Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/53/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti E.: F., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti rodičov: matky O.. T. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. T., P. XX, právne zastúpenej GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná Strieborná 4, a otca Ing. Jána Muránskeho, nar. 02. 10. 1973, s trvalým pobytom Banská Bystrica, Krivánska 12, právne zastúpeného JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou so sídlom Komenského 10B, Banská Bystrica, o zmenu výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -134 zo dňa 16. 06. 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvoinštančný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, event. „okresný súd“), odvolaním napadnutým uznesením uložil maloletým deťom E., F. a Q. a ich rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny, Banská Bystrica, Kollárova 29 (prvý výrok). Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -55 zo dňa 12. 09. 2018 vo výroku o uložení výchovného opatrenia (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (tretí výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „úrad“) sa návrhom domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 55 vo výroku o uložení povinnosti rodičom maloletých detí podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica s tým, že žiadal uložiť povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu rodičom, ako aj maloletým deťom v Centre pre deti a rodiny (ďalej aj ,,centrum“), Kollárova 29, Banská Bystrica, vzhľadom na ukončenia spolupráce matky s centrom, ktorá sa začala ako pozitívna, a to na základe jeho žiadosti o vykonávanie odborného poradenstva, kedy sa situácia po spolupráci stabilizovala a pomoc centra bola účinná, pričom ukončenie spolupráce matky s centrom je v neprospech maloletého, ktorý nemá žiadny kontakt s otcom a matka nevie zabezpečiť pokojný priebeh a kontakt maloletého s otcom ani na pár minút pri odovzdávaní maloletej F. na styk s otcom.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 26, § 37 ods. 2 písm. d), ods. 7, 8, Zákona o rodine (ďalej len „ZoR) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zmenu výchovného opatrenia, pretože predchádzajúce výchovné opatrenie nariadené formou odborného poradenstva na referáte poradensko - psychologických služieb nesplnilo svoj účel, je však naďalej potrebné, aby výchovné opatrenie pokračovalo, avšak je dôvodné ho zmeniť, a to ako odborné poradenstvo v centre,

na pôde ktorého už stretnutia rodiny prebiehali a navyše je vybavené po odbornej i materiálnej stránke na to, aby sa odborné poradenstvo vykonávalo aj za účelom nápravy kontaktu otca s maloletým. Mal za to, že naďalej je potrebná úprava vzájomnej komunikácie rodičov, ktorá je naďalej zlá, až zhoršená a od poslednej úpravy od uloženia výchovného opatrenia prišlo k podstatnej zmene v rodine maloletých detí, najmä na strane maloletého a otca, ktorých styk sa od septembra 2020 nerealizuje pre odmietanie otca maloletým, ktorú skutočnosť nemal spornú vzhľadom na postoj rodičov, ako aj zvukové nahrávky. Vzťah rodičov je výrazne narušený, ich komunikácia nie je konštruktívna, kontakt maloletého s otcom sa nerealizuje, preto považoval za potrebné upraviť výchovné opatrenie nielen rodičom, ale aj maloletým deťom, pričom u maloletej F. uviedol, že bola prítomná pri pokusoch o stretávanie sa otca s maloletým, kedy videla odmietavý postoj svojho brata - maloletého Q., ako dieťa citlivo vníma narušený vzťah medzi otcom a maloletým, z ktorého dôvodu je dôvodná jej účasť na odbornom poradenstve v záujme zachovania súrodeneckej väzby. Dôvody odmietania otca maloletým vnímajú rodičia rozdielne, pretože otec to pripisuje negatívnemu vplyvu matky, jej manipulácii aj jej súčasným partnerom a matka dôvodí nezáujmom otca o maloletého v útlom veku a nevytvorením si vzťahu s maloletým. Mal za to, že do júna 2019 prebiehali stretnutia otca s maloletým bezproblémovo, pričom maloletý začal otca odmietať od septembra 2019, po čom bolo rodičom odporučené poradenstvo v centre, kde sa aj spolupráca začala, počas dvoch stretnutí bol nadviazaný za prítomnosti odborníkov kontakt otca s maloletým, ale matka túto spoluprácu ukončila bezdôvodne, pretože odmietala poradenstvo na pôde centra, napriek usmerňovaniu psychológom referátu nereagovala na dané usmernenia a bez pomoci odborníkov rodičia nedokážu vyriešiť vzniknutú situáciu v rodine. Maloletý v centre na otca reagoval pozitívne, čo vyplývalo z predložených správ a je v jeho záujme, aby výchovné opatrenie prebiehalo v centre. Námietku matky ohľadne poradenstva v inom centre, mimo Banskej Bystrice nepovažoval za dôvodnú, nakoľko to nie je vhodné a ani v záujme maloletých detí, keďže Centrum v Banskej Bystrici je centrom v mieste bydliska maloletých detí, ktoré už s rodinou pracovalo, došlo k výmene aj pracovníkov centra, a nesúhlas matky na konanie úradu či centra bolo iba vyjadrením jej nesúhlasu so správami, poukazujúcimi na správanie rodičov počas spolupráce s centrom. Postup centra, ktoré rodičia navštívili ambulantne, a to dobrovoľne, bolo v prospech maloletého, pričom matka na rozdiel od centra nemá odborné vzdelanie z odboru psychológie, či sociálnej práce. Nariadené výchovné opatrenie považoval za dôvodné uložiť nie len rodičom, ale aj maloletým deťom, pričom neakceptoval návrh na uloženie výchovného opatrenia i partnerovi matky, ktorý nie je rodičom maloletého a v zmysle právnej úpravy mu nie je možné uložiť výchovné opatrenie, pričom účasť tretej osoby je výslovne dobrovoľná a je možné, aby bol prizvaný na absolvovanie výchovného opatrenia zariadením. Na účely rozhodnutia rovnako nepovažoval za dôvodné vykonanie dôkazu výsluchom partnera matky. Neskúmal presnú príčinu odmietania otca maloletým, pretože rodičia sa vracali do minulosti a poukazovali na odlišné príčiny odmietania, za smerodajné považoval to, že v zariadení poskytujúcom odborné poradenstvo prebehla priaznivá interakcia maloletého s otcom a je v ňom možné nadviazať opätovné vzájomné kontakty otca a maloletého, pričom odborné poradenstvo môže vniesť zistenie možných príčin odmietania otca maloletým.

4. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a návrh na zmenu výchovného opatrenia zamietol.

6. Namietala neúplné zistenie skutočného stavu veci prvoinštančným súdom, ktorý neprihliadol na súčasnú situáciu, ktorá nebola spôsobená nevhodnou komunikáciou rodičov, ale tým, že otca z dôvodu minimálneho kontaktu s maloletým, ho maloletý začal odmietať, pričom ani predchádzajúce stretnutia v centre nepriniesli žiaden výsledok a akékoľvek nútenie maloletého do stretávania sa s otcom vyvoláva opačný efekt. V minulosti spolupracovala s referátom poradensko-psychologických služieb a neskôr aj s Centrom pre deti a rodiny, čo však nepomohlo a maloletý aj tak otca odmietal, pričom nemá dôvod jedno dieťa otcovi dávať na stretnutia a druhé nie. Odmietavý postoj maloletého k otcovi je zavinený niekoľkoročným eliminovaním otca zo života maloletého, pričom to bol práve otec, ktorý si dlhodobo neplnil povinnosti vyplývajúce zo súdnych rozhodnutí a nerešpektoval stanovený čas na styk s maloletým, pretože si ho nebrával v určenom čase. Nesúhlasila so stretávaním sa umelo v priestoroch centra, kde bude maloletý pod tlakom a s človekom, ktorého odmieta, navyše, keď to už na pôde centra v minulosti skúšali, čo považuje za konanie proti najlepšiemu záujmu maloletého, ktorý aj keď v útlom veku, ale je rozumovo a mravne vyspelý, musí byť rešpektovaný ako osoba, ktorá vie samostatne vyjadriť

