Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1CoR-3-2020.pdf
PDF · 121.19 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoR/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobkyne: C. Š. C.Ť., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX C., štátny občan K., zastúpenej Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 290 596 a advokátom Doc. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., Jesenského 12, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Ceretrade, s.r.o., Nitrianska 3342/99, 920 01 Hlohovec, IČO: 44 903 928, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cr/3/2017-252 zo dňa 24.9.2019 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cr/3/2017-252 zo dňa 24.9.2019 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni v plnej výške, a to s poukazom na ustanovenia § 17, § 25 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. a) bod 4., ods. 4, § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou podanou dňa 22.12.2016 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 3.5.2016 rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Developmnet, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, P.. Z.X. N., pod sp. zn. RD/53/2016, ktorú odôvodnila tým, že predmetným rozhodcovským rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.5.2016, ju rozhodcovský súd ako fyzickú osobu zaviazal na plnenie pohľadávky 150.729,98 eura s príslušenstvom, pričom podľa tvrdenia žalobkyne jej predmetný rozhodcovský rozsudok nebol nikdy doručený. O tom, že bola ako konateľka spoločnosti zaviazaná, sa žalobkyňa dozvedela až z upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré jej bolo doručené dňa 13.12.2016. Obchodná spoločnosť Provit SK s.r.o., IČO: 36 762 300 je obchodným partnerom žalovaného, s ktorým mala uzatvorené viaceré obchodné zmluvy, z ktorých však nevyplýva, že by mala byť žalobkyňa ako fyzická osoba zaviazaná za obchodnú spoločnosť k plneniu jej záväzkov a žalobkyňa si nie je vedomá, že by so spoločnosťou žalovaného kedykoľvek uzavrela nejaké osobné ručenie, resp. akékoľvek zabezpečenie záväzku spoločnosti Provit SK s.r.o., kde je konateľkou. Žalobkyňa mala za to, že ustanovenie o rozhodcovskej doložke je neplatné, nakoľko sa nenachádza ani priamo v zmluve,
ale len vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti žalovaného a z toho dôvodu žalobkyňa namietala uzavretie rozhodcovskej doložky, ktorá je podľa jej názoru v rozpore s § 40 ods. 1 ZoRK, a teda je neplatná. K žalobe nemala možnosť sa vyjadriť a až do dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie žalobkyňa nevedela o svojej zaviazanosti rozhodcovským rozsudkom a z toho dôvodu mala žalobkyňa za to, že žalobu podala v zákonnej 60-dňovej lehote a žiadala rozhodcovský rozsudok zrušiť z nasledovných dôvodov: 1. rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že žalobkyňa nikdy nepodpísala všeobecné obchodné podmienky, ktorých obsahom je rozhodcovská doložka; 2. žalobkyňa nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že jej nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní; 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky. Zároveň žalobkyňa navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.4.2017, žalobkyňa doplnila žalobu a uviedla, že z doručovania rozhodcovského súdu je zrejmé, že tento svoju zásielku uložil na adresu trvalého bydliska žalobkyne s lehotou 5 dní, žiadne opakované doručenie nebolo zabezpečené a tiež zásielku neodoslal na adresu sídla spoločnosti Provit SK s.r.o., kde bola žalobkyňa konateľkou.