Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/41/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľov: mal. S. Y., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. I. XXX/XX, N., obaja zastúpení zákonnou zástupkyňou Bc. F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXX/XX, N., proti povinnej strane: Základná škola Juraja Fándlyho, so sídlom Fándlyho 763/7A, Sereď, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 24. marca 2021, č.k. -20, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , a , , , a , , a a o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ako aj Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky (zákonnej zástupkyne maloletých detí) tak, ako ho formulovala, nebolo možné vyhovieť pre nedostatok jej aktívnej legitimácie, keďže táto nie je nositeľkou práva domáhať sa právnej ochrany pred prípadnými neoprávnenými zásahmi povinnej strany do práv maloletých detí. Zákonná zástupkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila potrebou neodkladnej úpravy pomerov, na základe ktorej by povinná strana ďalej nemohla konať v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní a zabezpečila maloletým deťom rovnaký prístup k vzdelávaniu, a to umožnením účasti na vzdelávaní prezenčnou formou. Právo domáhať sa právnej ochrany na súde v prípade zásahu do práv alebo právom chránených záujmov v dôsledku nedodržania zásad rovnakého zaobchádzania, vyplýva z ustanovenia školského zákona. Zákon však súčasne taxatívne vymedzuje aj okruh osôb oprávnených takejto ochrany sa domáhať, a tými sú uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala vo svojom mene Bc. F. Y., matka maloletého S. a maloletej D., nebol tento návrh podaný oprávnenou osobou.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie maloleté deti S. a D. v zastúpení zákonnou zástupkyňou, matkou Bc. F. Y., a domáhali sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Matka maloletých detí uviedla, že podaným návrhom sa ako zákonná zástupkyňa svojich detí domáhala prístupu k vzdelaniu prezenčnou formou svojich detí, na ktoré majú ústavný nárok podľa a umožnenia plnenia povinnej školskej dochádzky podľa o výchove a vzdelávaní, ktoré sú voči jej deťom porušované, a ktorého plneniu postupom protistrany

