Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-79-2023.pdf
PDF · 132.76 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/79/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpený: JUDr. Alžbeta Boriková, advokátska kancelária, s. r. o., Predmestská 57, 010 01 Žilina, IČO: 47 249 587, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX G. - H., za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235 so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, ktorej práva a povinnosti v jej mene a na jej účet uplatňuje Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 8.140,80 EUR, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 21. februára 2023, č. k.: 6C/22/2021-142 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8. marca 2023, č. k.: 6C/22/2021-162, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v druhom výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, potvrdzuje.
II. Rozsudok okresného súdu v treťom výroku, ktorým rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie, mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4 033,05 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti nad túto priznanú sumu súd žalobu žalobcu zamieta. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Rimavskej Sobote je žalovaný povinný zaplatiť 241,50 EUR súdneho poplatku za toto konanie do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.140,80 EUR z titulu mimoriadneho zvýšenia základného odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na základe bodového ohodnotenia, a to bolestného vo výške 2.663,80 EUR a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5.477,00 EUR v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 18. 7. 1998 v časti Vrbovce nad Rimavou na ceste II. triedy č. 531 v smere od Hnúšte na Rimavskú Sobotu došlo k dopravnej nehode zavinenej žalovaným, pri ktorej bol žalobca ťažko zranený. Zavinenie žalovaného je právoplatne vyslovené rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 3T/118/98 zo dňa 28. 10. 1998. Žalobca pri tejto nehode utrpel okrem iného vážne zranenia brucha a hrudníka, ktoré si vyžiadali viaceré operačné riešenia a dlhodobé liečenie. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia boli postupne uplatňované u poisťovateľa žalovaného. Žalobcovi
bola Slovenskou poisťovňou, a. s., uhradená náhrada škody, a to bolestné vo výške 23.850,00 Sk za 795 bodov x 30,00 Sk, teda suma 791,61 EUR, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 29.250,00 Sk za 975 bodov x 30,00 Sk, teda suma 970,92 EUR a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 100 % 29.250,00 Sk.
3. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/19/00 zo dňa 6. 3. 2001 bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu mimoriadneho navýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3.996.000,00 Sk, čo je 60-násobok základného bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
4. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/74/2008 zo dňa 16. 10. 2009 bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu škody titulom bolestného a mimoriadneho navýšenia bolestného na 20-násobok a bola mu vyplatená suma 5.402,31 EUR (271,25 bodov x 30,00 Sk = 8.137,50 Sk, bolestné zvýšené o 20- násobok = 162 750,00 Sk), teda suma 5.402,31 EUR.
5. Žalobca argumentoval tým, že dňa 7. 6. 2019 absolvoval žalobca operáciu a to sutúra bránice - torakotomicky, ktorá v čase priznania nárokov na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia nebola plánovaná.
6. Žalobca v dôsledku dopravnej nehody utrpel aj zlomeninu krčka stehnovej kosti - totálna endoprotéza bedrového kĺbu vľavo v roku 2006 a následne dňa 22. 2. 2021 absolvoval reoperáciu - reinplantáciou TEP bedrového kĺbu vľavo pri uvoľnení pôvodnej endoprotézy.
7. Predmetné operácie teda predstavujú ďalšie vytrpené bolesti u žalobcu ako aj ďalšie trvalé následky a na podklade lekárskeho posudku C. B. H. zo dňa 9. 4. 2021 si prostredníctvom spoločnosti LITIS odškodnenie, s. r. o., Development listom zo dňa 16. 4. 2021 uplatnil u poisťovateľa - Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., nárok na náhradu za bolesť za uvedené operácie v roku 2019 a 2021 a nadväzujúce ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb.
8. Bolestné žalobcu bolo v zmysle uvedeného lekárskeho posudku hodnotené: položka č. 85 - roztrhnutie bránice - 80 bodov + zvýšené o 1 v zmysle § 40b = 120 bodov a položka č. 183b - zlomenina krčka stehnovej kosti nezaklinená - 180 bodov, teda spolu 300 bodov, pričom C. H. pri hodnotení položky č. 85 vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 1 cit. vyhlášky, rovnako ako pri navyšovaní základného počtu bodov zo zásad pre hodnotenie I. odškodnenie za bolesť, odsek 6 cit. vyhlášky.
9. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo hodnotené: položka č. 430 - rozsiahle plošné jazvy po popáleninách, opareninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie a) 30 cm2 - 250 cm2 povrchu tela 50 bodov a položka č. 308 - poškodenie brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu 250 bodov, teda spolu 300 bodov.
10. Poisťovateľ oznámil, že nároky a náhradu škody priznal v zmysle § 7 ods. 1 a 2 vyhl. č. 32/1965 Zb., a to bolestné 270 bodov x 30,00 Sk = 8.100,00 Sk, teda 133,19 EUR, žalobcovi už vyplatené bolestné vo výške 31.987,50 Sk, maximálna výška bolestného v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. je 36.000,00 Sk, teda možný doplatok je vo výške 4.012,50 Sk, teda 133,19 EUR, sťaženie spoločenského uplatnenia 275 bodov x 30,00 Sk = 8.250,00 Sk, teda 273,85 EUR. Spolu bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia 407,04 EUR.
11. Touto žalobou sa žalobca domáhal mimoriadneho zvýšenia základného odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na 20-násobok. Argumentoval tým, že náhrada škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia tak, ako bola vyplatená poisťovateľom, je neprimerane nízka. Uviedol, že u neho došlo k zníženiu jeho prahu bolesti, trpí chronickými bolesťami, Ťažkosti ani operáciou zo dňa 7. 6. 2019 neboli odstránené, po operácii bránice má doteraz nepríjemné pocity, vníma, že mu bol do tela zavedený cudzí predmet - cíti sieťku, má bolesti chrbtice a počas tejto operácie muselo byť odstránené 9. rebro vľavo, čo ďalej zvýraznilo bolesti. V dôsledku dopravnej nehody neustále trpí aj psychickými problémami, na ktoré sa intenzívne liečil, čo vyplýva aj z kontrolného psychologického vyšetrenia u C. I. H. zo dňa 29. 11. 2019. Následky po dopravnej nehode sa prejavujú vo všetkých sférach jeho života (rovina osobná, rodinná, profesijná, spoločenská). Následkom dopravnej nehody bol nútený ukončiť svoje podnikanie a stal sa plne invalidným. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bola ku dňu 4. 8. 2020 stanovená na 85 %. Považuje za nespravodlivé, aby mu v súčasnej dobe bolo priznané odškodnenie len v základnom počte bodov podľa vyhl. č. 32/1965 Zb., teda v rozsahu 1,00 EUR (30,00 Sk) za jeden bod, pretože takýto postup absolútne nezohľadňuje aktuálnu situáciu v spoločnosti. V prípade, že by mu bolo priznané odškodnenie podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase posledných dvoch operácií, teda podľa zákona č. 437/2004 Z. z., jeho odškodnenie by bolo nepomerne vyššie, a to až vo výške 13.498,00 EUR oproti priznaným 407,04 EUR.
12. Žalovaný zdieľal názor intervenienta, ktorý žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že priznal z uplatneného dôvodu, ďalších dvoch operácií žalobcovi 407,04 EUR, tiež vzniesol námietku premlčania, tvrdil, že zo žaloby vyplýva, že k operácii brušnej dutiny u žalobcu došlo dňa 07. 06. 2019, pričom žaloba je datovaná dňa 10. 06. 2021, z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná na súde najskôr dňa 10. 06. 2021, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty. Namietal nedôvodnosť žaloby konanej dňa 7. 6. 2019, ktorá žalobcovi spôsobila ešte väčšie ťažkosti. Preto tu absentuje príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a spôsobenými ťažkosťami. Daný zdravotný stav je následkom operácie, nie dopravnej nehody. Preto poisťovateľ nie je povinný nahradiť škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Napriek tomu mu poskytol plnenie za základné bodové hodnotenie za danú operáciu, odmietol uhradiť mimoriadne navýšenie. Tiež namietol, že výmena TEP kĺbu nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Je dôsledkom skončenia životnosti tohto kĺbu.
