Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/26/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ S. U., nar. X. G. XXXX a 2/ S. U., nar. XX. J. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, adresa sídla Galanta, Staničná 5, deti rodičov: matky - Y. U., nar. XX. A. XXXX, adresa trvalého pobytu H., K J. XXX/X, t.č. bytom R., Q. XXX a otca - N. U., nar. XX. D. XXXX, adresa trvalého pobytu H., K J. XXX/X, o návrhu na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 1. marca 2018 č.k. 19P/60/2017-108, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh zamietol a výrokom II. žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania a to potom, čo dokazovaním zistil skutkový stav veci:

1.2.1 Naposledy bolo výživné na maloleté deti určené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/248/2015-12 zo dňa 8. decembra 2015, ktorým rozhodnutím súd na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí maloletú S. narodenú X.X.XXXX a maloletú S. narodenú XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej S. sumou 200 eur mesačne a maloletej S. sumou 200 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, so splatnosťou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. V tom čase rodičia spolu s oboma maloletými deťmi bývali v rodinnom dome, kde náklady na domácnosť vo výške 300 eur uhrádzal otec maloletých detí, ktorý zároveň splácal aj hypotekárny úver po 450 eur mesačne. Otec maloletých detí na základe živnostenského oprávnenia prevádzkoval pohostinský bar, z ktorej činnosti dosahoval príjem vo výške 2.000 eur mesačne. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mal spojené len bežné výdavky. Matka maloletých detí bola v tom čase na predĺženej rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavky na obe deti spolu vo výške 47,04 eur mesačne. Okrem týchto príjmov rodičia maloletých detí iné príjmy nemali a okrem vyživovacích povinností k maloletej S. a maloletej S. nemali inú vyživovaciu povinnosť. Okrem rodinného domu majetok väčšej hodnoty nevlastnili. Maloletá S. mala 7 rokov, navštevovala 2. ročník základnej školy v H., jej potreby boli bežné a zodpovedajúce jej veku. V súvislosti s uspokojovaním jej osobných potrieb matka vynakladala mesačne aj sumu 20 eur na krúžky, ktoré maloletá navštevovala a za stravu v školskej jedálni platila 23 eur mesačne. Maloletá S. mala 1 rok, nachádzala sa v celodennej starostlivosti svojej matky a jej potreby boli bežné a zodpovedajúce jej veku.

1.2.2 T.č. otec maloletých detí žije so svojou matkou v byte, ktorý nie je v jeho vlastníctve a svojej matke na domácnosť prispieva sumou 150 eur mesačne. S uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky. Počnúc dňom 1.7.2005 je samostatne zárobkovo činnou osobou s tým, že od 11.7.2016 mu pribudlo oprávnenie vykonávať živnosť aj v oblasti „poskytovania služby vedenia cudzieho motorového vozidla“. V roku 2016 dosiahol príjem z podnikania vo výške 29.409,91 eur. Svoj príjem dokladoval daňovým priznaním za rok 2016. Deti navštevuje raz za mesiac a okrem výživného určeného súdom na ich výživu inak neprispieva. Spláca dlhy vo výške 19.000 eur a platí leasing na auto vo výške 170 eur mesačne.

1.2.3 Matka spolu s oboma deťmi žije v prenajatom byte, kde v súvislosti s bývaním má spojené výdavky vo výške 250 eur mesačne za nájom bytu, vo výške 120 eur mesačne za spotrebované energie, ďalej platí za internet 16,65 eur mesačne, za televíziu 8,90 eur mesačne, za telefón 35 eur mesačne. S uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky. Od 9/2017 je zamestnaná v spoločnosti J. P., k.s. v pracovnej pozícii výrobný pracovník s mesačnou mzdou vo výške 336,34 eur netto. Poberá rodinné prídavky na obe deti v sume 47,04 eur mesačne. Do 31. mája 2017 poberala rodičovský príspevok na maloletú S.. Okrem týchto príjmov iné príjmy nemá a majetok väčšej hodnoty nevlastní. Od 1.2.2018 má pozastavené živnostenské oprávnenia. Má dlhy na nezaplatenom zdravotnom a sociálnom poistení.

