Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/27/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu W. U. - U.. W.., XXX XX T. Č.. XXX/XX, Y.: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. Peter Schmidl, 908 79 Borský Svätý Jur 774, proti žalovanému W. I.Č., XXX XX M. Č.. XX, Y.: XX XXX XXX (ukončenie podnikateľskej činnosti dňa 2.7.2020), práv. zast. Mgr. Marián Hrbáň, advokát, Jelačičova 1, 821 08 Bratislava, v konaní o zaplatenie 20.432,20 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. -184 zo dňa 18.8.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. -184 zo dňa 18.8.2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14.6.2019 a postúpenou Okresnému súdu Malacky domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 20.432,20 EUR s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dodal žalovanému tovar a služby podľa opisu na faktúre č. 12019, za čo má nárok na zaplatenie sumy 45 432,20 EUR vrátane DPH. Žalovaný z tejto sumy uhradil 25 000,- EUR, čím podľa žalobcu uznal existenciu právneho vzťahu a skutočnosti dodania tovaru a služieb. Zvyšnú časť faktúry neuhradil. V tlačive návrhu označil žalobca uplatnený nárok voči žalovanému ako nárok obchodnoprávny. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva. Uviedol, že so žalobcom ústne uzatvorili zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola prerábka podkrovia rodinného domu za dohodnutú cenu vo výške 25 000,- EUR ako cenu práce spolu s materiálom. Zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nepodnikateľ, účelom prestavby bolo zabezpečenie bývania pre žalovaného a jeho rodinu. Žalovaný uhradil žalobcovi dňa 10.10.2018 na žalobcom oznámený účet zálohu vo výške 10 000,- EUR. Právny vzťah medzi stranami sporu sa podľa názoru žalovaného riadi Obč. zák., žalovaný je síce podnikateľom, ale ním vykonávaná činnosť nemá žiadny súvis s predmetom sporu, pri uzatváraní zmluvy o dielo nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Ku skutkovému stavu žalovaný ďalej uviedol, že termín vykonania diela bol dohodnutý na mesiac október 2018, žalobca dielo neodovzdal a priebehu mesiaca november 2018 stavbu bezdôvodne a bez vysvetlenia opustil, nereagoval na výzvy na dokončenie prác a odovzdanie diela. Napriek tomu dňa 13.11.2018 zaslal na žalobcom oznámený účet doplatok dohodnutej celkovej ceny za dielo vo výške 15 000,- EUR. Žalovaný sa prvýkrát o cenových požiadavkách žalobcu nad dohodnutú cenu dozvedel až pri doručení faktúry č. 12019 z 29.03.2019 vo výške 45 432,20 EUR, čo však bolo až potom, kedy žalovaný podľa § 642

