referáte úradu zo dňa 12. 02. 2019 vyplýva, že rodičia sa zúčastňovali procesu od novembra 2018, pričom sami dospeli k stanoveniu pravidiel rodičovskej komunikácie. Matka vyjadrila spokojnosť s komunikáciou, vnímala ju ako dostačujúcu,. Podľa vyjadrenia otca sa situácia upokojila, odovzdávanie detí bolo pokojné. V správe zo dňa 15. 10. 2019 je však uvedené, že komunikácia a kontakt otca s deťmi prebiehal v poriadku do júna 2019. Na konzultácii dňa 30. 09. 2019 bola vnímaná zhoršená komunikácia rodičov a sťažený kontakt maloletého s otcom. Koncom júna 2019 začal maloletý otca odmietať, začal ho oslovovať „ujo“. Otec vnímal, že matka dehonestovala jeho pozíciu ako otca, maloletý oslovoval partnera matky otec. Matka uviedla, že maloletý jej partnera oslovuje otec, lebo ho vychováva a zabezpečuje jeho starostlivosť od malička. Referát poznamenal, že v jeho podmienkach nie je možné naplniť cieľ výchovného opatrenia a dal na zváženie realizáciu výchovného opatrenia formou rodinnej terapie v centre, kde by mohla práca s rodinou fungovať intenzívnejšie aj v kratších časových intervaloch a boli by zabezpečené podmienky pre vnímanie a sledovanie interakcií celej rodiny.
16. Z Dohody o vykonaní opatrení SPODaSK ambulantnou a terénnou formou v Centre pre deti a rodiny Banská Bystrica predloženej v konaní sp. zn. 32P/113/2020 a uzatvorenej dňa 07. 11. 2019 medzi Centrom pre deti a rodiny Banská Bystrica, Kollárova 29 a rodičmi maloletých detí vyplýva, že rodičia sa s centrom dohodli dobrovoľne na vykonávaní opatrení ambulantnou a terénnou formou: Odborné metódy na prispôsobenie sa novej situácie podľa § 11 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o SPODaSk v rozsahu 40 hodín od 07. 11. 2019 za prítomnosti sociálneho pracovníka a psychológa centra.
17. Zo správy centra zo dňa 07. 02. 2020 vyplýva, že na pôde centra sa uskutočnili dve stretnutia rodiny. Na prvé stretnutie dňa 11. 11. 2019 sa otec dostavil s maloletou a matka s maloletým. Interakcia otca s maloletou prebiehala bez komplikácii, maloletá bola spontánna, komunikatívna. Maloletý sa spočiatku zdráhal, necítil sa v novom prostredí komfortne, avšak otec ho v spolupráci s maloletou dokázal zaujať. Matka trvala na svojej prítomnosti, napokon po intervencii zo strany centra odišla na chodbu. Napriek jej neprítomnosti nenastali v interakcii otca a maloletého žiadne problémy, došlo len ku konfliktu medzi rodičmi ohľadom matkinej neprítomnosti pri maloletom. Centrum navštívilo i prirodzené prostredie maloletého v domácnosti matky, kde bol prítomný aj partner matky, ktorý má zjavne lepší vzťah s maloletým, maloletý ho volá „tatino“. Matke bolo navrhnuté, aby sa odovzdávanie maloletého otcovi odohralo v centre, s čím matka i otec súhlasili. Druhé stretnutie sa uskutočnilo dňa 25. 11. 2019, otec prišiel s maloletou, matka prišla s maloletým oneskorene, nakoľko podľa jej vyjadrenia maloletý odmietal ísť. Tak ako pri prvom stretnutí, maloletý sa osmelil a začal sa hrať s otcom i maloletou. Matka nereagovala na usmernenie, aby sa zo situácie vzdialila (čo bolo predmetom predchádzajúcej dohody), nakoľko interakcia prebiehala bez problémov. Zostala prítomná po celú dobu trvania stretnutia. Ďalší dohodnutý termín stretnutia 11. 