Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoR-3-2020.pdf
PDF · 119.23 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoR/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: V. Š. V., nar. XX.XX.XXXX, L.B. XXXX/XX, XXX XX V., občianka Slovenskej republiky, zastúpeného: 1. Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 290 596, 2. Doc. JUDr. Lila Bronislava Pavelková, PhD., advokát, Jesenského 12, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: SLAN s.r.o., 962 61 Dubové 82, IČO: 48 133 591, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská čast Dúbravka, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/55/2016 vydaného rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo Ing. Milošom Valachom dňa 03.05.2016, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cr/2/2017 - 169 zo dňa 24.09.2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 21Cr/2/2017 - 169 zo dňa 24.09.2019 p o t v r d z u j e.
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 22.12.2016 domáhala proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 03.05.2016 rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Ing. Milošom Valachom, pod sp. zn. RD/55/2016 a náhrady trov konania. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 03.05.2016 ju rozhodcovský súd Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, rozhodcovským rozsudkom č.k. RD/55/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.05.2016 zaviazal ako fyzickú osobu na plnenie pohľadávky vo výške 29.177,00 Eur s príslušenstvom. Žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok žiada zrušiť z týchto dôvodov: 1. Rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, a to z dôvodu, že žalobkyňa nikdy nepodpísala všeobecné obchodné podmienky, ktorých obsahom je Rozhodcovská doložka; 2. Žalobkyňa nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní, alebo že jej nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní; 3. Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah
dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky. Písomným podaním doručeným na súd dňa 26.04.2017 žalobkyňa doplnila žalobu. V doplňujúcom podaní uviedla, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu ako i na svojich skutkových tvrdeniach uvedených už v žalobe zo dňa 22.12.2016. Potom, čo sa oboznámila s obsahom žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku má za to, že tento jej nebol riadne doručený a ani oznámenie o začatí rozhodcovského konania a ustanovení rozhodcu jej nebolo riadne doručené. Z doručovania rozhodcovského súdu je zrejmé, že tento svoju zásielku uložil na adresu môjho trvalého bydliska a zásielku nechal v 5 dňovej lehote v prípade jej nedoručenia na pošte. Žiadne opakované doručenie nebolo zabezpečené. Tiež zásielku neodoslal na adresu sídla spoločnosti Provit SK, s.r.o., kde som bola konateľkou. Z tohto dôvodu je jasné, že rozhodcovský súd a ani žalobca nemal za žiadnych okolností záujem, aby som ja vstupovala do tohto konania, k niečomu sa vyjadrovala, prípadne si vôbec rozhodcovský rozsudok na pošte prevzala. V období apríl - november 2016 bola firma Provit SK, s.r.o. v reštrukturalizačnom konaní, o čom žalovaný veľmi dobre vedel, pretože si prihlásil svoju pohľadávku. Tú istú pohľadávku si prihlásil aj do konkurzného konania. Žiadala žalobe vyhovieť, povoliť odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku a priznať náhradu trov konania.