13. Namietal zdôvodnenie mimoriadneho zvýšenia žalobcom, ktoré považuje za nedostatočné, pretože vo vzťahu ku kĺbu absentuje argumentácia smerujúca k mimoriadnemu zvýšeniu, v minulosti bol odškodnený za výmenu kĺbu, ak dôjde znova k výmene kĺbu, zdravotný stav zostáva, v zásade sa nemení. Nový kĺb tento stav nijako nemení. Mimoriadne zvýšenie tohto nároku nemá žiadne reálne opodstatnenie. Žalobca nešpecifikoval, či si uplatňuje mimoriadne zvýšenie aj za túto položku spojenú s výmenou kĺbu. Ku psychickým problémom uviedol, že neboli súčasťou bodového hodnotenia, pre toto nezakladá dôvod na mimoriadne zvýšenie bodového hodnotenia.
14. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok je čiastočne dôvodný. Konštatoval, že o odškodňovaní následkov doteraz konal a rozhodoval Okresný súd Lučenec: rozsudkom sp. zn. 6C/19/2000 zo dňa 6. 3. 2001 rozhodol o mimoriadnom navýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia 996.000 Sk (33 061,14 EUR) = 60 násobok základného bodového hodnotenia. Rozsudkom sp. zn. 5C/74/2008 zo dňa 16. 10. 2009 priznal nárok za bolestné a mimoriadne navýšenie bolestného na 20 násobok v sume 5.402,31 EUR.
15. Z prepúšťacej správy z 12. 6. 2009 a 19. 2. 2021 mal preukázané, že žalobca absolvoval 2 operácie, a to 7. 6. 2019 - sutúra bránice torakotomicky, ktorá v čase odškodňovania nárokov nebola plánovaná a dňa 22. 2. 2021, nakoľko utrpel zlomeninu krčka stehnovej kosti, absolvoval reoperáciu-reinplantáciu TEP bedrového kĺbu. Podľa názoru súdu tieto operácie predstavujú ďalšie vytrpené bolesti a ďalšie následky, pričom vychádzal z lekárskeho posudku C. B. H. zo dňa 9. 4. 2021, ktorý priznal 120 + 180 bodov za obe operácie, spolu 300 bodov, bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia 50 + 250=300 bodov.
16. Allianz priznala 3. 6. 2021 bolestné: 270 b x 30 Sk = 8.100 Sk, t. j. 133,19 EUR, nakoľko bolo už vyplatené bolestné 31.987,50 Sk (1061,80 EUR). Maximálna výška bolestného podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1945 Zb. je 36.000 Sk (1.194,98 EUR), možný doplatok je 4.012,50 Sk, teda 133,19 EUR. Sťaženie spoločenského uplatnenia 275 b x 30 Sk =8.250 SK, t. j. 273,85 EUR, spolu 407,04 EUR.
17. Námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú. Hospitalizácia v súvislosti s operáciou bola od 6. 6. 2019 - 12. 6. 2019. Operácia bola 7. 6. 2019. Žaloba podaná na súde 11. 6. 2021. Aplikoval § 106 ods. 1 OZ, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 z, § 8 citovanej vyhlášky. Poukázal na judikatúru, podľa ktorej možno považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený najskôr v čase prepustenia z ústavnej starostlivosti, čo v danom prípade je deň 12. 6. 2019, odkedy začala bežať dvojročná premlčacia lehota. Žaloba bola podaná 11. 6. 2021, nárok preto nie je premlčaný.