12. 2019 matka zrušila z pracovných dôvodov, požiadaná bola o stanovenie náhradného termínu, čo nesplnila. Následne centrum stanovilo termín stretnutia rodičov na 16. 01. 2020, na ktorom otec vyjadril nespokojnosť z prístupu matky, komunikácia medzi nimi sa zhoršila, kontakt s maloletým vôbec neprebiehal. Matka odmietla tvrdenia otca, uvádzala, že s maloletým ona i jej partner pracujú, ale nechcú ho nútiť nasilu do niečoho, čo nechce. Rodičom bolo poskytnuté sociálne poradenstvo, pričom z pohľadu centra neexistuje objektívny dôvod, pre ktorý by vzťah otca a maloletého nemohol byť nadväzovaný a posilňovaný za predpokladu, že na to budú vytvorené podmienky, otcovi bude umožnený kontakt a matka ho bude doma primeraným spôsobom pripravovať, nakoľko pri pozorovaní interakcie otca s maloletým v centre neboli zaznamenané žiadne problémy. Obaja rodičia vyjadrili záujem o spoluprácu, dohodli sa na novom prístupe k odovzdávaniu detí, v materskej škole, kde matka odovzdá maloletého otcovi spolu s maloletou. Dňa 20. 01. 2020 otec telefonicky uviedol, že dohodnuté sa nepodarilo splniť. Matka uviedla, že vzhľadom na negatívny vplyv udalostí na maloletého, má v pláne riešiť pedopsychologické vyšetrenie. Na stretnutí dňa 29. 01. 2020 prišlo k zhodnoteniu situácie, bolo konštatované, že doterajšie interakcie v priestoroch centra mali pozitívny prínos a pokračovanie by prinieslo postupné zbližovanie otca s maloletým. Otec s návrhom súhlasil, matka sa neustále vracala do minulosti, do obdobia narodenia maloletého, s ďalšou spoluprácou s centrom nesúhlasila. V závere správy bol otec hodnotený ako spolupracujúci, využíval i možnosť individuálneho poradenstva, komunikoval s centrom, prejavoval snahu o plnenie úloh. Na strane matky bola vypozorovaná komplikovaná komunikácia s otcom, negovanie usmernení centra počas stretnutí, čím došlo k mareniu snahy otca i centra o splnenie cieľa. Momentálna napätá situácia má negatívny dopad na maloleté deti, predovšetkým na Nikol, ktorá si vzniknutú situáciu uvedomuje.
18. Z úradného záznamu spísaného dňa 10. 02. 2020 na úrade vyplýva, že matka ukončila spoluprácu s centrom pre pracovné vyťaženie a zaneprázdnenosť, odmietla naďalej chodievať do centra. 19. Z úradného záznamu spísaného dňa 07. 12. 2020 na úrade vyplýva, že sa uskutočnilo z iniciatívy otca stretnutie rodičov, na ktorom otec oznámil, že nebude pre maloletého dochádzať, nakoľko maloletý styk s ním odmieta, a to aj vonku, plače, matka ho na styk nepripravuje. Uviedol, že bude podávať nový návrh na úpravu styku s maloletým. Podľa jeho názoru sa situácia s maloletým pokazila, odkedy odmietol matke podpísať osvojenie maloletého jej novým partnerom. Matka poprela tvrdenia, že maloletého nepripravuje, ako i tvrdenia, že styk v centre prebiehal bezproblémovo. Spolu s terajším partnerom iniciovali tri stretnutia, aby sa s otcom i maloletými deťmi stretli na neutrálnej pôde, aby si maloletý na otca zvykol. Maloletý plakal až sa zajakával, bál sa stretnutia s otcom, úplne ho odmietal. Styk otca s maloletou prebiehal bezproblémovo.
