Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/49/2021

Identifikačné číslo spisu: 7713221463 Dátum vydania rozhodnutia: 30.01.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:7713221463.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu DOBREX s. r. o., so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 20, IČO: 17 077 524, zast. JUDr. Jánom Husárom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty 8, proti žalovanému Mesto Michalovce, so sídlom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov 1015/30, IČO: 00 325 490, o zaplatenie 25.809,56 eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. marca 2019 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. marca 2019 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 25. októbra 2017 č. k. -253 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.809,56 eur s úrokom z omeškania 10,50 % ročne zo sumy 25.809,56 eur od 02. januára 2009 do zaplatenia do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v pomere 100 % (výrok II.). 1.1. Predmetom sporu je po pripustení zmeny (rozšírenia žaloby) nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúci v plnení bez právneho dôvodu - nájomného za nehnuteľnosti, ktorých je žalobca vlastníkom, ktoré vzniklo za obdobie od 01. júna 2008 do 31. decembra 2008 v sume 25.809,56 eur s úrokom z omeškania 10,50 % ročne zo sumy 25.809,56 eur od 02. januára 2009 do zaplatenia a náhrada trov konania, ktorý nárok si žalobca uplatňuje na tom skutkovom základe, že žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti v spornom období bez nájomnej zmluvy a takto sa na úkor žalobcu obohatil. Predmetný nárok žalobcu bol vylúčený na samostatné konanie rozsudkom okresného súdu z 01. októbra 2012 č. k. -158, nakoľko obdobie od 01. júna 2008 do 31. decembra 2008 nebolo predmetom znaleckého dokazovania vykonaného v uvedenom konaní. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 26. septembra 2013 č. k. -191 a nadobudol právoplatnosť 22. novembra 2013. 1.2. Súd prvej inštancie po právnej stránke vychádzal z , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na základe výsledkov

vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba je dôvodná. Pokiaľ ide o samotný základ nároku, t. j. či vôbec žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto spore, ako aj či sa na úkor žalobcu žalovaný v spornom období obohatil tak, že užíval predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, poukázal na to, že táto otázka už bola vyriešená v spore vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , v ktorom sa žalobca žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. júna 2007 do 31. mája 2008 z dôvodu, že je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k. ú. Y., na tých istých skutkových základoch ako v tomto spore. Súd prvej inštancie v spore vedenom pod sp. zn. dospel na základe výsledkov dokazovania k záveru, že na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Uviedol, že vôbec nie je rozhodujúce, či žalovaný je vlastníkom cesty, ale to, že ako obec má postavenie verejnoprávnej korporácie, ktorá vlastní majetok a zabezpečuje vlastnými príjmami a hospodárením v zmysle vlastného rozpočtu aj mestskú hromadnú dopravu, úpravu predmetných miestnych komunikácií a má zisky od živnostníkov a rôznych organizácií majúcich svoje sídla, resp. prevádzky na vstupe z týchto komunikácií, a to ulici Pekárenskej a Továrenskej. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -191 (ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -158 ako vecne správny) súdu prvej inštancie vyplynulo, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že na predmetných nehnuteľnostiach sa v posudzovanom období, ako aj v súčasnosti, nachádzajú miestne komunikácie a tieto sa aj v súčasnosti ako miestne komunikácie využívajú. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný vykonáva aj ich správu, že sa stará o ich údržbu, opravu, ktoré povinnosti mu vyplývajú, o. i. aj zo o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a poukázal na , a cit. zák. 1.3. Súd prvej inštancie mal v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaný počas sporného obdobia, t. j. od 01. júna 2008 do 31. decembra 2008, užíval predmetné nehnuteľnosti, a keďže nebolo zistené, že by medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o užívaní predmetnej nehnuteľnosti, uzavrel, že žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Týmto mu vzniklo bezdôvodné obohatenie, za ktoré musí žalobcovi poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené. Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade zodpovedá nájomnému, ktoré by žalovaný mal uhrádzať žalobcovi za užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia (ako tzv. „obvyklého nájomného“) vychádzal zo záverov súkromného znaleckého posudku Ing. Furdu, v ktorom určil znalec cenu obvyklého nájomného za predmetné nehnuteľnosti za sporné obdobie vo výške 25.809,56 eur (4,070 eur x 10871 m2 = 44.244,97 eur za rok : 12 = 3.687,08 eur mesačne x 7 mesiacov), a preto súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu. Vo vzťahu k námietke premlčania, ktorú vzniesol v priebehu sporu žalovaný, dospel k záveru, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností nebolo premlčané, že žalobca si nárok na súde uplatnil za sporné obdobie 19. mája 2010, t. j. v dvojročnej premlčacej lehote, že žalovaný sa užívaním pozemkov obohacoval každý deň, pričom žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel vždy v ten-ktorý deň. Za každý deň bezdôvodného obohatenia teda žalobcovi plynula premlčacia doba na uplatnenie práva na jeho vydanie za daný deň na súde. Vychádzajúc z , , nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01. januára 2009 do 31. januára 2013 (ďalej len „“) uviedol, že žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a z tejto právnej skutočnosti vznikol žalobcovi nárok pre priznanie úrokov z omeškania, a to vo výške 10,50 % z priznanej sumy od 02. januára 2009. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného týkajúce sa využitia predmetných nehnuteľností a ich významu, uviedol, že aj s týmito skutočnosťami sa súd už zaoberal vo vyššie označenom súdnom spore vedenom pod sp. zn. . K námietke žalovaného, že v tomto prípade ide o nárok, ktorý je potrebné posudzovať podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), súd prvej inštancie poukázal na to, že nadobudol účinnosť 01. marca 2009, okrem článkov I, II a III, ktoré nadobudli účinnosť 01. júla 2009, t. j. po spornom období, za ktoré si žalobca uplatňuje v tomto spore vydanie bezdôvodného obohatenia.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovaného

rozsudkom z 20. marca 2019 č. k. -295 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (výrok I.) a stranám nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II.). Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil a na jeho dôvody v celom rozsahu odkázal, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku jednoznačne vysvetlil, na základe čoho sa priklonil k záverom uvedeným v súkromnom znaleckom posudku predloženom žalobcom č. 115/2016 z 19. septembra 2016, z ktorého záverov vyplynulo, že pokiaľ ide o obvyklé trhové nájomné za predmetné nehnuteľnosti, je ročné nájomné za 1 m2 4,070 eur, a že nájom za sporné obdobie od 01. júna 2008 do 31. decembra 2008, t. j. za 214 dní je 25.870,03 eur, zaokrúhlene 25.870 eur. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil úrok z omeškania, vychádzajúc z , , lebo príslušný úrok z omeškania sa zisťuje a priznáva od času a vo výške platnej v čase omeškania s plnením dlhu až do jeho zaplatenia. Odvolací súd poukázal, že súd prvej inštancie sa spoľahlivo vysporiadal aj s výhradami žalovaného, že v predmetnom spore ide o vecné bremeno, ktoré vzniklo ešte pred nadobudnutím vlastníctva k predmetným pozemkom. Odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia rozsudku prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z . Ďalej odvolací súdu uviedol, že súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania uviedol, že žalobca mal síce úspech aj v odvolacom konaní, avšak vo svojom vyjadrení k odvolaniu len opakuje skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie, preto trovy, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli v súvislosti s vyjadrením k odvolaniu, nemožno považovať za účelné. Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech. Z týchto dôvodov stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná ( v spojení s ).

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej len „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci zo strany odvolacieho súdu. Odkázal na a . Dovolateľ namietal, že odvolací súd nesprávne právne posúdil dôvod užívania cestnej komunikácie na Továrenskej ulici. Súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že predmetná komunikácia bola vystavaná ako účelová komunikácia v rámci výstavby podnikov Zemplínske strojárne Michalovce a MEZ Mohelnice, ktoré v rámci likvidácie, resp. konkurzu predmetnú komunikáciu majetkovo nevysporiadali, stala sa teda v zmysle majetkom príslušného štátneho orgánu, teda majetkom štátu. Súd prvej inštancie nevykonal v tejto veci dokazovanie. Podľa dovolateľa v prípade vykonania dôkazov o vlastníctve cestnej komunikácie na Továrenskej ulici, by argumentácia o vzniku vecného bremena podľa bola právne relevantná a túto skutočnosť by súd prvej inštancie musel zohľadniť a zohľadniť rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky -24 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Navrhol, aby dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu v zmysle zrušil. Tiež žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že uhradenie priznanej sumy by mohlo vyvolať ďalšie súdne konania.

4. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby dovolací súd dovolanie v plnom rozsahu zamietol, potvrdil rozhodnutie vydané súdom prvej inštancie v konaní sp. zn. potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu v konaní sp. zn. , ako aj priznal trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom ( a ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod ( ) zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v , potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia) znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

8. Dovolateľ opierajúc svoje dovolanie o namietal, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, že predmetná komunikácia bola vystavaná ako účelová komunikácia v rámci výstavby podnikov Zemplínske strojárne Michalovce a MEZ Mohelnice, ktoré v rámci likvidácie, resp. konkurzu predmetnú komunikáciu majetkovo nevysporiadali, stala sa teda v zmysle majetkom príslušného štátneho orgánu, teda majetkom štátu. Nebolo vykonané dokazovanie v tejto veci, ani o vlastníctve cestnej komunikácie na Továrenskej ulici. Z uvedeného je tak zrejmé, že dovolacím dôvodom vytýkaným dovolateľom je tak tzv. vada zmätočnosti podľa spočívajúca najmä v nedostatočnom odôvodnení (nepreskúmateľnosť) rozhodnutia odvolacieho súdu.

9. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle je a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

11. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia

rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. 11.1. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd musí podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom n a všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné. 11.2. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce z R 2/2016, ktoré sú aktuálne aj naďalej). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického uvažovania.

12. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (, ) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

13. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie na odvolacom súde je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti (nedostatočnom odôvodnení) rozhodnutia odvolacieho súdu. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací s úd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil, keď rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle . Z rozsudku odvolacieho súdu nie je predovšetkým jasná odpoveď súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu na otázku vlastníctva spornej cestnej komunikácie, pričom uvedené dovolateľ namietal už v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Vyriešenie tejto otázky môže byť podstatné pre rozhodnutie v tejto právnej veci. Pokiaľ súdy poukazovali na konanie vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , nemožno v danom prípade hovoriť o prejudicialite, pretože otázka vlastníctva cestnej komunikácie nebola riešená ani v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. . Pokiaľ odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie sa presvedčivo vysporiadal aj s výhradami žalovaného, že v predmetnom spore ide o vecné bremeno, ktoré vzniklo ešte pred nadobudnutím vlastníctva k predmetným pozemkom, ani uvedené konštatovanie nie je ozrejmené takým spôsobom, aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom nezaoberal odvolacou argumentáciou dovolateľa, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď, a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. 13.1. Na základe uvedeného s a dovolací s úd môže len prikloniť k argumentácii dovolateľa, ž e súdy oboc h inštancií neodôvodnili a nevenovali pozornosť otázke vlastníctva cestnej komunikácie, ktorú

dovolateľ namietal v konaní, ako aj jeho námietke ohľadom vecného bremena, ktoré podľa neho vzniklo ešte pred nadobudnutím vlastníctva k predmetným pozemkom žalobcom, keď finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová, nemá charakter opakovaného plnenia a neprechádza na ďalšieho vlastníka. Tým došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý súdny proces.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené je dovolanie žalovaného nielen prípustné podľa , ale tiež dôvodné, lebo je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod v zmysle (mutatis mutandis aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ).

15. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v , dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal ďalšou dovolacou argumentáciou a správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu. Na základe uvedeného dovolací súd nepristúpil k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie žalovaného týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Postupoval v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorá sa ustálila na názore, že v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti (nepreskúmateľnosť rozhodnutia) ide o procesnú nesprávnosť, pri ktorej je predčasné podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu (porovnaj sp. zn. , , , , , ).

16. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší ( ). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí ( ). Najvyšší súd v zmysle týchto ustanovení zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 17. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.