Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-50-2021.pdf
PDF · 116.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. K. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX N. Y., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, matky: J. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX N. Y., právne zastúpená: Mgr. Ing. Ján Folvarský, advokátska kancelária, so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa a otca: O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. č. XXX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd mal. K. P., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky J. P., nar. X.X.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec mal. dieťaťa O. K., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť výživné pre mal. K. P. sumou 80,- eur, a to od 29.6.2018, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa J. P..
III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
IV. Dlžné výživné za obdobie od 29.6.2018 do 28.2.2022 vo výške 3.525,32 eur je otec mal. dieťaťa povinný uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky.
V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. K. P., doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.6.2020 sa matka mal. dieťaťa domáhala, aby súd určil otcovstvo k mal. K. P., zveril mal. dieťa do starostlivosti matky, uložil otcovi mal. dieťaťa povinnosť prispievať na výživu mal. K. sumou 150,- eur mesačne od 29.6.2018, vždy k 10-tému dňu toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky spolu s dlžným výživným a zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že v období roka 2016 nadviazala známosť s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené. Následne sa začali spolu stretávať a ich priateľstvo prerástlo v intímnu známosť. Navrhovateľka s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené nikdy nežila v spoločnej domácnosti. Ich vzťah trval cca 1,5 roka a skončil po tom, čo navrhovateľka oznámila otcovi mal. dieťaťa, že je tehotná. Otec mal. dieťaťa naliehal na navrhovateľku, aby išla tehotenstvo prerušiť, s čím ona nesúhlasila. V súčasnosti je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke s mal. K., jej celkový mesačný príjem predstavuje sumu 295 eur, z toho rodičovský príspevok na mal. dieťa vo výške 270 eur a prídavok na mal. dieťa vo
výške 25 eur, žiaden iný príjem nemá. Navrhovateľka nemá vedomosť, kde pracuje otec mal. dieťaťa, aký je jeho mesačný príjem a či má nejakú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o mesačné výdavky na mal. dieťaťa tie predstavuje strava 100 eur mesačne, ošatenie 30 eur mesačne, plienky 30 eur mesačne, drogéria a hygienické potreby 20 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne. Celkové výdavky navrhovateľky tvorí strava 150 eur mesačne, ošatenie 50 eur mesačne, drogéria a hygienické potreby 30 eur mesačne.
3. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 4Pc/10/2020-13 zo dňa 27.7.2020 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.
4. Tunajší súd uznesením č. k. 4Pc/10/2020-66 zo dňa 20.4.2021 konanie v časti týkajúcej sa určenia otcovstva k mal. K. P., nar. XX.X.XXXX zastavil, a to v zmysle ust. § 109 CSP, v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku I. a III. dňa 14.5.2021 a vo výroku II. dňa 28.4.2021. Dôvodom bolo uznanie otcovstva k mal. dieťaťu označeným otcom
5. Otec mal. dieťaťa sa k návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenia vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu písomne nevyjadril.
6. Kolízny opatrovník dňa 25.6.2021 doručil tunajšiemu súdu správu o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch mal. dieťaťa. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka spolu s mal. dieťaťom žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v nájomnom mestskom byte v Starej Ľubovni. Výdaje na domácnosť hradia starí rodičia mal. dieťaťa. Matka mal. dieťaťa zabezpečuje mal. dieťaťu osobnú starostlivosť. Je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 275,90 eur mesačne a poberá rodinné prídavky na 1 dieťa v sume 25,50 eur mesačne. Z vyjadrenia matky vyplýva, že otec mal. dieťaťa sa o mal. dieťa nezaujíma, neprispieva na jeho výživu, nestretáva sa s mal. dieťaťom, naposledy videl maloletého keď mal 3 mesiace. Rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Matka poukázala na to, že otec má financie na úhradu výživného, pretože si kúpil auto. Matka s otcom nie sú v žiadnom kontakte. Otec mal. dieťaťa je v evidencii uchádzača o zamestnanie od 3/2021. Uviedol, že poberá dávku v nezamestnanosti v sume 280,10 eur mesačne. Otec predtým pracoval v Poľnohospodárskom družstve v Novej Ľubovni, teraz je evidovaný z dôvodu, že kandiduje na poslanca. Otec uviedol, že súhlasí s návrhom matky, aby sa maloletý zveril do jej osobnej starostlivosti, avšak nesúhlasí s výživným na mal. dieťa, nie je ochotný prispievať na mal. dieťa. Otec poukázal na to, že niekedy matke dával plné tašky detských plienok, mlieka, prípadne čo potrebovala. Otec uviedol, že s matkou sa nie je ochotný dohodnúť. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorým prispieva sumou cca 50 eur - 100,- eur mesačne, ale nie je to vždy pravidelne, pretože rodičia od neho nechcú peniaze. Z vyjadrenia otca vyplýva, že má našetrené nejaké peniaze, tiež vkladnú knižku a kúpil si auto. Mal. K. nenavštevuje žiadne školské zariadenie, matka mu zabezpečuje osobnú starostlivosť. Celkové náklady na mal. K. boli vyčíslené v sume 270,- eur mesačne. Náklady zahŕňajú ošatenie 30 eur mesačne, stravu doma 100 eur mesačne, hygienické potreby a kozmetika 50 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne, bývanie 50 eur mesačne, hračky 30 eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol súdu, aby bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, otec zaviazaný výživným vo výške 150 eur mesačne na mal. K. od narodenia dieťaťa. Dlžné výživné ponechal na dohode rodičov.
7. Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil pojednávanie.
8. Súd nariadil pojednávanie na deň 12.10.2021, 3.11.2021, 9.3.2022 a na deň 22.3.2022. Z dôvodu opakovanej neúčasti na pojednávaniach bol otec na pojednávanie predvedený políciou. Súd ešte pred otvorením pojednávania a realizovaním výsluchov dotazom na prítomných účastníkov konania skúmal aktuálnu situáciu v predmetnej veci a zistil, že otec mal. dieťaťa súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matke ale nie je ochotný platiť žiadne výživné.
9. Na pojednávaniach právny zástupca matky mal. dieťaťa uviedol, že trvá na podanom návrhu, teda aby súd zaviazal otca platením výživného sumou 100,- eur mesačne, a to od narodenia dieťaťa. V tomto smere poukázal na postoj otca mal. dieťaťa, ktorý od narodenia dieťaťa nejaví žiaden záujem o mal. dieťa a neprispieva na výživu a dokonca aj popieral otcovstvo k maloletému. Tiež poukázal aj na skutočnosť, že neexistuje dôvod, pre ktorý by odporca nemohol byť zamestnaný a teda navrhol súdu,
aby vychádzal z možností a schopností otca mal. dieťaťa zamestnať sa, tak isto aj na jeho majetkový pomer, vlastníctvo jeho osobného motorového vozidla a aj náklady spojené s jeho prevádzkou.
10. Na pojednávaniach matka mal. dieťaťa uviedla, že navrhuje určiť výživné aspoň vo výške 100,- eur mesačne, otec chodí do práce a teda má z čoho platiť výživné. Doteraz otec dieťaťa na výživu mal. dieťaťa neprispieval a žiadnym spôsobom sa o mal. dieťa nezaujíma. Navrhovateľka do decembra 2021 poberala rodičovský príspevok, tzv. covidový vo výške 286,- eur mesačne, pandemický príspevok a prídavok na dieťa vo výške 26 eur mesačne. Naposledy do spisu doručila doklad o výplate dávok v sume 156,78 eur, túto sumu dostala za mesiac marec 2022, z čoho 130,- eur činí suma dávky v hmotnej núdzi a zvyšok sú rodinné prídavky. Otec doposiaľ na výživu mal. dieťaťa neuhradil žiadnu sumu. Príjem matky mal. dieťaťa teda pozostáva z uvedenej sumy.
11. Otec mal. dieťaťa na pojednávaniach uviedol, že nemá námietky pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, avšak výživné nechce platiť. Ešte pred covidom pracoval u p. I., kde zarobil 700 eur mesačne, potom bol na úrade práce. V letných mesiacoch brigádoval v Anglicku, roznášal noviny a časopisy, kde bol asi tri týždne a zarobil 240 libier za týždeň. Pokiaľ ide o rok 2018, vtedy bol zrejme práceneschopný, nevie kde pracoval. Na základe vysvetlenia súdu, že v zmysle odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni mal byť ako zamestnanec evidovaný u zamestnávateľa Pešta, s.r.o. uvádza, že tam pracoval asi 2 mesiace za minimálnu mzdu, čiže zarábal cca 400 eur mesačne. Následne na základe poskytnutia ďalšej informácie z predmetnej lustrácie, že bol tam evidovaný v období od novembra 2018 do 28. februára 2020, otec uviedol, že to bolo zrejme asi tak. Na otázku prečo ukončil prácu u tohto zamestnávateľa uviedol, že si našiel lepšie zamestnanie.
12. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že naďalej trvá na doterajších písomných vyjadreniach k predmetnej veci a navrhuje súdu, aby bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný výživným vo výške 100,- eur mesačne na mal. K. od narodenia dieťaťa s tým, že kol. opatrovník poukázal na to, že matka sama zabezpečuje mal. dieťaťu osobnú starostlivosť. Otec mal. dieťaťa nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bol vyradený z dôvodu, že sa nedostavil na úrad práce v určenej lehote. Z uvedeného vyplýva, že otec mal. dieťaťa je si sám schopný platiť aj zdravotné poistenie. Taktiež kol. opatrovník poukázal na to, že mu v minulosti boli vyplácané dávky v nezamestnanosti, z čoho vyplýva, že je v jeho schopnostiach a možnostiach sa zamestnať a riadne pracovať tak, aby následne si zabezpečil príjem a podieľal sa na výživnom pre mal. dieťa. Otec nezdokladoval žiaden zdravotný problém, pre ktorý by sa nemohol zamestnať. V prípade, ak súd určí dlžné výživné, kol. opatrovník navrhol, aby bolo otcovi umožnené splatiť ho v splátkach.