3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že rozhodcovské konanie RD/55/2016 bolo obchodným sporom a žalobkyňa v ňom nevystupovala ako fyzická osoba ale ako konateľka spoločnosti dlžníka. Žalobkyňa ako štatutár spoločnosti Provit SK, s.r.o. nesie zodpovednosť za dlhy spoločnosti, ktorá skutočnosť vyplýva z jej postavenia v spoločnosti. Žalovaný si nemohol svoju pohľadávku vymôcť od dlžníka, preto si ju vymáhal následne v rozhodcovskom konaní od žalobkyne titulom náhrady škody v zmysle § 135a ods. 5 Obch. zák., nakoľko spoločnosť Provit SK, s.r.o., ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou v danej dobe bola žalobkyňa, nezaplatila žalovanému ako obchodnému partnerovi cenu za dodané plnenie a odmietla aj vrátenie tohto nezaplateného tovaru žalovanému. Žalovaný si najprv vymáhal svoju pohľadávku voči spoločnosti Provit SK, s.r.o., o čom svedčí právoplatný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/40/2016, žiaľ výkon tohto rozhodnutia mu bol zmarený vstupom tejto spoločnosti najprv do reštrukturalizácie a následne i do konkurzu, kde si svoju pohľadávku riadne uplatnil. Vymoženie tejto pohľadávky bolo nereálne, preto si svoje nároky uplatnil voči žalobkyni aj v rozhodcovskom konaní. Žalovaný má za to, že rozhodcovská zmluva vznikla medzi stranami sporu v zmysle § 3 ods. 2 zák. o rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobkyňa sa konania RD/40/2016 riadne ako konateľka žalovaného zúčastnila a námietku právomoci rozhodcovského súdu nevzniesla. Žalovaný vzniesol hmotnoprávnu námietku podľa § 152 C.s.p., nakoľko žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskoro, po uplynutí lehoty podľa § 41 zák. o rozhodcovskom konaní. Lehota na podanie takejto žaloby je hmotnoprávna a je nevyhnutné aby takáto žaloba bola podaná na súde v lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobkyni. Zmeškanie takéhoto podania nie je možné odpustiť.
4. Súd prvej inštancie preskúmaním žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku v spojení s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj obsahom písomných vyjadrení k veci zo strany oboch strán sporu za aplikácie ust. § 17, § 25 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 , § 40 ods. 4 a § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
5. Predloženou vrátenou zásielkou adresovanou žalobkyni rozhodcovským súdom do miesta jej trvalého pobytu súd zistil, že rozhodcovský súd zásielku s Oznámením o začatí rozhodcovského konania zo dňa 18.04.2016, žalobou a výzvou na vyjadrenie sa k nej ako aj Oznámením o prijatí funkcie rozhodcu s číslom RP408241207SK doručoval žalobkyni doporučenou poštou na adresu jej trvalého pobytu v súlade s § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Žalobkyňa si túto zásielku v mieste trvalého pobytu neprevzala, preto táto zásielka bola uložená na pošte od 21.04.2016. Úložná doba bola rozhodcovským súdom stanovená na 5 dní. Žalobkyňa si predmetnú zásielku v danej úložnej lehote na pošte neprevzala, zásielka bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote rozhodcovskému súdu dňa 27.04.2016. V súlade s § 17 zák. č. 244/2002 Z.z. teda bola žalobkyni v rozhodcovskom konaní poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jej práv a na ich ochranu ako žalovanému, ktorý si zásielky z rozhodcovského súdu riadne preberal. Žalobkyňa teda vlastnou nečinnosťou prispela k tomu, že sa vec rozhodla v jej neprospech. Nebol teda daný ňou v žalobe namietaný dôvod v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 2. a bod 4. Zák. č. 244/2002 Z.z. tým, že sa aktívne svojim zavinením v rozhodcovskom konaní po doručení žaloby a vyššie uvedených oznámení nezúčastnila, nevzniesla v rozhodcovskom konaní žiadne námietky, teda ani námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na konanie a ani iné, nebol daný z jej strany ani dôvod na podanie žaloby v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. a bod 1. zák. č. 244/2002 Z.z.
6. Predloženou vrátenou zásielkou, adresovanou žalobkyni rozhodcovským súdom do miesta jej trvalého pobytu súd zistil, že rozhodcovský súd zásielku s rozhodcovským rozsudkom RD/55/2016 zo dňa 03.05.2016 s číslom RP408241618SK doručoval žalobkyni doporučenou poštou na adresu jej trvalého pobytu v súlade s § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Žalobkyňa si túto zásielku v mieste trvalého pobytu neprevzala, preto táto zásielka bola uložená na pošte od 06.05.2016. Úložná doba bola rozhodcovským súdom stanovená na 5 dní. Žalobkyňa si predmetnú zásielku v danej úložnej lehote na pošte neprevzala, zásielka bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote rozhodcovskému súdu dňa 12.05.2016. K doručeniu žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku žalobkyni preto došlo fikciou v zmysle § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. dňa 11.05.2016. Následne rozhodca vyznačil na takto doručený rozhodcovský rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť, ktoré nadobudol dňa 19.05.2016.
