Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35P/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko O., dieťa rodičov matka: D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., Nám. Sv. Michala 11, Hlohovec, IČO: 47 258 535 a otca: J.o Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C., K. X., C., K., právne zastúpený: Mgr. Nina Szalóová, advokátka, G. Dusíka 57, Trnava, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletý T. J., nar.XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať. Matka je oprávnená spravovať jeho majetok.

D.. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého T. J., nar.XX.XX.XXXX, od 21.10.2020 sumu 400,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

IV. Zročné výživné za obdobie od 21.10.2020 do 30.06.2021 v sume 3.041,90 eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v 12 splátkach po 253,50 eur mesačne, k rukám matky, kedy prvá splátka zročného výživného je splatná 15.07.2021 a každá nasledujúca je splatná vždy do 15-teho dňa toho-ktorého nasledujúceho mesiaca spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia dlhu, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého zročného výživného.

V. Otec je p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor maloletého T. J., nar.XX.XX.XXXX, sumou 550,- eur mesačne s účinnosťou od 21.10.2020, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet, ktorý je matka povinná zriadiť maloletému v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Nedoplatok na tvorbu úspor maloletého za obdobie od 21.10.2020 do 30.06.2021 v sume 4.595,- eur sa povoľuje otcovi zaplatiť v 12 splátkach po 382,90 eur mesačne, kedy prvá splátka nedoplatku na tvorbu úspor je splatná 15.07.2021 a každá nasledujúca je splatná vždy do 15-teho dňa toho-ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku na tvorbu úspor.

VII. Matka je p o v i n n á zriadiť maloletému T. J. osobitný bankový účet na príjem časti výživného určeného na tvorbu úspor v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku a oznámiť písomne číslo účtu otcovi v lehote najneskôr do 3 dní od jeho zriadenia. Na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletého je potrebný súhlas súdu.

VD.. Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 19.10. 2020, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 21.10. 2020, sa navrhovateľka domáhala úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Návrh odôvodnila tým, že s otcom, ktorý má taliansku štátnu príslušnosť, nie sú manželia, dlhodobo spolu nežijú a nevedia sa dohodnúť o úprave práv a povinností. Uviedla, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému. Maloletý od narodenia žije v domácnosti matky (v rodinnom dome vo vlastníctve starej matky maloletého) na Slovensku. Otec žije trvale v Taliansku a na Slovensko prichádzal vždy s odstupom niekoľkých mesiacov len na pár dní až týždňov. Matka uviedla, že otec podniká v agroturizme, vlastní rozsiahle vinice, predáva víno a podniká na burze cenných papierov, s tým, že matka odhadla jeho mesačný príjem na 30.000 eur mesačne. Do konca roka 2019 otec posielal matke výživné vo výške 2.000 až 3.000 eur mesačne, od januára 2020 jej posielal 1.200 eur mesačne, naposledy poslal matke výživné vo výške 200 eur za jún 2020. V auguste 2020 oznámil matke, že ďalšie výživné jej nepošle. Z dôvodov, že otec posielal značné sumy určené na výživné, nebolo potrebné aby matka pracovala, keďže otec matku so synom finančne zabezpečil. Matka v návrhu poukázala na to, že na podnet otca založila na Slovensku obchodnú spoločnosť H. s.r.o., ktorú fakticky riadil otec, pričom matka mu dôverovala a podpisovala ako konateľ aj listiny, ktorých obsah nepoznala. Následne ale zistila, že spoločnosť je zadlžená (dlh vo výške 40.000 eur) a hoci otec jej sľúbil dlh uhradiť, do podania návrhu tak neurobil. Otec sa jej vyhrážal, že zoberie maloletého do Talianska a viac ho neuvidí, ak chcela riešiť zadlženie spoločnosti. Preto sa mu vždy podvolila. Maloletý navštevuje prvý stupeň základnej školy je výborným žiakom a nemá žiadne zvýšené výdavky.

2. Otec sa k návrhu nevyjadril, neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia a skutkové tvrdenia matky nepoprel.

