Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67Cb/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Martinou Holecovou, v spore žalobcu: CONSTRUCTION Consulting&Services, a.s., so sídlom: Hodžova 13, 010 01 Žilina, IČO: 45435561, právne zast.: Mgr Michal Grošaft, so sídlom: Hodžova 13 010 01 Žilina, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom: Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36038351, právne zast.: A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Partizánska 25, 911 01 Trenčín, IČO: 36735311, v mene ktorej koná konateľka a advokátka: JUDr. Katarína Hunčíková, o zaplatenie 6329,40 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 15. 11. 2002 v upomínacom konaní vedeným pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.329,40 EUR istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6.329,40 EUR od 21. 10. 2019 do zaplatenia, predstavujúcej polovicu sumy vyfakturovanej žalovanému faktúrou číslo 10190004 s dátumom vyhotovenia 20. 9. 2019 a s dátumom splatnosti 20. 10. 2019 znejúcej na sumu 13.152,-- EUR, zníženú o čiastočnú úhradu žalovaného v sume 493,-EUR vykonanú dňa 06. 12. 2019, z dôvodu, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade splatnej faktúry, keď žalobca v uplatnenej časti považoval svoj nárok za dôvodný.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 3. 12.2020 platobný rozkaz sp. zn.: , voči ktorému podal žalovaný dňa 21. 12. 2020 vecne odôvodnený odpor. V podanom odpore žalovaný žalobcom uplatnený nárok na úhradu pohľadávky vo výške 6.329,40 EUR s príslušenstvom označil za nedôvodný. Namietal, že žalovaná pohľadávka zanikla jednostranným zápočtom, ktorý bol žalovanému doručený 05. 12. 2019. Týmto si žalovaný jednostranne započítal svoju vzájomnú peňažnú pohľadávku vo výške 12.658,80 EUR, ktorá bola vyfakturovaná žalobcovi faktúrou číslo 608029111, splatnou dňa 13. 11. 2009, s pohľadávkou žalobcu vo výške 13.152,-- EUR, vyfakturovanú faktúrou číslo 10190004, splatnou dňa 06. 12. 2019. Týmto zápočtom pohľadávky zanikli v rozsahu, v akom sa kryli, a zvyšnú časť pohľadávky žalobcu vo výške 493,20 EUR žalovaný uhradil žalobcovi dňa 06. 12. 2019. Žalovaný doplnil, že nevidí dôvod na zníženie dohodnutej zmluvnej pokuty, ako to navrhoval žalobca listom zo dňa 8. 10. 2020. Návrh žalobcu je teda v celom rozsahu nedôvodný a v prípade, že sa po zrušení platobného rozkazu bude pokračovať v konaní pred súdom, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na úhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Na výzvu súdu zo dňa 04. 01. 2021, aby sa žalobca v lehote 15 dní od jej doručenia vyjadril k podanému odporu žalovaného a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní ( o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov), žalobca podaním zo dňa 28. 01. 2021 navrhol pokračovanie v konaní so žalovaným na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . K odporu žalovaného uviedol, že sa naďalej v plnom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v jeho návrhu k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, ktorý bol ako príloha predložený žalovaným pri podaní odporu, z obsahu ktorého vyplýva, že zmluvná pokuta uplatnená žalovaným je neprimeraná a v tomto smere je dôvodné, aby súd využil vo vzťahu k jej výške moderačné právo a následne priznal žalobcovi uplatnený nárok, ktorý je len časťou skutočne vyfakturovanej sumy. Doplnil, že v tomto smere bude v konaní pred súdom preukazovať dôvody vzniku omeškania, čo do nemožnosti ich ovplyvnenia ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.

4. Následne bola 29. 01. 2021 na Okresnom súde Banská Bystrica, ako súde príslušnom podľa , veci pridelená sp. zn. ( ).

5. Dňa 22. 02. 2021 súd doručil žalovanému do elektronickej schránky ( ) vyjadrenie žalobcu k odporu a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia k nemu písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju obranu s tým, že lehota neplynie do 28. 2. 2020 ( per analogiam). Žalovaný sa na výzvu súdu k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu nevyjadril.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 17. 6. 2021, na ktorý sa dostavil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného.

7. Na pojednávaní dňa 17. 06. 2021 žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) uviedol, že dielo bolo odovzdané žalovanému bez vád, neboli tam žiadne výtky, a jediný dôvod, na základe ktorého si žalovaný uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu, bolo omeškanie žalobcu. Nespochybnil výpočet zmluvnej pokuty žalovaným, ale žiadal súd o aplikáciu moderačného práva z dôvodu, že dôvod omeškania s odovzdaním diela zapríčinili okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť. Na vznik jeho omeškania s vykonaním a odovzdaním diela mali vplyv predovšetkým poveternostné podmienky v danom prostredí, kde podľa vyjadrenia žalobcu, ale aj konateľa obchodnej spoločnosti Slovprodukt, vyhlásenie ktorého predložil žalobca ako dôkazný prostriedok, bola taká snehová pokrývka, že nemohlo dôjsť k zameraniu výškopisu a polohopisu. Tvrdené skutočnosti fakticky vyplývajú aj z faktúry predloženej spoločnosťou Slovprodukt žalobcovi, z ktorej obsahu vyplýva, že objednávka zo strany žalobcu na zameranie výškopisu a polohopisu bola zaslaná 6. 11. 2018, pričom samotná faktúra zo strany Slovprodukt ako subdodávateľa žalobcu bola vystavená 7. 5. 2019, k dodania tejto služby došlo 01. 05. 2019. V podstate celé toto obdobie žalobca čakal na dodanie výškopisu a polohopisu pre ďalšie vypracovanie projektovej dokumentácie. Nebolo v možnostiach žalobcu nijakým spôsobom zabezpečiť zameranie. Čo sa týka moderačného práva, súd by sa podľa žalobcu mal zamerať nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ale aj na iné skutočnosti, napr. hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, spôsob zapracovania zmluvnej pokuty do zmluvy, reciprocity zmluvnej pokuty, druh zavinenia, ako aj na skutočnosť, či došlo k vzniku škody. V tejto súvislosti poukázal na jednostrannosť dojednania zmluvnej pokuty s tým, že zmluva o dielo umožňuje uložiť zmluvnú pokutu len zo strany žalovaného žalobcovi, nie však naopak. Nikde nebolo zo strany žalovaného prezentované, že omeškaním žalobcu došlo k vzniku škody na strane žalovaného. Zmluvná pokuta má síce plniť aj prevenčný charakter, ale čo sa týka jej represívnej funkcie, v tomto prípade naozaj jej hodnota jedna ku jednej k cene diela, kde zo strany žalobcu došlo k vynaloženiu nákladov k riadnemu zhotoveniu diela, je neprimeraná. Všetky okolnosti daného prípadu žalobca pretransformoval do samotného žalobného návrhu, kde svoj nárok na zaplatenie ceny diela znížil na polovicu. Uplatnenú zmluvnú pokutu zo strany žalovaného považuje za neprimeranú a dokonca až drakonickú, pričom upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalovaný od zmluvy neodstúpil, počkal si, až bude dielo riadne a vykonané, dielo riadne používa a následne si uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu podľa zmluvy. Pre dokreslenie okolností prípadu dodal, že zo strany žalovaného neprebehla v tomto smere žiadna komunikácia k možnosti predĺženia lehoty na odovzdanie diela.

8. Žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) na nariadenom pojednávaní dňa 17. 06. 2021 poukázal na skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený dňa 12.

11. 2018, doba plnenia bola dohodnutá zhruba 83 dní, dielo bolo potrebné odovzdať do 31. januára 2019. Doba omeškania je 231 dní, dielo bolo odovzdané až 20. 9. 2019. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca s ním nekomunikoval, že by chcel predĺžiť termín dodania diela. Až v deň, kedy bolo dielo potrebné odovzdať, teda dňa 31. januára 2019, pracovník žalovaného kontaktoval žalobcu s tým, že je termín odovzdania diela, aby oznámil, kedy bude dielo odovzdané. Až v ten večer prišiel email žalovanému s tým, že žalobca žiada o predlženie lehoty na odovzdanie diela. Na to bolo zo strany generálneho riaditeľstva žalobcovi oznámené, že termín nie je možné predĺžiť. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorým sa zabezpečuje splnenie zmluvnej povinnosti niektorou zmluvnou stranou. Účelom dohody o zmluvnej pokute je primárne zabezpečiť záväzok pre prípad jeho nesplnenia zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie spĺňa aj prevenčnú funkciu, keďže zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok v podobe snahy vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. V danom prípade je výška sankcie dôsledkom dĺžky omeškania dlžníka s plnením svojej povinnosti. Poukázal na skutočnosť, že existujú rozhodnutia súdu, kde za neprimeranú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania a ani zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Namietal, že použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu a zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká. V reakcii na argumentáciu žalobcu ďalej doplnil, že od konca zimy do odovzdania diela uplynulo veľmi dlhé obdobie, čo vyvoláva závažné pochybnosti, či bol žalobca schopný už pri podpise zmluvy vykonať dielo. Žalobcovi rovnako nič nebránilo informovať žalovaného o nepriaznivých poveternostných podmienkach. U žalovaného sa rovnako nachádzajú odborne spôsobilí zamestnanci, ktorí vedia posúdiť, či sa môže merať alebo nie. Žiadna komunikácia zo strany žalobcu neprebehla, žiadne požiadanie o predlženie termínu na vykonanie diela nebolo vznesené až do momentu, kedy žalovaný požiadal žalobcu o odovzdanie diela. Žalovaný preto žiadal súd, aby moderačné právo nevyužil.

9. Z dôkazov žalobcu súd považoval za zistené, že dňa 12. 11. 2018 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili ZMLUVU O DIELO č. ZML XXXX/XXXX/LSR, v ktorej sa žalobca v čl. II s názvom „Predmet zmluvy“ odsek 2.1.1 zaviazal, že za podmienok dojednaných v tejto zmluve pre žalovaného vypracuje v šiestich vyhotoveniach (papierových sadách) a 1× na CD projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a realizáciu stavby: LC Martinkovec, rekonštrukcia“. V článku IV. s názvom „Čas plnenia“ sa žalobca zaviazal, že vypracuje a odovzdá žalovanému predmet plnenia podľa odseku 2.1.1 najneskôr do 31. 1. 2019. V článku číslo III. ods. 3.1.1 sa uvádza, že cena predmetu zmluvy podľa bodu 2.1.1 tejto zmluvy predstavuje 10.960 EUR bez DPH. V Článku VIII. s názvom „Sankcie a zmluvné pokuty“ sa zmluvné strany dohodli, že zmluvná pokuta za omeškanie zhotoviteľa s odovzdaním diela podľa ods. 4.1 je dohodnutá vo výške 0,5 % z ceny diela podľa ods. 3.1.1 za každý deň omeškania.

10. Z faktúry číslo 10190004 s dátumom vyhotovenia 20. 9. 2019, súd považoval za zistené, že žalobca vyfakturoval žalovanému za vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu stavby „LC Martinkovec, rekonštrukcia“ sumu 13.152,-- EUR s DPH s dátumom splatnosti 20. 10. 2019.

11. Z potvrdenia spoločnosti Tatra banka a. s. súd považoval za zistené, že dňa 6. 12. 2019 bola zo strany platiteľa Lesy Slovenskej republiky š. p. uhradená suma 493,20 EUR.

12. Vo Vyhlásení spoločnosti SLOVPRODUKT, s.r.o., so sídlom: Republiky 999/7, 010 01 Žilina, IČO: 46 673 725, zo dňa 08. 06. 2021, sa uvádza, že táto spoločnosť ako subdodávateľ zabezpečila pre spoločnosť žalobcu realizáciu výškopisu a polohopisu pozemkov v katastrálnom území Lazy pod Makytou ako podkladu pre projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a realizáciu stavby „LC Martinkovec, rekonštrukcia“, pričom samotné zameranie prebehlo v (tu došlo pravdepodobne k chybe v písaní, pozn. sudcu), a to z dôvodu poveternostných podmienok, ktoré do toho času neumožňovali alebo podstatne sťažovali vykonanie predmetného úkonu, čo by v konečnom dôsledku malo negatívny vplyv na samotné výsledky merania.

