Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu vo veci o určenie výživného na O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, pôvodne na návrh matky: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zast.: JUDr. Zuzana Katkovčinová, advokát, Štefánikova 17, Humenné, proti otcovi: O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, toho času R. XX, I. XXXX, K., o úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/161/2017-69 zo dňa 14.12.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti otca platiť výživné na O. M. od 01.11.2017 do budúcna v sume 500 eur mesačne, vo výroku o dlžnom výživnom a súvisiacom výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť výživné na O. M., nar. XX.XX.XXXX v období od 01.08.2017 do 31.10.2017 v sume 300 eur mesačne a od 01.11.2017 do budúcna v sume 500 eur mesačne, ktoré výživné uložil otcovi povinnosť platiť na účet O. M., vedený v Z. banke, a.s. vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci. Dlžné výživné za obdobie od 01.08.2017 do 31.12.2017 v sume 1.150 eur uložil otcovi zaplatiť na účet matky a sumu 350 eur na účet O. M. do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 200 eur od podania návrhu do 31.10.2017 zastavil. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodol tak na návrh matky, ktorým sa domáhala zverenia vtedy maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a rovnako žiadala zaviazať otca platiť výživné vo výške 500 eur počnúc dňom podania návrhu. Otec s návrhom súhlasil čo do určenia výživného na syna mesačne sumou po 300 eur. Syn O. M. v priebehu konania nadobudol plnoletosť a požadoval otca zaviazať na platenie výživného sumu 500 eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine zistil, že O. M. sa narodil XX.XX.XXXX z rodičov O. M., nar. XX.XX.XXXX a C. M., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 8P/61/2017 zo dňa 05.10.2017 bolo manželstvo C. M. a O. M. rozvedené. Na čas po rozvode bol maloletý O. M. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný platením výživného po 300 eur mesačne. Zároveň bola otcovi uložená povinnosť prispievať na tvorbu úspor dieťaťa sumou mesačne 200 eur. Proti rozhodnutiu otec podal odvolanie, preto rozsudok nie je právoplatný.

4. V konaní matka uviedla, že s otcom dieťaťa dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti. Syn O. je študentom strednej školy v S. E. K., na ktorého otec od augusta 2007 plní vyživovaciu povinnosť po 200 eur mesačne. Otec tvrdil, že od júla 2017 nepoberá vo K., kde pracuje, prídavok na dieťa vo výške 280 frankov. Súhlasil s výživným po 300 eur mesačne, nesúhlasil s tvorbou úspor po 200 eur. O. M. v písomnom podaní uviedol, že jeho mesačné náklady sa zvýšili z dôvodu, že začal študovať strednú školu v S. E. K., kde býva aj na internáte. Študuje odbor fotografický dizajn, s čím má spojené aj náklady na zabezpečenie pomôcok. Musí si zakúpiť profesionálny fotoaparát, ktorého cena je nad 500 eur. Chce pokračovať v tomto odbore aj na vysokej škole.

5. Súd prvej inštancie lustráciou matky v Sociálnej poisťovni zistil, že v období od 07.06.2017 do 11.08.2017 bola matka zamestnaná v spoločnosti S. U., S.., S. s vymeriavacím základom v júni 606,67 eur a v júli 770 eur. Od 14.08.2017 je matka zamestnaná v spoločnosti V. K.. Za mesiac august 2017 jej bola vyplatená čistá mzda 559,43 eur a za mesiac september suma 939,50 eur. Matka dieťaťa je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 109,60 eur.

6. Prvoinštančný súd zo spisu sp. zn. 8P/61/2017 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu zistil, že otec pracuje druhý rok vo K., kde vykonáva stolárske práce. Okrem bežných nákladov na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb, musí platiť poplatky za bývanie vo výške 665 frankov, za internet 45 frankov, plyn a elektrina činia každé tri mesiace sumu 100 frankov, za televíziu a rádio platí 41 frankov, telefón 50 frankov, cestovné náklady 79 frankov a pohonné hmoty 150 frankov. Na S. musí splácať pôžičky celkom vo výške okolo 8.000 eur, mesačnou splátkou cca 400,- eur. Z listinných dokladov predložených otcom vyplýva, že tento vo K. dosahuje priemerný mesačný čistý príjem vo výške 3.604,73 eur. V tejto sume sú zahrnuté aj prídavky na dieťa v sume 284,50 eur. Po odpočítaní týchto prídavkov otcova čistá mesačná mzda činí 3.320,23 frankov.

7. Súd prvej inštancie tak mal preukázané, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výživu syna. Po podaní návrhu matky na súd O. M. nadobudol plnoletosť, preto už nebolo potrebné rozhodovať o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov a o úprave styku rodiča s dieťaťom. V tejto časti preto súd návrh matky zamietol.