3. Procesný opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávaní konanom dňa 19.04.2021 navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise: rodný list maloletého, lustrácia matky v registri Sociálnej poisťovne, výsluchom matky, fotografiami predloženými matkou na č. l. 60 a 94, správami otca pre matku na č. l. 61 a 62, komunikáciou otca a matky na sociálnej sieti na č. l. 90 až 93 a 95, potvrdením o výplate peňažných prostriedkov cez službu Western Union, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rodičia spolu dlhodobo nežijú. Otec žije trvale v K. a maloletého navštevuje nepravidelne, v minulosti to bolo raz za X mesiace, a to až do až do januára 2020, kedy bol so synom posledný krát. Odvtedy sa syn s otcom osobne nestretol a otec neprejavil záujem o stretnutie. So synom komunikuje telefonicky cez videohovor. Tieto hovory sú nepravidelné a nepredvídavé, raz zavolá a inokedy hoci to prisľúbi, synovi nezavolá. Matka nemá námietky voči komunikácii otca s maloletými, ale požiadala otca, aby rešpektoval pri komunikácii režim, ktorý by zohľadňoval aj vyučovací proces.

6. Z nepopretých tvrdení matky vyplýva, že otec podniká v agroturizme a obchodovaním s vínom a s cennými papiermi na burze, žije nadštandardným životným štýlom, o čom svedčí aj ich posledná spoločná dovolenka, za ktorú zaplatil 15.000 eur, vlastní luxusné vozidlo. Otec v minulosti plnil vyživovaciu povinnosť nepravidelne, pričom v roku 2018 nezaplatil výživné za obdobie 15 mesiacov a v roku 2016 za 13 mesiacov. Pokiaľ platil výživné, mesačne posielal matke 2.000 až 3.000 eur.

7. Matka v čase prvého výsluchu uviedla, že nepracuje, keďže musí splácať záväzky spoločnosti H., s.r.o., v ktorej je spoločníkom a konateľom. V prípade ak by sa zamestnala, podstatná časť príjmov by jej bola zrazená zo strany súdneho exekútora. Vo zvýšenej miere sa preto stará o syna, aby netrpel tým, že nemá otca, keďže to vnútorne ťažko prežíva.

8. Matka vyčíslila mesačné náklady na výživu maloletého v celkovej výške 515,- eur a tieto pozostávajú z nákladov na: stravu vo výške 200,- eur, školské obedy vo výške 10,- eur, školský klub vo výške 10,- eur, školské pomôcky vo výške 30,- eur, oblečenie a obuv vo výške 100,- eur. Maloletý navštevuje futbalový krúžok - Futbalová akadémia J. vo V. H. a mesačný členský poplatok je 35,- eur a priemerné náklady na

športovú obuv a oblečenie sú 15,- eur. Maloletý navštevuje aj bezplatný hádzanársky krúžok. V súvislosti s výdavkami na zdravotnú starostlivosť matka vynakladá priemerne polročne 200,- eur za stomatologickú starostlivosť (pomerný mesačný náklad je 33 eur), 20,- eur mesačne za lieky a vitamíny, náklad na telekomunikačné služby 20,- eur mesačne. Matka uviedla náklady na bývanie vo výške 450,- eur, z čoho 85,- eur sú náklady na energie a 365,- eur je nájomné. Maloletý nemá zdravotné problémy, ktoré by si vyžadovali zvýšené výdavky. Maloletý ale navštevujem psychologickú ambulanciu, vzhľadom na to, že ťažko prežíva neprítomnosť otca v živote. Jeho stav sa zlepšuje, keďže matka má už stáleho partnera, ktorý mu nahrádza neprítomnosť otca.