13. Z faktúry číslo 20190047 dodávateľa SLOVPRODUKT, s.r.o príjemcovi CONSTRUCTION Consulting&Services, a.s., znejúcej na sumu 2600,-- EUR, súd zistil, že ako deň dodania je uvedený dátum 01. 05. 2019.

14. Z dôkazov predložených žalovaným súd považoval za zistené, že listom zo dňa 6. 11. 2019 č.1221/240/2019 s názvom „Uplatnenie zmluvnej pokuty“ si žalovaný voči žalobcovi za porušenie článku IV. ods. 4.1 Zmluvy o dielo Č.. XXXX/XXXX/LSR zo dňa 12. 11. 2018 vykonať a protokolárne odovzdať dielo do 31. 01. 2019, s plnením ktorej povinnosti sa žalobca dostal do omeškania o 231 dní, uplatnil v zmysle článku VIII. ods. 8.1 zmluvy o dielo zmluvnú pokutu vo výške 12.658,80 EUR. Zmluvná pokuta bola vypočítaná ako súčin ceny diela bez DPH, percentuálnej sadzby zmluvnej pokuty a počtu dní omeškania, t.j. 10960× 0,005× 231 = 12.658,80 EUR.

15. Podľa fotokópie doručenky k zásielke označenej č. XXXX/XXX/XXXX, ktoré číslo zodpovedá listu žalovaného s názvom „Uplatnenie zmluvnej pokuty“, odosielateľa Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, adresátovi P.. N. Ď., CONSTRUCTION Consulting&Services, a.s., súd zistil, že táto zásielka bola adresátovi doručená dňa 10. 11. 2019, čo preukazuje podpis na doručenke.

16. Faktúrou č. 608029111 zo dňa 8. 11. 2019 s dátumom splatnosti 13. 11. 2019 žalovaný vyfakturoval žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 12.658,80 EUR.

17. Z listu s názvom „Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok“ zo dňa 13. 12. 2019 súd považoval za zistené, že žalovaný si voči žalobcovi započítal svoju peňažnú pohľadávku vo výške 12.658,80 EUR z titulu zmluvnej pokuty vyfakturovanej žalobcovi faktúrou číslo 608029111 splatnou dňa 13. 11. 2019 voči pohľadávke žalobcu vo výške 13.152 EUR z titulu úhrady ceny diela vyfakturovanej žalovanému faktúrou číslo 10190004 splatnej dňa 6. 12. 2019 s tým, že zostatok pohľadávky žalobcu v sume 493,20 EUR bude zo strany žalovaného uhradený 6. 12. 2019.

18. Podľa fotokópie doručenky k zásielke odosielateľa Lesy Slovenskej republiky, š. p. adresátovi CONSTRUCTION C&S, a.s., označenej ako „320/2019- ZÁPOČET“, súd zistil, že táto písomnosť bola prijatá dňa 15. 12. 2019 splnomocnencom adresáta, čo preukazuje podpis na doručenke.

19. V Návrhu k uzatvoreniu dohody o urovnaní zo dňa 8. 10. 2020, ktorý bol rovnako súdu predložený zo strany žalovaného, žalobca uvádza, že si je vedomý omeškania s odovzdaním predmetu zmluvy a túto skutočnosť nijako nespochybňuje. Žalobca v tomto liste ďalej uvádza, že omeškanie bolo v značnej miere spôsobené najmä poveternostnými podmienkami, ktoré neumožňovali realizáciu samotného diela. Zdôrazňuje, že sa nijakým spôsobom nesnaží vyviniť z porušenia zmluvných podmienok, avšak v tomto liste oznamuje žalovanému, že jednostranný zápočet vykonaný žalovaným považuje žalobca za neprimeranú sankciu, hoci uplatnenú v súlade so zmluvnými podmienkami. Zastáva názor, že v prípade nedosiahnutia prípadnej dohody a uplatnenia nároku žalobcu na súde, dôjde zo strany súdu k aplikácii (moderačné právo) a to najmä z dôvodu, že povinnosť žalobcu, ktorú ten dodatočne riadne splnil, je v tomto smere zabezpečená sankciou vo výške 182,5 % ročne z hodnoty diela. Žalobca prejavil záujem na urovnaní celej veci a predložil žalovanému návrh, že medzi žalobcom a žalovaným dôjde k podpísaniu dohody o urovnaní, na základe ktorej žalobca pristúpi k vydaniu dobropisu v rozsahu 50 % a zo strany žalovaného dôjde následne k doplateniu rozdielu dobropisovanej sumy, od ktorej bude ešte odpočítané už uhradené plnenie žalovaného v sume 493,20 EUR zo dňa 6. 12. 2019, pričom žalobca si nebude uplatňovať príslušenstvo istiny.

20. Vo vyjadrení žalovaného k návrhu žalobcu na uzatvorenie dohody o urovnaní (bez uvedenia dátumu, pozn. sudcu) žalovaný oznámil žalobcovi, že uplatnenú zmluvnú pokutu považuje za platne dohodnutú zmluvnými stranami, a preto nevidí dôvod v tejto veci uzatvárať dohodu o urovnaní.