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zdôraznil, že predmetné rozhodcovské konanie bolo obchodným sporom a žalobkyňa v ňom nevystupovala ako fyzická osoba, ale ako konateľka spoločnosti dlžníka, od ktorého žalovaný nemohol svoju pohľadávku vymôcť a preto ju vymáhal od žalobkyne titulom náhrady škody v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Žalovaný si svoju pohľadávku najprv vymáhal od spoločnosti Provit SK s.r.o., o čom svedčí právoplatný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/10/2016, avšak výkon tohto rozhodnutia bol zmarený vstupom dlžníka najprv do reštrukturalizácie a následne i do konkurzu, kde si žalovaný svoju pohľadávku riadne uplatnil. Žalovaný mal za to, že rozhodcovská zmluva vznikla medzi stranami sporu v zmysle § 3 ods. 2 ZoRK a zároveň vzniesol hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP, nakoľko žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskoro, po uplynutí lehoty podľa § 41 ZoRK. Žalobkyňa si prevzala predmetný rozhodcovský rozsudok dňa 12.5.2016 fikciou doručenia a posledný deň lehoty na podanie žaloby žalobkyni uplynul 11.7.2016, pričom žalobkyňa podala žalobu na súde až dňa 22.12.2016. Ak žalobkyňa tvrdí, že mala problémy s doručovaním v rozhodcovskom konaní, tak tieto jej vznikli iba ako jej obštrukcia s tým, že rozhodcovský súd žalobkyni doručoval písomnosti na adresu jej trvalého bydliska a v súlade s § 25 ZoRK. To, že žalobkyňa si na pošte doručované zásielky nepreberala, nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý súčasne uviedol, že žalobkyňa priamo od žalovaného vedela, že je vedené rozhodcovské konanie a že jej rozhodcovský súd doručuje úradné zásielky. Tieto fakty žalobkyňa v žalobe nijako nevysvetlila a nezdôvodnila, prečo si doručované zásielky v úložnej lehote nepreberala na adrese svojho trvalého pobytu.
4. Vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 5.6.2018 pod sp. zn. 21Cr/3/2017-144 zamietol návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2018.
5. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a tento svoj záver odôvodnil nasledovnými skutočnosťami. Z vrátenej zásielky, adresovanej žalobkyni rozhodcovským súdom do miesta jej trvalého pobytu, súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský súd zásielku s Oznámením o začatí rozhodcovského konania zo dňa 12.4.2016, so žalobou a s výzvou na vyjadrenie k žalobe, ako aj s Oznámením o prijatí funkcie rozhodcu s číslom RP408241051SK doručoval žalobkyni doporučenou poštou na adresu jej trvalého pobytu v súlade s § 25 ods. 1 ZoRK a žalobkyňa si túto zásielku v mieste trvalého pobytu neprevzala, v dôsledku čoho bola zásielka uložená na pošte od 15.4.2016. Úložná doba bola rozhodcovským súdom stanovená na 5 dní, v danej úložnej lehote si žalobkyňa zásielku neprevzala a zásielka bola dňa 21.4.2016 vrátená rozhodcovskému súdu ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd prvej inštancie ustálil, že v súlade s § 17 ZoRK bola žalobkyni poskytnutá v rozhodcovskom konaní rovnaká možnosť na uplatnenie jej práv a na ich ochranu ako žalovanému, ktorý si zásielky z rozhodcovského súdu riadne preberal. Žalobkyňa teda vlastnou nečinnosťou prispela k tomu, že sa vec rozhodla v jej neprospech, v dôsledku čoho podľa súdu prvej inštancie nebol daný v žalobe namietaný dôvod v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. a bod 4. ZoRK.