20. Zo správy opatrovníka zo dňa 26. 01. 2020 priloženej v konaní sp zn. 37P/106/2018 vyplýva, že dňa 07. 12. 2020 sa rodičia stretli na referáte úradu, pričom bolo konštatované, že maloletý naďalej otca, aj napriek jeho snahe o nápravu, odmieta, nechodieva k nemu na styk. Otec uviedol, že sa vzdal nádeje, že bez pomoci odborníka sa im podarí túto situáciu s maloletým zvládnuť. Matka popierala, že by maloletého ona alebo jej partner podnecovali voči otcovi. Uviedla, že na stretnutie maloletého pripravuje a snaží sa maloletému uľahčiť jeho stretnutia s otcom aj na verejnosti, ale maloletý aj napriek jej snahám otca odmieta, plače, nechce k nemu dochádzať.
21. Zo správy PhDr. Zity Kochaníkovej, klinickej psychologičky zo dňa 07. 02. 2020 vyplýva, že matka absolvovala s maloletým psychologické vyšetrenie z dôvodu problémov maloletého pri stretávaní s otcom. Klinická psychologička pri vyšetrení nepozorovala u maloletého žiadne prejavy úzkosti, či strachu, kontakt bol bezproblémový. navrhla dve možnosti, a to v prípade vzdania sa otcovstva otcom, maloletý by bol naďalej vychovávaný oboma rodičmi, s ktorými odmala žije. V prípade, že sa biologický otec nevzdá otcovstva a bude trvať na kontakte, odporučila postupné stretávanie otca s maloletým, bez prítomnosti matky, v prítomnosti sestry maloletého, aby maloletý mal šancu si na otca postupne zvykať. Odovzdávanie odporučila na neutrálnom mieste, nie pred bytom, domom detí.
22. Zo správy PhDr. ThDr. Márie Homolovej, PhD., psychologičky zo dňa 03. 05. 2021 vyplýva, že matke bola doporučená návšteva psychológa detským pediatrom. Matka uvádzala, že maloletý sa pomočuje cez deň aj v noci, čo dávala do súvislosti s angažovaním biologického otca ohľadom kontaktu s maloletým. matka bola edukovaná o možnej vzťahovej podmienenosti výskytu neurotických prejavov dieťaťa, bol jej doporučený enuretický režim a objednaná na kontrolu. Matka sa na kontrolu nedostavila, kontaktovala následne ambulanciu za účelom ďalšieho postupu.
23. Z odpovede úradu zo dňa 16. 07. 2020 na sťažnosť matky vyplýva, že táto nebola posúdená ako sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z.. o sťažnostiach. Bola postúpená na priame vybavenie oddeleniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V odpovedi na sťažnosť bolo matke uvedené, že pokiaľ sa jedná o zapojenie centra do vykonávania opatrení, nejednalo sa o zmenu subjektu výkonu výchovného opatrenia, ale o doplnenie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. K zapojeniu centra prišlo na základe dohody medzi rodičmi a centrom. Okresný súd Banská Bystrica bol oboznámený s novými skutočnosťami v rodine, boli mu zaslané správy z referátu a centra dňa 10. 02. 2020. O pretrvávajúcich problémoch so stykom s maloletým, otec úrad kontaktoval dňa 11. 03. 2020, pričom matka bola telefonicky kontaktovaná a potvrdila odmietanie kontaktu maloletým. Od uvedenej doby obaja rodičia kontaktovali úrad telefonicky, mailom s popisom vzniknutých situácií. Dňa 24. 04. 2020 otec telefonicky požiadal úrad o prítomnosť pri preberaní maloletého na styk, po skončení obmedzení súvisiacich s Covid - 19, s čím úrad vyslovil súhlas. O uvedenom bola matka oboznámená dňa 07. 05. 2020 telefonicky. Opätovne otec kontaktoval úrad dňa 09. 06. 2020, matka dňa 13. 06. 2020. Úrad inicioval stretnutie rodičov dňa 15. 06. 2020 z dôvodu nesúladu rodičov na nástup maloletej Nikol na plnenie povinnej školskej dochádzky, stretnutie sa uskutočnilo bez matky. Dňa 21. 04. 2020 úrad podal návrh na zmenu subjektu na výkon výchovného opatrenia. Všetky úkony boli realizované v záujme maloletých detí.
