Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/160/2021

Identifikačné číslo spisu: 1115212826 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1115212826.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., zastúpený: PRO iURE - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Zámocká 32, Bratislava, IČO: 36 869 830, proti žalovaným: 1/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 2/ T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., obaja zastúpení: JUDr. Katarína Kušnírová, advokátka, Škultétyho 16, Bratislava, o zaplatenie 3.552 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. októbra 2020 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. októbra 2020 sp. zn. , , z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 22. marca 2019 č. k. -187 (ďalej ako „rozsudok okresného súdu“, „rozsudok pre zmeškanie“) uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.552 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 07.05.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, súčasne žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že nakoľko sa žalovaní nedostavili na pojednávanie súdu konané dňa 22.03.2019, na ktoré boli predvolaní ústne dňa 28.09.2018, svoju neúčasť neospravedlnili a žalobca navrhol rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle (ďalej ako „“) na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovel.

2. Proti rozsudku pre zmeškanie podali žalovaní odvolanie, tvrdiac, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie, lebo žalovaní neobdržali predvolanie s obsahom podľa , t. j. neboli poučení o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie bez ospravedlnenia.

3. Tým istým podaním žalovaní podali aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, tvrdiac existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania právnou zástupkyňou žalovaných.

4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28. januára 2020 č. k. -250 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol z dôvodu, že žalovanými uvedené skutočnosti neboli neočakávanou náhlou prekážkou, pre ktorú by bolo nespravodlivé sankcionovať ich za porušenie povinnosti dostaviť sa na pojednávanie. Žalovaní napadli odvolaním aj toto uznesenie.

II.

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“, „krajský súd“) uznesením zo dňa 26. októbra 2020 č. k. -291, (ďalej len „rozhodnutie odvolacieho súdu“)

- odvolanie žalovaných proti rozsudku okresného súdu odmietol,

- uznesenie okresného súdu potvrdil a

- žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok - predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Kontumačný rozsudok pred nariadením pojednávania predstavuje sankciu „za absenciu povinnosti tvrdiť a dôkaznú povinnosť“ a kontumačný rozsudok po nariadení pojednávania predstavuje sankciu za nedostavenie sa na už nariadené pojednávanie. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Ustanovenie je špeciálnym vo vzťahu k a . Ustanovenie upravujúce náležitosti rozsudku, ako aj sa však aplikujú aj na rozsudok pre zmeškanie.

7. Krajský súd v bodoch 15/ až 17/ konštatoval, že odvolanie žalovaných smeruje proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému možno podať odvolanie iba z dôvodu, že neboli dané podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku ( ), pričom žalovaný je povinný uviesť v odvolaní dôvody, na základe ktorých tvrdí, že zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie splnené neboli. V prejednávanej veci však boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle , pretože žalovaní sa nedostavili na pojednávanie stanovené na deň 22.03.2019, keďže ich právna zástupkyňa bola na toto pojednávanie včas a riadne predvolaná - termín zobrala na vedomie na pojednávaní dňa 28.09.2018. Žalovaná strana bola poučená o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v poučení zo dňa 01.07.2016, ktoré jej bolo riadne doručené dňa 22.08.2016, ale aj v poučení obsiahnutom v texte predvolania na deň 06.04.2018, doručeného právnej zástupkyni žalovaných dňa 21.02.2018. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie preto odmietol podľa a .

8. Odvolací súd tiež konštatoval, že pripúšťa i možnosť zrušenia rozsudku pre zmeškanie. Ak ide o rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný na pojednávaní, môže žalovaný podať tento návrh len vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. V danom prípade žalovaní navrhli zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania označili to, že právna zástupkyňa žalovaných musela neočakávane vycestovať do zahraničia z dôvodu nutnosti sprevádzania sestry ako jedinej najbližšej príbuznej na onkologickom vyšetrení dňa 19.03.2019 v meste L. a dňa 08.04.2019 na špecializovanom onkologickom pracovisku v meste H..

