Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/381/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu vo veci žalobcu Q. O..U..L.., B., I.. C. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému B. B., B., C.. L. XX, IČO: XX XXX XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku -158 z 1.10.2012 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 36 000 € s 8,5% úrokom z omeškania ročne z 21 000 € od 2.1.2008 do zaplatenia, s 10,5% úrokom z omeškania ročne z 15 000 € od 2.1.2009 do zaplatenia a trovy konania 3.324,46 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008 v sume 9 512,12 € istiny s prísl. vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách konania ohľadne tohto nároku.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa pôvodným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 16 306,50 a to z titulu bezdôvodného obohatenia. V samotnom návrhu poukazoval na to, že žalobca po zlúčení so spoločnosťou V., O..U..L.., M. XX, B. dňa 23.12.2008 je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. B.J., L. B., okres Michalovce a to parc. č. 5489/70 o výmere 4786 m2, parc. č. 7663/2 o výmere 87 m2, parc. č. 7696/3 o výmere 487 m2, parc.č. 7696/4 o výmere 98 m2, parc. č. 8163/1 o výmere 3168 m2, parc. č. 8164/2 o výmere 604 m2, parc. č. 8165/1 o výmere 1641 m2, celkovo o výmere 10871 m2.

Zdôraznil, že predmetné nehnuteľnosti prechádzajú ulicou D. X. M. A. L. B., ktoré sú užívané ako miestne komunikácie, o čom predložil aj snímku z mapy (č.l. 143 spisu) a zakreslenie predmetných nehnuteľností s ich geometrickým vyčlenením (č.l. 144-145 spisu) a že listami zo dňa 19.6.2006 (č.l. 9 spis) a 27.4.2009(č.l. 10 spisu) vyzval žalovaného na majetkovo-právne vysporiadanie týchto pozemkov s ponukou troch alternatív a to zámena, nájom alebo predaj pozemkov. Žalovaný na tieto listy nereagoval.

Pokusom o zmier zo dňa 20.5.2009 (č.l. 11 spisu) vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2007 do 31.5.2009 vo výške 32 613 € vychádzajúc zo Všeobecne záväzného nariadenia MESTA Michalovce MsZ č. 101, podľa ktorého sadzba za nájom za pozemok nevyužívaný na podnikateľské účely v lokalite Juh vo výške predstavuje sumu 3,3191 €/m2/rok. Po zohľadnení všetkých okolností žiadal o úhradu 1,50 €/m2/rok s úhradou do 28.5.2009.

Súd dôvodil, že žalovaný nie je vlastníkom cesty a pokiaľ vlastník cesty nenamieta, že zo strany mesta tam chodí MHD, tak túto zabezpečujú aj ďalej a ak to bude namietať vlastník cesty žalovaný ustúpi od vykonávania MHD, preto mal zato, že tieto nehnuteľnosti neslúžia všetkým občanom mesta, ale len tým, ktorí sú účelovo viazaní na túto situáciu.