1.2.4 Maloletá S. sa nachádza v starostlivosti jej matky, je zdravá a jej potreby sú bežné a zodpovedajúce jej veku. Matka titulom školného v materskej škole platí 13 eur mesačne a za stravu v materskej škole pre maloletú 30 eur mesačne.

1.2.5 Maloletá S. sa taktiež nachádza v starostlivosti jej matky, je zdravá a jej potreby sú bežné a zodpovedajúcej jej veku. Navštevuje základnú školu, kde matka platí titulom školného 20 eur mesačne, za školské pomôcky 50 eur mesačne a za stravu maloletej v školskej jedálni 30 eur mesačne.

1.2.6 Rodičia maloletých detí okrem vyživovacích povinností k maloletej S. a maloletej S. inú vyživovaciu povinnosť nemajú.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok otca na zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom na maloleté deti z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane (pokles jeho príjmu z podnikania) a to podľa § 78 ods. 1 a 3, v spojení s § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 63 ods. 1 a § 75 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a § 121 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016).V tejto súvislosti dôvodil, že v zmysle zásad ZoR je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Teda v princípe nie je zníženie výživného priamo v záujme maloletých detí. Avšak je v ich záujme, aby bolo výživné určené aj s ohľadom na možnosti a schopnosti povinného rodiča, a to tak, aby tomuto boli umožnené dôstojné životné podmienky. Tiež je potrebné brať do úvahy oprávnené záujmy každého z rodičov.

1.4 Pokiaľ otec dôvodil, že zmena pomerov nastala na jeho strane, a to znížením jeho príjmu od 16.1.2017, takéto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a to ani na výzvu súdu s poučením, že inak bude vychádzať zo skutočností uvádzaných v ZoR. Súd preto vychádzal z právnej domnienky, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (od 1.7.2017 do 1.3.2018 - 20 x 199,48 Eur). Použitie tejto nevyvrátiteľnej právnej domnienky vylučuje súčasnú modifikáciu výpočtu príjmu povinného ktorýmkoľvek smerom.

1.5 Od posledného rozhodovania o výživnom sú deti o dva roky staršie, maloletá S. navštevuje materskú školu, maloletá S. základnú školu a tak aj ich odôvodnené potreby sú vyššie ako boli v roku 2015. Matka síce pracuje, ale jej príjem je obmedzený, nakoľko má sťažený prístup k práci, keďže sa výlučne sama stará o obe deti, bez fyzickej pomoci ich otca. Rodičia už nesplácajú úver na dom, nakoľko tento bol splatený z finančných prostriedkov získaných z predaja domu (z kúpnej ceny vo výške 105.000 eur). Taktiež otec už nehradí výlučne sám náklady na spoločné bývanie, tak ako to bolo v čase rozvodu. Obaja rodičia uvádzajú pretrvávajúce dlhy. Výživné má však prednosť pred inými výdavkami rodičov.

1.6 Pri posudzovaní možností a schopností otca platiť výživné na maloleté deti súd zohľadnil aj skutočnosť, že za posledný rok bol schopný znížiť svoju zadĺženosť voči jeho veriteľom o 4.000 eur

a v súvislosti s leasingovými splátkami za motorové vozidlo vynakladá mesačne sumu 170 eur. Takéto výdavky otca pritom vyhodnotil ako výdavky, na ktoré nie je možné pri určení výživného na maloleté deti prihliadať, nakoľko ide o výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynakladať, respektíve pred ktorými má výživné na maloleté deti prednosť.

1.7 Vzhľadom na vyššie uvedené potom uzavrel, že z vykonaného dokazovania nezistil takú zmenu pomerov či už na strane detí alebo na strane ich rodičov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté deti naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/248/2015-48 zo dňa 8.12.2015 a preto návrh otca ako nedôvodný zamietol.

1.8 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na § 52 C.m.p. a vecne bezpoplatkovosťou takéhoto konania a neexistenciou trov konania na strane jeho účastníkov.