9. Na pojednávaní konanom 18.06.2021 matka uviedla, že sa už zamestnala ako recepčná v kaštieli v P. B. a dosahuje čistý mesačný príjem 650,- eur, ktorý je postihnutý aj exekučnými zrážkami zo mzdy na úhradu záväzkov spoločnosti H., s. r. o. Spoločnosť založila matka ako jediný spoločník na žiadosť otca, pričom ju uviedol do omylu, aby za túto spoločnosť vystupovala ako konateľ. Spoločnosť vyrábala korkové štuple, ale táto výroba reálne na Slovensku neprebiehala. Záväzky danej spoločnosti vznikli tak, že spoločnosť čerpala spotrebný úver vo výške 30.000,- eur z ČSOB, pričom otec mal prostredníctvom platobných kariet vytvorený prístup k účtu spoločnosti a disponoval s jej peňažnými prostriedkami. Okrem toho, spoločnosť má daňové záväzky vo výške približne 11.000,- eur, a neuhradené faktúry voči dodávateľom v Taliansku.

10. V priebehu konania matka predložila súdu fotografie, na ktorých sú zachytené zväzky bankoviek, spolu s rukou, na ktorej matka podľa tetovania opoznala otca a text, z obsahu ktorého vyplýva, že bankovky na fotografiách budú maloletého po dovŕšení jeho 40-tich rokov.

11. V priebehu konania matka uviedla, že s otcom komunikovala na diaľku prostredníctvom sociálnej siete, priebežne od pojednávania uskutočneného dňa 19.4.2021 a z predloženého prepisu komunikácie vyplýva, že otec žiadal matku, aby zobrala návrh späť a tým podmieňoval aj zaplatenie sumy 3.000 eur. Z obsahu komunikácie tiež vyplýva, že poslal matke sumu 300,- eur cez službu Western Union, avšak tieto poslala z kreditnej karty tretia osoba, ktorá otcovi takto pomôže.

12. Od podania návrhu otec uhradil na výživné len sumu 300,- eur, a to prostredníctvom služby Western UNION, pričom ako odosielateľ je uvedená osoba G. F., ktorá by mala byť matkou otca.

13. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

23. Podľa , ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

24. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa (ďalej len „“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. (ďalej len „“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

29. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil svojím rozhodnutím súd. v ustanovení podľa v spojení s presne vymedzujú, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého

dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu, ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti, atď.

30. Vzhľadom k osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, ktoré matka od jeho narodenia riadne vykonáva, je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, keď obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať. Otec žije trvale v zahraničí, maloletý je ale slovenský štátny občan, ktorý od svojho útleho veku žije trvale na Slovensku, kde ma vytvorené zázemie, úzke rodinné vzťahy, navštevuje školské zariadenie a má vytvorené sociálne kontakty. V záujme maloletého je zachovanie a stabilita doterajšieho výchovného prostredia, v ktorom vyrastá od narodenia. Súd preto vo výroku I. rozhodol o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky.

31. Súd rozhodol, že len matka je oprávnená zastupovať maloletého pri správe jeho majetku v bežných veciach. Súd v tejto otázke prihliadol na samotné správania otca pri správe majetku. Otec neprejavil primeranú mieru zodpovednosti a opatrnosti pri hospodárení a pri plnení svojich zákonných povinností, pričom koná svojvoľne a riadne si povinnosti neplní. Uvedené vyplýva z jeho prístupu k plneniu vyživovacej povinnosti, kedy túto plnil síce v značnej výške, avšak nepravidelne, s niekoľko mesačným prerušením, čo objektívne vyvolával stav neistoty matky pri zabezpečení riadnej výživy maloletého. Rovnako otec podmieňuje aj poskytnutie ďalších finančných prostriedkov na výživné späťvzatím návrhu. Otec podľa nepopretých tvrdení matky, prístupom k finančným prostriedkom spoločnosti H., túto spoločnosť zadĺžil v značnom rozsahu, pričom záväzky obchodnej spoločnosti uspokojuje matka zo svojho príjmu. Súd tak nie je presvedčený o tom, že otec by hospodárne, starostlivo a zodpovedne pristupoval aj k správe majetku svojho syna. Nie je preto v záujme maloletého, aby aj jeho prípadný majetok, hoci by išlo len o nakladanie s majetkom v bežnom rozsahu, spravoval. Súd zdôrazňuje že správa majetku sa týka bežných majetkových záležitostí, v prípade iných ako bežných záležitostí pri nakladaní s majetkom maloletého sa vyžaduje súhlas súdu. Súd preto vo výroku II. rozhodol, že matka bude oprávnená spravovať majetok maloletého v bežných veciach.