Zistil z výpisu z obchodného registra spoločnosti V., O..U..L.. (č.l. 4-5 spisu) z bodu VI, z článku XI, z LV č. XXXX z 27.4.2009 a oboznámil obsah listov z 19.6.2006 (č.l. 9 spisu) O.. V., O..U..L.. adresovaného žalovanému, obsah listu z 27.4.2009 adresovanom spol. Q., O..U..L.. žalovanému (č.l. 10), oboznámil pokus o zmier z 20.5.2009 (č.l. 11 spisu), ktorým žalobca vyzval žalovaného, ďalej uviedol, aké skutočnosti zistil z uznesenia Mestskej rady v Michalovciach zo 14.4.2009 č. 36 (č.l. 67 spisu), aké skutočnosti zistil z operačného plánu zimnej údržby pre zabezpečenie zjazdnosti MK v meste Michalovce v sezóne 2008/2009 (č.l. 68 spisu), zo záverečného účtu Mesta Michalovce (č.l. 69 spisu), z harmonogramu Slovenskej autobusovej dopravy (O. A.-S.-O..W., D. Č.. X - H. O. (č.l. 70 spisu). Ďalej reprodukoval obsah výpovede žalovaného a žalobcu na pojednávaniach a zároveň uviedol obsah stanoviska Mesta Michalovce z 18.3.2011 (č.l. 77 spisu) adresovaného žalobcovi vo veci ohlásenia drobnej stavby oplotenie pozemku „C“ parcely č. 5489/70 kat. úradu Michalovce a pozemku registra „C“ parcely č. 7696/3 kat. úradu B.. Poukázal na to, že Mesto Michalovce zdôraznilo, že stavebník síce preukázal vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých je predmetná stavba oplotenia navrhnutá, no nepreukázal vlastnícke právo k stavbe (pozemnej komunikácii), že z toho vyplýva, že sa jedná o stavbu na cudzom pozemku, a že nie je ale možno prinútiť vlastníka komunikácie, aby si danú nehnuteľnosť odkúpil, že majiteľ v časti svojho pozemku, ktorý je zastavaný stavbou, je stále vlastníkom tejto časti pozemku, že jeho právny nárok uplatniť vlastnícke právo je značne obmedzený a nakoľko užívanie pozemných komunikácii je všeobecným právom pre každého užívateľa, účelom každej pozemnej komunikácii je zabezpečiť na nej spoľahlivú prevádzku a premávku, že stavebný úrad žiadosti o povolenie drobnej stavby nevyhovel. Súd ďalej uviedol podstatnú časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.1.2011 (č.l. 71-75 spisu) v obdobnej právnej veci navrhovateľky O.B. proti odporcovi v 1.rade Mesto Nitra, v 2.rade Slovenská republika - Krajský úrad Nitra, o zaplatenie 1 822,41 € istiny s prísl., vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o odvolaní odporcu v 1.rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. z 29.9.2008, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie zamietol. Ďalej uviedol, čo zistil zo znaleckého posudku (ďalej len ) vypracovaného Y.. W. I. č. 11/2012 zo 16.1.2012 (č.l. 113-130) a aké skutočnosti mu z jeho záveru vyplynuli a zároveň uviedol, aké skutočnosti zistil z LV č. XXXXX kat.úz. B., L. B., okres Michalovce zo 16.1.2012 a oboznámil vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku zo 16.3.2012 (č.l. 133 spisu).

Žalobca vo svojom vyjadrení k zo dňa 14.3.2012 (č.l. 134 spisu) uviedol, že má za to, že znalec postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku č. 1/2012 v spojení s miestnym šetrením s príslušnými právnymi ustanoveniami a k predloženému znaleckému posudku nemal výhrady.

Pri námietkach žalovaného k vypracovanému , súd poukázal na to, že žalobca, ako aj žalovaný mali nielen povinnosť, ale aj právo poskytnúť znalcovi súčinnosť, pokiaľ žalovaný disponoval určitými zmluvami, či už kúpnymi, nájomnými, alebo inými listinnými dôkazmi odôvodňujúcimi výšku posudzovaného nájmu na predmetných pozemkoch, mal tieto iniciatívne a vo vlastnom záujme odovzdať vo veci ustanovenému znalcovi. Pokiaľ by však odvodzoval výšku nájomného za predmetné nehnuteľnosti od Všeobecné záväzného nariadenia mesta Michalovce, súd poukázal na to, že vydaním VZN mesto Michalovce realizuje svoje verejné funkcie a ide o akt verejného práva, ktorým však nemožno vstupovať do súkromno-právnych vzťahov a odvodzovať z neho následky pre tieto vzťahy a vo veci ustanovený znalec vypracoval , pričom nemal pochybnosti o jeho odbornosti a profesionalite. Tento znalec vypracovával pre súd viacero posudkov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie tunajšieho súdu. K námietke žalovaného, že znalec nemal vo veci postupovať metódou polohovej diferenciácie, ale inou metódou - porovnávacou uviedol, že neobstojí, keďže na použitie porovnávacej metódy bolo potrebné, aby znalec disponoval určitým množstvom podkladov (nájomné zmluvy, kúpne zmluvy, iné listinné dôkazy), z ktorých by mohol vychádzať a boli by podkladom pre jeho rozhodnutie, že ako je evidentné znalec týmito podkladmi nedisponoval, pričom je vinou oboch účastníkov konania, že takéto podklady neodovzdali znalcovi, čím by mohli, ale ani nemuseli pre seba privodiť priaznivejšie závery znaleckého dokazovania. Keďže túto svoju povinnosť, ale aj právo nevyužili v plnom rozsahu