Obč. zák. od zmluvy o dielo odstúpil z dôvodu, že dielo nebolo vykonané v dohodnutom čase (október 2018). Žalobca neupozornil žalovaného na zvýšenie ceny za dielo, nevystavil riadny daňový doklad k prijatej zálohe, vystavenú súhrnnú faktúru uviedol v daňovom priznaní a kontrolnom výkaze DPH až za marec 2019. Žalovaný neuznáva tvrdenie žalobcu, že uhradením sumy vo výške 25.000 EUR mal uznať existenciu právneho vzťahu a skutočnosti dodania tovaru a služieb. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pričom súd právne posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah občianskoprávny, nakoľko uzatvorenie zmluvy o dielo nemalo žiadnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou žalovaného. Pre vznik obchodného záväzkového vzťahu nepostačuje, ak sú zmluvné strany podnikateľmi. V posudzovanej veci žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu so žalobcom ako fyzická osoba nepodnikateľ, za účelom zabezpečenia zhotovenia bývania sebe a svojej rodine. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca a žalovaný uzatvorili cca v mesiaci máj 2018 neformálnu zmluvu, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy o dielo upravenej v § 631 Obč. zák., na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalobca ako zhotoviteľ diela vyhotoví pre žalovaného ako objednávateľa nadstavbu rodinného domu č. súp. XX v M.. Čas uzatvorenia zmluvy vyplýval z výsluchu žalobcu (uviedol, že sa so žalovaným dohodli okolo leta 2018) a svedkyne I. (uviedla, že v mesiaci apríl alebo máj 2018 jej žalovaný volal, že sa so žalobcom dohodli na vyhotovení diela). Dohoda o predmete diela zahŕňala aj odstránenie pôvodnej strechy a vyhotovenie priečok, čo bolo dohodnuté na druhom stretnutí (vyplynulo z výsluchu žalovaného, výsluchu svedkyne Q., prítomnej osobne pri všetkých rokovaniach o obsahu zmluvy, a aj svedkyne U., ktorá uviedla, že odstránenie pôvodnej strechy videla žalobcu realizovať, keď išla okolo stavby). Ako vyplynulo tak z výsluchu strán sporu, ako aj svedkov, rozsah diela bol dojednaný po viacerých neformálnych rokovaniach, ktoré prebehli u žalobcu za prítomnosti H. Q., partnerky žalovaného a v prípade prvého rokovania aj V. U., v tom čase manželky žalobcu. Žalobca uviedol, že si robil na papier poznámky o obsahu dohody a žalovanému nevydal potvrdenie ani papier, nakoľko mal na ňom svoje poznámky, teda nevydal žalovanému písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ako mu to ukladá § 632 Obč. zák., čo však nemá vplyv na skutkový záver, že zmluva bola uzavretá, prípadne že by zmluva bola neplatná. 4. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že jediná suma, ktorá svedčí dohodnutej výške ceny odhadom a bola v konaní preukázaná, bola suma 25 000,- EUR. Existencia dohody strán o cene pevnou sumou 25 000,- EUR (fixnou sumou ako tvrdil žalovaný) nebola v konaní preukázaná. Rovnako z dokazovania nevyplynula dohoda o cene diela určenej podľa rozpočtu podľa § 635 Obč. zák.. Strany netvrdili, že by existovala dohoda na množstve práce a konkrétnych presných nákladoch zahrnutých do rozpočtu. Čas platenia ceny za dielo sa riadi § 334 ods. 2 Obč. zák. v prípade, že medzi stranami nie je iná dohoda o platení ceny diela, cena diela sa platí maž po skončení diela. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 10 000,- EUR ako zálohu na materiál a sumu 15 000,- EUR ako doplatok, avšak z predložených listín vyplývalo, že platby poukázal na iný, ako vo faktúre označený účet. Ďalej vyplynulo, že žalovaný realizoval úhrady vo výške určenej žalobcom a na účet tiež určený žalobcom. Žalobca uviedol, že splatnosť ceny za dielo nebola osobitne dohodnutá, keď si vypýtal zálohu, tak mu ju žalovaný dal, vo vyúčtovacej faktúre nezohľadnil prijaté zálohy, tieto prijal na súkromný účet, čo identifikoval ako svoj omyl v označení platobného miesta. Platby žalovaného zo dňa 10.10.2018 vo výške 10 000,- EUR (označená ako „záloha“) a zo dňa 13.11.2018 vo výške 15 000,- EUR (označená ako doplatok) súd posúdil ako preddavky zo zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného zo zmluvy o dielo, napriek skutočnosti, že boli poukázané na súkromný účet žalobcu a žalobca ich nezohľadnil vo faktúre č. 12019, existencia iného odplatného zmluvného vzťahu medzi stranami sporu nebola tvrdená. Zo žaloby vyplývalo, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 20 432,20 EUR, ktorý je doplatkom ceny za „dodanie tovaru a služieb podľa opisu na faktúre č. 12019“ vystavenej na sumu 45 432,20 EUR. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že žalovaný zaplatil sumu 25 000,- EUR a po dokončení diela neuhradil zostatok vo výške žalovanej istiny. Z jeho výpovede na pojednávaní vyplývalo, že ide o doplatok ceny za dielo z dôvodu jej navýšenia pre zmenu rozsahu diela, čo by sa javilo ako práce naviac, čo nebolo v konaní preukázané. Z výsluchu žalovaného a svedkyne Q. vyplynulo, že konečná dohoda o rozsahu diela napokon zahŕňala aj odstránenie starej strechy a vybudovanie priečok (ako uviedla svedkyňa Q., cena bez týchto prác mala byť pôvodne 18 900,- EUR, na druhom stretnutí sa mali dohodnúť aj odstránení starej strechy a vybudovaní priečok, zakreslili všetko opäť na kalendár a žalobca navrhol cenu 25 000,- EUR). Žalobca v konaní nepreukázal, že až po uzatvorení zmluvy sa zmenil dojednaný rozsah diela, čo by bolo dôvodom na navýšenie ceny, jeho tvrdenie nepreukázala ani svedkyňa U., ktorá mala vedomosť len o tom, s akým záverom prebiehalo prvé rokovanie, na ďalších prítomná nebola. Súd preto posúdil jeho nárok ako nárok na zaplatenie prekročenia odhadovanej ceny. 5. Súd prvej inštancie mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplývalo, že podmienky vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zvýšenej ceny neboli splnené. V prípade navýšenia odhadovanej ceny