svoj názor. Tiež poukázala na vyjadrenie otca z decembra 2020, v zmysle ktorého sa otec vyjadril o nestretávaní sa s maloletým, od ktorej doby sa maloletý prestal pomočovať, ktoré problémy riešila aj u psychologičky. Nesúhlasila s vyhodnotením situácie prvoinštančným súdom ohľadne nahrávky z 23. 09. 2020 v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, s poukazom na § 26 ZoR. Posledným rozhodnutím bol upravený styk otca s maloletou F. a zároveň v IV. výroku daného rozsudku bola uložená povinnosť rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb, pričom z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmá zmena pomerov na strane maloletých detí, ako aj rodičov, ktorá by odôvodňovala zmenu úpravy rodičovských práv a povinností v súvislosti so zmenou výchovného opatrenia uloženého pôvodným rozhodnutím. Pomery sa od predchádzajúceho rozhodnutia nezmenili, nestretávanie sa otca s maloletým nie je ňou zavinené a obdobná situácia bola aj počas vyhlásenia uznesenia, kedy sa otec vyjadril o tom, že si maloletého nebude brávať nasilu. Poukázala na absenciu účelu a času nariadeného výchovného opatrenia, ktoré bolo predchádzajúcim rozhodnutím uložené len rodičom, je nemysliteľné, aby prvoinštančný súd uvádzajúci zmenu pomerov pri uložení výchovného opatrenia nekonkretizoval účel a tiež obdobie, počas ktorého bola povinnosť rodičom uložená a pokiaľ odôvodňoval nesplnenie účelu výchovného patrenia v bode 30. a 31. odôvodnenia, jeho hodnotiace úvahy považovala za svojvoľné, nemožno dospieť k záveru, že nesplnilo svoj účel, keďže nebol konkretizovaný a pôvodný rozsudok bol právoplatný cca 30 mesiacov pred vydaním napadnutého uznesenia, z ktorého dôvodu nie je možné ukladať povinnosť rodičov podrobovať sa výchovnému opatreniu neobmedzene, bez akéhokoľvek časového obmedzenia a konkrétne vymedzeného cieľa, ktorý sa má výchovným opatrením sledovať. Z daných dôvodov prvý výrok napadnutého rozhodnutia postráda účel (cieľ), ktorý sa má dosiahnuť a aj časové obdobie s poukazom na § 37 ods. 8 ZoR. Zároveň namietala nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s aplikáciou § 26 ZoR a § 37 ods. 8 ZoR, z ktorého dôvodu má napadnuté rozhodnutie podstatné vady, pre ktoré je prvý výrok nesprávny, nevykonateľný a okresný súd pochybil aj v súvislosti s druhým a tretím výrokom. Zmenu subjektu na výkon výchovného opatrenia prostredníctvom centra nepovažovala za správne, nakoľko to nie je v najlepšom záujme maloletého, preto žiadala vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru pedopsychológie, za účelom zhodnotenia vhodnosti resp. nevhodnosti zmeny subjektu na výkon výchovného opatrenia.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, pričom poukázal na vážne narušenú komunikáciu rodičov, odmietanie otca maloletým, teda výchovné opatrenie na referáte nesplnilo účel, pričom spolupráca v centre má lepšie predpoklady pre zabezpečené podmienky pracovať s rodinou aj terénnou formou, rovnako byť prítomný pri odovzdávaní a preberaní maloletých detí od matky otcom a následne nastaviť odbornú pomoc v rodine. Kontakt otca s maloletým prebiehal v priestoroch centra vždy v čase, keď mal otec súdnym rozhodnutím upravený styk s maloletým a tým sa upevňovala aj vzájomná citová väzba, ktorú skutočnosť konštatovalo aj centrum, pričom spoluprácu ukončila matka z dôvodu pracovnej vyťaženosti v januári 2020, od ktorej doby sa styk otca s maloletým nerealizoval.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdiť, pretože je zákonné a vychádza zo správneho a úplného zistenia skutočného stavu veci. Tvrdenia matky sú v rozpore s objektívnou realitou, v ktorom smere odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 01. 06. 2021, najmä poukázal na skutočnosť, že matka maloletému Q. tvrdila, že nie je jeho biologickým otcom, ktoré vyhlásenie urobil v prítomnosti svedkov na sedení v psychologickej poradni dňa 26. 11. 2018. Napriek uvedenému vyhláseniu matky, ktorá neskôr uviedla, že je biologickým otcom maloletého sa s ním stretával až do leta 2019, ktoré stretnutia boli bezproblémové, pričom zmena nastala po letných prázdninách 2019, kedy ho maloletý začal bez dôvodu odmietať so slovami, že je „zlý ujo“, preto bol s maloletým v roku 2019 len dvakrát, a to v septembri. Na jeho otázku prečo ho nazýva zlým ujom mu maloletý uviedol, že sa tak vyjadril terajší partner matky. V centre mal zabezpečený priestor na stretávanie sa s maloletým bezproblémovo, matka spočiatku s centrom aj spolupracovala, pričom v januári 2020 došlo zo strany centra ku kritickému zhodnoteniu správania sa matky, ktoré poukazovalo na jej chyby. Maloletý je vo výchovnom prostredí matky a jej životného partnera vedený k odmietaniu jeho osoby ako otca a aj matka ho v prítomnosti odborných pracovníkov nedokázala maloletému prezentovať ako otca. Súhlasil s tvrdením matky o odmietaní jeho osoby maloletým po lete 2019, ale predchádzajúce stretnutia boli bezproblémové a následné odmietanie je výsledkom manipulatívneho pôsobenia matky a jej partnera, pričom matka nerobí nič pre zlepšenie, resp. obnovenie jeho vzťahu s maloletým. Bez asistencie odborných pracovníkov nie je matka schopná naplniť úlohu matky k obidvom maloletým deťom, spochybňuje čokoľvek a jej tvrdenia, že fotografie