znalec nemal inú možnosť, ako zvoliť metódu polohovej diferenciácie, aby zodpovedal otázky, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania, mal pritom za nepochybné, že na predmetných nehnuteľnostiach v posudzovanom období, ako aj v súčasnosti sa nachádza miestna komunikáciu, teda cesta ktorá umožňovala obyvateľom mesta, ale nielen im vojsť do mesta Michalovce, dostaviť sa na ich pracovné miesto, k jednotlivým podnikateľom majúcimi svoje prevádzky na vstupoch z predmetných nehnuteľností a v súčasnej dobe je po tejto miestnej komunikácii zabezpečovaný jediný vstup do mesta Michalovce z Košíc, teda ide o verejné priestranstvo, ktoré je využívané nielen občanmi mesta Michalovce, ale v prevažnej väčšine týmito občanmi a obyvateľmi mesta Michalovce.

Vychádzajúc z , , Obč.zák., , , , , , , a o obecnom zriadení (v znení do 31.3.2010), Obč.zák., čl. 11 ods. 4 ústavného (Listina základných práv a slobôd) (ich znenie citoval) urobil záver, že žalovaný - Mesto Michalovce zabezpečuje údržbu, úpravu tejto miestnej komunikácie a to či už v zimnom, alebo v letnom období, že v súčasnom období je to jediná vstupná cesta zo strany Košíc do mesta Michalovce a cez ulicu Pekárenskú a následne ulicu Továrenskú sa zabezpečuje vstup do mesta Michalovce z dôvodu rekonštrukcie nadjazdu do mesta Michalovce. Bolo mu preukázané, že mesto Michalovce sa zo svojho rozpočtu podieľa na dotovaní miestnej hromadnej dopravy, ktorá zabezpečuje v prevažnej väčšine transport občanov mesta Michalovce do podnikov, ktoré sa nachádzajú na ulici Továrenskej, či už je to BOSH SIEMENS, ELBRACHT s.r.o., Zemplínske strojárne a iné nachádzajúce sa v danej lokalite so zabezpečením práce a prepravy, pričom túto ulicu využívajú aj občania mesta Michalovce, aby sa mohli dostať na prevádzky, ktoré sú na ulici M. X. D..

V rozhodnom období, ktoré bolo predmetom znaleckého dokazovania od 1.6.2007 do 31.5.2008, ako aj zo samotných miestnych zisťovaní znalca uvedených v znaleckom posudku na strane 7 znalcom posudzované pozemky tvorili miestnu komunikáciu, ktorou sa uskutočňuje preprava osôb ako aj motorových vozidiel a v konaní mu bolo nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré v rozhodnom období boli zapísané na LV č. XXXX, kat.úz. B., boli v danom období t.j. od 1.6.2007 do 31.5.2008 vo vlastníctve žalobcu. Vychádzal z predmetného LV evidovaného Správou katastra B., keďže mu nebol preukázaný opak mal za to, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca. Poukázal na to, že žalovaný svojou konštrukciou možného resp. hypotetického prevedenia miestnej komunikácie do jeho vlastníctva a tým následného vlastníctva pozemku sa snažil spochybniť nárok žalobcu, že žalovaný mu však nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce inú skutočnosť, ako tá, ktorá vyplýva z LV č. XXXX, kat.úz. B. a zdôraznil, že pre samotné posudzovanie nároku žalobcu a rozhodnutie vo veci z právnych dôvodov uvedených v tomto rozsudku nie je vlastníctvo miestnej komunikácie (cesty, ktorá stojí na pozemkoch žalobcu), aj keď žalovaný sa snažil obrátiť a sústrediť pozornosť na túto skutočnosť, ale vyriešiť v prvom rade pasívnu legitimáciu žalovaného, ktorý bol označený žalobcom a aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 31.1.2011 (čl. 77 spisu) mal za to, vzhľadom na uvedené, že žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný.