24. Otec súdu predložil fotokópie fotografií, na ktorých sú obe maloleté deti, sám maloletý, otec v prítomnosti oboch detí. Na fotografiách je maloletý spokojný, veselý, usmiaty.
25. Súd sa oboznámil aj so zvukovými nahrávkami predloženými matkou zachytávajúcimi odovzdávanie maloletého otcovi, ktoré malo prebehnúť 18. 09. 2020, 25. 09. 2020, 28. 09. 2020. Otec pravosť zvukových nahrávok nespochybnil. Z nahrávok vyplynulo, že maloletý sa nechcel stretnúť s otcom ani na chvíľu, plakal.
26. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
27. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
28. Podľa § 37 ods. 7, 8 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
29. Vykonaním dokazovaním má súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica 37P/106/2018 - 55 zo dňa 12. 09. 2018, právoplatným dňa 23. 10. 2018 súd rodičom maloletých detí uložil výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte úradu. Uvedenú povinnosť uložil len rodičom maloletých detí za účelom úpravy ich rodičovskej komunikácie a zabezpečenia pokojného a bezpečného prostredia maloletých detí pri ich preberaní a odovzdávaní. Súd mal preukázané z písomných vyjadrení rodičov, z prepisov ich SMS komunikácie i z výpovedí na pojednávaní, že komunikácia rodičov bola narušená, problematická. Rodičia poradenský proces absolvovali od novembra 2018, pričom ho hodnotili pozitívne do júna 2019. Následne prišlo k zhoršeniu komunikácie medzi rodičmi i k problémom v stretávaní sa otca s maloletým Tomášom, ktorý začal otca odmietať a oslovovať ho ujo. Úrad na základe odporúčania referátu, ktorý odporučil realizovanie nariadeného výchovného opatrenia formou rodinnej terapie v centre, vyhodnotil, že nariadené výchovné opatrenie neplní na referáte svoj účel a požiadal o spoluprácu centrum. Z listinných dôkazov (dohoda medzi rodičmi a centrom) mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí so spoluprácou s centrom dobrovoľne súhlasili. Do poradenského procesu v centre boli zapojené i maloleté deti, keďže bolo problematické kontaktovanie a stretávanie sa otca s maloletým Tomášom a na pôde centra sa uskutočnili i dve stretnutia otca s maloletým, a to aj za prítomnosti maloletej Nikol, ktoré boli vyhodnotené zo strany centra pozitívne. Maloletý sa v prítomnosti maloletej pri otcovi uvoľnil, nadviazal kontakt s otcom, priebeh stretnutí bol v poriadku. Spolupráca s centrom bola ukončená zo strany matky, ktorá nepovažovala spoluprácu v záujme maloletého dieťaťa, mala výhrady k pracovníkom centra, nepovažovala prostredie centra za prirodzené pre stretávanie otca s maloletým. Následne sa rodičia dohodli na stretávaní otca s maloletým v prirodzenejšom prostredí vonku, na ihrisku, v obchodnom centre, avšak ani v týchto prípadoch kontakt otca s maloletým neprebiehal. U maloletého naďalej pretrvávalo odmietanie kontaktu s otcom. Následne otec vzdal svoju snahu o stretávanie s maloletým a upustil od neho. V súčasnosti je stav taký, že kontakt otca s maloletým sa od septembra 2020 nerealizuje vôbec, otec sa stretáva len s maloletou.
30. V čase rozhodovania súdu o uložení výchovného opatrenia rodičom sa maloletý s otcom stretával, výchovné opatrenie bolo nariadené len rodičom kvôli ich narušenej komunikácii a aby bola pokojná atmosféra pri preberaní a odovzdaní maloletých detí. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že nariadené výchovné opatrenie doposiaľ nesplnilo svoj účel, komunikácia rodičov je naďalej zlá až zhoršená a navyše od rozhodnutia o uložení výchovného opatrenia rodičom maloletých detí prišlo k podstatnej zmene pomerov v rodine maloletých detí, predovšetkým na strane maloletého a otca, ktorých styk sa od septembra 2020 nerealizuje, nakoľko maloletý kontakt s otcom odmieta. Odmietanie postoj maloletého k stretávaniu s otcom nebol medzi rodičmi sporný, uvedené mal súd preukázané z vyjadrení oboch rodičov, ako i zo zvukových nahrávok predložených matkou.
31. Vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov v rodine maloletých detí (odmietanie otca maloletým) a na skutočnosť, že výchovné opatrenie nariadené na úpravu komunikácie rodičov doposiaľ nesplnilo svoj účel, má súd za to, že je naďalej potrebné, aby výchovné opatrenie pokračovalo, avšak je potrebné upraviť jeho účel a zmeniť aj subjekt výkonu výchovného opatrenia i subjekty účastné výchovného opatrenia. Súd je toho názoru, že naďalej je potrebná úprava vzájomnej komunikácie rodičov, keďže mal preukázané, že vzťah rodičov je výrazne narušený, rodičia sa vo svojich vyjadreniach neustále vracajú do minulosti, trvajú len na svojich názoroch a pohľadoch, ich komunikácia nie je konštruktívna, nevedia sa dohodnúť, komunikovať v záujme svojich maloletých detí, o čom mal súd možnosť presvedčiť sa aj na pojednávaní. Zároveň však, keďže kontakt maloletého s otcom sa nerealizuje, maloletý otca odmieta, je potrebné upraviť výchovné opatrenie v tom smere, aby bolo nariadené nielen rodičom, ale aj maloletým deťom, a to maloletej Nikol a maloletému Tomášovi. Súd mal preukázané, že maloletá Nikol bola prítomná pri pokusoch o stretávanie sa otca s maloletým, videla odmietavý postoj maloletého, jeho reakcie, ako dieťa citlivo vníma narušený vzťah medzi otcom a maloletým Tomášom, napätie medzi rodičmi, a je preto potrebné, aby aj maloletá bola účastná odborného poradenstva, a to aj v záujme zachovania súrodeneckej väzby. U maloletého Tomáša dôvody odmietania otca videli rodičia rozdielne. Otec to pripisuje negatívnemu vplyvu matky, manipulácii matkou i jej partnerom, jej neprípravou maloletého na styk. Matka naopak, poukazuje na skutočnosť, že otec si túto situáciu spôsobil sám, svojím nezáujmom o maloletého v útlom detstve, nevytvorením vzťahu maloletého k otcovi.
32. Súd má preukázané, že otec sa s maloletým stretával, i keď nie v rozsahu stanovenom súdnym rozhodnutím, kedy stretnutia do júna 2019 prebiehali bezproblémovo. Maloletý začal otca odmietať od septembra 2019, preto zo strany referátu, prišlo odporučenie na absolvovanie poradenského procesu a rodinnej terapie v centre, s čím rodičia dobrovoľne súhlasili. Zo správ centra i opatrovníka maloletých detí mal súd preukázané, že kontakt maloletého s otcom bol počas dvoch stretnutí nadviazaný a realizoval sa v centre za prítomnosti odborníkov, psychológa a sociálneho pracovníka centra. V prostredí centra, i keď maloletý mal spočiatku problémy s adaptáciou, si maloletý postupne zvykol, stretnutie s otcom prebiehalo následne bez problémov, maloletý sa s otcom a maloletou hral. I druhá interakcia otca s maloletým prebehla po osmelení maloletého bez problémov. Pokiaľ teda matka poukazovala na to, že prostredie centra nie je vhodným prostredím, aby v rámci nariadeného výchovného opatrenia prišlo ku kontaktu otca s maloletým, súd sa s tvrdením matky nestotožnil, nakoľko pokiaľ sa rodičia pokúšali o obnovu kontaktu otca s maloletým na základe ich dohody v inom prostredí ako je centrum, a to na ihrisku vonku alebo v obchodnom centre, teda v prirodzenejšom prostredí, tento sa nepodarilo taktiež zrealizovať, nakoľko maloletý otca odmietal, nechcel sa s ním stretnúť. Súd v tomto smere nesúhlasí s konaním matky, ktorá prezentovala na jednej strane, že je v jej záujme, aby prebiehal kontakt otca s maloletým, ale na druhej strane sama ukončila spoluprácu s centrom, neumožnila, aby