Tým, že sa svojím zavinením žalobkyňa aktívne nezúčastnila rozhodcovského konania, nevzniesla v rozhodcovskom konaní žiadne námietky, a teda ani námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nebol daný z jej strany ani dôvod na podanie žaloby v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. a bod 1. ZoRK. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský súd zásielku s rozhodcovským rozsudkom RD/53/2016 zo dňa 3.5.2016 s číslom RP408241604SK doručoval žalobkyni doporučenou poštou na adresu jej trvalého pobytu v súlade s § 25 ods. 1 ZoRK, žalobkyňa si túto zásielku v mieste trvalého pobytu neprevzala a preto bola táto zásielka uložená na pošte od 6.5.2016. Úložná doba bola rozhodcovským súdom stanovená na 5 dní, pričom žalobkyňa si predmetnú zásielku v úložnej lehote na pošte neprevzala, v dôsledku čoho bola zásielka dňa 12.5.2016 vrátená rozhodcovskému súdu ako neprevzatá v odbernej lehote. K doručeniu žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku žalobkyni preto došlo fikciou v zmysle § 25 ods. 1 ZoRK dňa 11.5.2016 a následne rozhodca vyznačil na takto doručený rozhodcovský rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 19.5.2016. S poukazom na ustanovenie § 41 ZoRK súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a závery žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako neskoro podanú zamietol, nakoľko rozhodcovský rozsudok jej bol riadne doručený s tým, že ak by aj súd prvej inštancie vzal do úvahy, že lehota uloženia by mohla byť 15 dní od uloženia, tak by k doručeniu uplynutím tejto lehoty došlo dňa 21.5.2016 a najneskôr od tohto dňa by žalobkyni začala plynúť lehota 60 dní na podanie žaloby v zmysle § 41 ZoRK, a teda márne by jej uplynula najneskôr dňa 21.7.2016. Žalobkyňa žalobu podala až dňa 22.12.2016, t.j. po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorej predĺženie zákon neumožňuje. Z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie podrobnejšie nezaoberal dôvodmi podľa § 40 ods. 1, ods. 2 ZoRK. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa ani po námietkach žalovaného neuviedla žiadne relevantné dôkazy, prečo si v úložnej dobe 5 dní zásielku na pošte neprevzala, čo jej v tom bránilo, nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktorými by preukázala, že v čase uloženia zásielok z rozhodcovského súdu sa na adrese svojho trvalého pobytu z objektívnych dôvodov nezdržiavala, či už preukázaním napríklad pobytu na dovolenke mimo miesta trvalého pobytu, umiestnenia v zdravotníckom zariadení a podobne. Vo vzťahu k dĺžke úložnej skrátenej doby sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalovaného odkazujúcim na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, že v tomto prípade nejde o procesnú vadu a súčasne súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na to, že ani § 46 a nasl. OSP neukladal súdu povinnosť doručovať strane sporu zásielku opakovane v prípade, ak zásielka nebola prevzatá v úložnej dobe. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech, súd prvej inštancie mu priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške.
6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa v úvode odvolania zopakovala svoje tvrdenia prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie a ďalej uviedla, že má za to, že rozhodcovský rozsudok sa považuje za súdnu písomnosť a nakoľko § 25 ods. 4 ZoRK vylučuje postup doručovania súdnych písomností podľa § 25 ods. 1, ods. 2 ZoRK, na doručovanie písomností sa mal použiť postup zakotvený vo vtedy platnom zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol všeobecným procesným predpisom k subsidiárnemu predpisu, a teda malo byť zabezpečené opakované doručenie v úložnej lehote neprevzatej písomnosti a preto podľa žalobkyne nemožno uplatniť fikciu doručenia zásielky. Nakoľko týmto spôsobom doručovanie neprebehlo, žalobkyňa trvá na tom, že žaloba je dôvodná a že nedošlo k zmeškaniu lehoty na podanie žaloby podľa § 41 ZoRK, a teda žaloba bola podaná včas, keďže o tom, že bola ako konateľka spoločnosti zaviazaná, sa žalobkyňa dozvedela až z upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré jej bolo doručené dňa 13.12.2016 a až na základe tohto doručenia žalobkyňa podnikla právne kroky a podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 22.12.2016. Zároveň žalobkyňa v odvolaní namietala, že tvrdenie žalovaného o tom, že na základe obštrukcií a z vlastnej nečinnosti žalobkyňa nepreberala zásielky, nie je pravdivé, nakoľko žalobkyňa na adrese trvalého pobytu vtedy nebývala, preto bol problém s preberaním zásielok, nakoľko sa na uvedenej adrese nezdržiavala každý deň. Taktiež pre úplnosť uviedla, že adresa sídla spoločnosti Provit SK s.r.o., uvedená v obchodnom registri, nebola nikdy totožná s adresou jej trvalého bydliska, čo dokazuje výpis z obchodného registra a taktiež žalobkyni na adresu sídla obchodnej spoločnosti Provit SK s.r.o. nebola nikdy riadne doručená žiadna žaloba a ani oznámenie o začatí rozhodcovského konania a o ustanovení rozhodcu. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyňa zastáva názor, že súd prvej inštancie nemal dôvod na odmietnutie jej žaloby.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 6.12.2019, v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie veľmi podrobne odôvodnil a vyjadril sa ku všetkým relevantným skutočnostiam a tiež sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami žalobkyne. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa vo svojom odvolaní nesprávne interpretuje § 25 (najmä ods. 4) ZoRK, v nadväznosti na čo žalovaný k svojmu vyjadreniu priložil celý text odbornej publikácie - komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní v časti týkajúcej sa doručovania v rozhodcovskom konaní, a to Gyárfáš, J. - Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 377: „Dôvodová správa - Zakotvuje sa i fikcia doručenia, ak nemožno adresátovi doručiť osobne, do sídla, miesta podnikania alebo trvalého bydliska. Vtedy postačí, ak sa písomnosť doručí doporučenou zásielkou na poslednú adresu, ktorá bola rozhodcovskému súdu alebo druhému účastníkovi rozhodcovského konania známa.“; ďalej s. 378: „Na doručovanie písomností v rozhodcovskom konaní sa nepoužijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (poznámka ani Občianskeho súdneho poriadku).“; ďalej s. 379: „Neprítomnosť príjemcu na mieste doručenia nebráni nastaniu účinkov doručenia. Príjemca by tak mal v prípade neprítomnosti v danom mieste zabezpečiť, aby sa k nemu doručené správy dostali.“; a ďalej s. 380: „Komentované znenie k ods. 4 § 25 nemožno aplikovať na doručovanie súdnych písomností v rámci súdnych konaní súvisiacich s rozhodcovským konaním alebo v rámci exekučného konania. Uvedené ustanovenie sa preto nedotýka doručovania rozhodcovského rozsudku, ale iba komunikácie rozhodcovského súdu so všeobecným súdom alebo exekučným súdom.“ Podľa žalovaného žalobkyňa nepochybne zmeškala podanie žaloby o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku na kauzálne príslušný súd a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/177/2015 zo dňa 14.9.2016, ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 423-2014-20 zo dňa 2.7.2014, v zmysle ktorého „Zákon kogentne stanovuje lehotu na podanie návrhu na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, pričom predpokladom podania kvalifikovaného návrhu na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého by sa mohol žalobca domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, je uvedenie dôvodu zrušenia v zákonom stanovenej lehote. Zmeškanie procesného úkonu účastníka v zákonom stanovenej lehote má za následok procesnú preklúziu práva. V prípade žalobcu tak uplynutím zákonnej lehoty došlo k procesnej preklúzii práva domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.“ Podľa názoru žalovaného dôvodov na zamietnutie žaloby existovalo niekoľko, či už z dôvodu zmeškania samotného podania žaloby na príslušný súd podľa § 40 ods. 1 v spojení s § 41 ZoRK, alebo z dôvodu nepodania žalobnej odpovede podľa § 18 ods. 4 a § 40 ods. 4 v spojení s § 17a ZoRK, pričom neexistuje jediný dôvod, pre ktorý by mohol byť rozhodcovský rozsudok zrušený s tým, že uvedené rozhodcovské konanie prebehlo plne v súlade s princípmi ZoRK. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že jej v rozhodcovskom konaní nebolo doručené oznámenie o začatí rozhodcovského konania a ani rozhodcovský rozsudok, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko všetky dokumenty v rozhodcovskom konaní boli žalobkyni riadne doručované prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. na adresu trvalého bydliska žalobkyne, pričom túto istú adresu si žalobkyňa stále uvádza ako svoju doručovaciu adresu aj v tomto súdnom konaní. Rozhodcovský súd dodržal všetky svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z § 25 ZoRK, ale problémom je iba prístup žalobkyne k preberaniu úradných zásielok, keďže podľa žalovaného je nepochybné, že žalobkyňa ako štatutár atakovaný veriteľmi si nepreberá žiadne písomnosti na adrese, ktorú uvádza ako svoju doručovaciu adresu. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobkyňa vedela o doručovaných zásielkach, mala možnosť si tieto vyzdvihnúť na príslušnej pošte a mala aj možnosť požiadať rozhodcovský súd o opakované doručovanie v prípade, že si zásielku nestihla prevziať, avšak žalobkyňa neurobila nič. V takomto prípade vzniká zákonné doručenie tzv. fikciou doručenia a zásielka sa považuje za doručenú aj v prípade, že sa adresát o tom nedozvie. Žiaden procesný predpis neuvádza, aká má byť úložná lehota zásielky na doručovacej pošte, preto nie je možné akokoľvek posudzovať a hodnotiť stanovenie úložnej doby na uloženie zásielky v rozhodcovskom konaní. Doba uloženia zásielok na pošte bola rozhodcovským súdom stanovená na 5 pracovných dní, čo je určite dostatočná doba na to, aby si žalobkyňa uloženú zásielku na svojej pošte vyzdvihla. Žalovaný však zdôraznil, že žalobkyňa nijako neosvedčila, že sa vôbec o vyzdvihnutie zásielky pokúsila a ani neosvedčila, že požiadala rozhodcovský súd o opätovné doručovanie zásielky. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
8. Žalobkyňa v odvolacej replike zo dňa 18.2.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu (Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o.) uviedla, že má za to, že sa pri doručovaní majú využiť všetky možnosti doručovania s tým, že aj s prihliadnutím na komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní sa malo vynaložiť primerané úsilie na zistenie skutočnosti, kde možno zásielku doručiť, o čom podľa žalobkyne svedčí aj ustanovenie § 25 ods. 1 ZoRK. Žalobkyňa opätovne namietala, že zásielka
jej bola doručená iba na adresu trvalého bydliska, pričom podľa jej názoru jej mala byť v prvom rade doručená na adresu aktuálneho sídla spoločnosti Provit SK s.r.o., a teda rozhodcovský súd sa pri doručovaní zásielky nevysporiadal s vynaložením primeraného úsilia na zistenie skutočnosti miesta doručenia zásielky. Žalovaný mohol z tejto situácie iba získať časový prospech, nakoľko rozhodcovský súd zaslal písomnosť iba na adresu trvalého pobytu, a to tiež v skrátenej odbernej lehote, čo nie je štandardným postupom. Žalobkyňa sa nezatajuje, na adrese trvalého bydliska sa zdržiava sporadicky, pričom zásielky si preberá minimálne na adrese sídla spoločnosti Provit SK s.r.o., pričom je zrejmé, že žalovaný postavil svoju obhajobu na doručení zásielky výlučne na adrese trvalého bydliska žalobkyne, čo nie je v súlade so zákonnými ustanoveniami. Inštitút fikcie doručenia je podľa žalobkyne nevyhnutné vykladať v súvislosti s povahou a charakterom prejednávanej veci a zároveň aj v nadväznosti na ostatné zákonné ustanovenia, pričom považovať situáciu za fikciu doručenia, keď bola zásielka doručená iba na adresu trvalého bydliska žalobkyne s úložnou skrátenou lehotou 5 dní, je prinajmenšom špekulatívne chovanie zo strany žalovaného, resp. rozhodcovského súdu. Žalobkyňa má za to, že preukázala splnenie hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a naďalej považuje rozhodcovskú doložku za neplatnú, nakoľko ustanovenia rozhodcovskej doložky boli zakomponované iba do všeobecných obchodných podmienok, a nie do samotnej zmluvy, pričom tieto všeobecné obchodné podmienky ani neboli nikdy zo strany žalobkyne podpísané, v dôsledku čoho nie je možné daný spor rozhodovať rozhodcovským rozsudkom.