7. Vzhľadom na uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako neskoro podanú zamietol, nakoľko rozhodcovský rozsudok jej bol riadne doručený dňa 06.05.2016. Súd uviedol, že ak by aj vzal do úvahy, že lehota uloženia by mohla byť 15 dní od uloženia, tak by k doručeniu uplynutím tejto lehoty došlo dňa 21.05.2016. Najneskôr od tohto dňa by začala žalobkyni plynúť 60 dňová lehota na podanie žaloby v zmysle § 41 zák. o rozhodcovskom konaní. Teda márne jej uplynula najneskôr dňa 21.07.2016. Žalobkyňa žalobu podala až dňa 22.12.2016, teda po márnom uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, teda neskoro, pričom túto lehotu zákon neumožňuje predĺžiť. Z uvedeného dôvodu sa súd podrobnejšie dôvodmi podľa § 40 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. už nezaoberal.
8. Na zdôraznenie svojich záverov súd uviedol, že žalobkyňa ani po námietkach žalovaného v tomto smere neuviedla žiadne právne relevantné dôkazy, prečo si v úložnej dobe 5 dní zásielku na pošte neprevzala, čo jej v tom bránilo, nepredložila súdu žiadne právne relevantné dôkazy, ktorými by preukázala, že v čase uloženia zásielok z rozhodcovského súdu sa doma na adrese svojho trvalého pobytu z objektívnych dôvodov nezdržiavala, či už preukázaním napríklad pobytu na dovolenke mimo miesto trvalého pobytu, umiestnením v zdravotníckom zariadení a pod. K dĺžke úložnej skrátenej doby sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného odkazujúceho na rozhodnutie krajského súdu v Žiline, že toto nie je procesná vada a súd v tomto smere poukazuje na to, že ani § 46 a nasl. O.s.p. neukladal povinnosť súdu doručovať strane sporu zásielky opakovane v prípade, ak nebola prevzatá v úložnej dobe.
9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa úspechu v konaní.
10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Citovala ust. § 25 os. 4 zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že podľa nej sa rozhodcovský rozsudok považuje za súdnu písomnosť. Nakoľko § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní vylučuje postup doručovania súdnych písomností podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, na doručovanie písomností sa mal použiť postup zakotvený vo vtedy platnom zákone č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol všeobecným procesným predpisom k subsidiárnemu predpisu, a teda malo byť zabezpečené opakované doručovanie v úložnej lehote neprevzatej písomnosti a preto nemožno uplatniť fikciu doručenia zásielky. Nakoľko týmto spôsobom doručovanie neprebehlo, trvá na tom, že žaloba je dôvodná, a že nedošlo k zmeškaniu lehoty na podanie žaloby podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní a teda žaloba bola podaná včas. O tom, že bola zaviazaná ako konateľka spoločnosti, sa dozvedela až z Upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré jej bolo doručené dňa 13.12. 2016 a až na základe tohto doručenia podnikla právne kroky a podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (dňa 22. 12. 2016). Poukázala na to, že v rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21Cr/2/2017 - 169, zo dňa 24.septembra 2019 žalovaný namietal, že na základe obštrukcií a z vlastnej nečinnosti nepreberala zásielky. Uvedené však nie je pravda, na adrese trvalého pobytu vtedy nebývala, preto bol problém s preberaním zásielok, nakoľko sa na adrese nezdržiavala každý deň. O danom svedčí aj to, že jej bolo predvolanie na pojednávanie vo veci samej doručené opakovaným doručovaním dňa 31. 08. 2019. Taktiež uviedla, že adresa sídla uvedená v Obchodnom registri spoločnosti Provit SK, s.r.o. nebola nikdy totožná s adresou jej trvalého bydliska, čo dokazuje výpis z obchodného registra a taktiež jej na adresu sídla obchodnej spoločnosti Provit SK, s.r.o. nebola nikdy riadne doručená žiadna žaloba ani Oznámenie o začatí rozhodcovského konania ani ustanovenie rozhodcu.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V pod spis. zn.: 21Cr/2/2017 - 169, zo dňa 24.septembra 2019 zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
12. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.12.2019. Uviedol, že všetky tvrdenia žalobcu o tom, že rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/55/2016 nedoručoval písomnosti v súlade s § 25 zákona č. 244/2002 Z. z. sú nepravdivé. Žalobca nemá žiadne skutočné dôvody k tomu, aby napádal rozhodcovské konanie. Preto sú takéto dôvody žalobcu účelové, ktorými chce odviesť pozornosť od podstaty. Touto podstatou je to, že žalobca je dlžníkom žalovaného a tiež to, že žalobca spôsobil žalovanému škodu svojím konaním ako štatutár spoločnosti Provit SK, s.r.o. Žalovaný predložil konajúcemu súdu dôkaz - „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti v trestnom konaní“ z 16.08.2019, ktorý preukazuje, že Národná kriminálna agentúra, jednotka finančnej polície vedie trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona pre konanie. Už táto skutočnosť dostatočne preukazuje, že žalobca ako konateľ spoločnosti Provit SK, s.r.o. určite nekonal s odbornou starostlivosťou a rozhodcovské konanie sp. zn. RD/55/2016 o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka bolo plne oprávnené a odôvodnené. Je zrejmé, že žalobca spôsobil žalovanému nielen škodu, ale jeho konanie má zrejme aj trestnoprávne dôsledky.
13. Žalovaný uviedol, že upriamuje pozornosť odvolacieho súdu iba na niektoré zásadné právne a procesné fakty:
- Žalobca nesprávne vo svojom odvolaní interpretuje § 25 (najmä ods. 4) zákona č. 244/2002 Z. z.: „Ustanovenie odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.“ Žalobca pod pojmom „súdne písomnosti“ definuje aj „rozhodcovský rozsudok“. Toto je nesprávna interpretácia zákonnej normy.
- Preto žalovaný ku svojmu vyjadreniu prikladá celý text odbornej publikácie - komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní v časti, týkajúcej sa doručovania v rozhodcovskom konaní (strana 376 až 380).
- Gyárfáš, J. - Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 377: „Dôvodová správa - Zakotvuje sa i fikcia doručenia, ak nemožno adresátovi doručiť osobne, do sídla, miesta podnikania alebo trvalého bydliska. Vtedy postačí, ak sa písomnosť doručí doporučenou zásielkou na poslednú adresu, ktorá bola rozhodcovskému súdu alebo druhému účastníkovi rozhodcovského konania známa.“
- Strana 378: „ Na doručovanie písomností v rozhodcovskom konaní sa nepoužijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (poznámka ani Občianskeho súdneho poriadku).“
- Strana 379: „ Neprítomnosť príjemcu na mieste doručenia nebráni nastaniu účinkov doručenia. Príjemca by tak mal v prípade neprítomnosti v danom mieste zabezpečiť, aby sa k nemu doručené správy dostali.“
- Strana 380: „Komentované znenie k ods. 4 § 25 nemožno aplikovať na doručovanie súdnych písomností v rámci súdnych konaní súvisiacich s rozhodcovským konaním alebo v rámci exekučného konania. Uvedené ustanovenie sa preto nedotýka doručovania rozhodcovského rozsudku, ale iba komunikácie rozhodcovského súdu so všeobecným súdom, alebo exekučným súdom.“