18. K námietke príčinnej súvislosti uviedol, že v roku 1998 utrpel žalobca devastačné zranenia aj jeho úplné vyriešenie nebolo možné, jeho zdravotné ťažkosti pretrvávajú dodnes. Znalec dospel k záveru, že výmena endoprotézy ľavého bedrového kĺbu dňa 22. 2. 2021 je v priamej príčinnej súvislosti s úrazom dopranej nehody; taktiež aj operácia traumatickej hernie ľavej bránice bola v priamej príčinnej súvislosti
so zraneniami z tejto dopravnej nehody. tvrdenia intervenienta preto nepovažoval za pravdivé, nakoľko z predložených lekárskych správ ako aj znaleckého posudku vyplýva, že žalobca trpel sústavnými bolesťami, o ktorých predpokladal, že by mohli byť odstránené týmito operáciami v roku 2019 a 2021. Tieto bolesti odstránené neboli. Je nepochybné, že k výmene TEP kĺbu by nebolo došlo, nebyť dopravnej nehody a tiež nemal ťažkosti brušnej dutine. Zdôraznil, že samotný intervenient uhradil žalobcovi náhradu škody v súvislosti s týmito dvoma operáciami podľa bodového ohodnotenia C. B. H.. Poskytol teda základné plnenie, teda samotný intervenient uznal existenciu príčinnej súvislosti.
19. Mal teda preukázané, že boli vykonané ďalšie operácie v roku 2019 a 2021, nebyť poškodenia zdravia v dôsledku dopravnej nehody, nedochádzalo by k zdravotným ťažkostiam a bolestiam. Obidve operácie bude potrebné, preto vznikol žalobcovi nárok na odškodnenie za bolesť podľa § 2 ods. 1 vyhlášky. Bezprostrednú príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou súd zistil aj z lekárskych správ ako aj znaleckého posudku znalca C. C. J.. Keby nebola nehoda, neboli by potrebné ďalšie operácie , pri ktorých si vytrpel ďalšie bolesti. Žaloba je preto opodstatnená v časti, v ktorej žiada zaviazať na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia základného odškodnenia za bolesť. Bolestné podľa lekárskej správy C. H. ohodnotené na 300 bodov. Intervenient uhradil za 270 bodov sumu 133,19 EUR, žalobca sa dožaduje 20 násobku za bolesť, teda 2.663,80 EUR, súd vzhľadom na vytrpené bolesti považuje za opodstatnené, a preto vyhovel žalobe v tejto časti.
20. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, mal preukázané, že na základe dvoch predchádzajúcich rozsudkov Okresného súdu Lučenec boli tieto nároky čiastočne uhradené. Mal preukázané, že už v tomto bol žalobca nezamestnaný, invalidný, nikde nepracoval, väčšinou sa zdržiaval doma. Po posledných dvoch operáciách sa jeho spoločenské uplatnenie ešte viac zhoršilo, nikde nechodí, je len doma, nemá intímny vzťah s manželkou ani pochopenie u detí, preto zvýšil základné odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia na 5 násobok, teda na sumu 1.369,285 EUR, vo zvyšku žalobu zamietol. Spolu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia priznal 4.033,05 EUR (1 369,25 EUR + 2.663,80).
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobca mal v konaní úspech čiastočný vo výške 50 % a žalovaný mal v konaní taktiež úspech vo výške 50 %. Tiež rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.
22. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Odvolanie podal voči výroku, ktorým súd žalobu zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania v súlade s § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. V dôvodoch odvolania uviedol, že priznané zvýšenie SSU na 5 násobok považuje za nedostatočné a neprimerané. V jeho prípade ide o obzvlášť závažný prípad, kedy došlo k vážnemu poškodeniu jeho zdravia v mladom veku, jeho možnosti uplatniť sa v ďalšom živote, či už rodinnom, kultúrnom alebo pracovnom, sú značne obmedzené až vylúčené. Má trvalé doživotné následky. Poukázal na to, že priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je jednorazové, preto treba brať ohľad aj na to, že v súčasnosti má len 45 rokov. Nemožno vychádzať výlučne z násobku zvýšenia SSU, ale je potrebné prihliadať aj na absolútne finančné vyjadrenie priznaného zvýšenia, a toto konfrontovať s dĺžkou sťaženého až zmareného života, ktorý má poškodený pred sebou. Nepochybne je rozdiel v dôsledkoch sťaženia spoločenského uplatnenia medzi 70-ročným človekom a mužom v produktívnom veku.
