Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, matky: F. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E., právne zastúpená: Mgr. Ing. Ján Folvarský, advokátska kancelária, so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa a otca: G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. B. XXX zastúpený JUDr. Gáborom, Szárazom, advokátom, Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a určenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. -150 zo dňa 22.3.2022, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

Mení rozsudok vo výroku IV. tak, že dlžné výživné za obdobie od 29.6.2018 do 28.2.2022, ktoré je vo výške 3.525,33 eur je otec maloletého povinný zaplatiť do jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, II. výrokom rozsudku zaviazal otca prispievať výživu maloletého A. sumou 80,- eur mesačne od 29.6.2018, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 29.6.2018 do 28.2.2022, ktoré je vo výške 3.525,32 eur je otec povinný uhrádzať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu pod následkom straty výhody splátok. Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozsudok odôvodnil tým, že návrhom na určenie otcovstva o úpravu práv a povinností k maloletému A. doručeným súdu dňa 15.6.2020 sa matka maloletého dieťaťa domáhala určenia otcovstva k maloletému A. B., zverenia maloletého dieťaťa do svojej starostlivosti a určenia výživného 150,- eur mesačne. Uznesením -66 zo dňa 20.4.2021 bolo konanie v časti týkajúce sa určenia otcovstva zastavené a zvyšok veci bol vylúčený na samostatné konanie. Dôvodom zastavenia konania bolo uznanie otcovstva k maloletému dieťaťu označeným otcom. Otec súhlasil so zverením maloletého matke, nesúhlasil s platením výživného.

Súd zistil skutkový stav, podľa ktorého z partnerského vzťahu G. A. a F. B. pochádza maloletý A., nar. XX.X.XXXX. Rodičia maloletého dieťaťa nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Matka spolu s maloletým A. žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi maloletého dieťaťa. Otec maloletého A. nenavštevuje ani žiadnym spôsobom neprispieva na jeho výživu. Matka do decembra 2021 poberala rodičovský príspevok vo výške 286,- eur mesačne, pandemický príspevok a prídavok na dieťaťa vo výške 26,- eur mesačne. V súčasnosti matka poberá dávku v hmotnej núdzi 130,- eur a prídavok na maloleté dieťaťa. Matka vyčíslila celkové náklady na maloletého A. na sumu 180,- eur mesačne a tieto pozostávajú z nákladov na stravu 100 Eur mesačne, na ošatenie vo výške 30 eur mesačne, na plienky 30,- mesačne, na drogériu a hygienické potreby vo výške 20,- eur mesačne a na lieky vo výške 10,- eur mesačne. Otec pracoval v období od 18.4.2018 do 30.4.2018 na dohodu v A. F. E. a následne aj v období od 10.10.2018 do 16.11.2018. Za október 2018 mal vymeriavací základ 157,50,- eur, za november 2018 558,- eur. Od 1.11.2018 bol evidovaný ako zamestnanec do 28.2.2020 vo firme A., D., kde za november 2018 mal vymeriavací základ vo výške 436,37,- eur, za december vo výške 202,99,- eur, za január 2019 vo výške 520,- eur, za február 2019 vo výške 496,- eur, za marec 2019 vo výške 195,74,- eur, za apríl 2019 vo výške 535,83,- eur, za máj 2019 vo výške 23,91,- eur. Za ďalšie mesiace až do februára 2020 mal uvedený vymeriavací základ v nulovej výške. V období od 7.3.2020 do 2.9.2021 bol evidovaný na úrade práce a 3.9.2021 bol vyradený pre nespoluprácu. Za obdobie od marca 2020 do mája 2021 poberal dávky v nezamestnanosti spolu vo výške 2.287,50,-eur. Počas letných mesiacov 2021 pracoval ako brigádnik v I. s priemerným týždenným príjmom 240 libier. Otec je vlastníkom osobného motorového vozidla značky J..