14. Podľa názoru žalovaného dôvodov na zamietnutie žaloby existovalo niekoľko, či už z dôvodu zmeškania samotného podania žaloby na príslušný súd podľa § 40 ods. 1 v spojení s § 41 zákona č. 244/2002 Z. z., alebo z dôvodu nepodania žalobnej odpovede podľa § 18 ods. 4 a § 40 ods. 4 v spojení s § 17a zákona č. 244/2002 Z. z. Základné tvrdenie, na ktorom žalobca stavia odvolanie, je napádanie spôsobu doručovania zásielok zo strany rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/55/2016. Žalobca účelovo „otočil“ skutočnosť, že si na adrese svojho trvalého bydliska úmyselne nepreberá doporučené zásielky tak, že začal spochybňovať samotný inštitút fikcie doručenia. Žalobca dokonca uvádza kombináciu aplikácie OSP (platného v čase priebehu rozhodcovského konania sp. zn. RD/55/2016) a zákona č. 244/2002 Z. z., týkajúcu sa doručovania. Nespotrebiteľské rozhodcovské konanie je súkromnoprávny akt. Rozhodcovský súd nie je verejným orgánom. Právny rámec nespotrebiteľského rozhodcovského konania reguluje iba zákon č. 244/2002 Z. z. Rozhodcovský súd doručuje zásielky iba v rozsahu ustanovení § 25 zákona č. 244/2002 Z. z. a nemá povinnosť a reálne ani možnosť doručovať tak, ako doručuje všeobecný súd. Požadovať od rozhodcovského súdu, aby ten pri doručovaní zásielok okrem § 25 zákona č. 244/2002 Z. z. dodržiaval súčasne aj procesné postupy uvádzané v OSP, nemá oporu v žiadnej zákonnej norme. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/55/2016 doručoval žalobcovi oznámenie o začatí rozhodcovského konania a rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RD/55/2016 plne v súlade s § 25 zákona č. 244/2002 Z. z. na adresu trvalého bydliska žalobcu.
15. Podľa žalovaného rozhodcovský súd pri doručovaní písomností nie je povinný adresáta hľadať, ani iným spôsobom zisťovať jeho skutočné miesto kde sa zdržuje. Takáto zákonná povinnosť rozhodcovského súdu neexistuje. Okrem toho, rozhodcovský súd ako súkromnoprávny orgán k tomu nemá ani žiadne možnosti. Povinnosť doručovania rozhodcovskému súdu končí tým, že podá na poštovnú prepravu doporučenú zásielku s doručenkou na adresu trvalého pobytu účastníka konania. V prípade, že sa mu táto vráti ako nedoručená, vznikne fikcia doručenia a zásielka sa považuje za doručenú aj v prípade, že sa adresát o tom nedozvie. Za ďalšie nesprávne tvrdenie žalobcu považuje, že ten účelovo spojil dva rozdielne pojmy - a to „úložnú dobu zásielky na pošte“ a „lehotu na žalobnú odpoveď“. Jedná sa o dva rôzne pojmy. Žiaden procesný predpis (v tomto prípade zákon č. 244/2002 Z. z. ale ani CSP, resp. OSP) neuvádza, aká má byť úložná lehota zásielky na doručovacej pošte. Preto nie je možné akokoľvek posudzovať a hodnotiť stanovenie úložnej doby na uloženie zásielky v rozhodcovskom konaní. Doba uloženia zásielok na pošte bola rozhodcovským súdom stanovená na 5 pracovných dní, čo je určite dostatočná doba na to, aby si žalobca uloženú zásielku na svojej pošte vyzdvihol. Zdôrazňuje, že žalobca nijako neosvedčil, že sa vôbec o vyzdvihnutie zásielky pokúsil, ani neosvedčil, že požiadal rozhodcovský súd o opätovné doručovanie zásielky. Je preto úplne jedno, akú by mal žalobca úložnú dobu na prevzatie zásielky, zásielky by aj tak neprevzal. Druhý pojem je lehota na podanie žalobnej odpovede. Ani túto lehotu zákon č. 244/2002 Z. z. nijako neurčuje. Rozhodcovský súd stanovil túto lehotu na 15 dní, čo je štandardná doba používaná aj v súdnych konaniach na všeobecnom súde. Žalobca mal dostatočnú lehotu na podanie žalobnej odpovede, ktorú ale nevyužil.
16. Žalovaný poukázal na to, že účinnosť doručovaných úkonov v súkromnom práve predpokladá, že prejav vôle dôjde do sféry (dispozície) adresáta. Týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej strane - odosielateľovi. Pod pojmom „dôjde do sféry“ je potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby oboznámiť sa s obsahom jej adresovaného právneho úkonu. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t. j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.
17. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21Cr/2/2017 - 169 zo dňa 24.09.2019 ako vecne správny, a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia voči žalovanému v plnom rozsahu.
18. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomným podaním zo dňa 18.02.2020. Žalobkyňa má za to, že pri doručovaní zásielok sa pri doručovaní majú využiť všetky možnosti doručovania. Taktiež s prihliadnutím na povahu prejednávaného obchodného sporu má za to, že pri doručovaní zásielky sa malo v zmysle komentáru k zákonu o rozhodcovskom konaní vynaložiť primerané úsilie na zistenie skutočnosti, kde možno zásielku doručiť. O uvedenom svedčí aj ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého „Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti." Ako už bolo uvedené, zásielka jej bola doručená iba na adresu trvalého bydliska. V prvom rade však mala byť zásielka (vzhľadom na charakter sporu) doručená na adresu aktuálneho sídla spoločnosti Provit SK, s.r.o. Rozhodcovský súd sa teda nevysporiadal pri doručovaní zásielky s vynaložením primeraného úsilia na zistenie skutočnosti miesta doručenia zásielky. Ďalej uviedla, že nemohla niečo namietať, nakoľko sa o tom, že bola rozhodcovským rozsudkom zaviazaná na úhradu pohľadávky žalovaného, dozvedela až z Upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré jej bolo doručené dňa 13. 12. 2016.
19. Písomným podaním zo dňa 23.04.2020 žalobkyňa prostredníctvom ďalšieho právneho zástupcu oznámila skutočnosti, ktoré podľa nej môžu byť rozhodujúce pre výsledok sporu. Má za to, že
prekluzívna lehota nemohla uplynúť, lebo ani nezačala plynúť. Nedošlo k riadnemu doručeniu rozsudku rozhodcovského súdu a to z viacerých dôvodov. Najvážnejším argumentom je, že fikcia doručenia sa podľa ust. § 25 ods. 4 zák. o rozhodcovskom konaní neuplatní pri doručovaní súdnych písomností, čo rozsudok rozhodcovského súdu určite je. Ďalším dôvodom je, že žalobkyňa sa na mieste svojho trvalého bydliska nezdržovala a táto skutočnosť bola žalovanému známa, takže tiež jej tam nemal byť rozsudok doručovaný. Podľa žalobkyni napadnutý rozsudok sa priklonil k formalistickej aplikácii zákona a poskytol právnu ochranu správaniu, ktoré v rozpore s hmotným právom prenieslo zodpovednosť za plnenie záväzku právnickej osoby jednostranným úkonom na jej štatutára ako fyzickú osobu, v rozpore s hmotným právom jednostranným vyhlásením založilo právomoc na rozhodovanie rozhodcovskému súdu pochybnej kvality, v rozpore s procesným právom tento súd nespravodlivo rozhodol a rozhodnutie doručil „náhradným doručením“, ktoré nie je prípustné pre doručovanie rozsudkov.
20. Písomným podaním zo dňa 10.08.2021 predložil žalovaný súdu rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1CoR/3/2020-412 zo dňa 17.06.2021, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21Cr/3/2017-252 zo dňa 24.09.2019, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom skutková a právna stránka uvedeného konania bola rovnaká, ako je v konaní pod sp. zn. 2CoR/3/2020.
21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 13.09.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobkyne a následnými vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.
22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 22.12.2016 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 03.05.2016 rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Ing. Milošom Valachom pod sp. zn. RD/55/2016, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 29.177,- EUR s príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.05.2016. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že rozsudok jej nikdy nebol ako fyzickej osobe doručený a o zrušenie rozsudku žiada z dôvodu podľa § 40 ods. 1 zák. o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa podala žalobu po márnom uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty (60 dní) a preto žalobu zamietol. Mal za to, že rozsudok jej bol riadne doručený fikciou dňa 11.05.2016, keďže žalobkyňa si rozsudok v mieste trvalého bydliska neprevzala a zásielka bola uložená na pošte od 06.05.2011 s úložnou dobou 5 dní.
23. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase konania rozhodcovského konania a v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku (ďalej len „ZoRK“), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
25. Podľa § 25 ods. 2 ZoRK v citovanom znení, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.
26. Podľa § 25 ods. 4 ZoRK v citovanom znení, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.
27. Podľa § 40 ods. 3 ZoRK v citovanom znení, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
28. Podľa § 41 ZoRK v citovanom znení, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
29. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných listinných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 13 až 17 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.
30. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, podľa ktorej § 25 ods. 4 ZoRK vylučuje postup doručovania súdnych písomností - rozhodcovského rozsudku podľa § 25 ods. 1 a 2 ZoRK a na doručovanie písomnosti - rozhodcovského rozsudku sa mal použiť postup zakotvený vo vtedy platnom Občianskom súdnom poriadku, podľa ktorého sa vyžadovalo opakované doručenie zásielky. Podľa odvolacieho súdu ust. § 25 ods. 4 ZoRK nemožno aplikovať na doručovanie súdnych písomností v rámci súdnych konaní súvisiacich s rozhodcovským konaním alebo v rámci exekučného konania. Uvedené ustanovenie sa preto nedotýka doručovania rozhodcovského rozsudku rozhodcovským súdom. Zo žiadneho ustanovenia ZoRK totiž nevyplýva, že rozhodcovský rozsudok ako písomnosť v rámci rozhodcovského konania, nespadá pod dikciu ust. § 25 ods. 1 ZoRK.
31. Pokiaľ ide o samotné doručovanie rozhodcovského rozsudku žalobkyni, odvolací súd má za to, že procesný postup rozhodcovského súdu v súvislosti s doručovaním predmetného rozhodcovského rozsudku žalobkyni bol plne v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 ZoRK. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručovaný na adresu jej trvalého bydliska, ktorá v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred odvolacím súdom nebola zo strany žalobkyne žiadnym spôsobom spochybnená ako existujúca adresa jej trvalého bydliska. Z oznámenia pošty pri vrátení nedoručenej zásielky nevyplývalo, že by žalobkyňa bola na uvedenej adrese neznáma, v nadväznosti na čo rozhodcovský súd nemal dôvod zisťovať inú aktuálnu adresu žalobkyne. Skutočnosť, že sa žalobkyňa podľa svojho vyjadrenia zdržuje na adrese trvalého bydliska sporadicky, v žiadnom prípade sama osebe nezakladá dôvodnosť jej odvolacej argumentácie o nesprávnosti doručovania rozhodcovského rozsudku výlučne na adresu jej trvalého bydliska, nakoľko v takom prípade patrí k minimálnej obozretnosti kohokoľvek zabezpečiť si preberanie zásielok na adrese bydliska, príp. požiadať poštu o doposielanie zásielok na adresu, na ktorej sa reálne v danom čase zdržiava. Rozhodcovský súd pri doručovaní písomností nie je povinný adresáta hľadať, ani zisťovať miesto, kde sa zdržuje. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalovaného, že takáto povinnosť mu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva a doručovanie na adresu trvalého bydliska odovzdaním na poštovú prepravu je v súlade so ZoRK. Keďže v tomto prípade sa zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, nastala fikcia doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvie. V súvislosti s úložnou dobou 5 dní odvolací súd uvádza, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť stanoviť dlhšiu úložnú dobu (15, resp. 18 dní) a rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok obom účastníkom rovnakým spôsobom.
32. K argumentácii žalobkyne, že žalovaný v rozpore s hmotným právom preniesol zodpovednosť za plnenie záväzku právnickej osoby na jej štatutára a jednostranne založil právomoc rozhodcovského súdu, odvolací súd uvádza, že zmeškaním prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku odpadol zákonný predpoklad, aby súd posudzoval dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zmeškanie zákonnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvodom na zamietnutie takejto žaloby bez toho, aby súd posudzoval vecnú stránku žaloby.
33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
35. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).