21. Na základe predložených listinných dôkazných prostriedkov a nepopretých tvrdení strán sporu súd považoval za preukázané, že dňa 12. 11. 2008 žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom uzavreli ZMLUVU O DIELO č. ZML XXXX/XXXX/LSR, ktorej predmetom bol podľa článku II s názvom „Predmet zmluvy“ odsek 2.1.1 záväzok žalobcu ako zhotoviteľa za podmienok dojednaných v tejto zmluve pre žalovaného ako objednávateľa vypracovať v šiestich vyhotoveniach (papierových sadách) a 1× na CD projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie a realizáciu stavby: LC Martinkovec, rekonštrukcia“ podľa čl. IV ods. 4.1 najneskôr do 31. 1. 2019 (v ďalšom texte len „Zmluva o dielo“). Za porušenie povinnosti žalobcu odovzdať dielo do 31. januára 2019 si zmluvné strany v článku VIII. Zmluvy o dielo dojednali zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny diela za každý deň omeškania. Žalobca si svoju povinnosť vykonať dielo podľa Zmluvy o dielo splnil riadne dňa 20. 09. 2019 a v zmysle čl. III ods. 3.1.1 Zmluvy o dielo cenu diela žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 10190004 znejúcou na

sumu 13 152,00 EUR s DPH splatnou dňa 20. 10. 2019. Žalobca sa dostal s plnením svojej povinnosti vykonať dielo do omeškania o 231 dní. Žalovaný si v súlade s čl. VIII. ods. 8.1 Zmluvy o dielo voči žalobcovi listom zo dňa 06. 11. 2019 doručeným žalobcovi dňa 10. 11. 2019 uplatnil zmluvnú pokutu dohodnutú vo výške 0,5% denne z ceny diela za omeškanie s odovzdaním diela o 231 dní v sume 12.658,80 EUR. Zmluvnú pokutu žalovaný žalobcovi vyfakturoval faktúrou č. 608029111 znejúcou na sumu 12 658,80 EUR s dátumom splatnosti dňa 13. 11. 2019, ktorú pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty si žalovaný následne započítal listom zo dňa 03. 12. 2019 s názvom „Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok“ doručeným žalobcovi dňa 05. 12. 2019 s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie ceny diela v sume 13.152 EUR. Dňa 6. 12. 2019 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 493,20 EUR ako časť (doplatenie) ceny diela. Listom zo dňa 08. 10. 2020 žalobca navrhol žalovanému uzavretie dohody o urovnaní, v zmysle ktorej žalobca pristúpi k vydaniu dobropisu k jeho faktúre na zaplatenie ceny diela v rozsahu 50% a zo strany žalovaného dôjde k doplateniu rozdielu, od ktorej sumy bude odpočítané už uhradené plnenie zo strany žalovaného vo výške 493,20 EUR zo dňa 06. 12. 2019, s tým, že žalobca si nebude voči žalovanému uplatňovať žiadne príslušenstvo istiny. Žalovaný návrh žalobcu na uzavretie dohody o urovnaní neakceptoval.

22. Skutkový stav nebol medzi stranami sporný.

23. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

24. Podľa , cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

25. Podľa , zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

26. Podľa , objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

27. Podľa veta prvá , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

28. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

29. Podľa veta prvá , zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

30. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca odovzdal riadne vykonané dielo v zmysle odseku 2.1.1 Zmluvy o dielo žalovanému dňa 20. 09. 2019 ( ), vznikol mu tak nárok ( ) voči žalovanému na zaplatenie ceny diela podľa čl. III Zmluvy o dielo v sume 10.960 EUR bez DPH ( veta prvá ), t.j. 13.152 EUR s DPH. Žalobca je podľa zistení súdu evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom SR v zmysle . Žalovaný vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela v sume 13.152 EUR s DPH, ani splatnosť tejto pohľadávky žalobcu, nijak nespochybnil. Súd potom nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela v sume 13.152 EUR s DPH považoval za preukázaný.

31. V tomto konaní si žalobca z dohodnutej ceny diela uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 6.329,40 EUR, v ktorej časti považoval žalobca svoj nárok na zaplatenie ceny diela za dôvodný a ktorý podľa návrhu na vydanie platobného rozkazu predstavuje 1 ceny diela 13 152,00 EUR zníženej o úhradu 493,20 EUR, t.j. (13 152,00 EUR - 493,20 EUR) : 2 = 6 329,40 EUR.

32. Žalovaný sa proti žalobe bránil hmotnoprávnou námietkou, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela zanikol v celom rozsahu v dôsledku započítania s pohľadávku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 12.658,80 EUR (keďže žalobca sa dostal s plnením svojej povinnosti vykonať dielo včas do omeškania o 231 dní), a úhradou sumy 493,20 EUR na účet žalobcu dňa 6. 12. 2019.

33. Žalobca nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného, že sa dostal do omeškania s plnením svojej povinnosti odovzdať dielo žalovanému o 231 dní a ani nespochybnil mechanizmus výpočtu zmluvnej pokuty. Žiadal súd, aby vo vzťahu k uplatnenému nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil moderačné právo v zmysle , keď žalovaným uplatnenú zmluvnú pokutu považoval za drakonickú a neprimeranú s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Argumentoval, že do omeškania sa dostal na základe skutočností, ktoré nemohol ovplyvniť, že zmluvná pokuta bola dohodnutá jednostranne len pre porušenie povinností zo záväzkového vzťahu výlučne zo strany žalobcu, poukázal aj na nerovnovážne hospodárske postavenie zmluvných strán a žiadal súd, aby prihliadol na skutočnosť, že na strane žalovaného nevznikla v dôsledku omeškania žalobcu žiadna škoda. Ďalej žiadal zohľadniť, že žalovaný so žalobcom o predĺžení lehoty na vykonanie dodaní diela nekomunikoval a napriek omeškaniu žalobcu od zmluvy neodstúpil, počkal na odovzdanie diela a následne si uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu.

34. Žalovaný naopak vo svojej obrane proti žalobe žiadal súd, aby v danom prípade neuplatnil moderačné právo vo vzťahu k zmluvnej pokute. Namietal, že v danom prípade je výška sankcie dôsledkom dĺžky omeškania dlžníka s plnením svojej povinnosti a určenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5% z ceny diela za každý deň omeškania je možné podľa judikatúry posúdiť ako primerané. Argumentoval, že od konca zimy do odovzdania diela uplynulo veľmi dlhé obdobie, čo vyvoláva závažné pochybnosti, či bol žalobca schopný už pri podpise zmluvy vykonať dielo. Kritizoval žalobcu za to, že ho o nemožnosti vykonať dielo včas (pred termínom určeným na odovzdanie diela) neinformoval, keď zamestnanci žalovaného boli odborne spôsobilí posúdiť podmienky na uskutočnenie potrebných meraní.