24. Tiež uviedol, že posledné operácie mu spôsobili ďalšie zhoršenie jeho života vo všetkých jeho sférach. V dôsledku výmeny TEP bedrového kĺbu je omnoho viac obmedzený na pohybe, jeho chôdza je ešte viac obmedzená, došlo k skráteniu ľavej nohy a bez pomoci opornej paličky nie je schopný pohybu, pričom následky tejto operácie ovplyvňujú aj chrbticu. Celá brušná stena bola oslabená, poškodením bránice dochádza k pocitu na vracanie, zvýšené grganie s refluxom žalúdočného obsahu do ústnej dutiny (preukázané lekárskou správou zo dňa 15.06.2020). Operácia bránice takisto spôsobila, že je odkázaný na príjem diétnej stravy, ktorá je nákladnejšia ako strava zdravého človeka. Tieto prejavy majú dopad aj na sociálne ne/začlenenie v spoločnosti, v súvislosti s nimi je utiahnutý, do spoločnosti už vôbec nechodí, pretože sa tam cíti nepríjemne a hanbí sa. Nezvláda už ani krátke prechádzky, je
vylúčený z pracovného života. Následky posledných operácií zhoršili aj rodinný život žalobcu. Nakoľko je pre žalobcu nemožné nájsť si akúkoľvek prácu, má narastajúce finančné problémy, ktoré mu dávajú pocítiť najmä deti, ktoré vyrástli do veku, kedy potrebujú zvýšené financie (štúdium, koníčky, ...), avšak v dôsledku nízkeho invalidného dôchodku (382,10 EUR) im nemôže zabezpečiť životný štandard na takej úrovni, akú by svojim deťom vo veku 6, 15 a 19 rokov mohol poskytnúť nebyť dopravnej nehody. Tiež poukázal na absenciu intímneho života s manželkou, zhoršujúci sa psychický stav, zhoršenie kvality spánku, ako aj na sústavnú pomoc inej osoby.
25. Považuje výšku priznaného odškodnenia za neprimerané a nespravodlivé, pričom odkázal na teraz platný zákon č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého by mu prináležalo len titulom základného ohodnotenia SSU odškodnenie nepomerne vyššie – až 6 798 EUR oproti priznaným 1 643,10 EUR (vrátane navýšenia). Domáhal sa priznania násobku v absolútnom vyjadrení vo výške 5 477 EUR, čo je stále menej ako základné ohodnotenie podľa súčasne platnej právnej úpravy.
26. Podľa jeho názoru aj napriek nespornej aplikácii vyhlášky č. 32/1965 Zb. pri rozhodovaní o nároku je potrebné prihliadať na závažnosť vzniknutej ujmy a nevychádzať z prílišného formalistického postupu pri rozhodovaní, ale vziať do úvahy účel zákona (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 155/2017 z 31.08.2017). Tiež poukázal na predchádzajúce rozhodnutia súdov, ktoré mu už priznali dvakrát mimoriadne zvýšenie SSU 60 násobok a 20 násobok.
27. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania, lebo rozhodnutie súdu záviselo výlučne od znaleckého dokazovania a úvahy súdu. Bol tak z pohľadu náhrady trov konania plne procesne úspešný a má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nemožno ho ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Prípadná čiastočná neúspešnosť žalobcu čo do SSU sa netýka základu nároku, ale iba jeho výšky, o ktorej môže rozhodnúť súd výlučne na podklade vlastnej úvahy eventuálne znaleckého dokazovania.
28. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4 107,75 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
29. Intervenient považoval napadnutý rozsudok v celom rozsahu závisí správny, preto žiadal v celom rozsahu potvrdiť. Okresný súd sa s uplatneným nárokom riadne vysporiadal, posúdil všetky okolnosti a argumenty na obidvoch stranách, rozhodnutie riadne odôvodnil.