je znemožňované z dôvodu, že si podmieňuje účasť detí v škole negatívnym výsledkom RT-PCR/ antigénového výsledku testu na ochorenie COVID-19, ako aj ich zákonného zástupcu, prekrytím horných dýchacích ciest. Protistrana odôvodňuje svoje konanie poukazom na uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 77 zo dňa 05.02.2021 a najmä vyhláškou č. 47 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydanou dňa 05.02.2021 vo Vestníku Vlády Slovenskej republiky, ročník 31, čiastka 19, vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva č. 47 a v súčasnosti č. 187, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov vrátane škôl a školských zariadení. Poukázala na čl. 3, 6, 8 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 12 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, čl. 3, 8, 14, 24, 45, 52, 53, 54 Charty základných práv EÚ, čl. 28 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 7 ods. 5, čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 16, 19, 23, 42, 46 ods. 1, 120 ods. 1, 152 ods. 4, 154c ods. 1 a 2 SR, , , , a o výchove a vzdelávaní, až 3 (antidiskriminačný zákon), ako aj ďalších zákonných ustanovení, z ktorých vyplýva, že garantované právo na vzdelanie, ako aj školským zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie, je hrubým spôsobom obmedzené, a to bez platného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že celá rodina je úplne zdravá a dodržiava a uplatňuje si svoje základné práva garantované SR, ohrozené je aj ďalšie právo na ochranu osobných údajov a svojej zdravotnej dokumentácie. Poukázala na to, že štatutárny zástupca školy jej odmietol uviesť písomné dôvody svojho postupu, iba ústne podotkol, že musí rešpektovať platné nariadenia vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Školu, ako aj zriaďovateľa predom upozornila na okamžité upustenie od protiprávneho konania, ktorého sa dopúšťal tým, že bez preukázania sa negatívneho RT-PCR/antigénového výsledku testu na ochorenie COVID-19 zákonného zástupcu dieťaťa mu znemožnil ako vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si ústavnej a zákonom garantovanej povinnej školskej dochádzky. Uviedla, že nútené testovanie detí je podľa jej názoru v rozpore s platným právnym stavom, konkrétne s ustanoveniami , 4 až 6 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedla, že v slovenskom právnom poriadku neexistuje ani ďalší právny predpis, na základe ktorého by bol ktokoľvek povinný dať sa testovať na ochorenie COVID-19, pričom vynucovanie si povinnosti predložiť akýsi právne irelevantný papier o nezákonnom testovaní obyvateľstva zo strany školského zariadenia je nielen hrubá neznalosť SR, medzinárodných dohovorov, školského zákona a ostatných zákonov, ale aj možné páchanie trestného činu nátlaku v zmysle ustanovení a , a taktiež obmedzovania osobnej slobody v zmysle ustanovenia a trestného činu apartheidu a diskriminácie skupiny osôb v zmysle ustanovenia . Výter z nosohltanu antigénovým testom je odoberanie biologického materiálu z človeka zabezpečený na to oprávneným zdravotníckym pracovníkom. Z daného dôvodu výsledok takéhoto testu možno považovať za súčasť zdravotnej dokumentácie daného človeka, ktorý podstúpil test. Každý zdravotnícky úkon, teda aj testovanie, podlieha tzv. informovanému súhlasu v zmysle ustanovenia Výsledok takéhoto testu sa považuje za zdravotnú dokumentáciu, ktorou je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, ktorých ochrana a utajenie podlieha špeciálnemu režimu ustanovenému v tretej časti citovaného zákona. Ďalej uviedla, že certifikát je osobným údajom, ktorý informuje o zdravotnom stave, či už negatívny, alebo pozitívny. Mala za to, že „údajný“ certifikát nespĺňa základné náležitosti, ktoré certifikát musí obsahovať v zmysle ust. zákona o ochrane osobných údajov. Súčasne dala do pozornosti aj tú právnu skutočnosť, že , ako aj všetky uznesenia vlády predtým prijaté, týkajúce sa plošného testovania, sú právnymi aktami, ktoré slúžia ako forma rozhodovania vlády vo vzťahu k organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Nemajú teda postavenie normatívneho právneho aktu (všeobecne záväzného právneho predpisu), ale ide o individuálny správny akt, ktorý zaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že uznesenie nemá všeobecnú záväznosť, je to individuálny správny akt, ktorý zaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy. SR upravuje slobodu pohybu v čl. 23, pričom tá sa zaručuje a obmedziť ju možno len zákonom (nie nariadením, ani uznesením vlády, ani iným aktom vlády sui generis). Uviedla, že nevyhnutnosť riadneho dýchania je absolútne primárna životná funkcia človeka, pri ktorom nedostatku riadneho príjmu kyslíka a riadneho vydychovania splodín dochádza k fyzickému a duševnému utrpeniu. Poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 10.12.2014, v zmysle ktorého samotnú povinnosť možno uložiť uznaným prameňom práva - jednak zákonom, alebo sa tak môže urobiť na základe výslovného zákonného splnomocnenia aj podzákonným právnym predpisom, ktorý sa bude

pohybovať v medziach tohto splnomocnenia. S prihliadnutím na uvedené , ako aj je v rozpore so , je teda neúčinná, a nie je teda všeobecne právne záväzná.

4. Protistrana sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne.

6. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa maloleté deti v zastúpení zákonnou zástupkyňou - matkou domáhali nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola protistrane uložená povinnosť umožniť maloletým deťom S. a D. vstup do priestorov školy za účelom účasti na prezenčnej forme vyučovania bez povinnosti mať na sebe rúško na prekrytie horných dýchacích ciest, bez preukázania sa dokladom o absolvovaní testu, resp. bez preukázania sa dokladom o očkovaní a bez povinnosti preukázania sa dokladom o absolvovaní testu zákonných zástupcov.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

8. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami.

9. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu.

10. Podstata argumentov odvolateľky (odvolateľov) spočíva v tom, že v rozpore so zákonom a právnymi predpismi je maloletým deťom bránené vo vstupe do priestorov školy bez povinnosti mať na sebe rúško na prekrytie horných dýchacích ciest a bez preukázania sa dokladom o absolvovaní testu, resp. bez preukázania sa dokladom o očkovaní, ako aj vstupe ich zákonným zástupcom za rovnakých podmienok.

11. Uznesením Vlády SR č. 587 z 30. septembra 2020 vláda vyhlásila núdzový stav. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 14. októbra 2020, č.k. -104 bol núdzový stav vyhlásený napadnutým uznesením vlády v súlade s a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu (ústavný ).