35. Spornou potom medzi stranami zostala skutočnosť, či je v danom prípade dôvodná ingerencia súdu do pomerov strán sporu prostredníctvom uplatnenia moderačného práva v zmysle , a to vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute zo strany žalovaného za omeškanie s odovzdaním diela žalobcom. Pokiaľ by súd zmluvnú pokutu uplatnenú žalovaným a neskôr započítanú na pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny diela vyhodnotil ako neprimeranú, nemohlo jednostranným zápočtom dôjsť v rozsahu jej neprimeranej výšky k zániku pohľadávky, voči ktorej bol započítavací prejav urobený, teda uplatnenej pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny diela. Súd je tak oprávnený rozhodovať o znížení neprimeranej zmluvnej pokuty podľa i za situácie, kedy žalovaný ako veriteľ zo zmluvnej pokuty skôr uplatnil jednostranný zápočet pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty na pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny diela (podľa rozsudku senátu občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 11. 04. 2018). Bolo preto úlohou súdu v danom prípade vyriešiť právny spor medzi stranami o tom, či je zmluvná pokuta uplatnená žalovaným vo vzťahu k žalobcovi neprimeraná a to v kontexte prednesenej argumentácie strán sporu zhrnutej súdom v odsekoch 33. a 34. tohto rozhodnutia. Pre účely tohto posúdenia súd pripomína, že v článku VIII. odsek 8.1 Zmluvy o dielo bola zmluvná pokuta za omeškanie zhotoviteľa s odovzdaním diela podľa ods. 4.1 zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 0,5 % z ceny diela podľa ods. 3.1.1 za každý deň omeškania.

36. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

37. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

38. Podľa , ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

39. Podľa , ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

40. Podľa , veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

41. Podľa , okolnosti vylučujúce zodpovednosť () nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

42. Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

43. Podľa , za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

44. Podľa , zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

45. Podľa , účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

46. V tejto podobe platili citované ustanovenia a v dobe uzatvorenia Zmluvy o dielo, ktorej obsahom je aj sporné dojednanie o zmluvnej pokute.

47. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Súd na úvod konštatuje, že zmluvná pokuta v Zmluve o dielo bola medzi stranami dohodnutá platne, keďže je v nej určená povinnosť, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, a to povinnosť zhotoviteľa odovzdať dielo podľa ods. 4.1 Zmluvy o dielo (t.j. najneskôr do 31. 1. 2019) a obsahuje aj spôsob jej určenia, ktorý umožňuje určiť (vypočítať) konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, keď medzi stranami bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5 % z ceny diela 10.960 EUR za každý deň omeškania dlžníka s plnením zabezpečenej povinnosti. Súd mal na základe dôkazných prostriedkov predložených žalovaným za preukázané, že žalovaný si nárok na zmluvnú pokutu riadne uplatnil u žalobcu listom zo dňa 06. 11. 2019, ktorý mu bol doručený dňa 10. 11. 2019. Keďže medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa dostal do omeškania s odovzdaním diela o 231 dní, v zmysle posudzovaného zmluvného dojednania o zmluvnej pokute výška zmluvnej pokuty je 231× 0,005× 10.960 EUR, t.j. 12.658,80 EUR. Porušenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, výpočet zmluvnej pokuty, jej splatnosť uvedenú vo faktúre č. 608029111, ako aj uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaným u žalobcu žalobca v konaní nespochybnil. Súdu potom zostalo na návrh žalobcu posúdiť jej primeranosť.

48. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorým sa zabezpečuje splnenie zmluvnej povinnosti niektorou zmluvnou stranou. Účelom dohody o zmluvnej pokute je primárne zabezpečiť záväzok pre prípad jeho nesplnenia zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka v podobe snahy vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy. Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej povinnosti. Podľa ustanovenia § 301 Obchodného

zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Moderačné (zmierňovacie) právo súdu má zmysel v tom, že súd môže korigovať stav, ak by v dôsledku zmluvnej pokuty malo dôjsť k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne k bezdôvodnému hospodárskemu poškodeniu dlžníka. Ani všeobecná právna úprava v a ani osobitná úprava zahrnutá v však maximálnu výšku zmluvnej pokuty neurčujú. Samotné moderačné právo súdu, resp. možnosť jeho využitia na konkrétne zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, spočíva na voľnej úvahe konajúceho súdu. Úvahy súdu o neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty sa (z povahy veci) môžu podľa názoru súdu viazať len k tým okolnostiam, ktoré tu boli pri jej dojednaní. Ku skutočnostiam, ktoré nastali po dojednaní zmluvnej pokuty, tak zásadne pri posudzovaní jej (ne)primeranosti nie je možné prihliadať. Ustanovenie , čo do spôsobu vymedzenia kritérií pre posúdenie (ne)primeranosti zmluvnej pokuty, patrí k normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou. Ustanovenie stanovuje dve základné kritériá pre uplatnenie moderačného práva zo strany súdu, ktorými sú hodnota zabezpečovanej povinnosti a význam zabezpečovanej povinnosti.

49. Zo Zmluvy o dielo je zistiteľné, že zmluvnou pokutou bola zabezpečená povinnosť žalobcu včas vykonať dielo, a teda sa jedná o jeho hlavnú povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalovaným. Hodnota zabezpečovanej povinnosti zodpovedá hodnote diela, ktoré sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať v dohodnutom čase, teda sume 13.152 EUR (s DPH).