nie sú objektívnym dôkazom hodnotil ako účelové. Rovnako sa nezakladá na pravde tvrdenie matky o rešpektovaní každého rozhodnutia súdu, pretože maloletého na stretávanie nepripravovala, pričom mal na mysli pozitívne pôsobenie a motivovanie maloletého, aj v prítomnosti kolízneho opatrovníka bola matka usmerňovaná psychológom referátu na to, ako má príprava prebiehať. Súhlasil so záverom prvoinštančného súdu o potrebe zmeniť spôsob prípravy maloletého na stretnutie s ním, keď pod odborným vedením pracovníkov centra dokáže maloletý s ním stráviť čas. V súvislosti s namietaním zmeny pomerov zo strany matky poukázal na samotný návrh navrhovateľa, pričom centrum je vybavené po odbornej, ako aj materiálnej stránke na poskytnutie odborného poradenstva aj za účelom úpravy jeho kontaktu s maloletým. V súvislosti s matkou tvrdenou absenciou účelu a času nariadeného výchovného opatrenia poukázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v zmysle ktorého bolo výchovné opatrenie uložené za účelom úpravy rodičovskej komunikácie, ktorá nie je adekvátna a za účelom zabezpečenia pokojného a bezpečného prostredia maloletých detí pri ich preberaní a odovzdaní, pričom trvanie výchovného opatrenia bude závislé od času, kým nesplní svoj účel, preto aj daná námietka matky je účelová. Od posledného pojednávania vo veci s ním matka navyše prestala absolútne komunikovať ohľadne maloletého Q., ich komunikácia sa obmedzila len na strohú SMS komunikáciu, na jeho žiadosti o trávenie času cez prázdniny pre účely obnovenia vzťahu s maloletým nereagovala a tiež pri stretnutí dňa 29. 07. 2021 mu vyčítala, že pokiaľ nebude návrh na zmenu výchovného opatrenia stiahnutý, nebude nápomocná pri obnove vzťahu s maloletým. Konanie matky vníma ako spôsob odplaty za ich nevydarený vzťah.

9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na skutočnostiach uvedených v odvolaní a tvrdenia otca považovala za účelové, pričom z ňou predloženého prehľadu stretávania sa otca s maloletým vyplýva, že v roku 2017 sa stretol s maloletým raz, v roku 2018 iba trikrát, v roku 2019 osemkrát, v roku 2020 štyrikrát a v roku 2021 do 29. 07. ani raz. Maloletému vždy dostatočným spôsobom vysvetlila, kto je jeho biologickým otcom a do budúcna urobí všetko preto, aby maloletý otca akceptoval. Poukázala na vyjadrenie otca na začiatku decembra 2020 pred kurátorkou v zmysle, že pre maloletého už nebude chodiť, ku ktorému rozhodnutiu dospel na základe viacerých pokusov na všetkých možných miestach a za všetkých možných okolností ním určených. Uviedla, že od jej odchodu z domácnosti sa jej otec vyhráža, zastrašuje, že jej deti zoberú, pričom úlohu matky si zodpovedne plní a to bez asistencie zodpovedných odborných pracovníkov. Pokiaľ má otec záujem obnoviť komunikáciu, mal by tak učiniť bez akéhokoľvek slovného osočovania. Zároveň poukázala na podobný prípad, ktorým sa zaoberal Európsky súd pre ľudské práva vo veci EĽS Holz proti Nemecku (25735/94 zo dňa 13. 07. 2020), v zmysle ktorého zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom dieťaťa. Rovnako Európsky súd v predmetom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že je málo dôležité, kto z rodičov vyvolal napätie, prisúdil veľký význam existencie daného silného napätia a nebezpečenstva z dôvodu, že opätovné spojenie s otcom naruší rozvoj dieťaťa, ktorý až do danej doby prebiehal bezproblémovo u rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti. Tvrdila, že otcovi nikdy nebránila so stretnutím s maloletými deťmi, pričom je to práve otec, ktorý nedodržuje termíny styku s maloletými deťmi v zmysle súdneho rozhodnutia.