Súd uviedol, že vzhľadom k osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará, je v záujme maloletého, aby bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a aby zároveň mohla maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd preto vo výroku I. rozhodol o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky aj s poukazom na súhlasne stanovisko otca a kolízneho opatrovníka. Keďže sa rodičia nedohodli na výške výživného, súd ju upravil svojim rozhodnutím. Uviedol, že odôvodnené výdavky maloletého sú vo výške 160,- eur mesačne a sú tvorené nákladmi na stavu 100,- eur, drogéria 20,- eur, plienky 30,- eur, ošatenie 20,- eur a lieky 10,- eur mesačne. Suma výživného zo strany otca 80,- eur bude mesačne plne spotrebovaná. V konaní nebolo preukázané, že by matka starostlivosť o maloletého nezabezpečovala. Súd pri určení výživného vychádzal z odôvodnených nákladov maloletého, ktoré ustálil na 180,- eur a z tejto sumy súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 80,- eur a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Súd prihliadol pri určení výšky vyživovacej povinnosti aj na skutočnosť, že otec je toho času nezamestnaný, avšak skončil prácu u posledného zamestnávateľa bez vážneho dôvodu. Následne sa zaevidoval na úrade práce a poberal dávku n nezamestnanosti. Na pojednávaní však uviedol, že pracovný pomer ukončil z dôvodu, že má lepšie zamestnanie. Z evidencie úradu práce však bol vyradený z dôvodu nespolupráce. Uvedený postoj otca možno hodnotiť ako nezodpovedný, čím si otec sám spôsobil stav, že nemal nárok ani na dávky v nezamestnanosti. Tento postoj súd hodnotí ako ľahkovážny, nakoľko ak by otec pracoval, tak by dosahoval aspoň výšku minimálnej mzdy. Súd ma za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého dieťa sa riadne zamestnať a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému A.. Otec neoznámil súdu žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili sa zamestnať.

Súd uviedol, že dlžné výživné za obdobie od narodenia dieťaťa do 28.2.2022 v celkovej výške 3.525,32,- umožnil splácať vo splátkach po 20,- eur mesačne. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Podľa obsahu sa jedná o odvanie proti výške výživného a výške zameškaného výživného. Odvolanie odôvodnil tým, že je síce pravda, že súd vypočul otca maloletého dieťaťa, ktorý uvádzal na pojednávaní, že má príjem u pána K. 700,- Eur mesačne a následne v letných mesiacoch brigádoval v I., kde zarobil 240 libier za týždeň. Uvedené skutočnosti uvádzané súdom neobstoja, pretože otec sa dlhodobo lieči v psychiatrickej ambulancii L. G. D. a má značné psychické problémy. Psychiater zistil, že otec rozpráva bludy, halucinuje, trpí navrúbenou schizofréniou. Vyšetrujúci lekár navrhol psychiatrickú hospitalizáciu otca aj napriek jeho nesúhlasu, ako to vyplýva z lekárskej správy zo dňa 29.3.2022. Psychiater navrhol pozbaviť otca svojprávnosti na právne úkony. Jeho stav vyžuje umiestnenie do DSS zariadenia. Uviedol ďalej v odvolaní, že G. A. bol viackrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Prešove s diagnózou schizofrénia, pričom vyšetrením bola zistená aj ľahká mentálna retardácia. Otec pri svojej výpovedi nehovoril pravdu, pretože má ľahkú mentálnu retardáciu spojenú so schizofréniou. Otec nikdy nepracoval okrem dvoch mesiacov za minimálnu mzdu v obchodnej spoločnosti svojho otca A., D.. Predkladá súdu potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, z ktorého vyplýva, že G. A. poberal dávky hmotnej núdzi v sume 474,60,- eur v roku 2021 spolu a v roku 2022 v sume 206, 40,- eur. Otec okrem dávok v hmotnej núdzi od narodenia dieťaťa iný príjem nemal a s poukazom na svoj zdravotný stav ani nebude mať. Nemá žiaden majetok, či už väčšej alebo menšej hodnoty. Matka otca hodlá v krátkom čase podať návrh na pozbavenie spôsobilosti syna na právne úkony. Aj o predmetnom konaní sa dozvedeli rodičia len náhodne. Otec nie je schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť súdom určenej výške a už vôbec nie splácať dlhé výživné za obdobie od 29.6.2018 do 28.2.2022 z dôvodu, že otec sa nevie o seba postarať, doposiaľ sa starajú o jeho osobu rodičia, ktorý mu zabezpečujú stravu a ubytovanie. Vzniesol námietku premlčania dlžného výživného a uviedol, že nárok na výživné mala matka až po začatí konania o určení výživného, a to len vo výške minimálneho výživného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie za účelom zistenia možnosti a schopnosti otca maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.

Právny zástupca otca predložil súdu lekárske správy, z ktorých vyplýva, že otec je vedený v evidencii pre ľahkú mentálnu retardáciu, neorganickú psychotickú poruchu neskôr preklasifikovanú na navrúbenú schizofréniu.

