Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/92/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: O. Z.G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, C., zastúpený Mgr. Drahoslavom Potočkom, advokátkou, so sídlom Čajakova 5, Košice, proti žalovanej: T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Č. C. - G. B., zastúpená Mgr. Andreou Vaškovou, advokátkou, so sídlom Ružová 43, Košice, o zaplatenie 6.409,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 30. septembra 2019, č. k. -145

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi 50% trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.507,77 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 31.5.2018 do zaplatenia (I), konanie v časti o zaplatenie sumy 3.901,36 Eur „s príslušenstvom“ zastavil (III), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II) a rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal (IV).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.409,13 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.901,36 Eur od 2.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.499,29 Eur od 4.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 165,99 Eur od 1.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 165,99 Eur od 1.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 165,99 Eur od 1.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 165,99 Eur od 1.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 165,99 Eur od 1.4.2018 do zaplatenia a zo sumy 178,53 Eur od 1.5.2018 do zaplatenia. Takto uplatnený nárok žalobca skutkovo vystaval na tvrdení, že na základe dohody so žalovanou splnil jej záväzky voči Správcovskému bytovému družstvu IV Košice, a to v sume 1.184,24 Eur z titulu zameškaného nájomného (i), v sume 599,12 Eur (4 x 149,78 Eur) z titulu bežného nájomného za mesiace december 2016 až marec 2017 (ii), v sume 1.499,29 Eur z titulu zameškaného nájomného za obdobie mesiacov apríl až október 2017 (iii) a v sume 1.008,48 Eur (6 x 165,99 Eur + 12,54 Eur odpad) z titulu bežného nájomného za mesiace november 2017 až apríl 2018 (iv). Podľa dohody mala žalobkyňa takto poskytnuté prostriedky vrátiť žalobcovi najneskôr po prevode členských práv a povinností v Správcovskom bytovom družstve IV Košice, s ktorými bol spojený nájom bytu č. XX na K. X v C.. Rovnako žalobca za žalovanú splnil tiež záväzky z titulu právnych služieb poskytnutých jej jednak neznámym právnikom v sume 70,- Eur a jednak žalobcom zabezpečeným advokátom v sume 1.750,- Eur (v). Žalobca napokon tvrdil, že žalovanej prenechal na dočasné užívanie byt č. XX na K. X v

C. a že z tohto nájomného vzťahu žalovaná nesplnila záväzok znejúci na zaplatenie doplatku nájomného za obdobie mesiacov november 2016 až januára 2017 v sume 300,- Eur (vi). Podľa žalobcu žalovaná svoj dlh existujúci v čase uznania (1.5.2017), v celkovej výške 3.901,36 Eur písomne uznala. V mesiaci máj 2018 sa žalobca dozvedel, že žalovaná bez jeho vedomia ponúkala členské práva a povinnosti v bytovom družstve na predaj. V reakcii na toto zistenie žalobca vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutých peňazí, avšak bezúspešne.

3. Z takto uplatneného nároku vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy. 3.901,36 Eur (zodpovedajúcej nárokom i, ii, v a vi) spolu s na tieto sumy sa viažucimi úrokmi z omeškania, s odôvodnením, že žalovaná v tomto rozsahu na uplatnený nárok dobrovoľne plnila. V späťvzatej časti súd prvej inštancie konanie zastavil s použitím ust.

4. Vo vzťahu k ostávajúcej časti predmetu konania, zodpovedajúcej nárokom na zaplatenie sumy 1.499,29 Eur, ktorú mal žalobca za žalovanú uhradiť z titulu zameškaného nájomného za obdobie mesiacov apríl až október 2017 a sumy 1.008,48 Eur, ktorú žalobca tvrdil, že za žalovanú zaplatil na bežnom nájomnom za mesiace november 2017 až apríl 2018, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel z nespornosti faktov, že žalovaná bola ako členka Správcovského bytového družstva IV Košice nájomkyňou bytu č. XX na K. X v C., že z tohto nájomného vzťahu bola povinná platiť prenajímateľovi uvedeného bytu nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom mesačne v sume 165,99 Eur (v mesiaci apríl 2018 spolu s poplatkom za odpad vo výške 178,53 Eur), že v období mesiacov apríl až október 2017 žalovaná nájomné riadne (v predpísaných mesačných úhradách) neplatila, pričom takto vzniknutý dlh na nájomnom v celkovej sume 1.499,29 Eur bol uhradený dňa 3.11.2017 a že nájomné za mesiace november 2017 až apríl 2018 bolo riadne (v určených mesačných platbách) zaplatené prostredníctvom inkasa platieb Slovenskou poštou, a.s. (SIPO). Spornou v tejto spojitosti nebola medzi stranami ani skutočnosť, že všetky tieto platby realizoval žalobca, pričom strany odlišne interpretovali len pôvod na to použitých peňazí. Žalovaná v rámci svojej obrany tvrdila, že peniaze na úhradu týchto platieb poskytol žalobcovi jej syn. Súd prvej inštancie však toto tvrdenie nemal za preukázané, vzhľadom na to, že jediný vykonaný dôkaz, ktorý k nej maj výpovednú hodnotu

