Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/41/2024

Identifikačné číslo spisu: 6119315198 Dátum vydania rozhodnutia: 23.07.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:6119315198.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu: W. U., narodený X. L. XXXX, O., IČO: 41 719 093 (ukončená podnikateľská činnosť), zast. JUDr. Peter Schmidl, advokát, Borský Svätý Jur 774, IČO: 40 227 618, proti žalovanému: W. I., narodený XX. O. XXXX, M. XX, IČO: 46 610 952 (ukončená podnikateľská činnosť), zast. Mgr. Marian Hrbáň, advokát, Jelačičova 1, Bratislava, IČO: 42 179 777, o zaplatenie 20 432,20 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. marca 2024 č. k. -340, týmto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a . II. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Malacky (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. augusta 2022 č. k. -184 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Strany sporu uzatvorili v roku 2018 zmluvu s náležitosťami zmluvy o dielo podľa , na základe ktorej žalobca ako zhotoviteľ diela mal vyhotoviť pre žalovaného ako objednávateľa nadstavbu určitého rodinného domu. Dohoda o predmete diela zahŕňala aj odstránenie pôvodnej strechy a vyhotovenie priečok, pričom strany sporu si dohodli cenu za dielo odhadom vo výške 25 000 eura. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 20 432,20 eura, ktorý je doplatkom ceny za „dodanie tovaru a služieb podľa opisu na faktúre č. 12019“ vystavenej na sumu 45 432,20 eura. Žalovaný totiž už zaplatil 25 000 eura. Uplatnený nárok súd prvej inštancie posúdil ako nárok na zaplatenie prekročenia odhadovanej ceny podľa . Súd prvej inštancie dospel k záveru, že taký nárok mu nepatrí, pretože v danom prípade išlo o podstatné prekročenie ceny, na čo žalobca neupozornil žalovaného a ani mu neoznámil novourčenú cenu (odsek 42. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

2. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 13. marca 2024 č. k. -340 (ďalej len

„napadnutý rozsudok“). Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok na zaplatenie rozdielu ceny dojednanej odhadom žalobcovi nepatrí, keď podmienky podľa neboli splnené (odsek 25. a 26. odôvodenia napadnutého rozsudku).

3. Proti napadnutému rozsudku v časti jeho potvrdzujúceho výroku podal žalobca dovolanie, ktorým sa domáha zrušenia rozhodnutí súdov nižšieho stupňa a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca výslovne odôvodňuje dovolanie dovolacím dôvodom podľa (ďalej len „“) v spojení s . Žalobca namieta, že súdy nižšieho stupňa rozhodli právne nesprávne o platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, čím odňali žalobcovi právo na spravodlivý proces. V konaní nebolo dostatočne preukázané odstúpenie od zmluvy a ani to, či boli splnené podmienky pre platné odstúpenie. S prihliadnutím na to, že skutočnosti, ktoré nie sú protistranou v konaní rozporované, považujú sa za nesporné, v tomto prípade by tak nespornou skutočnosťou bolo, že žalovaný uplatnil právo odstúpiť od zmluvy, a to v zmysle , teda z dôvodu, že dielo nebolo vykonané v dohodnutom čase. Sporným je, či žalovaný splnil podmienky na platné odstúpenie od zmluvy v zmysle . Týmto sa však súdy nižšieho stupňa nezaoberali. Rozhodnutia súdov nižšieho stupňa pritom záviseli od vyriešenia právnej otázky, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného a odpadnutiu povinnosti zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú sumu. Žalobca na záver príslušnej námietky zhrnul, že ak nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, zmluvný vzťah naďalej trval, pričom žalovaný neodstúpil od zmluvy ani podľa , a preto je povinný s ohľadom na zaplatiť novourčenú vyššiu cenu. Žalobca v dovolaní tvrdí, že po vykonaní demontáže strechy a vybetónovaní múrikov doručil žalovanému papier s nacenením materiálu a prác s novourčenou cenou 39 000 eura, z ktorého vyvodzuje, že si splnil povinnosti podľa , keď žalovaného upozornil na zmenu, upozornenie uskutočnil písomne a v upozornení oznámil novourčenú cenu.

4. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podala včas ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť [ ].

5. Podľa , dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

6. Najvyšší súd má za to, že je potrebné rozlišovať medzi tým, či došlo k určitému správaniu, ktorým sa uplatnilo právo odstúpiť od zmluvy a tým, či takéto správanie je platným odstúpením od zmluvy. Otázka samotného správania je skutkovou otázkou, no či takéto správanie je platným odstúpením od zmluvy je otázkou právnou [III. ÚS 61/2022 (15/2022)]. Podľa žalobcu práve od vyriešenia danej právnej otázky záviseli (resp. mali závisieť) rozhodnutia súdov nižšieho stupňa, avšak súdy sa ňou nezaoberali.