10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky ho považoval opätovne za účelové, obsahujúce neúplné informácie o aktuálnom stave, pričom nie je pravdivé tvrdenie matky o odmietaní jeho osoby maloletým v minulosti, keďže maloletý ho začal odmietať až po lete 2019, a to v dôsledku manipulatívneho pôsobenia matky a jej už súčasného manžela, ktorý mal záujem si maloletého osvojiť. Zároveň uviedol prepis videonahrávky zo dňa 26. 08. 2021, ktorý preukazuje na neschopnosť matky pripraviť maloletého na stretnutie s ním, manipuláciu maloletého počas odovzdávania a tiež ho negatívne vykresľuje. Videonahrávka preukazuje, že maloletému je v domácom prostredí hovorené, že sa volá W. a nie E., teda nie je výchovne vedený k identifikovaniu sa s ním. Matka nepripravuje maloletého na stretnutie v zmysle vykonateľného rozhodnutia po psychickej stránke, odovzdávanie neprebieha pred vchodom do domu matky podľa súdneho rozhodnutia, ale matka otvorí len dvere na bytovom dome, maloletého už neodvedie pred vchod bytového domu, teda postoj matky preukazuje, že nie je v jej schopnostiach bez odbornej pomoci pripraviť maloletého po psychickej stránke na stretnutia. Z dôvodu nevhodného výchovného prostredia u maloletého vzniká syndróm zavrhnutého rodiča. Popieral vyhrážanie sa matke, ale vyjadruje len svoju nespokojnosť s jej správaním vo vzťahu k maloletým deťom, čo patrí medzi jeho oprávnenia. Obnovenie komunikácie matka odmieta, teda sa obmedzila iba na emailovú komunikáciu či cez SMS, na jeho snahy ju telefonicky kontaktovať neodpovedala. V ďalšom podrobne popisoval udalosti v priebehu roku 2021.