- svedeckú výpoveď M. O. (syna žalovanej) vyhodnotil ako nevierohodný. V úvahách vedúcich k tomuto hodnotiacemu záveru pritom súd prvej inštancie vyšiel z existencie rodinného vzťahu žalovanej a svedka e nelogickosti viacerých súvislostí, ktoré vyplynuli z jeho výpovede. Predovšetkým považoval za pochybné, aby „...rodinní príslušníci žijúci v jednom byte, ktorí by sa mali spoločne podieľať na všetkých potrebách a povinnostiach súvisiacich s ich domácnosťou sa nebavili o tom, že žalovaná má u žalobcu dlh, o ktorom svedok (jej syn) nevedel, pričom sa mal starať o finančnú situáciu žalovanej, ako bolo tvrdené zo strany žalovanej“. Nedôveryhodne z jeho pohľadu vyznievalo aj to, že „...žalovaná nevedela o tom, že svedok (jej syn) pravidelne mesačne poskytuje peniaze na SIPO platby za byt, ktorého členské práva a povinnosti vlastní žalovaná ...„ a napokon za nelogické považoval tiež aj to, aby svedok dával žalobcovi každý mesiac peniaze na zaplatenie nájomného spolu s mesačným platobným dokladom SIPO a naviac aby od neho nevyžadoval doklad o zaplatení.

5. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , a 458 ods. 1 , , v znení neskorších zmien a doplnkov a na ich základe právne uzavrel, že nakoľko žalobca splnil za žalovanú jej peňažný záväzok vo výške 2.507,77 Eur, žalovaná sa tým na jeho úkor bezdôvodne obohatila, následkom čoho jej vznikla právna povinnosť vydať ho žalobcovi. Za omeškanie žalovanej so splnením tejto peňažnej povinnosti prvoinštančný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania s použitím ust. , v percentuálnej výške vyplývajúcej z ust. nar. vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení neskorších zmien a doplnkov. Počiatok omeškania pritom prvoinštančný súd ustálil v nadväznosti na dohodu strán o zročnosti peňažného záväzku žalovanej od skutočnosti prevodu členských práv a povinnosti žalovanej v Správcovskom bytovom družstve IV Košice, k čomu podľa jeho zistenia došlo dňa 30.5.2018. Pokiaľ sa žalobca domáhal úrokov z omeškania nad tento rozsah (čo do začiatku omeškania) v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil s poukazom na ust. procesným úspechom žalobcu v spore, zároveň s použitím prítomnosťou dôvodov hodných osobitného zreteľa, odôvodňujúcich uplatnenie sudcovskej moderácie. Za zreteľa hodné pritom prvoinštančný súd považoval „...sociálne postavenie žalovanej, ako osoby, ktorá vychovala štyri deti, nevie sa uplatniť na trhu práce, býva v podnájme so svojim synom a dvoma dcérami, starajúca sa o svoje vnúča, ktorá bola nútená z finančných dôvodov predať svoje členské práva a povinnosti k bytu, ktoré jej darovala jej