2. Rozsudok v jeho zamietajúcej časti napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých detí s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac, že pojednávanie konané dňa 30.11.2017 bolo odročené na marec 2018, z dôvodu umožnenia mu vydokladovať príjem za rok 2017. Nebolo však presne povedané, na ktorý deň a hodinu sa pojednávanie odročuje a na adresu trvalého pobytu mu nebolo doručené žiadne predvolanie na súdne pojednávanie, z ktorých dôvodov potom nemal možnosť sa na súdnom pojednávaní konanom dňa 1.3.2018 zúčastniť.

3. Matka maloletých detí ani kolízny opatrovník odvolacie návrhy nepodali, k odvolaniu otca sa nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 66 C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.), pričom dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a závislom výroku o trovách konania je vecne správne.

5. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 19P/60/2017 je návrh otca na zníženie výživného na maloletú S. U., nar. X. G. XXXX z doterajších 200 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne a na maloletú S. U., nar. XX. J. XXXX z doterajších 200 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti ako nedôvodný zamietol pre nezistenie zmeny pomerov odôvodňujúcich zmenu pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo výživné na maloleté deti určené.

7. Podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

9.1 Správnym bol záver súdu, že v konaní nebolo preukázané, že na strane otca došlo k takej zmene majetkových (príjmových pomerov), ktoré by odôvodňovali potrebu zmeny rozhodnutia, teda potrebu zníženia výživného na maloleté deti. Otec ako v návrhu verbalizoval zmenu pomerov na jeho strane, uviedol, že v čase podania návrhu mal nepravidelný príjem vo výške 700-800 eur. Takúto zmenu jeho prímu však nepreukázal potrebnými dokladmi, preto ho súd na predloženie vyzval. Nakoľko otec ako rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu ani na výzvu súdu nepredložil doklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov, súd vychádzal z aplikácie právnej domnienky uvedenej v ust. § 63 ods. 1 ZoR a teda, že priemerný mesačný príjem otca za obdobie od 1. júla 2017 do 1. marca 2018 predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, t.j. 3.989,60 eur (20 x 199,48 eur).

9.2.1 Odvolací súd poukazuje na to, že zavedenie právnej domnienky uvedenej v ust. § 63 ods. 1 ZoR do právneho poriadku bolo iniciované problémami, ktoré sa vyskytovali v praxi pri preukazovaní, presnejšie neochote preukazovania príjmov rodičmi vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť. Súdy narážali na neochotu preukazovania výšky príjmov (ako to bolo aj v práve prejednávanej veci), vykazovanie straty, na snahu "tlačiť" príjmy čo najnižšie, a tým minimalizovať svoju vyživovaciu povinnosť.

9.2.2 Daňové predpisy rozlišujú štyri kategórie príjmov. Ide o

- príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy. Do úvahy preto prichádza využitie tohto ustanovenia len pri posledných troch uvedených skupinách príjmov. Ich konkrétne vymedzenie nachádzame v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Hypotéza (odsek 1) v prípade takejto zákonom kvalifikovanej činnosti predpokladá vznik určitých povinností rodiča v súvislosti s konaním o určenie výživného (z procesného hľadiska dochádza k prenosu povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena na povinnú osobu). Vymenúva tri navzájom sa prelínajúce povinnosti:

- povinnosť preukázať pred súdom príjmy z inej než závislej činnosti,

- povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov,

- povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.

9.2.3 Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, treba ich podložiť relevantnými dôkazmi, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. Treba vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám (t.j. zákonom vymedzeným subjektom) ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Zákon upravuje, ktorý subjekt môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, ostatné subjekty musia účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Z toho vyplýva nasledujúci rozdiel. Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva účtuje v denníku, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú chronologicky a ktorým sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období a v hlavnej knihe, v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva účtuje v peňažnom denníku (obsahujúcom predovšetkým údaje o stave peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v hotovosti a na účtoch v bankách, príjmoch a výdavkoch v účtovnom období), v knihe pohľadávok (obsahujúcej najmä údaje o dlžníkoch, pohľadávkach, poskytnutých úveroch), knihe záväzkov (obsahujúcej najmä údaje o veriteľoch, výške záväzku v peňažnom vyjadrení, prijatých preddavkoch a úveroch) a v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke (napr. pomocná kniha o zložkách majetku, o záväzkoch z pracovnoprávnych vzťahov).

