Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-247-2019.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/247/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanej: A. Š.Á., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 2 145,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2145,66 Eur spolu s úrokom vo výške 19,80 % ročne zo sumy 1469,75 Eur od 20. 12. 2018 do 20. 01. 2020, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1469,75 Eur od 20. 12. 2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 40,-- Eur, splatných vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že neuhradenie jednej zo splátok riadne a včas stane sa zročným celý dlh.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04. 11. 2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.145,66 Eur s príslušenstvom (zmluvný úrok 19,80 % ročne a úrok z omeškania 5 % ročne z istiny 1.469,75 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia) titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru a náhrady trov konania. Tvrdil, že nadobudol žalovanú pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX spolu s jej príslušenstvom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 12. 2018 uzatvorenej medzi Poštová banka, a.s. ako postupom a žalobcom ako postupníkom. Uviedol, že jeho právny predchodca (Poštová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 22. 01. 2015 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej „zmluva“) v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej dňa 22. 01. 2015 prevodom na účet finančné prostriedky vo výške 1850,- Eur, ktoré sa zaviazala vrátiť v dohodnutej lehote vrátane úrokov podľa predpisu splátok k zmluve. Žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru v časti zaplatené splátky. Vzhľadom na to, že žalovaná svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas nesplnila, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 26. 06. 2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle čl. 6 Obchodných podmienok ku dňu 26. 06. 2017. Žalovaná ani napriek výzve zo strany žalobcu svoj záväzok nesplnila. Za dobu po splatnosti úveru si žalobca uplatnil z nezaplatenej istiny zmluvný úrok 19,80 % ročne v zmysle čl. 6 obchodných podmienok a zákonný úrok z omeškania 5 % ročne v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o úvere lepšia splátka zo dňa 22. 01. 2015, obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky (VOP), predpis splátok, aktuálny stav úveru ku dňu 18. 12. 2018, výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 29. 05. 2017 s podacím hárkom (č.l. 63), výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26. 06. 2017 s fotokópiou doručenky (č.l. 62), sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20. 12. 2018, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 01. 2019 s podacím hárkom, výzvu na zaplatenie
- predžalobnú výzvu zo dňa 08. 08. 2019.
3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
4. Rozsudkom č. k. 13Csp/247/2019- 69 zo dňa 02. 07. 2020 súd žalobu zamietol ( výrok I), a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (výrok II). Súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú je povinný skúmať aj bez námietky strany sporu (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 z 29. 06. 2010). Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41CoCsp/46/2020- 117 zo dňa 27. 01. 2021 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko sa nestotožnil s názorom tunajšieho súdu, že zmluva o úvere nebola uzatvorená v písomnej forme a že žalobca nepreukázal splnenie platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a to preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní.
6. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd viazaný názorom krajského súdu preukázané, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890 a žalovaná uzatvorili dňa 22. 01. 2015 zmluvu o úvere lepšia splátka (ďalej „zmluva“) v obligatórnej písomnej forme, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.850,- Eur, ktorý sa zaviazala splatiť vrátane úrokov v 60 mesačných splátkach po 49,- Eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 02. 2015, ďalších k 20. dňu v mesiaci a dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 20. 01. 2020. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 19,80 % ročne. Nebolo sporné, že žalovaná úver riadne nesplácala, preto právny predchodca žalobcu výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 29. 05. 2017, odoslanou podľa podacieho hárka dňa 30. 05. 2017, žalovanú upozornil, že k tomuto dňu je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Rovnako nebolo sporné, že následne výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26.06.2017, doručenou žalovanej podľa fotokópie doručenky dňa 04. 07. 2017, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej predčasné zosplatnenie úveru k 26. 06. 2017 a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy, čím splnil povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd potom považoval postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 uzatvorenej medzi Poštová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom za platné, v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore za preukázanú.
8. Súd doplnil dokazovanie výsluchom žalovanej a právneho zástupcu žalobcu. Žalovaná na pojednávaní dňa 17. 06. 2021 uviedla, že uznáva nárok žalobcu v celom rozsahu a požiadala, aby jej bolo umožnené splácať dlh v splátkach po 40,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci. Na to právny zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie a určiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanú istinu v splátkach po 40,- Eur mesačne splatných k 20. dňu v mesiaci po hrozbou zročnosti celého dlhu v prípade neuhradenia ktorejkoľvek zo splátok.
9. Podľa § 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
10. Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
11. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
12. Pretože žalovaná uznala žalobcom uplatnený nárok, žalobca podal návrh na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, súd vzhľadom k zistenému skutkovému stavu mal za to, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie v zmysle § 282 CSP v rozsahu, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. V súlade s § 232 ods. 4 CSP, za súhlasu žalobcu, súd povolil žalovanej splácať povinnosť týmto rozsudkom jej uloženú v splátkach po 40,-Eur mesačne splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky alebo jej časti riadne a včas.
13. Pokiaľ si žalobca uplatnil zmluvný úrok 19,80 % ročne z dlžnej istiny 1469,75 Eur po termíne konečnej splatnosti úveru (20. 01. 2020), t.j. od 21. 01. 2020 do zaplatenia, v tejto časti súd žalobu zamietol. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020 (R 5/2021) uviedol nasledovné: „Z ustanovenia § 497 a § 502 ods.1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods.2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej
náhrady škody. Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“ Rovnaký záver bol potom prezentovaný aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR /napr. sp. zn. 1Cdo 94/2019, 3Cdo 113/2019, 9Cdo 6/2020/.
14. Ak je teda pre spotrebiteľa „nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny“ a „dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie“, súd priznal žalobcovi zmluvné úroky z dlžnej istiny do dohodnutého termínu konečnej splatnosti úveru dňa 20. 01.2020, a vo zvyšnej časti zmluvných úrokov žalobu zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že nakoľko bol žalobca v spore neúspešný iba v časti príslušenstva, priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku vydanému na základe uznania nároku nie je prípustné podať odvolanie okrem podania odvolania z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. a/ CSP).
Proti ostatným výrokom tohto rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov (dvojmo) inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.