matka, a ktorá je bez trvalého pobytu“. Podľa jeho vysvetlenia „ Nemožno tiež opomenúť, že žalovanej bol v tomto konaní priznaný Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, nárok na právnu pomoc a určená advokátka Mgr. Andrea Vašková na jej zastupovanie v prejednávanej právnej veci. Naviac, na strane žalobcu vystupuje fyzická osoba, ktorá pravdepodobne finančnou núdzou netrpí, nakoľko žalobca bol ochotný žalovanej poskytnúť finančné prostriedky nie v nízkej výške, prenajíma trojizbový byt na K. č. X v C. a je zastúpený advokátom, bez sprostredkovania Centrom právnej pomoci, a teda i v prípade nepriznania náhrady trov konania úspešnému žalobcovi, by takéto rozhodnutie nemalo tak závažný dopad na jeho majetkové pomery“. Napokon súd prvej inštancie v tejto súvislosti v odôvodnení skonštatoval, že použitie zmierňujúceho sudcovského oprávnenia v rozhodnutí o trovách konania je v tejto veci na mieste „...aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že opätovne preverovanie finančnej, osobnej a zdravotnej situácie žalovanej by bolo nehospodárne, nakoľko bolo vykonané Centrom právnej pomoci, a tiež s prihliadnutím na to, že žalovaná podľa dohody uzatvorenej so žalobcom dobrovoľne splnila väčšiu časť svojho dlhu“.

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe procesné strany.

7. Žalovaná odvolaním napadla vyhovujúci výrok rozsudku s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenie vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že vykonané dôkazy preukazujú skutkovú variantu tvrdenú žalobcom. V súvisiacej argumentácii odvolateľka vyzdvihla skutočnosť, že i keď úhrady v prospech jej veriteľa vykonal žalobca, peniaze na to použité mu poskytol svedok M. O.. Z toho žalovaná vyvodzovala, že žalobca tieto platby neuhrádzal z vlastného, a preto sa na jeho úkor nemohla bezdôvodne obohatiť. Podľa žalovanej súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vierohodnosť svedectva M. O.. Akcentovala v tejto spojitosti skutočnosť, že len blízky príbuzenský vzťah medzi stranou a svedkom nevierohodnosť svedka nezakladá. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď jej syna tiež vo svetle skutočnosti, že v apríli 2017 sa zamestnal a mal pravidelný príjem. Napokon žalovaná v odvolaní argumentovala, že dôkazné bremeno k spornej okolnosti pôvodu peňazí použitých pri posudzovaných úhradách, v spore zaťažovalo žalobcu. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov žalovaná podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnila odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. f) V odvolaní žalovanou formálne označené odvolacie dôvody podľa ust. , , a neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na procesné pochybenie súdu prvej inštancie, na prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na nesprávnosť skutkových záverov vo svetle ďalších prípustných prostriedkov procesnej obrany alebo na právne vady napadnutého rozsudku, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody žalovanou materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

8. Žalobca v odvolaní smerujúcom len proti výroku rozsudku o trovách konania polemizoval so záverom súdu prvej inštancie o aplikovateľnosti v tomto prípade. Zdôraznil, že pokiaľ sa aj žalovaná ocitla v zlej situácii, ktorá ju prinútila previesť svoje členské práva a povinnosti v bytovom družstve, tento stav si privodila sama nerozvážnym hospodárením, kedy napriek tomu, že mala k dispozícii vlastný byt, tento ponechala prázdny a bývala v byte prenajatom. Poukázal ďalej na to, že žalovaná previedla členské práva a povinnosti v bytovom družstve za odplatu 57.000,- Eur, a teda prostriedky na nahradenie trov konania má. Svojimi námietkami proti skutkovým východiskám rozhodnutia o trovách konania, žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu odmietol argument žalovanej, že dôvodom pre záver o nevierohodnosti svedeckej výpovede M. O. bol v úvahách prvoinštančného súdu len jeho príbuzenský vzťah so žalovanou a poukázal v tejto spojitosti na to, že súd prvej inštancie pri hodnotení tohto svedectva vyšiel tiež z jeho rozporuplnosti („nezmyselnosti“).

10. Výroky rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu (II) a o čiastočnom zastavení konania (III) neboli odvolaním napadnuté. V týchto častiach rozsudok nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. , a preto v nich nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

11. Vo vzťahu k ostatným častiam rozsudku (napadnutému vyhovujúcemu výroku a napadnutému výroku o trovách konania ) Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolania žalobcu a žalovanej ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska oboma odvolaniami uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k týmto záverom.

12. Pokiaľ ide o meritórnu časť preskúmavaného rozhodnutia, odvolací súd sa v intenciách odvolaním vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne ( ), a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami ( veta prvá ). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalovanej v odvolaní ( veta druhá ), odvolací súd dodáva.