13. Svedkyňa, matka otca mal. dieťaťa - I. K., nar. X.X.XXXX na pojednávaní dňa 22.3.2022 uviedla, že syn nikde nepracuje, a preto ho živia s manželom. Ona je ochotná uhrádzať výživné na mal. dieťa. Pracuje na dohodu v sociálnej poisťovni ako upratovačka, kde zarába 150,- eur mesačne, okrem toho poberá aj starobný dôchodok vo výške 192,- eur mesačne. Jej manžel je tiež na dôchodku, poberá invalidný dôchodok vo výške 240,- eur mesačne.
14. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka a listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, na základe ktorých zistil nasledujúci skutočný stav veci:
15. Z partnerského vzťahu O. K., nar. XX.XX.XXXX a J. P., nar. X.X.XXXX pochádza jedno maloleté dieťa K. P., nar. XX.X.XXXX. Tunajší súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 4Pc/10/2020-66 zo dňa 20.4.2021 konanie v časti týkajúcej sa určenia otcovstva k mal. K. P., nar. XX.X.XXXX zastavil, keďže otec mal. dieťaťa pred súdom uznal otcovstvo k mal. dieťaťu, v prevyšujúcej časti vec vylúčil na samostatné konanie a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku I. a III. dňa 14.5.2021 a vo výroku II. dňa 28.4.2021. Rodičia mal. dieťaťa nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Matka spolu s mal. K. žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi mal. dieťaťa. Otec mal. K. nenavštevuje ani žiadnym spôsobom neprispieva na jeho výživu. Matka do decembra 2021 poberala rodičovský príspevok vo výške 286,- eur mesačne, pandemický príspevok a prídavok na dieťa vo výške 26 eur mesačne. V súčasnosti matka poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 130 eur a prídavok na mal. dieťa . Matka vyčíslila celkové náklady na mal. K. vo výške 190,- eur mesačne a tieto pozostávajú z nákladov na stravu vo výške 100 eur mesačne, na ošatenie vo
výške 30 eur mesačne, na plienky vo výške 30 eur mesačne, na drogériu a hygienické potreby vo výške 20 eur mesačne a na lieky vo výške 10 eur mesačne. Otec mal. dieťaťa pracoval v období od 18.4.2018 do 30.4.2018 na dohodu v PD Nová Ľubovňa a následne aj v období od 10.10.2018 do 16.11.2018. V zmysle vymeriavacieho základu Sociálnej poisťovne za október 2018 mal vymeriavací základ 157,50 eur, za november 2018 - 558,- eur. Od 1.11.2018 bol evidovaný ako zamestnanec, a to do 28.2.2020 vo firme Pešta, s.r.o., kde za november 2018 mal vymeriavací základ 436,37 eur, za december 2018 vo výške 202,99 eur, za január 2019 vo výške 520,- eur, za február 2019 vo výške 496,- eur, za marec 2019 vo výške 195,74 eur a za apríl 2019 vo výške 535,83 eur a za máj vo výške 23,91 eur. Ďalšie mesiace až do februára 2020 je uvedený vymeriavací základ nula. V období od 7.3.2020 do 2.9.2021 bol v evidencii na úrade práce a dňa 3.9.2021 bol vyradený pre nespoluprácu. Za uvedené obdobie poberal dávky v nezamestnanosti, a to marec 2020 vo výške 233,40 eur, apríl vo výške 280,10, máj vo výške 289,40 eur, jún vo výške 280,10 eur, júl vo výške 289,40 eur, august vo výške 289,40 eur, september vo výške 56,10 eur, marec 2021 vo výške 121,40 eur, apríl vo výške 280,10 eur a máj 2021 vo výške 168,10 eur, čiže spolu mu bola vyplatená suma 2287,50 eur. Počas letných mesiacov v roku 2021 pracoval otec mal. dieťaťa ako brigádnik v Anglicku s priemerným týždenným príjmom 240 libier. Otec mal dieťaťa je od 21.1.2021 vlastníkom osobného motorového vozidla značky E. A.. So zverením mal. K. o osobnej starostlivosti matky súhlasil, avšak odmieta si plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu.
Právny stav:
16. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 62 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného mimina na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 zákon o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákona neustanovuje inak.