9. Odvolaciemu súdu bola za stranu žalobkyne doručená aj ďalšia odvolacia replika zo dňa 23.4.2020, vypracovaná jej ďalším právnym zástupcom (advokátom Doc. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD.), v ktorej žalobkyňa v zásade zopakovala svoju argumentáciu týkajúcu sa výkladu ustanovenia § 25 ods. 4 ZoRK, z čoho vyvodzuje, že zásielka obsahujúca rozhodcovský rozsudok nemôže byť náhradne doručená, a teda žalobkyni 60-dňová prekluzívna lehota podľa § 41 ZoRK mohla teoreticky začať plynúť najskôr dňa 13.12.2016, kedy sa dozvedela o exekúcii a o exekučnom titule, v dôsledku čoho podanie žaloby dňa 22.12.2016 rozhodne nebolo oneskorené. V ďalšej časti predmetného podania sa žalobkyňa opätovne vyjadrovala k otázke právomoci rozhodcovského súdu, ako aj k meritu rozhodcovského sporu z pohľadu hmotného práva a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že predmetný rozhodcovský rozsudok zruší.
10. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 30.6.2020 uviedol, že žalobkyňa neuvádza žiadne nové skutočnosti, ale iba opakuje veci, ktoré už boli posúdené súdom prvej inštancie a ktoré viedli k zamietnutiu žaloby.
11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase konania rozhodcovského konania a v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku (ďalej len „ZoRK“) ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
15. Podľa § 25 ods. 2 ZoRK v citovanom znení ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.
16. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK v citovanom znení ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.
17. Podľa § 40 ods. 3 ZoRK v citovanom znení ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
18. Podľa § 41 ZoRK v citovanom znení žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20160701.html>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobkyne a následných vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
20. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z Obchodného vestníka 1/2020 s dátumom vydania 2.1.2020 odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 28K/14/2019 zo dňa 23.12.2019 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Táto právna skutočnosť však nemá za následok prerušenie daného konania ex lege v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko daný spor sa priamo netýka majetku podliehajúcemu konkurzu patriaceho úpadcovi, keďže predmetom sporu nie je uplatňovanie majetkových práv, ale jeho predmetom je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v súvislosti s ktorou súd preskúmava postup a rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, t.j. žalobkyňou uplatňované nároky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú majetkového charakteru (nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 710/2014-35 zo dňa 10.2.2015).
21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa predmetnú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku osobne podala na kauzálne príslušný súd dňa 22.12.2016 a domáha sa ňou zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 3.5.2016 Rozhodcovským súdom Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo pod sp. zn. RD/53/2016, na ktorom je rozhodcovským súdom vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti a ktorým bola žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní v procesnej pozícii odporcu) ako fyzická osoba zaviazaná na peňažné plnenie v prospech žalovaného (v rozhodcovskom konaní v procesnej pozícii navrhovateľa). Z obsahu rozhodcovského spisu je zrejmé, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručovaný na adresu jej trvalého bydliska, ktorá tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím súdom nebola zo strany žalobkyne žiadnym spôsobom spochybnená ako existujúca adresa jej trvalého bydliska a žalobkyňa túto adresu ako adresu svojho bydliska uvádza aj vo všetkých svojich podaniach adresovaných súdu v danom konaní. Rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok obom účastníkom rozhodcovského konania rovnakým spôsobom, t.j. doporučenou poštou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a s úložnou dobou 5 dní, pričom vo vzťahu k dĺžke úložnej doby stanovenej v danom prípade rozhodcovským súdom, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že právo na doručenie zásielky s 15-dňovou alebo 18-dňovou odbernou lehotou nie je výslovnou súčasťou žiadneho zákonného práva vyplývajúceho z platnej a účinnej právnej úpravy. Z rozhodcovského spisu ďalej vyplýva, že z dôvodu neprevzatia zásielky žalobkyňou v mieste jej trvalého bydliska bola zásielka uložená na pošte a po uplynutí rozhodcovským súdom stanovenej úložnej doby bola dňa 12.5.2016 vrátená rozhodcovskému súdu ako neprevzatá v odbernej lehote. Odvolací súd konštatuje, že procesný postup rozhodcovského súdu v súvislosti s