Citujúc znenie , a dôvodil, že obec - mesto Michalovce usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, zabezpečuje výstavbu, údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, ako aj verejných priestranstiev a svojim rozpočtom sa podieľa na uspokojovaní a zabezpečovaní týchto činností a to zo zdrojov mesta - z jeho rozpočtu, že vykonáva údržbu miestnej komunikácie na ul. D. X. M., zabezpečuje po dohode so súkromným prepravcom - Slovenská autobusová doprava Michalovce mestskú hromadnú dopravu na ul. D., ktorou zabezpečuje transport zamestnancov podnikov majúcich svoje prevádzky na tejto, ako aj priľahlých uliciach, že Mesto má následne príjmy z prevádzkovej činnosti rôznych spoločností, ktoré sú, či už na ulici D. X. M., resp. na iných, ku ktorým je možný prístup po týchto uliciach a to najmä z rôznych miestnych daní a miestnych poplatkov. Poukázal na to, že pod verejným využívaním verejného priestranstva možno rozumieť hlavne užívanie všeobecne prístupných materiálnych statkov vopred neobmedzenému okruhu užívateľov, čím užívanie ulice D., pod ktorou sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve žalobcu je, že obec (mesto) má postavenie verejnoprávnej korporácie, ktorá vlastní majetok a zabezpečuje vlastnými príjmami a hospodárením v zmysle vlastného rozpočtu aj mestskú hromadnú dopravu, úpravu predmetných miestnych komunikácii a má zisky od živnostníkov a rôznych organizácii majúcich svoje sídla, resp. prevádzky na vstupe z týchto komunikácii a to ulici M. X. D., a preto, ak nie je vo všeobecnoprávnej rovine, t.j. zmluvou upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva, ktorým pozemky vo vlastníctve žalobcu sú a tieto patria tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce a to plnením bez

právneho dôvodu podľa , pretože aj keď existuje právny dôvod užívania tohto verejného priestranstva, nejde o titul, podľa ktorého by obci vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie, alebo strpenie užívania majetku treťou osobou bolo poskytované bezplatne. Uzavrel, že žalovaný má jednoznačne obmedzené svoje vlastnícke právo a musí strpieť obmedzenie tohto svojho vlastníckeho práva, keďže pozemky na ktorom sa nachádza verejné priestranstvo -miestna komunikácia sa nachádzajú v zastavanom území obce a mesto nimi zabezpečuje plnenie svojich úloh a tieto komunikácie sú využívané hlavne občanmi mesta Michalovce, avšak nielen nimi, preto má súd za to, že pozemky vlastnícky patriace žalobcovi užívané neobmedzeným okruhom užívateľom, avšak najmä obyvateľmi a občanmi mesta Michalovce, avšak na úkor žalobcu, ktorý je povinný to strpieť, aj keď by mohol užívaním týchto pozemkov dosiahnuť iné príjmy a iný účel, avšak žalovaný disponujúci majetkom žalobcu užívaním týchto pozemkov plní svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb občanov tak, ako to má stanovené zákonom a preto je jeho povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavujúce všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady. Ďalej poukázal na to, že pozemky žalobcu neboli vyvlastnené vo verejnom záujme, avšak žalobca ako vlastník pozemkov je povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že jeho pozemky sú užívané pre potreby všetkých ako verejné priestranstvo s neobmedzeným okruhom užívateľov, najmä obyvateľmi mesta Michalovce, je užívaním žalovaného.

Ako mu vyplynulo zo správy Mesta Michalovce zo 18.3.2011 (čl. 77 spisu) - žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie drobnej stavby - oplotenie predmetných pozemkov (parc. C č. 5489/70 a parc. E č. 7696/3, kat. územie B.) s poukazom na to, že pozemné komunikácie sú charakterizované ako inžinierske stavby, pričom na predmetných pozemkoch je zrealizovaná stavba - pozemná komunikácia a užívanie pozemných komunikácií je všeobecným právom pre každého užívateľa a účelom každej pozemnej komunikácie je zabezpečiť na nej spoľahlivú prevádzku a premávku.