8. Po dosiahnutí plnoletosti sa O. M. pripojil k návrhu matky a žiadal otca zaviazať platením výživného sumou 500 eur mesačne. Keďže pokračuje v štúdiu a nenadobudol ešte schopnosť sám sa živiť, podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu naďalej trvá. O. M. býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje jeho potreby, preto jeho otca zaviazal na platenie výživného.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri určenie výživného sa vychádza z kritérií stanovených Zákonom o rodine. Pri rozhodovaní je nutné zohľadniť vek a odôvodnené potreby dieťaťa na jednej strane a zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča na strane druhej. O. M. je študentom strednej školy a v súvislosti s plnením jeho školských povinností vznikajú mu zvýšené náklady na školské potreby, ošatenie, obuv, hygienické potreby, cestovné a poplatky za internát. Má výdavky aj v súvislosti s jeho zdravotným stavom a finančné prostriedky sú potrebné aj na záujmovú mimoškolskú činnosť, na kultúrne vyžitie. Otec ako povinný rodič dosahuje v zamestnaní pravidelný príjem, ktorého výška činí mesačne 3.320,23 frankov ( s prídavkom na dieťa 3.604,73 frankov). Je pravdou, že otec vo K. vynakladá vyššie náklady na bývanie a na zabezpečenie ďalších bežných potrieb, avšak aj po odpočítaní nákladov otca, ktoré predstavujú približne sumu 2.200 frankov, zostáva otcovi k dispozícii dostatočná suma, aby sa mohol podieľať na zabezpečení potrieb syna sumou 500 eur mesačne. Uspokojovanie potrieb dieťaťa, ich odôvodnenosť, je úmerná životnej úrovni rodičov.

10. Vyživovaciu povinnosť otca tak súd prvej inštancie určil počnúc mesiacom august 2017, kedy matka podala návrh na súd. Podľa § 29 ods. 1-3 Civilného mimosporového poriadku, vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu, súd konanie zastavil ohľadom výživného v sume 200 eur mesačne od podania návrhu do 31.10.2017. Keďže otec si od augusta 2017 plnil výživné na syna po 200 eur mesačne, za obdobie od 01.08.2017 do 31.12 2017 mu vznikol na výživnom dlh za obdobie maloletosti dieťaťa ( t.j. do 25.11.2017) vo výške 1.150 eur ( 3 mesiace x 300 eur + 25 dní z mesiaca november -250 eur ) a od plnoletosti dieťaťa do konca decembra vo výške 350, eur ( 50 eur + 300 eur.) Dlžné výživné súd vzhľadom na výšku dlhu uložil otcovi zaplatiť do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 52 CMP.

12. Proti uvedenému rozsudku, a to I. a II. výroku, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Vyslovil svoj nesúhlas s povinnosťou, ktorá mu bola uložená súdom prvej inštancie, a to platiť výživné na syna O. vo výške 500 eur od 01.11.2017. Uvedená suma výživného sa mu zdá veľmi vysoká zo strany iba jedného rodiča, nakoľko aj matka O. je zamestnaná a má pravidelný mesačný príjem. Jeho príjem nie je každý mesiac rovnaký. Od júla 2017 nepoberá ani rodinné prídavky. Ak plnoletý syn bude niečo potrebovať na štúdium, rád mu prispeje a kúpi v rámci možností. Navrhol preto zmeniť rozsudok v uvedenej časti tak, aby platil výživné na syna O. vo výške 300 eur. Rovnako podal odvolanie aj proti výroku, týkajúcemu sa dlžného výživného za obdobie od 01.08.2017 do 31.12.2017 v sume 1.150 eur na účet matky a v sume 350 eur na účet syna O. z dôvodu, že nesúhlasil s výškou výživného, ktorá bola určená, a preto považuje aj toto dlžné výživné za neopodstatnené.

13. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že výživné stanovené súdom prvej inštancie vychádzalo zo správnych skutkových zistení ohľadom majetkových pomerov otca a nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa. Správne bolo konštatované, že aj po odpočítaní nákladov otca, ktoré predstavujú približne sumu 2.200 frankov, zostala otcovi k dispozícii dostatočná suma, aby sa mohol podieľať na zabezpečení potrieb syna sumou 500 eur mesačne. Každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Matka naďalej zabezpečuje synovi osobnú starostlivosť a pracuje aj napriek zdravotným problémom, lebo je invalidná. S poukazom na ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine uviedla, že ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, a treba vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. K tvrdeniu otca, že synovi v prípade potreby kúpi alebo prispeje v rámci možností uviedla, že otec so synom vôbec nekomunikuje, nemá o neho záujem a vyživovaciu povinnosť si plní v rozsahu 300 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je prvoradá povinnosť, ktorú musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Podľa matky výživné je plne v súlade s odôvodnenými a oprávnenými potrebami dieťaťa. Rozsudok preto vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci, preto ho navrhla v napadnutom výroku potvrdiť.

14. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec tak, že nesúhlasí s dôvodmi, ktoré vo vyjadrení uviedla. Vyjadroval sa k rozvodu manželstva rodičov, za rozvrat ktorého zodpovedá matka. Viackrát telefonoval so synom a písal mu SMS, no syn nereaguje. Tvrdenie, že sa nekontaktuje so synom preto nie je pravdivé. Má záujem o syna, ale on odmieta komunikáciu. Opätovne uviedol, že na 18 ročného syna výživné vo výške 300 eur je dostačujúce. K jeho výdavkom pribudla splátka úveru vo výške 845,50 frankov mesačne, ktoré použil na vyrovnanie záväzkov na S..