7. V tomto prípade však najvyšší súd nemôže pristúpiť k skúmaniu, či je námietka podstatná a následne dospieť k záveru o prípustnosti a prípadnej dôvodnosti dovolania. Žalobca totiž mohol príslušnú námietku uplatniť už v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, no neurobil tak. Najvyšší súd však nie je v dovolacom konaní súdom tretej inštancie s právomocou na podklade podaného dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku poskytovať súdnu ochranu pre akúkoľvek nesprávnosť súdneho rozhodnutia (). V prípade, že ide o nesprávnosť, ktorú bolo s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu možné namietať už v odvolacom konaní a dovolateľ tak neurobil, najvyšší súd nemôže pristúpiť k prieskumu takej námietky v dovolacom konaní. V opačnom prípade by preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo je však na podklade odvolania vecou odvolacieho súdu ( a ).

8. Posudzujúc odôvodnenia rozhodnutí súdov nižšieho stupňa vo vzájomnej súvislosti (, III.

ÚS 264/08, ) najvyšší súd dospel k záveru, že súdy nebrali pri svojom rozhodovaní do úvahy, že k odstúpeniu od zmluvy vôbec došlo, a to platne podľa (bez ohľadu na to, že konštatovali, že k odstúpeniu od zmluvy došlo a že toto je platné - na tom nezaložili rozhodnutia). Rozhodnutia sú totiž založené na právnom závere, že podmienky pre vznik nároku na zaplatenie prekročenia odhadovanej ceny podľa neboli splnené. Nič nebránilo žalobcovi, aby už v odvolaní namietal také nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by spočívalo práve v nepoužití príslušných ustanovení o odstúpení od zmluvy a nadväzujúc na účinky odstúpenia aj ustanovení o vzájomnom vyporiadaní zmluvných strán. Žalobca dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú dôvody na odstúpenie od zmluvy podľa . Napriek tomu, že poukazuje na potrebu vyriešenia otázky platnosti odstúpenia od zmluvy, žalobca usudzuje, že mu pre neplatnosť odstúpenia od zmluvy patrí nárok na novourčenú zvýšenú cenu podľa . Teda bez ohľadu na tvrdenú potrebu vysporiadania sa s platnosťou odstúpenia od zmluvy, žalobca nespochybňuje použitie ako takého. Žalobca len dospel k opačnému záveru.

9. Žalobca v ostatnom obsahu dovolania uvádza skutkové tvrdenie, z ktorého vyvodzuje, že si splnil povinnosti podľa . Skutočnosti vyplývajúce zo skutkového tvrdenia však nie sú súčasťou skutkového stavu zisteného súdmi nižšieho stupňa, a to, že by žalobca upozornil žalovaného na podstatné prekročenie ceny a že mu oznámil novourčenú cenu. Žalobca takýmto predkladaním vlastných predstáv o skutkovom stave veci len nepriamo spochybňuje primárne skutkové závery súdov nižšieho stupňa, čo však nie je dostatočné pre dovolací prieskum (, ). Otázka skutkových zistení môže byť predmetom dovolacieho konania, ak hodnoteniu dôkazov, skutkových tvrdení alebo iných skutočností, ktoré nepodliehajú dokazovaniu možno pripísať atribút arbitrárnosti (, , , a ). Žalobca však neformuluje konkrétne a jasne neuvádza okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné napadnutému rozsudku aj v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie pripísať takýto atribút [I. US 275/2019 (45/2019)]. Ak by najvyšší súd vyhľadával konkrétne nedostatky, ktoré by zakladali arbitrárnosť napadnutého rozsudku, dotváral by tak námietku žalobcu na úkor žalovaného, čím by postupoval v rozpore s . Najvyšší súd pre úplnosť uvádza, že žalobca nemá právo, aby sa súd s jeho názormi stotožnil (), pričom súčasťou práva na spravodlivý proces nie je, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

10. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje neprípustnosť dovolania, a to v intenciách , na základe čoho dovolanie odmietol podľa .

11. Žalovaný sa k dovolaniu vyjadril 19. septembra 2024, teda po uplynutí lehoty (15 dní) určenej súdom vo výzve na vyjadrenie sa k dovolaniu. Posledný deň lehoty pripadol na 12. september 2024. Na takto neskôr podané vyjadrenie najvyšší súd neprihliadol ( ). V dovolacom konaní bol žalovaný ďalej pasívny, žiadne trovy dovolacieho konania mu tak nevznikli. Najvyšší súd preto napriek úspechu žalovaného v dovolacom konaní rozhodol o náhrade jeho trov tak, že mu žiadnu nepriznal [7Cdo/14/2018 (R 72/2018)].

12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.