32. Súd považuje za potrebné dodať, že je na oboch rodičoch, aby nadradili záujem maloletého dieťaťa nad svoje vlastné záujmy a obaja pracovali na budovaní vzťahu k maloletému.

33. V prejednávanej bolo potrebné, aby rozsah vyživovacej povinnosti upravil súd svojím rozhodnutím.

34. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

35. Súd zdôrazňuje aj to, že výživné má spotrebný charakter a má pokrývať všetky bežné a dôvodné výdavky na zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa. Je tiež potrebné zdôrazniť, že výživné má

zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, teda čím je dieťa staršie, tým táto osobná starostlivosť je menšia (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. ).

36. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.

37. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne, atď. Majetkové pomery rodiča pritom súd má posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, nakoľko pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará.

38. Maloletý má 8 rokov a navštevuje prvý stupeň základnej školy. Vychádzajúc zo súdnej praxe, za odôvodnený výdavok maloletého na stravu súd považoval sumu 180 Eur mesačne (6 eur/deň), ktorá suma vzhľadom na vek je primeraná. V súvislosti s návštevou školy má matka mesačné výdavky vo výške 30 eur na školské pomôcky, 10 eur na školské obedy a 10 eur na školský klub a súd považoval tieto výdavky za dôvodné. Ďalšie odôvodnené mesačné výdavky maloletého sú oblečenie vo výške 100 Eur, drogéria vo výške 10 Eur, lieky, výživové doplnky a zdravotná starostlivosť vo výške 20 Eur, stomatologická starostlivosť vo výške 33 eur ako pomerný náklad, ktorých výška je primeraná veku maloletého. Pokiaľ ide o krúžky, súd považoval za odôvodnené výdavky spojené s futbalovým krúžkom vo výške 35 eur ako členský poplatok a s tým spojený a nákup športového oblečenia a obuvi vo výške 15 eur mesačne. Uvedené výdavky nie sú nadštandardné a sú súčasťou bežného žiackeho/ študentského života. Súd poznamenáva, že dokladom o zaplatení, resp. potvrdením, je potrebné preukazovať len výdavky nie bežné, ostatné bežné výdavky, pokiaľ sú ich výšky primerané, nie je potrebné a ani možné takto preukazovať (napr. potvrdeniami, rozhodnutia, výpismi z účtu, faktúrami, pokladničnými dokladmi...), nakoľko ceny denného spotrebného tovaru sú všeobecne známe. Matka poskytuje maloletému bývanie a s ním spojené výhody. Súd za odôvodnené výdavky maloletého spojené s bývaním uznal náklady za energie vo výške 45 eur. Odôvodnené výdavky maloletého tak podľa názoru súdu predstavujú sumu približne 510 Eur mesačne, z ktorých výšky je zrejmé, že suma výživného 400 Eur, mesačne bude plne spotrebovaná. Nebolo zároveň v konaní preukázané, že by matka starostlivosť o maloletého riadne nezabezpečovala.

39. K pojmu „odôvodnené“ potreby maloletého súd uvádza, že tento je potrebné vykladať úmerne ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného platiť výživné. Pokiaľ sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné nízke, napr. na hranici minimálnej mzdy, za odôvodnené potreby oprávneného na výživné sa potom považujú len základné, k životu nevyhnutné, výdavky oprávneného, napr. strava, bývanie. Pokiaľ však sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného dobré, zarátavajú sa do odôvodnených potrieb oprávneného aj ďalšie výdavky ako napr. na kultúru, šport a v prípade nadštandardných možností povinného sú odôvodnenými potrebami oprávneného aj nadštandardné potreby, napr. dovolenky a podobne.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež za ustálené, že matka má podľa vlastného tvrdenia v súčasnosti čistý mesačný príjem 650,- eur z pracovného pomeru, avšak v registri Sociálnej poisťovne nie sú evidované žiadne záznamy o tom, že by ňou označený zamestnávateľ za matku odvádzal odvody. Matka uviedla, že z príjmu sa realizujú zrážky na úhradu záväzkov spol. OENOKOROK, s. r. o. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

