Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/48/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 35 838 825, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti povinnej: U. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., M. XXX/XX, o vymoženie 3 057,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -34 z 7. januára 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.

Povinnej voči oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. -34 z 7. januára 2021, zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Ďalším výrokom zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , , , ods. 4, o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , , , Exekučného poriadku, a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o centrálnom registri exekúcii.

3. V odôvodnení poukázal na to, že exekučný súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 29. 09. 2014 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 3 057,11 eura s príslušenstvom a trov exekúcie.

4. Súdny exekútor predložil súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vydaného v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal u súdneho exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, v ktorých namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich dní odkedy sa exekútor dozvedel skutočnosti rozhodujúce pre zápis alebo maximálne do 30. 06. 2016, upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, a preto je

nepreskúmateľné a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu a aké úkony súdny exekútor vykonal. Žiadal preveriť a potvrdiť totožnosť subjektu oprávneného v tomto konaní, pretože pohľadávky vymáhané prostredníctvom súdneho exekútora, ktorý vydal upovedomenie boli predmetom postupovania na tretiu osobu, a to ešte pred prijatím Súčasťou námietok bol aj návrh na prerušenie konania v súvislosti s podnetom na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR o súlad právnych predpisov zo strany súdu podľa SR. Oprávnený namietal rozpor s ustanoveniami ,4 a 5 SR, SR, SR, a 2 SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu.

6. Oprávnený opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti a zdôraznil dopad tejto právnej úpravy na jeho postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že preruší konanie v zmysle a podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR.

7. Exekučný súd konštatoval, že zákon upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie () zo zákona, t. j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. S názorom oprávneného sa nestotožnil, preto v zmysle nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje účastník konania. nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel, odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy, je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd. Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje. V rozhodnutí č. Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do zaručených základných práv a slobôd (napr. , ). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto dôvodu nezistil dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky, a to vychádzajúc z toho že konanie je ex lege v zmysle zastavené. Vzhľadom k tomu exekučný súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol v zmysle s. 3 . Súd vo veci samej teda rozhodovať nebude a nie je možné prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené. Do pozornosti dal rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. , , , , . Ústavný súd SR skonštatoval, že napadnuté upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydané podľa sú ústavne udržateľné.

8. Pokiaľ ide o upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s námietkami oprávneného exekučný súd mal z Centrálneho registra exekúcií (ďalej len „CRE“) za preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. je zapísaná v CRE v zmysle , preto nemal dôvod pochybovať o včasnosti tohto zápisu, pokiaľ nie je hodnoverne preukázaný opak zo strany oprávneného. Nárok súdneho exekútora na trovy podľa vzniká už existenciou zápisu. Ak oprávnený nadobudol pochybnosť, resp. presvedčenie o tom, že súdny exekútor si nesplnil zákonnú povinnosť, mal možnosť podať podnet Slovenskej komore exekútorov na preskúmanie, kontrolu a zápis absentujúcich údajov do CRE. Oprávnený mohol iniciovať disciplinárne stíhanie exekútora za nedodržanie zákonných postupov. Oprávnený svoje tvrdenie o údajnom porušení povinnosti zo strany

súdneho exekútora uskutočniť zápis do CRE nijakým spôsobom nepreukázal a túto svoju dôkaznú povinnosť nemôže prenášať na iných. , účinný od 01. 01. 2020, nemôže ukladať exekútorovi sankcie vo forme nepriznania nároku na trovy exekúcie za prípadné nesplnenie si povinnosti k 30. 06. 2016, pretože tento výklad zákona zo strany oprávneného je nepochybne založený na princípe pravej retroaktivity, a z tohto dôvodu je potrebné ho odmietnuť. Citované ustanovenie určuje požiadavku, že exekučná vec musí byť zapísaná v CRE. Nič nemení ani odkaz na Exekučného poriadku, ktorý smeruje iba k tomu, že exekútor je zo zákona povinný zápis do CRE vykonať, pričom táto povinnosť platí aj pre nástupcu exekútora, zástupcu, náhradníka, čo navodzuje k tomu, že táto povinnosť je stála bez ohľadu na lehotu. Postup pre prípady exekúcií nezapísaných do CRE upravuje Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade nesplnenia povinnosti vykoná zápis komora.