30. V odvolaní žalobca poukázal na to, ako mu vykonané operácie zhoršili život, zdôraznil vykonanú operáciu, pri ktorej mu bol vymenený bedrový kĺb. V tejto súvislosti intervenient uviedol, že predmetom odvolania je iba nárok na mimoriadne zvýšenie SSU. Samotný nárok prestavujú 2 položky, a to položka č. 430- rozsiahle plošné jazvy a položka č. 308- poškodenia brušnej steny sprevádzané porušením brušného lisu. Predmetom odvolacieho konania môže byť posudzovanie mimoriadneho zvýšenia SSU výlučne v rozsahu vyššie vymedzených položiek. Nemožno tak posudzovať následky spojené s operáciou - výmenou TEP bedrového kĺbu, pretože tento nárok netvorí SSU a bol už odškodnený v rámci priznaného mimoriadneho zvýšenia bolestného. Táto argumentácia žalobcu týkajúca sa iných skutočností (spojených s výmenou TEP bedrového kĺbu) tak nemôže slúžiť žalobcovi ako argumentácia pri mimoriadnom zvýšení SSU, pretože nie je súčasťou tohto nároku. Tiež uviedol, že časť nároku z SSU predstavujú plošné jazvy po operačných zákrokoch. V tejto časti vyslovil názoru, že nie je dôvod poskytnúť mimoriadne zvýšenie SSU aj z uvedenej položky, pretože v konaní nebolo žalobcom tvrdené, že plošné jazvy by nejakým spôsobom ovplyvňovali kvalitu života žalobcu. Navyše súd prvej inštancie priznal žalobcovi plošné mimoriadne zvýšenie SSU na 5 násobok, čím bol uvedený nárok podľa nášho názoru v celom rozsahu vysporiadaný a v prevyšujúcej odvolaním napadnutej časti je nárok nepreukázaný a nedôvodný.
31. K tvrdeniu, že v prípade, keby bol jeho nárok posudzovaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z., bolo by mu priznané vyššie plnenie, než v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb., uviedol, že sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožňuje. Intervenient postupuje pri odškodňovaní predmetných nárokov v zmysle platných právnych predpisov, teda v súlade so zákonom a nemožno žalovanú stranu sankcionovať za to, že žalobca nie je spokojný s plnením poskytnutým mu v zmysle platných právnych predpisov aplikovateľných na daný predmet sporu. Žalobcove sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
vysporiadané v predchádzajúcich súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Lučenec, sp. zn. 6C/19/2000 a sp. zn. 5C/74/2009, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v bode č. 10 rozsudku. Z týchto rozsudkov vyplýva, že už v čase vydaných skorších rozsudkov bol žalobca nezamestnaný, invalidný dôchodca, nikde nepracoval, väčšinu času trávil doma a bol odkázaný na pomoc inej osoby, trpel nevoľnosťou, bolesťami brucha, mal skrátenú aj jednu dolnú končatinu s následnou kompenzačnou skoliózou a s tým súvisiace bolesti chrbtice a mnohé ďalšie zdravotné ťažkosti. Samotné operácie, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, už žalobcov stav oproti stavu po nehode zásadným spôsobom nezmenili, avšak žalobcovi priznané mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU v napadnutom rozsudku považuje v celom rozsahu za dostatočné.
32. Tiež poukázal na to, že žalobcovi bolo doposiaľ v súvislosti s dopravnou nehodou poskytnuté plnenie spolu približne 142.000 EUR. Podľa ich názoru že nárok žalobcu bol v celom rozsahu vysporiadaný a ďalšie mimoriadne zvýšenie predmetného nároku je nepreukázané a nedôvodné.
33. Tiež sa nestotožnil za argumentáciu žalobcu, že vykonané operácie zhoršili jeho rodinný život, pretože oproti stavu po dopravnej nehode, za ktorý mal už žalobca kompenzované zdravotné. Pokiaľ mu deti vyčítajú, že im nedokáže zabezpečiť taký štandard, aký by im vedel zabezpečiť, nebyť dopravnej nehody, uviedol, že toto nie je argumentácia, ktorá by odôvodňovala nárok na mimoriadne zvýšenie SSU. Zdôraznil, že všetky deti sa žalobcovi narodili až po dopravnej nehode, teda v zásade celý rodinný život si žalobca vybudoval až po dopravnej nehode a predstavy rodinných príslušníkov žalobcu podľa nášho názoru nie sú dôvodné na preukazovanie mimoriadneho zvýšenia SSU.