o sumu 20 432,20 EUR ide o navýšenie až o 81,73 % odhadovanej ceny, teda bez pochybností išlo o podstatné prekročenie ceny. Žalobca napokon sám uviedol, že na potrebu tohto prekročenia žalovaného neupozornil a neoznámil mu novourčenú cenu. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene. Súd ďalej uviedol, že žalobca vo vyjadrení k odporu oproti návrhu na vydanie platobného rozkazu tiež uviedol, že by mu z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalovaným patril nárok na zaplatenie sumy, ktorá pripadá na už vykonané práce a účelne vynaložené náklady podľa § 642 ods. 1 Obč. zák.. Vznik takéhoto nároku ale v konaní nebol preukázaný. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný odstúpil od zmluvy bez dôvodu do času jeho vykonania, žalobca ničím nepreukázal, že vynaložil práve náklady špecifikované vo faktúre č.12019 a práve v účtovanej výške a ich účelnosť, napriek tomu, že žalovaný sporoval množstvo účtovaných použitých materiálov (pri všetkých položkách uvádza 1 ks), špecifikáciu množstva účtovaných prác a opis prác vo faktúre. Nároky, ktoré zhotoviteľovi priznáva § 642 ods. 1 Obč. zák. nie je možné zamieňať ani s cenou diela. 6. Žalovaný ďalej uviedol v podanom odpore, že odstúpil od zmluvy z dôvodu, že bolo zrejmé, že dielo nebude včas hotové. Na pojednávaní dňa 21.10.2020 však sám uviedol, že sa dielo dokončilo a doplatok ceny za dielo žalobcovi na jeho výzvu uhradil na ním označený účet. V konaní vypočutí svedkovia uvádzali, že dielo nebolo dokončené, vo vyjadrení k odporu aj sám žalobca uviedol, že nemal možnosť dielo dokončiť a v čase odstúpenia od zmluvy nemal vedomosť o celkovej cene diela. Nedokončenie diela a existencia nedorobkov vyplynulo aj z výsluchu svedkov. Ak ale žalovaný odstúpil od zmluvy z prezentovaného skutkového dôvodu, mohol tak urobiť síce aj neformálne, avšak len podľa § 642 ods. 2 Obč. zák.. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by tak urobil po tom, čo poskytol žalobcovi lehotu na nápravu, že táto lehota bola primeraná a žalobca napriek tomu neurobil nápravu. Žalobca ale tieto skutočnosti nenamietal ani nesporoval platnosť odstúpenia od zmluvy žalovaným a stavbu opustil. Ale i v prípade platného odstúpenia od zmluvy by žalobcovi ale nepatril nárok na zaplatenie sumy, ktorá pripadá na už vykonané práce a účelne vynaložené náklady podľa § 642 ods. 1 Obč. zák..Na vysporiadanie nárokov zmluvných strán by bolo potrebné aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení ako plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol podľa § 457 a § 458 Obč. zák.. 7. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca riadne vyhotovil a odovzdal dielo žalovanému, žalovaný síce na rozdiel od obsahu odporu na pojednávaní uviedol, že v novembri 2018 sa dielo dokončilo, avšak z tohto vyjadrenia nevyplýva, že dielo dokončil žalobca. Žalovaný ale žalobcovi zaplatil dobrovoľne aj doplatok ceny diela na jeho výzvu a ním označený účet, súd sa potom ďalej nezaoberal otázkou, či z tohto dôvodu nárok žalobcovi vznikol, keďže by toto pre potreby rozhodnutia vo veci bolo nadbytočné. Napokon z výsluchov strán a svedkov vyplývalo, že žalovaný si voči žalobcovi neuplatnil nároky z vád a spor medzi stranami vznikol z dôvodu podstatného navýšenia ceny zhotoviteľom po jeho vykonaní, ale pred odovzdaním a prevzatím objednávateľom. Súd konštatoval, že žalobca akoby v konaní rezignoval na nevyhnutnú procesnú aktivitu a nevyužil priestor na potrebnú procesnú konfrontáciu. Na procesnú obranu žalovaného nereagoval žiadnymi návrhmi na vykonanie dokazovania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. , a Uviedol, že výpovede svedkov B.na O. a Mgr. I., nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko tieto osoby nevedia dosvedčiť žiadnu zo sporových skutočností. K vykonanému dokazovaniu uviedol, že žalobca, žalovaný, svedkovia U. a Q. zhodne potvrdzujú, že došlo medzi stranami k uzatvoreniu Dohody č. 1 (kedy žalovaný odstráni strechu), a to v hodnote 25 000,- EUR, podľa predloženého rozpočtu, pri čom boli všetky 4 osoby. Zároveň potvrdzujú, že Dohoda č. 1 bola uzatvorená v rozsahu, ktorý vylučoval predmet Dohody č. 2 (kedy žalobca odstráni strechu). Svedkovia potvrdzujú, že vedia o tom, že došlo k uzatvoreniu Dohody č. 2, jediný sporný bod vyplývajúci zo žaloby a vykonaných dôkazov je cena za Dohodu č. 1. Vzhľadom na to, že žalovaný hradil zálohovo a nie rozpočtovo žalobcovi sumu 25 000,- EUR, je logické predpokladať, že išlo o plnenie z Dohody č. 2. Čo nie je logické, je tvrdenie žalovaného, že očakával náklady na celú rekonštrukciu vo výške 25 000,- EUR, keď za týmto účelom čerpal úver 70 000,- EUR. Toto očakávane nie je možno oprieť o žiaden dôkaz ani o racionálne a legitímne očakávania. Tvrdenie žalovaného, ktorý si požiadal o úver 70 000,- EUR, že ho bude stáť rekonštrukcia 25 000,- EUR nebola nielenže dokázaná, ale sa objektívne javí ako klamlivá, cieľom vyhnúť sa plneniu zo zmluvy. Žalovaný zmluvu vypovedal až po dokončení diela a po dodaní, čo aj sám potvrdil. Ďalej uviedol, že žalobca a žalovaný sa na skutočnosti, že žalobca vykoná aj práce na odstránenie strechy dohodli až dodatočne, a teda v čase vyhotovenia predbežnej cenovej kalkulácie nemal a nemohol mať vedomosť o tom, že bude vykonávať aj tieto práce. Skutočnosť, že cena vypočítaná z rozpočtu nemohla reflektovať aj cenu za odstránenie strechy potvrdila aj svedkyňa Q., ktorá sa vyjadrila, že čerpaný úver bol približne