Súd konštatoval, že žalovaný sám uznal využívanie predmetných nehnuteľností vopred neohraničeným množstvom sú pozemnými komunikáciami, tieto sa nachádzajú v intraviláne obce Michalovce, pričom jedným z dôvodov nevyhovenia žiadosti bola aj miestna ohliadka za účasti vlastníkov priľahlých nehnuteľností, ktorým by v prípade realizácie oplotenia bol zamedzený prístup k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Teda mesto Michalovce rešpektovalo v danom prípade širší verejný záujem ostatných podnikateľov a vlastníkov majúcich svoje prevádzky z ulice D. a v širšom pohľade realizovalo svoju povinnosť zabezpečiť prosperitu a rozvoj mesta. Ďalej uviedol, že žalovaný disponujúci majetkom žalobcu mohol užívaním jeho vlastníctva plniť svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním verejných potrieb občanov, čo je jeho povinnosťou stanovenou zákonom, ktorú by musel plniť iným spôsobom, resp. by ju v danej lokalite pokiaľ by nebolo vlastnícke právo žalobcu obmedzené, nemohol plniť vôbec, že užívaním cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, predstavuje všeobecné pojatie právneho princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady, preto aplikoval na daný prípad ust. § 451 a následne Obč.zák. a mal za to, že na strane žalovaného z uvedených dôvodov nastáva bezdôvodné obohatenie a teda žalovaný je vo veci pasívne legitimovaný a za účelom zistenia výšky tohto bezdôvodného obohatenia súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

Závery znalca Y.. B.. W.. I. zhrnuté v č. 1/2012 považoval za správne ohľadne zistenia výšky nájmu predmetných pozemkov, ktoré považoval za výšku vzniknutého bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie t.j. od 1.6.2007 - 31.5.2008. Konštatoval, že žalobca vzhľadom na výsledky mu predložil zmenu návrhu zo dňa 6.9.2012 (č.l. 140-141 spisu) v ktorom uviedol, že znalec v znaleckom posudku určil trhovú cenu mesačného nájomného vo výške 4,679 €/m2 a upravil žalobný návrh tak, že požadoval oproti pôvodne uplatnenej výške 1 358,875 €/mesiac (čl. 1 návrhu) sumu vyššiu o 1 641,13 €/mesiac, teda celkovo za žalované obdobie od 1.6.2007 do 31.5.2008 (12 mesiacov) sumu 36 000 € (36 000 €/12 mesiacov = 3 000 €/mesiac) s tým, že žiadal o jeho vydanie spolu s 9% úrokom z omeškania ročne za jednotlivé mesiace t.j. zo sumy 3 000 € od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.9.2007 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.2.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.7.2008 do zaplatenia, zo

sumy 3 000 € od 1.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.9.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.11.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 3 000 € od 1.1.2009 do zaplatenia ako aj trovy tohto konania.

Na pojednávaní 10.9.2012 pripustil zmenu návrhu žalobcu zo dňa 6.9.2012, ktorým sa domáhal zmeny nároku vedeného vo veci , vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania v predmetnej veci, preto súd pripustil zmenu návrhu pokiaľ sa týka zaplatenia sumy vo výške 36 000 € s prísl. Uviedol, že žalobca aj v konaní žiadal o spojenie veci a konania , že takýto návrh podal aj v tomto konaní, že nenavrhoval na ostatnom pojednávaní spojenie ďalších konaní, keďže už v nich bolo konanie prerušené, že preto na pojednávaní konanom 10.9.2012 uznesením spojil konania Okresného súdu Michalovce č.k. a to ku konaniu , ktoré sa bude naďalej viesť pod č.k. a keďže nárok, ktorý bol uznesením spojený na spoločné konanie a pôvodne bol vedený pod č.k. , ktorým žalobca žiadal o zaplatenie sumy 9 512,12 € s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností avšak za obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008, ktoré nebolo predmetom znaleckého dokazovania, preto v súlade s ust. nárok žalobcu o zaplatenie sumy 9 512,12 € s prísl. a to vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2008 do 31.12.2008 vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania ohľadne tohto nároku. Napokon uviedol, že rozhodnutie súdu sa týka vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2007 do 31.5.2008, ktoré bolo aj predmetom znaleckého dokazovania nariadeného vo veci, t.j. za rok 2007 a za rok 2008, a preto z uvedených dôvodov, pokiaľ sa týka právneho zdôvodnenia vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v zmysle ustanovenia a následne Obč.zák. rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie za r. 2007 za obdobie 7 mesiacov vo výške uplatnenej žalobcom v sume 21 000 € (3 000 €/mesiac x 7 mesiacov) a bezdôvodné obohatenie za r. 2008 za obdobie 5 mesiacov vo výške 15 000 € (3 000 €/ mesiac x 5 mesiacov) spolu vo výške 36 000 € za žalovaného obdobie, keďže žalobcom uplatnená výška bezdôvodného obohatenia nebola v rozpore so závermi znaleckého dokazovania nariadeného vo veci.