Vo vyjadreniu k odvolaniu kolízny opatrovník zotrval na svojich písomných a ústnych vyjadreniach v predmetnej veci.

Vo vyjadreniu k odvolaniu matka navrhla rozsudok potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ ide o schopnosti otca vyplynulo, že odporca bol viackrát pracovať aj v zahraničí, a teda bolo preukázané, že odporca je schopný vykonávať rôzne jednoduché pracovné činnosti. K jeho schopnosti pracovať nepochybne prispieva aj potrebná lekárom nariadená liečba. Poukázala na predložené lekárske správy, z ktorých vyplýva, že odporca nedodržiava nariadený liečebný režim a nespolupracuje pri liečbe.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je čiastočne vecne správe a čiastočne je potrebné ho zmeniť. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne určil otcovi maloletého dieťaťa výživné 80,- eur mesačne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takéto výživné zodpovedá možnostiam otca. Aj keď by otec trpel ľahkou mentálnou retardáciou a schizofréniou, v konaní bolo preukázané, že v minulosti bol zapojený do pracovného procesu a bol schopný dosahovať príjem. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že otec by mohol dosahovať príjem vo výške minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti 646 Eur mesačne. Z takéhoto príjmu je možné určiť výživné 80,- eur. Aj keď otec v odvolaní uvádza, že nikdy nepracoval okrem dvoch mesiacov za minimálnu mzdu v obchodnej spoločnosti svojho otca A., D., zo spisu vyplýva, že to nie je pravda – na č.l. 140 sú dôkazy, z ktorých vyplýva, že otec pracoval u 2 zamestnávateľov a celkovo viac ako 2 mesiace. Tieto dôkazy sú dostatočné na to, aby súd mohol urobiť záver o schopnosti otca dosahovať príjem. Schopnosť otca dosahovať príjem nie je spochybnená ani odvolacím tvrdením o možnom obmedzení spôsobilosti na právne úkony otca, pretože zatiaľ nebolo preukázané, že (zatiaľ hypotetické) obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obmedzí spôsobilosť otca v oblasti pracovných vzťahov a znemožní mu dosahovať príjem.

Ďalším dôvodom, ktorý umožňuje otcovi určiť vyššie ako minimálne výživné, je skutočnosť, že vlastní osobné motorové vozidlo, čo taktiež vyplýva zo spisu. Pri určení výživného možno prihliadať aj na majetok, ktorý osoba povinná vyživovacou povinnosťou vlastní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa v spojení s .

Súd výšku dlžného výživného odôvodnil len určením časového rozsahu avšak sa nevysporiadal s tým, prečo učil vyživovaciu povinnosť aj za čas pred podaním návrhu. Zo spisu vyplývajú mimoriadne okolnosti, pre ktoré je možné uvažovať o určení výživného za čas pred podaním návrhu. Týmito dôvodmi je skutočnosť, že mal. A. sa matke narodil vo veku blízkom neplnoletosti, otcovstvo k nemu nebolo určené a matka musela podať návrh na určenie otcovstva. Vzhľadom na vek matky možno akceptovať, že návrh podala s určitým odstupom. Návrh na určenie otcovstva spolu s návrhom na určenie výživného bol na súd podaný 15.6.2020, a teda výživné bolo možné z dôvodov hodných osobitného zreteľa priznať aj za obdobie 3 rokov pred podaním návrhu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine). Dlžné výživné za súdom určené obdobie činí sumu 3.525,33 Eur. Súdom prvej inštancie určené splátky sú však príliš nízke, otec by svoj dlh na výživnom splácal takmer 15 rokov. Pokiaľ má výživné slúžiť potrebám dieťaťa, musí byť zaplatené čo najskôr. Odvolací súd si uvedomuje, že suma dlžného výživného nie je zanedbateľná, a preto je toho názoru, že možno určiť dlhšiu lehotu na jeho zaplatenie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie a určil výšku dlžného výživného na sumu 3.525,33,- Eur, ktorú podľa umožnil otcovi zaplatiť v dlhšej, ako zákonnej lehote - do jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách celého konania, teda prvoinštančného i odvolacieho, rozhodol odvolací súd podľa a . Odvolací súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť o trovách konania rozhodnuté inak ako podľa .

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( alebo 421 ods. 1 ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v .