9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne konštatoval, že za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť (sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie), ktorá ak aj nebola právnej zástupkyni žalovaných vopred známa, a teda jej objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žalovaní (resp. ich právna zástupkyňa) súčasne nepreukázali, že by objektívne okolnosti bránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnili. Podľa odvolacieho súdu z podaní žalovaných, resp. ich príloh (ktoré by mali preukázať ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania) ani

nevyplýva, že sa vyšetrení sestry v zahraničí právna zástupkyňa zúčastnila, že vyšetrenie bolo neočakávané, kedy právna zástupkyňa vycestovala do zahraničia a kedy došlo k jej návratu na Slovensko. Rovnako tak nepreukázala, že vynaložila snahu nechať sa zastúpiť iným advokátom, resp. sa pred pojednávaním ospravedlniť, keď právna zástupkyňa žalovaných nebola osobne žiadnym spôsobom indisponovaná; tvrdenie, že jej v tom bránila koncentrácia na cestu neobstojí, keď vyšetrenia sestry sa neuskutočnili v deň pojednávania (22.03.2019), ale v dňoch 19.03.2019 a 08.04.2019.

10. Podľa odvolacieho súdu v zmysle zákonného znenia je možné hovoriť pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako o sankcii za nedostavenie sa žalovaného na termín pojednávania. Zákonnú podmienku nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania, vyplývajúcu z o rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie nemožno spájať so žalovanými tvrdenou obranou, že neboli v konaní pasívni. V prípade pasivity žalovaného rozhoduje súd rozsudkom pre zmeškanie v zmysle , t. j. jednou zo zákonných podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia je, že sa žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie svoju obranu, nepripojí listiny a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní. Nemožno preto akceptovať odvolací dôvod žalovaných v tom, že v konaní boli dostatočne činní, neboli pasívni, keďže žalovanými takto vyjadrená aktivita sa viaže k a nie k , ktoré upravuje podmienky na rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania. Práve ustanovenie malo viesť k tomu, aby sa zo strany žalovaného vo všeobecnosti nerobili obštrukcie pri prejednaní žalobného nároku, resp. aby sa eliminovali prípadné obštrukcie. Odvolací súd dodal, že z nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku, preto ak žalovaní vzniesli námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na nich, aby svoje procesné práva a povinnosti realizovali aj účasťou na pojednávaní.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle .

III.

12. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/, 2/ (ďalej aj ako „dovolatelia“) dovolanie z dôvodov podľa a .

13. V dovolaní namietli, ž e odmietnutím odvolania a potvrdením uznesenia došlo k takému postupu odvolacieho súdu, ktorý im znemožnil uskutočňovať procesné práva a riadne prejednanie veci v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Uznesenie krajského súdu považujú dovolatelia po právnej i procesnej stránke za nesprávne, odporujúce zákonným ustanoveniam o podmienkach, za kumulatívneho splnenia ktorých ( ) môže vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

15. Dovolatelia ďalej dôvodili, že podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie podľa je podľa nich potrebné uvážlivé posúdenie, či je za okolností, ktoré sú dané v spore v ktorom došlo k omeškaniu, vydanie rozsudku pre zmeškanie vhodné a č i vzhľadom na charakter inštitútu rozsudku pre zmeškanie ako sankcie pre procesnú neaktivitu konania, má porušenie procesnej diligencie vyústiť do priznania nároku v prospech strany navrhujúcej vydanie rozsudku pre zmeškanie. Podľa ich názoru je nutné odmietnuť prehnaný formalizmus, ktorý pre splnenie procesných podmienok a formálnych podmienok špecifikovaných v viaže údajnú povinnosť vydať rozsudok pre zmeškanie bez ohľadu na iné okolnosti. Celková aktivita zo strany konania (jej vyhodnotenie) pri posudzovaní súdom, či vydať rozsudok pre zmeškanie musí byť zohľadnená. Domnievajú sa, že samotná neúčasť na jednom pojednávaní nemôže zakladať paušálne tvrdenie o procesnej neaktivite strany konania. V prejednávanej vec i s a žalovaní riadne zúčastňovali pojednávaní, b e z akejkoľvek vypočítavosti, či špekulatívnosti, predkladali v stanovených lehotách vyjadrenia a dôkazy, teda riadne uplatnili prostriedky procesnej ochrany.

16. V súdenom prípade sú dovolatelia toho názoru, že dovolanie je prípustné i z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí a to vzhľadom na .

17. K naplneniu prípustnosti dovolania podľa dovolatelia uviedli, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľom, aby uskutočňovali im patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Vo vzťahu k dovolaním napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 26.10.2020 dovolatelia uviedli, že procesný postup odvolacieho súdu bol nesprávny, keď potvrdením skutočnosti, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli dané, odvolací súd zabránil, aby vec dovolateľov bola riadne prejednaná a spravodlivo rozhodnutá.

