Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoCsp-46-2020.pdf
PDF · 112.84 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoCsp/46/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpenému JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 2.145,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 13Csp/247/2019-69 zo dňa 2. júla 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 13Csp/247/2019-69 zo dňa 2. júla 2020 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.11.2019 proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.145,66 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru a náhrady trov konania. Zistil, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., Bratislava (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka dňa 22.01.2015 uzavreli Zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“, resp. „zmluva“). Žalovaná neplnila svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas, preto ju právny predchodca žalobcu výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 29.05.2017 upozornil, že ku dňu 29.05.2017 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 354,90 Eur. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je banka oprávnená využiť ust. § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26.06.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej predčasné zosplatnenie pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 26.06.2017. Táto výzva bola doručená žalovanej dňa 04.07.2017. Následne dňa 20.12.2018 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.
3. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zároveň zmluvný vzťah vzniknutý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou posúdil ako spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
4. Konštatoval, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 ) a určuje jej obligatórne náležitosti (§ 9 ods. 2), a to pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11). Pokiaľ ide o písomnú formu zmluvy, súd prvej inštancie zistil, že táto nebola dodržaná. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania zistil, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť tak, že najprv podpísala tlačivo žalovaná dňa 23.12.2014 a vyplnila body 1, 2 tlačiva (1. Zmluvné strany, 2. Žiadosť o poskytnutie úveru), následne dňa 22.01.2015 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou vyplnením bodu 3 tlačiva. Najskôr teda vyplnila žalovaná žiadosť o poskytnutie úveru (návrh na uzatvorenie zmluvy), ktorá obsahovala z údajov v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch iba žiadanú výšku, dobu a frekvenciu splácania úveru. Na tento návrh žalovanej pôvodný veriteľ reagoval tým, že súhlasil s výškou úveru, dobou a frekvenciou splácania, a doplnil ďalšie údaje zmluvy (výška mesačnej splátky, dátum prvej, každej ďalšej a poslednej splátky, ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú RPMN, celkovú čiastku úveru), čo vyplýva z čl. 3 tlačiva. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany pôvodného veriteľa, ale o novom návrhu, ktorý by mala žalovaná písomne prijať alebo odmietnuť (§ 44 Občianskeho zákonníka). V konaní však nebolo preukázané, že by k tejto písomnej akceptácii nového návrhu pôvodného veriteľa zo strany žalovanej došlo. Žalobca ani netvrdil, že by bankou navrhnutý obsah zmluvy, vystavený následne po podpise žiadosti dlžníkom, bol totožný so žiadosťou dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník prijal (§ 44 ods. 1, § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nečinnosť, či mlčanie žalovanej pritom za akceptáciu nového návrhu banky nie je možné považovať (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán, teda v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zákonom predpísanej písomnej forme, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaná ako dlžník by teda mala vrátiť veriteľovi, resp. jeho právnemu nástupcovi len dlžnú istinu za predpokladu preukázania jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore.
5. Súd prvej inštancie ďalej skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie ex offo. Uviedol, že predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou postúpená na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20.12.2018 (ďalej len „zmluva po postúpení pohľadávok“). V tomto prípade teda aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/01 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“). Zistil, že v danom prípade bol termín konečnej splatnosti určený v zmluve na 20.01.2020, preto splatnosť celej pohľadávky mohla v čase postúpenia nastať iba v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Konštatoval, že nemal preukázanú dohodu zmluvných strán v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka ako dvojstranného právneho úkonu na možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom, keďže táto je zakomponovaná len v obchodných podmienkach nepodpísaných žalovanou (rovnako napr. Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn. 6Co/36/2019 z 03.12.2019 bod 17 odôvodnenia), preto predmetom postúpenia mohla byť iba splatná časť úveru (bez úrokov vzhľadom na bezúročnosť úveru). Ak úver nebol platne zosplatnený v čase postúpenia pohľadávky, banka nemohla postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu s poukazom na § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a pokiaľ sa tak stalo, je zmluva o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.
6. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorými sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018). Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 26/2017 z 28. marca 2018. Konštatoval, že v tomto prípade nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že by bola žalovanej pred postúpením pohľadávky zaslaná výzva na splatenie splatného dlhu a napriek tomu zostala v omeškaní s platením dlhu tak, ako to má na mysli § 92 ods. 8 zákona o bankách. Za takú výzvu súd prvej inštancie nepovažoval list zo dňa 29.05.2017, ani zo dňa 26.06.2017, pretože v tom čase nebola žalovaná v omeškaní so splácaním istiny, nakoľko vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mala do 26. 06.2017 zaplatiť 29 splátok istiny, t.j. pri úvere 1.850,-- Eur splatnom v 60 splátkach, 29 x 30,83
Eur, t.j. 894,07 Eur, pričom po započítaní platieb z aktuálneho úveru na istinu v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaná uhradila dovtedy 1.253,70 Eur.
7. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemohol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie a žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácia žalobcu v celom rozsahu zamietol.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s čl. 4 a čl. 17 CSP tak, že úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich náhradu neuplatnila.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zamietnutiu žaloby súdom prvej inštancie z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že má za to, že aj ústna dohoda o možnosti predčasného zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka je medzi stranami platná. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nepovažoval zmluvu o úvere uzatvorenú medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou za písomnú, mal za to, že jej existencia je nesporná, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Tiež nepovažoval za sporné, že žalovaná dňa 23.12.2014 podpísala „tlačivo“, kde podľa bodu 3.9 žalovaná pred podpisom potvrdila prijatie dokumentov, okrem iného aj obchodných podmienok, v ktorých bola dohodnutá v bode 6.8 možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu vyslovil názor, že absencia písomnej formy nemá za následok neplatnosť zmluvy. Taktiež nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok neexistenciu platnej dohody na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, pretože § 565 Občianskeho zákonníka výslovne neukladá povinnosť stranám uzatvoriť dohodu o možnosti predčasného zosplatnenia pohľadávky (úveru) písomne.
10. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, že nepreukázal, že žalovaná bola v čase zosplatnenia úveru viac ako 3 mesiace v omeškaní so splácaním úveru uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie hypoteticky konštatoval výšku sumy, ktorá mala byť zo strany žalovanej zaplatená k 26.06.2017, a to s poukazom na počet splátok, pričom výšku jednej splátky určil na sumu 30,83 Eur. Výšku tejto splátky súd prvej inštancie odôvodnil tým, že celkovú výšku poskytnutého úveru vydelil počtom dohodnutých splátok, ktoré boli dohodnuté medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou. Takéto určenie výšky splátok, ktoré mali byť podľa názoru súdu prvej inštancie uhrádzané zo strany žalovanej sa neopiera o skutkové okolnosti a predložené listinné dôkazy. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že strany sa nielenže dohodli na počte 60 splátok, ale aj to, že výška jednej splátky je stanovená na sumu 49,-- Eur. Podľa úvahy súdu prvej inštancie tak do dňa 26.06.2017 žalovaná mala zaplatiť 29 splátok istiny v dohodnutej výške po 49,-- Eur, čo predstavuje sumu vo výške 1.421,-- Eur, a teda v čase zosplatnenia úveru žalovaná bola v omeškaní, keďže zaplatila len sumu vo výške 1.253,70 Eur. Uviedol, že súd prvej inštancie na jednej strane prihliadol na dojednanie zmluvných strán ohľadne počtu dohodnutých splátok pre vlastné prispôsobovanie si výpočtov, avšak na druhej strane odignoroval dohodu o výške jednej splátky. Považoval za neakceptovateľné, aby súd prvej inštancie svojvoľným postupom prepočítaval výšku mesačných splátok, ktoré mali byť údajne uhrádzané, keď výška splátok bola medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou dohodnutá. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie pre svoje výpočty akceptoval dohodu strán o počte splátok napriek tomu, že podľa jeho názoru nebola dodržaná písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak z rovnakého dôvodu konštatoval neexistenciu platnosti dohody o možnosti predčasného zosplatnenia úveru.
11. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že jeho právny predchodca pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka jeho právny predchodca upozornil žalovanú listom zo dňa 29.05.2017, že je so svojim záväzkom viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany žalovanej napriek výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, jeho právny predchodca listom zo dňa 26.06.2017 zosplatnil poskytnutý úver a zároveň žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní. Obsahom výzvy zo dňa 26.06.2017 bola okrem oznámenia banky o predčasnom zosplatnení úveru aj samotná výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorou banka žalovanú vyzvala na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní. Preto mal za to, že uvedenú výzvu je potrebné považovať aj za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Z uvedených dôvodov mal za zrejmé, že v danom spore má aktívnu legitimáciu, nakoľko nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril s jeho právnym predchodcom a k platnému postúpeniu pohľadávky boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Ďalej namietal, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že na pojednávaní dňa 02.07.2020 žalovaná výslovne uznala jeho nárok čo do dôvodu a výšky a žiadala ho splácať v pravidelných mesačných splátkach po 40,-- Eur. Z uvedeného dôvodu uviedol, že súd prvej inštancie mal povinnosť na základe jeho návrhu vydať rozsudok pre uznanie nároku, nakoľko k tomu boli splnené všetky podmienky. Preto mal za to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s § 282 CSP, keď v predmetnom spore nevydal rozsudok pre uznanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 05.11.2019 proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.145,66 Eur, zmluvného úroku vo výške 19,80 % ročne zo sumy 1.469,75 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.469,75 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou dňa 22.01.2015. Svoju aktívnu legitimáciu v spore žalobca preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi ním, ako postupníkom a jeho právnym predchodcom Poštovou bankou, a.s., so sídlom v Bratislave ako postupcom, na základe ktorej nadobudol pohľadávku zo zmluvy o úvere spolu s jej príslušenstvom. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2018 zo dňa 20.12.2018 odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1 a č. 2 spolu s príslušenstvom. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 02.01.2019 žalovanej oznámil, že postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere na žalobcu so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 22.01.2015 (žalovaná podpísala dňa 23.12.2014) odvolací súd zistil, že v článku 1. tejto zmluvy sú uvedené osobné údaje o žalovanej, údaje o jej zamestnávateľovi, výška príjmu, výška mesačných splátok iných úverov a pôžičiek. V článku 2. tejto zmluvy označeného ako žiadosť o poskytnutie úveru lepšia splátka je uvedená žiadaná výška úveru 1.850,-- Eur, doba splácania úveru 5 rokov, čerpanie úveru na osobný účet v banke. V článku 3. tejto zmluvy označeného ako zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia v bode 3.2. je špecifikovaný predmet zmluvy o úveru, a to výška schváleného úveru 1.850,-- Eur, výška mesačnej splátky 49,-- Eur, výška úrokovej sadzby 19,80 % p.a., RPMN banky 21,70 %, priemerná RPMN 18,66 %, celková čiastka úveru 2.914,96 Eur, dátum prvej splátky 20.02.2016, dátum každej ďalšej splátky k 20. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 20.01.2020, počet mesačných splátok 60. V bode 3.3 článku 3. zmluvy sú špecifikované poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. V bode 3.9 článku 3. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, reklamačným poriadkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Dlžník (spoludlžník) vyhlásil, že sa pred uzatvorením zmluvy o úvere oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka, ktorý obdržal pred podpisom zmluvy o úvere. Dlžník (spoludlžník) svojim podpisom potvrdil, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi. Pojmy s veľkým začiatočným písmenom uvedené v obchodných podmienkach a všeobecných obchodných podmienkach majú rovnaký význam aj v zmluve o úvere. Podľa článku IV. bod 6.8 odsek písm. a) obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka) s platením splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka (spoludlžníka) na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Vzhľadom na to, že žalovaná podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok právny predchodca žalobcu výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 29.05.2017 žalovanú v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil, že ku dňu
29.05.2017 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 354,90 Eur, pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 335,90 Eur, poplatkov vo výške 19,-- Eur a súčasne žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Podaním zo dňa 26.06.2017 právny predchodca žalobcu označeným ako „Výzva na úhradu dlžnej sumy“ žalovanej oznámil, že nakoľko svojim konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy o úvere, stáva sa jej úverová pohľadávka v celkovej výške 1.625,37 Eur k 26.06.2017 predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Na preukázanie doručenia tejto výzvy žalobca predložil fotokópiu doručenky, ktorej prevzatie potvrdila žalovaná dňa 04.07.2017.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase postúpenia zmluvy o úvere práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
18. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase postúpenia zmluvy o úvere ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu a poskytol žalovanej finančné prostriedky a žalovaná sa ich zaviazala žalobcovi vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere ja absolútnym obchodom, ide o zmluvu, ktorá je vždy uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka. Charakter zmluvy vyplýva z Obchodného zákonníka, pričom časť obsahu zmluvy možno v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (ďalej len „rozsudok vo veci C-42/15“), ktorý uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená v jedinom dokumente. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere je však zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou, a preto súd prvej inštancie správne na predmetnú vec aplikoval aj ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa.
20. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tým, že žalovaná v zmluve o úvere vyplnila najprv žiadosť o poskytnutie úveru lepšia splátka (článok 2 zmluvy o úvere), ktorá obsahovala žiadanú výšku úveru, dobu splácania úveru a spôsob čerpania úveru a následne banka v článku 3 zmluvy o úvere uviedla podmienky schváleného úveru, v ktorých banka uviedla výšku schváleného úveru, ktorá bola totožná so žiadanou výškou úveru, výšku mesačnej úhrady, výšku úrokovej sadzby, RPMN, priemernú RPMN, dátum prvej splátky úveru, dátum každej ďalšej splátky a dátum konečnej splatnosti úveru, počet mesačných splátok došlo k novému návrhu na uzavretie zmluvy o úvere. Žiadosť o poskytnutie úveru (článok 2. zmluvy o úvere ako aj podmienky schváleného úveru sú súčasťou jedného dokumentu, ktorý žalovaná podpísala. Poskytnutý úver je pritom možné podľa ust. § 11 ods. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov len v prípade, že zmluva o úvere nebola uzavretá v písomnej forme. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie predmetnú vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovanou nebola uzatvorená v písomnej forme, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a z tohto dôvodu je podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.
21. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu je pre určenie otázky platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky je podstatné, či podmienky pre postúpenie banky bez súhlasu žalovanej na tretiu osobu, ktorá nie je bankou podľa § 92 ods. 8, prvá veta zákona o bankách boli splnené. Uvedené ustanovenie zákona o bankách upravuje špeciálne podmienky popri všeobecných podmienok uvedených v Občianskom zákonníku, týkajúcich sa postúpenia pohľadávok, za ktorých môže byť banková pohľadávka, alebo jej časť postúpená. V zmysle tohto ustanovenia pohľadávka alebo jej časť môže byť postúpená, ak je pohľadávka splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Tieto zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018)
23. Odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej výzvu zo dňa 29.05.2017 na zaplatenie dlžnej sumy a podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ju upozornil, že k 29.05.2017 je pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a následne právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26.06.2017, v ktorej vzhľadom na to, že žalovaná podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok zosplatnil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy k 26.06.2017 v celom rozsahu v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Na preukázanie doručenia tejto výzvy predložil doručenku, z ktorej vyplýva, že žalovaná túto výzvu prevzala dňa 04.07.2017. Z uvedeného teda je zrejmé, že žalobca v konaní preukázal, že žalovanej doručil výzvu zo dňa 26.06.2017. Keďže súd prvej inštancie v danom prípade dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, súd prvej inštancie na základe takéhoto právneho posúdenia potom aj nesprávne posudzoval platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky a jej splatnosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadnym spôsobom nezistil, či boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na žalobcu
24. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie predmetnú vec nesprávne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku žalobcu uplatnenom v tomto konaní, pričom súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
25. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).