postupne dochádzalo k ďalšiemu stretávaniu otca s maloletým, k postupnému nadväzovaniu ich kontaktu. Pokiaľ matka poukazovala na to, že maloletého pripravuje na styk s otcom, zrejme je však podľa názoru súdu potrebné u matky zmeniť spôsob tejto prípravy, nakoľko doterajšou prípravou matky sa nepodarilo obnoviť styk maloletého s otcom. Ale pod odborným vedením pracovníkov centra, maloletý dokázal stráviť určitý čas s otcom. Súd v tomto smere poukazuje aj na vyjadrenie opatrovníka, ktorý poukázal na skutočnosť, že v jeho prítomnosti bola matka usmerňovaná psychológom referátu, ako má príprava prebiehať, avšak matka na to nereagovala. Na základe uvedených skutočností je súd toho názoru, že rodičia sami, bez pomoci odborníkov, nedokážu vyriešiť vzniknutú situáciu v rodine, a pokiaľ je tu šanca, možnosť, náznak toho, že maloletý v centre na otca reagoval pozitívne, čo vyplývalo aj z predložených správ, je potrebné, aby v záujme maloletého, jeho práva na styk s otcom, prebiehalo nariadené výchovné opatrenie v inom zariadení ako doposiaľ. Súd má preukázané, že na pôde centra už prebiehalo stretnutie rodiny, centrum je vybavené po odbornej i materiálnej stránke na to, aby nariadené odborné poradenstvo vykonávalo aj za účelom úpravy kontaktu otca s maloletým. Súd preto vyhovel návrhu úradu a povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu uložil rodičom, ale i maloletým deťom, a to v Centre pre deti a rodiny, Kollárova 29, Banská Bystrica.
33. Pokiaľ matka navrhovala, aby sa poradenstvo realizovalo v inom centre, mimo Banskej Bystrice, súd uvedené nepovažuje za vhodné a v záujme maloletých detí, nakoľko centrum v Banskej Bystrici je centrom v mieste bydliska maloletých detí, ktoré už pracovalo s rodinou maloletých detí, maloleté deti prostredie centra navštívili, sú s jeho prostredím oboznámené. Pokiaľ matka namietala prácu pracovníkov centra, súd poukazuje na skutočnosť, že prišlo k ich výmene, čo môže byť aj z pohľadu matky prínosom pre danú vec. Pokiaľ matka vzniesla výhrady na konanie úradu i centra a cítila sa
ukrivdená, nakoľko neboli v správach z týchto inštitúcií uvedené jej pripomienky a tvrdenia, súd je toho názoru, že správa poukazovala na správanie rodičov počas spolupráce s centrom, pričom pracovníci centra i úradu hodnotia situáciu z odborného hľadiska, v prvom rade v záujme maloletých detí.
34. Súd tu dáva zároveň do pozornosti, že rodičia maloletých sú povinní rešpektovať pokyny psychológa v rámci poradenského procesu, čo im bolo zdôrazňované aj v predchádzajúcom konaní, teda pokiaľ sa aj dobrovoľne zaviazali navštevovať centrum, bolo ich povinnosťou rešpektovať pokyny centra. Pokiaľ teda matke boli dávané pokyny pracovníkmi centra, že sa má zo stretnutia vzdialiť, nakoľko matka nemala určenú povinnosť, resp. oprávnenie byť pri styku otca s maloletým a bolo potrebné, aby maloletý nadobudol istotu, bezpečie pri otcovi, bolo jej povinnosťou rešpektovať tento pokyn. Súd je toho názoru, že postup centra, ktorý bol zvolený, nebol v neprospech maloletého dieťaťa. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že všetky zainteresované subjekty konajú v prvom rade v záujme maloletých detí, ktorý sa nemusí rodičom javiť totožný s ich záujmom. Matka nemá odborné vzdelanie z odboru psychológie, či sociálne práce, na rozdiel od pracovníci centra, ktorí majú skúsenosti s prácou s rodinami v takýchto situáciách.