34. K trovám konania uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil pomer úspechu a neúspechu sporových strán v konaní a rozhodnutie považuje aj v časti náhrady trov súdneho konania za vecne správne, nepôsobí tendenčne ani arbitrárne a je riadne odôvodnené.
35. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
36. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutom druhom výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Rozsudok v treťom výroku zmenil podľa § 388 CSP.
37. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
38. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd náležitým spôsobom zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval relevantné právne normy, ktoré aj správne interpretoval. V rozhodnutí dal odpoveď na všetky podstatné otázky v danej veci, vysporiadal sa so všetkými argumentami strán.
39. Žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP je naplnený v prípade, ak súd prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že pri rozhodovaní prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Tiež prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli. Z dokazovania mal jednoznačne preukázané, že nárok žalobcovi vznikol, keď neprihliadol na obranu intervenienta, že nárok je premlčaný ani tvrdenia o absencii príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a následkom. Súd vyslovil záver, že nebyť dopravnej nehody zavinenej žalovaným, žalobca by nemusel podstupovať bolestivé lekárske zákroky, operácie a tiež práve v dôsledku zavineného poškodenia zdravia došlo k pretrvávajúcim zdravotným ťažkostiam, ktoré sa zjavne len zhoršujú a žalobca bol uznaný invalidným.
40. Vo svojom odvolaní žalobca vyslovil nespokojnosť s druhým výrokom, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca sa okrem bolestného a jeho mimoriadneho navýšenia na 20 násobok, ktorému nároku súd vyhovel prvým výrokom, domáhal rovnakého navýšenia aj vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Súd akceptoval 5 násobné navýšenie, nad tento rozsah, teda v časti 15
násobného navýšenia žalobu zamietol. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, prečo tak rozhodol, keď vychádzal z predchádzajúcich rozsudkov, ktorými mu súd priznal mimoriadne navýšenie. Súd konštatoval, že obmedzenia, ktorými argumentuje žalobca, mal už v čase skorších rozsudkov a tieto ich zohľadnili, pričom už došlo k odškodneniu sťaženia spoločenského uplatnenia. V rozhodovanom prípade tento nárok súd posudzoval len vzhľadom na nové skutočnosti v spojení s novými operáciami. Dospel k záveru, že jeho spoločenské uplatnenie sa ešte viacej zhoršilo, keď operácie neprivodili zlepšenie zdravotného stavu žalobcu. Práve z tohto dôvodu súd rozhodol o navýšení sťaženia spoločenského uplatnenia na 5 násobok, ktoré považoval za primerané.
41. Sám žalobca v odvolaní poukazuje na to, že priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je jednorazové, preto treba brať ohľad aj na to, že v súčasnosti má len 45 rokov. Aj napriek tomu súdy priznali opakovane mimoriadne navýšenie na základe jeho zdravotného stavu v súvislosti s novými operáciami. Je nepochybné, že žalobca má doživotné následky, avšak mimoriadne navyšovanie nemožno donekonečna a neobmedzene navyšovať. Už mimoriadne navýšenie je vo svojej podstate „mimoriadnym“, ktoré prihliada na špecifické okolnosti. Odvolací súd s prihliadnutím na platnú právnu úpravu síce akceptuje a chápe názor žalobcu, že „nemožno vychádzať výlučne z násobku zvýšenia SSU, ale je potrebné prihliadať aj na absolútne finančné vyjadrenie priznaného zvýšenia, a toto konfrontovať s dĺžkou sťaženého až zmareného života, ktorý má poškodený pred sebou. Nepochybne je rozdiel v dôsledkoch sťaženia spoločenského uplatnenia medzi 70-ročným človekom a mužom v produktívnom veku“, ale právna úprava neobsahuje možnosť takéhoto postupu. Ak by súd vychádzal z danej argumentácie, potom by musel navýšiť nárok na niekoľko stonásobné navýšenie, aby boli splnené požiadavky žalobcu, čo však zákon neumožňuje. Súd tiež musí vychádzať z predchádzajúcej platnej právnej úpravy, ktorá sa musí aplikovať v danej veci, keďže k dopravnej nehode došlo v roku 1998.