vo výške 70 000,- EUR - 80 000,- EUR. Nestotožnil sa s vyhlásením súdu prvej inštancie, že žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu so žalobcom ako fyzická osoba-nepodnikateľ. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie svojou úvahou o polemike medzi Obchodným a Občianskym právom, ide nad rámec sporu. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozsudok za vecne správny. Žalobca v zásade len opakuje argumentáciu, ktorá odznela z jeho strany v konaní pre súdom prvej inštancie. Čo sa týka argumentácie žalobcu týkajúcej sa údajnej Dohody č. 1 a Dohody č. 2, tak takéto tvrdenie nebolo zo strany žalobcu počas konania pred súdom prvej inštancie prezentované a ani preukázané. Žalovaný taktiež poukazuje na to, že z výsluchu žalobcu vyplýva, že sám žalobca navrhol sumu 25 000,- EUR. Žalobca v odvolaní uvádza, že „žalovaný potvrdil, že uhradil žalobcovi dve platby, a to 10 000,- EUR ako záloh na materiál a druhá 15 000,- EUR ako doplatok. Podľa reálneho stavu a situácie išlo o úhradu odplaty za dielo podľa Dohody č. 2, teda za odstránenie strechy.“ Ak by teda mala byť uzavretá Dohoda č. 2 na odstránenie strechy v sume 15 000,- EUR, prečo vystavil faktúru na sumu 45 432,20 EUR, ktorá obsahuje položku č. 2 - demontáž starej strechy v sume 1 800,- EUR. Ďalej žalobca v konaní pred súdom nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by nevyhnutne spájal účel poskytnutia úveru s cenou za dielo. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že žalovaný zmluvu vypovedal po dodaní diela. V konaní bolo preukázané a je nesporné, že žalovaný od zmluvy o dielo odstúpil podľa ustanovenia § 642 Obč. zák., a to z dôvodu, zjavnej skutočnosti, že dielo nebolo vykonané v dohodnutom čase (október 2018). Žalobca uvedené odstúpenie od zmluvy o dielo nielenže neoznačil za sporné, ale výslovne ho potvrdil. K argumentácii odvolateľa týkajúcej sa uzavretia zmluvy o dielo medzi podnikateľmi žalovaný uviedol, že zmluvu o dielo uzatváral ako fyzická osoba nepodnikateľ. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetom zmluvy o dielo bola nadstavba rodinného domu v ktorom býva aj matka žalovaného, žalovaný takto riešil otázku bývania pre svoju rodinu (očakával narodenie dieťaťa) a nikdy nedeklaroval úmysel využívať nadstavbu rodinného domu určeného na bývanie na podnikateľské účely. Žalovaný má za to, že vystavenie faktúry v marci 2019 nepreukazuje uzavretie zmluvy o dielo podľa Obch. zák.. Podľa žalovaného žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno nielen čo sa týka rozsahu uskutočnených prác ako aj použitých materiálov, ale predovšetkým dodržania povinnosti stanovenej v ust. § 636 ods.1 Obč. zák.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy súdneho konania vrátane odvolacieho konania. 10. Žalobca podaním zo dňa 9.11.2022 doplnil svoje odvolanie s tým, že cena bola stanovená odhadom a objednávateľ sa po celú dobu vykonávania rekonštrukčných prác v objekte nachádzal, a teda mal možnosť vidieť, čo všetko a akým spôsobom sa realizuje a objektívne mu muselo byť zrejmé, že pokiaľ bola pôvodne dohodnutá cena odhadom za práce vo vzťahu k zastrešeniu objektu na sumu 25 000,- EUR, určite suma konečná, ak k nej prirátame aj práce, ktoré boli dohodnuté ex post, vo vzťahu k úprave prízemia, musí byť nutne vyššia. V predmetnej veci je zrejmé, že objednávateľ nikdy neavizoval žiadne nedostatky, neuplatňoval si žiadne reklamácie vo vzťahu k vykonanej práci a to až do doby, pokiaľ nebolo zistené, že vo veci bola podaná žaloba a prvýkrát takéto námietky uvádzal objednávateľ až na súde. Žalobca je toho názoru, že pri spornom tvrdení oboch strán mal byť do konania súdom prizvaný súdny znalec ,ktorý by ohodnotil t, čo bolo na dome skutočne vykonané v rámci objednaných prác, lebo obe strany uznali, že k rekonštrukcii došlo. Z hľadiska procesnoprávnej roviny žalobca konštatoval, že len nestranné rozhodnutie môže byť spravodlivé. Pričom dospel k záveru, že vzhľadom k vzťahom, ktoré panovali medzi rozhodujúcou sudkyňou a predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu, evidentne existovali antagonistické vzťahy, ktoré neboli „bona fide“. Ďalej poukázal na to, že bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom dovodzoval že rozhodnutie, ktoré bolo v súčasnosti vydané, bolo vydané z pozície zaujatosti zákonnej sudkyne, je potrebné konštatovať, že z hľadiska teórie zdania je evidentné, že pri takýchto rozporoch medzi advokátom a sudkyňou je možné sa domnievať, že rozhodnutie mohlo byť eventuálne vydané aj pod vplyvom týchto antagonistických vzťahov, panujúcich medzi oboma účastníkmi. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, aby aj z hľadiska vecno-právneho aj z hľadiska procesného bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na nové prejednanie s tým, že by o ňom rozhodoval iný sudca súdu prvej inštancie. 11. Žalovaný k doplneniu odvolania žalobcu uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich tvrdeniach a vyjadreniach prezentovaných v konaní pred súdom prvej inštancie a vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Právnemu zástupcovi žalobcu bol napadnutý rozsudok doručený dňa 31.8.2022. Lehota na podanie odvolania uplynula dňa 16.9.2022 a na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby súd na Doplnenie odvolania žalobcu /zo dňa 9.11.2022/ neprihliadal. 12. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že vyjadrenie protistrany považuje za účelové a zopakoval, že keď žalovaný zistil, že nadstavbu sám nezvládne, objednal si a priebežne súhlasil s prácami žalobcu.