Vychádzajúc z , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom do 31.12.2008), , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. (ich znenie citoval) uviedol, že pokiaľ sa týka splatnosti nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov na strane žalovaného si osvojil názor Krajského súdu v Košiciach prezentovaný v rozsudku č.k. zo 7.4.1998, v ktorom je uvedené, že ak žalobca nemal platené „nájomné“ za jednotlivé roky, „nájomné“ vo forme bezdôvodného obohatenia za ten-ktorý rok sa stane zročným ku 1. dňu nasledujúceho roku, a preto vzhľadom na uvedenú skutočnosť priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s ust. a O.z. a cit. nar. vl. v znení platnom do 31.12.2008 za rok 2007 a v znení platnom od 1.1.2009 za rok 2008 a zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania. Uviedol, že v danom prípade si žalobca uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.2007 do 31.5.2008, t.j. obdobie za rok 2007 aj 2008, preto súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalovanému bezdôvodné obohatenie za rok 2007 za obdobie 7 mesiacov vo výške uplatnenej žalobcom v sume 21 000 € (3 000 €/mesiac x 7 mesiacov) počnúc dňom 2.1.2008, t.j. dňom nasledujúcom po zročnosti nároku žalobcu za rok 2007 a bezdôvodné obohatenie za rok 2008 za obdobie 5 mesiacov vo výške 15 000 € (3 000 €/mesiac x 5 mesiacov) počnúc dňom 2.1.2009, t.j. dňom nasledujúcom po zročnosti nároku žalobcu za r. 2008, že diskontná sadzba Národnej banky Slovenska predstavovala ku dňu 1.1.2008 výšku 4,25% a základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala ku dňu 1.1.2009 výšku 2,50% a súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v súlade s citovanými právnymi ustanoveniami zo sumy 21 000 € (rok 2007) vo výške 8,50% ročne (4,25% x 2 dvojnásobok diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska - § 3 nar. vl. č. 87/1195 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008) od 2.1.2008 a v sume 15 000 € (rok 2008) vo výške 10,50% ročne (2,5% základná úroková sadzba ECB + 8%) počnúc dňom 2.1.2009 -§ 3 ods. 1 cit. nar. vl. v znení účinnom od 1.1.2009).

V prevyšujúcej časti nárok žalobcu, pokiaľ sa týka priznania úrokov z omeškania pred vyššie uvedenými dňami zamietol, s poukazom už na vyššie uvedené, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku voči žalobcovi, (bezdôvodné obohatenie za rok 2007 vo výške uplatnenej žalobcom v sume 21 000 €, 3 000 €/mesiac x 7 mesiacov), počnúc dňom 2.1.2008, t.j. dňom nasledujúcom po zročnosti nároku žalobcu za rok 2007 a bezdôvodného obohatenia za rok 2008 vo výške 15 000 € (3 000