9.2.4 Druhou zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 63 ods. 1 je edičná povinnosť, t.j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov. Zjavne ide o širšie vymedzenie ako pri prvej povinnosti, keďže požadované podklady sa týkajú celkových majetkových pomerov, nielen príjmov povinného. Za takéto podklady možno považovať listy vlastníctva preukazujúce majetkové pomery týkajúce sa nehnuteľností, stavy účtov a vkladov v bankách, register cenných papierov, doklady o vlastníctve motorových vozidiel, resp. akýchkoľvek cenností.

9.2.5 Treťou povinnosťou je povinnosť sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu umožniť súdu zistiť ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie. V texte zákona nie je uvedený odkaz na osobitný predpis. V dôvodovej správe sa však spomína § 23 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý však ustanovuje zákonnú licenciu na sprístupnenie údajov, ktoré sú predmetom daňového tajomstva pre potreby súdneho konania. Obdobne pri bankovom tajomstve podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov platí povinnosť oznámiť súdu potrebné údaje. Predmetom utajovania sú aj

údaje vedené v evidencii centrálneho depozitára podľa § 109 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách.

9.3 Zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného má nastúpiť, "ak si rodič nesplní túto povinnosť". Z gramatického výkladu (je povinný preukázať, predložiť a sprístupniť), ako aj z odlišného obsahu týchto povinností vyplýva, že nejde len o jednu, ale o viacero povinností, pričom nesplnením hociktorej z nich dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje predmetná fikcia. Uvedená domnienka bola oproti predchádzajúcemu právnemu stavu zvýšená na 20-násobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu treba aplikovať ustanovenia zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Ide o domnienku mesačného príjmu. Z takto ustálenej sumy potom súd pri zhodnotení všetkých hľadísk pre určovanie výšky výživného určí jej konkrétnu výšku. Takto určenú sumu súd nemôže nijako meniť na základe iných skutočností (napr. ak by mal určitú sumu príjmov preukázanú, alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej sume príjmov). Zo znenia ustanovenia odseku 1 vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka nastupuje obligatórne, súd nemôže uvažovať o jej použití (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Naproti tomu v prípade splnenia vymedzených povinností povinným rodičom súd k aplikácii domnienky nemôže pristúpiť. Domnienka platí aj pri plnoletom dieťati a pri určení výšky výživného musí byť zachovaný rozsah nevyhnutného výživného.

9.4 Súd nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností. Poučovacia povinnosť sa vzťahuje len na procesné práva a povinnosti.

10. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca či už k maloletej S. alebo k maloletej S. súd prvej inštancie správne prihliadol nielen na to, že na strane otca nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, ale i na preukázanú zmenu pomerov na strane detí súvisiacu s nárastom ich životných potrieb a s tým spojeným nárastom finančných prostriedkov vynakladaných matkou na ich uspokojovanie. Bolo dôvodné náležite zhodnotiť nielen majetkové pomery otca, resp. ním uvádzané skutočnosti smerujúce k tomu, aby súd jeho návrhu na zmenu výšky výživného vyhovel, ale prioritne odôvodnené potreby maloletých detí.

11. Od ostatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo naposledy určené výživné na maloleté deti až do rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto veci uplynuli dva roky (a do rozhodovania odvolacieho súdu už takmer tri roky). Deti sú staršie o takmer tri roky a tak je odôvodnený aj záver o náraste ich odôvodnených potrieb. Maloletá S. toho času navštevuje štvrtý ročník základnej školy, maloletá S. začala navštevovať materskú školu. Toto obdobie je obdobím intenzívneho rastu a vývoja školopovinného ako i mladšieho dieťaťa navštevujúceho materskú školu, v dôsledku čoho nevyhnutne došlo k nárastu výdavkov vynakladaných či už na ich existenčné potreby (stravu, ošatenie, obuv) ale aj výdavkov spojených s ich školskými aktivitami (školské pomôcky, podujatí organizovaných školou či škôlkou) a tiež záujmovými aktivitami (prípadné záujmové mimoškolské aktivity).