11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na podanom odvolaní a popierala, že by sa ona ako aj jej manžel, akokoľvek snažili zasahovať do vzťahov medzi otcom a maloletým, pričom otec, ako keby si chcel ospravedlňovať daným tvrdením svoj nezáujem o maloletého trvajúci niekoľko rokov. Poukaz otca na prepisy nahrávok preukazuje len jeho snahu viesť s maloletým komunikáciu, ktorá by mu bola príjemná, resp. sa snaží nadviazať akoukoľvek hravou formou jeho pozornosť, pričom práve naopak sa otec maloletého pýta vo chvíli, keď ho maloletý odmieta na to, ako sa volá, kto je otec, atď.. O maloletého sa od narodenia staral jej súčasný manžel Dávid W., keďže biologický otec nejavil o maloletého záujem, pričom vždy maloletého na stretnutia s otcom pripravuje, ale otec musí zmeniť prístup k maloletému, zaujať jeho pozornosť, a pod.. Taktiež popierala ovplyvňovanie maloletej F., ktorá začína vnímať pozorne situáciu a z jej vyjadrení dedukuje, že otec ju pri stretnutí spovedá a kladie jej množstvo otázok. Vo svojich vyjadreniach sa otec opätovne vracia do minulosti a obviňuje ju z nefunkčného vzťahu s maloletým, od ktorého narodenia už uplynulo 5 rokov, za ktorú dobu mal otec možnosť si s maloletým vytvoriť vzťah. Zároveň si vo svojich vyjadreniach otec odporuje, keď poukazuje na akýsi boj vo vzťahu k nemu, ako k otcovi po opustení spoločnej domácnosti, ale paradoxne uvádza odmietanie maloletým až po lete 2019 a normálne stretávanie sa s maloletou F.. Zdokumentovala frekvenciu stretávania sa otca s maloletým v prvých rokoch života, pričom vždy deti viedla k tomu, že ich otcom je ich biologický otec, ktorého maloletý odmietal už v roku 2019, kedy sa otec začal prvýkrát o neho zaujímať, nezmenilo sa to ani v roku 2020, preto otec dobrovoľne prestal pre maloletého chodiť a obdobná situácia v súvislosti s odmietaním zo strany maloletého bola aj v roku 2021. Maloletý prezentuje svoj postoj veľmi jasne, čo je zrejmé z predložených nahrávok, kedy plače a žiada ju, aby nešli za otcom, ktorý vzhľadom na nesúhlasný prejav maloletého sa sám rozhodol ho nenútiť k stretávaniu a nebrať ho k sebe. Aj z nahrávok ňou predložených počuť, že maloletého spolu s manželom posmeľujú, vysvetľujú mu, aby neplakal, teda ho pripravuje na styk s otcom. Trvali na vypracovaní znaleckého posudku za účelom zistenia odmietania otca zo strany maloletého. Každé dieťa je špecifické a to, čo funguje u iných detí, nemusí fungovať u maloletého, u ktorého nepovažuje za prospešné navštevovať centrum na silu, keď maloletý návštevy odmieta, plače a prosí ju, aby tam nemusel ísť. Je absolútne nelogický argument otca vytvárať u maloletého syndróm zavrhnutého rodiča, ktorý nie je oficiálnym syndrómom, ani diagnózou a je neprípustné tento výraz používať vzhľadom na to, že je vedecky neplatný, preto aj Národná rada sudcov rodinných súdov uviedla, že akýkoľvek dôkaz, že účastník konania o zverenie dieťaťa trpí syndrómom zavrhnutého rodiča, by mal byť vyhlásený za neprípustný. Potvrdila prevažnú písomnú komunikáciu s otcom, a to z dôvodu prekrúcania významu slovných dohôd, ako aj napätých situácií pri osobnej komunikácii, čo nebolo v prospech maloletých detí. Popierala akékoľvek vypočúvanie maloletej F.a a je nemysliteľné, že otec ju do celej situácie takto zaťahuje. Poukázala na incident zo dňa 18. 10. 2021, kedy otec zavolal na nich políciu, keď s maloletým vyšli v čase stretnutia s otcom pred vchod, pričom maloletý odmietol s otcom ísť a obe deti boli danou situáciou vystavené stresu a nadmernému tlaku. Stretnutia s otcom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny neodmieta, avšak len za predpokladu ich realizácie výlučne rodičmi a nie aj maloletými deťmi. Poukázala na nedodržiavanie časov ohľadne styku otca s maloletou F., ktorý si častokrát styk skracuje, príp. v stanovený čas nepríde bez udania dôvodu, čo jej vo väčšine prípadov vopred ani neoznámi.

12. Krajský súd, ako súd odvolací ( - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa .

13. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Uznesenie súdu prvej inštancie je presvedčivé, premisy zvolené v uznesení, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

15. Odvolací súd konštatuje, že prirodzeným základom starostlivosti o deti je ich vlastná rodina. Rodičia však nie sú a ani nemôžu byť jedinými nositeľmi starostlivosti o deti v modernej zložite štruktúrovanej spoločnosti, ktorá preberá niektoré úloh starostlivosti o deti na seba (napr. zdravotníctvo, školstvo a pod.).

16. Realizácia rodičovských práv a povinností ako i iné ďalšie práva a povinnosti rodičom k deťom, ktoré zákon rodičom priznáva, nie je ponechaná len na vôľu rodičov, ale podstatne sa dotýka celej spoločnosti. Z tohto dôvodu poskytuje štát prostredníctvom svojich orgánov dieťaťu ochranu, podporu a pomoc, a to v tých oblastiach, kde rodičia z najrôznejších dôvodov nie sú schopní alebo ochotní zabezpečiť riadnu starostlivosť a výchovu.

17. Dieťa je jedinec, ktorý vyžaduje zvláštnu ochranu a starostlivosť. Táto ochrana je mu poskytovaná predovšetkým v prostredí jeho rodiny. Pokiaľ však rodina z najrôznejších dôvodov neplní svoje funkcie, vyžaduje pomoc zo strany spoločnosti. Všeobecne platí, že zásah štátu do rodiny je na mieste iba vtedy, keď rodina z najrôznejších dôvodov (subjektívneho alebo objektívneho charakteru) nemôže svoje funkcie vo vzťahu k dieťaťu riadne vykonávať, nezabezpečuje teda ochranu a všestranný rozvoj. Pritom v tomto smere rozhodujúcim je princíp adekvátnosti, t. j. nájdenie miery intervencie do rodiny v záujme dieťaťa a zároveň nájdenie prostriedkov tejto intervencie tak, aby tieto prostriedky boli primerané, efektívne a rýchle, a to vzhľadom na záujem dieťaťa a práva jeho rodičov.