50. Súd ďalej dodáva, že z jazykového vyjadrenia vyplýva, že moderovať súd môže len výslednú čiastku zmluvnej pokuty, nie však vlastný spôsob jej určenia (percentuálnu sadzbu zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania). Pri pomerovaní zmluvnej pokuty vo výške 12.658,80 EUR vo vzťahu k hodnote zabezpečenej povinnosti, ktorou je povinnosť žalobcu včas vykonať dielo, ktorého cena je 13.152 EUR (s DPH), súd dospel k záveru, že pokiaľ by zmluvná pokuta bola určená touto pevnou sumou, ktorá by v takomto prípade mohla byť vymáhaná napr. aj v prípade len niekoľko dní trvajúceho omeškania, takto pevne stanovenú zmluvnú pokutu, ktorá by zodpovedala hodnote zabezpečovanej povinnosti, by bolo zrejme namieste považovať za neprimerane vysokú práve s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a dojednanou výškou zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu však rovnaké kritériá nie je možné použiť v prípade, ak celková výška zmluvnej pokuty dosiahne takmer hodnotu zabezpečovanej povinnosti v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka, kedy je výška zmluvnej pokuty plne závislá na dobe, po ktorú dlžník pokutou zabezpečovanú povinnosť neplní. V danom prípade bola dojednaná sankcia za omeškanie s dokončením celého diela za situácie, keď bol daný jeden termín dokončenia celého diela, zhotovovaného za určitú celkovú cenu diela. Zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami dojednaná tak, že čím dlhšia bola doba omeškania žalobcu s odovzdaním diela, tým bola aj vyššia zmluvná pokuta. Súd potom zdôrazňuje, že výška zmluvnej pokuty v jej absolútnom vyčíslení bola v danom prípade plne závislá od toho, kedy žalobca pristúpi k plneniu svojho záväzku a odovzdá predmet diela. Neprimeranosť zmluvnej pokuty preto v danom prípade nie je možné výlučne odvodiť len z jej celkovej výšky, keďže je dôsledkom dlhodobého omeškania. Opačný záver súdu by neprimerane zvýhodňoval žalobcu (dlžníka zo záväzkového vzťahu), keďže čím dlhšie by žalobca neplnil svoju povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty. V tomto kontexte k primeranosti sadzby zmluvnej pokuty 0,5 % z ceny diela za každý deň omeškania súd uvádza, že za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta dohodnutá v percentuálnej sadzbe1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (, , Patakyová, M. a kol. . Komentár. 2. aktualizované vydanie. Praha: C. H. Beck, 2008, 1162 s.), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (), na čo poukázal aj žalovaný. Ako neprimerane vysokú preto nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme sadzby 0,5 % z ceny diela za určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej povinnosti žalobcom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za určené časové obdobie (k tomu porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 14. júna 2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. februára 2016). Súd preto uzatvára, že napriek tomu, že v danom prípade nejde o zanedbateľný postih, nejde o zmluvnú pokutu neprimerane vysokú, keďže bola výsledkom dojednania o zmluvnej pokute v primeranej percentuálnej sadzbe 0,5 % z celkovej ceny diela za každý deň omeškania. Opačný záver by bol v rozpore s účelom zmluvnej pokuty, ktorej zmyslom je donútiť dlžníka pod hrozbou primeranej majetkovej

sankcie k riadnemu splneniu záväzku (k tomu porovnaj závery Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. júla 2019 sp. zn. zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2019).

51. Nosnej argumentácii žalobcu k neprimeranosti zmluvnej pokuty s poukazom na skutočnosť, že jeho omeškanie bolo zapríčinené nevhodnými poveternostnými podmienkami, ktoré znemožnili polohopisné a výškopisné zameranie zo strany subdodávateľa žalobcu, súd význam pripísať nemohol, keďže sa jedná o skutočnosti, ktoré nastali až po dojednaní zmluvnej pokuty. Ku skutočnostiam, ktoré nastali po dojednaní zmluvnej pokuty, pri hodnotení (ne)primeranosti (už) dojednanej zmluvnej pokuty podľa ustanovenia prihliadať nie je možné, keďže v čase, kedy sa zmluvné strany rozhodli zaviesť do ich zmluvného vzťahu zabezpečenie povinnosti žalobcu v podobe zmluvnej pokuty, tieto skutočnosti ešte neexistovali. Relevanciu týmto okolnostiam súd nemohol pripísať ani z dôvodu, že na rozdiel od pri právnej úprave zmluvnej pokuty zaviedol objektívny princíp. zakladá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti, a to bez možnosti liberácie (absolútna objektívna zodpovednosť). Vyplýva to z dikcie , ktoré vylučuje vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť podľa na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Dlžník sa v obchodných vzťahoch nemôže zbaviť povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. Pokiaľ mal potom žalobca, na ktorého dopadla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pocit, že včasné splnenie svojho záväzku nemohol ovplyvniť, a preto by nemal platiť ani zmluvnú pokutu (v plnej výške), práve ust. upravujúce princíp objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie bránil súdu v zohľadnení týchto okolností. Pre úplnosť súd v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje, že strany sporu v Zmluve o dielo aplikáciu na ich zmluvný vzťah nevylúčili.

52. Súd napriek vyššie uvedeným záverom pri celkovom zhodnotení okolností daného prípadu nemohol prehliadnuť, že podľa tvrdení žalobcu zo strany jeho subdodávateľa k dodaniu služby v podobe zamerania výškopisu a polohopisu pre zlé podmienky došlo dňa 1. 5. 2019, pričom ale k odovzdaniu diela samotného došlo až k 20. 9. 2019. Súd pripomína, že od podpisu zmluvy o dielo dňa 12. 11. 2018 bolo povinnosťou žalobcu vypracovať a odovzdať predmet diela žalovanému najneskôr do 31. januára 2019. Na vykonanie diela mal potom žalobca 80 dní od podpisu zmluvy, pričom od oneskoreného (vplyvom nepriaznivých podmienok) dodania služby subdodávateľom dňa 1. 5. 2019 do odovzdania diela 20. 9. 2019 uplynulo až 142 dní, pričom celková doba omeškania predstavovala 231 dní. Skutočnosť, prečo k odovzdaniu diela došlo až s takým časovým odstupom od uskutočnených meraní potrebných podľa tvrdení žalobcu na vykonanie diela, však žalobca súdu žiadnym spôsobom nevysvetlil. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie , podľa ktorého v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Napriek tomu, že žalobca žiadal súd o uplatnenie moderačného práva vo vzťahu k zmluvnej pokute, ktorú si voči nemu uplatnil a následne na cenu diela započítal žalovaný, žalobca vo svojich podaniach a ani na súdom pojednávaní rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k celej dobe omeškania neopísal. V konkrétnej rovine žalobca súdu potom ani nijak neobjasnil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že by súd mal znížiť zmluvnú pokutu práve o ním požadovanú sumu rovnajúcu sa 1 uplatnenej zmluvnej pokuty (12 658,80 EUR : 2 = 6 329,40 EUR).

53. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že žalovanému porušením zmluvnej povinnosti žalobcu odovzdať dielo riadne a včas nevznikla žiadna škoda, súd dodáva, že v zmysle ustanovenia nie je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na okolnosti vzniku škody, nakoľko ten účastník zmluvného vzťahu, ktorý poruší svoju povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, je povinný pokutu zaplatiť aj v prípade, ak oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti žiadna škoda nevznikne. Platí potom, že zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody. Otázka vzniku škody v kontexte zo znením je významná len v prípade, ak súd konštatuje neprimeranú výšku zmluvnej pokuty, kedy je možnosť súdu túto zmluvnú pokutu znížiť, limitovaná výškou škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Je potrebné ďalej dodať, že dojednanie zmluvnej pokuty zvýhodňuje postavenie veriteľa v tom smere, že nemusí preukazovať vznik škody a ani jej výšku, pretože svoj nárok na náhradu škody pokrýva zmluvnou pokutou, ktorá v zmysle právnej teórie predstavuje paušalizovanú náhradu škody. V posudzovanom prípade potom nebolo potrebné zo strany žalovaného tvrdiť ani preukazovať, že

porušením zmluvnej povinnosti žalobcom mu vznikla škoda (a ani jej výšku). Súd preto tvrdeniu žalobcu, že žalovaný vznik škody neavizoval, nepripísal žiadnu relevanciu.

54. Neprimeranosť dojednanej zmluvnej pokuty nesignalizuje ani skutočnosť, že dohodou zmluvných strán bola zakotvená povinnosť platiť zmluvnú výlučne žalobcom v prípade jeho omeškania s odovzdaním diela a recipročne nebola dojednaná žiadna zmluvná pokuta za prípadné porušenie zmluvných povinností žalovaného voči žalobcovi. Dohoda o zmluvnej pokute je výsledkom dojednania zmluvných strán vychádzajúci z ich zmluvnej voľnosti, a preto ak strany dojednali zmluvnú pokutu výlučne pre prípad porušenia povinnosti žalobcu ako dodávateľa odovzdať dielo včas, nie je možné dospieť k záveru, že by samotná táto okolnosť mohla zakladať dôvodnosť tvrdení žalobcu o neprimeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty. Sama skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou neznamená ani to, že táto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ).

55. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že u účastníkov obchodno-právnych vzťahov sa predpokladá vysoká profesionálna úroveň. Vzhľadom k prevažujúcej profesionalite účastníkov obchodno-právnych vzťahov je možné vo všeobecnej rovine konštatovať, že citlivosť k aspektom sociálnej rovnosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, preto súd nevidí žiadny zákonný dôvod na to, aby v danom prípade pripísal význam hospodárskemu postaveniu zmluvných strán v rámci ich záväzkového vzťahu. Žalobca ani netvrdil, že by postavenie zmluvných strán ovplyvnilo obsah zmluvy.

56. Na základe tohto predpokladu súd zároveň dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalobcu pred vstupom do záväzkového vzťahu so žalovaným s odbornou starostlivosťou zhodnotiť svoje možnosti a schopnosti splniť si voči žalovanému všetky svoje záväzky, teda okrem iného dôsledne zhodnotiť aj všetky okolnosti, ktoré by mohli nastať pri realizácii predmetu diela. Ďalej súd zvýrazňuje, že ide o právny vzťah medzi subjektami, ktoré mohli a mali odborne a zodpovedne posúdiť primeranosť a únosnosť dojednanej zmluvnej pokuty, ako aj posúdiť mieru rizika pri zavedení tohto zabezpečovacieho inštitútu do Zmluvy o dielo. V čase dojednania zmluvnej pokuty mali zmluvné strany vedomosť o tom, aká povinnosť je zmluvnou pokutou zabezpečená a aká bude výška zmluvnej pokuty v prípade jej porušenia.

57. K tvrdeniu žalobcu, že dojednaná zmluvná pokuta je vzhľadom na okolnosti daného prípadu neplatná, súd uvádza, že toto svoje tvrdenie žalobca bližšie nezdôvodnil. Súd preto len vo všeobecnosti dodáva, že musí z úradnej povinnosti (ex offo) preskúmať, či sa dohoda o zmluvnej pokute neprieči dobrým mravom. Samotné dojednanie neprimeranej zmluvnej pokuty nekvalifikuje jej dojednanie za také, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle , a to preto, že zákon umožňuje moderovať výšku zmluvnej pokuty, na čo však podľa vyššie prezentovaných záveroch súdu v danom prípade neboli splnené podmienky.

58. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný napriek omeškaniu žalobcu od zmluvy neodstúpil, počkal si na odovzdanie diela, ktoré riadne užíva a voči žalobcovi si uplatnil zmluvnú pokutu takmer v hodnote ceny diela. Na základe uvedeného tvrdenia žalobcu bolo dôvodné posudzovať vzťah medzi stranami nielen v zmysle , ktorý ustanovuje podmienky moderačného práva, ale aj podľa ustanovenia , ktoré rieši rozpor výkonu práva so zásadami poctivého obchodného styku. Pri aplikácii ustanovenia skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty je neprimerane vysoká, sama o sebe nie je rozhodujúca. Dôraz sa kladie na okolnosti výkonu práva, t. j. uplatneniu zmluvnej pokuty. Aj primeraná výška zmluvnej pokuty môže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle . Ustanovenie je v zmysle právnej teórie potrebné vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade s ekvitou. Korektív zásadami poctivého obchodného styku má byť ale len poslednou možnosťou (ultima ratio), ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivé. Súd nevyužitie práva žalovaného odstúpiť od Zmluvy o dielo a následné uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie predmetu diela samo o sebe nevníma ako rozporné so zásadami poctivého obchodného styku, kedy podľa jeho názoru konaním žalovaného došlo k primeranej realizácii vlastných oprávnených hospodárskych záujmov v zmysle platných dojednaní v Zmluve o dielo. To, že sa žalovaný riadil princípom pacta sunt servada (lat. dohody treba zachovávať) a trval na realizácii Zmluvy o dielo, nie je bez ďalšieho možné pričítať v jeho neprospech. Vo zvyšku prednesené skutkové

tvrdenia žalobcu nevypovedajú nič o tom, akým spôsobom a za akých okolností vykonal žalovaný svoje práva na zmluvnú pokutu a či ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, teda či ide o taký výkon práva, ktorý je voči žalobcovi zneužívajúcim, či šikanóznym, pričom nie je povinnosťou súdu aktívne vyhľadávať dôvody na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia, ani aktívne hľadať dôvody neplatnosti posudzovaného zmluvného dojednania o zmluvnej pokute.