12. Z odôvodnenia nálezu vyplýva, že núdzový stav má v právnom poriadku rozsiahle účinky, pričom na základe ústavného zákona o bezpečnosti štátu umožňuje vláde, aby priamo jeho rozhodnutím obmedzila vymedzované základné práva alebo uložila povinnosti. Viacero zákonov obsahuje ustanovenia, ktoré sa aplikujú len na základe vyhláseného núdzového stavu, pričom osobitne možno spomenúť také zákony, ktoré v rámci núdzového stavu umožňujú vydávať vládne nariadenia súvisiace s núdzovým stavom, a na základe ktorých môžu byť ukladané povinnosti. Ústavný systém počíta s rozmanitosťou spoločenského a štátneho života, ktorých súčasťou môžu byť aj dramatické udalosti, na ktoré už nestačí reagovať bežnými nástrojmi právneho poriadku. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu je samotnou predpokladaný predpis, ktorý má rovnakú právnu silu ako s tým, že stojí vedľa „pripravený“ na ním predpokladané osobitné situácie. Táto pozícia ústavného zákona o bezpečnosti štátu vyjadruje, že sa

aplikuje ojedinele, len v skutočne potrebných situáciách, avšak zároveň umocňuje právnu istotu s tým, že je vopred jasné, ako bude štátna moc v osobitných situáciách postupovať.

13. Na základe ústavného zákona o bezpečnosti štátu možno vo všeobecnosti po vyhlásení núdzového stavu rozhodnutím vlády obmedziť tam vymenované základné slobody a uložiť povinnosti, a to tým spôsobom, že sa rozhodnutím vlády priamo určí, aké právo a v akom rozsahu je obmedzené alebo aká povinnosť sa ukladá. Ustanovené riešenie je odlišné v porovnaní s dočasnou derogáciou práv, ktorú umožňuje čl. 15 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na základe notifikácie Rady Európy. V čase od marca do mája 2020 notifikovalo derogáciu práv viacero štátov Rady Európy.

14. Dôvodom vyhlásenia núdzového stavu bola pandémia COVID-19. Na základe núdzového stavu možno fakultatívne uznesením vlády priamo obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti.

15. Ústavný súd pripomenul, že Svetová zdravotnícka organizácia 11.03.2020 deklarovala, že prepuknutie COVID-19 dosiahlo úroveň globálnej pandémie a vyzvala štáty na urgentnú a výraznú aktivitu k zastaveniu vírusu. Podmienkou na vyhlásenie núdzového stavu je skutočnosť, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v súvislosti so vznikom pandémie (čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu). Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pandémia je rozsiahla epidémia s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, ktorá postihuje veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území. Pri zvažovaní vyhlásenia núdzového stavu ide o komplexnejšiu právnu situáciu, ktorá podmieňuje vznik celospoločenských právnych následkov s možným značným dopadom na úroveň ochrany ľudských práv. S vyhlásením núdzového stavu sú navyše spojené aj opatrenia, riešenia, ktoré by mali príčiny vyhlásenia núdzového stavu odstrániť. O vyhodnotení celej situácie rozhoduje kolektívny orgán - vláda, kde k veci majú vyjadriť stanovisko ministri, každý so svojim vlastným (rezortným) pohľadom a názorom. Vláda nielen zisťuje, či sú prítomné rozhodujúce skutkové okolnosti, ale zároveň zvažuje riešenia vážneho spoločenského problému. Preto je na vláde, aby zvážila potrebu vyhlásenia núdzového stavu.

16. Ochorenie COVID-19 už od jari 2020 ovplyvňuje realitu v Slovenskej republike a na celom svete. Od 16.03. do 10.06.2020 bol v uvedenej súvislosti v Slovenskej republike vyhlásený núdzový stav. Národná rada Slovenskej republiky prijímala zákony, ktoré priamo zmierňujú ochorenie COVID-19, čo v istom zmysle formálne potvrdzuje prítomnosť ochorenia v danom čase.

17. Vzhľadom na ústavným súdom vyslovenú ústavnú konformitu vyhlásenia núdzového stavu, napadnutému nariadeniu vlády nechýba formálna právna opora, pričom podľa názoru ústavného súdu ide súčasne o špecifickú formu ukladania povinnosti podľa čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Napokon pri nariadení vlády, ktoré z hľadiska svojho obsahu vychádza ešte viac než samotný núdzový stav z expertných úvah a má nielen ľudsko-právnu, ale aj značne technickú povahu, platí, že ústavný súd by mal byť zdržanlivý v prieskume a intervenovať len pri vybočené z rámca núdzového stavu, čo v predmetnom prípade nenastalo (v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky).

18. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.marca 2021, č.k. -80 vyplynulo, že skúmanie povinnosti testovania si vyžaduje zohľadniť, že v praxi núdzových stavov nemožno vylúčiť situácie, keď snaha vlády o dôsledné rešpektovanie nevyhnutnosti aprobovaného obmedzenia jedného základného práva vyvolá sekundárne inváziu aj do iného základného práva, ktoré buď je, alebo nie je zahrnuté do taxatívneho výpočtu podľa čl. 5 ods. 3 a 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Druhovo popísaných situácií môže byť veľké množstvo, a ak by vláda bola limitovaná za každých okolností požiadavkou, podľa ktorej môže obmedzenia využiť, len ak tým (hoci nepriamo) nezasiahne do iného základného práva alebo slobody, tak by sa pružnosť a efektívnosť jej rozhodovania v krízových situáciách (čo je účel konceptu krízových stavov podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu) natoľko ohraničila, že je diskutabilné, či by sa zmysel obmedzovania základných práv a slobôd regulovaného v krízových stavoch, tým aj účel ústavného zákona podstatne nepoprel.

19. Ústavný súd zaujal stanovisko i k testovaniu, ktoré považoval za povinnú podmienku, ktorá je svojou povahou zjavne prejavom snahy o rešpektovanie požiadavky nevyhnutnosti obmedzovania slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania, pričom ho chápal ako diagnostický zákrok, ktorý

prispieva k čo najvčasnejšej možnej identifikácii infikovaných, umožňujúci na celkom adresnej báze podrobiť ich nadväzujúcim obmedzeniam (karanténa), efektívne brániacim ďalšiemu šíreniu infekcie. Realizácia testovania, hoci je spätá so zásahom do telesnej integrity osoby, nevykazuje charakter zásahu relevantného z hľadiska SR.

20. Ústavný súd vo svojom náleze pripustil, že s inštitútom testovania na prítomnosť ochorenia COVID-19 je nevyhnutne spojené spracovanie osobných údajov (ako s každým zdravotníckym výkonom podobného charakteru), regulácia podmienok spracovania osobných údajov dotknutých osôb je však v danom prípade predmetom regulácie iných prameňov práva, pričom právna úprava podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje Smernica 95/46/ES, ale ani spracovaniu osobných údajov v súvislosti s testovaním zdravotného stavu obyvateľov výlučne na prítomnosť závažného infekčného ochorenia, ktoré je predmetom plošných protiepidemiologických opatrení, nebráni.

21. Z uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. septembra 2020, č.k. -11 podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, ako príslušného orgánu podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 dňom 12. marca 2020 a pandémie ochorenia COVID-19 vyhlásenej 11. marca 2020 generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie v súlade so závermi z rokovania Ústredného krízového štábu SR z 15. apríla 2020, nie sú vydané bez zákonnej opory, podľa ústavného súdu však ide o správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jeho úloh, ktorý má charakter hybridného správneho aktu, resp. rozhodnutia sui generis, ktorý je preskúmateľný správnym súdom v rámci konania o správnej žalobe podľa tretej časti prvej Hlavy (porovnaj nález ústavného súdu sp. zn. z 22. januára 2009). Ústavný súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že svoje oprávnenie na vydanie opatrenia v danom čase Úrad verejného zdravotníctva vyvodil priamo z kompetenčných ustanovení, pričom pokiaľ by predsa len existovali relevantné pochybnosti o kompetencii Úradu verejného zdravotníctva na vydanie opatrenia, skúmanie tejto otázky ústavným súdom neumožňoval princíp subsidiarity.

22. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že protistrana postupovala v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, pokiaľ neumožnila vstup maloletým deťom a ich zákonným zástupcom do školského zariadenia bez prekrytia horných dýchacích ciest, bez preukázania sa dokladu o absolvovaní testu, resp. bez preukázania sa dokladu o očkovaní. S poukazom na uvedené preto neboli osvedčené skutočnosti, ktoré by spĺňali atribút vysokej pravdepodobnosti osvedčenia danosti práva, ktorému by sa mala poskytnúť neodkladná ochrana.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa napadnuté uznesenie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a , keď v odvolacom konaní bola úspešná protistrana. Podľa obsahu spisu však tejto v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, o náhradu trov konania neprejavila záujem, preto odvolací súd s použitím Základných princípov a čl. 17 rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).