13. K vyjadreniu žalobcu žalovaný konštatoval, že nie je pravdou, že predmetom zmluvy o dielo mala byť úprava prízemia. Prízemie rodinného domu v minulosti aj počas celej doby vykonávania zmluvy o dielo, ako aj v súčasnosti obývala matka žalovaného. Predmetom zmluvy o dielo tak ako ustálil súd prvej inštancie bola nadstavba rodinného domu pre potreby zabezpečenia bývania žalovaného. Poukazovanie na údajnú existenciu 2 zmlúv o dielo, ktoré nemá oporu v dokazovaní ani v žiadnych skutkových tvrdeniach žalobcu, ide o nové skutkové tvrdenie, ktorému nenasvedčujú výsledky dokazovania, nakoľko všetky rokovania sa týkali súhrnu prác, čomu zodpovedá i posledná sporná faktúra žalobcu, ktorá zahŕňala komplex všetky stavebných materiálov a prác, a nerozlišovala medzi dvomi zmluvami o dielo, ale obsahovala jeden súbor stavebných prác a stavebných materiálov bez špecifikácie presného množstva materiálov. Pričom poukázal na to, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sú splnené podmienky , pričom v tomto prípade podmienky splnené neboli. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 29.2.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 15. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

18. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza:

19. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal doplatenia ceny za dodanie tovaru a služieb v zmysle faktúry č. 12019, vystavenej na sumu 45.432,20 EUR, na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, kedy žalobca ako zhotoviteľ vyhotoví pre žalovaného ako objednávateľa nadstavbu rodinného domu. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 10.000,- EUR ako zálohu za materiál a sumu 15.000,- ako doplatok, spolu 25.000,- EUR. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebola splnená na strane žalobcu podmienka vzniku nároku na zaplatenie zvýšenej ceny za dielo plne stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. 20. Podľa § 631 Obč. zák. zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. 21. Podľa § 636 ods.1 Obč. zák. ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene.

22. Podľa § 636 ods.2 Obč. zák. objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody.

23. Podľa § 636 ods.3 Obč. zák. ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu.

24. Podľa § 642 ods.2 Obč. zák. objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

25. S argumentáciou súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami vznikol občianskoprávny vzťah na základe zmluvy o dielo, kde cena diela bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami odhadom, sa odvolací súd plne stotožňuje. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že jediná suma, ktorá svedčí o dohodnutej výške ceny odhadom je suma 25.000,- EUR. Pričom existencia dohody strán o cene pevnej / pevnou sumou/ 25.000,- EUR nebola v konaní preukázaná. Správne súd prvej inštancie ustálil, že ani cena podľa rozpočtu podľa ust. § 635 Obč. zák. z dokazovania nevyplynula, preto posúdil nárok žalobcu ako nárok na zaplatenie prekročenia odhadovanej ceny diela. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetom žaloby je doplatok ceny za dielo z dôvodu jej navýšenia pre zmenu rozsahu diela. Tak ako uviedol aj konajúci súd, v konaní nebolo preukázané, že by žalobca žalovanému navýšenie pôvodnej ceny v zmysle ust. § 636 ods.1Obč. zák. oznamoval. Preto mu právo na zaplatenie rozdielu v cene neprináleží.

26. Tu je potrebné zdôrazniť, že charakteristickým znakom pre zmenu ceny určenej odhadom je, že túto nemožno jednostranne, bez súhlasu objednávateľa meniť. Zákon umožňuje objednávateľovi v prípade jednostrannej zmeny zmluvný vzťah ukončiť odstúpením od zmluvy. Iba vtedy, ak neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť novourčenú vyššiu cenu. Možnosť zmeny ceny odhadom je za splnenia nasledujúcich predpokladov: a/ ide o podstatné prekročenie ceny určenej odhadom, ktoré zhotoviteľ zistí dodatočne, b/ objednávateľa upozornil na túto zmenu, c/ upozornenie uskutočnil písomne, d/ v upozornení mu oznámil novourčenú cenu. Za podstatné prekročenie ceny aplikačná prax považuje jej prekročenie o 10 až 20 %. Ak ide o menšie /nie podstatné/ prekročenie ceny je objednávateľ povinný zaplatiť iba pôvodne dohodnutú cenu /R 3/1970/. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že podmienky vzniku nároku na vyššiu cenu neboli splnené. Súd prvej inštancie správne ustálil, že v prípade navýšenia ceny o 20.432,20 EUR /pri žalovanom už zaplatenej sume 25.000,- EUR/, ide o navýšenie o 81,73 % ceny podľa odhadu, ide už zjavne o podstatné prekročenie ceny diela. V nadväznosti na vyššie uvedené je preto potrebné uviesť, že žalobcovi právo na zaplatenie navýšenej ceny diela nevzniklo.