€/mesiac x 5 mesiacov) počnúc dňom 2.1.2009, t.j. dňom nasledujúcom po zročnosti nároku žalobcu za rok 2008.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že ich žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal. Trovy konania žalobcu v sume 3 324, € pozostávajú zo súdneho poplatku za podaný návrh v sume 2 160 € a trov právneho zastúpenia 1 164,46 €, trovy vypočítal v súlade s Vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, keďže v konaní zastupoval žalobcu právny zástupca W.. V. Q., advokát a to v období, kedy základom konania bola hodnota sporu v sume 16 306,50 € a jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 320,34 €. Súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie návrhu, vyjadrenie k odporu žalovaného - 3 úkony á 320,34 € + DPH 19%). O.i. súd priznal režijný paušál uplatnený žalobcom vo výške 6,95 € za tri úkony (rok 2009) v sume uplatnenej žalobcom - 20,85 €.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť na nové konanie. Súd sa vôbec nezaoberal predbežnou otázkou, t.j. otázkou vlastníctva cestnej komunikácie, pod ktorou sa nachádzajú pozemky žalobcu, že komunikácia bola postavená ako účelová komunikácia pre Vihorlat, š.p. závod Michalovce IČO: XX XXXX pred rokom 1990, teda nemala charakter miestnej komunikácie a jej charakter sa k dnešnému dňu nezmenil, že neskúmal kedy k výstavbe komunikácie došlo, v koho vlastníctve komunikácia bola, kedy vlastníctvo stavby prešlo na iný subjekt a na základe akého právneho inštitútu, že ich tvrdenie potvrdzuje už samotný fakt, že právny následník, resp. správca konkurznej podstaty, či likvidátor, predali pozemky pod komunikáciou, že z uvedeného vyplýva, že Vihorlat, š.p. pozemky získal pod stavbou vlastnej účelovej komunikácie, že ak by bola táto účelová komunikácia odovzdaná do vlastníctva Mesta Michalovce, bola by odovzdaná vrátane pozemkov pod ňou, že ako sa správne uvádza v rozsudku, Mesto má postavenie verejnoprávnej korporácie, má vlastný majetok, teda zodpovedá za vlastný majetok a nie je zodpovedný za majetok inej právnickej alebo fyzickej osoby a nemôže mu byť uložené, aby konal za inú právnickú osobu, iného vlastníka. Tvrdil, že rozsudok NS SR č. z 31.1.2011, ktorým odôvodňuje nedostatočne a zavádzajúco svoje rozhodnutie okresný súd (viď str. 7 rozsudku) rieši problematiku verejnej zelene v bytovej zástavbe, kde verejná zeleň v bytovej zástavbe je vo vlastníctve Mesta a je prístupná neobmedzenému okruhu užívateľov a za týmto účelom bola mestom zriadená a teda ide o principiálne odlišnú skutkovú podstatu, nakoľko rozsudok v predmetnom konaní neukladá Mestu plniť povinnosť za tretiu osobu, a že z dôvodu, že súd neriešil predbežnú otázku, nemali dôvod vyjadriť sa k znaleckému posudku, čo sa týka jeho obsahovej časti, preto vo svojom vyjadrení z 2.12.2011 poukazuje na skutočnosť, že súd predčasne rozhodol o vyhotovení znaleckého posudku. Namietal, že treba riešiť otázku vlastníctva k predmetnej komunikácii a prípadne následne riešiť otázky nájomného za pozemky pod komunikáciou a v tomto smere vykonať dokumentovanie, že z uvedeného vyplýva, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal potrebné zistenie rozhodujúcich skutočností, t.j. vlastníka stavby (komunikácie) a na základe toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný podal odvolanie, v ktorom navrhuje vyriešenie podľa neho predbežnej otázky vlastníctva pozemnej komunikácie, dokonca bez upresnenia ktorej komunikácie, pretože pozemky na parc.č. 7663/2, 7696/3, 7696/4 o výmere 672 m2 sú pod ul. M., ktorá jednoznačne je vo vlastníctve Mesta Michalovce, že sú názoru, že v tejto časti odvolanie nebolo podané, že ďalšie pozemky sú pod ul. D.Á., ktorá je tiež zaradená do cestnej siete miestnych komunikácií a v súčasnosti, počas rekonštrukcie nadjazdu, cez ňu vedie jediná možné obchádzková trasa vstupu do Michaloviec, že v priebehu konania žalovaný ani raz nepoprel, že tieto pozemky nevyužíva a aj písomné dôkazy jednoznačne preukázali oprávnenosť podanej žaloby. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že riešenie nim uvádzanej predbežnej otázky, je potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, že je toho názoru, že súd pri rozhodovaní vychádzal z objektívne zistených skutočností a navrhol, aby krajský súd odvolanie zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu. Trovy odvolacieho konania nežiadal.