42. V danom prípade rozhodne nejde o formalistický postup súdu, pretože možnosť navyšovania nie je vzhľadom na mimoriadnosť zvýšenia nároku nekonečná. Zákon nijako explicitne nelimituje túto možnosť, avšak je daná právnou konštrukciou, ktorá za normu považuje základné odškodnenie a možnosť mimoriadneho odškodnenia predstavuje výnimku, ktorej zodpovedajú mimoriadne okolnosti, čo aj v danom prípade bolo splnené, preto došlo k opakovanému podstatnému navýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia. Tento nárok neupravuje absolútnu náhradu všetkých príjmov, ktoré by žalobca mohol dosiahnuť, ak by pracoval do dôchodku. Uplatnený nárok súd posudzoval vo vzťahu k daným operáciám, teda na základe nových skutkových okolností, nie spätne so zohľadnením celkového zdravotného stavu žalobcu.
43. Intervenient správne poukazuje na to, že žalobca si rodinu založil po dopravnej nehode, preto výčitky detí nie sú relevantným argumentom, rovnako aj odkazy na obmedzenie v rodinnom živote. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná existencia nároku na základnú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nezakladá automaticky nárok na jej mimoriadne zvýšenie. Mimoriadne zvýšenie náhrady predpokladá, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením. Podľa súčasnej platnej úpravy v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %, teda tiež nejde o absolútne finančné vyrovnanie. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len výnimočne. A to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré súdy v minulosti prihliadli a prihliadol na to aj súd prvej inštancie v tomto rozhodnutí s prihliadnutím na nové operácie, od ktorých žalobca odvodil svoj nárok.
44. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spisová značka 3Cdo/209/2017, podľa ktorého: „Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy).“ Najvyšší súd uviedol, že nemožno prehliadať aj vyššie spomenutú druhú stránku, ktorú je potrebné pri rozhodovaní tiež zohľadniť. Obe tieto stránky musia byť zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz na prvú z uvedených
stránok, v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku. Rozhodujúcou zostáva však ich jednota. V danom prípade rozhodne súd mal preukázanú prvú stránku vyššie uvedenú. Pokiaľ ide o druhú stránku, nebolo preukázané v takom rozsahu, aby súd prikročil k podstatnému navýšeniu odškodnenia. Súdy vo svojich rozhodnutiach prihliadali aj na vek žalobcu. Odvolací súd tak považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku za vecne správne.
45. Žalobca podal odvolanie proti výroku o trovách konania. Preskúmaním odvolania v tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že jeho argumenty sú dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a je v rozpore aj s rozhodovacou praxou súdov. Jeho rozhodnutie preto v tomto výroku zmenil.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napríklad výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v predmetnej veci preto bolo nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú, keďže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku, a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. Na základe uvedeného, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami odvolací súd priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, pričom nárok má iba z prisúdenej sumy.
48. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1,§ 262 ods. 1 a § 257 CSP, keď v odvolacom konaní bol síce v celom rozsahu úspešný žalovaný, na ktorého strane vystupuje aj intervenient. Hoci by žalovanému patril nárok na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Podľa názoru odvolacieho súdu ide práve o takýto dôvod vzhľadom na dôvod a pôvod uplatneného nároku, výšku invalidného dôchodku žalobcu, pričom prihliadol aj na okolnosti danej veci, kedy žalobca sa nie svojim pričinením stal zdravotne postihnutou osobou nezodpovedným konaním žalovaného.
49. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.