35. Nariadené výchovné opatrenie súd uložil maloletým deťom a ich rodičom. Súd neakceptoval návrh, aby výchovné opatrenie bolo nariadené i partnerovi matky. Súd poukazuje na znenie ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, v zmysle ktorého, výchovné opatrenie sa ukladá maloletým deťom a ich rodičom. To znamená, že tretia osoba, ktorá nie je rodičom dieťaťa, je len spoluparticipujúci partner, ktorému nie je možné zo zákona uložiť výchovné opatrenie. Je však možné, aby bol prizvaný na absolvovanie výchovného opatrenia zariadením, ktoré nariadené výchovné opatrenia vykonáva, ak to zariadenie považuje za potrebné, avšak účasť tejto tretej osoby je výslovne dobrovoľná.
36. Súd v tomto smere zamietol aj návrh na vykonanie dôkazu, nevykonal navrhovaný výsluch partnera matky, nakoľko tento výsluch nepovažoval za potrebný pre účely rozhodnutia, keďže partnerovi matky nemožno uložiť predmetné výchovné opatrenie a doposiaľ preukázaným dôkazmi či už listinnými alebo výsluchom účastníkov boli dostatočne preukázané skutočnosti na to, aby súd rozhodol o zmene výchovného opatrenia.
37. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že je potrebné skúmať a zistiť príčiny odmietania otca maloletým, nakoľko z predložených fotografií otcom vyplýva, že otec i maloletý sa stretávali, vychádzali spolu, maloletý na otca reagoval pozitívne a v súčasnosti maloletý na otca reaguje odmietavo. Pokiaľ sa obaja rodičia vracali do minulosti, poukazovali na odlišné príčiny odmietania otca maloletým, súd v tomto konaní neskúmal presnú príčinu odmietania otca maloletým, nakoľko to pre súd nebolo smerodajné. Podstatné pre súd v tomto konaní bolo, že v inom zariadení poskytujúcom odborné poradenstvo, ako bolo doposiaľ určené, prebehla priaznivá interakcia maloletého s otcom, je teda v tomto zariadení možnosť opätovného nadviazania vzájomných kontaktov otca a maloletého. Je možné, že i nariadené odborné poradenstvo v centre vnesie trochu svetla do možných príčin odmietania otca maloletým, avšak zisťovanie, či sa maloletý nechce stretávať s otcom z dôvodu, že nemá k nemu vytvorený vzťah alebo či je maloletý niekým/niečím ovplyvňovaný, manipulovaný, presahuje rámec konania o zmenu subjektu na výkon výchovného opatrenia. Je potrebné uvedené skúmať v osobitnom konaní o zmene úpravy styku otca s maloletým, kde bude prípadne potrebné vykonať aj rozsiahlejšie dokazovanie, a to aj znaleckým dokazovaním. V konaní o zmene úpravy styku je možné následne riešiť aj kontakt otca s maloletým, v závislosti od toho, ako bude prebiehať odborné poradenstvo v centre, či sa bude kontakt otca s maloletým realizovať v centre alebo v inom prostredí, či bude potrebná prítomnosť matky alebo inej osoby. Súd preto v tomto smere apeluje v prvom rade na otca, aby si po počiatočnej obnove kontaktu s maloletým podal návrh na zmenu úpravy styku, pričom pokiaľ tak otec sám dobrovoľne neurobí, súd môže aj bez návrhu začať takéto konanie o zmenu úpravy styku.
38. Vzhľadom na to, že došlo k zmene úpravy výchovného opatrenia, prišlo k zmene i pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo nariadené výchovné opatrenie, a to rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37P/106/2018- 55 zo dňa 12. 09. 2018 vo výroku o uložení výchovného opatrenia.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, iné dôvody neboli zistené, preukázané, účastníci si znášajú trovy, ktoré im vznikli sami, či už sú tú súdne poplatky, alebo trovy právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).