9. Oprávnený namietal, že z upovedomenia nie je zrejmé, ako exekútor nárok oprávneného vymáhal a prečo nevymohol pohľadávku oprávneného. Taktiež namietal, že neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú. Zákonodarca v stanovil, že súdni exekútori sú povinní len stručne opísať skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, pričom v upovedomení tento stručný opis zastavujúcej skutočnosti je riadne obsiahnutý. Napadnuté upovedomenie obsahuje oprávneným vytýkaný opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú. Pre úplnosť odkázal oprávneného na webové sídlo Slovenskej komory exekútorov, že formát, resp. celý obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie je v zmysle vytvorený Ministerstvom spravodlivosti SR v spolupráci so Slovenskou komorou exekútorov, pričom komora tento vzor zverejnila na svojom webovom sídle, a teda je dostupný širokej verejnosti. Upovedomenie obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne vypočítava . Obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie je taxatívne daný , z uvedeného dôvodu v ňom nie je súdny exekútor povinný uvádzať skutočnosti nad rámec zákona. Argumenty oprávneného považoval za účelové. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručené oprávnenému spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré boli oprávneným namietané, navyše ak by neboli odôvodnené podľa oprávneného dostatočne, to nezakladá pochybnosti, že by bolo vydané v rozpore so zákonom. Súd nie je oprávnený riešiť činnosť výkonu súdneho exekútora, pretože súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a teda samostatným orgánom verejnej moci pri vykonávaní exekúcie. V prípade pochybností oprávneného na postup vykonávania exekúcie súdnym exekútorom, je oprávnený obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov. Otázka postupu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie, nie je v kompetencii súdu. V prípade, že oprávnený nebol spokojný s činnosťou súdneho exekútora, mohol v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom tak oprávnený neurobil. Oprávnený sa mohol informovať u súdneho exekútora na stav prebiehajúceho exekučného konania. K zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov ex lege podľa . Exekučný súd neeviduje žiadnu ďalšiu zmluvu o postúpení pohľadávok na tretiu osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka konania. Procesne legitimovaným subjektom je preto naďalej súčasný oprávnený - GENERAL FACTORING, a.s. Prevod pohľadávky vymáhanej v konaní má pôvodný oprávnený oznámiť a preukázať súdnemu exekútorovi v zmysle Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Až následne je exekútor povinný predložiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Keďže návrh súdu predložený nebol, nemohol o ňom ani rozhodnúť.

10. Exekučný súd skúmal aj to, či súdny exekútor zaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení exekúcie v rámci lehoty podľa . Súdny exekútor vyhotovil upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie dňa 04. 08. 2020 a dňa 04. 08. 2020 došlo k zaslaniu predmetného upovedomenia o zastavení starej exekúcie oprávnenému. Oprávnený namietal, že nedošlo k doručeniu upovedomenia o zastavení starej exekúcie v lehote 180 dní od účinnosti Avšak keby si oprávnený, resp. jeho právny zástupca riadne predmetné upovedomenie preštudoval, tak by zistil, že bolo vydané a aj zaslané v lehote 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa predmetného zákona, čo znamená v lehote 120 dní od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi a nie v lehote 180 dní od účinnosti zákona, keďže prvotné poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené až 27. 04. 2015, a teda k zastaveniu starej exekúcie došlo až dňa 27. 04. 2020. Súdnemu exekútorovi teda vznikol nárok na náhradu paušálnych trov.

11. Záverom konštatoval, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je v súlade so , pretože je v ňom uvedený správny oprávnený, pre ne/priznanie trov súdnemu exekútorovi zákon nevyžaduje včasnosť zápisu, ale zápis do centrálneho registra exekúcií ako taký, obsahuje všetky

obligatórne náležitosti, bolo zaslané v zákonom stanovenej lehote, a preto súd námietky oprávneného ako nedôvodné zamietol.

12. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietol, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie je nepreskúmateľné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (oprávnenému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Namietol aj, že podľa poučenia napadnutého uznesenia proti napadnutému uzneseniu odvolanie (opravný prostriedok) nie je prípustné. V tomto smere poukázal na a . Z uvedených ustanovení vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť a poučenie je preto nesprávne, pričom prvoinštnačný súd neodôvodnil to, prečo mu možnosť podať opravný prostriedok odňal. Namietol aj to, že o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a proti paušálnym trovám, podnete na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník. Exekučný súd nevysvetlil, prečo o námietkach oprávneného rozhodol sudca, v rozpore . Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, preto namietol, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Opätovne zdôraznil, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemá zákonné náležitosti tak, ako to vyžaduje . V tomto smere zopakoval dôvody, ktoré už uvádzal v podaných námietkach, v ktorých konkretizoval nedostatky v náležitostiach upovedomenia. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 19. mája 2020.

14. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci v časti nároku na náhradu paušálnych trov poukázal na , Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 355/02014 Z. z. o Centrálnom registri exekúcii, , Exekučného poriadku a Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015. Súdny exekútor si nesplnil povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcii v lehote do 7 dní odo dňa, kedy sa o rozhodujúcich skutočnostiach dozvedel alebo mohol dozvedieť, ale ani do 30. 06. 2016. Podľa Upovedomenia o zastavení starej exekúcie Výzve na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. sa predmetná exekúcie vykonáva na základe poverenia, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2014. Súdny exekútor mal preto zabezpečiť zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr do 07. 01. 2015. opakovane poukázal na význam a záväznosť poznámky pod čiarou v a v nadväznosti na to poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22. augusta 2011. Zdôraznil, že o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov celkom jednoznačne vyjadril a určil, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je určujúce ako a kedy bola stará exekúcia do centrálneho registra exekúcií zapísaná, a nie či tam bola iba zapísaná. Do pozornosti dal aj stanovisko prezidenta Slovenskej komory exekútorov p. JUDr. Ing. Miroslava Pallera k povinnosti zápisu exekúcie do centrálneho registra exekúcii, z ktorého vyplýva, že nemôže byť správny záver, že by pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie postačovalo, aby bola stará exekúcia v Centrálnom registri exekúcií len zapísaná. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že ani exekučný súd netvrdí, že by predmetná exekúcia bola zapísaná v registri exekúcií podľa a Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o centrálnom registri exekúcií. Ďalej namietal, že iná listina ako výpis z registra exekúcií vydaný Slovenskou komorou exekútorov podľa Exekučného poriadku nie je spôsobilá preukázať zápis predmetnej exekúcie v CRE, takýmto dokladom je len výpis z registra exekúcií vydaný Slovenskou komorou exekútorov podľa Exekučného poriadku. Dodal, že pri posudzovaní dôkazného bremena na tej-ktorej strane treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Iný postup súdu by bol podľa oprávneného porušením

negatívnej dôkaznej teórie, tak ako ju uvádza aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. zo 13. augusta 2019, ale i rovnosti strán, resp. postavenia oprávneného v tomto konaní. Bolo povinnosťou súdneho exekútora urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto aj preukázať. Uvedené je potrebné dôsledne skúmať z dôvodu, že súdny exekútor má nárok na paušálne trovy len vtedy, ak sú na to splnené podmienky a predpoklady, ktoré v predmetnej veci neosvedčil.

15. V odvolaní ďalej namietal, že prvoinštančný súd nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR. Namietol, že súd rozhodoval len o časti veci, pričom poukázal na a . Záverom namietol aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a v tomto smere poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. , , , a .

16. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa okrem iného najskôr posudzoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote na podanie odvolania, či bolo podané oprávnenou osobou, či je odvolanie prípustné a či má všetky zákonné náležitosti.

17. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

19. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 20. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od výsledku zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší.

21. Odvolací súd však môže o podanom odvolaní rozhodnúť aj bez toho, aby skúmal obsah napadnutého rozhodnutia a odvolanie odmietne, ak zistí, že bolo podané oneskorene, bolo podané neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní pokračovať.

22. Zákon taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, t. j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v komentovanom ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave, ktorá taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo.