24. Podľa § 217 ods. 1 vetrá prvá zákona č. 160ú2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
25. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil svojim rozhodnutím súd. Zákon o rodine v ustanovení podľa § 36 v spojení s § 24 ods. 1 presne nevymedzujú, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávanie sa s dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môže byť nahradeného dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácii v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu, ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti, atď..
26. Vzhľadom k osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, ktoré matka od jeho narodenia riadne vykonáva, je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, ktorá bude zároveň maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V záujme maloletého je zachovanie a stabilita doterajšieho výchovného prostredia, v ktorom vyrastá od narodenia. Súd preto vo výroku I. rozhodol o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky s poukazom aj na súhlasné stanovisko otca a kolízneho opatrovníka.
27. Vzhľadom na to, že nebolo možné uzavrieť rodičovskú dohodu ohľadne výživného, bolo potrebné, aby rozsah vyživovacej povinnosti upravil súd svojím rozhodnutím.
28. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj
vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
29. Súd zdôrazňuje aj to, že výživné má spotrebný charakter a má pokrývať všetky bežné a dôvodné výdavky na zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa. Je tiež potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, teda čím je dieťa staršie, tým táto osobná starostlivosť je menšia (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19CoP/21/2018). Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne, atď. Majetkové pomery rodiča pritom súd má posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj naplnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, nakoľko pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará.
30. Maloletý má t.č. vek 3 rokov, osobnú starostlivosť mu zabezpečuje výlučne matka. Za odôvodnený výdavok maloletého na stravu možno považovať vyčíslenú sumu 100 eur mesačne. Ďalšie odôvodnené mesačné výdavky maloletého sú podľa názoru súdu drogéria vo výške 20 Eur, plienky vo výške 30 eur, ošatenie 20 a lieky vo výške 10 eur mesačne. Matka poskytuje maloletému bývanie a s ním spojené výhody. Odôvodnené výdavky maloletého tak podľa názoru súdu predstavujú sumu približne 160 eur mesačne, z ktorých výšky je zrejmé, že suma výživného zo strany otca vo výške 80 eur mesačne bude plne spotrebovaná. Nebolo zároveň v konaní preukázané, že by matka starostlivosť o maloletého riadne nezabezpečovala.
31. K pojmu „odôvodnené“ potreby maloletého súd uvádza, že tento je potrebné vykladať úmerne ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného platiť výživné. Pokiaľ sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné nízke, napr. na hranici minimálnej mzdy, za odôvodnené potreby oprávneného na výživné sa potom považujú len základné, k životu nevyhnutné, výdavky oprávneného, napr. strava, bývanie.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež za ustálené, že matka má podľa vlastného tvrdenia v súčasnosti príjem len zo štátnych sociálnych dávok. Otec neuviedol súdu svoje čisté mesačné príjmy. Súd otca vyzval, aby svoje majetkové a príjmové pomery, preukázal, predložil a sprístupnil. Otec, napriek výzve súdu a dostatočne dlhej lehote, súdu neoznámil a nepreukázal žiadne skutočnosti ohľadom svojich príjmov. Súd tak vychádzal z lustrácií príjmov otca v Sociálnej poisťovni tak, ako sú už horeuvedené.
33. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov maloletého, ktoré súd ustálil na 180,- eur, z ktorej sumy uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 80,- eur. V prevyšujúcej časti návrh matky mal. dieťaťa zamietol. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti prihliadol aj na skutočnosť, že otec mal. dieťaťa je t.č. nezamestnaný, avšak ukončil prácu
u posledného zamestnávateľa bez vážneho dôvodu a následne po ukončení tohto pracovného pomeru sa zaevidoval na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti. Na pojednávaní však uviedol, že pracovný pomer ukončil z dôvodu, že mal lepšie zamestnanie. Z evidencie úradu práce bol však vyradený z dôvodu nespolupráce. Uvedený postoj otca možno hodnotiť ako nezodpovedný, dôsledkom ktorého bolo vyradenie z evidencie na úrade práce, čím si otec sám spôsobil stav, že nemal nárok ani na dávky v nezamestnanosti. Tento postoj súd hodnotí ako ľahkovážny, nakoľko ak by otec pracoval tak by dosahoval aspoň výšku minimálnej mzdy. Otec mal. dieťaťa neoznámil súdu žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili sa zamestnať. Súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca mal. dieťaťa sa riadne zamestnať a plniť si svoju vyživovaciu povinnosti voči mal. K..
34. Súd zároveň rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od narodenia dieťaťa do 28.2.2022, v celkovej výške 3 525,32 eur. Sumu zročného výživného povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným výživným k rukám matky. V prípade, ak nebude príslušná splátka uhradená riadne a včas, stráca otec výhodu úhrady v splátkach a je povinný matke jednorazovo uhradiť celý zvyšok zročného výživného.
35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, písomne, trojmo. (§ 59 ods. 1 CMP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. [(§ 127 a § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.