18. Riešenie tohto problému nie je jednoduché a je nesmierne citlivou záležitosťou súvisiacou s právom rodiny a jej jednotlivých členov na súkromie. Preceňovanie práva rodiny na súkromie znamená zbavenie dieťaťa ochrany, podcenenie tohto práva znamená nezákonný zásah do práva do práva na súkromie a môže vyvolať ďalšie nepriaznivé dôsledky.

19. Dieťa musí byť chránené nielen proti porušovaniu jeho práv tretími osobami, ale aj proti vlastnému konaniu.

20. Z Dohovoru o právach dieťaťa z r.1989 vyplýva, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom, na ktoré treba brať ohľad pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sú súdy povinné prihliadať najmä na záujem maloletého dieťaťa.

21. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2, písm. d) ZoR rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

22. Systém výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 ZoR je vybudovaný systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Ako ukázala prax, veľmi účinným sa v poslednom období ukázalo najmä využitie uloženia povinnosti odborného poradenstva v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého alebo dieťaťu. Hoci ZoR hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Toto poradenstvo vykonávajú i psychologické centrá, ktoré sú zriadené pri orgánoch sociálno-právnej ochrany detí. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, prípadne obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov dieťaťa alebo obom rodičom a zároveň i dieťaťu. Poradenstvo však možno uložiť samotnému dieťaťu aj osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie, a to v súčinnosti s orgánom sociálno- právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva následne rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, prípadne jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov, či zmena postoja maloletého dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, podkladom na hodnotenie sú mu správy predkladané osobami, ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu uložených opatrení. Pri vykonávaní dohľadu je to podľa potreby orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, obec, škola, neštátne subjekty a iné. Pri povinnosti podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa, ktorú vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo, resp. odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení, vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného

opatrenia, alebo v uložení iného výchovného opatrenia, príp. v predlžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel, svoje rozhodnutie zruší. Ak naopak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadené výchovné opatrenie predĺžiť, prípadne nariadiť iné opatrenie.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ (kolízny opatrovník) podal návrh na zmenu výchovného opatrenia (nesprávne uvedené ako zmena subjektu výchovného opatrenia) z dôvodov vymedzených v návrhu.

24. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -55 zo dňa 12. 09. 2018 došlo k zmene úpravy styku otca s maloletou F. v zmysle rozšírenia styku a zároveň bola obom rodičom uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. Predmetné výchovné opatrenie prvoinštančný súd v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia nariadil za účelom úpravy rodičovskej komunikácie, ktorá nebola adekvátna, prebiehala prevažne prostredníctvom SMS a taktiež za účelom zabezpečenia pokojného a bezpečného prostredia maloletých detí pri ich preberaní a odovzdaní s tým, že výchovné opatrenie malo trvať dovtedy, kým nesplní svoj účel.

25. V prejednávanej veci prvoinštančný súd rozhodol o zmene výchovného opatrenia, teda nie o subjekte, ale o zmene v súvislosti s odborným poradenstvom v Centre pre deti a rodiny, pričom dôvody zmeny výchovného opatrenia uviedol podrobne v bodoch 31, 32 odôvodnenia svojho rozhodnutia, v ktorom konštatoval neplnenie účelu predchádzajúceho výchovného opatrenia, naďalej potrebu úpravy vzájomnej komunikácie oboch rodičov, a z dôvodu nerealizácie ako aj odmietania otca maloletým, nariadil výchovné opatrenie nie len rodičom ale aj maloletým deťom, v záujme zachovania súrodeneckej väzby, ako aj pochopenia danej situácie maloletou F., ktorá bola prítomná pri pokusoch o stretávanie sa otca s maloletým, pričom videla odmietavý postoj svojho brata. Prvoinštančný súd poukázal na potrebu odborného poradenstva obom rodičom ako aj maloletým deťom v centre, ktoré je lepšie vybavené po odbornej i materiálnej stránke, na to, aby sa nariadené odborné poradenstvo vykonávalo aj za účelom úpravy kontaktu otca s maloletým, ktorý styk od septembra 2019 prebiehal sporadicky a s problémami, pre odmietanie zo strany maloletého.