27. K odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného je potrebné uviesť, že toto odstúpenie nebolo medzi stranami sporné, žalobca nerozporoval, či žalovaný odstúpil od zmluvy podľa ust. § 636 ods. 2 Obč. zák. alebo podľa ust. § 642 ods. 2 Obč. zák..Pre úplnosť odvolací súd tak, ako uviedol aj súd prvej inštancie dodáva, že žalovaný mohol odstúpiť od zmluvy podľa § 642 ods. 2 Obč. zák., pričom nebolo preukázané, že tak žalovaný urobil potom, čo poskytol žalobcovi primeranú lehotu na nápravu a žalobca nápravu neurobil. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia v konaní nenamietal, nenamietal spornosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, preto sa uvedené skutočnosti považujú za nesporné a je potrebné konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. 28. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcej sa Dohody č.1 a 2, nakoľko uvedené skutočnosti neboli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané a ani žalobcom prezentované. Odvolací súd v tomto prisvedčil argumentu žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, kedy z výsluchu žalobcu podľa žalovaného vyplynulo, že sám navrhol sumu 25 000,- EUR. Ak by teda mala byť uzavretá Dohoda č. 2 na odstránenie strechy v sume 15 000,- EUR, nebola by potom v žalobcom vystavenej faktúre č.12019 na sumu 45 432,20 EUR obsiahnutá položka č. 2 - demontáž starej strechy v sume 1 800,- EUR. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že až po uzatvorení zmluvy o dielo sa zmenil dojednaný rozsah diela, čo by bolo dôvodom na navýšenie ceny diela. V ostatnom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie najmä v bode 38., 41., 44. a 45., s ktorého závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje.

29. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy /znalecké dokazovanie/ odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať, resp. nevykoná

určitý stranou sporu navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy ( ). Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy-znalecký posudok, odvolací súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nemusí vykonať všetky stranou navrhnuté dôkazy. Okrem toho odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že postup súdu prvej inštancie bol aj v tomto ohľade správny, keďže žalobca v konaní nenavrhol vykonanie znaleckého posudku ako dôkazu. 30. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie mohlo byť vydané eventuálne aj pod vplyvom antagonistických vzťahov medzi predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu a zákonnou sudkyňou, ktoré bližšie nezdôvodnil, čo by mohol byť podľa žalobcu dôvodom na zrušenie rozsudku, odvolací súd uvádza, že namietať zaujatosť/absenciu nestrannosti sudcu z dôvodov týkajúcich sa okolností spočívajúcich v jeho procesnom postupe, resp. rozhodovacej činnosti neumožňuje / /. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že predchádzajúci právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 24. 6. 2020 namietol zákonnú sudkyňu, pričom táto predložila spis nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Krajský súd v Bratislave vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia z dôvodu, že námietka zaujatosti sa týka vedenia pojednávania /procesného postupu sudcu/, ako aj rozhodovacej činnosti sudcu v iných konaniach, preto na túto námietku neprihliadal. 31. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu podľa je existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Základný rámec práva na spravodlivý proces použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v základnom práve na súdnu ochranu podľa SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V naposledy spomínanom práve sú obsiahnuté princípy rovnosti strán, rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, princípy spravodlivého vykonávania dôkazov a právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Na tomto mieste považuje odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že právo na spravodlivý proces sa považuje za tzv. právo výsledkové, to znamená, že spravodlivé musí byť súdne konanie ako celok. Podľa mienky odvolacieho súdu v postupe súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nemožno vidieť porušenie žiadneho z čiastkových práv, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces. Evidentné antagonistické vzťahy a údajné rozpory medzi zákonnou sudkyňou a právnym zástupcom žalobcu, ktoré mali mať vplyv na napadnuté rozhodnutie, ktoré mohlo byť podľa žalobcu „eventuálne“ vydané aj pod vplyvom týchto antagonistických vzťahov, neboli podľa odvolacieho súdu v konaní hodnoverným spôsobom osvedčené. Odvolací súd preto zastáva názor, že ani z vyššie uvedených skutočností nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z procesných dôvodov. 32. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). 33. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa a C.s.p

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v nadväznosti na ust. a , tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. , súd prvej inštancie

v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

35. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).