19. Závery odvolacieho súdu nepovažujú za správne, nakoľko za splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie je možné považovať taký stav v konaní, keď na konkrétnom pojednávaní sú splnené všetky podmienky v zmysle . Konajúci súd stanovil ďalší termín pojednávania na účely doplnenia dokazovania výsluchom žalobcu na termín 22.03.2019, bez poučenia o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Výsledkom uvedeného uznesenia bolo vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalovaných zo dňa 22.03.2019, ktorým súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.552 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.552 eu r od 07.05.2015 do zaplatenia titulom náhrady nákladov vynaložených pri rekonštrukcii pivnice vlastnícky patriacej žalovaným.

20. Rozsudok pre zmeškanie zo dňa 22.03.2019 je podľa dovolateľov v úplnom rozpore s uznesením z predchádzajúceho pojednávania z o d ň a 28.09.2018, a t ý m a j neočakávaný. Vo veci sa konalo, na uvedenom pojednávaní (v poradí siedmom) malo byť vykonané doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu. Rozsudok pre zmeškanie žalovaných zo dňa 22.03.2019 bol v protiklade s cieľom a s podmienkami, za ktorých mal byť vydaný, mal byť určitým druhom sankcie za procesnú pasivitu strany v konaní. Dovolatelia položili otázku, či je možné neúčasť na „jednom“ pojednávaní, v poradí siedmom, keď ostatných sa zúčastnili, považovať za prejav procesnej pasivity. Sú toho názoru, že všetky osobitné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie uvedené v § 274 - § 276 musia byť splnené práve na tom pojednávaní, na ktorom bol rozsudok pre zmeškanie vydaný. Podľa dovolateľov rozsudok pre zmeškanie má byť dôsledkom pasivity niektorej z procesných strán vo fáze nariadenia pojednávania. Pričom musia byť splnené súčasne všetky podmienky pre rozhodnutie. Predpokladom je tiež skutočnosť, že pojednávanie nebolo odročené. Všetky uvedené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie musia byť splnené súčasne.

21. V súvislosti s poučením žalovaných o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie dovolatelia uviedli, že rozsudok pre zmeškanie bol vydaný dňa 22.03.2019, tri roky po poučení o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, keď do pojednávania, na ktorom bol vydaný rozsudok pre zmeškanie sa zrealizovalo sedem pojednávaní. Namietli, že pojednávanie v poradí siedme predstavuje fázu nariadenia pojednávania.

22. Žalovaní v ďalšom poukázali na dňa 23.04.2019 vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, ktorou sa odvolací konajúci súd v konaní touto námietkou nezaoberal. Ďalšie procesné pochybenie súdu prvej inštancie vidia žalovaní v tom, že vo veci nebol vypočutý žalobca, ktorým postupom súdu prvej inštancie bolo žalovaným znemožnené položiť mu v rámci dokazovania otázky. Súd nemohol za daného priebehu konania zistiť skutkový stav, na základe ktorého by mohol po právnom posúdení vydať správne a hlavne spravodlivé rozhodnutie.

23. K záveru súdu prvej inštancie, konštatujúceho v bode 14. rozsudku pre zmeškanie, že pre jeho vydanie boli splnené podmienky dovolatelia uviedli, že ide o nesprávny záver, s ktorým sa nestotožnili, a preto pristúpili k podaniu návrhu n a zrušenie rozsudku p r e zmeškanie, ktorý okresný s ú d zamietol. Dovolatelia poukázali na prílišný formalizmus a v súvislosti s tým poukázali na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.06.2019 obsahujúceho záver, že formalistický výklad ustanovenia , a to, že súd za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiadúci, najmä ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a s ú d n a návrh oboc h strán vykonal dokazovanie. Napriek kogentnosti ustanovenia by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej). Podľa dovolateľov je namieste pred vydaním rozsudku pre zmeškanie skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného konania bola strana, v neprospech ktorej sa má rozsudok vydať, skutočne procesne pasívna, a či takýto postup bude voči nej v konečnom dôsledku spravodlivý.

24. Na základe uvedeného dovolatelia navrhli, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu ako aj rozsudok okresného súdu zrušil, vec vrátil okresnému súdu na nariadenie nového pojednávania a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

25. Žalovaní zároveň navrhli, aby najvyšší súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu vzhľadom na skutočnosť, že protistrana sa už domáha voči žalovaným zaplatenia istiny a príslušenstva cestou súdneho exekútora.

26. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu považoval rozhodnutia okresného a krajského súdu za správne a spravodlivé a navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania. IV.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote ( ) strany sporu zastúpené v súlade so zákonom ( a ), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolaniu je potrebné vyhovieť.

28. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. , , ).

29. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

30. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

31. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

33. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení je, že k nej došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a sp. zn. , , , , , a ). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

34. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v , sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

35. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

36. Ustanovenie zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, ktorý zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných .

37. Podľa : Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

38. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vydať rozhodnutie kontumačným rozsudkom v neprospech

žalovanej strany možno len vtedy, ak sú podmienky v ňom uvedené splnené kumulatívne a súčasne. Vzhľadom na tvrdosť sankcie predpokladanej ustanovením to teda znamená, že okrem podmienky podľa písm. b) ustanovenia musia byť splnené kumulatívne a súčasne a j všetky podmienky podľa písm. a) tohto ustanovenia, teda aj podmienka, aby o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie bola žalovaná strana poučená v tom predvolaní na pojednávanie, na ktorom (následne) k rozhodnutiu rozsudkom pre zmeškanie došlo. Pre postup podľa nestačí preto okolnosť, že žalovaný bol o takom následku pouč ený, h o c i a j opakovane, v predchádzajúcich predvolaniach na pojednávanie.

39. V danom prípade súd prvej inštancie pojednával dňa 28.09.2018 za účasti oboch strán sporu (ich právnych zástupcov) a pojednávanie z dôvodu potreby doplnenia dokazovania výsluchom žalobcu a potreby ustálenia vlastníctva spornej pivnice odročil na termín 22.03.2019 bez toho, aby strany súčasne poučil o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom na absenciu poučenia o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie preto na pojednávaní dňa 22.03.2019 neboli splnené všetky podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovanej strany.

40. Najvyšší súd SR ako súd dovolací sa zaoberal otázkou prípustnosti aplikácie ustanovenia v uznesení zo 14.12.2020, sp. zn. , v ktorom uviedol: „V ustanovení tak zákon stanovuje 4 kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohol súd na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorými sú: - spor o žalobe na splnenie povinnosti podľa (t. j. o žalobe na plnenie), - návrh žalobcu na rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie, - neprítomnosť žalovaného na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný za súčasného poučenia o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a zároveň

- neospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. Ak čo i len jedna z vyššie uvedených kumulatívnych podmienok nie je splnená, súd nesmie o žalobe rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Prípadná existencia návrhu žalobcu na takýto postup je v prípade absencie niektorej z ostatných podmienok irelevantná. Pokiaľ súd napriek tomu, že nie je splnená niektorá z kumulatívnych podmienok stanovených v ustanovení (napr. že sa nejedná o spor o splnenie povinnosti podľa - pozn. dovolacieho súdu), rozhodne na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, je takýto jeho postup v priamom rozpore so zákonom, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalovaného v takej miere, že dochádza k závažnému porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.“

41. Dovolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom tento skonštatoval, že „formalistický výklad ustanovenia , a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“

42. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. -35 zo dňa 22. júla 2021 k aplikácii ustanovenia uviedol: „Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je odklonom od štandardného procesu, pričom tento inštitút je v našom procesnom práve celkom novou konštrukciou, prostredníctvom ktorej sa vynucuje osobitná, určite nie nevyhnutná procesná aktivita strany spočívajúca v jej účasti na pojednávaní. Z konštrukcie rozsudku pre zmeškanie žalobcu vyplýva, že účasť na pojednávaní nie je nevyhnutná a žalobca môže svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť. Rovnako je možný taký postup súdu, že žalobca nebude poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie a v prípade jeho nedostavenia sa na

pojednávanie, či už neospravedlneného alebo bez žiadosti o odročenie pojednávania, súd vykoná pojednávanie v jeho neprítomnosti a meritórne rozhodne. ..... Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je nový a i preto určite nie neproblematický inštitút civilného procesu, ktorý vyžaduje iné ako paušálne používanie pri každom nariadenom pojednávaní. Osobná účasť žalobcu nie je nevyhnutným predpokladom úspechu každého jedného civilného sporu v akejkoľvek jeho fáze. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, inak bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu. Rozhodovanie na základe hraničného splnenia formálnych podmienok bez snahy o materiálne vedenie konania je často na hrane základného práva strany sporu.“

43. Uvedené konštatovanie sa podľa názoru dovolacieho súdu vzťahuje aj na rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa .

44. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaných 1/, 2/ podľa považoval za dôvodné, preto v súlade s a v spojení s uznesenie odvolacieho súdu vo všetkých jeho výrokoch zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, pričom sa už nezaoberal otázkou prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa .

45. V ďalšom konaní súd v novom rozhodnutí rozhodne o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ).

46. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.