Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/52/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: Ing. Jana Kollárová, so sídlom kancelárie: Košice, Masarykova 21, správca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a. s., v konkurze, so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej: Y. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., K. XXX/X, o vymoženie 24,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -25 z 21. novembra 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. -25 z 21. novembra 2013, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na Exekučného poriadku, , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“).

3. V odôvodnení poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom JUDr. Michal Škriab spisovej značky -2011 z 26. 09. 2011, ktorý nadobudol vykonateľnosť 24. 11. 2011. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 24,12 eura s príslušenstvom a trovy konania vo výške 276 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie poistnej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi 25. 05. 2010, na základe ktorej bol povinnej poskytnuté poistenie a zároveň sa zaviazala toto poistné platiť do doby jeho zániku. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré v časti XV., obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa poisťovňa a poistník dohodli,, že všetky uvedené spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Ďalej poistná zmluva obsahuje aj osobitné dojednania, ktoré v bode tri obsahujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa obe strany vyjadrujú vôľu, že sa v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. Časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súdny exekútor Mgr. Andrej Dembický požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

5. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v . Vychádzajúc z O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je do 10. 06. 2010 obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 11. 06. 2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). v ustanovení definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, pretože boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra) a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie špecifikovaná.

6. Uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že exekučný súd podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd konštatoval, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.

7. Ďalej exekučný súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Uvedené skutočnosti považoval exekučný súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Poukázal na absenciu poučenia spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

8. Ďalej konštatoval, že záver o prijateľnosti (primeranosti) rozhodcovskej doložky nemožno oprieť ani o zákonné ustanovenie obsiahnuté v o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách) v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty, podľa ktorého sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pri nedostatku povinnosti klienta takýto návrh prijať ( zákona o bankách). Uvedené zákonné ustanovenia nijako nezbavovali právneho predchodcu oprávneného (Tatra banku, a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, povinnému nedal na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mohol buď len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, to znamená aj rozhodcovskému konaniu (ak vznikne spor), bez možnosti uplatniť svoje právo žalobou na všeobecnom súde.

9. Navyše rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii podľa alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení , medzi ktoré patria aj a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity . S poukazom na uvedené skutočnosti konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa v dôsledku čoho neakceptoval ani exekučný titul, pretože je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, keďže konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Záverom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 13. októbra 2011.

10. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol exekučný súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané. Vyčítal napadnutému rozhodnutiu zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. Nesúhlasil s postupom exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na výkon exekúcie, pretože ním súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že skúmať ex offo neprijateľnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, môže iba taký súd členského štátu, ktorý je na to oprávnený podľa vnútroštátnych procesných pravidiel. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom nepriznáva ( a Exekučného poriadku). Konajúci súd tak prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil SR.

12. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že právnym predchodcom oprávneného bola Tatra Banka, a.s., a rovnako tak nesúhlasil ani s tým, že by sa jeho právna pozícia riadila Obsahom poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným nie je poskytnutie úveru ako absolútneho obchodu a v žiadnom prípade nepodlieha úprave . Poistná zmluva je upravená výlučne v . Zdôraznil, že s predmetnou vecou absolútne obsah napadnutého rozhodnutia nesúhlasí. Do pozornosti odvolacieho súdu dal Nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 10. júla 2013. Je presvedčený, že exekučný súd mu odňal právo konať pred súdom, keď mu neumožnil vyjadriť sa a predkladať dôkazy.

13. Pokiaľ ide o vec samú dodal, že povinná mala možnosť ovplyvniť Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 453889002, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku s tým, že povinná mala možnosť prijať alebo neprijať tieto dojednania a taktiež mala aj možnosť ovplyvniť, aby sa rozhodcovská doložka na poistný vzťah nevzťahovala. Mala aj možnosť ju do 30 dní od podpísania odmietnuť. Do pozornosti dal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo sa odchýlil od judikatúry, ktorá považuje možnosť dodatočného odmietnutia rozhodcovskej doložky v lehote 30 dní od podpisu zmluvy za významnú. Rozhodnutie je preto arbitrárne pre postup exekučného súdu. To, že sú osobitné dojednania samostatné, oddeliteľné a platia iba v prípade ich osobitného podpísania oboma zmluvnými stranami vyplýva z ich textu. Poukázal na bod 3 a všeobecnú časť XV. Všeobecných poistných podmienok. Zdôraznil, že poistník svojim podpisom potvrdil prevzatie celého textu VPP, avšak je individuálne viazaný len tými ustanoveniami, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Osobitné dojednania môže poistník prijať alebo neprijať, a teda má možnosť alternatívy. Alternatívne je teda formulovaná aj rozhodcovská doložka a je považovaná za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

14. Exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na aplikáciu Smernice 93/13/EHS, vychádzajúc z ktorej je potrebné mať na zreteli, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Prvoinštančný súd navyše neúplne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne skutkové zistenia. V ďalšom citoval . Je presvedčený, že exekučný súd nesprávne posúdil neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v poistnej zmluve a poukázal na . V kontexte správneho dojednania rozhodcovskej doložky poukázal na kritéria PECL, ktoré boli v predmetnom zmluvnom vzťahu dodržané a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v intenciách ktorého postupoval a navyše umožnil povinnému dodatočne rozhodcovskú doložku odmietnuť a Osobitné zmluvné dojednania na znak súhlasu preškrtnúť. Preukázateľne bola povinná pri uzatváraní poistnej zmluvy informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov podľa cestou tzv. Viazaného finančného agenta. Dodal, že sprostredkovateľom poistenia pre povinnú bol D. K., teda rodinný príslušník povinnej, u ktorého nemožno predpokladať, že člena svojej rodiny neinformoval o všetkých aspektoch poistenia. Povinná slobodne, vážne a určito súhlasila so znením rozhodcovskej doložky svojim podpisom pod Osobitným zmluvnými dojednaniami, a teda aj keby skutočne rozhodcovská doložka v okamihu dojednania založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať vzhľadom na jej individuálne dojednanie. Písomný prejav vôle povinnej, ktorého obsahom bolo individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky je platný podľa . V ďalšom poukázal na proces uzatvárania poistnej zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia.

15. Záverom uviedol, že oprávnený pri uzatváraní poistnej zmluvy vytvoril povinnému dostatok priestoru a možnosť výberu, či osobitné zmluvné dojednania (vrátane rozhodcovskej doložky) svojim podpisom prijme alebo nie, čím bol naplnený účel a zmysel , a teda zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť obsah tohto dojednania. Povinný teda mal reálnu možnosť vylúčiť aplikáciu spornej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky), čím sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane spotrebiteľa.

16. Dňa 10. 03. 2014 doručil oprávnený podanie označené ako Doplnenie právnej argumentácie k odvolaniu k sp. zn. , v ktorom dodal, že okresný súd nevykonal prieskum spisových podkladov, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali, ale vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy, ktoré slúžili ako podklad a boli podstatné pre jeho rozhodnutie. Exekučný súd nevychádzal z obsahu rozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval skutkový stav, keď v rámci exekučného spisu do spisu doplnil aj o poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednanie a po vyhodnotení týchto listín rozhodol. Na základe uvedeného postupu a vychádzajúc z ním obstaraných dôkazov dospel k nesprávnym právnym záverom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. (R ČR č. 25/2002), rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-472/11 Banif Plus Bank Zrt. Proti X. X., D. X.. Postupom súdu prvej inštancie bola porušená zásada legitímnych očakávaní oprávneného. Súd prvej inštancie oprávnenému navyše neoznámil, že ex offo dospel k záveru, že rozhodcovská doložka relevantná v okolnostiach prípadu je podľa neho neprijateľná a z akých dôvodov k takému záveru dospel. Oprávneného nevyzval pred vydaním uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému záveru vyjadril v súlade s , čím odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom.

17. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

18. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nové Zámky. Zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím (ďalej len „“), došlo v súlade s k zrušeniu . Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

21. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

23. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

24. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

25. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

26. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

27. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

28. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

29. Podľa , k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

30. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 19. 09. 2012 súdnemu exekútorovi JUDr. Andrejovi Dembickému, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Werferova 1, v neprospech povinnej o vymoženie pohľadávky vo výške 24,12 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. z 26. septembra 2011, právoplatný a vykonateľný 24. novembra 2011. Exekučným titulom bola povinnej (žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 24,12 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 26. 11. 2010 do zaplatenia istiny a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur, a to v lehote do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

31. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. a zo dňa 18.01.2012 sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

32. Prvoinštančný súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia postupovať tak, aby odpovede na relevantné otázky predstavovali jasnú, logickú a vnútorne nerozporné závery, či už skutkové a tak aj právne, (v tomto prípade) ohľadne prípustnosti exekúcie pri posudzovaní podmienok pre vydanie poverenia.

33. Súd je povinný rozsudok (obdobne uznesenie) odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení , čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 , ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

34. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne (rozporne) zistil skutkový stav veci, pretože v obsahu odôvodnenia sú odkazy na zmluvu o úvere a úverový vzťah (taktiež poukaz prvoinštančného súdu na zákon o bankách), hoci z ďalšieho obsahu bolo možné zistiť, že išlo o rozhodcovským súdom posudzovanú poistnú zmluvu. Uvedená rozpornosť spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu. Pre účastníka konania to tiež znamená porušenie práva na spravodlivý proces.

35. V tomto prípade odvolací súd poukazuje primárne na dôvod zmätočnosti a vnútornej rozpornosti odôvodnenia napadnutého uznesenia a preto pristúpil aj k záveru o potrebe zrušenia napadnutého uznesenia postupom podľa .

36. V ďalšom postupe prvoinštančný súd opätovne vyhodnotí charakter vzťahu medzi účastníkmi pri posudzovaní podmienok pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora a s tým, že nové rozhodnutie odôvodní v súlade s pravidlami zákonného a presvedčivého rozhodnutia súdu.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle .

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).