15. K vyjadreniu otca sa opätovne vyjadrila matka tak, že zotrval na všetkých svojich vyjadreniach. V predmetnej veci príčiny rozvratu manželstva rodičov v tomto konaní sú irelevantné. Otec tvrdenie o splátkach úveru vo výške 845,50 frankov nepreukázal. Rozsudok je správny, preto ho navrhla potvrdiť.

16. K odvolaniu otca a vyjadreniam tak matky, ako aj otca sa O. M. nevyjadril.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. a § 62 a nasl. bez nariadenia ústneho pojednávania ( § 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.09.2018 a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné.

18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žujú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné ma prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 1,2,4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ).

19. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine ).

20. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. V celom rozsahu poukazuje na správne, presvedčivé a výstižné dôvody, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

21. V zmysle citovanej právnej úpravy pri rozhodovaní o výške výživného bolo nevyhnutné zisťovať pomery tak na strane rodičov ako aj na strane O., ktorý počas konania dovŕšil plnoletosť. Súd prvej inštancie správne zisťoval pomery tak povinného otca, ako aj oprávnené potreby syna O., ktorého má zákonnú povinnosť vyživovať, aby správne rozhodol o výške výživného na O.. Správne súd prvej inštancie ustálil aj výšku výživného na O., vzhľadom na jeho vek, aj štúdium na strednej škole, s čím súvisia vyššie výdavky na jeho životné potreby.

22. Aj podľa odvolacieho súdu výživné na O. určné provinštančným súdom v sume 500 eur od 01.11.2017 do budúcnabolo správne. Je potrebné zdôrazniť, že koncepcia úpravy vyživovacej povinnosti v aktuálnom zákone o rodine je taká, že, je povinnosťou každého rodiča platiť minimálne výživné ( v súčasnosti vo výške 28,08 eur ) aj v prípade, ak rodič nemá žiaden príjem, ktoré je povinný uhrádzať aj rodič bez akéhokoľvek príjmu. V konaní bolo preukázané, že otec O. ma príjem, z ktorého môže uhrádzať synovi súdom prvej inštancie určené výživné od 01.11.2017 do budúcna vo výške 500 eur, a to aj po odpočítaní jeho výdavkov. Je nutné zdôrazniť, že syn O. má právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorý má príjem 3.320 frankov, z ktorého môže zabezpečiť nielen základné životné výdavky.

23. Odvolací súd vychádzajúc zo zákonných ustanovení Zákona o rodine poukazuje aj na to, že hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, teda čím je dieťa staršie, tým táto osobná starostlivosť je menšia.

24. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojiť všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť naplnila požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Jednoznačne je treba konštatovať, že ako okolnosť, pre trvanie vyživovacej povinnosti rodičov je jednoznačne štúdium dieťaťa, smerujúci k nadobudnutiu schopnosti samostatne sa živiť. Je nutné vyživovaciu povinnosť rodiča voči dieťaťu vnímať ako povinnosť vzniknutú priamo na základe zákona (pozri N/32/1979).

25. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať (6Cdo/61/2011 NS SR).

26. K odvolacím dôvodom otca je potrebné ešte uviesť, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. K tvrdeniu otca, že mu pribudol výdavok na splátku úveru vo výške 845,50 frankov odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, lebo túto skutočnosť otec iba tvrdil a ničím nepreukázal. Tiež ide o výdavok, ktorý nebolo nevyhnutné vynaložiť, a ak aj bol vynaložený, je možné znížiť výšku uvedenej splátky, pričom ak ide o riešenie spoločného úveru s matkou O., tento výdavok bude predmetom vyporiadanie BSM rodičov O., čo nemôže byt vzaté do úvahy pri určovaní výšky výživného na O.. Vzhľadom na výšku príjmu otca ani prípadná uvedená splátka úveru nie je dôvodom na určenie nižšieho výživného pre syna O., ako to stanovil súd prvej inštancie. Nebolo možné nevziať do úvahy aj to, že matka je invalidná dôchodkyňa, aj keď má príjem aj z pracovného pomeru, jej možnosti zabezpečiť si vyšší príjem sú však obmedzené.

27. Preto má odvolací súd za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku o určení výživného od 01.11.2017 do budúcna od otca v prospech O. vo výške 500 eur je správny. Rovnako bolo správne vypočítané aj dlžné výživné, ktoré súd prvej inštancie vyčíslil celkom sumou 1.500 eur, preto všetky odvolacie námietky otca boli vyhodnotené ako nedôvodné.

28. Odvolací súd preto rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil výživné od 01.11.2017 do budúcna sumou 500 eur, ako aj vo výroku o určení dlžného výživného celkom v sume 1.500 eur, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania postupom podľa § 387 potvrdil ako vecne správny.

29. Keďže odvolaním neboli napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd uložil otcovi platiť výživné na O. za čas od 01.08.2017 do 31.10.2017 v sume 300 eur mesačne, a o zastavení konania a zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, tieto výrok v zmysle ustanovenia § 367 ods. 2 sa stali právoplatnými.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 OCSP v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.