12. Správnosť vyššie uvedených záverov nemôže ovplyvniť ani nárast príjmu na strane matky, nakoľko ide o zmenu len nepatrnú. Kým v čase určenia vyživovacej povinnosti bola matka na predĺženej rodičovskej dovolenke s príjmom 203 eur (rodičovský príspevok) + 47,04 eur (prídavky na obe maloleté deti) čo predstavovalo spolu približne 250 eur, toho času je matka zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 336,64 eur. Príjem matky sa tak mierne zvýšil, a to približne o sumu 86 eur (ako rozdiel súm 336,64 eur - 250 eur), tento nárast je však vzhľadom na nárast nevyhnutných potrieb oboch maloletých detí nepatrný. Treba tu však prihliadnuť na skutočnosť, že matka sa stará o deti sama, bez účasti otca. Poskytuje im stravu, bývanie a celkovo vedie ich domácnosť. Otec navštevuje deti jedenkrát do mesiaca, nad rámec určeného výživného dobrovoľne neprispieva. Otec je ako spoluzodpovedný druhý rodič pri zabezpečení výživy a riadneho vývinu maloletých detí povinný podieľať sa finančne i na zvýšených odôvodnených potrebách detí, ktoré narástli v období od ostatnej úpravy výživného.

13. Možno teda skonštatovať, že práve naopak, k zmene pomerov došlo na strane detí, a to zvýšením výdavkov vynakladaných matkou na starostlivosť o ne. Ide však o zmenu, ktorá nevyžaduje zmenu rozhodnutia ktorým bolo naposledy určené výživné, pretože pokiaľ otec prispeje na výživu maloletej S. sumou 200 eur mesačne a matka spolu sumou 54 eur mesačne, pričom priamo finančne prispeje sumou 30 eur mesačne a zostatok do výšky výživného (v rozsahu 24 eur) vykompenzuje svojou osobnou

starostlivosťou o ňu a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov 23,52 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na krytie odôvodnených potrieb maloletej S.. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletej S. sumou 200 eur mesačne a matka spolu sumou 30 eur mesačne, pričom priamo finančne prispeje sumou 10 eur mesačne a zostatok do výšky výživného (v rozsahu 20 eur) vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o ňu a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov 23,52 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletej S..

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20% až 30% zo sumy jeho čistého príjmu (čo by v prejednávanej veci pri predpokladanom výživnom vzhľadom na vek a odôvodnené potreby jeho detí v rozsahu 25% z príjmu otca predstavovalo výživné vo výške cca 997 eur mesačne, ktorú sumu je možné rozdeliť medzi dve deti - maloletú S. a maloletú S. a 25% z príjmu matky vzhľadom na odôvodnené potreby jej detí výživné v rozsahu 84,16 eur mesačne), pričom však v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb.

15. Námietka otca maloletých detí, že súdne pojednávanie konané dňa 30.11.2017 bolo odročené len vo všeobecnosti na mesiac marec 2018, bez uvedenia konkrétneho dňa, hodiny a pojednávacej miestnosti, kde sa malo konať, pričom následne mu súd nedoručil žiadne predvolanie na pojednávanie, čím mu zmaril možnosť preukázať svoje príjmy z podnikania neobstojí, nakoľko zo zvukového záznamu z pojednávania súdu ako aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30. novembra 2017 (na č.l. 99 spisu) vyplýva, že súd za prítomnosti otca maloletých deti v pojednávacej miestnosti odročil pojednávanie za účelom predloženia dokladov o príjme otca s tým, že účastníci berú termín pojednávania na vedomie a volaní nebudú. Otec teda vzal termín pojednávania na vedomie a bolo jeho povinnosťou, aby bol v konaní aktívny a nariadeného pojednávania sa zúčastnil. Pre poriadok je potrebné uviesť, že otec maloletých detí svoje príjmy a výdavky z podnikania nepreukázal súdu ani do rozhodovania odvolacieho súdu o jeho odvolaní.

16. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ostatnými námietkami uplatnenými otcom detí už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec detí ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 52 C.m.p. rozhodol i o náhrade trov konania.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p..

19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, a) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, b) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo b) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).