26. Matka v odvolaní namietala absenciu konkretizácie účelu, ktorý sa uloženým výchovným opatrením sledoval a tiež obdobia, počas ktorého bola povinnosť rodičom uložená. K uvedenej námietke odvolací súd poukazuje na to, že prvoinštančný súd tak ako v predchádzajúcom rozhodnutí o uložení výchovného opatrenia, tak aj v prejednávanej veci, účel (cieľ) výchovného opatrenia jednoznačne uviedol a to konkrétne v bode 31 a 32 odôvodnenia svojho rozhodnutia, pričom poukázal na neplnenie účelu predchádzajúceho výchovného opatrenia, formou odborného poradenstva na pôde referátu poradensko- psychologických služieb a potreby odborného poradenstva v centre, v ktorom sa čiastočne poradenstvo realizovalo na dobrovoľnej báze, začala sa pod odborným vedením pracovníkov realizovať aj úprava styku otca s maloletým, ktorý už dokázal s otcom stráviť čas, preto nemožno s týmito odvolacími námietkami matky súhlasiť, z jej strany ide o spochybňovanie a účelové prekrúcanie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z ktorého účel výchovného opatrenia zrejmý je.

27. Pokiaľ ide o nevymedzenie časového obdobia nariadeného výchovného opatrenia, odvolací súd v tomto poukazuje na právnu úpravu, z ktorej nevyplýva povinnosť jednoznačného vymedzenia doby, počas ktorej sa má realizovať výchovné opatrenie, pretože súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhodne buď o jeho opakovanom uložení, o uložení iného výchovného opatrenia, alebo o jeho zrušení.

28. Preto ani táto odvolacia námietka matky nebola dôvodná. Matka by mala objektívne zhodnotiť a uvedomiť potrebu odborného poradenstva, ktoré je v záujme oboch rodičov pre účely ich správnej komunikácie, ale predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, ktoré je nepochybne vystavované stresovým situáciám pri snahe otca sa s ním stretávať, no nemožno jednoznačne súhlasiť s tvrdením matky o jej neovplyvňovaní, či stotožniť sa s jej tvrdením o maximálnom vynaloženom úsilí pri príprave maloletého na styk s otcom, nakoľko maloleté dieťa vo veku 5 rokov je značne ovplyvniteľné, a to predovšetkým osobami, v ktorých starostlivosti sa nachádza, teda preberá postoje týchto osôb a nemožno súhlasiť s tým, že aktuálne odmietavý postoj maloletého, ktorý navyše nemá racionálne

opodstatnenie, je iba v dôsledku jeho vôľovej zložky, pretože maloletý objektívne nemá žiaden dôvod, pre ktorý by sa s otcom nechcel stretávať. Samozrejme sporadický kontakt s otcom môže viesť k odcudzeniu predovšetkým zo strany maloletého, preto by otec v snahe o stretávanie sa s maloletým nemal rezignovať, mal by vytrvať, lebo iba v takom prípade môže dôjsť k obnoveniu vzťahu a k zmene postoja zo strany maloletého, výsledkom ktorého by mal byť nerušený styk rodiča s dieťaťom.

29. Odvolací súd tiež dodáva, že prepisy nahrávok či už zo strany jedného alebo druhého rodiča, ako aj zvukové nahrávky, sú len dôkazom odlišných postojov a názorov oboch rodičov na danú situáciu, ktorej podstatou je problematický styk otca s maloletým, teda potreba odborného poradenstva je daná jednoznačne u oboch rodičov a správne prvoinštančný súd rozhodol o uložení výchovného opatrenia aj maloletým deťom, ktoré sú celého diania prítomné a vnímajú narušené vzťahy medzi rodičmi a bez správneho odborného poradenstva môže dôjsť k vytvoreniu nesprávnych postojov z ich strany, ako aj k prežívaniu stresových situácií.

30. Odvolací súd preto vzhliadol dôvodnosť uloženého výchovného opatrenia prvoinštančným súdom, ktorý v súvislosti so zmenou výchovného opatrenia uviedol aj ust. § 26 ZoR, ktorý sa však pri zmene výchovného opatrenia neaplikuje, keďže prejednávanú vec bolo potrebné právne posúdiť podľa § 37 ods. 2, 7, 8 ZoR, ktoré ale prvoinštančný súd tiež aplikoval, preto mu nemožno v zásade vytknúť vecnú nesprávnosť rozhodnutia.

31. Keďže odvolací súd považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne, podľa ho potvrdil.

32. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).