41. Otec neuviedol súdu svoje čisté mesačné príjmy. Otec ani nepoprel tvrdenia matky, že podniká a má príjmy z podnikania. Súd otca vyzval, aby svoje majetkové a príjmové pomery, vrátane príjmov z podnikania, preukázal, predložil a sprístupnil. Otec, napriek výzve súdu a dostatočne dlhej lehote, súdu neoznámil a nepreukázal žiadne skutočnosti ohľadom svojich príjmov z podnikania. Navyše vyšetrovacie možnosti súdu sú obmedzené, nakoľko otec podľa tvrdení matky podniká v Taliansku. Zákonnou povinnosťou otca bolo preukázať súdu jeho príjmy. Vzhľadom na nepopreté tvrdenia matky, súd vychádzal z toho, že otec je podnikateľ a jeho mesačný príjem určil s poukazom na , keď otec súdu nepreukázal svoje príjmy z podnikania. V tomto prípade je prelomená aj samotná vyšetrovacia zásada, osobitne v prípade, ak otec je cudzím štátnym príslušníkom a súd tak nemá možnosť prostredníctvom dopytu na príslušné orgány alebo z príslušných registrov zistiť majetkové pomery otca. Okrem toho, súd zdôrazňuje, že nevykonal šetrenie dopytom na orgány v Taliansku, keďže toto konanie je vedené zásadou rýchlosti a je v záujme maloletého, aby o úprave práv a povinností bolo čo najskôr rozhodnuté, čo by mohlo bolo zmarené v prípade, ak by súd vykonával dlhodobé šetrenia majetkových pomerov otca v cudzine, prostredníctvom dožiadaní, pričom otec súdu neoznámil žiadnu skutočnosť o svojich príjmoch, hoci objektívne mu v tom nebránila žiadna prekážka a bolo jeho základnou povinnosťou umožniť súdu preskúmať jeho majetkové pomery. Rýchlosť konania je v tomto prípade dôvodná aj z toho dôvodu, že otec si dlhodobo, riadne a pravidelne vyživovaciu povinnosť neplní

42. S poukazom na rozhodovaciu prax (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žilne, sp. zn. ) platí, že v prípade posudzovania možností, schopností, majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, je tzv. vyšetrovacia zásada podľa , (od

1. 7. 2016 ) prelomená ust. , z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu.

43. Dôkazná povinnosť teda v tomto prípade je na povinnom rodičovi - podnikateľovi, ktorý má preukázať relevantnými listinnými dôkazmi, že objektívne výsledky jeho podnikateľskej činnosti mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu. je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, a preto východiskovým usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného rodiča je výlučne . To znamená, že daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska smerodajné. Aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave. sp. zn. vyplýva, že zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, "ak si rodič nesplní túto povinnosť". Z gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Uvedená domnienka bola oproti predchádzajúcemu právnemu stavu zvýšená na 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu výšku. Takto určenú sumu súd nemôže nijako meniť na základe iných skutočností (napr. ak by mal určitú sumu príjmov preukázanú, alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej sume príjmov). Ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka nastupuje obligatórne, súd nemôže uvažovať o jej použití. Naproti tomu v prípade splnenia vymedzených povinností povinným rodičom súd k aplikácii domnienky nemôže pristúpiť. Domnienka platí aj pri plnoletom dieťati a pri určení výšky výživného musí byť zachovaný rozsah nevyhnutného výživného. Súd pritom nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností. Poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.

44. Súd preto ustálil mesačný príjem otca v zmysle tvrdených skutočností matky o tom, že otec podniká, s tým, že výška príjmu 4.296,60 eur je určená podľa ako 20 - násobok sumy životného minima podľa z. č. , teda ako 20 násobok sumy 214,83 eur.

45. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov maloletého, ktoré súd ustálil na 510 Eur, z ktorej sumy uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 400 Eur vo výroku III. rozsudku. Zvyšok nákladov na výživu maloletého bude pokrývať matka zo svojich príjmov, keďže je potrebné, aby sa na nich podieľala aj matka, avšak z dôvodu poskytovania starostlivosti o maloletého v nefinančnej forme zabezpečovaním osobnej starostlivosti, bývania a ďalšími činnosťami spojenými s bývaním (pranie, žehlenie, varenie, pomoc pri príprave na vyučovania, osobná výchova...) sa má na nákladoch dieťaťa podieľať v nižšej miere ako otec, v tomto prípade sumou 110 eur, keď súd určil pomer nákladov matky na výživu v rozsahu približne 1/5. pričom zohľadnil podstatne nižší príjem matky v porovnaní s príjmom otca, navyše ak príjem matky podlieha exekučným zrážkam na splnenie záväzkov obchodnej spoločnosti H., s. r. o.

46. Súd v súvislosti s určením výšky výživného poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu okolo 20 % až 25 % z príjmu osoby povinnej platiť výživné, a to s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností osoby povinnej platiť výživné, veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Pri príjme otca 4.296,60 Eur je to potom výživné v rozpätí od 860 Eur do 1074 Eur. Hoci príjem otca by umožňoval určiť výživné aj vo vyššej sume (suma 400 Eur ako bežné výživné do rúk matky predstavuje len necelých 10 % z jeho určeného príjmu), vzhľadom na odôvodnené výdavky maloletého nebolo potrebné, aby sa otec na výžive maloletého vo forme bežného teda spotrebného výživného podieľal vyššou sumou.

47. Súd zároveň rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu do 30.06.2021, ktoré vyčíslil v sume uvedenej vo výroku IV. rozsudku a sumu zročného výživného povolil otcovi splácať v 12-tich mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky. V prípade, ak nebude príslušná splátka uhradená riadne a včas, stráca otec výhodu úhrady v splátkach a je povinný matke jednorazovo uhradiť celý zvyšok zročného výživného. Celkové zročné výživné súd znížil o sumu 300 eur, keďže matka uviedla, že sumu 300 eur, ktorá jej bola uhradená po podaní návrhu prostredníctvom služby Western Union považuje za plnenie výživného zo strany otca, nakoľko aj v minulosti takýmto spôsobom bolo výživné plnené (teda prostredníctvom služby Western Union).

48. Nakoľko to vyčíslený príjem otca dovoľuje, súd mal za to, že je dôvodný postup podľa a určenie časti výživného vo výške 550 Eur mesačne (ktoré výživné by maloletý nebol schopný za mesačné obdobie spotrebovať) na tvorbu úspor pre maloletého, ktoré bude prípadne slúžiť na zabezpečenie prípravy na jeho budúce povolanie, resp. na iné nepredpokladané a mimoriadne výdavky, o čom súd rozhodol vo výroku V. rozsudku. Takto určené výživné otca (400 Eur + 550 Eur), spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletého a zároveň umožní vytvoriť pre maloleté dieťa úspory, ktoré môžu byť použité napr. na jeho štúdium. Hoci matka požadovala pôvodne výživné vo výške 1.000 Eur mesačne, a to len ako bežné výživné, súd nebol návrhom matky viazaný a bol oprávnený určiť výživné nielen ako bežné výživné, ale aj ako výživné určené na tvorbu úspor. Na druhej strane súd pri takto určenom výživnom ponechal priestor pre prípadné zvýšenie výživného do budúcna, keď maloletý ešte len pôjde na druhý stupeň základnej školy, na strednú, prípadne vysokú školu. Súd zároveň rozhodol aj o zročnom výživnom na tvorbu úspor za obdobie od podania návrhu do 30.06.2021, ktoré vyčíslil v sume uvedenej vo výroku VI. rozsudku a sumu zročného výživného na tvorbu úspor povolil otcovi splácať v 12-tich mesačných splátkach. V prípade, ak nebude príslušná splátka uhradená riadne a včas, stráca otec výhodu úhrady v splátkach a je povinný jednorazovo uhradiť celý zvyšok zročného výživného na tvorbu úspor.