23. Odvolací súd poznamenáva, že Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

24. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

25. Podľa Exekučného poriadku, ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.

26. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

27. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

28. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

29. Podľa , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

30. Podľa , námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

31. Podľa , súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

32. Podľa , podľa a koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.

33. Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť podaného odvolania vychádzajúc z platnej právnej úpravy považuje za potrebné uviesť, že proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je prípustné odvolanie len v prípade, ak ho zákon pripúšťa. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie, ktorým exekučný súd zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti , Exekučný poriadok a ani odvolanie nepripúšťa.

34. Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého uznesenia, teda výrok, ktorým zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, Exekučný poriadok v zmysle vyššie citovaných ustanovení pripúšťa proti tomuto rozhodnutiu, ak vo veci v zmysle rozhodoval vyšší súdny úradník sťažnosť, o ktorej následne rozhodne sudca. Rozhodnutie sudcu o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým vyšší súdny úradník rozhodol o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, je teda konečným rozhodnutím, právoplatnosťou ktorého je potrebné považovať exekúciu za skončenú. Uvedené potom podľa odvolacieho súdu, pričom tento záver má oporu v platnej a účinnej legislatíve, vylučuje možnosť podať ako opravný prostriedok odvolanie, o ktorom by rozhodoval odvolací súd, čo primälo odvolací súd k tomu, aby posúdil odvolanie podané oprávneným

ako neprípustné, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon podanie riadneho opravného prostriedku - odvolanie nepripúšťa.

35. V kontexte uvedeného považuje odvolací súd za potrebné reagovať na námietku oprávneného o porušení zásady dvojinštančnosti konania, kedy vo veci rozhodoval napadnutým uznesením sudca a nie vyšší súdny úradník, čím bola oprávnenému odňatá možnosť podať sťažnosť a domáhať sa tak nápravy prvoinštančného rozhodnutia o zamietnutí námietok proti upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie, a to poukazujúc na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 26. mája 2020, v ktorom Ústavný súd SR dospel k záveru, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, keď zákon ukladá rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od citovaného záveru Ústavného súdu SR a navyše zdôrazňuje, že hoci vo veci rozhodol sudca, hoci zákon zveril rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi, napadnutým uznesením nebolo negatívnym spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv oprávneného a nebola mu tak spôsobená žiadna ujma, keďže v konečnom dôsledku o jeho námietkach rozhodoval sudca, ktorý by rovnako tak rozhodoval aj vo veci podanej sťažnosti a jeho rozhodnutím by tak prišlo k právoplatnému skončeniu veci. Odvolací súd s poukazom na uvedené posúdil predmetnú námietku oprávneného za neopodstatnenú.

36. Pokiaľ ide o odvolanie, ktoré smeruje proti výroku II., ktorým exekučný súd zamietol návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR o ústavnosti , odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako je uvedený vyššie, a to, že odvolanie je aj v tejto časti neprípustné, pretože proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie ako opravný prostriedok nepripúšťa, v dôsledku čoho odvolací súd nemôže vec ďalej meritórne preskúmať.

37. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k jednoznačnému záveru, a to že odvolanie oprávneného, ktoré smeruje proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým Okresný súd Nové Zámky zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a ďalším výrokom zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti nie je prípustné, vychádzajúc pri tom z dikcie zákonného ustanovenia a zo znenia Exekučného poriadku a Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní v znení neskorších predpisov.

38. Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní procesným postupom podľa , teda tak, že odvolanie odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon nepripúšťa možnosť podať riadny popravný prostriedok - odvolanie.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Podľa civilnoprocesnej doktríny v uznesení, ktorým odvolací súd odvolanie odmieta, vždy uvedie (bez návrhu) vo výroku o nároku na trovy odvolacieho konania, že tento nárok prináleží strane (resp. v intenciách prejednávanej veci účastníkovi exekučného konania), ktorá nepodala odvolanie. Odmietnutie odvolania je po procesnej stránke totiž považované za neúspech v konaní. Vzhľadom k tomu, že povinná bola v odvolacom konaní plne úspešná, avšak jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že procesne úspešnej povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

40. Odvolací súd mal v zmysle vyššie uvedených ustanovení rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa súd prvej inštancie, a to napriek tomu, že už v čase rozhodovania odvolacieho súdu je zrejmé, že povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle rozhodol tak, že povinnej voči oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).