doručovaním predmetného rozhodcovského rozsudku žalobkyni bol plne v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 ZoRK, keď zásielku doručoval žalobkyni, v rozhodcovskom konaní žalovanej ako fyzická osoba, na známu adresu jej trvalého bydliska. Z oznámenia pošty pri vrátení nedoručenej zásielky nevyplývalo, že by žalobkyňa bola na uvedenej adrese neznáma, v nadväznosti na čo rozhodcovský súd nemal dôvod zisťovať inú aktuálnu adresu žalobkyne. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní ani len netvrdila, že by v čase doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku nedisponovala oznámením z pošty o uložení predmetnej zásielky, neuviedla žiadne tvrdenia a nepreukázala, že by zrealizovala pokus o prevzatie zásielky na pošte a táto by jej poštou nebola z akéhokoľvek dôvodu vydaná a ani neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by objektívne nasvedčovali tomu, že sa v rozhodnom čase v mieste doručovania nezdržiavala a nemohla predmetnú zásielku obsahujúcu rozhodcovský rozsudok v mieste svojho trvalého bydliska riadne prevziať. Skutočnosť, že sa žalobkyňa podľa svojho vyjadrenia zdržuje na adrese trvalého bydliska sporadicky, v žiadnom prípade sama osebe nezakladá dôvodnosť jej odvolacej argumentácie o nesprávnosti doručovania rozhodcovského rozsudku výlučne na adresu jej trvalého bydliska, nakoľko v takom prípade patrí k minimálnej obozretnosti kohokoľvek zabezpečiť si preberanie zásielok na adrese bydliska, príp. požiadať poštu o doposielanie zásielok na adresu, na ktorej sa reálne v danom čase zdržiava. Ako irelevantnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa ňou prezentovaného výkladu ustanovenia § 25 ods. 4 ZoRK. Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 25 ods. 4 ZoRK sa vzťahuje na doručovanie súdnych písomností v konaniach pred všeobecnými súdmi súvisiacimi s rozhodcovským konaním, nakoľko zo žiadneho ustanovenia ZoRK nevyplýva, že rozhodcovský rozsudok, ako písomnosť nesporne sa týkajúca rozhodcovského konania, nespadá pod dikciu ustanovenia § 25 ods. 1 ZoRK. Naopak, odvolací súd má za to, že výklad sporného ustanovenia prezentovaný žalobkyňou postráda aj akékoľvek logické vysvetlenie toho, na ktoré písomnosti rozhodcovského konania sa potom ustanovenie § 25 ods. 1 ZoRK vôbec vzťahuje, keď žalobkyňa za také nepovažuje ani zaslanie oznámenia o začatí rozhodcovského konania spolu so žalobou a s výzvou na predloženie žalobnej odpovede a ani rozhodcovský rozsudok.
22. V neposlednom rade odvolací súd za účelom zdôraznenia vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za nevyhnutné poukázať aj na ďalšie podstatné skutočnosti vyplývajúce z príslušných ustanovení ZoRK upravujúcich zákonom dané možnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z dikcie ustanovenia § 40 ods. 3 ZoRK podľa odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať len voči právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, pričom niet sporu o tom, že rozhodcovský rozsudok môže nadobudnúť právoplatnosť len jeho riadnym doručením všetkým účastníkom rozhodcovského konania rozhodcovským súdom, t.j. právoplatnosť rozhodcovského rozsudku nie je v žiadnom prípade viazaná na jeho doručenie alebo získanie vedomosti o jeho existencii z iných zdrojov. Navyše, z ustanovenia § 41 ZoRK jednoznačne vyplýva, že zákon viaže začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na deň doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho je nutné ustáliť, že zákon nedáva možnosť počítania predmetnej 60-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, od ktorého žalobkyňa v danom prípade odvíjala svoje tvrdenie o včasnom podaní predmetnej žaloby. Súčasne je potrebné uviesť, že v prípade opodstatneného tvrdenia žalobkyne, že jej rozhodcovský rozsudok nebol rozhodcovským súdom riadne doručený, by to znamenalo, že predmetný rozhodcovský rozsudok napriek na ňom vyznačenej doložke právoplatnosti a vykonateľnosti nemohol doposiaľ nadobudnúť právoplatnosť, čo by samo osebe vylučovalo možnosť úspešného podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnila ani nevyvrátila podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.
25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).