49. Bežné výživné na maloletého vo výške 400 Eur mesačne a výživné na tvorbu úspor pre maloletého vo výške 550 Eur mesačne, považuje súd za spravodlivé a primerané jednak potrebám maloletého, ako aj vzhľadom k jeho veku, k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, a s prihliadnutím na to, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, ktorá tým, že sa o maloletého osobne stará, je povinná sa finančne podieľať na výžive maloletého iba v minimálnej miere. Súd nemal pochybnosti o tom, že v možnostiach a schopnostiach otca je takto určenú vyživovaciu povinnosť si plniť, keďže otec nepoprel svoje nadpriemerné majetkové pomery, o čom nepriamo svedčia značné sumy hotovostných peňažných prostriedkov na priložených fotografiách, na ktorých sú zobrazené voľne uložené zväzky bankoviek vysokých hodnôt. Okrem toho matka poukazoval aj na plnenie vyživovacej povinnosti v minulosti, kedy otec plnil výživné 2.000 až 3.000 eur mesačne.

50. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

51. Splatnosť bežného výživného aj výživného na tvorbu úspor určil súd na 15. deň v mesiaci z dôvodu, že bol takto matkou navrhnutý. Bežné výživné bude otec uhrádzať priamo matke a výživné určené na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého v banke.

52. Matku súd zároveň vo výroku VII. rozsudku zaviazal povinnosťou do 5 dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v prospech maloletého osobitný účet v banke na príjem časti výživného na tvorbu úspor a písomne oznámiť otcovi číslo účtu v lehote najneskôr 3 dní od jeho zriadenia s tým, že s finančnými prostriedkami uloženými na účte maloletého nebude môcť matka maloletého voľne nakladať, ale na nakladanie s nimi bude potrebný súhlas súdu.

53. Pri určovaní rozsahu styku rodiča s maloletým dieťaťom súd musí vychádzať predovšetkým zo záujmov maloletého dieťaťa. V danom prípade súd vychádzal z nesporného tvrdenia, že otec nie je dlhodobo s maloletým v kontakte, jeho návštevy na Slovensku sú sporadické a nepravidelné, s maloletým komunikuje len telefonicky alebo prostredníctvom video hovorov, pričom ani táto komunikácia nie je pravidelná. Súd zohľadnil aj to, že za obdobie posledného 1,5 roka bolo medzištátne cestovania

pre pandémiu sťažené resp. až obmedzené. Avšak súd je presvedčený o tom, že krátkodobé uvoľnenia opatrení nebránili otcovi, aby syna navštívil, pričom otec túto možnosť podľa tvrdení matky nevyužil. Vzhľadom na to, že počas doterajšieho života maloletého, styk otca s maloletým nemal ustálený režim, prispôsoboval sa potrebám otca, teda tomu, kedy otec pricestuje na Slovensko, nie je účelné, aby súd autoritatívnym spôsobom styk otca s maloletým upravoval, osobitne za situácie, ak otec neprejavil o úpravu styku ani záujem a nenavrhol interval a režim stykov. Matka navyše nebránila otcovi sa v minulosti s maloletým stýkať počas návštev otca na Slovensku, čo otec taktiež nepoprel. Súd zdôrazňuje, že otec sa môže kedykoľvek dohodnúť s matkou na úprave styku, tak, aby jeho priebeh bol v záujme maloletého. V prípade, ak sa rodičia nedohodnú, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na úpravu styku. Keďže súd vychádzal z nepopretých tvrdení matky, ktorá styk nenavrhla upraviť, otec sa k tomu nevyjadril a zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že autoritatívna úprava styku nie je v záujme maloletého, súd styk otca s maloletým vo výroku VIII. neupravil.

54. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa (ďalej len „“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Podľa 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď vo výroku IX. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().