13. Ťarcha odvolacej argumentácie žalovanej smeruje proti záveru súdu prvej inštancie o nevierohodnosti svedeckej výpovede M. O.. Možno s ňou súhlasiť v tom, že pri dôkaze výsluchom svedka sa hodnotí vierohodnosť výpovede nie len s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k stranám sporu alebo k prejednávanej veci, ale aj podľa ďalších právnou praxou aprobovaných hodnotiacich kritérií nestrannosti. Žalovaná však prehliadla, že súd prvej inštancie príbuzenský pomer správne považoval len za východiskovú okolnosť, ktorá môže vplývať na svedkovu vierohodnosť, pričom záver o nevierohodnosti svedectva prijal na podklade úsudku o logickej neudržateľnosti svedkom prezentovaných skutočností. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v právnej praxi sa za nevierohodný považuje aj taký skutkový dej, ktorý predstavuje nelogický spôsob priebehu udalostí, alebo ktorý zakladá rozumné pochybnosti, že k nemu došlo. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné za takto rozumovo pochybné považovať svedkom prezentované usporiadanie, v ktorom by 1/ svedok každý mesiac počnúc aprílom 2017 odovzdával žalobcovi platobný doklad SIPO a peniaze, čo prakticky neznamená nič iné než, že žalobca len mal ísť namiesto svedka na poštu, 2/ svedok žalobcovi odovzdával takmer tretinu svojho vtedajšieho príjmu; pritom o dlhu svojej matky nevedel a dôvod, pre ktorý mal žalobcovi platiť nepoznal a nezaujímal sa oň ani u žalobcu a ani u žalovanej, 3/ pri takomto, už tak ťažko rozumovo uchopiteľnom spôsobe platenia, v ňom svedok pokračoval aj po tom, čo v mesiaci október 2017 zistil, že z peňazí, ktoré dovtedy žalobcovi dával, tento nájomné vôbec neuhrádzal pričom tým vznikol nedoplatok v celkovej výške 1.499,29 Eur a 4/ žalovaná sa o plnení svedka žalobcovi po dobu 7 mesiacov nedozvedela a o platenie nájomného sa nezaujímala, to i napriek tomu, že prichádzali upomienky a 5/ k odovzdávaniu peňazí dochádzalo vždy tak, aby o tom žalovaná nevedela; pritom svedok neuviedol a odvolaciemu súdu sa ani pri vynaložení značného úsilia nepodarilo odhaliť možnú pohnútku, pre ktorú by mal svedok tak zásadnú skutočnosť pred žalovanou utajovať a prirodzene ju tým nechať v domnení, že za byt platí žalobca zo svojho.

14. Žalovaná sa vo svojej argumentácii mýli aj pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena v spore. Je síce pravdou, že ťarcha preukázania skutkovej okolnosti zaplatenia peňazí v konaní spočívala na žalobcovi, keďže ju na podporu uplatneného nároku tvrdil. Faktom však je, že táto skutočnosť medzi stranami sporná ani nebola, a že sporným bol v tejto spojitosti len pôvod peňazí použitých na úhradu, ktorý, keďže spochybnila v rámci svojej obrany žalovaná, tvrdiac, že peniaze dal žalobcovi na tento účel jej syn, dôkazne zaťažovala ju. Výstižný záver k tejto otázke formuloval napr. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. z 28. marca 2012, v zmysle ktorého skutočnosti navodzujúce žalované právo

musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Tu sa naplno prejavuje aj tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Vychádza z toho, že obvykle je možné dokázať len to, čo existuje a nie to, čo neexistuje. Len v niektorých prípadoch je objektívne možné preukázať neexistenciu určitej skutočnosti prostredníctvom iných existujúcich (pozitívnych) komplementárnych skutočností, ktoré túto negatívnu skutočnosť potvrdzujú (preukazujú). Typickým príkladom negatívneho skutkového tvrdenia je, že žalovaný nezaplatil. Vtedy dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie podporujúce žalobu. Vo svetle týchto právno-teoretických východísk, záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie o poskytnutí peňazí žalobcovi jej synom, subsumujúci v sebe ako skutočnosť, že predstavuje súčasť obrany žalovanej tak aj fakt, že priamo je možné uvedenú okolnosť dokázať len v žalovanou tvrdenom pozitívnom zmysle (teda že peniaze dával žalobcovi jej syn), rozhodne niet čo vytknúť.

15. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. , nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia o trovách konania z hľadiska spôsobu právneho posúdenia otázky naplnenia/nenaplnenia zákonných predpokladov pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

16. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. Tá za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942). Pri posudzovaní týchto kritérií treba mať na zreteli nie len požiadavku osobitosti, ale aj mimoriadnosti, čo znamená, že žiaden z týchto dôvodov sám o sebe nebude mať za následok automatickú aplikáciu ust. Je potrebné, aby sa takýto dôvod vyskytol v tak výnimočných súvislostiach, že činí obvyklé usporiadania trov konania nespravodlivým. Odvolací súd v tejto otázke poukazuje na výstižný záver, formulovaný Ústavným súdom Českej republiky v náleze sp. zn. zo dňa 5.11.2008, v zmysle ktorého ust. (pozn. odv. súdu: obdobne ) slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, obdŕžal náhradu nákladov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na záver Ústavného súdu SR, prezentovaný v uznesení z 8. marca 2017, sp. zn. , v zmysle ktorého nepriaznivé osobné, zárobkové a majetkové pomery strany nemožno vyvodiť len z toho, že jej bol Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc.

18. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa len v nepriaznivom sociálnom rozpoložení žalovanej, ktorý ustálil len na podklade jej tvrdení a skutočnosti, že Centrom právnej pomoci bol žalovanej priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc.

19. Odvolací súd v skutkových súvislostiach akcentuje, že i vo vzťahu k skutočnostiam majúcim význam pre rozhodnutie o trovách konania, má strana, ktorej sú tieto okolnosti na prospech, povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. V rovine právnej je potrebné mať na zreteli, že záver o aplikovateľnosti ust. nemôže spočívať len na závere o existencii jedného hoc aj praxou aprobovaného

kritériá bez zistenia a vyhodnotenia tiež ďalších skutočností, vplývajúcich na obraz o spravodlivosti takého usporiadania. Podľa názoru odvolacieho súdu preto bez poznania tiež ďalších faktov, týkajúcich sa osobných, zárobkových a majetkových pomerov a bez zreteľa tiež na ďalšie okolnosti prípadu, vylučujúce prvky účelovosti, zjavného zneužívania práv alebo zrejmej procesnej nezodpovednosti, dôvod pre nepriznanie trov nemožno komplexne posúdiť.

20. V svetle týchto východísk evidentne nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie o aplikovateľnosti na rozhodnutie o trovách konania, opierajúci sa len o nijak nepreukázané tvrdenia žalobkyne a fakt, že jej bol Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc. Podľa posúdenia odvolacieho súdu však pri hľadaní spravodlivého usporiadania trov konania nemožno prehliadnuť i ďalšiu skutočnosť - okolnosti predchádzajúce uplatneniu nároku na súde. Podľa zhodných tvrdení strán bola totiž peňažná povinnosť žalovanej, o splnenie ktorej v spore šlo, zročná v po prevode členského podielu v družstve. Pozoruhodné je v okolnostiach prípadu už len to, že tomuto prevodu chcel paradoxne zabrániť sám žalobca faktickými a neskôr i právnymi krokmi v popredí ktorých bola jeho evidentná snaha prinajmenšom tento predaj kontrolovať. Žalobca tým bezo sporu prispel ku skomplikovaniu doriešenia už tak rozvetvených sporných otázok v právnom vzťahu strán. Dôležitým faktom je tiež, že žalovaná po prevode členských práv a povinností v bytovom družstve (30.5.2018) uznanú časť žalovanej pohľadávky (3.901,36 Eur) dobrovoľne (ešte pred doručením žaloby hoc aj po začatí konania) uspokojila. Preto má odvolací súd za to, že minimálne vo vzťahu k tejto časti by zaťaženie žalovanej bremenom náhrady trov konania žalobcovi bolo nespravodlivé.

21. Z týchto dôvodov, nakoľko procesné podmienky konania boli v tomto prípade splnené, nesprávnosť napadnutého rozhodnutia o trovách konania spočívala vo svojej podstate len na právnej vade a pre jej korekciu existoval dostatočný skutkový podklad, odvolací súd pristúpil v súlade s ust. k zmene vecne nesprávneho rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

23. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní neúspešná. Nakoľko však podľa obsahu spisu žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).