59. Keďže súd v danom prípade nezistil dôvody na aplikáciu na zmluvnú pokutu uplatnenú žalovaným voči žalobcovi, , a vo všeobecnej rovine nezistil ani žiadne dôvody neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, súd sa ďalej zaoberal tým, či uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla započítaním v časti 12.658,80 EUR a v časti 493,20 EUR splnením dlhu, ako to vo svojej obrane proti žalobe tvrdil žalovaný.

60. Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

61. Podľa , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

62. Podľa , proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

63. Podľa , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

64. Podľa , záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

65. Započítanie v zmysle je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a naopak. Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Súd má v zmysle vyššie konštatovaných zákonných predpokladov na podklade listinného dôkazného prostriedku predloženého žalobcom s názvom Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 3. 12. 2019 za preukázané, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 13.152 EUR na zaplatenie ceny diela vyfakturovanej žalobcom žalovanému faktúrou číslo 10190004, splatnej dňa 20. 10. 2019 a pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v sume 12.658,80 EUR na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcu s vykonaním diela podľa Zmluvy o dielo vyfakturovanej žalovaným žalobcovi faktúrou číslo 608029111 splatnej dňa 13. 11. 2019, zanikli v rozsahu, v akom sa kryli, teda v rozsahu 12.658,80 EUR, dňa 13. 11. 2019, kedy dospela pohľadávka neskôr splatná, resp. kedy sa tieto pohľadávky stretli, pričom splatnosť oboch predmetných pohľadávok nebola žiadnou zo strán sporu rozporovaná. Z predloženej doručenky k tomuto dôkaznému prostriedku súd považuje za preukázané, že jednostranný započítací prejav žalovaného sa dostal do dispozičnej sféry žalobcu dňa 5. 12. 2019. Žalobca napokon platnosť započítacieho prejavu žalovaného a ani jeho doručenie v konaní nijak nespochybnil.

66. Na základe zhodných tvrdení strán sporu a na základe potvrdenia spoločnosti Tatra banka a.s. súd považoval za preukázané, že vo zvyšku došlo k úhrade pohľadávky žalobcu v sume 493,20 EUR prevodom tejto sumy na účet žalobcu zo strany žalovaného dňa 6. 12. 2019.

67. Súd potom považoval za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie ceny diela zanikol v celom rozsahu 13.152 EUR započítaním v rozsahu 12.658,80 EUR dňa 13. 11. 2019 ( ) a čiastočným plnením žalovaného pripísaním sumy 493,20 EUR na účet žalovaného dňa 06. 12. 2019 ( ).

68. Z vyššie uvedených dôvodov súd obranu žalovaného proti uplatnenému nároku žalobcu v tomto konaní považoval v celom rozsahu za dôvodnú, pričom žalobca ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vo veci skončil dokazovanie ( ), neuplatnil také prostriedky procesného útoku ( ), na základe ktorých by mu mohol súd priznať právo na zaplatenie 6329,40 EUR.

69. Keďže žalobca vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania neuviedol iné skutočnosti, než ktorými odôvodnil uplatnený nárok na zaplatenie 6329,40 EUR, z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi ani právo na zaplatenie úroku z omeškania v percentuálnej sadzbe 8% ročne z uplatnenej sumy 6329,40 EUR od 21. 10. 2019 do zaplatenia, pripomínajúc, že žalobca sa v konaní pred súdom v podstate domáhal moderácie zmluvnej pokuty tak, že ju súd zníži o 1 na sumu 6 329,40 EUR. Takéto zníženie zmluvnej pokuty by malo za následok, že pohľadávka žalobcu nezanikla v dôsledku započítania s pohľadávkou žalovaného dňa 13. 11. 2019 v rozsahu 12.658,80 EUR, ale po uplatnení moderačného práva zo strany súdu na návrh žalobcu len v rozsahu 6329,40 EUR. K čiastočnému plneniu pohľadávky žalobcu na zaplatenie ceny diela došlo čiastočnou úhradou v sume 493,20 EUR dňa 06. 12. 2019. Zo skutočností tvrdených žalobcom potom možno logicky vyvodiť, že od tohto dátumu neuhradených z ceny diela tak malo zostať 6329,40 EUR. Preto súd aj uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania považuje za nedôvodný, keďže na žiadosť žalobcu k moderácii započítavanej zmluvnej pokuty s vyššie popísanými účinkami nepristúpil. Je potrebné doplniť, že na podklade skutočností tvrdených žalobcom nárok na úrok z omeškania z požadovaného nároku na zaplatenie (neuhradenej) ceny diela v sume 6329,40 EUR (po započítaní moderovanej zmluvnej pokuty v sume 6329,40 EUR na cenu diela a pri zohľadnení čiastočnej úhrady ceny diela v sume 493,20 EUR) mohol žalobcovi vzniknúť najskôr dňa 07. 12. 2019, teda odo dňa nasledujúceho po čiastočnej úhrade ceny diela 06. 12. 2019, a nie už od 21. 10. 2019. Žiadne iné skutkové tvrdenia vo vzťahu k úroku z omeškania odôvodňujúce iný záver súdu žalobca neuviedol.

70. Súd pre úplnosť dodáva, že sa zaoberal sporom medzi stranami len v rozsahu, v akom ho strany v priebehu konania vymedzili.

71. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

72. O trovách konania súd rozhodoval podľa a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy

na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.