Žalobca vyjadrenie k odvolaniu doplnil podaním z 27.11.2012, došlým súdu 5.12.2012 (č.l. 186), v ktorom uviedol, že nastala chyba v prepisovaní prvého odseku, z tohto dôvodu upresnil jeho znenie nasledovne: V súdnom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia medzi navrhovateľom Q., O..U..L.., IČO: XX XXX

XXX a odporcom Mesto Michalovce, IČO: XX XXX XXX podal odporca odvolanie, v ktorom navrhuje vyriešenie podľa neho predbežnej otázky vlastníctva pozemnej komunikácie, dokonca bez upresnenia ktorej komunikácie. V tomto spore je žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu pod ul. M. a to pozemok na LV č. XXXX, p.č. 7696/3 o výmere 487 m2, k.ú. B. a ostatné pozemky sú pod ul. D.. Pretože P.. M. je jednoznačne vo vlastníctva odporcu a podľa obsahu sa odvolanie dotýka len ul. Továrenskej, sú toho názoru, že rozsudok OS v časti pozemku pod ul. M. o výmere 489 m2 x 3,3116 €/m2/ rok = 1 619,37 € je právoplatný.

V prevyšujúcej časti navrhol tak, ako to uviedol vo vyjadrení z 23.11.2012.

Rozsudok okrem výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 36.000 € istiny s prísl. a výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, (, ), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad zistený skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.

Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [ ] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Žalovaný v odvolaní neoznačil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný.

K výhrade žalovaného, že súd sa nezaoberal predbežnou otázkou, t.j. otázkou vlastníctva cestnej komunikácie, pod ktorou sa nachádzajú pozemky žalobcu, že malo ísť o účelovú komunikáciu pre Vihorlat, š.p. závod Michalovce pred rokom 1990, teda že nemala charakter miestnej komunikácie, a že jej charakter sa k dnešnému dňu nezmenil, je potrebné uviesť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané a súdom aj riadne vyhodnotené na základe vykonaného dokazovania, lebo je nepochybné, že na predmetných nehnuteľnostiach v posudzovanom období ako aj v súčasnosti sa nachádza miestna komunikácia, teda cesta, ktorá umožňovala obyvateľom mesta a nielen im vojsť do mesta Michalovce, dostaviť sa na ich pracovné miesto, podnikateľom majúcimi svoje prevádzky na vstupoch predmetných nehnuteľností a v súčasnej dobe je po tejto miestnej komunikácii zabezpečovaný jediný vstup do mesta Michalovce z Košíc , že teda ide o verejné priestranstvo, ktoré je využívané nielen občanmi mesta Michalovce, ale v prevažnej miere týmito občanmi a obyvateľmi mesta Michalovce. Je potrebné okrem toho dodať, že rozhodujúca je skutočnosť, pre spôsob súčasného užívania komunikácie, lebo v konaní bolo jednoznačne preukázané, že uvedené miestne komunikácie, ktoré sa nachádzajú na žalovaných parcelách, sa aj využívajú ako miestne komunikácie aj v súčasnosti. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný vykonáva aj ich správu, že stará sa o ich údržbu, opravu, ktoré povinnosti mu vyplývajú o.i. aj zo o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

Podľa § 3d ods.3 cit.zák. miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Podľa ods. 6 cit. ust. vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Podľa § 9 ods.1 veta prvá cit. zák., závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní, lebo v podstate žalovaný v odvolaní uvádza skutočnosti, uvádzané pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd presvedčivo vyporiadal vo svojom rozhodnutí.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí - v konaní o vylúčenom nároku na samostatné konanie (, ).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.